P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi. Teraz poprosím poslanca Viliama Sopka, aby Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania návrhu zákona vo výboroch, ako aj o stanovisku a o odporúčaní gestorského výboru.

Pán poslanec, máte slovo.

V. Sopko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada. Dovoľte mi, aby som vás ako spoločný spravodajca určený gestorským výborom informoval o spoločnej správe výborov, o prerokovaní zákona v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1795 z 13. decembra pridelila vládny návrh zákona o integrovanom záchrannom systéme na prerokovanie týmto výborom Národnej rady: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, Výboru národnej rady pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor nedostal do 24. januára žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený. Vládny návrh zákona o integrovanom záchrannom systéme odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory Národnej rady Slovenskej republiky. Ústavnoprávny výbor prijal uznesenie č. 788 z 15. januára 2002, Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu prijal uznesenie č. 866 zo 16. januára 2002, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesenie č. 710 z 15. januára 2002,Výbor Národnej rady pre verejnú správu prijal uznesenie č. 412 zo 16. januára 2002, Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo prijal uznesenie č. 232 zo 16. januára 2002, Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť prijal uznesenie č. 471 z 25. januára 2002. Z uznesenia výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva 14 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú v správe uvedené. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať en bloc a prijať body 1 až 14. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o integrovanom záchrannom systéme vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o integrovanom záchrannom systéme schváliť. Súčasne ma poveril ako spravodajcu výboru predložiť návrhy podľa § 81 odsek 2, § 83 odsek 4 a § 84 odsek 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku. Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením výboru 30. januára 2002.

Prosím, pán predsedajúci, otvorte k tomuto bodu rozpravu.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky. Pán poslanec Mikloško a pán poslanec Vavrík.

Pán poslanec Mikloško, nech sa páči, máte slovo.

F. Mikloško, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, navrhujem veľmi jednoduchú zmenu, respektíve doplnok tohto zákona, a síce v § 9, ja vám to všetko dám, aj v § 9 odsek 1 písm. f) sa za slová "horská služba" doplní "a spolok horských vodcov". To znamená, že to bude za f) bude horská služba a spolok horských vodcov. § 9 odsek 1 hovorí, že ostatné záchranné zložky sú najmä a teraz sa vymenúva armáda, hasičské zbory, závodné zbory a podobne a f) je horská služba. No tak dopĺňam, že a spolok horských vodcov. Odôvodňujem to tým, že horskí vodcovia sú úplne prirodzenou súčasťou proste našich veľhôr a, by som povedal, venujem sa teraz aj týmto záležitostiam. Chcem len podotknúť, že prechádzajú všetkými najvyššími kurzmi a súčasťou podľa ich stanov je podávanie prvej pomoci, ak dôjde k nešťastiu. Prečítam. Horský vodca je povinný, ak sa pri horskej túre v jeho blízkosti stane nehoda, prerušiť výkon túry, odviesť svojho partnera, ktorého vedie do bezpečia, poskytnúť bezplatnú prvú záchranu. Vo Francúzsku, dávam ako príklad, že uvádzam ako príklad vo Francúzsku najťažšie horské oblasti v Európe v horskom stredisku Chamonny, nie je možné, aby sa stal profesionálnym horským záchrancom aj čo najlepší horolezec a lyžiar, ak nemá vzdelanie horských vodcov v štátnej škole a tak ďalej. Čiže prosil by som o podporu, pretože horskí vodcovia, nie sú ešte u nás tak zabehaný pojem, preto predpokladám, že to aj vypadlo, aby sa to dostalo popri horskej službe aj horskí vodcovia. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Vavrík, ďalší písomne prihlásený do rozpravy.

