Jedenásty deň rokovania

54. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

14. februára 2002 o 14.07 hodine

 

 

J. Migaš, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci,

otváram ďalší rokovací deň 54. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 54. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky písomne požiadali poslanci: Šipoš, pani poslankyňa Schmőgnerová, pán poslanec Prokopovič. Na zahraničnej služovnej ceste je podpredseda Národnej rady Marián Andel a poslanec Peter Osuský.

Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať bodom

hodina otázok.

Zo všetkých písomných otázok, ktoré poslanci podali do stredy do 12.00 hodiny, určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok na odpovede, ktorým sa budeme riadiť. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

Prosím predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov, prípadne bude odpovedať on sám. Nech sa páči, pán predseda vlády.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, namiesto neprítomnej vicepremiérky Kadlečíkovej bude odpovedať pán vicepremiér Fogaš a namiesto ministrov Čarnogurského, Šimka, Koncoša a Harnu bude odpovedať pán minister Stank, pán minister Magvaši a pani ministerka Machová.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem. Teraz pristúpime k otázkam. (Hlasy z pléna.) Pán poslanec Cabaj, teraz sú otázky na predsedu vlády, nech sa páči, potom.

Pristúpime k odpovediam na vyžrebované otázky poslancov položené predsedovi vlády.

Prvá otázka na predsedu vlády podľa vyžrebovaného poradia je od pani poslankyne Slavkovskej. Otázka znie: "Je pravdou, že ministerstvo financií už pred rokom dalo podnet na prešetrenie finančnej činnosti BMG Invest a Horizont Slovakia?" Otázka pani poslankyne Slavkovskej, odpovedá predseda vlády.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Áno, pani poslankyňa, je pravdou, že ministerstvo financií, pani ministerka Schmögnerová podala podnet pánu generálnemu prokurátorovi Milanovi Hanzelovi v spomínanej veci 16. júla minulého roku a ministerstvo financií adresovalo podobný podnet alebo oznámenie o možných skutočnostiach, podozreniach Úradu finančnej polície, Správy kriminálnej a finančnej polície Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky 31. augusta minulého roku. To sú skutočnosti, ktoré som zistil na základe vašej otázky a tieto skutočnosti by som len doplnil oznámením, že hneď potom, čo príslušné pobočky boli v pondelok zatvorené, príslušné inštitúcie, požiadal som pána ministra vnútra, aby preskúmal, či nemohlo dôjsť k spáchaniu trestnej činnosti alebo k porušovaniu zákonov. Pán minister vnútra ma informoval, že po vyhodnotení dosiaľ zabezpečených dôkazov bolo rozhodnuté, že vzhľadom na rozsah predpokladanej trestnej činnosti, prvky organizovanosti v jej páchaní, lokalizáciu na celé územie Slovenskej republiky, vzhľadom na možné prepojenie na zahraničie atď., prevezme vyšetrovanie predmetnej veci odbor vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti Úradu vyšetrovania Sekcie vyšetrovania kriminalisticko - expertíznych činností Policajného zboru, ktorý bude v tejto veci ďalej konať. Pán minister ma informoval, že koná. To je všetko, pán predseda.

J. Migaš, predseda NR SR: Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči. Zapnite mikrofón pani poslankyne Slavkovskej, nech sa páči.

E. Slavkovská, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán premiér, chcela by som doplniť otázku. To je všetko pekné, že aj pani exministerka Schmögnerová podala nejaké podnety, aj viceprezident Policajného zboru sa dokonca nechal v médiách počuť, že polícia sa už okolo tohto prípadu motá dva roky. Je to pekne dlhé obdobie. Ale mňa by zaujímalo, keď tu teda boli také podozrenia, prečo nevystúpilo, trebárs, ministerstvo vnútra v médiách s týmto konkrétne. Lebo ja sa pamätám, že asi pred rokom, keď bol na ministerstve pán exminister Pittner, tak pán Ivor ako televízna hviezda vždy oznamoval podnety na započatie trestných stíhaní, ani nie na základe nejakých podkladov, ale iba na základe indícií. Keby s týmto, o čom hovoríme, s podnetom pani ministerky Schmögnerovej a Policajného zboru boli oboznamovali občanov prostredníctvom médií, tak som presvedčená, že by sa bolo dalo zabrániť tým škodám, pretože ľudia by už boli videli, že do takýchto spoločností nemožno vkladať peniaze. Opakujem moju otázku, prečo sa indície o nejakej trestnej činnosti alebo podnetu z podozrenia o trestných činoch sprenevery a podvodu neinformovala verejnosť prostredníctvom médií.

J. Migaš, predseda NR SR: Nech sa páči, pán predseda vlády.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Vážená pani poslankyňa, s touto témou som bol konfrontovaný prvýkrát v pondelok, keď príslušné pobočky pozastavili svoju činnosť. Už som vám oznámil, ako som sa rozhodol konať. Akonáhle budem mať výsledky vyšetrovania spomenutej Sekcie vyšetrovania kriminialisticko - expertíznych činností, budem vám vedieť odpovedať na otázku, či niekto prípadne aj zanedbal svoje povinnosti, ako ich zanedbal a konzekvencie potom z toho prípadne vyvodím aj ja sám.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Kolláriková. Otázka znie: "Prečo sa vláda pozorne starala výlučne iba o predaje bánk a nie aj o to, aby banky poskytovali obyvateľstvu vyššie úroky z peňažitých vkladov, než je miera inflácie? Tak by totiž vláda motivovala občanov na zhodnotenie svojich úspor v bankách."

