B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pani spravodajkyni. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Pán poslanec Baco, Bohunický a pani poslankyňa Sabolová. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne.

Pán poslanec Baco, máte slovo, nech sa páči.

P. Baco, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, pani predkladateľka, kolegyne, kolegovia. Slovenská republika patrí k jedným z posledných stredoeurópskych štátov, kde zákon o geneticky modifikovaných organizmoch alebo tiež aj nazývaný génový zákon nebol ešte prijatý. Preto je jeho prijatie veľmi naliehavé a budeme sa veľmi snažiť dôjsť k dohode, aby sme tento zákon podporili, aby sa prijal. Kritika súčasnej vlády, že sa nepodnikli žiadne kroky vedúce k vysvetleniu podstaty GMO, teda geneticky modifikovaných organizmov, budem používať skratku GMO, a ich význam pre biotechnológie je opodstatnená. Naopak, niektoré oficiálni predstavitelia sa vyjadrovali v tejto oblasti lacno, populisticky a veľmi laicky. Výsledok je, bohužiaľ, že väčšina slovenskej verejnosti je proti GMO. Negatívna úloha médií, ktoré problém komentovali z pozície senzácie, je takisto jednoznačná. Európski komisári pre poľnohospodárstvo Franz Fischera a komisár pre zdravie a ochranu spotrebiteľov David Bayn vo svojich posledných vystúpeniach opakovane vyzývali európskych politikov, aby sa správali zodpovedne a nepodľahli tlaku populistov. Na záver uplynulého roku európsky komisár pre zdravotníctvo a ochranu spotrebiteľov na významnom európskom fóre v Bruseli vystúpil s prejavom výstižne nazývaným riziko verzus prínosy. Európsky komisár hneď na úvod nastolil otázku, či sme ohrození, že nás ovládne paranoja rizika. Vieme sa zachrániť pred dyslexiou rizika? Dokážeme zvládnuť zvýšenú záťaž z hrozby neurčitého rizika? Jednotlivé otázky podľa vyjadrenia pána komisára nie sú provokáciou, ale ako s plnou vážnosťou uviedol, sú výsostne určené politikom, aj to politikom veľkého formátu. Aj keď nevynecháva verejnosť, dámy a páni, chcem vás informovať, že na záver španielskeho predsedovania pri schôdzke premiérov Európskej únie bude táto téma veľmi diskutovaná hlavne z toho hľadiska, že sa bude posudzovať nielen riziko, ktoré sa pertraktuje vo vzťahu k životnému prostrediu a k človekovi ako súčasti životného prostredia, ale bude sa predstavovať táto téma aj z hľadiska rizika straty konkurencie voči Spojeným štátom americkým, voči Japonsku a voči ďalším krajinám, kde výskum, vývoj a výroba v tomto smere sú o desiatky rokov vpredu pred Európou a Európskou úniou. Takže vzniká ďalšie riziko, že vytvárame si v najperspektívnejšej oblasti príliš rigidným postojom, rigoróznymi postojmi, riziko, že budeme odsúdení definitívne na nekonkurencieschopnosť v odvetví, ktoré hýbe svetom, ktoré hýbe týmto storočím a rozhodne o sile jednotlivých ekonomík v tomto storočí.

Každý rok príčinou smrti asi 40-tisíc občanov sú na európskych cestách automobilové havárie. Napriek tejto smutnej štatistike nepoznáme kolektívnu paranoju, ktorá by dopravu autom označovala za rizikovú. Aj fajčenie spôsobuje každý rok predčasné úmrtia asi pol milióna ľudí v Európskej únii. Ako v doprave, tak v zdravotníctve pribúda postupne legislatíva, ktorá má za cieľ znížiť tieto riziká. Netreba ich podceňovať, samozrejme, nepodceňujme ich. Investuje sa do osvety a tieto problémy sú takisto ťažiskovou oblasťou, s ktorou sa zaoberá únia. Komisár pre zdravotníctvo a ochranu spotrebiteľa David Bayn dal do protikladu k týmto civilizačným rizikám ďalšiu oblasť, ktorá spadá do jeho pôsobnosti. Ide o geneticky modifikované organizmy, na margo čoho doslova uviedol, citujem: "Podľa mojich vedomostí a vedomostí expertov, ktorí mi radia, nikto neprišiel o život, že jedol modifikované potraviny. Ľudia sa už roky živia takto upravenými potravinami v Spojených štátoch amerických bez akýchkoľvek zreteľných problémov," zdôraznil vo svojom prejave európsky komisár.

Dámy a páni, zodpovedne vám vyhlasujem, preveroval som si vo všetkých dostupných informáciách na Slovensku, asi 165 potravín na Slovensku dnes obsahuje zložky, ktoré sú produktom geneticky modifikovaných organizmov. Čiže nie je to nič nové, nie je to nič, čo by už v praxi vlastne nebežalo. Ide len o to, či to dokážeme robiť organizovane a do istej miery regulovane alebo či tomu necháme naďalej bohapustý prienik. Ten ekonomický efekt, ekonomické efekty nie desaťnásobne, stonásobne sú vyššie z týchto zásahov ako inými technológiami. Preto ekonomický tlak je taký tvrdý, že sa to zastaviť nedá, len musíme to vedieť rozumne organizovať, a nie za každú cenu brániť tomu.

