I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcu. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že písomne nie je prihlásený nikto z poslancov. Kto sa hlási ústne okrem pána poslanca Anteckého? Nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ďalej do rozpravy ústne.

Dávam slovo poslancovi Anteckému v rozprave.

M. Antecký, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Podľa vystúpenia pána ministra ako predkladateľa tohto zákona bola vznesená požiadavka, aby sa o bodoch 2 a 3 spoločnej správy hlasovalo osobitne s tým, že je odporučenie či už legislatívneho odboru Národnej rady, ale aj legislatívnej sekcie predkladateľa tieto dva body neschváliť. Vyplynulo to z dodatočného prerokovania pozmeňujúcich návrhov. Teda ešte raz navrhujem body 2 a 3 spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Faktické poznámky nie sú žiadne. Ďakujem pekne pánu ministrovi aj pánu spravodajcovi. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Páni poslanci, ideme k ďalšiemu bodu programu. Je to

druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 70/1998 Zb. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 276/2001 Zb.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1254, informáciu o prerokovaní návrhu vo výboroch máte ako tlač 1254a. Vládny návrh zákona odôvodní minister hospodárstva Slovenskej republiky Ľubomír Harach.

Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

Ľ. Harach, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci. Návrh novely tohto zákona má riešiť hospodárnosť prevádzky sústav tepelných zariadení vo vzťahu k povinnostiam priamych odberateľov tak, aby opatrenia na vyregulovanie sústavy tepelných zariadení neboli vykonávané na ťarchu konečných spotrebiteľov, t. j. občanov, a to riešenie je založené na vypustení písmena b) z § 36 odsek 3 zákona o energetike. Navrhuje sa tým zrušenie povinnosti pre priamych odberateľov tepla osadiť termoregulačné ventily u jednotlivých konečných spotrebiteľov tepla.

Návrh zákona bol v rámci druhého čítania prerokovaný v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady, vo Výbore Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, vo výbore pre sociálne veci a bývanie, vo výbore pre životné prostredie a ochranu prírody a vo výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ktorý bol zároveň aj gestorským výborom. Štyri z uvedených výborov odporučili Národnej rade návrh zákona schváliť, z toho ústavnoprávny výbor so zmenou a výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie neodporučil vládny návrh zákona schváliť. Závery sú takéto. Spoločná správa teda nebola schválená a podľa informácie výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona gestorský výbor odporučil schváliť nahradenie slova "februára" slovami "dňom vyhlásenia" s odôvodnením, že s ohľadom na súčasný stav prerokovania návrhu zákona je pôvodne navrhnutý deň účinnosti nereálny. Tento návrh, pokiaľ sa bude o ňom rokovať, možno akceptovať.

Na záver chcem pripomenúť, že platný zákon o energetike ukladá priamemu odberateľovi, ktorý môže byť správca, bytový podnik, družstvo vykonať určitú povinnosť u vlastníka bytu, t. j. na cudzom majetku. Inšpektori Štátnej energetickej inšpekcie ukladajú pokuty tým, ktorí tak svoju povinnosť nemôžu vykonať, lebo ich vlastníci bytov napríklad do bytu nevpustia. Nepopierame určité prínosy v oblasti úspor energie. Výpočty, ktoré boli prevedené u nás, hovoria o úspore maximálne do výšky 10 %, ale pod podmienkou hydraulického vyregulovania rozvodov, čo je len v malom počte prípadov splnené. V žiadnom prípade nie sú tieto prínosy také, ako to bolo v niektorých príspevkoch v médiách uvádzané, odpovedzme, zainteresovaných spoločností.

Vážené dámy, vážení páni poslanci, verím, že vládny návrh zákona podporíte a urobíme tým istý krok predsa len v ústrety občanom, odberateľom tepla a dohodneme to, aby nebol odberateľ tepla nútený na vlastné náklady budovať tieto zariadenia, ale aby dochádzalo k dohodám medzi správcami bytov a vlastníkmi, respektíve užívateľmi bytov. Ďakujem pekne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie predsedovi tohto výboru poslancovi Jaroslavovi Volfovi. Prosím, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov aj o stanovisku gestorského výboru.

Nech sa páči.

J. Volf, poslanec: Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, chcem vás informovať, že materiál, ktorý predkladám, nie je spoločnou správou, ako máte možnosť aj vidieť. A je len informáciou vzhľadom na to, že výbor nedospel hlasovaním k odporúčaniu pre plénum a necháva v podstate rozhodnutie na pléne.

Chcem informovať Národnú radu, že tento návrh zákona prerokovalo päť výborov Národnej rady. Iné výbory vládny návrh zákona neprerokovali ani iní poslanci, poslanci iných výborov nepredložili gestorskému výboru žiadne vlastné stanovisko. Ústavnoprávny výbor prerokoval tento vládny návrh a odporučil Národnej rade vládny návrh schváliť so zmenou. Výbor pre financie, rozpočet a menu odporučil Národnej rade vládny návrh zákona schváliť práve tak ako výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Výbor pre životné prostredie a ochranu prírody neodporučil Národnej rade vládny návrh zákona schváliť.