Nech sa páči, predseda vlády.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Vážená pani poslankyňa, poskytnem vám odpoveď, z ktorej, už na začiatok chcem predoslať, bude zrejmé, že úrokové sadzby z peňažných vkladov v našich bankách za ostatné roky boli vyššie ako miera inflácie. To znamená, že predpoklad obsiahnutý vo vašej otázke nie je správny.

V prvom rade musím povedať, že vláda Slovenskej republiky uskutočnila náročný program reštrukturalizácie a následnej privatizácie bánk práve z dôvodu, aby zabránila hroziacemu kolapsu bankového systému a ochránila tak hodnotu úspor obyvateľstva uložených na vkladoch v bankách. Aj keď sa o tom možno málo hovorí, okamžité neriešenie vážnej situácie v bankovom sektore by znamenalo zrútenie celého finančného systému.

Ďalej je potrebné povedať, že ekonomika Slovenska sa rozvíja na princípoch trhovej ekonomiky, od ktorej sa odvíjajú aj úrokové miery vkladov v bankách, je determinovaná ponukou a dopytom po peniazoch. Práve vďaka uskutočnenej reštrukturalizácii a privatizácii bánk došlo k výraznému poklesu úrokových sadzieb, pričom napríklad priemerná úroková sadzba v ekonomike Slovenska poklesla z vyše 20 % ku koncu roku 1998 na súčasných približne 9 %. V podnikateľskej sfére sa týmto spôsobom výrazne znížili finančné náklady a vytvorili sa podmienky na rozvoj podnikového sektora, a tým aj na postupné znižovanie miery inflácie. Znížením úrokovej miery v ekonomike sa zároveň znížili náklady na prefinancovanie schodku štátneho rozpočtu, a tým aj na správu celého štátneho dlhu. Vo vašej otázke zdôrazňujete, prečo sa vláda nestarala o vyššie úrokové sadzby z vkladov. Práve vysoká úroková miera v ekonomike predstavuje z dlhodobého hľadiska neudržateľný stav a mohla by viesť k prechodu na ekonomiky, ktoré aj v súčasnosti poznáme, majú veľké problémy napríklad v Argentíne. Tu si je potrebné pripomenúť, že vysoké úrokové miery z bankových vkladov v nedávnej minulosti znamenali likvidačné úrokové miery z úverov. Vysoké úrokové miery z úverov následne odčerpávali finančné zdroje podnikov, čo tiež prispelo k situácii podnikového sektora, v akej sa v súčasnosti nachádza. Vo vyspelých štátoch je prevažná väčšina úspor obyvateľstva sústredená v bankách napriek tomu, že úrokové miery z vkladov sú tam podstatne nižšie ako u nás. Motivácia obyvateľstva ukladať svoje úspory v bankách musí byť založená na dôvere obyvateľstva v bankový sektor a v dostatočnom zabezpečení týchto úspor, ktorým je systém ochrany vkladov. Som presvedčený, že uskutočnená reštrukturalizácia a privatizácia bánk prispela a prispeje k tejto dôvere. Treba si uvedomiť, že za výšku úrokových sadzieb zodpovedá Národná banka Slovenska, ktorá svojimi menovopolitickými nástrojmi ovplyvňuje úrokové sadzby v Slovenskej republike s ohľadom na celkový ekonomický vývoj krajiny, predovšetkým s ohľadom na vývoj inflácie.

Z pohľadu plnenia základného cieľa centrálnej banky, a to je udržiavanie stability cien, myslím si, že nemožno Národnej banke Slovenska nič vyčítať. Podľa informácií z bankovej štatistiky a zo štatistiky Národnej banky Slovenska, ak si vkladateľ uložil v decembri 1999 - teraz tie fakty, pani poslankyňa, - svoje úspory na 1 rok v komerčnej banke, priemerne mohol v roku 2000 dosiahnuť výnos 12,3 %, čo pri inflácii za rok 2000 vo výške 8,4 % znamená reálnu úrokovú sadzbu plus 3,9 %. Celkom konkrétne a presne, pani poslankyňa, rok 1999.

Ďalej, ak si uložil peniaze v decembri 2000 v priemere za 7,4 %, pri inflácii 6,4 % dosiahol reálny výnos presne 1 %. Ak si uložil občan svoje úspory v decembri minulého roku na jednoročný termínovaný vklad, priemerná úroková sadzba z termínovaných vkladov dosahovala 6,3 %, čo pri predpokladanej inflácii pod 5 % predstavuje opätovne pozitívny reálny výnos vyšší ako 1 %.

Takže zhrniem a podčiarknem, obchodné banky poskytovali od roku 1999 vyššie úročenie peňažných vkladov, ako bola miera inflácie. Zníženie úrokových sadzieb bolo celoplošné. Nešlo len o pokles úrokov z vkladov, ale aj z úverov. Úrokové sadzby z krátkodobých čerpaných úverov dosahovali v roku 1998 až 21 %. V roku 1999 sa znížili na 17 %, v roku 2000 pod 11 %, a ako som sa už zmienil, ku koncu vlaňajšieho roku klesli pod 9 %.

Zvýšenie úrokových sadzieb z vkladov by automaticky muselo znamenať aj zvýšenie úrokov z úverov s následným možným negatívnym dosahom na rast ekonomiky a na nezamestnanosť, tak ako som už koniec koncov uviedol pred chvíľou.

