J. Migaš, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram desiaty rokovací deň 54. schôdze Národnej rady. O ospravedlnenie svoje neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: pani poslankyňa Halušková, Schmögnerová, Prokopovič. Na zahraničnej služobnej ceste je podpredseda Národnej rady Andel a poslanec Národnej rady Osuský.

Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej rozprave o zákona z 18. decembra 2001, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch), vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 1340.

Pán poslanec Kvarda je už na svojom mieste. Do rozpravy sa ústne prihlásili poslanci Tatár, Cuper a Kvarda.

Pán poslanec Kotian, nech sa páči, procedurálny návrh.

M. Kotian, poslanec: Ďakujem. Pán predseda, ja chcem len upozorniť na to, aby ste spravili konečne nápravu, čo sa týka prezenčných listín. Stále sme na prezenčnej listine uvádzaní ako poslanci Slovenskej národnej strany ako nezávislí. My sme v tomto parlamente požiadali, aby Slovenská národná strana mala svoj poslanecký klub a koalícia nám hlasovaním tento poslanecký klub odoprela. Takže bol by som rád, keby táto prezenčná listina bola samostatná pre poslancov Slovenskej národnej strany na nasledujúce zasadnutia Národnej rady a nie tak, ako je to doteraz. My nie sme nezávislí, ale sme poslanci za Slovenskú národnú stranu.

J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, ja si myslím, že poznáte rokovací poriadok. Prezenčná listina je vystavená v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky.

Čiže nič meniť ani ja, ani administrácia v tomto smere nemôže. Ak budete mať osem poslancov a Národná rada to odsúhlasí, potom môžete byť uvádzaní ako samostatná strana.

Tak budeme pokračovať v rozprave. Ako prvý sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Tatár.

Nech sa páči.

Po ňom pán poslanec Cuper.

P. Tatár, poslanec: Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni. Dovoľte mi vystúpiť predovšetkým s vecnou argumentáciou, aj keď po včerajšom vystúpení pána poslanca Cupera sa chcem dotknúť aj toho, čo povedal. Hovoríme teraz o tom, že v decembri Národná rada vypustila zo zákonov o vyšších územných celkoch § 8 ods. 3, a to z dobrých vecných dôvodov. A tie dôvody boli predovšetkým právne, predovšetkým ústavnoprávne, ako je rozumnosť, vykonateľnosť, zmysluplnosť takého paragrafu, ktorý on postrádal, a zároveň sme hovorili aj o politickej rovine. Tento zákon s argumentáciou, ktorej sa neskôr dotknem, vrátil prezident republiky naspäť do Národnej rady. Keď som hovoril, že sú dve roviny - politická a odborná, vecná, právna, musím povedať, že pán poslanec Cuper, ktorý bol predkladateľom tohto návrhu v pléne v druhom čítaní, sa dostal aj do roviny osobnej, ale tam by som vás pán poslanec nechal samého. Musím upozorniť, že o vypustení tohto paragrafu rozhodla Národná rada väčšinou hlasov.

K argumentácii nevecnej a zároveň neodbornej, k politickej alebo osobnej argumentácii pána poslanca Cupera chcem povedať, že sa pokúšal včera uraziť nielen mňa ako predkladateľa tohto návrhu zákona, hoci, opakujem, väčšina Národnej rady hlasovala za vypustenie § 8 ods. 3, ale najmä sa pokúšal urážať maďarskú menšinu, a teda to len potvrdzuje, že na politickú hru je dobrý každý istému druhu politikov. Musím potvrdiť, pán poslanec Cuper, že po prvýkrát sme sa stretli pri jazykovom zákone, a musím povedať, že nebyť mňa, tak by vtedajšie Česko-Slovensko neboli vzali kvôli vám do Rady Európy, pretože tam jednoducho nacionalistov z minulých storočí naozaj nechcú.

A teraz k tomu meritu zákona o vyšších územných celkoch. Vy jednoducho neviete pripustiť, pán poslanec, že na usporiadanie štátu existuje aj iný názor, ako je váš.

Ja si želám, aby Slovensko bol štát občanov, ktorým štát a verejná správa, teda obce aj vyššie územné celky slúžia, a nie štát podľa vašich predstáv, ako ste ich aj včera tu ilustrovali, ktorému slúžia občania a ešte si štát, podľa vašich slov, snáď bude vyberať, že napríklad občanov maďarskej alebo inej národnosti, alebo občanov iného zmýšľania, alebo občanov, ktorých vy by ste určili, bude tento štát držať jednoducho prísnejšie. To nie je slušný, moderný, demokratický štát. Vy ste hovorili o strachu z rozpadu územia a ja musím povedať, že ja by som ten strach mal vtedy, ak by sa naplnili predstavy, o ktorých ste aj vy včera hovorili, že to bude štát centralizovaný, silný, netolerantný, ktorý nebude k občanom láskavý a slušný. Štát, ktorý aj vďaka vám nemá dnes poriadnu reformu verejnej správy a kde žije veľmi veľa ľudí, ktorí nemajú dôveru v politiku a jednoducho neveria, že existuje poctivá politika. Takýto štát, ktorý nemá túto vnútornú občiansku súdržnosť, taký môže byť ohrozený. Ale musím povedať, že poctivá politika, a v tomto sme v spore, je práve tá, ktorú občania vidia, a preto sme pristúpili k reforme verejnej správy. Poctivá politika je taká, kde občan vidí, čo robí jeho obec, čo robí jeho vyšší územný celok a vy ste proti takejto politike.

Spomínali ste vlastenectvo. Ja sa pristavím pri tom, čo podľa mňa utužuje a upevňuje národné povedomie, a teda aj národné povedomie Slovákov. Myslím si, že tomu prospieva oprieť sa o tie najlepšie tradície, ale aj dokázať sa vyrovnať s tienistými skúsenosťami národa. Ja si myslím, že by bolo dobré, keby sme rozvíjali najmä takú tradíciu, ako je vôľa dobre pracovať. Vôľa čestne a zodpovedne pracovať. Mať zodpovednosť za seba na prvom mieste a robiť poctivú politiku. Takéto tradície ste vy ale nespomínali. Dobrou tradíciou, ktorú ja odporúčam pestovať, je aj záujem o vzdelanie a je to aj tradícia pestovať a honorovať schopnosť presadiť sa v konkurencii. Presadiť sa v konkurencii. Myslím si, že mladá generácia začína ísť týmto smerom. Ale musím povedať, že vy a vaša politika prispieva k tomu, že ľudia radšej hľadajú protekciu a boja sa čestne a otvorene súťažiť. To nie je dobrá tradícia. Na toto hrdí nemôžeme byť. Musím povedať, že naozaj dobrou tradíciou moderného sebavedomého národa je aj tolerantnosť voči svojmu okoliu a voči vlastným menšinám, ktorá nám naozaj veľmi chýba. Musím povedať, že tolerantnosť nijako neznižuje národnú hrdosť na to, čo sme dosiahli, ale jej nedostatok robí z ľudí aj z národa často urazených hlupákov. Ja musím povedať, že sebavedomie, to nie je nejaká urazená hlúposť, sebavedomie pramení z merateľných výsledkov. Musím povedať, že nepovažujem za dlhodobé a úctyhodné merateľné výsledky dočasné percento dosiahnuté vo voľbách. Pre mňa merateľný výsledok je sloboda ľudí a prosperita ľudí a pocit bezpečnosti a bezpečnosť ľudí, ktorí v štáte, o ktorom hovoríme a na ktorý máme iný názor, ktorí v štáte žijú. Myslím si, že vypustením § 8 ods. 3 zo zákona o vyšších územných celkoch Národná rada k takémuto štátu prispela.