Chcem upozorniť, že v tomto návrhu zákona sú predložené aj pozmeňujúce návrhy. K nim tiež nepredkladáme odporúčanie gestorského výboru, ale súčasne chcem informovať, že dávam návrh, aby sa o bodoch 1, 2, 3, 4 hlasovalo spoločne a body 5 a 6 sú body, ktoré sa týkajú účinnosti. Sú to vlastne návrhy alternatívne, to znamená, že budeme o nich hlasovať tak, že pokiaľ prejde bod 5, nebudeme už potom hlasovať o bode 6. Súčasne chcem upozorniť, že mám uznesenie výboru, ktoré oprávňuje, aby sme pokračovali po rozprave alebo dali hlasovať o pokračovaní v treťom čítaní.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Prosím, zaujmite svoje pracovné miesto. Prosím, keby ste vypli mobily, vážení páni poslanci, a netelefonovali v rokovacej sále. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne nikto prihlásený. Kto sa hlási ústne. Nikto. Uzatváram rozpravu a zároveň prerušujem bod rokovania. Neskoro, pán poslanec.

Tak prosím, pán poslanec Brocka. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

J. Brocka, poslanec: Pán podpredseda, vážený pán minister, vážení kolegovia. My sme rokovali vo výbore o tomto vládnom návrhu zákona, ktorý je veľmi jednoduchý, ale viacerí poslanci dostali pred tým v pošte zásadné výhrady tých, ktorých sa ten problém týka. A majú výhrady voči tomuto vládnemu návrhu zákona. Ja teraz neviem, či v spoločnej správe pozmeňujúce návrhy sú také, ktoré ho vylepšujú alebo bod 5 je o tom, že sa navrhuje neschváliť tento vládny návrh zákona. A keď som teraz počul, že ani gestorský výbor neschválil ani spoločnú správu, ani dokonca neschválil vládny návrh zákona, tak som trošku v rozpakoch, čo s tým, či je vôbec správne, aby sme o tom ďalej rokovali. Chcem sa pána ministra spýtať. Koľko je už tých užívateľov bytov, ktorí sa riadili podľa zákona a termoregulátory si vo svojich bytov zabezpečili, či vlastne to už nie je po funuse, že ak je to nejaká malá skupina ľudí a teraz ideme s takýmto návrhom, či nevnášame do celého toho systému len chaos. A nakoniec to povedie k zvyšovaniu nákladov aj tých, ktorí sa snažili správať rozumne a zodpovedne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Faktické poznámky nie sú. Sú. Pán poslanec Juriš ako posledný. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.

Prosím, prvý poslanec Maňka.

V. Maňka, poslanec: Ďakujem za slovo. Chcel by som podporiť názor pána poslanca Brocku v tom duchu, že nie je dobré iba takto ukončiť a povedať si, niečo sa zlé prijalo pred x rokmi a teraz to vlastne takto uzatvoríme. Ten postup je dobrý, ale dnes možno aj v našom meste 80 - 90 % ľudí má zavedený tento systém a cítia sa byť poškodení právom, že ostatní to nieže nebudú musieť mať, ale istým spôsobom nie je to dokončené a budú každopádne poškodení. Čiže urobil sa zlý krok v minulosti. Možno by bolo z toho tiež istým spôsobom vyvodiť aj nejakým spôsobom dôsledky. To chcem povedať, nie je to zdravé, rozprava takmer nebola a teraz povieme, dobre urobili sme niečo veľmi zlé. Predalo sa státisíce týchto zariadení a teraz povieme bolo to zlé a ideme ďalej. Mali by sme si povedať, že aby sa takéto veci neopakovali a dať istým spôsobom posolstvo aj tým ostatným, ktorí si to zaobstarali, lebo skutočne, keď má celý vchod, ventily nemajú dvaja, tak poškodzuje to tých ostatných pre to, že sa to nedá poriadne uzatvoriť, nedá sa to poriadne riešiť ani kalkulovať. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Chcem nie že podporiť, lebo myslím si, že pán poslanec Brocka povedal aj za poslanecký klub KDH. Ale chcela by som sa spýtať pána ministra, či dostal dostatočnú informáciu o rokovaní vo výboroch od štátneho tajomníka, ktorý bol väčšinou ten, ktorý chodil do výborov a myslím si, že bol skoro zásadný nesúhlas väčšiny poslancov vo výboroch, preto aj spoločná správa alebo informácia vyzerá tak, že v nej nie sú zjavné odporúčania. Ja sa pýtam, prečo sme neriešili v zákone vec tak, aby tí, ktorí majú termoregulačné ventily, aj keď je veľmi obťažná možnosť podľa týchto ventilov určiť spotrebu, ale minimálne by malo byť zohľadnené, že tí, ktorí ich majú a dá sa na nich proste regulovať výkon, dá sa to rozpočítať v rámci jednotlivých blokov, a tí, ktorí nemajú budú musieť znášať tú ťarchu, pretože vlastne sú, poviem, nie dobrými užívateľmi tepla všetci tí, ktorí si dali namontovať a dali túto investíciu do termoregulačných ventilov ich používajú, pretože cítia zodpovednosť za to, že neprekurujú byty, nevetrajú oknami a minimalizujú vlastne dodávku tepla do celého objektu. Čiže skôr by som bola očakávala, že v návrhu zákona, tak ako sme vo výbore predniesli, príde riešenie, čo s tými, ktorí skutočne na 90 % majú takýto termoregulačný ventil a myslím si, že ak, tak treba dotiahnuť tú vec do konca a pripraviť či už vyhláškou, či už akousi normou to ako tým, ktorí do toho dali investíciu, budeme sa snažiť vlastne koeficientom spočítať zníženú spotrebu dodávky tepla v jednotlivých obytných domoch. To by som veľmi poprosila, či viete, aká rozprava prebehla vo výboroch, pretože minimálne sme mali už toto buď vyriešiť v tomto zákone, alebo to radšej stiahnuť z rokovania a pripraviť lepší návrh.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Juriš.