R. Vavrík, poslanec: Vážený pán podpredseda, pán minister vnútra, kolegyne, kolegovia, každodenná úzka spolupráca záchranných zložiek pri riešení stavov tiesne, do ktorých sa občan dostáva, je nevyhnutným predpokladom rýchleho, účinného a na vysokej odbornej úrovni vykonaného zásahu. Nároky kladené na túto spoluprácu sú dané zložitosťou a rozsahom vzniknutých následkov tiesne. Preto je potrebné upraviť spoluprácu záchranárskych zložiek do navrhovanej legislatívnej normy mierne odlišne, ako je navrhnuté. Cieľom uvedeného zákona však musí byť tiež vytvorenie rámca na spoluprácu a informačnú podporu záchranárskych zložiek navzájom, a nie vytváranie nových štruktúr, ktoré vložíme do existujúcich záchranárskych zložiek. Z tohto dôvodu sa mi javí ako nadbytočné vytvárať koordinačné stredisko nanovo, ako to predpokladá navrhovaný vládny návrh. Tieto úlohy totižto môžu plniť a v súčasnosti v plnom rozsahu plnia operačné strediská hlavných záchranárskych zložiek. Mám tým na mysli hasičov, políciu a záchranku, ktoré treba integrovať do spoločných pracovísk tak, aby priamo vysielali v potrebnom rozsahu a počte sily a prostriedky jednotlivých záchranárskych zložiek. Pritom si myslím, že je žiaduce, aby tieto mali priamo spätnú väzbu na volajúceho v tiesni z dôvodu overenia, upresnenia informácií alebo detailného navedenia záchranárskych zložiek na miesto nešťastia. Z hľadiska potreby zvládnutia väčšiny stavov tiesne je potrebné tak ako všade v zahraničí, aby integrované operačné pracovisko tvorili zástupcovia základných záchranárskych zložiek. Ostatné zložky môžu participovať v závislosti od špecifikácie, druhu tiesne, jej rozsahu, charakteru územia a podobne. S ohľadom na špecifické úlohy Policajného zboru Slovenskej republiky je možné technickými opatreniami selektovať informačný tok v priebehu zdolávania následkov stavu tiesne. Z týchto dôvodov, ktoré uvádzam, si dovolím predložiť pozmeňujúci návrh k tlači 1237. Ide o tri návrhy. V prvom návrhu navrhujem, aby sa v § 5 upravil odsek 5 prvej vety takto. Koordinačné stredisko tvoria zamestnanci krajského úradu a zástupcovia základných záchranných zložiek. Odôvodnenie je nasledovné. Vzhľadom na to, že základné záchranné zložky sú vymenované už v § 8 odsek 1, sa ich opätovný výpočet javí ako nadbytočný. Môj druhý pozmeňujúci návrh smeruje k § 5 odseku 6. Ten navrhujem doplniť o novú prvú vetu, ktorá znie: "Krajský úrad môže vytvoriť koordinačné stredisko aj na operačnom stredisku základnej záchrannej zložky." Odôvodnenie je jasné z môjho úvodného slova. Vytvorenie nového koordinačného strediska by bolo v prípade, že jeho činnosť môže v plnom rozsahu zabezpečovať už terajšie existujúce vybrané operačné stredisko základnej záchrannej zložky by bolo neefektívne a zbytočne ekonomicky náročné. A napokon môj tretí pozmeňujúci návrh smeruje k § 11. Ten navrhujem doplniť novým odsekom 3, ktorý by mal takéto znenie. "Právnické osoby a fyzické osoby, ktoré prevádzkujú rozhlasové a televízne vysielanie, sú povinné na požiadanie koordinačného strediska bezplatne uverejniť informáciu o tiesni a o opatreniach súvisiacich s poskytovaním pomoci v tiesni." Tento posledný návrh zdôvodňujem tým, že navrhované znenie umožní obdobne, ako je to napríklad v zákone o civilnej ochrane, v prípade mimoriadnej udalosti vyhlásiť v médiách informáciu, ktorá je dôležitá pre činnosť záchranných zložiek a pri poskytovaní pomoci v tiesni.

Pán predsedajúci, môj návrh s patričným počtom poslancov odovzdávam pánovi spravodajcovi a ďakujem za slovo.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Vavrík bol posledný písomne prihlásený do rozpravy. Pýtam sa z prítomných pánov poslancov, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne? Traja páni poslanci. Pán poslanec Krajči, Jasovský, Tuchyňa. Končím možnosť ďalších prihlášok.

Nech sa páči, pán poslanec Tuchyňa.

J. Tuchyňa, poslanec: Vážený pán podpredseda, páni ministri, kolegyne, kolegovia. Po niekoľkoročných skúsenostiach z rôznych situácií, pri ktorých bolo potrebné poskytnúť pomoc vtedy, keď boli bezprostredne ohrozované životy, zdravie ľudí, majetok, ako aj životné prostredie, je dobré, že Národná rada rokuje o zákone, ktorý vyrieši organizáciu záchranného systému, úlohy orgánov štátnej správy, záchranných zložiek, ako i práva a povinnosti obci právnických, ale i fyzických osôb. Takéto pokusy prebiehali na ministerstve vnútra od roku 1993. Teda prakticky po desiatich rokoch došlo k dohode jednotlivých zložiek ministerstva vnútra, ako organizovať a kto hrá v tomto systéme rozhodujúcu úlohu. Chcem však poukázať na niektoré sporné ustanovenia zákona, ktoré ak sa nevyriešia teraz, musí prezident republiky vrátiť Národnej rade na opätovné prerokovanie. Sú to po prvé, § 8 ods. 1 písm. d) určuje medzi základné záchranné zložky vojenské záchranné útvary a tak ďalej a kontrolné chemické laboratóriá. Vojenské záchranné útvary Malacky, Žilina, Humenné však zákonom o ozbrojených silách parlamentná tlač č. 313 § 18 ods. 4 k 31.12. tohto roku sa zrušujú. Účinnosť zákona o integrovanom záchrannom systéme sa stanovuje na 1. 7. Súčasne však, vzhľadom k zrušeniu útvarov civilnej ochrany už od tohto termínu nebudú môcť byť doplňované vojakmi základnej služby, pretože by nevykonali deväťmesačnú vojenskú základnú službu, a teda stratia svoju schopnosť k zásahu. Z toho vyplýva, že nemá prakticky význam ich zaraďovať do tohto systému, keď navyše budú zamestnaní svojou starosťou o rušenie, teda vykonávanie inventúr materiálov, prípravu materiálu na odovzdanie, hľadanie miest pre profesionálnych vojakov a tak ďalej. V tejto súvislosti si dovolím ešte upozorniť a požiadať, aby sme zvážili i rušenie týchto útvarov, nakoľko hlavne po 11. 9. minulého roku takéto zložky predovšetkým v Spojených štátoch sa začínajú formovať. Takéto útvary však v súlade s ich pôvodným predurčením majú širšie použitie. Veď i my sme schválili v obrannej vojenskej stratégii, že jedno z hlavných nevojenských ohrození je boj s nelegálnym šírením, a teda i možnosťou použitia zbraní hromadného ničenia a tieto útvary majú jednotky radiačného chemického prieskumu, špeciálne očisty a podobne. Ich úloha spočíva v ich použití pri haváriách, katastrofách, teda brigáda Malacky pre Západoslovenský kraj, hlavne Bratislavu, Jaslovské Bohunice, Žilina pre Stredoslovenský kraj Chemické závody Žilina, ale aj priemyselný konglomerát Martin, Považská Bystrica, Mochovce. Humenné pre Východoslovenský kraj Košice s dôrazom na Košice a takzvaný trojuholník smrti. Chcem však i upozorniť, že v zmysle Ženevskej konvencie o ochrane obetí vojnových konfliktov z roku 1949 a dodatkových protokolov z roku 1976 takého vojenské útvary majú i kompetencie k ochrane vlastného obyvateľstva na prípade obsadenom území prípadným protivníkom.

