Pátek 8. února 2002

I. Presperín, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť? Nie. Pán spravodajca, nie. Vyhlasujem tento bod za prerušený, budeme pokračovať ďalším bodom programu. Pán podpredseda Bugár vedie.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nasleduje prvé čítanie o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 1305. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí pána predsedu Národnej rady pod číslom 1437. Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie pán poslanec Ladislav Orosz. Nech sa páči, máte slovo.

L. Orosz, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni. Či chceme či nie, kvalita činnosti všetkých štátnych orgánov od parlamentu cez vládu až po miestne orgány štátnej správy je v mnohom závislá od kvality štátnych úradníkov, štátnych zamestnancov. Aj keď zodpovednosť pred voličmi, pred verejnosťou nesieme vždy my ako politická reprezentácia, výsledky našej práce sú vo veľkej miere závislé od kvality materiálov, dokumentov a podkladov, ktoré dostaneme od štátnych úradníkov. Zároveň platí, že ani tá najlepšia činnosť politickej reprezentácie nemôže zabrániť negatívnym skúsenostiam občanov v kontakte so štátom, so štátnou správou. Ten je totiž v rukách zamestnancov štátnej správy. Inými slovami, kvalita fungovania štátu, kvalitné plnenie jeho funkcií a v konečnom dôsledku spokojnosť občanov pri uspokojovaní ich potrieb a oprávnených nárokov je, či chceme alebo nie, vždy priamo závislá na kvalite, kvalifikačnej i osobnostnej štátnych. úradníkov. Ak sa v našej novodobej histórii pozitívne hodnotí obdobie takzvanej prvej medzivojnovej republiky, tak to bolo okrem iného dané aj vysokou kvalitou štátnej byrokracie, kvalitným plnením jej úloh, ktoré boli priamo úmerné kvalitnej právnej úprave ich právneho postavenia, založeného na štátnej definitíve a vyváženej úprave práv a povinností. Na základe toho si každý úradník hlboko vážil, že je štátnym zamestnancom, a od toho sa odvíjalo kvalitné plnenie zverených úloh.

Každý štát musí vo svojom vlastnom záujme a v záujme všetkých svojich občanov, vytvoriť také legislatívne prostredie, ktoré motivuje kvalitných a vzdelaných ľudí k záujmu o štátnu službu. Práve z tohto hľadiska je potrebné hodnotiť v minulom roku schválený zákon o štátnej službe. Bol to dlhodobo pripravovaný a netrpezlivo očakávaný zákon, ktorého hlavnou úlohou mala byť stabilizácia štátnozamestnaneckých pomerov, stanovenie jasných pravidiel výkonu štátnej služby a od toho očakávané zvýšenie jej kvality. V podobe, v akej bol tento zákon predložený a schválený, teda schválený predovšetkým, v dôsledku niektorých nedomyslených pozmeňujúcich návrhov nie je spôsobilý plniť svoje základné poslanie. Spôsobil veľké rozčarovanie medzi štátnymi zamestnancami a môže spôsobiť ďalšiu vlnu odchodu kvalitných ľudí zo štátnej služby, čo môže v konečnom dôsledku vážne ohroziť fungovanie štátu.

Za týchto okolností je nevyhnutné pristúpiť k novelizácii tohto zákona s cieľom zabezpečiť vyváženosť právneho postavenia štátnych zamestnancov a takisto zabezpečiť vnútorný súlad jednotlivých ustanovení zákona.

Ak dovolíte, veľmi stručne, čo je obsahom tejto novely. Navrhujeme vypustiť ustanovenie § 14 ods. 9, podľa ktorého vedúci úradu môže vo výnimočných prípadoch rozhodnúť, že odborná prax na účely zákona o štátnej službe je najmenej jeden rok. Znenie, ktoré sme pred rokom schválili, neguje princíp kariérneho postupu, vyváženosť rovnakého prístupu a možnosti pre všetkých zamestnancov a vytvára možnosť subjektívneho rozhodovania. Ďalej navrhujeme v § 16 ods. 5, aby štátnemu zamestnancovi v prípravnej službe patrila funkcia čakateľ. To znenie, ktoré sme schválili, popiera charakter prípravnej štátnej služby, počas ktorej sa čakateľ pripravuje na vykonávanie štátnej služby a nevykonáva služobné úlohy samostatne, ale pod dohľadom čakateľa. Súčasne navrhujeme, aby postup zaradenia štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe ako aj dočasnej štátnej službe do platovej triedy sa nevzťahoval na zamestnanca v prípravnej štátnej službe a osobitným ustanovením sa určil postup zaradenia čakateľa do platovej služby, podmienky určenia platových náležitostí, pričom konkrétna platová trieda bude určovaná diferencovane s ohľadom na dosiahnutý stupeň vzdelania.