A. Juriš, poslanec: Ja by som chcel podporiť pána poslanca Brocku z jedného dôvodu. Množstvo ľudí už to má namontované a pokiaľ by tí, čo nemajú namontované, montovali im to bytové podniky alebo tí výrobcovia tepla. Oni rovnako tie náklady dajú do nákladov na teplo a zaplatili by to aj tí, ktorí si dali sami namontovať za vlastné peniaze. Čiže bola by tam určitá nespravodlivosť. A že tieto ventily zabraňujú prekurovaniu, to je jednoduchý fakt. Ja si myslím, že aj 5 % energie, ktorá by sa ušetrila pri vykurovaní, má svoje opodstatnenie. Dlhodobo sa to určite zaplatí. A ešte taká otázka, prečo je to nariadené pre byty a prečo nie aj pre štátne organizácie, štátne úrady. Tam tiež je množstvo tepla, čo sa vykuruje a tam tie ventily nemusia byť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pán minister, bol si priamo vyzvaný.

Pán poslanec Brocka ešte pred tým, potom pán minister vystúpi po rozprave.

J. Brocka, poslanec: Ja by som chcel len jednou vetou zopakovať, že nebolo by dobré, keby sme rozmnožovali prípady, keď človek, ktorý sa správa zodpovedne, vyjde nakoniec na posmech. A obávam sa, že schválením tohto návrhu zákona by sme dosiahli práve toto.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Všetko, pán minister, nech sa páči.

Ľ. Harach, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne. Na úvod by bolo asi treba povedať, že som informovaný o tom, ako prebiehala rozprava vo výboroch, dokonca viac. My sme analyzovali aj všetky články, ktoré boli v médiách. Jednak články, ktoré najmä v prvom období po publikovaní zámeru tohto zákona a jeho prvom čítaní boli vlastne publikované skôr v prospech toho, aby ventily zostali a podobne a zároveň tam bola aj celá séria odborných a myslím si, že tiež fundovaných názorov aj z technického hľadiska, aj z právnoobčianskeho hľadiska, ktoré hovorili o tom, či je alebo nie je korektné vlastne na koncového spotrebiteľa prenášať túto ťarchu. Nechcem teraz robiť nejaké výpočty, ktoré by sa mohli označovať ako výpočty takej viac propagandy a populizmu. Ale keď zoberiete troj-, štvorizbový byt, v ktorom sú štyri alebo päť takýchto radiátorov krát 1 500 korún je 6 500 korún. Je to výdavok, ktorý je nezanedbateľný. Tí, ktorí sme bývali a bývame v Petržalke vieme, že takto to bolo, takto sa to platí. Ale otázka právna je aj v tom, tak to analyzovali naši právni odborníci, že inými slovami správca alebo vlastník bytu, správca bytu - družstvo vstupuje do vlastníckych práv, dajme tomu, užívateľa toho bytu a chce v ňom urobiť opravy alebo úpravy, s ktorými on nemusí súhlasiť. My sme prijali zákon, ktorý koncového odberateľa tepla vlastne k tomuto nútil. V tomto smere podľa názoru právnikov, jednej skupiny právnikov je tento zákon nevykonateľný. Jednoducho ukladá totiž povinnosť niečo urobiť na cudzom vlastníctve. To jednoducho treba rešpektovať. Takéto niečo nie je možné realizovať. Ja si myslím naopak, že družstvá a vlastníci bytov musia jednoducho tých, ktorí užívajú tieto byty, aktívne informovať. Nedá sa nič robiť, zmluvným prístupom ich presviedčať, aby si takéto ventily trebárs alebo iné stupne meračov dali jednoducho namontovať. A zároveň, a to považujem za oveľa dôležitejšie, presvedčiť, že nebudú nejakým skrytým spôsobom započítavané straty tepla z rozvodov na konečných užívateľov. Inými slovami, ak teda u vlastníkov bytov, a tá otázka bola od pána poslanca Brocku, došlo možno určite viac ako k 70-percentnému inštalovaniu takýchto termoregulátorov, tak z hľadiska, dá sa povedať, istej optimalizácie rozvodov tepla a stabilizácie tepelných rozvodov vo vnútri bytov k tomu nedošlo možno ani v 30 %. Nechcem voliť nejaké nie veľmi dobré prirovnania viete, ale ťažko môžeme konečného spotrebiteľa, je to aj v pohľadoch z pohľadu zákonov na ochranu spotrebiteľa, nútiť k tomu, aby tovar, ktorý odoberá, si sám meral. Je to neštandardné. Je to skutočne neštandardné. Prepáčte mi, prosím, príklad, opakujem, prepáčte mi ho, ale asi by sme si nevedeli predstaviť, že by niekto išiel do obchodu a povedali by mu, chceš kúpiť kilo múky, tak si ju poď odvážiť a zober si ju potom. Dobre. To jednoducho nejde. Iste, tepelné hospodárstvo v tomto smere je špecifickejšie, má iné parametre. Ale skúsme byť korektní voči spotrebiteľom, voči občanom tak, ale teraz ide o to, či tú ťarchu riešenia toho, že platím za to, čo som nekúpil, prenesieme na spotrebiteľa a donútiš ho, aby si nainštaloval termoventily. Odkiaľ ty máš zaručené, že tvoj sused termoventily používa spôsobom takým, že šetrí. Odkiaľ? To znamená, že je na tom, kto dodáva to teplo, aby ma presvedčil ako platcu a odberateľa toho tepla, že odoberám toľko, koľko platím. To je dôležité. Ale k tomu treba aj dodávateľom tepla vytvoriť podmienky. O tom nepochybujem. K tomu, opakujem, treba týmto podnikateľským subjektom pripraviť dobré podmienky.