Po druhé, chcem upozorniť na znenie § 9 ods. 1 písm. a) a ods. 2, kde podľa odseku 1 do ostatných záchranných zložiek je zaradená i Armáda Slovenskej republiky.

Chcem upozorniť, že účinnosť zákona sa stanovuje, tak ako už som povedal, na 1. 7. Zároveň ale účinnosť zákona o ozbrojených silách sa navrhuje na 1. 3. tohto roku. Teda Armáda Slovenskej republiky už nebude existovať. Ruší sa okrem iného i zákon č. 3/1993 Z. z. o zriadení armády. To sú vážne legislatívnotechnické problémy, ktorých nevyriešenie, keď ich spoločne v prípravnom konaní nevyriešili ministerstvo vnútra a ministerstvo obrany ani legislatívna rada, spôsobujú takéto problémy.

Súčasne upozorňujem na znenie § 4 ods. 2. V návrhu zákona o ozbrojených silách, tak ako som už uviedol, parlamentná tlač 1313, kde sa stanovuje. Poslaním a povinnosťou ozbrojených síl je podieľať sa na plnení úloh v čase výnimočného alebo núdzového stavu, pri ktorom sú ohrozované životy a zdravie osôb alebo majetok a pri odstraňovaní jeho následkov.

Odsek 4 o ozbrojených silách tohto istého paragrafu písm. c) ešte hovorí, že je možné použiť na odstraňovanie a následkov výnimočného alebo núdzového stavu a mimoriadnych udalostí.

Odsek 5 hovorí o tom, že na základe žiadosti štátnych orgánov, obcí alebo vyšších územných celkov môže veliteľ rozhodnúť o okamžitom použití vojakov na riešenie mimoriadnej situácie v zmysle zákona č. 42/1994 o civilnej ochrane.

Chcem len upozorniť, že teda nie riadiacich zložiek integrovaného záchranného systému, ale žiadosti štátnych orgánov, obcí, vyšších územných celkov takto môže konkrétny veliteľ rozhodnúť. Pokiaľ sa tu uplatní odvolávka na zákon č. 42 o civilnej ochrane, teda ako som už uviedol nie zákon o integrovanom záchrannom systéme, ten v § 9 ods. 3 hovorí, že ministerstvo obrany zabezpečuje účasť armády na plnení úloh civilnej obrany. Zároveň však rieši mimoriadnu udalosť. Inak tak, ako je to stanovené v tomto zákone v § 3, v § 6, v § 9 ods. 3, ako som už uvádzal. Teda tento zákon dáva kompetencie koordinačným strediskám. Operačným strediskám tiesňového volania právo riadiť v budúcnosti ozbrojené sily, teda nielen vyžadovať zásah, ale organizovať i prípravu. Týmto zákonom sa vytvára ďalšia línia riadenia ozbrojených síl. Súčasne § 18 v návrhu zákona o ozbrojených silách integrovaného systému dáva možnosť krajským úradom ukladať pokutu až do výšky 200-tisíc pri nesplnení úloh. Chcel som upozorniť na tieto skutočnosti alebo upozornil som ich vo výbore pri prerokúvaní tohto zákona v druhom čítaní. Pretože ide o širšie súvislosti, neodvážil som sa ani sa neodvažujem navrhovať riešenia. Tieto musí urobiť navrhovateľ. Zásah do týchto paragrafov by znamenal rozbitie zákona a tiež neviem, čím nahradiť citované zložky integrovaného záchranného systému. Navrhovateľ jednoducho pri druhom čítaní tieto skutočnosti bagatelizoval. Preto upozorňujem i plénum Národnej rady na tieto problémy.

Zároveň upozorňujem, že určite prezident republiky nám musí tento zákon po jeho schválení v takom znení vrátiť na opätovné prerokovanie.

Preto navrhujem, aby sa Národná rada uzniesla, že prerušuje rokovanie o návrhu zákona o integrovanom záchrannom systéme, parlamentná tlač 1237, a odporúča predkladateľovi doriešiť spornosti s ministerstvom obrany. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Jasovský.