Ako ďalej podotkol komisár, v Európe pociťujeme stav, ktorý môžeme nazvať psychóza z geneticky modifikovaných organizmov. Členské štáty Európskej únie svojho času zablokovali nové povolenia GMO od roku 1998 v rámci testovania a obchodovania s rastlinami a potravinami. Podľa Bayna je to neudržateľná pozícia, odborná kapacita, akou je Bayn, vyslovila zhrozenie nad polarizáciou a útočnou taktikou i vášnivosťou, s akou veľké tábory vedú diskusie a boje proti tejto téme. Nie o tejto téme, ale proti tejto téme. Bayn obzvlášť upozornil na to, že ak sa má v tejto oblasti dosiahnuť pokrok, treba ustúpiť od takejto taktiky. Celú túto kampaň nazval komisár Európskej únie výstižne iracionálnymi slzami. Zároveň situáciu označil za nešťastnú, ktorá má podľa komisára Európskej únie vážny dopad na európsky priemysel a poľnohospodárstvo a celkovú konkurencieschopnosť Európskej únie a Európy voči iným vyspelým častiam sveta.

Vyspelá Európa v marci 2001 vytvorila novú legislatívu, na ktorú upozornil komisár. Je uvoľnenejšia, je transparentnejšia pri aplikácii a prístupe GMO. Porada ministrov Európskej pätnástky zaviazala Európsku komisiu vyjsť v tejto strategickej oblasti významne dopredu. Tak ako som spomenul, v Španielsku by sa malo na pol roka o pokroku v tejto oblasti rozhodnúť.

Nemôžem pri rozprave o zákone o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov nespomenúť historickú reč britského premiéra Tonyho Blaira. V novembri roku 2000 konštatoval, citujem: "Širšia verejnosť málo pochopila, aký revolučný potenciál sa skrýva v biotechnológiách," koniec citátu. Biotechnológie podľa slov Tonyho Blaira môžu priniesť lepšie a efektívnejšie liečivá, môžu zlepšiť výrobu potravín, môžu odbúrať používanie klasických chemických prostriedkov s ich rezíduami vo výrobe potravín a takto potrebnú v rozvojových krajinách. Takisto pomôžu vyčistiť naše životné prostredie. Tony Blair považuje biotechnológie za prelomovú éru pre ekonomiku postavenú na poznatkoch. Britský premiér odhadol, že len európsky trh do roku 2005 presiahne takmer hranicu 100-miliárd dolárov a vytvorí 3-milióny pracovných príležitostí v tejto oblasti.

Podľa Blaira má Británia príležitosť byť lídrom v európskom priestore a zároveň mostom v oblasti biotechnologického trhu medzi Európu a zámorím.

Vážené kolegyne a kolegovia, demonštroval som na faktoch, na autoritách postoj vyspelej Európy a nič viac. Nerobme niečo, čo je už vo vyspelých krajinách prekonané. Slovensko má odborné i vedecké zázemie, ktoré sa tu formulovalo desiatky rokov. Pre informáciu, boli sme určujúcou krajinou východného bloku, ktorá tak ako, povedzme, Spojené štáty, západ vykonávala výskum a koordinovala výskum v oblasti biotechnológií vrátane GMO pre celé RVHP. Osobne som bol administrátorom tohto procesu niekoľko rokov. Prečo silou mocou chceme teraz tento náskok stratiť a zaostať za svetom. Osobne si myslím, že za negatívnou kampaňou proti GMO sú aj niektoré komerčné záujmy, znevýhodnenie konkurencie podhodením informácie, že v jej výrobkoch sú GMO produkty. Záujem zviditeľniť sa pre niektoré mimovládne organizácie, napríklad Geenpeace sa celkom dobre v tejto oblasti môže realizovať. Je to naozaj problematika zložitá, taká, že sa dá laickej verejnosti vyrobiť z tohto strašiak absolútne neskutočný.

V Európskej únii neexistuje jednotná legislatívna norma, existujú len príslušné smernice, dámy a páni. Národné legislatívy môžu byť rigoróznejšie, v tomto smere zvlášť spracovanie smernice Európskej únie č. 2001/18 Európskej únie bez prechodných období spôsobí problémy. Vo väčšine členských štátov sa hovorí o nutnosti ju novelizovať. Štáty Európskej únie však na to majú čas, lebo prijali prechodné obdobia do roku 2004. Ešte raz opakujem, štáty Európskej únie prijali prechodné obdobia do roku 2004, respektíve do roku 2008, čo konkrétne v mojich pozmeňujúcich návrhoch má uplatnenie. My chceme byť v tomto prípade skutočne pápežskejší od pápeža. Chceme, aby sa urobili tieto opatrenia okamžite, čo bude znamenať na Slovensku zatvorenie konkrétnych troch fabrík s niekoľko sto zamestnancami, dá sa povedať tisíckami zamestnancov v nadväznosti a s niekoľko miliardami zníženého exportu. Samozrejme, že máme u nás politikov strany, pre ktorých 5 - 10-miliárd exportu nič nehovorí. Rozhodne netreba z celého procesu vylúčiť verejnosť, o tom nie je vôbec reč. Určiť však priamo v zákone, že účastníkom konania sa stanú zástupcovia záujmových skupín, je skutočne veľmi otázne a my túto myšlienku nepodporujeme.

Komisia totižto nemá charakter diskusný, komisia má totižto rigorózny charakter poradného orgánu pre predsedu. A predseda rozhoduje v komisii na základe hlasovania v komisii, takže títo ľudia, ktorí nemajú priamu zákonom stanovenú zodpovednosť, nemôžu mať kompetencie byť účastníkom rozhodovacieho procesu do tejto miery. Skúsenosti aj z Českej republiky v tomto smere sú jednoznačne negatívne.