Teraz k tej vecnej a právnej argumentácii, pretože bolo to veľmi dobre zargumentované, bolo nás viacej predkladateľov. Tak ako som ja hovoril o politickej rovine, tak doktor Kresák hovoril o tej ústavnoprávnej rovine a chcem sa k nej vrátiť. Musím povedať, že Ústava Slovenskej republiky pripúšťa možnosť obmedziť výkon samosprávy zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy podľa článku 7 ods. 5 ústavy a tiež, že všeobecne záväzné nariadenia vyšších územných celkov musia byť v súlade s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. A musia byť aj v súlade so zákonmi. Je to jednoznačne vyjadrené v článku 67 ods. 2 ústavy, v zmysle ktorého povinnosti a obmedzenia pri výkone územnej samosprávy možno obci a vyššiemu územnému celku ukladať zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy podľa článku 7 ods. 5 a tiež článku 125 ods. 1 písm. c) a d), v zmysle ktorých je Ústavný súd oprávnený rozhodovať o súlade všeobecne záväzných nariadení podľa článku 68 s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom a so zákonmi, ak o nich nerozhoduje iný súd. Zároveň Ústavný súd je oprávnený rozhodovať o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy podľa článku 71 ods. 2 s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ak o nich nerozhoduje iný súd.

Sme však rovnako presvedčení, že každý zákon, ktorý zasahuje do výkonu samosprávy, musí byť v súlade s obsahom ústavy. Teda spĺňať základné demokratické kritériá a požiadavky obsiahnuté v princípe právneho štátu. Článok 1 ústavy - súčasťou právneho štátu je aj vykonateľnosť jeho zákonov.

Po ďalšie rešpektovať to, že Slovenská republika je štátom občanov v právnom ponímaní, a preto pojem národný záujem je pojmom diskriminačným a odporujúcim obsahu článku 12 Ústavy Slovenskej republiky. Rešpektovať to, že súčasťou princípu právneho štátu je predvídateľnosť konania orgánov verejnej moci, a teda aj predvídateľnosť súdneho rozhodovania. Ďalej rešpektovať princípy samosprávy a tiež rešpektovať zásadu primeranosti zákonných zásahov štátu, výkonu práva na samosprávu. V súvislosti s uvedeným musím poukázať na to, ako boli uvedené požiadavky opomenuté pri formulovaní teraz diskutovaného ustanovenia § 8 ods. 3 v zákone č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov, ktorý tento parlament schválil 4. júla minulý rok. Toto ustanovenie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a s Európskou chartou miestnej samosprávy, s ktorou Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s ratifikáciou uznesením č. 516 z 26. októbra 1999 a ktorá bola zverejnená v Zbierke zákonov pod č. 336/2000 a nadobudla platnosť 1. júna 2000. Nakoľko Národná rada schválila toto ustanovenie na základe pozmeňujúceho návrhu, ktorý bol podaný v rámci druhého čítania v pomerne vypätej atmosfére a bez možnosti dostatočne zvážiť jeho obsah, tak Národná rada v decembri využila možnosť odstrániť túto chybu ešte predtým, ako zákon č. 302/2001 Z. z. nadobudol účinnosť. Tu musím konštatovať, že nepovažujem za dobré, že prezident republiky sa politicky stotožnil, nie vecne, pretože vecne naozaj preto nemá žiaden argument, s návrhmi HZDS. Zastupiteľstvo samosprávneho kraja nie je štátnym orgánom, a preto môže v súlade s článkom 2 ods. 3 ústavy konať, čo nie je zákonom alebo všeobecne záväzným právnym predpisom zakázané a nemožno ho nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Preto platí, že ak zákon výslovne nezakazuje, aby zastupiteľstvo samosprávneho kraja prijímalo nariadenia, ktoré sú v rozpore s národnými záujmami alebo záujmami iných územných celkov, alebo obcí, respektíve neprikazuje, aby prijímalo nariadenia, ktoré sú v súlade s týmito nariadeniami, tak zastupiteľstvo samosprávneho kraja je prinajmenej teoreticky oprávnené prijímať nariadenia, ktoré sú v rozpore s národnými záujmami alebo záujmami iných územných celkov a obcí. Samozrejme okrem toho, že tieto formulácie sú v podstate bezobsažné.

Na druhej strane však tiež platí, že krajský súd ako štátny orgán môže posudzovať len v súlade s článkom 2 ods. 2 ústavy, a teda môže konať iba na základe ústavy v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. A žiadny zákon v Slovenskej republike neustanovuje hmotnoprávne ani procesnoprávne normy, ktoré by umožňovali krajskému súdu postupovať a rozhodnúť o neplatnosti nariadenia zastupiteľstva samosprávneho kraja z dôvodu jeho rozporu s národnými záujmami alebo záujmami iných územných celkov, alebo obcí. Musím povedať, že v tomto je naprosto právne nepodložená aj argumentácia pána prezidenta, keď hovorí, že o konaní pred súdom, ja sa len pýtam, aké konanie pred súdom, ak Občiansky súdny poriadok v § 244 podľa posledného znenia v odseku 2 nepozná rozhodovanie správnych súdov vo veci všeobecne záväzných nariadení. Pretože sa musíme opýtať, je všeobecne záväzné nariadenie rozhodnutím alebo je to normatívnym aktom? A to isté sa týka aj odseku 3 tohto paragrafu. Musím povedať, že rozhodnutie musí mať individuálny charakter, o ktorom môže krajský súd rozhodovať. Ale všeobecne záväzné nariadenie nemá takýto charakter, nemá individuálny charakter a mohlo by ešte tak podliehať preskúmavacej činnosti Ústavného súdu. Teda takéto konanie pred krajským súdom nie je známe a nemá v právnom poriadku oprávnenie. Ten inkriminovaný paragraf hovorí, že ak je vláda toho názoru, vráti nariadenie zastupiteľstvu.