J. Jasovský, poslanec: Vážený pán predsedajúci, páni ministri, dovoľte aj mne niekoľko slov k integrovanému záchrannému systému, aj keď to nie je súčasť rezortu dopravy, pôšt a telekomunikácií, pre ktoré zákony zvyknem vystupovať v Národnej rade. Ale mal som dojem po preštudovaní tohto zákona, že snáď niektoré veci by mohli byť v zákone doplnené, pretože ja osobné vítam tento návrh zákona o integrovanom záchrannom systéme, pretože dá sa povedať, že naozaj vystihuje problematiku, to znamená potreby, príčiny a dôsledky vytvorenia funkčného integrovaného záchranného systému, ktorý dnes na Slovensku absentuje a chýba.

V súčasnosti totiž integrovaný záchranný systém suplujú jednotlivé zložky, ktoré síce spolupracujú na určitej báze havárií alebo problémov na cestnej sieti, ale tieto zložky nie sú jednotné. To znamená dochádza k triešteniu síl, dochádza k triešteniu potrieb, zdrojov a, samozrejme, prostriedkov. Javí sa veľká roztrieštenosť a zákon to rieši aj v množstvo uvádzaných a núdzových telefónnych čísiel, či je to 150, 154, 155 a 158, zákon to rieši otázkou 112. Považujem to za veľmi dôležité, pretože sám som zažil situáciu, že som sa nevedel dovolať na príslušné potrebné číslo a spôsobuje to, samozrejme, komplikácie.

V celom materiáli sa ale neobjavuje činnosť národného automotoklubu, ktorý za rok 2001 uskutočnil temer 8-tisíc zásahov a výjazdov, čo vzhľadom na počet dní považujem za veľmi vysoké číslo a domnievam sa, že zákon, ak má byť dôkladný a dôsledný, by mal uvažovať aj s touto skutočnosťou. Ide, samozrejme, predovšetkým o odťahovú službu, kde kompetencie hasičov v tomto prípade, respektíve ich materiálové možnosti nie sú. To znamená, že tento automotoklub má svoj význam, pretože odstraňuje prekážky na cestách pri nehodách, ochraňuje majetok postihnutých rodín, respektíve posádok a, samozrejme, poskytuje v prípade potreby aj prvú pomoc a podobne.

Významná je činnosť aj takzvaných žltých anjelov, ak hovorím o automotoklube, aj pri odstraňovaní technických porúch automobilov, a to čo, samozrejme, takéto nepojazdné vozidlo môže spôsobovať možnú prekážku na cestách ktoréhokoľvek typu, či je to diaľničná sieť alebo cesty prvej, druhej, respektíve tretej triedy. Nie sú uspôsobené práve ostatné zložky tohto doteraz roztriešteného systému na odstraňovanie aj porúch tohto charakteru. Ak by som mal povedať niekoľko slov k automotoklubu, v súčasnosti len na ozrejmenie má 20 servisných stredísk, 20 takzvaných satelitných stredísk, ktoré sú dislokované po celom území Slovenskej republiky, majú nepretržitú 24-hodinovú prevádzku. Považujem to, samozrejme, za významné a dobré. V stálom alebo v inom pracovnom pomere je zamestnaných okolo 180 až 200 pracovníkov. Volacie čísla sú známe - je to 123 a tak ďalej a tak ďalej.

Je mi ľúto a dnes to chcem konštatovať, že je škoda rozpadnutých stredísk, ktoré by boli vybudované, napríklad záchranné stredisko na konci diaľnice na takzvanej Seneckej ceste. Všimnite si, v akom je to stave. Je to majetok, je to určitá hodnota, je na škodu, že dnes sa do týchto stredísk dostali vandali a o tieto zariadenia sa nemá kto starať. Myslím si, že ak majú nielen automotokluby, ale aj ďalšie zložky kvalifikovane a nepretržite zabezpečovať svoju činnosť, čo je, myslím si, zmyslom tohto predkladaného zákona o integrovanom záchrannom systéme, musí dôjsť k taxatívnemu vymenovaniu alebo stanoveniu aj ostatných záchranných zložiek. A to znamená, že navrhujem v mojich pozmeňujúcich návrhoch, a nechcem ich tu rozvádzať a zdržiavať teda snemovňu podrobne, o čo sa ide, ale dovolím si preskočiť všetky strany, ktoré mám pripravené a prečítam naozaj pozmeňujúce návrhy tak, aby som dodržal literu zákona.

To znamená k § 9 navrhujem vypustiť v ods. 1 slovíčko "najmä". Krátko zdôvodním. Aby bolo práve taxatívne vymenovanie ostatných záchranných zložiek. Takisto na konci ods. 1 doplniť nové písmeno, ktoré znie: "Národný automotoklub Slovenskej republiky", pretože, tento, tak ako som povedal, má 50-ročnú tradíciu a má cestnú odťahovú službu, technickú pomoc. Je to priorita pomoci pri dopravných nehodách, pri likvidácii škôd na cestách, pri ochrane zdravia, majetku občana a tak ďalej a tak ďalej.

Tiež v tomto § 9 ods. 2 za písm. b) doplniť slová: "Na tento účel sa vybavujú technickými, vecnými a prevádzkovými prostriedkami." Ide a domnievam sa o potrebu skvalitňovania materiálno-technickej základne ostatných všetkých záchranných zložiek ako súčasti ich akcieschopnosti.