Dámy a páni, my sme k tejto novele zákona pristúpili aj z dôvodov tlaku verejnosti a z dôvodov jednoducho nevykonateľnosti tohto zákona. Energetická inšpekcia nám signalizovala vážne problémy, ktoré by vznikali s platením pokút a podobne. A jednoducho by to bolo neriešiteľné. Energetická inšpekcia pokutuje správcu bytu, pokutuje odberateľa tepla. On povie, ja to chcem urobiť, chcem naplniť zákon, ale vlastnícke práva a ústava užívateľovi bytu dáva také práva, že on to nemusí rešpektovať. Pripravujeme nový zákon o energetike, ktorý bude riešiť, samozrejme, celý trh, pravidlá na trhu, operátora na trhu a podobne. A k tomuto by sme aj v súčinnosti s výrobcami tepla, s obchodníkmi s teplom, ktorí budú subjektmi na trhu, chceli tento problém vyriešiť tak, aby bol vyvážený, aby bol založený na vzájomnej zmluvnej spolupráci, nie na vynucovaní z pohľadu zákona v neprospech niekoho, v tomto prípade koncového odberateľa tepla, teda občana.

Samozrejme veľmi dôležitá je otázka, ktorá spočíva v tom, že mnohí rešpektujúc tento zákon alebo z dôvodov, že tak bolo nejako dohodnuté v danom teritóriu termoventily nainštalovali, zaplatili za ne. Je mi to ľúto. Toto sa, bohužiaľ, stalo, budeme sa snažiť v prechodných ustanoveniach nového zákona o energetike aj toto, pokiaľ to bude preukázateľné, vyriešiť tak, aby oni neboli finančne postihnutí, keďže túto povinnosť, pretože to zákon ukladal, splnili. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

V rokovaní budeme pokračovať

druhým a tretím čítaním o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Doplnkovým protokolom č. 11 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode.

Návrh máte ako tlač 1275. Spoločnú správu ako tlač 1275a. Návrh vlády odôvodní minister hospodárstva Slovenskej republiky Ľubomír Harach.

Prosím, pán minister, máte slovo.

Ľ. Harach, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Dovoľte mi predložiť návrh na vyslovenie súhlasu s Doplnkovým protokolom č. 11 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode. Nakoľko ide o formu prezidentskej zmluvy, podlieha ratifikácii a pred podpísaním ratifikačných listín prezidentom Slovenskej republiky musí byť schválená i slovenským parlamentom. Zavedením nových pravidiel o pôvode tovaru, ktoré sú obsahom Doplnkového protokolu č. 11 k CEFTA, t. j. k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode, sa sleduje zosúladenie a zjednodušenie postupov pri určovaní pôvodu tovaru s ohľadom na ich jednotné uplatňovanie hospodárskymi pracovníkmi a colnými správami v krajinách Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode s cieľom umožniť širšiu kumuláciu pôvodu. Rokovania o nových pravidlách pôvodu vychádzali zo záznamu o porozumení zo zasadnutia spoločného výboru CEFTA, ktoré sa konalo 11. októbra 2001 v Bukurešti. Ministri zodpovední za zahraničný obchod krajín CEFTA sa zhodli na významnom dokumente, ktorým je prijatie Doplnkového protokolu č. 11 týkajúceho sa nových pravidiel pôvodu tovaru v súlade s príslušnými výsledkami rokovaní medzi zúčastnenými krajinami v paneurópskej kumulácii, berúc do úvahy zmenu harmonizovaného systému 2002 a navrhli ho podpísať čo najskôr.

Nové pravidlá pôvodu boli vypracované podľa výsledkov rokovaní o zjednotení pravidiel pôvodu tovaru medzi krajinami Európskej únie, asociovanými krajinami a krajinami Európskeho združenia voľného obchodu, ako aj s ostatnými krajinami paneurópskej kumulácie pravidiel pôvodu. Ustanovenia uvedené v prílohe tohto protokolu nahrádzajú doposiaľ platné ustanovenia protokolu 7 Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode, ktoré sú obsiahnuté v doplnkových protokoloch č. 4, 7, 8 a 9 k CEFTA. Protokol tvorí neoddeliteľnú súčasť Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode. Zmluvné strany sa dohodli na prevzatí textu dohodnutého s Európskou úniou, ktorého uplatňovanie by malo Slovenskej republike uľahčiť vzájomnú obchodnú výmenu s Európskou úniou a s krajinami Európskeho združenia voľného obchodu, ako aj s ostatnými krajinami paneurópskej kumulácie pravidiel pôvodu a zároveň podporiť zintenzívnenie vzájomných obchodných vzťahov medzi krajinami CEFTA. Vláda Slovenskej republiky uznesením č. 1075 zo dňa 7. novembra 2001 súhlasila s uzavretím Doplnkového protokolu č. 11 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode. Podpísanie sa uskutočnilo 16. novembra 2001 v Bukurešti počas summitu predsedov vlád zmluvných krajín CEFTA a podpísali ho splnomocnení zástupcovia krajín Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode. Vykonávanie Doplnkového protokolu č. 11 k CEFTA s platnosťou od 1. januára 2002 bolo podmienené splnením rumunských vnútroštátnych právnych podmienok, nakoľko rumunský právny poriadok neumožňuje systém predbežného vykonávania. V stanovenom termíne rumunská strana oznámila na základe článku 3 tohto doplnkového protokolu, že splnila svoje vnútroštátne legislatívne predpisy.