Takže zhrniem a podčiarknem, pani poslankyňa, priemerné úrokové sadzby z vkladov za roky 1999, 2000, 2001 boli vždy vyššie, ako bola priemerná miera inflácie. Skončil som.

J. Migaš, predseda NR SR: Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči, pani poslankyňa Kolláriková, máte doplňujúcu otázku, nech sa páči.

M. Kolláriková, poslankyňa: Ďakujem za odpoveď, ale, samozrejme, nie som s ňou spokojná. Pán premiér, ja som sa nepýtala, prečo nie sú vysoké úroky, ale tam doslova bolo uvedené - vyššie úroky z vkladov než je inflácia. Po druhé, pán premiér, mňa nezaujíma predpokladaná inflácia. Vy môžete predpokladať infláciu, že bude aj 3-percentná. Mňa zaujíma skutočná inflácia. Keď si pozeráte vklady a úroky v bankách, tak tie sú skutočne ale nižšie, než je inflácia, pretože inflácia v súčasnosti je okolo 6 až 7 %. A vklady, úroky sú okolo 6 %. Tak vychádzajme z toho, čo tu je uvedené. Neviem, akú odpoveď mi dáte, ale ja vás budem aj interpelovať. Tak pokiaľ mi dáte takú odpoveď, s ktorou nebudem spokojná, budem ďalej v tom pokračovať, lebo musím podotknúť, že mnohí sa divia, prečo ľudia si dávajú do takých spoločností finančné prostriedky. Ale vysoká nezamestnanosť, malé dôchodky, zvýšené náklady na štúdium, mladé rodiny majú problémy, tak hľadajú priestor a miesto, kde by si vlastne zvýšili a zlepšili ekonomickú situáciu. A keďže im toto neumožňujú banky, lebo ponúkajú nízke úroky, tak potom sa nemôžeme diviť, že si dávajú do takýchto spoločností svoje, žiaľbohu, koľkokrát aj celoživotné úspory. Viete, odozva na tlačovú konferenciu Pravej Slovenskej národnej strany bola skutočne veľká, mám veľa listov a niektoré z nich vám potom v interpelácii aj prečítam. Tak otázku vám ani nebudem dávať, je to zbytočné, lebo už čas sa končí. Dám vám ich formou interpelácie. Ďakujem.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Navzdory tomu, vážená pani poslankyňa, že ste doplnkovú otázku nedali, chcem vyjadriť to, že je mi ľúto, že ste ešte dosiaľ ani raz neboli s mojou odpoveďou spokojná, hoci sa ma pýtate často. Ale myslím si, že spokojná môžete byť iba vtedy, keď sa budete tak úprimne usilovať porozumieť faktom, ako sa o to usilujem ja. Nie je náležité, pani poslankyňa, keď chcete poznať pravdu a hovoríte okolo a cól sem, cól tam. Ja som vám hovoril celkom konkrétne čísla z celkom konkrétnych oficiálnych štatistík celkom konkrétnych nezávislých inštitúcií, akou nepochybne Národná banka Slovenska je. Pani poslankyňa, veľmi presne som si prečítal otázku. Prečo nekonáme tak, aby boli vyššie úroky z peňažných vkladov, ako je miera inflácie, pýtate sa ma. No ale to je lož, čo je obsiahnuté vo vašej otázke. To je lož, obyčajná lož, pretože som vám na číslach počas rokov 1999, 2000, 2001 dokázal, že vždy priemerné výnosy z vkladov boli vyššie, ako bola priemerná inflácia.

Ja vám to ešte raz nadiktujem, pani poslankyňa, keď budete interpeláciu písať, aby ste sa lepšie pripravili ako na dnešnú otázku. A síce za rok 1999 bol priemerný výnos v komerčnej banke z vkladov 12,3 %, čo pri inflácii vo výške 8,4 znamená reálnu úrokovú sadzbu 3,9 %.

Pani poslankyňa, to je fakt bez ohľadu na to, či to bude čítať pravá alebo ľavá národná strana. A rovnako opakujem, ak si človek uložil peniaze v decembri 2000 v priemere za 7,4 %, pri inflácii exaktne odmeranej 6,4 % to bolo stále viac, presne reálne o 1 %.

Takže, nie je dobré, keď niekedy z nešťastia ľudí vytĺkame politický kapitál, keď ich iba štveme, keď dennodenne preukazujeme neúctu k faktom a keď vedieme politickú diskusiu bez toho, že by sme si tieto fakty naštudovali, overili, a potom pokojne fundovane diskutovali na báze pravdivých faktov. Ďakujem pekne.

J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, čas vymedzený na otázky a odpovede predsedu vlády bol vyčerpaný.

Teraz, nech sa páči, pán poslanec Cabaj, predtým ako otvorím čas na odpovede ministrov vlády na otázky členov parlamentu. Pán poslanec Cabaj.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Chcem len upozorniť premiéra tejto vlády, že nemal pravdu, keď reagoval, že pokiaľ vystupuje on, zatiaľ prídu všetci členovia vlády. Paragraf 131 hodina otázok v odseku 7 hovorí: "Na hodine otázok musia byť prítomní všetci členovia vlády. Hodina otázok je vyčlenená, kedy sa začína". A chcem ho upozorniť, že keď musia podľa rokovacieho poriadku, tak sa nemôže vyhovárať na to, kde sú. O 14.07 hodine sa začínala hodina otázok, prítomní boli iba Dzurinda, Čarnogurský, Stank, Mikloš a Kukan, o 14.09 hodine druhý Miklós, o 14.10 hodine Harach, o 14.11 hodine Kováč, o 14.13 hodine Macejko a Magvaši, o 14.17 hodine Ftáčnik, o 14.19 hodine Hajnovič. Vtedy prišli členovia vlády. Pán predseda, chcem požiadať do budúcnosti, aby sme nezačali hodinu otázok, pokiaľ nebude naplnený rokovací poriadok, tak ako to hovorí § 131 ods. 7.