A ešte prosím k § 17, ktorý navrhujem, aby znel takto: "Výdavky na integrovaný záchranný systém vrátane základných a ostatných záchranných zložiek sú financované zo štátneho rozpočtu prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva a rozpočtových kapitol krajských úradov." Znovu ide o skvalitnenie materiálno-technickej základne, ostatných záchranných zložiek, ako aj súčasti ich akcieschopnosti.

Predkladám tieto pozmeňujúce návrhy s tým, že som ich veľmi stručne zdôvodnil. Nechcem čítať poznámky, ktoré mám na viacerých stranách. Predkladám tieto návrhy pánu spravodajcovi. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Krajči ako posledný prihlásený do rozpravy.

G. Krajči, poslanec: Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, pán minister. Dovoľte mi niekoľko poznámok k zákonu o integrovanom záchrannom systéme. Tento dlho očakávaný zákon sa už dlhodobo pripravuje. Z toho, čo povedali moji predrečníci, vyplýva, že tento zákon by sa dal aj upraviť tak, aby sme ho mohli prijať. Žiaľbohu, technickolegislatívne nedostatky, ktoré vymenoval pán Tuchyňa, sú takého vážneho charakteru, že si nedovolím trúfnuť povedať či zákon v tej podobe, keby sme ho prijali, by bol realizovateľný v praxi. A jednoducho zase mrhať čas tým, aby sme vytvárali určité štruktúry a míňali finančné zdroje bez toho, aby to nefungovalo, považujem za hazard, ktorý by sme si dovoliť nemali.

Z hľadiska toho sa musím naozaj prikloniť k tomu, že nie sú vyriešené základné veci týkajúce sa koordinácie záchranných činností. Návrh pána Vavríka o vytvorenie koordinačných stredísk spoločných s už existujúcimi základnými prvkami záchranného systému do značnej miery zlacňuje tento projekt, a preto je rozumný tento návrh. Ale čo sa týka súčinnosti predovšetkým koordinačných stredísk krajských úradov s Armádou Slovenskej republiky a ozbrojenými silami Slovenskej republiky, je tu skutočne rad nedostatkov, pretože tento zákon predbehol balíček zákonov týkajúcich sa ministerstva obrany, ktorý rieši postavenie Armády Slovenskej republiky ozbrojených síl a nepremietol sa do tohto zákona. Čiže logicky by bolo, aby boli prv prijaté v druhom čítaní zákony týkajúce sa ozbrojených síl Armády Slovenskej republiky a až za tým, aby bol prerokovaný tento zákon o integrovanom záchrannom systéme, kde by bola súčinnosť armády a týchto koordinačných stredísk presne vyšpecifikovaná, aby nedochádzalo k takým absurdnostiam, ktoré tu spomenul napríklad pán Tuchyňa, že krajský úrad bude sankcionovať Armádu Slovenskej republiky finančnou pokutou.

Preto nebudem ďalej rozvíjať ďalšie návrhy a pozmeňujúce návrhy, ktoré boli. Len naozaj by som chcel ešte pri § 9 ostatné záchranné zložky podporiť vystúpenie pána Jasovského a tieto ostatné záchranné zložky ešte rozšíriť o leteckú záchrannú službu, vodnú záchrannú službu a prípadne aj časť záchranárov kynológov, ktorí sú používaní predovšetkým pri zemetraseniach a lavínach, ktorí by tiež boli zahrnutí do tých ostatných zložiek záchranného systému.

Keďže považujem tieto legislatívnotechnické nedostatky za veľmi vážne, pripájam sa k návrhu pána Tuchyňu a navrhujem podľa § 29 zákona č. 350/1996 Z. z. prerušiť prerokovanie tohto zákona až do vyriešenia týchto súvislostí. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na podané pozmeňujúce návrhy pán minister požiadal o krátku konzultáciu s navrhovateľmi, ale aj s legislatívcami ministerstva vnútra. Prerušujem na päť minút rokovanie o tomto bode programu.

Pán minister Harach, prosím, aby ste sa dostavili do rokovacej sály. Využijeme páni poslanci čas, ktorý nám ešte do obedňajšej prestávky zostane. Prerušíme na... Moment, páni poslanci. Takto. Na päť minút prerušíme, potom vystúpi pán minister, so záverečným stanoviskom pán spravodajca, a tým dopoludňajšie rokovanie uzavrieme a budeme pokračovať o 14.00 hodine prerokúvaním vašich návrhov zákona, preto som vás zavolal, aby ste to počuli. (Hlasy a smiech.)

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán minister, môžeme? Nech sa páči.

I. Šimko, minister vnútra SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k návrhom, ktoré odzneli v rozprave. Jednak ešte opakujem, že pokiaľ ide o spoločnú správu, tak podporujem návrhy, ktoré sú v nej obsiahnuté a majú súhlas gestorského výboru. Pokiaľ ide o návrhy, ktoré odzneli v rozprave, vystúpil pán poslanec Mikloško, ktorý navrhuje doplniť do § 9 písm. f) k slovám "horská služba" aj "spolok horských vodcov". Chcem len upozorniť, že koncepcia tohto zákona nie je koncepciou, ktorá by stanovovala...

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Poslanec Galbavý!