Splnením tejto podmienky je umožnené vykonávanie Doplnkového protokolu č. 11 k CEFTA vo vzťahu ku všetkým krajinám Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode bez výnimky. Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby ste vyslovili súhlas s Doplnkovým protokolom č. 11 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode. Ďakujem za pozornosť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za vaše úvodné vystúpenie. Dávam slovo pánu poslancovi Bartošovi ako spoločnému spravodajcovi. Prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania o tomto návrhu vlády vo výboroch, ako aj so stanoviskom gestorského výboru.

S. Bartoš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 a § 88 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Doplnkovým protokolom č. 11 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode, tlač 1275.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky tri výbory prerokovali predložený návrh, a to Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Zahraničný výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Všetky tri výbory vyslovili s predloženým návrhom súhlas. Na základe toho gestorský výbor na základe týchto rokovaní v súlade s § 88 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Doplnkovým protokolom č. 11 k Stredoeurópskej dohode o voľnom obchode, tlač 1275. Súčasne vás informujem, že som poverený uznesením spoločného spravodajcu predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a tiež som poverený právomocami, aby to mohlo postúpiť do tretieho čítania. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne nie je nikto prihlásený. Pýtam sa, kto ústne? Nikto. Uzatváram rozpravu o tomto bode programu. Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Nasleduje druhé a tretie čítanie o

návrhu súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prijatím zrušenia Protokolu C a zmeny Protokolu D k Dohode o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Európskym združením voľného obchodu.

Návrh vlády ste dostali ako tlač 1206. Správu o výsledku prerokovania návrhu v gestorskom výbore pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie máte ako tlač 1260a, ktorej súčasťou je aj návrh uznesenia Národnej rady. Dávam slovo teraz ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky Ľubomírovi Harachovi.

Prosím, pána ministra, aby sa ujal slova.

Ľ. Harach, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Dovoľte mi, aby som vám predložil návrh na vyslovenie súhlasu s rozhodnutiami Spoločného výboru Dohody o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Európskym združením voľného obchodu. Predkladané rozhodnutia menia text základnej dohody o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Európskym združením voľného obchodu, a preto podliehajú ratifikácii a pred podpísaním ratifikačnej listiny prezidentom Slovenskej republiky musia byť schválené Národnou radou. Rozhodnutie č. 4/1998 bolo prerokované a schválené na 5. zasadnutí Spoločného výboru Dohody o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Európskym združením voľného obchodu, ktoré sa konalo 11. júna 1998 v Ženeve. Rozhodnutie č. 5/2000 bolo prerokované a schválené na 6. zasadnutí spoločného výboru Dohody o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Európskym združením voľného obchodu, ktoré sa konalo 14. decembra roku 2000 v Ženeve. Obe tieto rozhodnutia menia text základnej dohody, preto podliehajú schváleniu zmluvnými stranami na národnej úrovni. Vláda prerokovala predkladané rozhodnutia a prijala k nim uznesenie č. 918 zo dňa 26. septembra 2001. Rozhodnutie č. 4/1998, to je takzvané zrušenie Protokolu C. Protokol obsahuje clá fiškálnej povahy v súlade s čl. 2 dohody a tabuľkou II. Keďže Švajčiarsko a Lichtenštajnsko ich nahradili vnútornými daňami, uvedený protokol C stratil svoje opodstatnenie. Preto spoločný výbor odsúhlasil návrh rozhodnutia o jeho zrušení.

Rozhodnutie č. 5/2000, to je zmena Protokolu D. Protokol obsahuje zoznam monopolov v súlade s čl. 11 dohody. Ide o švajčiarsky a lichtenštajnský monopol na soľ a strelný prach a islandský monopol na umelé hnojivá. Uvedené štátne monopoly na strelný prach a umelé hnojivá boli zrušené. Preto Spoločný výbor odsúhlasil návrh rozhodnutia o zmene Protokolu D, na základe ktorého bude uplatňovaný len štátny monopol na soľ, to je Švajčiarsko a Lichtenštajnsko. V súlade s ustanoveniami o nadobudnutí platnosti uvedených rozhodnutí sa rozhodnutia č. 4 a č. 5 začnú uplatňovať po uložení akceptačných nástrojov zmluvných strán dohody, to je notifikácia o schválení rozhodnutí stranami dohody na národnej úrovni u depozitára, ktorý následne oznámi túto skutočnosť všetkým stranám dohody.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby ste vyslovili súhlas s predkladanými rozhodnutiami Spoločného výboru Dohody o voľnom obchode medzi našou republikou a Európskym združením voľného obchodu. Ďakujem za pozornosť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi poslancovi Stanislavovi Bartošovi, aby oboznámil Národnú radu o stanovisku gestorského výboru aj o rokovaní výborov k tomuto bodu programu.