Navrhujeme ďalej jednoduchšie riešiť systém služobného hodnotenia pri dosiahnutí rovnakého efektu, takzvaného rýchlejšieho postupu do platového stupňa a zároveň skoršieho určenia vyššieho tarifného platu. To riešenie, ktoré sme schválili, opäť vytvára veľký priestor na subjektivitu rozhodovania. Ďalej navrhujeme upraviť aj ustanovenia o deklarovaní majetkových pomerov. Podľa schváleného znenia by majetkové pomery u štátnych zamestnancov na štátnozamestnaneckom mieste mimoriadnej významnosti by nepodával len štátny zamestnanec, ale aj jemu blízke osoby, čím vlastne zákonom zakladáme povinnosť iným osobám, ktoré nie sú priamo v právnom vzťahu k štátu. Z toho dôvodu navrhujeme, aby za tieto osoby deklaroval majetkové pomery štátny zamestnanec. To riešenie, ktoré sme schválili, by pravdepodobne vyvolávalo pochybnosti o súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

Ďalej navrhujeme ustanoviť nárok štátnych zamestnancov na ďalšie dva platy v roku, tak, aby ich poskytnutie nebolo viazané na odslúženie určitého času a na vykonanie služobného hodnotenia. Dôvodom tejto zmeny je aspoň čiastočné vyrovnanie podmienok odmeňovania v štátnej službe so štátnou službou podľa osobitných zákonov.

Takisto navrhujeme poskytnutie odchodného pri odchode do dôchodku. Neexistencia ustanovenia o poskytnutí odchodného pri odchode štátneho zamestnanca do dôchodku založila nevyváženosť vo vzťahu k štátnym zamestnancom podľa osobitných zákonov, ktorými sú napríklad sudcovia, prokurátori, funkcionári územnej samosprávy, policajti, vojaci, príslušníci Slovenskej informačnej služby, hasiči a tak ďalej. Ak si porovnáme právne postavenie týchto kategórii štátnych zamestnancov, tak je tu zjavná diskriminácia vo vzťahu k tým štátnym zamestnancom, na ktorých sa vzťahuje zákon o štátnej službe, a myslím, že ani nemusím veľmi rozvíjať túto úvahu, keď poviem, že je to pravdepodobne v rozpore s princípom nediskriminácie, ktorý je výrazne zakotvený v našej ústave.

Za tým istým účelom navrhujeme aj ustanoviť úpravu príplatku za štátnu službu k dôchodku. Zamestnanci, ktorí vykonávajú štátnu službu, sú podľa § 7 ods. 3 zákona č. 123/1996 Z. z. vylúčení z doplnkového dôchodkového poistenia. Zákon o štátnej službe tým, že nemá upravený tento príplatok, neumožňuje štátnym zamestnancom upraviť nadstavbu nad základným systémom poistenia. Aj na základe tohto ustanovenia dochádza k diskriminácii štátnych zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje zákon o štátnej službe, k ostatným kategóriám zamestnancov.

Chcem povedať, že tieto návrhy, ktoré teraz predkladáme, boli obsiahnuté vo vládnom návrhu zákona a na základe pozmeňujúcich návrhov došlo k podstatnej zmene tohto zákona, ktorá založila princíp diskriminácie týchto zamestnancov, čo môže v konečnom dôsledku, ako som v úvode svojho vystúpenia povedal, spôsobiť určité problémy pri plnení úloh štátnej služby a môže spôsobiť odliv kvalitných ľudí zo štátnej služby.

Na základe toho, čo som uviedol, je zrejmé, že predkladateľské ministerstvo alebo ministerstvo, ktoré má na starosti túto problematiku, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny súhlasí s týmto poslaneckým návrhom zákona a je tu aj súhlas Konfederácie odborových zväzov, keďže to, čo predložila vláda Slovenskej republiky do parlamentu, bolo výsledkom dohody Odborového zväzu pracovníkov verejnej správy s vládou Slovenskej republiky.

Verím tomu, že Národná rada Slovenskej republiky je pripravená korigovať chybu, ktorá sa stala pred rokom, keď na základe určitej emocionálnej atmosféry, ktorá v tomto parlamente bola, schválila také pozmeňovacie zákony, ktoré absolútne narušili koncepciu zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a odstráni diskrimináciu tých štátnych zamestnancov, ktorí podliehajú režimu zákona o štátnej službe. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, pánovi poslancovi Františkovi Halmešovi. Nech sa páči, pán poslanec.