I. Šimko, minister vnútra SR: ... konkrétne právnické osoby, ale predovšetkým činnosti. Pokiaľ ide o horskú službu, tak sa v súčasnosti spracúva osobitný zákon o horskej záchrannej službe, kde by podľa môjho názoru mohli byť aj vymedzené úlohy pre tento spolok horských vodcov. Pokiaľ ide o návrh pána poslanca Vavríka, súhlasím so znením, ktoré už odznelo aj v rozprave, že tento návrh by do značnej miery umožnil hlavne pri tom nábehu zlacniť budovanie tohto záchranného systému, z toho dôvodu a aj z iných dôvodov ho podporujem. Pokiaľ ide o pripomienky pána poslanca Tuchyňu, tu musím povedať, že pripomienky vychádzajú možno nie celkom zo znalostí legislatívneho postupu. Vždy každý zákon musí vychádzať z platného právneho stavu, aj keď je predložený nejaký iný návrh zákona, ktorý, povedzme, môže meniť niektoré inštitúty, nemôžeme my do návrhu zákona, ktorý prerokúvame, premietať inštitúty, ktoré sa ešte nestali platnými. Problém dynamiky v legislatíve sa rieši prechodnými ustanoveniami. Jednoducho, ak budú schválené zákony, ktoré sa týkajú ozbrojených síl, no tak v prechodných ustanoveniach by sa malo potom uviesť, keď budú schválené po záchrannom systéme, by sa malo uviesť, že, a zrejme nielen pre to, ale aj pre mnohé iné právne predpisy, ktoré sú z minulosti platné a účinné a obsahujú inštitúty, ktoré sú podľa súčasného platného právneho stavu, tak v týchto prechodných ustanoveniach by sa s tým bolo treba vysporiadať, že tam, kde je napísané armáda, tak sa tým myslia ozbrojené sily. To je bežný postup, ktorý v legislatíve je, to sa týka predovšetkým záchranných útvarov vojenských, termínu Armáda Slovenskej republiky, veď keby sme to obrátili, tak sa môže problém zase obrátiť k tomu, že v tých vojenských zákonoch môže sa hovoriť o záchrannom systéme, ktorý zase ešte taktiež nebude. Pokiaľ ide o návrhy, ktoré predložil pán poslanec Jasovský a po ňom pán poslanec Krajči, no predovšetkým si myslím, nebolo by dobré vypustiť to slovíčko "najmä" v uvádzacej vete § 9, pretože práve táto koncepcia umožňuje okrem tých zložiek, ktoré sú vymenované v zákone a ktoré sú asi nad všetku pochybnosť, pretože nikto nenavrhol ich vypustenie, na základe zmluvných vzťahov angažovať aj iné právnické osoby, ktoré by plnili úlohy, ktoré vyplývajú zo zákona a tento systém je otvorený a ja si myslím, že je dobre otvorený, veď napríklad pán poslanec Jasovský navrhol doplniť istú časť, konkrétne právnické osoby, potom pán poslanec Krajči ďalšie. Nazdávam sa, že koncepcia, ktorú navrhujeme, je lepšia, lebo umožňuje, aby na základe zmlúv boli založené vzťahy so subjektmi, ktoré budú plniť povinnosti v rámci tohto systému, ale nestanovuje to priamo zákonom, pretože veď zákon sa prijíma na dlhé obdobie a tieto subjekty sa môžu aj meniť. To je asi všetko.

Chcel by som na záver poďakovať za prípravu tohto zákona odborníkom, funkcionárom, ktorí ho pripravovali, naozaj je to zákon, ktorý sa pripravoval takmer desať rokov. Myslím si, že sa odviedlo na ňom množstvo práce a bolo by na prospech života v našej krajine, keby sme tento integrovaný záchranný systém už zákonom definovaný mali. Prosím preto o jeho prijatie. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za záverečné stanovisko. Pán spoločný spravodajca sa chce vyjadriť k rozprave?

V. Sopko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, v rozprave vystúpili piati poslanci - pán Mikloško, pán Vavrík, pán Tuchyňa, pán Jasovský a pán Krajči. Pozmeňujúce návrhy pána Mikloška, pána Vavríka, pána Jasovského je možné akceptovať, ale súčasne zohľadniť aj vystúpenie pána ministra vnútra pána Šimka. Ale rovnako chcem poukázať na to, že tu odzneli vystúpenia a návrhy od pána poslanca Tuchyňu a od pána poslanca Krajčiho, ktoré sú vlastne založené na základe § 83 rokovacieho poriadku a smerujú k tomu, aby Národná rada prerušila rokovanie o tomto návrhu zákona a aby návrh zákona bol vrátený na dopracovanie spracovateľovi.

To znamená, pán predsedajúci, že najprv by sme mali hlasovať o tomto procedurálnom návrhu pána poslanca Tuchyňu a pána poslanca Krajčiho. Viac k vystúpeniam nemám čo dodať.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme hlasovať po obedňajšej prestávke a potom pokračovať v rokovaní ďalšími bodmi. Ďakujem pekne.

Prajem vám príjemnú dobrú chuť, dovidenia o 14.00 hodine.

(Prerušenie rokovania o 11.58 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.02 hodine.)