J. Migaš, predseda NR SR: Pani poslankyne, páni poslanci, po faktickej poznámke pána poslanca Cabaja pristúpime k odpovediam ministrov na otázky pánov poslancov.

Prvú položil pán poslanec Köteles pre ministra zahraničných vecí: "Aké hraničné priechody boli otvorené od roku 1998 medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou, Slovenskou republikou a Českou republikou, Slovenskou republikou a Maďarskou republikou?" Odpovedá minister zahraničných vecí Eduard Kukan.

E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec, ďakujem za vašu otázku, aj keď prirodzene agendu hraničných priechodov majú skôr ministerstvo vnútra, pokiaľ ide o pasovú kontrolu a ministerstvo financií, pokiaľ ide o colnú kontrolu. Ministerstvo zahraničných vecí, samozrejme, túto otázku vybavuje v súvislosti s podporou cezhraničnej spolupráce. Ale chcel by som na vašu otázku veľmi konkrétne odpovedať. S Poľskou republikou bol od roku 1998 otvorený jeden hraničný priechod Novoť - Ujsoly, ide o cestný priechod, ktorý bol otvorený 15. januára roku 2001. S Maďarskou republikou od roku 1998 boli otvorené dva hraničné priechody Čuňovo, Rajka, to je diaľničný otvorený 30. apríla 2001 a Štúrovo - Esztergom Most Márie Valérie otvorený 11. októbra 2001. Na hranici s Českou republikou od roku 1998 neboli otvorené nijaké hraničné priechody. Toľko konkrétna odpoveď na vašu konkrétnu otázku.

J. Migaš, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Köteles, chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči, pán poslanec Köteles - doplňujúca otázka.

L. Köteles, poslanec: Ďakujem, pán minister. Som veľmi vďačný za vašu odpoveď, ktorou ste zároveň reagovali aj na výčitky pána poslanca Cupera, ktorý vyčíta predsedovi vlády, že dezintegruje Slovensko rozvŕtaním nových hraničných priechodov. Podľa mňa, a to s ľútosťou musím konštatovať, nie sú to nové hraničné priechody. Podľa toho, čo ste uvádzali, s ľútosťou musím konštatovať, že by sme potrebovali nové priechody už aj kvôli tomu, že v prihraničných oblastiach je neprimerane vysoká nezamestnanosť, ktorá automaticky súvisí aj s izoláciou týchto regiónov. Napríklad uviedol by som dva regióny. Gemer - nezamestnanosť viac ako 30-percentná, alebo Zemplín - viac ako 35-percentná nezamestnanosť. Existuje vôbec nejaká koncepcia vlády na otvorenie nových priechodov hlavne na východ alebo na juh Slovenska?

J. Migaš, predseda NR SR: Nech sa páči, minister zahraničných vecí.

E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec, prirodzene, súhlasím s vami v tom, že dnes v novej Európe je otázka rozšírenia cezhraničnej spolupráce veľmi aktívne prezentovaná. Je považovaná za veľmi dobrý spôsob, ako užšie spolupracovať. Nevidel som nijakú ucelenú koncepciu otvárania nových hraničných priechodov. Ide, ako som spomínal, o otázku, povedal by som, medzirezortnú, pretože okrem politickej vôle na otvorenie nových hraničných priechodov treba prirodzene zobrať do úvahy, že realizácia takýchto vecí má aj proste finančný a materiálny aspekt, pretože všetky tieto veci treba zohľadniť, keď sa takéto rozhodnutia prijímajú. Ale som presvedčený, že ďalším vývojom aj týmto otázkam bude udelená zodpovedajúca pozornosť a budú riešené tak, nakoľko budú aktívne jednotlivé štáty, ktoré susedia a kde by hraničné priechody mali existovať. (Hlasy z pléna.)

J. Migaš, predseda NR SR: Ďalšiu otázku položil pán poslanec Jozef Gajdoš. Otázka znie. Pán poslanec Cuper, chcem predniesť ďalšiu otázku vášho kolegu pána poslanca Gajdoša, tak fakultatívne mimo priestorov Národnej rady alebo na chodbe Národnej rady. Dobre? Teraz chcem položiť otázku vášho kolegu Jozefa Gajdoša. Otázka znie: "Ten, kto dal súhlas na úhradu faktúry firme Katrim Stela, bol generál Ladžora a nie generál Mikluš. Ladžora požíva vašu dôveru, Mikluš je stíhaný. Pán minister, zoznámili ste sa s celou kauzou? Alebo vás osud jedného generála nezaujíma?" Nech sa páči, minister.