Aj vláda ako štátny orgán môže v zmysle článku 2 ods. 2 ústavy konať iba na základe ústavy a v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Samotný text ústavy pritom neumožňuje vláde, aby akýmkoľvek spôsobom zasahovala do výkonu samosprávy. A tu je veľmi dôležité povedať, že aj o tom je práve obsah princípu deľby moci. A teda ani žiaden zákon by jej nemal umožňovať vykonávať takúto činnosť. Namietané ustanovenie je preto zrejme aj v rozpore s článkom 67 ods. 2 ústavy, podľa ktorého možno povinnosti a obmedzenia pri výkone územnej samosprávy obci a vyššiemu územnému celku ukladať zákonom, teda priamo v zákonných ustanoveniach, a nie na základe zmocnenia obsiahnutého v zákone pre vládu alebo pre iné subjekty. Opakujem, možno ukladať zákonom, a nie na základe zákona. V prípade, ak by vláda postupovala podľa ustanovenia § 8 ods. 3, teda v prípade, že by sme akceptovali námietku pána prezidenta, tak by vláda konala v rozpore s článkom 2 ods. 2 ústavy v spojení s článkom 67 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Ďalej sa v tom texte píše, že ak je v rozpore s národnými záujmami alebo záujmami iných vyšších územných celkov, alebo obcí. K tomu treba podotknúť, že pojem národný záujem nie je na účely tohto zákona definovaný. Vo všeobecnosti ho možno chápať v užšom zmysle ako záujem jedného národa alebo v širšom zmysle ako záujem štátu. V právnom poriadku Slovenskej republiky možno pojem národný záujem nájsť vo viacerých medzinárodných zmluvách, či je to pod č. 110/2001 Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a Talianskej republiky o podpore a ochrane investícií alebo je to č. 311/2000 o uzavretí dohody medzi vládou Slovenskej republiky a Slovinskej republiky o výmene informácií a ďalšie podobné zmluvy, pričom sa používa tento pojem v konštrukcii typu národné záujmy jednotlivých zmluvných strán, teda v zmysle záujmu štátneho, pretože zmluvné štáty sú vlády, ktoré reprezentujú štáty. Ústava Slovenskej republiky používa len pojmy, a to verejný záujem, napríklad v článku 20 ods. 2, kde sa hovorí, že zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v článku 4 tejto ústavy je nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb. Rovnako sa používa tento pojem v článku 20 ods. 4 pri vyvlastnení alebo nútenom obmedzení, ktoré je možné iba v nevyhnutej miere a vo verejnom záujme a v článku 93 ods. 2, kde referendom sa môže rozhodnúť aj o iných dôležitých otázkach verejného záujmu. Čiže žiadny národný záujem nie je definovaný. Verejný alebo iný spoločný záujem je definovaný v článku 27 ods. 1, ktorý hovorí, že petičné právo sa zaručuje a každý má právo sám alebo s inými obracať sa vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne orgány a tak ďalej.

Ďalej je definovaný spoločný záujem v článku 66 ods. 1, kde obec má právo združovať sa s inými na zabezpečenie vecí spoločného záujmu. Je tam definovaný záujem občanov, napríklad v § 75 ods. 1 pri sľube poslanca, ktorý sľubuje na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike a svoje povinnosti sľubuje plniť v záujme jej občanov, čiže záujem občanov.

Ústavnými pojmami sú aj pojmy zákonom chránené záujmy, všeobecné záujmy chránené zákonom, sociálne záujmy a záujem ochrany prírody, ale nie národný záujem. Ústava Slovenskej republiky tento pojem nepoužíva. Vyjadrenie národného princípu obsahuje len v úvode preambuly, v jej závere sa už mení na princíp občiansky.

Zo znenia ustanovenia prvej vety diskutovaného paragrafu ods. 3 nie je možné jednoznačne zistiť, či sa má na mysli záujem štátu Slovenskej republiky a nie je možné jednoznačne vylúčiť ani to, či by sa pojem národný záujem nemohol chápať ako záujem národa, prípadne konkrétneho národa, v tomto prípade národa slovenského. Keďže je pravdepodobné, že tento nedostatok týkajúci sa jasnosti a zrozumiteľnosti právnej normy nebude možné preklenúť ani výkladom, možno predpokladať nesúlad s článkom 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V prípade chápania pojmu národný záujem v užšom zmysle by bolo ustanovenie § 8 ods. 3 jednoznačne v rozpore s princípom rovnosti obsiahnutým v článku 12 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a rovnako aj s článkom 2 ods. 1 ústavy, v zmysle ktorého štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo teda s občianskym princípom či s princípom suverenity ľudu, teda občanov. Treba upozorniť ešte, že obsah slovného spojenia v rozpore so záujmami iných vyšších územných celkov alebo obcí nie je možné presne právne ustáliť. Záujem je pojmom skôr politologickým ako právnym a rozhodovania o neplatnosti právneho úkonu, v tomto prípade nariadenia samosprávneho kraja z dôvodu jeho rozporu so záujmom iných vyšších územných celkov alebo obcí vnáša do právneho poriadku a do právnych vzťahov jednoznačnú právnu neistotu. Tých dôvodov je viacero. Je totiž legitímne, že záujmy dvoch alebo viacerých subjektov, a to akýchkoľvek vrátane samosprávnych krajov obcí sú odlišné, a pritom sú nekonformné alebo sú protikladné. Ak by rozpor záujmov samosprávnych krajov a obcí mal byť dôvodom vzniku protiprávneho stavu, bolo by nevyhnutné, aby existovalo z dôvodu preventívneho obmedzenia protiprávneho stavu taxatívne vymedzenie záujmov vyšších územných celkov, a to navyše tak, aby tieto zodpovedali v zákone požadovanému národnému záujmu. Toto všetko tam, samozrejme, chýba. To je len presné vysvetlenie na to, prečo je vypustený paragraf nielen nezmyselný, nevykonateľný a vnáša právnu neistotu. Je tam aj viac iných ústavných problémov. Z namietaného textu nie je jasné, na základe čoho sa vláda rozhodne vrátiť prostredníctvom prednostu zastupiteľstvu vyššieho územného celku nariadenia. Stačí, ak je také nariadenie v rozpore so záujmami jedného alebo viacerých VÚC, pretože je tam použité množné číslo jedného samosprávneho kraja alebo jednej obce, alebo viacerých. Používa sa množné číslo. Zdalo by sa z toho, že jedna obec alebo jeden samosprávny kraj nestačí na tento rozpor a takýchto nezrovnalostí pritom vo veľmi nekvalitne podanom návrhu, ktorý sme naozaj v decembri vypustili, je viacero.

Jednoducho musím povedať, že nie je potrebné nejaké špeciálne právne vzdelanie, na ktoré ste sa odvolávali pán poslanec, aby sa človek pozastavil nad otázkou, či a prečo by malo byť v demokratickom štáte odôvodnené, aby vláda mala možnosť napríklad na základe toho, že nariadenie Bratislavského vyššieho územného celku nebude v súlade so záujmami obcí v Nitrianskom alebo Trenčianskom vyššom územnom celku, prečo by mala vláda takéto nariadenie vrátiť, a teda vetovať. Z pohľadu práva je takisto dôležité, že zákon neustanovuje ani to, v akej forme by mali byť záujmy samosprávnych krajoch alebo obcí vyjadrené. Potom sú tam aj procedurálne problémy, že ktorý je to prednosta, pretože sa hovorí prostredníctvom prednostu, hovorí sa v lehote určenej na podpísanie, ale možnože v pôvodnom návrhu to bola lehota odseku 1, ktorý vypadol pri prijímaní zákona a ostal tam len § 11 ods. 9, kde je lehota najneskôr do troch dní od schválenia nariadenia, takže to je ďalší konfúzny prvok a jednoducho mohli by sme ďalej dokazovať dobré dôvody, prečo sme vypustili tento paragraf, pretože nie je len nezmyselný, ale je aj nevykonateľný.