I. Presperín, podpredseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady. Prerokúvame tlač č. 1237 - vládny návrh zákona o integrovanom záchrannom systéme. Chcem požiadať pánov poslancov, zapnite mi to gongovanie, prosím vás, voľajako to nepočuť, aby sa dostavili do rokovacej sály na hlasovanie. Páni poslanci, prosím, aby ste prišli do rokovacej sály, aby sme mohli hlasovať. Stačí, stačí, ďakujem. Prosím pánov poslancov, aby prišli do rokovacej sály na hlasovanie o zákone - o vládnom návrhu zákona o integrovanom záchrannom systéme, tlač 1237. Páni poslanci, prosím, keby ste sa prezentovali. Prezentuje sa, prosím. Prosím, prezentujte sa.

(Hlasovanie.) Prítomných je 29 poslancov. Konštatujem, že nie je dostatočný počet poslancov na hlasovanie.

Nasleduje teda

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1252 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1252a. Vládny návrh zákona odôvodní minister hospodárstva Slovenskej republiky Ľubomír Harach.

Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

Ľ. Harach, minister hospodárstva SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci. Vládny návrh zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol predložený na rokovanie Národnej rady na základe analýzy účinnosti a pôsobenia súčasného systému orgánov dozoru. Pôvodným zámerom celej analýzy bola integrácia kontroly vnútorného trhu smerujúca k zjednodušeniu kontrolného systému. V dôsledku rôznorodosti požiadaviek špecifických pre kontrolu potravinárskych výrobkov tiež vzhľadom na doterajšie usporiadanie kontrolných orgánov, ako aj na právo Európskej únie, ktoré kategoricky neurčuje štruktúru a predmet činnosti kontrolných orgánov členských štátov, pôvodný zámer vláda modifikovala a vytvárajú sa dva základné kontrolné orgány vnútorného trhu - Štátna veterinárna a potravinová správa pre kontrolu potravín a Slovenská obchodná inšpekcia pre kontrolu nepotravinárskych výrobkov a všeobecných podmienok predaja. Zdravotnú neškodnosť vrátane hygieny predaja bude naďalej kontrolovať Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky prostredníctvom orgánov na ochranu zdravia. Nevyhnutnosť nahradenia doteraz platného zákona o Slovenskej obchodnej inšpekcii vyplýva zo zmien a požiadaviek pri uvádzaní výrobkov do obehu, a to tak, že základnými kritériami sú len bezpečnosť výrobkov a ich zdravotná neškodnosť, ktoré sa spolu s kvalitou výrobkov preukazujú certifikáciou alebo vyhlásením výrobcu o zhode s deklarovanou kvalitou výrobku. Pri kontrole sa nebude preferovať len statočnosť predaja týkajúca sa množstva alebo ceny predávaných výrobkov, prípadne iné skutočnosti, ktoré si spotrebiteľ môže a niekedy aj musí overiť sám.

Návrh zákona upravuje predmet kontroly na vnútornom trhu s prihliadnutím na špecifické výrobky, ktorých súlad s požiadavkami právnych predpisov kontrolujú osobitné orgány. Zákon vymedzuje postavenie a pôsobnosť Slovenskej obchodnej inšpekcie, pričom vzhľadom na tradície zostáva zachovaný názov tohto štátneho orgánu a jeho vnútorná organizácia a územná pôsobnosť. Jasnejšie sú definované pracovnoprávne vzťahy a postavenie výkonných kontrolórov, inšpektorov, ale aj osôb prizvaných na kontrolu, ak si to vyžaduje posúdenie osobitných kontrolovaných odborných otázok. V rámci rozhodovacej právomoci Slovenská obchodná inšpekcia pri kontrole bude uplatňovať dva druhy opatrení. Jedny sú opatrenia na mieste, ktoré budú ukladať inšpektori priamo pri výkone kontroly a ochranné opatrenia pri závažnom porušení právnych predpisov, ak hrozí nebezpečenstvo ohrozenia života, zdravia ľudí, majetku alebo životného prostredia, ktoré bude vydávať následne potom riaditeľ príslušného krajského inšpektorátu. Pokuty bude Slovenská obchodná inšpekcia ukladať za nesplnenie uložených opatrení, za marenie kontroly, ale inšpektori budú môcť ukladať pokuty aj v blokovom konaní jednak podľa zákona o priestupkoch, jednak podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. Návrh zákona zdôrazňuje aj nevyhnutnosť spolupráce Slovenskej obchodnej inšpekcie s inými orgánmi verejnej správy, najmä Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, ale aj združeniami založenými na ochranu spotrebiteľa a občanmi, ktorých podnety a oznámenia bude vo svojej činnosti využívať. V súvislosti s návrhom zákona, ale aj so zmenami v pôsobnosti územných orgánov štátnej správy bolo nevyhnutné novelizovať aj zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, zákon č. 274/1993 Z. z. o vymedzení pôsobnosti orgánov vo veciach ochrany spotrebiteľa, ako aj zákon č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy, keďže okresné úrady nebudú vykonávať kontrolu vnútorného trhu.