J. Stank, minister obrany SR: Zaujímajú ma osudy obidvoch pánov generálov. Neviem, či meno toho, ktorého uvádzate ako druhého, pán poslanec, je zámerne uvedené mylne. (Hlasy z pléna.) Zlý prepis. Ale už pred mojím nástupom do funkcie sa tou kauzou, ako ju nazývate vo vašej otázke, zaoberali orgány činné v trestnom konaní. Podnet na to bol podaný ešte 1. 7. 1999. Keďže rešpektujem nezávislosť orgánov činných v trestnom konaní, do procesu vyšetrovania som nikdy nezasahoval a o tomto probléme mám iba základné informácie. Z nich vyplýva, že preplatenie faktúry firme Katrim Stela schválil generál Mikluš. Generál Zadžora zabezpečil realizáciu danej finančnej operácie. Mne neprislúcha tento fakt hodnotiť a nechávam to na orgány, ktoré v danej veci konajú. Ja som sa nijak bližšie neoboznamoval s týmto trestným spisom, ani som dokonca nežiadal žiadne informácie. Až teraz nedávno, pred niekoľkými týždňami, keď som chcel vedieť, ako vyzerá celkový stav podaní, ktoré boli podané predovšetkým v roku 2001 na vojenskú prokuratúru, tak vtedy sme žiadali aj staršie prípady a tam som sa dozvedel, že už v septembri bola v tomto prípade podaná obžaloba. Voči generálovi Miklušovi, ani generálovi Zadžorovi som nevykonal žiadne opatrenia, pretože v tejto veci nerozhodol nezávislý súd. Domnievam sa, vážený pán poslanec, že o tomto probléme máte pravdepodobne presnejšie informácie ako ja.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Gajdoš chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči. Nech sa páči, pán poslanec.

J. Gajdoš, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Pán minister, toto je neblahé dedičstvo, ktoré ste zdedili po svojom predchodcovi. Ide mi o to, že sa vlastne blíži a už prebieha volebná kampaň, blížia sa voľby a niektoré mediálne hviezdy začínajú vyťahovať prípady, ktoré sa súčasnej vládnej koalícii hodia do dehonestujúceho programu svojich politických protivníkov. Nedávno sa objavil šot v televízii, kde pán Petrovič už posadil na trestnú lavicu pána generála Mikluša napriek tomu, že súd neprebehol, neprebieha a možno už aj prejudikoval, ako sa tento súd skončí. Ja chcem len povedať, že tento chlapec je obeťou istých politických hier, ktoré boli smerované voči mojej osobe, a keď sa došlo k záveru, že mňa na lavicu obžalovaných nemôžu posadiť a neposadia, pretože každý súd by sa podaniu, ktoré mohlo smerovať voči mojej osobe, vysmial, tak to urobili voči bezbrannému dôstojníkovi a využili na to vojenskú prokuratúru. Ten proces prebiehal tak, že prokurátor, ktorý mal prípad v šetrení, bol vymenený, pretože došlo k záveru, že tam nedošlo k porušeniu zákona. Účelovo bol vymenený, bol nahradený iným prokurátorom, ktorý tento prípad akože doťahuje. Už to prebieha skoro tri roky. Toho chlapca obhajoba stála skoro 300 tisíc korún. Kto mu to nahradí? A v tom všetkom, samozrejme, má prsty váš predchodca, ktorému sa zrejme bude v patričnom čase potrebné poďakovať. (Zaznel zvuk časomiery.) Pán minister, viem, že robíte opatrenia... (Hlasy z pléna.)

J. Migaš, predseda NR SR: Tak, pokoj, pán minister odpovedá alebo chce reagovať pán minister. Budete reagovať, pán minister?

J. Stank, minister obrany SR: Nie, nebudem. Nebudem komentovať vzhľadom na to, že celý prípad je v orgánoch činných v trestnom konaní.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem. Ďalšiu otázku položil pán poslanec Gustáv Krajči ministrovi vnútra pánu Ivanovi Šimkovi, ale bude odpovedať pán minister Jozef Stank. Otázka znie: "Pán minister, podľa vás, vaša "premyslená" koncepcia o poskytovaní informácií médiám spočíva v tom, že informácie o kriminálnych činoch a boji rezortu so zločinnosťou určené širokej verejnosti sa poskytujú dlhodobo za finančnú úhradu vybraným komerčným médiám?" Opakujem, namiesto ministra vnútra odpovedá minister obrany Jozef Stank. Nech sa páči, pán minister.

J. Stank, minister obrany SR: Vážený pán predseda, pani poslankyne, páni poslanci, budem citovať odpoveď pána ministra Šimka v doslovnom znení, tak ako mi ju na túto príležitosť pripravil. Základným princípom práce oddelenia pre tlač, informácie a spoluprácu s verejnosťou Kancelárie ministra vnútra je poskytovanie informácií o činnosti ministerstva a Policajného zboru všetkým médiám, pôsobiacim na Slovensku bez ohľadu na ich politické zameranie alebo vlastnícke vzťahy.

