I. Gašparovič, poslanec: Ďakujem. Pán podpredseda, keďže ide o hlasovanie o uznesení Národnej rady, v tomto prípade o medzinárodnú zmluvu, odpadá prvé aj tretie čítanie, takže pristúpime hneď k hlasovaniu o uznesení, ktoré predkladá Národná rada. Ja som to uznesenie prečítal na začiatku, pán podpredseda, takže ho nebudem čítať.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali miesta v rokovacej sále, budeme hlasovať.

Chcem ešte raz upozorniť na to, čo pripomenul pán spoločný spravodajca, že na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 3 a 4 ústavy je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.

Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) 90 prítomných, 69 za návrh, 1 proti, 8 sa zdržalo, 12 nehlasovalo.

Konštatujem, že návrh uznesenia Národná rada neschválila.

Pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Pán podpredseda, mal som chybné hlasovanie, prosím, aby som to mohol skontrolovať.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Prosím, páni poslanci, pán poslanec namieta hlasovanie. Budeme... (Ruch v sále.)

Panie poslankyne, páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále.

Pán poslanec Tkáč sa ešte hlási.

V. Tkáč, poslanec: Pán predsedajúci, nemal som chybné hlasovanie, potvrďte výsledok hlasovania.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Mikloško vzniesol námietku proti hlasovaniu pri prvom hlasovaní o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rímskym štatútom Medzinárodného trestného súdu.

Prosím, prezentujme sa, ideme hlasovať o námietke pána poslanca Mikloška, či Národná rada bude hlasovať opätovne o tomto návrhu vzhľadom na chybu, ktorá vznikla pri hlasovaní. Prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) 90 prítomných, 53 za, 3 proti, 25 sa zdržalo, 9 nehlasovalo.

Konštatujem, že návrh sme schválili.

Čo chcete, pán poslanec? Zapnite pána poslanca Mikloška.

F. Mikloško, poslanec: Pán predsedajúci, v mene klubov KDH, SDK a SDĽ mám procedurálny návrh, aby o tomto bode programu sme hlasovali až na budúcej marcovej schôdzi.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Prosím, hlasujeme. Pán poslanec odporúča teda rokovať o tomto návrhu vlády na 56. schôdzi Národnej rady.

(Hlasovanie.) 94 prítomných, 77 za, 3 proti, 6 sa zdržalo, 8 nehlasovalo.

Návrh sme schválili.

Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi.

Teraz prosím pána poslanca Kresáka, ktorý bol poverený gestorským výborom ako spravodajca k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, aby uvádzal jednotlivé hlasovania, tak ako ich odôvodnil a uviedol vo svojom spravodajskom vystúpení.

Pán poslanec Kresák, nech sa páči.

P. Kresák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som ešte zrekapituloval spôsob hlasovania, ktorý som zmenil už pri svojej spravodajskej správe.

Dovoľte, aby som navrhol, aby sme hlasovali spoločne o bodoch 1, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29 a 31 s návrhom gestorského výboru schváliť tieto body.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o bodoch zo spoločnej správy, tak ako ich uviedol pán spoločný spravodajca, s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich. Mimo bodov 2 a 30 o všetkých bodoch hlasujeme spoločne s odporúčaním schváliť ich.

(Hlasovanie.) 99 prítomných, 95 za, 4 nehlasovali.

Uvedené body zo spoločnej správy sme schválili.

Ďalší návrh.

P. Kresák, poslanec: Na základe toho, čo predniesol pán minister spravodlivosti, som odporúčal vyňať bod 2 na samostatné hlasovanie. Stanovisko gestorského výboru je ale tento bod schváliť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Hlasujeme o bode 2. Pán poslanec, áno?

P. Kresák, poslanec: Áno.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Hlasujeme o bode 2 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

(Hlasovanie.) 102 prítomných, 57 za, 30 proti, 13 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

Bod 2 zo spoločnej správy sme schválili.

P. Kresák, poslanec: Ďakujem pekne. Teraz dajte, prosím, hlasovať o bode 30 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Hlasujeme o bode 30 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

(Hlasovanie.) 102 prítomných, 88 proti, 11 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

Bod 30 zo spoločnej správy sme neschválili.