Prosím.

S. Bartoš, poslanec: Ďakujem pekne. Dámy a páni. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 a § 88 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor správu k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prijatím zrušenia Protokolu C a zmeny Protokolu D k Dohode o voľnom obchode medzi Slovenskou republikou a Európskym združením voľného obchodu, tlač 1206.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky predmetný návrh pridelil len jednému výboru na prerokovanie - výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, súčasne ho určil za gestorský výbor. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh 15. januára 2002 a odporučil Národnej rade vysloviť s návrhom súhlas a odporúča Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky prijať uznesenie, v ktorom vysloví súhlas s predmetným návrhom.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Nikto prihlásený písomne. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Prerušujem rokovanie.

Pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o štatúte Rady colnej únie Slovenskej republiky a Českej republiky a štatúte Stáleho sekretariátu Rady colnej únie a Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o úhrade výdavkov spojených s činnosťou Colnej únie.

Návrh vlády ste dostali ako tlač 1148, spoločnú správu ako tlač 1148a. Návrh vlády odôvodní minister hospodárstva Slovenskej republiky Ľubomír Harach.

Prosím, pán minister, aby ste sa ujali slova.

Ľ. Harach, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci. Vypracovanie uvedených zmlúv bolo iniciované českou stranou na zasadnutí Rady Colnej únie dňa 14. júna 1999. Jedným z hlavných dôvodov tejto iniciatívy bolo vytvorenie predpokladov pre širšiu účasť zamestnancov, občanov Českej republiky na práci Stáleho sekretariátu Rady Colnej únie, sídlom ktorého je Bratislava. Ďalším dôvodom bola potreba upraviť predpisy potrebné na riadnu činnosť orgánov Colnej únie na základe skúseností získaných počas sedemročného pôsobenia týchto orgánov.

Stručná charakteristika predkladaných zmlúv je nasledujúca. Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o štatúte Rady Colnej únie Slovenskej republiky a Českej republiky a štatúte Stáleho sekretariátu Rady Colnej únie je s výnimkou záverečných ustanovení obsahovo takmer totožná s predtým platnou dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Českej republiky. Má však charakter prezidentskej zmluvy, čo vyplýva z úprav štatútu Stáleho sekretariátu Rady Colnej únie, ktorý obsahuje výnimky oproti právnemu poriadku Slovenskej republiky. Štatút Stáleho sekretariátu tvorí spolu so štatútom Rady Colnej únie prílohu tejto zmluvy. Do návrhu štatútu Rady Colnej únie, ktorý tvorí prvú z jej príloh, boli zapracované zmeny vyplývajúce z doterajších sedemročných skúseností z práce rady a došlo k zostručneniu časti obsahujúcej pôsobnosť tým, že nie sú opakované právomoci obsiahnuté v zmluve. Obdobným spôsobom bol upravený aj štatút Stáleho sekretariátu Rady Colnej únie, ktorý tvorí druhú prílohu zmluvy, navyše sa upresňuje postavenie Stáleho sekretariátu Rady Colnej únie vo vzťahu k právnym predpisom Slovenskej republiky.

Ďalej sa ustanovujú predpisy, ktorými sa Stály sekretariát Rady Colnej únie riadi v pracovnoprávnych otázkach a v otázkach odmeňovania jeho zamestnancov. Zároveň štatút obsahuje špecifikáciu odlišností v materiálnom zabezpečení občanov ČR, ktorí sú zamestnancami Stáleho sekretariátu Rady Colnej únie. Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o úhrade výdavkov spojených s činnosťou Colnej únie bola vypracovaná na základe čl. 39 zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o vytvorení Colnej únie, ktorý ustanovuje, že výdavky spojené s činnosťou Colnej únie hradia zmluvné strany spôsobom stanoveným v ich dohode. Ide o novú zmluvu, ktorá jednoznačne ustanovuje, že výdavky Colnej únie budú hradené prostredníctvom rozpočtu Stáleho sekretariátu Rady Colnej únie, do ktorého obidve zmluvné strany prispievajú rovnakým dielom.

Ďalej špecifikuje postup prerokúvania a schvaľovania tohto rozpočtu, vykazovanie hospodárenia a nakladania s majetkom Stáleho sekretariátu Rady Colnej únie a ďalšie. Upravuje okrem iného techniku a termíny poukazovania charterových splátok pri hradení príspevkov zmluvných strán na účet Stáleho sekretariátu Rady Colnej únie a ustanovuje predpisy podľa, ktorých sa vedie jeho účtovníctvo. Návrh zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o štatúte Rady Colnej únie Slovenskej republiky a Českej republiky a štatúte Stáleho sekretariátu o úhrade výdavkov spojených s činnosťou Colnej únie bol predložený na zasadnutie vlády ako iniciatívny materiál na základe rozhodnutia Rady Colnej únie. Vláda vyslovila súhlas s uzatvorením oboch zmlúv svojím uznesením č. 304 zo dňa 4. 4. 2001. Zároveň vyslovila súhlas s predbežným vykonávaním zmlúv odo dňa ich podpisu a odporučila prezidentovi Slovenskej republiky splnomocniť ministra hospodárstva ako alternáta ministra zahraničných vecí na podpis zmlúv s výhradou ratifikácie, ako aj ratifikovať zmluvy po vyslovení súhlasu Národnou radou Slovenskej republiky.