Z doterajšej spolupráce so všetkými médiami neboli z ich strany vznesené námietky, prípadne sťažnosti na aktuálnu informovanosť či selekciu informácií voči jednotlivým pracovníkom tlačového oddelenia. Z ich skúseností vyplýva, že práve komerčné médiá majú najčastejšie záujem o aktuálne informácie trestnej činnosti. Využívajú pritom nepretržité telefonické spojenie so službukonajúcim pracovníkom tohto oddelenia. Sú prítomní na mieste činu alebo závažnej udalosti, a to i v nočných hodinách a v čase pracovného pokoja. Okrem pracovníkov tlačového oddelenia denne poskytujú informácie aj všetci hovorcovia jednotlivých krajských riaditeľstiev Policajného zboru alebo okresných riaditeľstiev Policajného zboru. Aj z toho dôvodu sa môže zdať, že súkromným médiám sú zo strany pracovníkov tohto tlačového oddelenia poskytované komplexnejšie informácie. Verejnoprávne inštitúcie Slovenský rozhlas a Slovenská televízia spolupracujú s oddelením už dlhodobo bez akýchkoľvek výhrad a sťažností. V prípade, ak sa niektorý novinár dozvie o trestnej činnosti alebo udalosti z iného zdroja a má záujem o doplňujúce informácie, pracovníci oddelenia mu ich poskytnú a z etického a profesionálneho hľadiska ich ďalej nešíria pre konkurenčné médiá. Jednotlivé príspevky pre rozhlasové médiá pracovníci tlačového oddelenia zo služobných hlásení autorsky upravujú, či už podľa zamerania, druhu trestnej činnosti, alebo vzniknutej situácie pred nástupom do služby, prípadne v čase osobného voľna. Za ich odvysielanie sú podľa autorského zákona a na základe platnej zmluvy s daným rozhlasovým médiom odmeňovaní honorármi tak ako každý iný novinár. Túto činnosť nevylučuje ani zákon číslo 73/1998 Z. z. o štátnej službe, kde v § 48 ods. 7 zákonodarca v prípade vedeckej, pedagogickej, lektorskej, prednášateľskej, publicistickej, literárnej alebo umeleckej činnosti nekladie policajtovi žiadne prekážky a obmedzenia. Táto skutočnosť je zahrnutá aj napríklad do zmluvy medzi TASR a ministerstvom vnútra z roku 1997, kde je v bode 5 ods. 2 uvedené: "Zo zmluvy nevyplývajú pre partnerov žiadne finančné nároky a záväzky". Tento bod sa nedotýka autorskej činnosti pracovníkov tlačového odboru pri dennom vydávaní takzvanej Čiernej kroniky. Pán poslanec Krajči, pokiaľ mám vedomosť, píše minister Šimko, toľko medializovanú zmluvu medzi ministerstvom vnútra a TASR, ktorú uvedená tlačová agentúra vypovedala v pondelok 11. februára v takom znení, ako bola, ste podpísali vy osobne. Už v tom čase pracovníci tlačového oddelenia poskytovali informácie verejnoprávnym i komerčným médiám v takom rozsahu ako aj dnes. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Nech sa páči. Chcete reagovať, pán poslanec Krajči? Áno? Zapnite mikrofón. Poslanec Gustáv Krajči, nech sa páči.

G. Krajči, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Keďže tu nie je pán minister Šimko, tak asi ťažko vám budem vysvetľovať, že v čase, keď som ja robil ministra, ešte neplatil zákon číslo 73 o štátnej službe, a teda ani § 48 nebol v účinnosti, takže to, čo na konci hovorí pán minister Šimko, alebo čo mu pripravili jeho úradnícki šimli, je absolútny nezmysel. Keď takáto zmluva existovala, tak bola založená na princípe bezplatného poskytovania informácií, a nie poskytovania informácií za úplatu. Je to znovu istý druh korupcie Policajného zboru, pričom platí heslo, kto viac zaplatí, ten má prv a lepšie informácie.

Druhá súvislosť, ktorá sa tým naskytuje alebo vzniká, je to, že ľudia nielen z tlačového odboru, ale aj z operačných stredísk poskytujú tieto informácie za úplatu a dokonca porušujú aj štátne a služobné tajomstvo. Veď si len spomeňme novinárov, ako je Zita Sujová, ktorá tu sedí, ako je Ľuba Lesná, ktoré zverejňovali informácie o štátnom tajomstve, pričom sa im neskrivil ani vlas na hlave. Naproti tomu Maroša Smolca, ktorý zverejnil niektoré informácie, dnes trestne stíhajú, pretože údajne porušil štátne tajomstvo. Z toho jednoznačne vyplýva, že polícia sa stala predmetom politikárčenia a zneužíva sa na takéto účely. Chcem sa preto opýtať, pán minister Šimko, ako chcete tento prípad riešiť a aké opatrenia budú prijaté.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán minister obrany.

J. Stank, minister obrany SR: Pán poslanec, stenografický záznam vášho terajšieho vystúpenia dostane pán minister Šimko s mojou žiadosťou, aby písomne reagoval na námietky, ktoré ste v tomto príspevku uviedli.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Ďalšiu otázku položil pán poslanec Gyurovszky generálnemu prokurátorovi. Nech sa páči, otázka znie: "Ministerstvo financií v roku 2001 vám doručilo trestné oznámenie na majiteľov BMG, Horizont, AGW z dôvodu podozrenia blížiaceho sa krachu. Ako ste v tejto veci konali?" Odpovedá generálny prokurátor Slovenskej republiky Milan Hanzel, nech sa páči.