Je, dámy a páni, na prijatie tohto zákona skutočne veľa dôvodov. Signalizuje vedeckú a technologicko-legislatívnu úroveň krajiny. Štáty, ktoré sú lídrami v tejto oblasti, mali prvé aj príslušný zákon. Preto je najvyšší čas, lebo aj niektoré krajiny tretieho sveta majú príslušnú legislatívu, napríklad OECD, ktorá vyhodnocuje stav legislatívy v oblasti biologickej bezpečnosti. Jasné legislatívne prostredie je podmienené pre investorov. Biotechnológie sú dnes z hľadiska investorov jednou z najatraktívnejších oblastí. V tomto smere je aj zlá legislatíva lepšia ako žiadna. Preto skutočne sme naklonení za to, aby sa zákon prijal, ale prosíme vás, aby ste aj vy nás počúvali, a prosíme vás, aby ste zobrali naše argumenty a návrhy do úvahy.

Pre vlastný vedecko-technický rozvoj je potrebné mať tiež legislatívne ošetrené prostredie. Teda aj pre vedecký výskum, pretože to, čo sa tu uvažovalo alebo v niektorých návrhoch objavuje, vlastne nám likviduje aj možnosť ďalšieho výskumu. Biotechnológie môžu byť pre Slovenskú republiku jedným z rozhodujúcich inovačných impulzov pri riešení súčasných problémov nielen vo vede, výskume, v školstve, ale aj v zdravotníctve a poľnohospodárstve a v potravinárstve, ale hlavne v celej ekonomike.

Exkurz do genézy vývoja rekombinantných DNA vo svete vyzerá nasledovne. Nové biotechnológie vznikli objavom technológií rekombinantných DNA v roku 1973. Dámy a páni, prepáčte vzhľadom na atmosféru, ktorá tu je, odpustím si už ďalšie moje konkrétny úvahy, ktoré som chcel, pretože nie je tu dostatočné auditórium, čo sa týka počtu. Z hľadiska kvality, naopak, je to najkvalitnejšie, čo v tomto parlamente zostalo. Pán minister, myslím si, že môžeme to takto povedať. A ďakujem vám veľmi pekne za záujem.

Celkom na záver by som chcel povedať, pozrite sa, dodnes Svetová zdravotnícka organizácia nezaujala stanovisko k tomu, či mobilné telefóny sú škodlivé alebo nie sú škodlivé. Diskutuje sa o tom, vyjadrenie mobilné telefóny sa používajú, nosíme ich vo vreckách, na srdiečku, nosíme ich vo vreckách nižších, možno, že nám vyžarujú, možno, že nám znižujú potenciu, možno, že tým je ľudstvo oveľa viac ohrozené, že, páni, vyžarovaním týchto telefónov nie sú takí aktívni, pán minister.

Svetová obchodná organizácia sa nevyjadrila, napriek tomu mobilné telefóny dnes má už pomaly každé decko všade sa svete, hoci sa nevyjadrila. A my teda chceme, aby sa geneticky modifikované organizmy zakázali, hoci teda žiadna autorita doteraz vo svete nie je schopná povedať, že naozaj je tu reálne riziko. Nechcem podceňovať riziká, riziká skutočne so všetkým novým idú, nesie to všetko vždy svoje riziká, ale, prosím veľmi pekne, aby sme ich nepreceňovali.

Dámy a páni, predpokladá sa, že do tridsať rokov 90 % plastov, materiálov, hmôt, ktoré dnes bežne používame, z klasických surovín budú vyrábané z biomateriálov - 90 %. Až 50 % palív bude produkovaných na základe uhlíka z biologických zdrojov. Veď ten celý zázrak a šanca pre ľudstvo vlastne spočíva v tom, že CO2 plus H20 za slnečného svitu vzniká vlastne organická hmota C6H12O6, a to je šanca pre ľudstvo, aby sa nevyčerpali fosílne zdroje, ktoré sú, samozrejme, už dané a sú limitované. Tá nová šanca je v tom, že jednoducho ten uhlík, tie uhlíkaté zdroje sa dostanú multiplikačne do obehu. A toto je perspektíva, ktorú poskytujú biotechnológie GMO ako jedna z týchto perspektív.

Ešte raz, dámy a páni, verte mi, nie je veľa času, nechcem vás zdržiavať. Mohol by som veľmi veľa konkrétnych podrobných príkladov uvádzať k tomu, že Slovensko má biotechnológie ako jednu z najväčších šancí, ktoré malo kedykoľvek pred sebou ako oblasť, kde má veľký pokrok. Máme, dovolím si povedať, desaťnásobne viac vychovaných ľudí v tejto oblasti ako iné krajiny v Európe, desaťnásobne. Máme veľmi silný vedecký a výskumný potenciál, máme fabriky, máme laboratóriá, vývojové pracoviská. Prosím vás pekne, podporte naše pozmeňujúce návrhy, ktoré umožnia, aby táto perspektíva, ktoré zastimulujú potenciál, ktoré pre Slovensko v tejto oblasti je.

Moje pozmeňujúce návrhy znejú takto. Pozmeňujúci návrh číslo 1. V § 2 ods. 1 vypustiť slová "deriváty, metabolity". Odôvodnenie: Uvedené zložky sú nad rámec smernice 2001 18EEC. Tieto zložky neobsahujú DNA. Prosil by som, bolo to diskutované, nepresvedčili sme zatiaľ, ale prosil by som, aby ste to zobrali do úvahy.

Pozmeňujúci návrh číslo 2. V § 15 ods. 4 vypustiť slová "derivátu alebo metabolitu", čo je vlastne rozvíjaná alternatíva toho prvého bodu. Odôvodnenie: Vypustením slov derivátu alebo metabolitu" sa dosiahne súlad s definíciou výrobku, ktorý je uvedený v smernici 2001 18/EC.