Chcem povedať, že rozhodnutie v lete, keď sme prijímali tento paragraf, bolo v hektickej atmosfére a opakujem, Národná rada opravila tento svoj omyl v decembri. Hovorím znova, že nie je dobré, že sa pri vrátení tohto zákona Kancelária prezidenta politicky, pretože vecne sa to obhájiť nedá, stotožnila s tým návrh HZDS z leta a jednoducho z týchto všetkých dôvodov, ktoré by sa dali ešte podrobnejšie uviesť a vysvetliť. Z týchto všetkých dôvodov prosím a žiadam v mene všetkých, ktorí sme hlasovali za vypustenie tohto paragrafu pred krátkou dobou, aby sme neprijali námietky pána prezidenta a aby sme schválili návrh zákona v pôvodnom znení tak, ako sme to urobili v decembri. Ďakujem pekne.

J. Migaš, predseda NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Tatára. Ako prvý pán poslanec Jarjabek, ako posledný pán Bárdos. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

Nech sa páči, pán poslanec Dušan Jarjabek ako prvý.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. K slovám pána poslanca Tatára by som si dovolil položiť jednu osobnú otázku. Pán poslanec, nie je vaše vystúpenie motivované, tak ako sme ho počuli v Národnej rade, vašou snahou dostať sa na kandidátku Strany maďarskej koalície? Totiž to ide o to za celé tie tri a pol roka vaša politika, politika vašej strany a politika konkrétne vás nezaznamenala nejaký väčší úspech. Vy naozaj zrejme teraz hľadáte partnera, kde by ste sa priklonili a vzhľadom na to, že všetky relevantné strany, ktoré majú akú takú možnosť sa dostať do parlamentu, vás odmietli, hľadáte netradičného partnera. Čiže z tohto pohľadu chápem ja aj vaše vystúpenie, z tohto pohľadu chápem aj to, keď ste hovorili o istej národnej identite, o istých národných záujmoch, o všetkom tom, k čomu vy skutočne máte veľmi ďaleko. Ale veľmi ďaleko, veľmi účelovo, preto, lebo dnes vám nejde naozaj aj z hľadiska tohto vystúpenia o nič iného, aby ste sa etablovali v tomto parlamente, no a v tejto chvíli zrejme Strana maďarskej koalície je pre vás tou jedinou šancou, ako sa do tohto parlamentu dostať. Samozrejme, závisí to od toho, či Strana maďarskej koalície túto hru prijme. Ale to je už iný príbeh. V každom prípade vaše vystúpenie nepatrí do parlamentu Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďalej pán poslanec Húska.

A. M. Húska, poslanec: Ďakujem. Pán poslanec Tatár tu hovorí, že máme počítať predovšetkým keď už tak s verejným záujmom a nikdy nemôžeme postaviť proti sebe, dajme tomu, vyššie a nižšie záujmy. Podstata je ale taká, že práve princíp uznávania záujmov núti stanoviť ich obmedzenie, a to takým spôsobom, aby nižší skladobný záujem neprotirečil vyššiemu záujmu. Chcem vám len tak mimochodom povedať, že na Slovensku sme mali aj taký národný záujem, keď bolo od roku 1871 definované právo takzvaného politického národa, ktorý bol len jeden uhorský národ a ktorému sa malo vraj podriaďovať všetko. Tu nám o takýto druh záujmu nejde. Ide o to, aby skutočne menšina nemohla sledovať záujmy, ktoré ohrozujú integritu štátu. A v tomto slova zmysle vaše dodatočné prihlásenie sa k tomuto štátu je síce pekne a dokonca si myslím, že je dobré, keď konečne nájdete pozitívny vzťah k slovenskej štátnosti, ale na druhej strane je nie vierohodné. Veď vy ste tento štát nikdy nechceli. Považovali ste to za nepriate dieťa európskeho vývoja.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Kotian. Po ňom pán poslanec Slafkovský.

Pán poslanec Kotian, nech sa páči.

M. Kotian, poslanec: Vážený pán poslanec, pozorne som si vypočul váš kozmopolitný a truhlíkovský prejav, ktorý ste predniesli v Národnej rade. Viete, ja nie som prekvapený v tom smere, že keď sa tu hovoria určité fakty, určité argumenty a obraňujú sa národné záujmy, vy hovoríte o našej slušnosti a tolerencii. Tieto slová sa vám nejako dostávajú na jazyk, ale sa neobrátite na poslancov maďarskej koalície, ktorí porušujú zákony tohto štátu. Traja poslanci maďarskej koalície sú v predsedníctve združenia, ktoré vykonáva protislovenskú a protištátnu činnosť. A tam máte zavreté oči. Je nutné, aby ste si ich podopreli zápalkami, aby ste videli skutočný stav, ktorý na Slovensku je, aby ste si uvedomili, aký je stav na juhu Slovenska. Je tam tvrdá asimilácia štátotvorného národa. Začínajú sa robiť kroky, ktoré idú v ďalšom ponímaní proti Slovensku ako takému, proti slovenskému štátu. Tam je už pripravená autonómia. A toto si musíte uvedomiť, že aj tento návrh, ktorý tu je, je len obranný návrh v tomto zákone, aby eliminoval snahy, aby eliminoval kroky maďarskej koalície, ktorá vyvoláva na južnom Slovensku tento stav. Ja som mal tú možnosť, že som bol priamo v kancelárii v Komárne a videl som, čo sa tam deje a čo sa tam robí. Ak to nevidíte, pán poslanec, spravte si malú exkurziu po južnom Slovensku, spravte si taký určitý prehľad, čo tam robia politici maďarskej koalície. Aj toto sú tie fakty. A preto je nutné, aby takýto zákon existoval, aby tu bola poistka proti určitým šovinistickým krokom, ktoré robí maďarská koalícia.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Slafkovský. Po ňom pán poslanec Gašparovič.

Nech sa páči.

A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Myslel som si, že rokujeme o vecnom zákone, o tom, ako sa budú veci spravovať a fungovať vyššie územné samosprávne celky a o čom bude ich činnosť, ale, bohužiaľ, vidím, že táto debata...