P. Kresák, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, tým sme vyčerpali všetky body zo spoločnej správy.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Páni poslanci, budeme hlasovať o odporúčaní prerokovať návrh zákona v treťom čítaní ihneď. Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 101 prítomných, 68 za, 2 proti, 28 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

Návrh sme schválili.

Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu.

Pýtam sa, či sa chce niekto z poslancov prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho. Prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) 105 prítomných, 88 za, 2 proti, 12 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

Konštatujem, že sme schválili vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení sudcov v znení neskorších predpisov.

Teraz prosím pána poslanca Brňáka, ktorý bol spoločným spravodajcom pri návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Volfa a Ladislava Orosza na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, aby ako spoločný spravodajca alebo poverený spravodajca uvádzal návrhy na hlasovanie.

Návrh skupiny poslancov prerokúvame v prvom čítaní.

Prosím pána poslanca Volfa, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

Pán poslanec Brňák, prosím o prvý návrh uznesenia.

P. Brňák, poslanec: Prvý návrh uznesenia je, aby sme v zmysle § 73 rozhodli o tom, že vec bude prerokovaná v druhom čítaní.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme o odporúčaní prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

(Hlasovanie.) 101 prítomných, 98 za, 1 proti, 2 nehlasovali.

Návrh sme schválili.

Ďalší návrh je o pridelení výborom.

P. Brňák, poslanec: Ďalší návrh je, aby bol tento návrh pridelený do ústavnoprávneho výboru a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie s tým, že gestorským výborom bude výbor ústavnoprávny, pričom tento návrh bude prerokovaný vo výboroch v lehote do 14. marca a v gestorskom výbore do 15. marca.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o pridelení zákona výborom, určení gestorského výboru, ako aj lehoty na prerokovanie tohto návrhu zákona v druhom čítaní. Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 96 prítomných, 94 za, 1 proti, 1 nehlasoval.

Návrh sme schválili.

Teraz prosím pána poslanca Kresáka, aby ako poverený spravodajca ústavnoprávnym výborom uviedol hlasovania k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ladislava Orosza a Antona Hoffmanna na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky.

Najskôr budeme hlasovať o odporúčaní prerokovať návrh zákona v druhom čítaní s odporúčaním gestorského výboru.

Pán poslanec Kresák, nech sa páči.

P. Kresák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje tento poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci.

(Hlasovanie.) 106 prítomných, 98 za, 2 proti, 5 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Návrh sme schválili.

P. Kresák, poslanec: Ďakujem pekne. Teraz vás prosím, pán predsedajúci, aby ste v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku dali hlasovať o pridelení tohto poslaneckého návrhu zákona na prerokovanie štyrom výborom, a to: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a, ako vyplynulo z rozpravy, aj Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Zároveň vás prosím, aby sa odsúhlasilo, aby prerokovali tento návrh tieto výbory v lehote do 14. marca a gestorský výbor v lehote do 15. marca 2002.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o pridelení zákona na prerokovanie výborom, určení gestorského výboru, ako aj lehoty na prerokovanie, ktorú uviedol pán poslanec Kresák.

(Hlasovanie.) 103 prítomných, 96 za, 1 proti, 3 sa zdržali, 3 nehlasovali.

Konštatujem, že sme návrh zákona pridelili výborom, určili gestorský výbor, ako aj lehotu na prerokovanie tohto návrhu zákona v druhom čítaní.

Na základe dohody, páni poslanci, budeme o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných činiteľov a o návrhu zákona o daňových orgánoch a o správach finančnej kontroly hlasovať po dohode zajtra ráno. (Hlasy z pléna.) Neboli ste tu, pán poslanec.

Pán poslanec Tkáč.

V. Tkáč, poslanec: Pán predsedajúci, ja len naozaj považujem za absurdné, aby aproximačné nariadenia vlády a právne predpisy o prístupe do Európskej únie neprerokoval aj výbor pre európsku integráciu.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Túto požiadavku ste mohli uplatniť v rámci rozpravy a žiadať prerokovať tento návrh aj v tomto výbore. O tom sme už hlasovali. Výbor, pokiaľ požiada, môže aj bez rozhodnutia pléna Národnej rady rokovať o tomto vládnom návrhu zákona o aproximačných nariadeniach.

Páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní prerokúvaním

zákona z 18. decembra 2001, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch), vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky,

ktorý prerokúvame ako tlač 1340.