Pozmeňujúci návrh číslo 3. V § 21 ods. 6 v druhej vete vypustiť slová, citujem "od zapísania do prvej geneticky modifikovanej odrody rastlín do zoznamu odrôd rastlín alebo do zoznamu lesného reprodukčného materiálu", koniec citovaného návrhu zmeny, čiže celú túto časť vypustiť, tam dať bodku pred túto časť a skončiť vetu. Odôvodnenie: Ide skutočne o vyprecizovanie formulácie, ktorým sa nejaký obsah nemení, ale môžu sa odstrániť neskoršie, prípadne dvojzmyselné chápanie.

Pozmeňujúci návrh číslo 4. V § 39 ods. 1 a v § 39 ods. 2 sa slová "do 30. septembra 2002" nahrádzajú slovami "do 31. marca 2003". To je to, o čom som hovoril, že všeobecne v Európskej únii sú štyri až osem rokov na to, aby sa veci usporiadali. My v tomto návrhu zákona sme zostali v takej rigoróznej polohe, že vlastne chceme do 30. septembra tohto roku, čo sa nedá zvládnuť. Preto by som vás veľmi poprosil aspoň o ten termín do 31. marca 2003.

Ďalej by som vás, dámy a páni, veľmi pekne vás chcel poprosiť, čo sa týka spoločnej správy v bode 2 odporúčame tento bod 2 schváliť napriek tomu, že gestorský výbor ho neodporúča schváliť. Ide o to, že v § 2 ods. 2 písm. b) sa za slová "nesmú do organizmov" vkladajú slová "určených na zavádzanie do životného prostredia alebo na uvádzanie na trh". Hovorím, neodporúča to gestorský výbor, my žiadame, aby sa to schválilo. Preto žiadame, aby sa o tomto bode hlasovalo osobitne a nie tak, ako bolo navrhnuté, že to bude v balíku návrhov, ktoré gestorský výbor odporúča neschváliť.

Ďalšie pripomienky oproti spoločnej správe. V bode 36, 40, 42 zo spoločnej správy odporúčame takisto neschváliť. Napriek tomu, že ide o to, že vládny návrh zákona bol v tomto smere lepší. Podporujeme pôvodný vládny návrh. Tieto pripomienky podľa bodov 36, 40, 42 vznikli vo výbore a podľa mňa kazia ten pôvodný návrh. Gestorský výbor ich odporúča neschváliť. Teda náš návrh znie neschváliť. Ak to má gestorský výbor schváliť, ak je to tak, tak sa veľmi ospravedlňujem, potom sme v zhode. Ale náš návrh teda znie body 36, 40, 42 neschváliť. Bod 46 zo spoločnej správy podporujeme do osobitného významu, i keď tu sme, dá sa povedať, v zhode. V § 31 ods. 5 navrhujeme ponechať v pôvodnom znení vládneho návrhu zákona, že nám ide takisto teda o tú dikciu, ako bola pôvodne vo vládnej predlohe.

Chcel by som veľmi pekne poďakovať aj ministerstvu životného prostredia, osobitne pánovi ministrovi a jeho pánovi riaditeľovi, ktorí sa zúčastňovali týchto rokovaní a boli veľmi prístupní k tomu, aby sa o tejto téme diskutovalo vecne, konštruktívne. Vidím v tom záruku toho, že môžeme tieto pozmeňujúce návrhy, ktoré sme tu uplatnili, že máme nádej, že ich zoberiete do úvahy. Určite, dámy a páni, čo som tu demonštroval, nikto z vás nemôže pochopiť ani v najmenšom náznaku, že by išlo o nejakú stranícku, partajnú, politikársku intervenciu. Je to skutočne veľmi racionálny prístup vecný. Vypracovali to ľudia, ktorí sú špičkami v tejto oblasti v našej republike s najlepším úmyslom naozaj túto perspektívnu oblasť ekonomiky a rozvoja Slovenska, aby sme ani v jednom bode tam, kde nás Európska únia nezaväzuje, aby sme si nezaväzovali ruky sami. Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. (Hlas v sále.)

Pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči.

M. Sabolová, poslankyňa: Môžem, pán predsedajúci, teraz mám faktickú pripomienku, ale sme prihlásení ešte dvaja do rozpravy k tomu, tak keby ste sa zorientovali. Chcem reagovať na pána poslanca Baca, aby jednak nestrašil tým, že tu budú zatvorené podniky, ak sa prijme tento zákon a prijme sa v nejakej podobe. Komisia, ktorá je dopracovaná v spoločnej správe, myslím si, že má stanovené svoje podmienky, tak ako má pracovať. Chcem si teda možno objasniť potom aj s vami osobne, lebo trošku tu rozprávate nie celkom súvisle. Bod 2, ktorý je v spoločnej správe výbor odporúča schváliť a ide o to, aby sme rozšírili uplatnenie, že nesú určené zavádzanie do životného prostredia, dokonca bolo, vy hovoríte o uvádzaní na trh, ale taký pozmeňujúci návrh som nevidela, aby tu bol predložený. Čiže len jedine, že ste vy niečo neprečítali a predložili. Čiže taký nejaký dobrý zmätok v tom bode 2. Bod 36, 40 a 42 gestorský výbor odporúčal schváliť a je to len, ja to vo svojom vystúpení potom vyjadrím, čiže tiež nezavádzajte, že gestorský výbor neodporúčal. A čo s tým - zhoršuje zákon? Je to dohoda s ministerstvom životného prostredia. A aj bod 46 tu bol veľmi nejasne prezentovaný, čiže tiež sa vyjadrím vo svojom vystúpení a gestorský výbor veľmi múdro a odborne o tejto veci diskutoval. Podobne asi ako aj výbor pre pôdohospodárstvo. Skôr sa čudujem, že niektoré veci, ktoré v spoločnej správe z vášho výboru nie sú určené na odporúčanie, k nim ste sa nevyjadrili. To by som skôr potrebovala vo vašej odpovedi.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ambróš.