J. Migaš, predseda NR SR: Droga volieb, droga volieb, pán poslanec.

A. Slafkovský, poslanec: ... debata ide úplne iným smerom. Ja by som chcel povedať, že áno, existujú v Európe mnohé systémy, ako sú samosprávy kontrolované, ale nikde táto kontrola nie je vložená do rúk exekutívy. Vždy je možnosť pozastaviť a samospráva príslušného typu má možnosť sa dovolať na príslušnom type správneho súdu rozhodnutia. O tom, aby mohla samostatne exekutíva rozhodovať, či je niečo v spore alebo nie, sme tu už takú skúsenosť mali. To bolo vtedy, keď mohli okresné národné výbory rušiť rozhodnutia miestneho národného výboru alebo krajské národné výbory na základe podloženia rozhodnutia príslušného výboru komunistickej strany. Preto si myslím, že tento spôsob úpravy právneho vzťahu je zavádzajúci, ja absolútne aj ako primátor mesta súhlasím s tým, že je potrebné mať určité mechanizmy kontroly, ale chcem, aby boli založené na práve, na mechanizme, ktorý bude pre všetkých spravodlivý, na mechanizme, ktorý nebude účelovo postavený na jednej debate a obrátený voči jednej súčasti nášho územia, na ktorom zhodou okolností žije skupina obyvateľstva inej národnosti. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Gašparovič. Po ňom pani poslankyňa Mušková.

I. Gašparovič, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Ja by som k pánu poslancovi Tatárovi len niekoľkými vetami. Hneď na začiatku povedal, že si myslíme tí, ktorí nie sme za jeho návrh, že len my máme pravdu. Neviem, prečo si myslí, že len on má pravdu. Jeho vystúpenie, pokiaľ som sledoval a pozorne, mi dáva takú myšlienku a pýtam sa, či si urobil pán Tatár sám toto vystúpenie alebo mu niekto pomáhal, pretože čítal jednu vetu za druhou. Nemal vyhranený nejaký svoj názor. Možnože to písal on, ale ak to písal on, nie je to dobré, lebo dovolávať sa napríklad takého niečoho, že tolerantný a slušný štát musí byť k občanovi. Ale pýtam sa, nemáme byť tolerantný a slušný aj občan k štátu, keď štát má povinnosť a svoju povinnosť plní vo vzťahu k občanovi a zabezpečuje mu všetky občianske a politické práva. Ja si myslím, že tento štát má ústavu, ktorá tieto práva jednoznačne zaručuje, ale hovorí občanovi aj o tom, že sa má k štátu a k inému občanovi správať tolerantne. A to je tiež zabezpečené. Ak si zoberiete § 34 ústavy, tam sa hovorí jednoznačne o tom, že aj tí, o ktorých vy hovoríte, že by sa dostali do neprávosti, majú práve opak, majú povinnosť vytvoriť také podmienky, aby oni nerobili neprávosť. Viete, dovolávať sa niečoho, že máte vy pravdu, že niečo je zlé, že k vám sa postaví občan, to ukáže občan sám vo voľbách a kto má národný záujem, je záujmom diskriminačným? No zase sa pýtam? A nie aj opak môže byť pravdou? Ten, kto nemá národný záujem, nemôže byť diskriminačný voči niečomu a niekomu? To je debata nie na dve minúty v poznámke, ale to je debate na niekoľko dní. Špeciálne ste hovorili, že občan musí mať vzdelanie, treba sa vzdelávať. Veď my sme založili vysoké školy a vy ste okamžite proti tomu protestovali. Napádate prezidenta ako neschopného človeka.

J. Migaš, predseda NR SR: Vypnite mikrofón pánu poslancovi. Uplynul čas dve minúty. Limit bol vyčerpaný. Pani poslankyňa Mušková, pani poslankyňa Podhradská.

Nech sa páči.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Ďakujem. Pán poslanec, veľmi ma mrzí, že ste sa pridali k tým, ktorí tvrdia, že hrdosť národa sa vytvára nekonečnými ústupkami. Myslím si, že výsledok vášho vládnutia má jasný odraz aj v športových výkonoch našich olympionikov. Vaša politika spôsobila, že im beriete srdce a aj odvahu hrdo reprezentovať tento štát. Nie je pravdou, že žiaden štát si neponecháva poistku, aby rozhodoval o tom, ak niekto bude v neprospech jeho záujmov konať. Mrzí ma, že ste túto novelu podali. A viem, že mnohí páni koaliční poslanci ju odhlasovali, dá sa povedať, v strese, v nepozornosti. Poviem, ktorý štát napríklad má takú poistku. Napríklad teraz sme boli na oficiálnej návšteve v Poľsku a túto poistku má aj Poľsko. A v žiadnom prípade nemá také skúsenosti s neprávosťou páchanou na ich štáte, ako máme my. Je to jednoducho normálny pud sebazáchovy. Ja hovorím o tomto storočí. A chcem povedať, pán poslanec, aspoň si zoberte za vzor pána prezidenta Busha, ktorý sa obrátil na hrdý národ. Tak by sme to mali aj my robiť aspoň vtedy, keď idú naši olympionici na olympiádu.

J. Migaš, predseda NR SR: Pani poslankyňa Podhradská, po nej pán poslanec Bárdos.

Nech sa páči.

M. Podhradská, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Tatár, počuť z vašich úst slová ako národný záujem, to sa naozaj zle počúva. Jednoducho chápem, že neviete, čo to je národný záujem. A ani ma to u vás neprekvapuje. Ale čo je zaujímavé, a to je naozaj veľký paradox, keď ste tu vy a vaši poslanci buď mlčiac, alebo aj vystupujúc veľmi zaujímavým spôsobom obhajovali zákon o zahraničných Maďaroch. A pritom, keby ste poznali ten zákon a keby ste si ho čítali, tak by ste vlastne zistili, že tento zákon sa oháňa práve národným záujmom Maďarskej republiky. Zaujímavé je, že pokiaľ národný záujem presadzuje Maďarská republika, tak vám to neprekáža, dokonca vám to lahodí. A pokiaľ by sa mal nejakým spôsobom obhajovať národný záujem z našej strany, tak vám hneď naskočí husia koža. Je to pre vás typické, neprekvapuje ma to. Túto politiku, ktorú ste vykonávali v rámci Demokratickej strany, jej výsledkom bolo, že Demokratická strana mala preferencie 0,0. Teraz sa trošku zdvihla, keď ste z nej odišli a konzervatívni liberáli, ktorých ste teraz súčasťou, majú zase preferencie 0,0. O niečom to svedčí a mali by ste sa nad tým zamyslieť. A už len jedna drobná vec. Povedali ste, že sebadôvera a sebavedomie pramení z výsledkov. Takže ak by naozaj vaša sebadôvera a sebavedomie pramenila z výsledkov a tie výsledky by mali byť predstavované vašimi preferenciami, tak tu vzniká čudná rovnica, ktorá platí zrejme len v hlavách politikov vášho typu.