Prosím teraz pána poslanca Kvardu, ktorého poveril výbor pre verejnú správu, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania zákona, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru. Pán poslanec Kvarda.

J. Kvarda, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Predkladám, vážené dámy a páni, spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania zákona z 18. decembra 2001, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch), vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 1340), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 90 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní uvedeného zákona.

Priebeh rokovania vo výboroch bol nasledovný:

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu prerokovali zákon z 18. decembra 2001, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch), vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 1340), v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1478 zo 17. januára 2002.

Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o zákone stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

K predmetnému zákonu zaujali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky (výpis zo zápisnice z 29. januára 2002) a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu (uznesenie č. 420 z 30. januára 2002) tieto stanoviská:

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neschválil návrhy uznesení z dôvodu nezískania podpory potrebnej nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Počet členov výboru je 11, prítomných bolo 6 poslancov, za návrhy uznesení hlasoval 1 poslanec, proti návrhom uznesení hlasoval 1 poslanec a zdržali sa hlasovania 4 poslanci.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu neprijal platné uznesenie z dôvodu nezískania podpory potrebnej nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. To znamená, počet členov výboru je 12 poslancov, prítomných bolo 8 poslancov, za návrh uznesenia hlasovalo 5 poslancov, proti návrhu uznesenia hlasovali 3 poslanci.

Gestorský výbor, výbor pre verejnú správu, k uvedenému zákonu v súlade s § 79 ods. 4 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov po opätovnom zvážení pripomienok prezidenta Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 18. decembra 2001, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch), neschváliť.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému zákonu bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, teda v gestorskom výbore č. 426 zo 7. februára 2002, v ktorom výbor určil poslanca Kvardu za spoločného spravodajcu výborov.

Zároveň som bol poverený po prvé, predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a po druhé, navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať zákon ihneď po skončení druhého čítania v treťom čítaní.

Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi Kvardovi, ktorý plní úlohu spravodajcu k zákonu, vrátenému pánom prezidentom na opätovné prerokovanie.

Páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som dostal písomne jednu prihlášku. Za poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko sa prihlásil pán poslanec Cuper. Pán poslanec Cuper, nech sa páči.

J. Cuper, poslanec: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som povedal niekoľko slov k prerokúvanému zákonu z 18. decembra 2001, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch), vrátenému prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, ktorý ste dostali ako tlač 1340.

Hneď na úvod chcem povedať, že celé toto divadlo okolo zákona o vyšších územných celkoch nemá nič spoločného s odbornosťou a je vyslovene politického charakteru, ktorým si predkladateľ návrhu novely zákona č. 302/2001 Z. z. o vyšších územných celkoch chce prekliesniť cestu zrejme k maďarskej koalícii, teda mám na mysli pána poslanca Tatára, aby bol akceptovaný ako človek, ktorý nahráva maďarskej koalícii, pretože jediný, komu môže v tomto štáte nahrávať totálny rozklad centrálnej štátnej moci, ktorá sa má uplatňovať na celom území Slovenskej republiky, je pán Tatár. Podotýkam, že pán Tatár v živote nebol školený z teórie štátu a práva a je lekár, a teda o samospráve alebo o štátnej správe zrejme nevie absolútne zhola nič. Ale, samozrejme, vníma toto učenie o štátnej správe a samospráve ako prostriedok na to, aby presadzoval rozklad slovenskej štátnosti, rozklad slovenskej demokratickej spoločnosti, ktorá sa začína rodiť.

Chcem povedať, že poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko nikdy túto problematiku nevnímal vyslovene politicky. Podotýkam, že ak by sme išli do detailov, tak by som musel povedať, že by nám daný stav, teda Tatárov návrh zákona, ktorým chce vyhodiť zo zákona č. 302/2001 Z. z. pozmeňujúce návrhy, ktoré som pri jeho prerokovaní navrhol ja, mohol aj vyhovovať, pretože vo väčšine samosprávnych krajoch máme väčšinu v parlamentoch aj v otázkach výkonnej moci. Ale cez to všetko len chcem podotknúť, že nám záleží na tom, aby Slovenská republika fungovala ako unitárny decentralizovaný štát, ale nie ako Slovenská republika ako federalizovaný štát na 8 samosprávnych krajov, do činnosti ktorých centrálna vláda nemôže absolútne zasiahnuť. Podľa poznatkov vied o štáte a práve jednoducho taký stav v unitárnom štáte nie je možný ani pri modeli absolútne decentralizovanom. Centrálna vláda musí mať právo zasiahnuť prostredníctvom demokratických inštitútov do výkonu územnej samosprávy.