L. Ambróš, poslanec: Ďakujem pekne. V reakcii na pána poslanca Baca by som chcel reagovať, že tento zákon v podstate má za cieľ vniesť právnu istotu v oblasti geneticky modifikovaných organizmov aj z toho dôvodu, že sú tu skúsenosti zo sveta a mám tu akurát reakciu, ktorá prišla z Ameriky, to znamená, kde boli poškodení farmári vďaka tomu, že ako pestovatelia geneticky nemodifikovaných odrôd mali kontaminované tieto odrody geneticky modifikovanými odrodami a vznikla im v podstate obchodná strata, lebo firmy, v ktorých mali objednané, vlastne akože im odoberú tieto produkty im ich neodobrali a dokonca boli súdne postihovaní za to, že vlastne tie odrody, ktoré odkúpili ako čisté odrody, boli kontaminované na ich poliach. Čiže z nášho pohľadu my máme záujem na tom, aby sa naši poľnohospodári do podobnej situácie nedostali. A tento zákon a jeho dikcia by mala zabezpečiť, aby bolo veľmi striktne určené, o aké organizmy ide, o aké poľnohospodárske rastliny, či sú geneticky modifikované alebo nemodifikované. To je z pohľadu pestovateľov poľnohospodárov a tak isto máme záujem na tom, aby spotrebitelia - občania tohto štátu tiež si mohli vybrať, či chcú konzumovať geneticky modifikované potraviny alebo pôvodné potraviny, ktoré by podľa mňa väčšina preferovala. Čiže my máme záujem na tom, aby táto dikcia zákona prešla tak, ako je navrhovaná, pretože podľa nášho názoru to aj zabezpečuje.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Bohunický.

P. Bohunický, poslanec: Pekne ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, ja sa stotožňujem s pripomienkami aj s vystúpením pána poslanca Baca s tým, že v závere povedal pozmeňujúce návrhy, ktoré sa naozaj týkajú možno viac poľnohospodárstva ako životného prostredia. Je len zaujímavé, že sme na určitej rovnakej vlnovej dĺžke, lebo podobné pripomienky som dostal i ja a chcel som s nimi vystúpiť v rozprave. Nakoľko ich uplatnil pán poslanec Baco, tak sa svojho vystúpenia v rozprave vzdávam a žiadam tak isto poslancov, aby tieto pripomienky v záujme poľnohospodárov prijali.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať vystúpením pani poslankyne Sabolovej. Pán poslanec Bohunický sa vzdal svojho vystúpenia.

Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia. Budem sa snažiť skrátiť vystúpenie na minimum. Myslím si, že sa zoberáme veľmi dôležitým zákonom, čo iste nie je vidieť v tomto parlamente a myslím si, že ani mnoho poslancov mu nevenovalo toľko pozornosti, pretože geneticky modifikované organizmy sú veľmi vážnou, by som povedala, vážnym prvkov, ktorý dnes či už v sfére zdravotníctva, či v sfére poľnohospodárstva môžu ovplyvniť do budúcnosti aj zdravie, aj prirodzený vývoj. Už v deväťdesiatych rokoch vlastne vznikla v Európe potreba akejsi etickej a právnych nejakých presne stanovených, vymedzených súvislostí. Myslím si, že aj Slovenská republika sa mohla k tomuto zákonu dostať už skôr, ale dostávame ho až v dnešnej podobe. Stretávam sa medzi poslancami s mnohými názormi, že tento zákon vôbec netreba prijať vzhľadom na to, že na Slovensku nemáme dnes takéto povolené geneticky modifikované organizmy, ale môj názor napriek mnohým výhradám je ten, že tento zákon musíme prijať, pretože potrebujeme stanoviť právny rámec, ako budeme uvádzať na trh, ako ich budeme používať aj v uzavretých priestoroch a v životnom prostredí. Z tohto dôvodu sme aj vo výbore venovali tomu, myslím si, že dostatočnú pozornosť pri prerokúvaní, a myslím si, že sa podarilo v spolupráci s ministerstvom a s poslancami jedného aj druhého výboru, či už pôdohospodárskeho, či životného prostredia dopracovať zákon do tej podoby, v ktorej ho máte spolu so spoločnou správou. Dotknem sa bodov, o ktorých tu hovoril pán poslanec Baco, a to bodov 36, 40 a 42, aby bolo jasné, o čo ide. Ide o to, aby účastníkmi konania okrem ohlasovateľa, čiže toho, kto chce využívať, používať, uplatňovať tie GEMO, aby účastníkmi konania sa mohli stať aj občianske združenia, čiže nejaká nezávislá inštitúcia, ktorej sme veľmi striktne vymedzili rozsah, ktorá to môže byť organizácia, ktoré združenie. Nemôže to byť ktokoľvek. Je potrebné, aby minimálne jeden rok bol registrovaný, aby vyvíjal činnosť v tejto oblasti, aby minimálne mal podpisy pri tom, ak sa chce stať účastníkom konania 100 fyzických osôb podporujúcich túto žiadosť. Čiže je dosť striktne stanovená podmienka na to, aby sa mohol stať účastníkom konania, pričom nevstupuje do inštitúcií, ktoré tieto organizmy používajú, ale vstupuje do normálneho správneho postupu, kde správny orgán, ktorý rozhodne, či to bude ministerstvo životného prostredia alebo ktorákoľvek iná zložka, vlastne má právo rozhodnúť v zmysle odbornosti, ale je to aj uplatňovanie dohovorov a ruského dohovoru, ku ktorému sa Slovenská republika prihlásila na to, aby verejnosť bola informovaná o akýchkoľvek nových iniciatívach alebo vôbec, aby mala prístup k informáciám o životnom prostredí. A preto si myslím, že takto spracované po dohode s ministerstvom body 36, 40 a 42 s odôvodnením sú plne v zhode a vo vylepšení zákona, a preto vás prosím o jeho podporu tak, ako aj gestorský výbor odporúča schváliť.