J. Migaš, predseda NR SR: Nech sa páči, Gyula Bárdos. A potom reakcia poslanca Tatára.

Gy. Bárdos, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predseda, ďakujem za udelenie slova. Ja vás ubezpečujem, že nebudem hovoriť ani o hokejistoch, ani o politických stranách, ani o Maďarsku. Jednoducho nie je to mysliteľné a neviem, či je to správne, že v Národnej rade sa nerokuje podľa rokovacieho poriadku. Rečník by mal reagovať na vystupujúceho, a nie sa zaujímať o také témy, ktoré tu boli prezentované. Je sa vrátim k meritu veci. Totiž nerokujeme o tých otázkach, aké reakcie tu boli, ale rokujeme o vrátenom zákone prezidentom republiky. Ja oceňujem racionálne a jasné stanovisko pána poslanca Petra Tatára a každému, kto to myslí vážne s princípom samosprávnosti, a nie iba v deklaratívnej podobe, tomu musí byť úplne jasné, že prijatý návrh pána poslanca Cupera je proti princípu samosprávnosti a nemá čo hľadať v zákone o samosprávnych krajoch. Ďakujem pekne.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Tatár, nech sa páči.

P. Tatár, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Páni poslanci HZDS a SNS, vy ste sa, pretože neviete obhájiť princíp centralizovaného štátu voči demokratickému princípu samosprávnosti, tak zase ste sa pustili do maďarskej menšiny. Dokonca ste povedali, že ako keby poslanci SMK, nejaké číslo tri tu bolo povedané, ako by porušovali zákony, ale toto nemáte ako dokázať. Ja vám musím povedať, že ja som si nevšimol, že by poslanci, ktorí hlasovali za zrušenie § 8 odsek 3 a predovšetkým aj poslanci SMK jednoducho sa spolu s vami podieľali na tom neobyčajnom rozkrádaní štátu v minulom desaťročí. Nevšimol som si, že by sme sa spolu s vami podieľali na štátnom terorizme a nemyslel som a nevšimol som si, že by sme vám pomáhali v tom, ako ste zabránili vstupu Slovenskej republiky do NATO. A ja vám poviem, aj prečo to hovorím. Hovorím to preto, lebo kým sa nezbavíme takejto politiky, a to sa týka, žiaľ, v podstate aj ostatných politických strán, tak nebudeme sebavedomý národ, ale budeme jednoducho urazení hlupáci. A nebudeme mať slobodných občanov v dobrej a decentralizovanej republike. Jednoducho preto vyzývam, aby sme neprijali námietky prezidenta republiky a aby sme prijali ten zákon tak, ako sme ho schválili v decembri tohto roku. To je meritum veci. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Cuper.

J. Cuper, poslanec: Vážený pán predseda, milé dámy, vážení páni. V prvom rade sa chcem ospravedlniť za včerajšok pánovi predsedovi. Keby som bol vedel, že sedí za mnou, nebol by som ho ohováral, že podľahol Tatárovi a zaradil vtedy prerokovanie návrhu jeho zákona, ktorý potom odhlasovalo iba, pán Tatár, iba 53 ľudí v tomto parlamente, takže nijaká väčšina, teda z prítomných väčšina, tak 53. To je dosť málo na to, aby sme hovorili o tom, že má všeobecnú podporu, ako ste to tu vy hovorili. Takže, pán predseda, ešte raz odpusť. Druhýkrát budem pozerať aj za seba.

Pán Tatár hovoril o tých dôvodoch na neschválenie prezidentom vrátenej jeho novely alebo lepšie povedané aj potvrdenie. Uvádza dôvody politické, odborné, vecné, právne a osobné. Začnem tými osobnými. Pán Tatár, mrzí ma, vy ste politik trpiaci frustráciou. Z enormnej túžby vládnuť a neschopnosti predstaviť im takú politickú alternatívu, ktorá by získala širší spoločenský konsenzus. Ste toho flagrantným príkladom deväť rokov v slovenskej politike. Rozvrátili ste všetko, do čoho ste vstúpili - VPN, Demokratickú stranu, teraz ste si vytvorili nejaké spoločenstvo, ktoré má preferencie nula celých, 0,1 a teraz naozaj hráte na maďarskú kartu, lebo si myslíte, že vás Béla Bugár napíše na kandidátku a, nedajbože, možno na tretie a štvrté miesto s pánom Šebejom. Netajili ste sa nikdy vzťahom k Budapešti. Slovenská štátnosť pre vás bola vždy cudzia. Tak to bolo v celej VPN. Pán Tatár, ja nikdy nezabudnem, keď som istého pána politika, podpredsedu výboru pre médiá a kultúru musel učiť pojmu slovenský štát. Pretože vtedy sme sa jedinýkrát v záujme slovenskej štátnosti spojili do jedného spoločenstva za zvrchované Slovensko a pán podpredseda mal ísť obhajovať naše záujmy do televízie a ja som mal za povinnosť zo spoločnosti slovenskej inteligencie Korene ho na tú debatu pripraviť. Takmer dve hodiny som mu vysvetľoval, že je zásadný rozdiel medzi pojmom geopolitickým alebo geografickým Slovenskom a pojmom štátoprávnym slovenský štát. Pretože jeho kdesi v pozadí mátal neustále prvý slovenský štát alebo prvá Slovenská republika presnejšie povedané. Lebo prvý slovenský štát bolo Nitrianske kniežactvo. Obdobne, pán Tatár, ste mysleli vy, pán Šebej a všetci ostatní z bývalej VPN alebo lepšie povedané.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Cuper.

J. Cuper, poslanec: Pán predseda, hovorím k veci.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Cuper, odpusťte mi, že vás preruším. Chcel by som privítať na balkóne deti zo Základnej školy v Senci. Takže vítame vás na rokovaní Národnej rady. (Potlesk.)

Pán poslanec, nech sa páči, môžete pokračovať.