Správne prezident republiky namieta, že orgány samosprávnych krajov nevykonávajú iba samosprávne funkcie, ale aj prenesený výkon štátnej správy, správne pán prezident namieta, že pri tomto prenesenom výkone štátnej správy môže dôjsť k situáciám, keď orgány samosprávnych krajov pochopia svoje funkcie nesprávne, prekročia rámec oprávnenia a kompetencií, ktoré im zo zákonov vyplývajú, a centrálna vláda by nemala absolútne nijaké prostriedky reparovať tieto ich nesprávne rozhodnutia.

Chcem uviesť príklad. Prednedávnom sme rokovali o Zákone o zahraničných Maďaroch. Samozrejme, zriaďujú sa protizákonným a protiústavným spôsobom nadácie na vykonanie tohto zákona, aj keď táto Národná rada konštatovala, že zákon nie je v súlade s medzinárodným právom a nie je možné, aby zákon cudzieho štátu platil na území iného štátu. Cez to všetko je zaregistrovaných vyše 13 nadácií, ktoré tento zákon uvádzajú na území Slovenskej republiky do života. A, napodiv, pán minister vnútra Slovenskej republiky mi povie, že vláda, centrálna vláda ani ministerstvo vnútra nemá nijaké prostriedky, aby zasiahlo proti tomuto nezákonnému stavu. Podotýkam, že to nie je celkom pravda. Chcem povedať, že v tejto snemovni sme prednedávnom novelizovali zákon - Občiansky súdny poriadok -, kde sme už tiež novelou dali právo vláde alebo iným orgánom štátnej správy, aby sa obrátili na súd, ak ide o nejakú spornú vec. To znamená, minister vnútra Slovenskej republiky mohol sa obrátiť žalobou na krajský súd a nariadiť, a teda požiadať, aby krajský súd urobil teda nápravu svojím rozhodnutím, teda v správnom senáte, aby tento nezákonný stav bol odstránený. Ale nemusel to urobiť len minister vnútra, mohla to urobiť centrálna vláda, pretože v zmysle čl. 120 Ústavy Slovenskej republiky vláda Slovenskej republiky má všeobecnú nariaďovaciu právomoc, nepotrebuje na to výslovné zmocnenie v zákone.

Obdobne teda povedať, že samospráva vyšších územných celkov nie je absolútne kontrolovaná centrálnou vládou, je nezmysel. Mohol by som citovať taliansku ústavu, mohol by som citovať dánsku ústavu, mohol by som citovať ústavu poľskú, všade je centrálna vláda, alebo aj maďarskú, francúzsku, všade centrálna vláda si ponecháva právo aj pri decentralizovanom modeli štátnej správy ingerovať do výkonu regionálnej alebo miestnej samosprávy. Samozrejme, toto právo musí byť korigované tak, ako som to navrhol teda pri prerokovaní zákona o vyšších územných celkoch. To znamená, samotná vláda nemôže mať právo nariadenie zrušiť. Ale nie je možné vláde Slovenskej republiky uprieť právo, ak má pocit, že boli prekročené kompetencie vyššieho územného celku jeho orgánmi, aby sa obrátila na príslušný krajský súd, jeho správny senát. A ten rozhodne spor o tom, či teda je obava vlády oprávnená alebo nie je.