Obe zmluvy boli podpísané v Prahe dňa 28. mája 2001 a od toho dňa sa priebežne vykonávajú.

Odporúčam, vážené panie poslankyne, páni poslanci, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s obidvoma predloženými zmluvami. Chcem vás ešte informovať, že aj v Českej republike došlo v súlade s ich vnútroštátnymi predpismi ku schváleniu obidvoch predkladaných zmlúv. Ďakujem za pozornosť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Prosím pána spoločného spravodajcu poslanca Stanislava Bartoša, aby sa ujal slova a oboznámil Národnú radu s výsledkom rokovania vo výboroch, ako aj v gestorskom výbore k tomuto bodu programu.

S. Bartoš, poslanec: Ďakujem pekne. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 a § 88 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rade predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o štatúte Rady Colnej únie Slovenskej republiky a Českej republiky a štatúte Stáleho sekretariátu Rady Colnej únie a Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o úhrade výdavkov spojených s činnosťou Colnej únie, tlač 1148.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky predmetný návrh pridelil na vyslovenie súhlasu na prerokovanie trom výborom - Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, zahraničnému výboru a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Gestorským výborom bol určený Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Všetky tri výbory predmetný návrh prerokovali, vyslovili s návrhom súhlas, na základe toho gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o štatúte Rady Colnej únie Slovenskej republiky a Českej republiky a o štatúte Stáleho sekretariátu Rady Colnej únie a Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o úhrade výdavkov spojených s činnosťou Colnej únie. Ďakujem pekne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie pri uvedení spravodajskej správy. Prosím, otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne nie je nikto prihlásený, pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za ukončenú a zároveň prerušujem bod rokovania Národnej rady.

Pokračujeme druhým a tretím čítaním

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s prístupom Slovenskej republiky k Dohovoru o udeľovaní európskych patentov a k Revízii znenia textu dohovoru o udeľovaní európskych patentov.

Návrh vlády ste dostali ako tlač 1213 a dodatok k nej. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1213a, súčasťou ktorej je aj návrh uznesenia Národnej rady. Návrh vlády odôvodní minister hospodárstva Slovenskej republiky Ľubomír Harach.

Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

Ľ. Harach, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Aktivity Slovenskej republiky smerom k členstvu v Európskej patentovej organizácii sa odvíjajú od záväzku Slovenskej republiky vyplývajúceho z podpísania Európskej dohody o pridružení. Slovenská republika sa v čl. 67 ods. 2 Európskej dohody o pridružení zaviazala požiadať Európsku patentovú organizáciu o pristúpenie k Dohovoru o udeľovaní európskych patentov, ďalej to budem označovať len ako dohovor. Slovenská republika diplomatickou cestou požiadala o prístup v decembri 1996. V júni 1997 Správna rada Európskej patentovej organizácie rozhodla Slovenskej republike udeliť štatút pozorovateľa. Na 74. zasadnutí Administratívnej rady Európskej patentovej organizácie, ktorá sa konala v Mníchove 29. januára 1999, dostala Slovenská republika pozvanie na prístup k Európskemu patentovému dohovoru s účinnosťou od 1. júna 2002. Ako vyplýva z preambuly pozvania, považuje sa členstvo Slovenskej republiky v Európskej patentovej organizácii za súčasť procesu harmonizácie patentového práva s acquis communautaire a za súčasť začlenenia Slovenskej republiky do Európskej únie.

Funkciu Ústredného úradu priemyselného vlastníctva podľa dohovoru bude plniť Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky. Hlavným cieľom dohovoru je zjednodušenie prihlasovania vynálezov do zahraničia, pričom sa znižujú náklady na získanie a udržiavanie patentovej ochrany. Udeľovanie európskych patentov je úlohou Európskej patentovej organizácie, ktorá plní túto úlohu prostredníctvom Európskeho patentového úradu pod dohľadom správnej rady. Európska patentová organizácia je právnickou osobou s občianskoprávnou subjektivitou v každom zmluvnom štáte. Každý zmluvný štát má svojho zástupcu v správnej rade a má hlasovacie právo s jedným hlasom. Dôsledkom prístupu k dohovoru je to, že Slovenská republika čiastočne postúpi svoje právo vo veciach rozhodovania o udeľovaní patentov s platnosťou pre jednotlivé územia zmluvných štátov Európskej patentovej organizácie. Národný patentový systém Slovenskej republiky nebude týmto postupom dotknutý, pretože v Slovenskej republike ako budúcom členskom štáte dohovoru budú platné aj národné patenty, ktoré udeľuje Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky. Prihlasovateľ európskej patentovej prihlášky môže podaním jedinej prihlášky dosiahnuť ochranu práv vo viacerých európskych krajinách súčasne tak, že určí štáty, v ktorých žiada o ochranu. Prihláška môže byť podaná v jednom z úradných jazykov, t. j. anglicky, nemecky alebo francúzsky. Prihlášku potom prostredníctvom patentového zástupcu podá Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky alebo Európskemu patentovému úradu. Európsky patentový úrad na základe jednotného hmotného takzvaného európskeho patentového práva podrobí danú prihlášku prieskumu patentovateľnosti v medzinárodných databázach. V prípade splnenia všetkých podmienok je udelený európsky patent, ktorý v určených štátoch zaistí rovnaký rozsah ochrany. Ide teda o konanie s centralizovaným prieskumom, čo vyžaduje určite nižšie náklady v porovnaní so stavom, keď celý proces musí prebiehať opakovane vo viacerých štátoch, v ktorých sa žiada ochrana práv. Udelený európsky patent sa riadi národným právom toho štátu, pre ktorý bol udelený, a uplatnenie práv vyplývajúcich z tohto patentu patrí do súdnej právomoci príslušného štátu.