J. Cuper, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Pripájam sa k vám. Takže, pán Tatár, neobviňujte nás z nacionalizmu. My sme si boli vedomí želania túžob tohto národa po jeho štátnosti, a tak sme aj konali. Na rozdiel od vás vy ste v roku 1990, 1992, 1993 aj 1994 vždy konali proti záujmom tohto národa a jeho túžbe po štátnosti. Práve preto máte také preferencie, ako máte. Pokiaľ ste spomínali jazykový zákon. Pán Tatár, ja som hrdý na to, že ma kedysi Matica slovenská požiadala, aby som taký zákon napísal. Ja som hrdý na to, že za neho hladovalo na námestí Slovenského národného povstania dva týždne štrnásť ľudí. Ja som hrdý na to, že sme potom pohli aj svedomím Fera Mikloška v Národnej rade a ostatnou politickou reprezentáciou z VPN, že sa týmto problémom začali zaoberať. Nehnevajte sa, každý národ má svoj štát a svoj štátny jazyk. Je to celkom normálne a logické. O tom, pán Tatár, vedeli Kečuánci už v 12. storočí, keď písali ústavu. A napísali do nej, že v ríši Tihuatinsui sa hovorí jazykom kečua, pretože tam boli Ajmari, Močikovia a ďalšie kmene. Takisto ako na Slovensku môžu žiť menšiny, ktorým nikto ich práva neupiera, ale dorozumievať sa musíme jedným jazykom. Nechcete vari povedať, že sa 86 % Slovákov bude učiť po maďarsky, aby sa dorozumelo s maďarskou menšinou. Snáď opak by bol logickou pravdou, ale vy ste nás chceli presvedčiť práve o tom opaku, že my sa máme učiť po maďarsky. Takže nijaký nacionalizmus len obyčajná túžba. Pán Tatár, ja som bol vo francúzskom parlamente aj s ďalšími poslancami na obede s predsedom ústavnoprávneho výboru. Tento predseda bol zároveň starostom Montpelliére. Povedal, ako je možné, že vaši Maďari nechcú hovoriť po slovensky? V mojom meste žije 90 % Mediterancov a všetci musia prísť na mestskú radnicu a vybavovať si veci jedine po francúzsky, nie po grécky ani arabsky. Všetci do jedného, pán Tatár. Je to celkom normálne a bežné v každom štáte. Takže o tom sa tu nebudeme baviť. Boli ste vždy proti slovenskej štátnosti, proti záujmom tohto národa. Konáte tak aj teraz. Nepatríte a nerobte sa zástancom tohto národa. Aj so svojou politickou stranou. Ak si vás maďarská menšina zoberie na kandidátku, je to ich vec. Áno, možno, že vás zoberú pretože vedia, že im tu budete robiť proti záujmom tohto národa dobré služby. Ale nezabúdajte, že slovenský národ tiež nezabúda.

K tej odbornej stránke. Obvinili ste nás, že my sme zodpovední za kvalitu reformy verejnej správy. Pán Tatár, opozícia v minulom parlamente blokovala už našu snahu o reformu verejnej správy, ktorá sa ničím nelíšila od tej, ktorú sme podporili za vašej vlády. Nikdy sme to nevykrikovali. Snažili sme sa len o takú reformu verejnej správy, ktorá by vyhovovala záujmom tohto národa, a nie záujmom iredentizmu, šovinizmu a nacionalizmu, ale nie nášho, pán Tatár. Pretože máme sväté právo usporiadať tento štát, tak ako to potrebuje tento národ, a nie ako to potrebuje hŕstka, ktorá nie je ochotná tento štát akceptovať. Pán Tatár, ja sa vás chcem opýtať, kto je zodpovedný za reformu verejnej správy za vašej vlády? Nevolá sa ten pán Nižňanský, nebol náhodou z Demokratickej strany? Tak ako môžete také niečo povedať, že my sme zodpovední za kvalitu reformy verejnej správy. Ak by ste sa neboli, samozrejme, Mikloš príde na rad o chvíľu. Samozrejme, že ak by ste neboli vymýšľali nezmyselné reformy so 16 územnými celkami a potom nejaké ďalšie alternatívy, tak tá reforma mohla byť kvalitnejšia. Mohla byť kvalitnejšia, pán Tatár, aj v tom, že by ste neboli volili dvojkoľajnú reformu verejnej správy, ale tak ako v Česku, trebárs, po jednej koľaji. To znamená, že niet tu paralelných štátnych orgánov a orgánov územných celkov. Ale sú len jedny. Ale vy ste zvolili tento model, ktorý naozaj dobre fungovať nebude. A, žiaľbohu, budúci parlament sa bude musieť k tomu vrátiť, aby ho sfunkčnil a aby ho urobil funkčným. Ale za to zodpovedá pán Nižňanský, ktorý za to bral slušné peniaze. Sedel tri roky na ministerstve vnútra. Za to zodpovedá pán Mikloš, ktorý tomuto národu uškodil najviac a jeho štátnosti. Rozvrátil ekonomickú suverenitu. Chcel rozvrátiť územnú celistvosť. Pán Mikloš, našťastie, ťažko si môže hovoriť, že je Slovák, nemá slovenské cítenie. Práve preto ste si ho, pán Tatár, vy, Šebej a ďalší z Demokratickej strany angažovali, ale, žiaľbohu, vám ušiel. Opustil vás, pretože hľadal svoje uplatnenie inde, aby mohol naďalej slúžiť záujmom iným ako tohto národa. Takže na vašom mieste, pán Tatár, o zodpovednosti za reformu verejnej správy by som ja čušal s prepáčením za výraz. Ja som pán Tatár ničím včera neurazil príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny, iba som povedal, že istý pán diplomat povedal, že áno, nechceli ste nám dať Komárňanskú župu, máme celú nitriansku, čo je fakt a pravda. Majú ju maďarskí príslušníci maďarskej národnostnej menšiny vďaka tomu, že Slováci často nemyslia na svoju štátnosť toľko ako príslušníci maďarskej národnostnej menšiny na túžbu odtrhnúť južné Slovensko neišli voliť a jednoducho práve preto majú príslušníci maďarskej národnostnej menšiny v Nitrianskom krajskom zastupiteľstve väčšinu. Ja som povedal iba fakt, ak to chápete ako urážku, tak potom prepáčte. Nemáme sa o čom baviť. Sú to reality, ktoré sa odškriepiť nedajú.