Samozrejme, musím podotknúť, že pán predkladateľ pán Tatár nepostupoval seriózne, nepostupoval seriózne ani predseda tohto parlamentu pán Migaš, keď v decembri bolo povedané, že táto novela pána Tatára nepôjde na prerokovanie v decembri, ale až v januári alebo vo februári. Doslovne pán predseda parlamentu povedal: "To má čas, to počká." Ak my sme s pánom Gašparovičom a s pánom Brňákom odcestovali do Bruselu, pán Tatár veľmi urýchlene zorganizoval pána predsedu aj ostatok parlamentu, aby týmto spôsobom obišiel nás alebo, lepšie povedané, mňa, ktorého sa to bezprostredne dotýkalo, pretože pán Tatár rozvinul so svojou politickou stranou zbesilú kampaň v médiách proti mojej osobe a proti mojim pozmeňujúcim návrhom k zákonu o vyšších územných celkoch. A, samozrejme, žiaľbohu, väčšina poslaneckého klubu neinformovaná na jeho návrh naletela a hlasovala zaň. Týmto spôsobom protestujem proti takýmto postupom v tomto parlamente, pretože návrh novely zákona č. 302/2001 Z. z. sa bezprostredne dotýka územnej celistvosti a integrity Slovenskej republiky a nie je možné, aby pán Tatár týmto spôsobom sústavne rozkladal územnú integritu a celistvosť Slovenskej republiky so svojou politickou stranou a zneužíval na to aj médiá v Slovenskej republike. Ja preto súhlasím s pánom prezidentom a jeho pripomienkami, aby sa návrh novely zákona o vyšších územných celkoch neschválil, teda Tatárova novela aby sa neprijala.

O čo teda opierame svoje stanovisko. Chcem pánovi Tatárovi povedať, že nie ja som požiadal, ale Kongres miestnych a regionálnych samospráv požiadal o stanovisko Radu Európy. A toto stanovisko bolo doručené do parlamentu, dostal som ho aj ja. V tomto stanovisku Kongres miestnych a regionálnych samospráv, ktorý rozhodne, pán Tatár, nie je naklonený Hnutiu za demokratické Slovensko, dostal takú odpoveď, že moje pozmeňujúce návrhy v niektorých častiach boli absolútne nevyhnutným vylepšením vtedy schvaľovaného zákona o vyšších územných celkoch.

Dotýka sa to najmä spolupráce vyšších územných celkov so zahraničím, kde sa hovorí, že je nevyhnutné, aby centrálna vláda zaviedla monitorovací mechanizmus, pretože ide stále o to, že princíp suverenity a zvrchovanosti Slovenskej republiky platí. A v tomto zmysle centrálna vláda musí niesť zodpovednosť aj za jednotlivé regióny, aby sa vedelo, či pri uzatváraní medzinárodných zmlúv regionálnej povahy, to znamená s obcami, s mestami alebo s regiónmi z iného štátu, neprekračujú rámec svojich právomocí. Mohlo by sa stať, že starosta zo Štúrova, ktorý svojho času už vyhlásil referendum o vstupe Slovenskej republiky do NATO, by mohol vyhlásiť alebo pán Oravec by mohol byť už tak uvedomelý, že keď mu postavili most Márie Valérie do Ostrihoma, že teda Štúrovo sa pripája alebo celý možno Nitriansky kraj sa pripája k župe Komárom i Maďarskej ľudovej republike. A vláda by nemala absolútne nijaký prostriedok, aby proti takémuto nezmyselnému rozhodnutiu zasiahla. Samozrejme, takisto, teda odcitujem: "Predmetom kritiky boli aj ustanovenia o medzinárodnej spolupráci samostatných krajov uvádzajúc, že obmedzujú možnosti medzinárodnej spolupráce." Nevidia sa dôvody na takéto obavy. Práve naopak, zmeny, ktoré boli v týchto ustanoveniach urobené, považujeme za vylepšenie právnej úpravy medzinárodnej spolupráce samosprávnych krajov.

Ďalej, čo sa týka možnosti krajského úradu podať na súd návrh na určenie povinnosti vypovedať dohodu o medzinárodnej spolupráci alebo členstve v medzinárodných združeniach, územných celkoch alebo územných orgánoch v dôsledku neplnenia povinnosti uvedených v zákone. Hovorí sa v stanovisku, že monitorovací mechanizmus je plne v súlade s praxou štátov vychádzajúcich z princípu miestnej a regionálnej samosprávy. V tejto súvislosti však sa vysloví iba otázka, či krajský súd je dostatočne kompetentný na riešenie týchto otázok.