Bod 46 je ten bod, ktorý možno je na diskusiu a tento bod nechám skutočne na zváženie pánom poslancom. Ja navrhnem aj uznesenie, ktorým sa snáď dá možno tento bod 46, prípadne, že by nebol prijatý Národnou radou, a to je to definitívne zamedzenie geneticky modifikovaných organizmov, ktoré obsahujú gény odolnosti na antibiotiká a sú používané ako humánne liečivá alebo veterinárne liečivá a bol ich stanovený termín na stiahnutie z trhu v roku 2004 podľa Európskej smernice a 2008 pre zavádzanie do životného prostredia. Som za to a po diskusiách aj s pánom ministrom, aj s pracovníkmi dnes vieme, že na trhu Slovenskej republiky a v životnom prostredí sú používané tieto GEMO, a preto je dnes podľa mojich informácií a podľa istej dohody možné zapracovať tieto dnes používané organizmy do vyhlášky, ktorá je súčasťou zákona. Preto navrhujem aj prijať uznesenie Národnej rady. Bolo to uznesenie výboru, prijaté uznesenie výboru životného prostredia, aby sme, žiadam ministra životného prostredia dopracovať do vyhlášky ministerstva životného prostredia, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona - špecifikáciu geneticky modifikovaných organizmov obsahujúce gény odolnosti na antibiotiká používané ako humánne liečivá alebo veterinárne liečivá podľa § 39 ods. 5 písm. a) a písm. b) návrhu zákona o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov. Termín je účinnosť zákona, aby spolu so zákonom boli vo vyhláške uvedené tie GEMO, ktoré dnes, myslím si, že vieme popísať, ktoré sa používajú či už v zdravotníctve, či v poľnohospodárstve a vyhláška je vlastne tá norma, ktorá v prípade, že pri prihlasovaní sa organizácie ako ohlasovateľa, ktorý chcú používať tieto GEMNO, sa tá vyhláška môže rozšíriť do tých období, ktoré zákon stanovuje. Ale bude veľmi jasne a striktne určené a bude verejnosti známe, pretože každá vyhláška, nariadenie je zverejňovaná v Zbierke zákonov, čiže každý jeden, kto sa o týchto skutočnostiach dozvie, môže v tej odbornej rovine reagovať. Čiže navrhujem potom toto uznesenie. Dám ho aj pani spravodajkyni. Vychádza z uznesenia výboru životného prostredia. A ešte snáď jedna moja pripomienka. Pán poslanec Baco tu hovoril o bode 2 spoločnej správy predo mnou. Spoločná správa odporúča vlastne text, ktorý je v zákone plus ho rozširuje o to, aby ste bolo v obraze, o čom to je, lebo ak sa neprečíta, len povie, niečo je veľmi zle, tak to nepovažujem za správne. Používaním genetických technológií sa nesmú do organizmu zavádzať gény spôsobujúce odolnosť ľudí a zvierat voči antibiotikám používaným ako humánne liečivá alebo veterinárne liečivá a určených na zavádzanie do životného prostredia podľa § 15. § 15 hovorí, ktoré tieto organizmy sú zámerne uvoľňované. Bohužiaľ, čakala som, že pani spravodajkyňa prednesie jeden pozmeňujúci návrh, ktorým sme chceli toto obmedzenie alebo tento paragraf rozšíriť aj o uvádzanie na trh, ale keďže taký pozmeňujúci návrh nebol prednesený, no len pán poslanec Baco porozprával niečo, čo nebolo z toho jasné, čiže ak je tento návrh taký, potom môžeme bod 2 neschváliť, ale bod 2 nie je zlý, ale ho môžeme neschváliť a je rozšírený o bod o to, aj že sa nemôžu uvádzať na trh, len pán poslanec hovoril, že vládny návrh bol lepší, tak si myslím, že nebol. Vylepšili sme ho teraz týmto pozmeňujúcim návrhom. Čiže by som ho prosila ako odborníka v tejto oblasti, keby zvažoval slová, ktoré používa a keby zvažoval aj argumenty, aké používa, pretože ja sa nepasujem do polohy odborníka ani nemyslím si, že ani on ako v používaní GEMO, na to sú určite väčší odborníci, ale minimálne žiadam serióznu komunikáciu. Čiže odporúčam, tak ako gestorský výbor odporúčal schváliť body, aby sme ich prijali. K bodu 46, tak ako som povedala, nechám na zváženie, ak teda sa mi zdá, že teda prijaté uznesenie by mohlo minimalizovať rozširovanie GEMO na slovenskom trhu a v životnom prostredí a ešte čo sa týka bodov, ktoré výbor neodporúčal, chcela by som povedať, že bod 9 je bezchybný. Hovorí len o tom, aby zo zákona bolo jasné, kto havarijné plány naplní, čiže nič sa nestane, ak ten bod nebude prijatý, ak bude, bude striktnejšie v zákone vymedzené uplatňovanie havarijných plánov a bod 13 odporúčam schváliť, pretože je podstatný rozdiel medzi vecami, ktoré sú vhodné, a vecami, ktoré sú bezpečné, a preto si myslím, že výraz bezpečné je pevnejší, a teda užší a odporúča ho výbor pre pôdohospodárstvo, takže bola by som rada, keby sme uplatnili ako kladné hlasovanie v bode 13.