M. Hanzel, generálny prokurátor SR: Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán poslanec, je pravdou, že 24. 7. 2001 bol doručený Generálnej prokuratúre materiál Ministerstva financií Slovenskej republiky označený ako tajný. Stupeň utajenia dodnes nebol zrušený, takže situáciu mi uľahčuje tým, že nemôžem hovoriť o jeho obsahu. 25. 7. sa v čase mojej neprítomnosti, pretože som čerpal dovolenku, podaním zaoberal námestník pre veci trestné JUDr. Košťál a riaditeľ trestného odboru JUDr. Segeš. 1. 8. 2001 bola ministerstvu financií doručená moja odpoveď. V podstate, aby som sa vyhol obsahu, tento materiál bol formálne zložený z niekoľkých listín - z výpisu z Obchodného registra, ktorý sa dotýkal 8 spoločností a išlo vlastne o podozrenie z trestnej činnosti 3 osôb. V odpovedi som konštatoval, že z obsahu podania nevyplývajú konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali začať trestné stíhanie alebo vzniesť voči niekomu obvinenie. Odporúčali sme, aby kontrolné orgány, prípadne aj za pomoci orgánov finančnej polície bližšie zistili a špecifikovali protiprávne konanie v podaní, čo sa týka uvedených osôb.

Dovoľte mi informovať vás o tom, aký je zákonný postup pri takýchto podnetoch. Z ustanovenia § 2 ods. 1 písm. c), e) zákona Národnej rady číslo 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších zmien a doplnkov vyplýva, že Policajný zbor odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov, vykonáva vyšetrovanie o trestných činoch a preverovanie oznámení o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, ako aj o ostatných podnetoch na trestné stíhanie. Policajný zbor pritom používa prostriedky dovolené týmto zákonom, ktoré vyplývajú z ustanovení § 17 až § 39a, pričom v dôsledku novely tejto normy tam boli koncipované nové oprávnenia, priamo sa dotýkajúce finančnej polície. Právne predpisy, upravujúce organizáciu a činnosť prokuratúry, nedovoľujú prokurátorom vykonávať takéto úkony a prokurátor nemôže nahradzovať prácu policajných orgánov. Prokurátor v prípravnom konaní totiž vykonáva dozor podľa § 174 Trestného poriadku, pričom prípravným konaním sa podľa § 12 ods. 11 Trestného poriadku rozumie úsek trestného konania od začatia trestného stíhania do podania obžaloby. Čiže tu išlo o predprípravné konanie. Prokurátor podľa § 2 ods. 3 Trestného poriadku je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel. Ide teda o také trestné činy, ktoré už majú náležitosti skutkovej podstaty a nie o také podania, z ktorých nie sú preukázané, z ktorých vlastne vyplývajú iba domnienky a podozrenie. Podľa § 31 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí okrem iného aj orgánov polície na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány. Pritom podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť, návrh alebo iné podanie podávateľa podnetu, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti. Podotýkam, žiaden podnet v tomto smere nebol doručený. Prokuratúra je orgánom štátu, ktorý podľa čl. 2 ústavy môže konať iba to, čo je dovolené zákonom. O činnosti finančnej polície, o podaní ministerstva financií boli príslušní prokurátori priebežne informovaní. V konečnom dôsledku o tom, že finančná polícia sa veci venovala, svedčí aj to, že boli zadovážené také podklady, ktoré odôvodňovali začatie trestného stíhania. Z uvedeného vyplýva, že podanie Ministerstva financií Slovenskej republiky Prokuratúra SR neignorovala a pri jeho realizácii postupovala spôsobom, ktorý jej predpisujú platné zákony.

To je všetko, pán predseda.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Gyurovszky, nech sa páči. Pán poslanec Gyurovszky chce položiť doplňujúcu otázku, nech sa páči.

L. Gyurovszky, poslanec: Ďakujem pekne za školenie, prečo prokuratúra nemohla nič robiť. Predpokladám, že v takomto zmysle pristupuje aj k ďalším podaniam, aspoň podľa rozsiahleho zdôvodnenia, ktoré som si vypočul. Avšak v konečnom dôsledku musím konštatovať, že od podania až po krach týchto spoločností sa nazbierali ďalšie a ďalšie peniaze, ktoré boli evidentne aj podľa viacerých ukazovateľov, ekonomických ukazovateľov vytunelované, to znamená, ukradnuté. Myslím si, že prokuratúra, ktorá je v niektorých prípadoch veľmi iniciatívna, v tomto prípade mohla byť viac iniciatívna a aspoň konať to, čo od nej žiadalo ministerstvo financií, resp. poučiť ministerstvo financií, čo by malo robiť, aby nedošlo k tomu, že jeho podanie je podľa vás nekvalifikované. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Generálny prokurátor.

M. Hanzel, generálny prokurátor SR: Ja vám neberiem, pán poslanec, vaše presvedčenie, ale skutočne prokuratúra mohla využiť prostriedky dané Trestným poriadkom až po tom, ako bolo začaté trestné stíhanie. V predprípravnom konaní prokurátor nemôže urobiť nič, na tieto veci sme upozorňovali už dávnejšie. Vždy sa to odkladalo roky na rekodifikáciu Trestného poriadku. Dnes sa isté úkony pripravujú v súvislosti s novelou Trestného poriadku.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem generálnemu prokurátorovi. Nech sa páči.

Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Slavkovská ministrovi školstva Milanovi Ftáčnikovi. Otázka znie: "Prečo ste považovali za potrebné vydať metodický pokyn na nevyplňovanie rubriky "národnosť" na vysvedčeniach?" Odpovedá minister školstva Milan Ftáčnik, nech sa páči.