Samozrejme, chcem podotknúť, že aj my sme zvažovali, či to má robiť krajský súd alebo Najvyšší súd Slovenskej republiky. Vyšli sme z toho, že musí byť zachovaný znova odvolací mechanizmus a prvostupňovým rozhodovať o otázkach teda správnych alebo samosprávnych je krajský súd. Tým bude, ak to bude krajský súd, samozrejme, zachovaný odvolací mechanizmus na Najvyšší súd. A toto riešenie je preto, si myslím, správne. Nie je potrebné mať nijaké obavy o to, že by krajský súd bol málo stranným súdom, pretože jeho rozhodnutie môže opraviť ešte Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podotýkam, že, samozrejme, nie je v nijakom prípade narušená možnosť samosprávnych krajov alebo vlády obrátiť sa na Ústavný súd Slovenskej republiky.

Ďalej budem citovať zo stanoviska. Kritizované bolo aj ustanovenie o kontrole súladu všeobecno-záväzných nariadení samosprávnych krajov s národnými záujmami, záujmami VÚC alebo obcí, ktoré môže iniciovať vláda Slovenskej republiky. Kritiku tohto pokladá stanovisko za zjednodušujúci pohľad. Je pravda, že pojmy "národný záujem", "záujmy vyšších územných celkov", "záujem obcí" sú príliš vágne a môžu poskytovať priestor na subjektívnu interpretáciu, avšak poveriť súd interpretáciou týchto ustanovení, to je plne v súlade s princípmi miestnej samosprávy a bežnou praxou v mnohých iných krajinách. Ustanovenie je v súčasnosti predmetom konania na Ústavnom súde. Podotýkam, pán Tatár, že ani tu nebola napísaná pravda, pretože nikdy ste moje pozmeňujúce návrhy na Ústavný súd Slovenskej republiky nedoručili dodnes a ani ste ich nemohli doručiť, pretože ste si boli vedomí toho, že sú plne v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, a práve preto ste využili túto možnosť a dali ste novelu, oklamali ste svojich kolegov v parlamente a tí vám ju odhlasovali.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nechcem vás zdržiavať dlhšie, pretože sa blíži koniec rokovacieho dňa, všetci sme už unavení z predkladaných návrhov aj z neschopnosti tohto parlamentu zhodnúť sa na nich, zajtra nás čaká škaredý deň či škaredá streda. Ja dúfam, že pre slovenský národ táto streda bude peknou stredou, pretože sa budeme zaoberať pánom podpredsedom vlády Slovenskej republiky pánom Miklošom. A ja predpokladám, že svitne Slovenskej republike na lepšie časy.

Predpokladám a verím v zdravý rozum a pud sebazáchovy väčšiny poslancov v poslaneckých kluboch, že nielen nám poslancom Hnutia za demokratické Slovensko a mne osobne musí záležať na tom, aby Slovenská republika fungovala ako usporiadaný vnútorne koordinovaný mechanizmus, za ktorý ešte stále zodpovedá vláda Slovenskej republiky, ale že aj vám záleží na tom, aby sa zachovala integrita, územná celistvosť a zvrchovanosť Slovenskej republiky, ktorá je aj v poslednej dobe z Budapešti atakovaná nevídaným spôsobom, keď si budapeštianska vláda nepokladala ani za povinnosť s bratislavskou vládou rokovať o aplikácii Zákona o zahraničných Maďaroch, tak ako to urobila s rumunskou vládou, so slovinskou vládou, so srbskou vládou a s ukrajinskou vládou, jednoducho sa spoliehala na to, že slovenská vláda bude čušať, keď si príslušníci maďarskej národnostnej menšiny na území Slovenska zobrali právo a údajnú spravodlivosť do svojich rúk a začali realizovať Zákon o zahraničných Maďaroch, teda rozhodnutie budapeštianskeho parlamentu na území Slovenskej republiky, aj v záujme toho, aby sa toto nestávalo s rozhodnutiami, ktoré môžu byť prijaté napr. v Nitre, pretože tam príslušníci maďarskej národnostnej menšiny majú väčšinu, a údajne jedno vyhlásenie jedného maďarského politika na pôde Rady Európy, ktoré znelo - nuž nechceli ste nám dať Komárňanskú župu, máme celú Nitriansku -, aby neplatilo doslovne, aby sme sa nedožili takých prekvapení, že centrálna vláda nebude môcť zasiahnuť proti svojvôli vyšších územných celkov alebo obcí alebo miest.

Pánovi Tatárovi odkazujem, aby druhýkrát sa nemiešal do vecí, ktorým jednoducho nerozumie, aby prestal s atakmi na ľudí, ktorí presadzujú územnú celistvosť a zvrchovanosť, pretože ja som si s pánom Tatárom svoje užil už pri zákone o vyšších...