Ďakujem ministerstvu za spracovanie zákona a verím, že jeho uplatňovanie bude plne v súlade so zákonom a plne s etickými zásadami, ktoré chceme na Slovensku uplatňovať, pretože si nemyslím, aby prijatím zákona s prechodnými obdobiami na rok 2004 a 2008 sme teraz spustili trh a uplatňovanie do životného prostredia týchto organizmov. Mali by sme sa im vyhnúť, pretože aj smerovanie Európskej únie, keďže má len prechodné obdobie, je skôr k obmedzovaniu ako k rozširovaniu týchto geneticky modifikovaných organizmov. Ďakujem vám za pozornosť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Juriš.

A. Juriš, poslanec: Pani poslankyňa Sabolová sa zmienila o troch bodoch, ktoré výbor pre životné prostredie ani neodporučil, ani nezamietol. Je to bod 9, 13 a 46. Myslím si, že prvé dva body 9 a 13 by sa mali prijať a bod 46 rozhodne neprijať, tak aby zostalo pôvodné znenie, ktoré je v návrhu zákona. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pán minister, chcete sa vyjadriť krátko. Nech sa páči.

L. Miklós, minister životného prostredia SR: Ďakujem pekne. Vzhľadom na čas budem veľmi vecný. Ja si myslím, že po týchto vystúpeniach paní poslankýň a pánov poslancov, myslím si, že dospievame k určitému kompromisu a nechcem to rozoberať. V každom prípade tie návrhy, ku ktorým gestorský výbor neprijal stanovisko, tak si myslím, že by sme mohli tak prijať alebo proste ministerstvo životného prostredia pristupuje k tomu, čo povedal teraz pán poslanec Juriš. Teda 9 nie, 13 áno, 46 nie s tým, že sa prijme uznesenie, čo navrhovala pani poslankyňa Sabolová. K tým bodom 36, 40, 42 ja si myslím, že napriek tomu, že tu nie je teraz pán poslanec Baco, ja si myslím, že je to už kompromisný návrh, kde nie je úplne voľný prístup verejnosti. Na druhej strane si myslím, že určitá regulácia z tohto hľadiska je potrebná. Takže to som si dovolil k tomu povedať, ináč ďakujem veľmi pekne všetkým, ktorí počas rokovaní a počas preberania tohto zákona prispeli vecnými argumentmi a naozaj chcem podtrhnúť, že to boli vyslovene vecné rokovania, a nie politické. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi.

Pani spravodajkyňa, krátko. Nech sa páči.

M. Angelovičová, poslankyňa: Ja len na upresnenie trošku ozrejmenia. Práve tie pozmeňujúce návrhy, ktoré predniesol pán poslanec Baco, boli aj spornými bodmi u nás na rokovaní vo výbore. Trošku ma zarazilo, pretože pán poslanec Bohunický mal vystúpiť a vzdal sa svojho vystúpenia a presne v bode 1, ktoré uviedol pán poslanec Baco, je zavádzanie do životného prostredia alebo na uvádzanie na trh, tak potom v spoločnej správe, tak ako uvádza, je uvedené s odporúčaním gestorského výboru neschváliť, to znamená, že je to upresnenie práve v pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Baca. Ja len chcem upozorniť na tie sporné body, ktoré predniesla pani poslankyňa Sabolová akože nesporné. Pred sebou mám vyjadrenia alebo stanovisko Európskej molekulárnej biologickej organizácie, nebudem všetko čítať, len chcem upozorniť práve na jeden dôležitý fakt. Navodenie stavu, je to po česky a budem sa snažiť po slovensky. Navodenie stavu takzvanej zvýšenej pozornosti ku GMO tak prispieva k prežívaniu ekologických organizácií typu Greenpeace a podľa mojich vedomostí práve do komisie o biologickej bezpečnosti je navrhnutá táto organizácia, keď vopred už vieme, že je striktne proti týmto organizmom. A konečne verejnosť vie, ako hrozným spôsobom bola v tomto storočí zneužitá genetika. Takto uvádzajú práve zástupcovia Greenpeace. Chcem upozorniť na ďalší dôležitý moment, keďže nemáme dostatok informácií, málo sa diskutuje vo verejnosti o geneticky modifikovaných organizmoch až v súvislosti s prijímaním tohto zákona, chcem upozorniť na jeden veľmi dôležitý fakt, pretože z ministerstva školstva je navrhnutý projekt pre biotechnológie, ktorý sa rozbieha po našich vysokých školách a výskumných ústavoch vrátane aj našej Slovenskej poľnohospodárskej univerzity. Čítam z univerzitných novín s ohľadom na skutočnosť, že nie je známy ich možný aj negatívny vplyv na zdravie obyvateľstva, životné prostredie, tvorbu nových organizmov a biodiverzitu, vzniká tu možnosť určitého rizika, ktoré je potrebné včas determinovať, identifikovať a zabezpečiť potrebné opatrenia na elimináciu a zníženie možných nepriaznivých vplyvov na život v jednotlivých krajinách a regiónoch sveta. Z uvedeného dôvodu bol pripravený aj medzinárodný protokol o medzinárodnej bezpečnosti, takzvaný kartagenský protokol, ako uviedol aj pán minister vo svojom úvode. Ja len chcem upozorniť, že na vysokých školách sa zavádzajú predmety o biologickej bezpečnosti a začínajú sa riešiť práve projekty na túto tému. Ďakujem, všetko.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, odporúčam prerušiť rokovanie o tomto bode programu. Ak bude všeobecný súhlas prítomných pánov poslancov v snemovni, by sme pokračovali v rokovaní o dvoch bodoch programu, ktorých predkladateľom je pán minister (hlasy v sále), prosím, a po prerokovaní týchto dvoch bodov by sme prerušili 54. schôdzu Národnej rady. Je súhlas s takýmto postupom?