No a teraz k tomu, čo ste hovorili k odborným veciam. Pán Tatár, odcitovali ste tu neuveriteľne veľa právnych predpisov vrátane ústavy, ústavných článkov 127 a ďalších, ale práve preto, pán Tatár, môže krajský súd rozhodovať o tom, či nariadenia krajskej samosprávy sú v súlade s ústavou alebo nie, lebo práve v článku 127a ods. 1 sa hovorí, ak o tom nerozhodne iný súd. Práve preto je to norma, ktorá nie je kogentná, ale dispozitívna. Dáva možnosť, aby zákon upravil tak, ako je to potrebné a nevyhnutné, ale o tom, čo je dispozitívna a čo je kogentná norma, zrejme asi vy nerozmýšľate. Práve preto, pán Tatár, vláda odsúhlasila novelu Občianskeho súdneho poriadku a práve preto je tam § 200 e, 200 h, a, práve preto sme tam dali § 200 h, b, a dával ho tam pán poslanec Ivanko a pán minister Čarnogurský ho z tohto miesta pochválil, aký dobrý návrh dal. Práve na základe týchto ustanovení môže vláda rozhodovať aj o tom, či je alebo nie je nariadenie vyššieho územného celku v súlade s národnými záujmami alebo či nie je v rozpore so záujmami vyššieho územného celku iného. Ja som vám včera prečítal posudok nezávislej inštitúcie, ktorá sa jasne vyjadrila, že taký model je aj v iných krajinách. Práve vy ste vydali za peniaze daňových poplatníkov štruktúru územnej samosprávy vo vybraných európskych krajinách. Pán Tatár, prečo ste si ju nepreštudovali. Tam máte napísané. Napríklad v Dánsku, že samospráva sa vykonáva pod kontrolou štátu. Pozrite si poľský model, pozrite si francúzsky model. Pán Tatár, je rozdiel medzi dekoncentrovanou štátnou správou, decentralizovanou štátnou správou, centralizovanou štátnou správou. Tento model, ktorý som ja navrhol, v ničom sa neprieči v decentralizovanej štátnej správe. Nedáva, pán Slavkovský, právo nikomu zrušiť nariadenie vyššieho územného celku okrem súdu. Nedáva nijakému orgánu ani štátnemu. Štátny orgán, teda vláda, ktorá je zodpovedná v každom štáte za výkon aj samosprávy, pretože je najvyšším orgánom štátnej moci a správy. Vláda má právo jednoducho povedať, že si myslí, že to nariadenie nie je v súlade s národnými záujmami. Ak si to myslí, môže dať len návrh na súd a krajský súd rozhodne. Samozrejme, ak územný celok nebude s takým rozhodnutím súhlasiť, môže sa obrátiť na Najvyšší súd. S konečnou platnosťou rozhodne odvolací senát Najvyššieho súdu. Ale nie je tým právom dotknuté ani právo, ak by išlo o individuálne rozhodnutie, ale ak by išlo aj o rozhodnutie všeobecne obrátiť sa právo vyššieho územného celku obrátiť sa ani na Ústavný súd, ak by to bol kompetenčný konflikt. Takže ja tu nijaký právny problém nevidím. Vtedy by bolo, pán Slavkovský, popretie princípu decentralizácie, ak by vláda mala právo zrušiť. A také právo napríklad by ste našli v Poľskej republike. A pritom nikto neobviňuje Poľskú republiku, že nezaviedla demokratický model verejnej správy. Nebudem sa, pán Tatár, baviť o tom, aký je rozdiel medzi verejným záujmom a národným záujmom, pretože ja si myslím, že do značnej miery sú to synonymá. Ak sa niektorí príslušníci národnostnej menšiny alebo vrátane vás vylučujú z tohto občianskeho spoločenstva, to nie je náš problém. To nie je naša zásluha. Proste jednoducho ja nikoho nemôžem nútiť, aby sa cítil byť občanom Slovenskej republiky. Ak príslušníci maďarskej národnostnej menšiny súhlasia s tým, že ich zákon o zahraničných Maďaroch nazýva osobami, no tak sa stačí, pán Tatár, pozrieť do ktorejkoľvek učebnice verejného práva, čo verejné právo chápe osobou. Osoby sú buď právnické, alebo fyzické. Osoby fyzické, to sú bezdomovci alebo utečenci. Osoby právnické sú potom inštitúcie. Tak ja sa pýtam, pozná medzinárodné právo takýto termín? Samozrejme, že potom je v rozpore, ak zákon sa nazýva o zahraničných Maďaroch, tak je potom rozpor v názve zákona a v samotnej legálnej definícii osôb, na ktoré sa má vzťahovať. Pretože to by potom slovenská vláda, ak by sme naozaj boli nacionalisti a šovinisti museli povedať, že dobre, tak si buďte tými osobami, ktoré vás nazýva a zobrali ste si preukaz zahraničného Maďara, ale my vás zatiaľ zbavíme občianstva Slovenskej republiky a nebudete mať ochranu Slovenskej republiky. Aj tak by sa, ak by sme boli šovinisti, pán Tatár, ako nás vy obviňujete. Ale my takí nie sme. My iba tvrdíme, aby sa zaviedol poriadok a disciplína. To, čo žiada medzinárodné právo verejne. Aby sa jednoducho maďarský zákon vzťahoval na maďarské územie. Lebo platí, pán Tatár, princíp teritoriality, a nie princíp personality. Princíp personality platil za feudálneho uhorského práva. Ale v 20. storočí jednoducho bol nahradený princípom teritoriality. Ak by ste mi náhodou neverili, pozrite si najnovšiu nemeckú učebnicu verejného práva. Tam sa to dočítate. Jednoducho taká je pravda. Takže ani v tomto zmysle som nemal nijaký záujem polemizovať alebo uraziť príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny. Každý štát žiada od svojich občanov lojalitu za to, že im poskytuje ochranu. Ja si myslím, že Slovenská republika nerobí rozdiel čo do ochrany v zahraničí medzi príslušníkom, či má maďarskú národnosť alebo slovenskú. O každého sa stará rovnako. Každý má rovnaké práva, ale aj rovnaké povinnosti, ale ak ja počúvam niektorých poslancov maďarskej národnostnej menšiny na chodbe, že hovoria, vy Slováci, váš štát. Samozrejme, ak sa neidentifikujú ani len v najmenšej miere s týmto štátom, ako potom žiadate, pán Tatár, od nás, aby sme tolerovali všetky ich aktivity, ktoré zjavne smerujú proti deštrukcii tohto štátu. A, žiaľbohu, v tomto prípade aj vaše aktivity smerujú proti deštrukcii tohto štátu.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Všetko bolo povedané. Pán prezident mal jasné dôvody, aby túto snahu, ktorá nemá, pán Tatár, nič spoločné s odbornosťou, lebo je len politickým nahrávaním vašim, Strane maďarskej koalície, aby vás zapísali na kandidátku, aby vyhovel požiadavke a vrátil zákon teda na opätovné prerokovanie a navrhuje, aby tento váš zákon nebol schválený, pretože tak, ako je schválený tento zákon, zodpovedá medzinárodným normám zákonu o vyšších územných celkoch. Nie je v rozpore s nijakými medzinárodnými dokumentmi, ako ste sa to snažili nahovoriť. Pán Tatár, ak budem objektívny, ja som sa voči vám ničím neprejavil. Ja som si pre svoje pozmeňujúce návrhy, ktoré boli často aj proti našim záujmom, pretože každý dobre vie, že ak by bola jednokolová voľba, tak by sme mali tých predsedov vyšších územných celkov sedem. Takto ich máme iba šesť. Napriek tomu Hnutie za demokratické Slovensko-Ľudová strana presadzovalo model dvojkolových volieb, pretože nám boli svätejšie záujmy tohto národa ako naše úzkostranícke záujmy. Odosobnite sa, pán Tatár, láskavo aj vy a snažte sa presadzovať záujmy tohto národa, ktorého sa, ako tvrdíte vy, cítite byť príslušníkom. Takže o tom to je.

Pokiaľ ide o tom, že ja som, pán Tatár, si užil aj to, že vy ste v médiách s pánom Kresákom a s ďalšími rozpútali bezuzdnú kampaň proti mojej profesionálnej cti a hrdosti. Vyjadrovali ste sa "neomalene" v médiách. Jednoducho ste si púšťali, s prepáčením za výraz, ústa na "špacírku". Ak sa ja tu bránim, pretože v médiách som nedostal šancu, aby som vám mohol odpovedať, vyjmúc denník Nový Deň, tak vám tu teraz odpovedám, pán Tatár. Áno, jednoducho ste demagóg, ktorý sa snažil za každú cenu presadiť taký model, ktorý by rozvracal územnú integritu a celistvosť tohto štátu. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)