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec, o 5 minút je 19.00 hodín.

J. Cuper, poslanec: Pán predseda, ďakujem pekne, že ste prišli na koniec. Ja iba pánovi Tatárovi chcem niečo odkázať, ale ubezpečujem vás, že presne do 19.00 hodiny skončím. Pánovi Tatárovi...

J. Migaš, predseda NR SR: Faktické poznámky sú ešte.

J. Cuper, poslanec: Aha, pardon, tak budem kolegiálny. Pánovi Tatárovi už iba odkážem, že mám svoje skúsenosti s ním 10-ročné - začalo sa to ešte pri zákone o štátnom jazyku, keď bol zásadne proti tomu, aby slovenčina bola ako štátny jazyk, a dodnes je stále proti územnej zvrchovanosti, celistvosti a Slovenskej republike -, že konečne by sa z neho mohol stať aký taký vlastenec. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem.

Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Cupera - ako prvý pán poslanec Prokeš, ako posledný pán poslanec Kresák. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

Nech sa páči, pán poslanec Prokeš.

J. Prokeš, poslanec: Ďakujem, pán predseda. K vystúpeniu pána poslanca Cupera by som len rád dodal toľko, že podľa mojej mienky podceňuje pána poslanca Tatára, keď hovorí, že nevie, o čom to je, keď dával návrh zákona, ktorým sa teraz zaoberáme. Podľa mňa pán poslanec Tatár veľmi dobre vedel, o čom to je, a práve preto to urobil. Bohužiaľ, musím konštatovať, že viacerým poslancom v Národnej rade strašne, ale strašne prekáža, že Slovenská republika je samostatným štátom a že je to suverénny štát.

Ak nebude možnosť zasahovať z centrálnej pozície do rozhodnutia alebo korigovať rozhodnutia samosprávnych krajov, alebo nebodaj ešte aj v niektorých prípadoch obcí, tak sa nám veľmi ľahko môže stať, že jednoducho budú ignorované zákony Slovenskej republiky na území Slovenskej republiky. A jasným dôkazom patovej situácie v tejto chvíli je práve uplatňovanie maďarského zákona, teda zákona Maďarskej republiky na území Slovenskej republiky, s ktorým si slovenská vláda jednoducho nevie pomôcť. Podľa mňa treba podporiť rozumné stanovisko a rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v záujme celistvosti a ďalšieho rozvoja Slovenskej republiky. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďalej, pán poslanec Gašparovič.

I. Gašparovič, poslanec: Ďakujem. Pán predseda, nechcem opakovať niektoré slová, ktoré predniesol už pán poslanec Cuper, a pripomenul ich aj pán poslanec Prokeš, pokiaľ ide o možnosti ohrozenia suverenity a suverénneho rozhodovania štátnych orgánov a najmä vlády, ale chcem upozorniť pánov poslancov, že ak by sme nevyhoveli návrhu pána prezidenta, dostali by sme sa sami do rozporu so svojím hlasovaním, keď sme hlasovali o tomto zákone VÚC, keď pán poslanec Ivanko z koalície si všimol, že dochádza k rozporu so zákonom o Občianskom súdnom poriadku, a navrhol obdobné znenie, ako navrhol pán poslanec, aby sa tieto zákony vyrovnali, a všetci ste za to hlasovali. Ak by sme nevyhoveli pánovi prezidentovi, tak OSP bude o niečom inom a dostaneme sa tohto protikladu. Preto hovorím, zdôvodnenie Cuperovo, aj pokiaľ ide o možnosť ohrozenia zvrchovanosti, tu je, vláda, musí a má právo kontrolovať, nie s konečnou platnosťou, lebo na to tu bude krajský súd a, samozrejme, ešte aj Ústavný súd, čiže nebude to vláda, ktorá bude o tom rozhodovať, a druhú vec, že sa dostaneme do rozporu s iným zákonom.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Kresák.

P. Kresák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Asi nemá význam veľmi dlho rozprávať na túto tému, ale azda, pokiaľ je to možné, veľmi pokojne je potrebné minimálne niekoľko argumentov uviesť, ktoré nie sú totožné s tým, čo predniesol pán kolega Cuper.