M. Ftáčnik, minister školstva SR: Vážená pani poslankyňa, vaša otázka si zasluhuje najprv právne vysvetlenie, ako sme vlastne dospeli k rozhodnutiu vydať metodický pokyn. Na základe § 7 ods. 3 písm. b) zákona o ochrane osobných údajov v informačných systémoch prevádzkovateľ musí zabezpečiť, aby sa nespracúvali osobné údaje, ktoré sú časovo alebo vecne neaktuálne vo vzťahu k účelu spracovania. To je zákon o ochrane osobných údajov. Údaj národnosť nie je aktuálnym údajom na hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov žiaka. Ak by národnosť bola takýmto aktuálnym údajom a výchovno-vzdelávacie výsledky žiaka by záviseli od toho, akej je národnosti, potom by Slovenská republika porušovala ustanovenia rámcového Dohovoru Rady Európy z roku 1998 na ochranu národnostných menšín, kde sa v časti II čl. 4 ods. 1 zakazuje akákoľvek diskriminácia založená na príslušnosti k národnostnej menšine.

Podľa § 6 zákona o ochrane osobných údajov ten, kto získava osobné údaje, je povinný na požiadanie dotknutej osoby preukázať svoju totožnosť a vopred oznámiť dotknutej osobe alebo inej fyzickej osobe, od ktorej osobné údaje požaduje, dobrovoľnosť alebo povinnosť poskytovať požadované osobné údaje. Alebo musí tej osobe preukázať zákon, ktorý ustanovuje povinnosť poskytnúť požadované osobné údaje a následky, ak odmietne niekto poskytnúť takéto osobné údaje.

V nadväznosti na skutočnosti, na ktoré nás ako ministerstvo upozornil splnomocnenec na ochranu osobných údajov, sme upravili v § 11a ods. 2 písm. a) zákona 542/1990 Zb. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, pri príležitosti prenosu kompetencií zo štátu na samosprávu sme novelizovali tento zákon, tak sme v ňom upravili tento paragraf, ktorý uvádza, že školy a školské zariadenia majú právo získavať a spracúvať osobné údaje o deťoch a žiakoch škôl týkajúce sa identifikácie osoby, a to tieto údaje: meno a priezvisko, dátum a miesto narodenia, bydlisko, rodné číslo a štátnu príslušnosť. Túto dikciu ste schválili vy v parlamente a podľa nej to znamená, že školy a školské zariadenia nemajú právo vyžadovať údaj národnosť, zákonný zástupca nie je povinný uviesť národnosť svojho dieťaťa, pretože mu táto povinnosť zo zákona nevyplýva. Teda údaj na tlačivách, ktorý bol vytlačený, je považovaný v tomto zmysle za neaktuálny vo vzťahu k účelu spracovania. Školy ho nemajú právo získavať a spracúvať. Rodič alebo plnoletý študent nemá povinnosť ho uvádzať. Vzhľadom na to, že tlačivá boli vytlačené rok dopredu, preto sme vydali usmernenie, ktoré poznáte a ktoré vyvolalo pomerne silnú reakciu najmä v rodičovskej verejnosti. Chcem povedať, že rozumiem tej reakcii, rodičia sa dožadujú toho, čo tradične na vysvedčeniach uvádzané bolo. Na druhej strane sú tu právne argumenty, ktoré nabádajú, aby sme v tomto smere boli opatrní a nezaťažovali ich požadovaním údajov, ktoré v tejto veci nie sú aktuálne. Musím vám povedať, že mám informácie o tom, že skupina poslancov tohto parlamentu pripravuje novelu zákona 542, podľa ktorej by bola národnosť údajom, ktorý môže škola požadovať v zmysle toho, čo som vysvetľoval, a teda opäť by sa tento údaj, ak návrh bude v parlamente prijatý, uvádzal na vysvedčeniach v našich školách. Toľko, pani poslankyňa, odpoveď na vašu otázku.

J. Migaš, predseda NR SR: Pani poslankyňa.

E. Slavkovská, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán minister, ja som si tiež preštudovala zákon 52 o ochrane osobných údajov. Samozrejme to, čo ste povedali, tam je. Iba som sa pozastavila nad tým, že je tam napísané, že sa nemajú spracovať osobné údaje, ktoré sú časovo alebo vecne neaktuálne vo vzťahu k účelu spracovania. A vy tvrdíte, že údaj národnosť nie je aktuálnym údajom na hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov žiaka. S tým sa dá súhlasiť. Preto ste dali, dajme tomu, na novelizáciu aj 542. Ale domnievam sa, že napríklad ani rodné číslo nie je aktuálnym údajom na hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov žiakov. Čiže dôvod, že nejaký údaj nie je dôležitý na hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov žiakov, sa dá použiť aj na iné identifikačné údaje, ktoré sa v 542 uvádzajú.

Hovorím o tom iba preto, že tiež viem o iniciatívach rodičov, ktorým sa nepáči to, že sa národnosť neuvádza a aj viem, prečo sa im to nepáči. A preto sa vás chcem opýtať, keď ste dávali túto novelizáciu, či ste sa zamysleli nad tým, že vlastne týmto vy osobne, vaše ministerstvo prispieva k potlačeniu identity Slovákov na južnom území Slovenska. Viete dobre, že sú obce na zmiešanom území, kde je zmiešané obyvateľstvo, ale je tam iba škola s vyučovacím jazykom maďarským a chodia tam aj slovenské deti. Tieto deti už teraz nemajú písané národnosť, ale majú dvojjazyčné vysvedčenia, s ktorým idú ďalej. Každý ich automaticky bude považovať za príslušníkov maďarskej národnosti. Zvážili ste to?