Nech sa páči, pán minister. Prosím vás, aby ste z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedli a odôvodnili

ktorý Národná rada prerokúva ako tlač 1255. Súčasťou návrhu je aj správa výboru pre životné prostredie pod číslom 1255a, ktorou gestorský výbor zaujíma stanovisko, ktoré vzišlo z rokovania tohto návrhu zákona v jednotlivých výboroch, ako aj stanoviska gestorského výboru.

Pán minister, máte slovo.

L. Miklós, minister životného prostredia SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na váš čas aj na pokročilú dobu v rokovaní, by som nešiel do detailov, čo sa týka tohto návrhu zákona, ale by som povedal niekoľko okolností. Predovšetkým to, že ide o dlho očakávaný návrh zákona a dlho pripravovaný návrh zákona, ktorý prešiel najrôznejšími etapami a najrôznejšími spôsobmi prerokúvania. Dovolím si povedať, že posledné fázy prerokovania boli mimoriadne konštruktívne vďaka poslancom aj zo strany koalície, aj zo strany opozície a myslím si, že v súčasnosti predkladáme návrh zákona a pozmeňujúce návrhy v takom znení, že by sme mohli naozaj prijať veľmi dobrý zákon.

Čo sa týka tých hlavných rozporov, ktoré boli predtým, len pre vašu informáciu by som chcel povedať, akým spôsobom sa odstránili. Ako som vám povedal pri prvom čítaní, rozpory v návrhu zákona ani neboli rozpory toho, čo je v zákone napísané, ale to, čo v zákone nebolo. A tieto rozpory sme viac-menej odstránili.

Prvý okruh, prvá problematika, ktorá v pôvodnom vládnom návrhu nebola, je, že tento zákon by mal obsahovať aj ustanovenia o povodňovej ochrane. Po rokovaniach vo výboroch sme prijali určitý kompromisný návrh. Táto problematika v pozmeňujúcich návrhoch sa upravuje a ministerstvo životného prostredia súhlasí s takýmito návrhmi.

Druhý problematický okruh bol, či má byť alebo nemá byť v tomto návrhu zákona upravená problematika poplatkov a odpad za vody. V pôvodnom vládnom návrhu to nebolo. Zasa po rokovaniach s výbormi, s poslancami a na základe návrhov poslancov, ktoré boli veľmi konštruktívne, sme nakoniec prijali kompromisný návrh, teda táto problematika bude, ak prijmete pozmeňujúce návrhy, tak táto problematika bude zahrnutá do nového zákona a ministerstvo životného prostredia s týmto návrhom nemá žiadne problémy a prijímame tento návrh. Tretia problematika bola úprava kompetencií a vôbec charakteristika alebo definícia povodí, respektíve orgánov a organizácií, ktoré sa majú zaoberať najrôznejšími aspektmi, či štátnou správou alebo fyzickou správou majetku štátu v povodiach.

Takisto po konštruktívnych rokovaniach s odbornými organizáciami, s poslancami z koalície, z opozície sme dospeli ku kompromisným návrhom, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe.

Takisto môžem povedať, že ministerstvo životného prostredia tie pozmeňujúce návrhy prijíma, sú vyčistené, sú prerokované, takže v každom prípade si myslím, že by sme mohli prijať tieto pozmeňujúce návrhy a môžeme zaručiť, že takýmto spôsobom by sme mohli prijať naozaj dobrý nový zákon o vodách.

Vážený pán predsedajúci, ja z tohto miesta ďakujem všetkým tým, ktorí prispeli k vylepšeniu vládneho návrhu zákona a verím, že tento vládny návrh zákona sa stretne s priazňou Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi. Teraz poprosím povereného spravodajcu pána poslanca Ambróša, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu zákona vo výboroch, ako aj stanovisku a odporúčaní gestorského výboru.

L. Ambróš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, aby som vás na základe poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona o ochrane vôd a o nakladaní s vodami a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1255, informoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto návrhu zákona a o návrhoch a stanovisku gestorského výboru obsiahnutých v spoločnej správe k tomuto návrhu uvedené ako tlač 1255a, máte ju pred sebou.

Chcel by som podotknúť, že tak, ako to už spomenul pán minister Miklós, tie rokovania a príprava okolo návrhu zákona boli veľmi rozsiahle a podľa mňa aj vďaka tomu sa podarilo pripraviť návrh a pozmeňujúce návrhy k tomuto návrhu zákona tak, že by mal byť významným pozitívnym posunom, čo sa týka nakladania s vodami na našom území.

Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o ochrane vôd a nakladaní s vodami a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1255, bola schválená uznesením výboru pre životné prostredie a ochranu prírody pod č. 253 zo dňa 1. februára tohto roku.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1818 z 18. decembra 2001 vládny návrh zákona o ochrane vôd a nakladaní s vodami a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1255, pridelila týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, pre verejnú správu, pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Gestorský výbor nedostal žiadne stanovisko od poslancov Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, oznámené v súlade s § 75 ods. 2 a § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Vládny návrh zákona o ochrane vôd a nakladaní s vodami a o zmene a doplnení niektorých zákonov odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi všetky výbory, ktorým bol predložený.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o ochrane vôd o nakladaní s vodami a o zmene a doplnení niektorých zákonov uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorskému výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhuje po rozprave predmetný návrh schváliť. Súčasne uvádzam, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma poveril ako spoločného spravodajcu, aby som v súlade s § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na predloženie prípadných návrhov podľa § 83 ods. 4 a § 84 ods. 1 a § 86 rokovacieho poriadku, ide o oprávnenie v mene gestorského výboru navrhovať procedurálny postup rokovania a formu predkladania návrhov, použil. Toto oprávnenie využijem podľa priebehu rozpravu s cieľom zabezpečiť vecnosť a hospodárnosť nášho rokovania. Ďakujem veľmi pekne.

Otvorte rozpravu, pán predsedajúci.