Po prvé, samozrejme, nechcem nikoho urážať, ale uvedomme si jednu vec. Miestna verejná správa na miestnej úrovni sa realizuje ako decentralizovaná štátna správa a ako samospráva. To, čo kolega Cuper predložil, to, čo sa zmenilo, to, čo sme zmenili, a to, čo teraz vlastne prezident vrátil, to bolo nič viac a nič menej, iba zabránenie tomu, aby vláda ako orgán moci výkonnej zasahovala do výkonu nielen decentralizovaného modelu štátnej správy na miestnej úrovni, ale aj samosprávy. A to je zásadný problém. Nikto nespochybňuje možnosť vlády ovplyvňovať príp. decentralizovanú štátnu správu, ale zasahovať do samosprávy pokladám aj ja osobne za ústavne neprípustné tým spôsobom, ako je to navrhnuté v tom, čo povedal kolega Cuper.

Samozrejme, nemá význam diskutovať o politike alebo ťahať do toho národnostnú kartu. Skúsme byť troška triezvi a realisti. Vieme dobre, že ústavné záruky na kontrolu aj jedného, aj druhého máme v ústave. Je to práve konanie, treba si pozrieť čl. 125. Kompetencie Ústavného súdu zrušovať nariadenia, ktoré vydáva samospráva buď po jednej línii alebo po druhej línii, toto tu je. Je to absolútne legálny a ústavný systém. Všetko iné, najmä čo sa opiera o výkonnú moc a o jej možnosť rozhodovania na základe takých obrovských vágností, ako je národný záujem, ako je záujem iného územného celku či dokonca obce, čo sa vôbec nedá podchytiť, predstavuje potenciálny vážny zdroj nielen vážnych ústavných problémov, ale aj trvalých kompetenčných sporov medzi samosprávou a vládou ako takou. Nuž ak sme to chceli, tak pánboh nám pomáhaj.

J. Migaš, predseda NR SR: Reakcia na faktické poznámky - pán poslanec Cuper, nech sa páči.

J. Cuper, poslanec: Pán kolega Kresák, Američania, ktorí ťa školili, bojujú za národný záujem všade vo svete. Národný záujem je konkrétnou kategóriou. A odborníci z Rady Európy ti napísali, že je taká kategória a všade sa používa. Je v talianskej ústave, je v poľskej ústave, je v ďalších ústavách demokratických krajín. To je po prvé.

Po druhé, centralizovaný štát. V ňom sa moc vyšších územných celkov a obcí odvodzuje od centrálneho štátu. Tak hovorí aj učebnica Teória štátu, brnianska i bratislavská aj všetky iné. Pán kolega Brňák zrejme ťa nesprávne celkom preškolil, lebo chceš tu zaviesť nejaký anglický model, kde naozaj niektorá moc obcí, alebo gro z nej, sa odvodzovala historicky, takže bola pôvodná. Ale na Slovensku sme moc vyšších územných celkov a moc obcí odvodili od centrálnej moci. A centrálna moc sa nemôže vzdať absolútne práva ingerovať prostredníctvom súdu ani v decentralizovanom modeli. Ja som si tie modely preštudoval vo všetkých učebniciach. V každej učebnici sa hovorí, pán kolega Kresák, že vláda má právo prostredníctvom súdnej moci kontrolovať výkon moci vo vyšších územných celkov a v obciach. Iba na Slovensku si chcel zaviesť nejaký hybrid, ktorý jednoducho si nepochopil. Možno je v Anglicku. Ale ani tam sa neuplatňoval, pretože ešte za Margaret Thatcherovej jednoducho vláda v Londýne zrušila samosprávu a nefungovala tam nejakých 10 rokov vôbec nijaká radnica. Vláda riadila priamo mesto Londýn. Takže nehovor o tom, že by sa neuplatňoval model kontroly centrálnej moci.

J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, pýtam sa teraz, kto sa do rozpravy hlási ústne. Pán poslanec Tatár, pán poslanec Cuper a posledný pán spravodajca pán poslanec Kvarda. Traja sa prihlásili do rozpravy. Uzatváram možnosť sa prihlásiť ústne.

Zajtra budeme pokračovať v rokovaní o tomto prezidentom vrátenom zákone o 9.00 hodine. Prerušujem rokovanie do zajtra do 9.00 hodiny.

(Prerušenie rokovania o 19.03 hodine.)