Výsledky druhého čítania návrhu zákona vo výboroch potvrdili správnosť koncepcie a obsahu jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Doplňujúce a pozmeňujúce návrhy poslancov Národnej rady Slovenskej republiky vrátane stanoviska Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré si výbory osvojili, legislatívne a významovo upresňujú jednotlivé ustanovenia návrhu zákona a možno s nimi súhlasiť s výnimkou doplňujúceho a pozmeňujúceho návrhu uvedeného v bode 2 a 3 spoločnej správy výborov Národnej rady k návrhu zákona v druhom čítaní. V súvislosti s týmito dvoma bodmi konštatujem, že určite je vhodné v § 1 ods. 3 písm. a) bližšie vysvetliť, čo sa rozumie pod pojmom prvovýroba. Ak by sme však odkázali len na zákon o poľnohospodárstve, akoby sme ignorovali nechtiac zrejme všetky ostatné odvetvia prvovýroby. Zastávam názor, že tento problém je v návrhu zákona zrozumiteľný v súvislosti s ustanovením § 2 ods. 1 písm. f) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého citujem: "Výrobkom je akákoľvek vec, ktorá bola vyrobená, vyťažená alebo inak získaná bez ohľadu na stupeň jej spracovania a je určená na ponuku spotrebiteľovi." Koniec citátu. To znamená, že rozhodujúcim kritériom na rozlíšenie výroby a prvovýroby bude to, či výrobky sú určené na ponuku spotrebiteľovi alebo na ďalšie spracovanie vo výrobe. Upozorňujem tiež na skutočnosť, že návrh na doplnenie odkazu 1a pod čiarou je legislatívne nesprávny, keďže v novom právnom predpise nemôže byť odkaz 1a. Išlo by o odkaz 1. Neodporúčam tiež schváliť pozmeňujúci návrh na vypustenie vety za čiarkou v § 1 ods. 3 písm. b). Toto ustanovenie vylučuje aplikáciu zákona na kontrolu potravín s výnimkou kontroly všeobecných podmienok predaja podľa osobitného predpisu, napríklad podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 634 o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého predávajúci je povinný správne účtovať ceny pri predaji výrobkov, t. j. aj potravín. Ak by veta za čiarkou bola vypustená, znamenalo by to, že Slovenská obchodná inšpekcia by musela zostať nečinná, ak by predávajúci za kontrolný nákup, v ktorom sú aj potraviny, účtoval nesprávnu cenu, čo by zjavne nebol dobrý zámer zákona. Pritom je jasné, že pri takejto kontrole nejde o kolíziu s kompetenciou orgánov Štátnej veterinárnej a potravinovej správy ani s kompetenciou orgánov na ochranu zdravia. Vzhľadom na tieto argumenty odporúčam, aby sa o týchto dvoch návrhoch spoločnej správy výborov uvedených v bodoch 2 a 3 hlasovalo osobitne a aby tieto návrhy neboli schválené.

Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci. Schválením predkladaného návrhu zákona dôjde k zreteľnejšiemu vymedzeniu hraníc pri kontrole potravinárskeho a nepotravinárskeho tovaru, k odstráneniu duplicity v kontrole vnútorného trhu, k operatívnejšiemu a efektívnejšiemu prijímaniu rozhodnutí pri ochrane štátom zaručených práv spotrebiteľa. Dovoľujem si vás preto požiadať o podporu pri schvaľovaní predloženého návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov zákonov. Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Mariánovi Anteckému a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona, aby odôvodnil tiež návrh a stanovisko gestorského výboru.

Prosím, máte slovo.

M. Antecký, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s paragrafom zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1810 z 18. decembra 2001 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie vo výboroch do 22. januára 2002 a v gestorskom výbore do 24. januára 2002 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor Národná rada Slovenskej republiky určila výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na prerokovanie a schválenie spoločnej správy výborom v určenom termíne. Uvedené výbory prerokovali pridelený vládny návrh zákona a gestorský výbor prerokoval a schválil podľa § 79 odseku 4 rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov s uznesením č. 716 z 29. januára 2002. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona neprerokovali. Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v uznesení Národnej rady svoje stanoviská a podľa § 75 odseku 2 rokovacieho poriadku výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený vládny návrh zákona na prerokovanie zaujali tieto stanoviská. Ústavnoprávny výbor prerokoval vládny návrh zákona 15. januára 2002 a uznesením č. 793 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami. Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu prerokoval vládny návrh zákona 16. januára 2002 a uznesením č. 863 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo prerokoval vládny návrh zákona 15. januára 2002 a uznesením č. 357 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady pre verejnú správu prerokoval vládny návrh zákona 16. januára 2002 a uznesením č. 410 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval vládny návrh zákona 15. januára 2002 a uznesením č. 701 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.

Z uznesení výborov Národnej rady uvedených v predchádzajúcej časti tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy gestorského výboru. Keďže návrhy máte v laviciach a je ich spolu 12, nebudem ich tu predkladať. Uvediem len, že gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať o bodoch 1 až 12 spoločne s odporúčaním schváliť ich. Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1252, schváliť so zmenami a doplnkami, ako sú uvedené v spoločnej správe. Súčasne poveril uznesením výboru č. 716 z 29. januára 2002 mňa ako spoločného spravodajcu predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku rokovania vládneho návrhu zákona a ďalej poveril takisto aj právomocami podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku.

Toľko, vážený pán podpredseda, k spoločnej správe. Otvorte rozpravu a v rámci rozpravy požiadam ako prvý o vystúpenie.