Podľa skúseností štátov súčasných členov Európskej patentovej organizácie je možné predpokladať, že potreba zabezpečiť patentovú ochranu v Slovenskej republike narastie v nadchádzajúcom období troj- až päťnásobne. Je potrebné zdôrazniť, že patentová ochrana riešení priamo súvisí, ba viac priamo stimuluje prísun moderných technológií a priamych zahraničných investícií do prostredia, v ktorom je zabezpečená ich ochrana proti zneužitiu. Vykonávanie dohovoru je zabezpečené zákonom č. 435/2001 Z. z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov ďalej takzvaný patentový zákon. Tento nadobudol účinnosť 1. novembra 2001. Zákon implementuje ustanovenia dohovoru a v štvrtej časti obsahuje ustanovenia, ktoré umožnia prepojenie Európskeho patentového systému s patentovým systémom Slovenskej republiky. Ustanovenie štvrtej časti patentového zákona nadobudne účinnosť 1. júla 2002. S prihliadnutím na záujmy slovenského priemyslu, odbornej verejnosti a na posilnenie právnej istoty majiteľov práv je v citovanom zákone v ustanovení § 63 stanovená povinnosť pre majiteľa európskeho patentu udeleného pre Slovenskú republiku dodať slovenský preklad patentu. Ak majiteľ európskeho patentu nepredloží úradu preklad do slovenského jazyka, bude sa európsky patent pokladať na území Slovenskej republiky za neúčinný od začiatku. Súčasťou dohovoru je protokol o súdnej právomoci a uznávaní rozhodnutí o nároku na udelenie európskeho patentu, ktorý zaviaže Slovenskú republiku ku vzájomnému uznávaniu konečných súdnych rozhodnutí v sporoch o právo na európsky patent vynesených v jednotlivých štátoch.

Slovenská republika ako budúci zmluvný štát dohovoru preberá pri sporoch alebo pri vykonávaní dohovoru takzvanú obligatórnu jurisdikciu Medzinárodného súdneho dvora. Slovenská republika je povinná oznámiť Európskemu patentovému úradu údaje o tom, ktoré súdy sú vecne príslušné rozhodovať v sporoch o právo na európsky patent. Notifikácia súdov bude vykonaná prostredníctvom ministerstva zahraničných vecí.

Predkladaný návrh obsahuje predkladaciu správu, pozvanie Európskej patentovej organizácie na prístup k dohovoru, text dohovoru o udeľovaní európskych patentov a text revízie znenia textu k dohovoru o udeľovaní európskych patentov. Súčasťou dohovoru je vykonávací predpis k dohovoru o udeľovaní európskych patentov, protokol o centralizácii Európskeho patentového systému, protokol o súdnej právomoci a uznávaní rozhodnutí o nároku na udelenie európskeho patentu, protokol o právach a imunitách Európskej patentovej organizácie, dohoda o aplikácii čl. 65 dohovoru o udeľovaní európskych patentov a poplatkový poriadok. Vzhľadom na to, že je potrebné prispôsobovať tento dohovor technologickému a právnemu vývoju, Európska patentová organizácia revidovala dohovor na Diplomatickej konferencii na revíziu dohovoru, ktorá sa konala 20. až 29. novembra 2000 v Mníchove. Výsledkom Diplomatickej konferencie je revízia znenia textu dohovoru o udeľovaní európskych patentov z 29. novembra 2000, ku ktorej je prizvaná aj Slovenská republika. Uvedené revidované znenie vstúpi do platnosti dva roky potom, ako ho ratifikuje alebo k nemu pristúpi 15 štátov. Prístup k dohovoru je príspevkom k zlepšeniu právneho prostredia, a tým k priaznivým podmienkam pre podnikateľskú činnosť, pre inovačné procesy a pre transfer nových technológií. Členstvo v dohovore umožní lepší prístup priemyselných podnikov, malých a stredných podnikov, pracovníkom výskumu a vývoja a technickej verejnosti k informáciám, ktoré sú obsiahnuté v patentovej dokumentácii Európskeho patentového úradu. Dohovor je medzinárodnou zmluvou, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, preto sa pred jej ratifikáciou vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčame, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s týmto návrhom súhlas. Na doplnenie informácie vzhľadom na to, že ide o vzťah alebo dopad na priemysel, na zamestnávateľské organizácie, predložil som informáciu aj do Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky, ale táto rozhodla, že predmetný materiál, t. j. Dohovor o udeľovaní európskych patentov, a materiál Revízia znenia textu dohovoru o udeľovaní európskych patentov nebude prerokúvať.

Dovolím si vás požiadať o podporu predloženého návrhu. Ďakujem za pozornosť.