F. Halmeš, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Dámy a páni, k vystúpeniu na schôdzi ako spravodajcu ma poveril výbor, ktorý zrejme bude gestorovať tento zákon, a to je výbor pre sociálne veci a bývanie s konštatovaním, že návrh spĺňa po formálno-právnej stránke požiadavky, ktoré vyplývajú z § 67 a § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitostí určené v legislatívnych pravidlách. Tým myslím na paragrafové znenie a dôvodovú správu. Účelom predloženého návrhu zákona je vyriešiť problémy, ktoré vznikli prijatím zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe v dôsledku pozmeňujúcich návrhov, ktoré schválila Národná rada Slovenskej republiky. Už predkladateľ zdôvodnil ustanovenia zákona, ktoré sa ukázali ako veľmi problematické a ktoré dostali štátnu službu do nevýhodného postavenia.

Táto situácia vznikla zapracovaním pozmeňujúcich návrhov pri prerokúvaní v druhom čítaní, pred schvaľovaním zákona o štátnej službe a ukázalo sa, že naplnenie takto schválených pozmeňovacích návrhov by spôsobilo vážne problémy v aplikačnej praxi.

Za najvážnejší problém bola a je považovaná absolútna nevyváženosť právneho postavenia štátnych zamestnancov oproti postaveniu tých štátnych zamestnancov, upravených v osobitných zákonoch, tak ako o nich hovorí dôvodová správa.

Účelom zákona o štátnej službe je vytvoriť podmienky pre stabilizáciu štátnozamestnaneckých pomerov. Zákon vo schválenej podobe tieto podmienky nespĺňal. A bez schválenia tých návrhov, o ktorých tu predkladateľ hovoril, by bolo ohrozené aj vykonávanie základných funkcií štátu. Návrh zákona si síce vyžiada podľa navrhovateľov zvýšené nároky na štátny rozpočet, ktoré sú aj kvantifikované, ale podľa ministerstva financií, zo stanoviska, ktoré ministerstvo financií predložilo, nezakladá nároky na tento rok, ale na roky nadchádzajúce.

Dámy a páni, z oprávnení, ktoré pre mňa vyplývajú ako pre spravodajcu v zmysle už citovaného zákona č. 350, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla prerokovať tento návrh v druhom čítaní a odporúčam prideliť návrh skupiny poslancov ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a výboru pre financie, rozpočet a menu s tým, že navrhujem, aby gestorský výbor bol určený výbor pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem výborom, ktorým bol uvedený návrh pridelený, aby ho prerokovali v súlade s rozhodnutím predsedu Národne rady Slovenskej republiky v lehote do 8. marca 2002 a gestorský výbor v lehote do 11. marca 2002. Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne, nakoľko som žiadnu písomnú prihlášku nedostal. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Ďakujem pánovi navrhovateľovi aj pánovi spravodajcovi. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a teraz nasleduje séria zákonov, ktoré na základe dohody a na základe rozhodnutia Národnej rady budeme prerokúvať tak, že ku všetkým trom zákonom bude spoločná rozprava.

Prvý je prvé čítanie o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Romana Vavríka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 1259 a návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí pána predsedu pod č. 1362. Dávam slovo poslancovi Romanovi Vavríkovi. Nech sa páči.

R. Vavrík, poslanec: Vážený pán podpredseda, pani kolegyne a páni kolegovia, dovoľte, aby som vám v prvom čítaní predložil návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o verejnej službe, ktorý ste dostali ako tlač 1259. V úvode si vás dovoľujem požiadať o spoluprácu v oblasti aplikácie novoprijatých právnych noriem na úseku pracovného práva a požiarnej ochrany. Novelou zákona Slovenskej národnej rady o požiarnej ochrane 126/1985 Zb. v roku 1991 bol prenesený výkon štátnej správy na úseku požiarnej ochrany na hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu. Na základe tejto kompetencie zriadilo hlavné mesto Bratislava mestský požiarny zbor, ktorý za 10 rokov svojho trvania preukázal svoju opodstatnenosť a funkčnosť, ako aj schopnosť samosprávy zodpovedne organizovať a riadiť prenesený výkon štátnej správy. Mestský požiarny zbor bol prvým úspešným príkladom decentralizácie štátnej správy na samosprávu. Každoročne bratislavskí hasiči zachránia životy alebo zdravie desiatkam osôb, ktoré sa z akýchkoľvek dôvodov dostali do ohrozenia rôznymi mimoriadnymi udalosťami. Zachránený majetok, bez ohľadu na to či štátny alebo súkromný, je možné každý rok počítať na stovky miliónov slovenských korún. Zásahová jednotka vykonáva každý rok vyše 2 200 výjazdov v rámci likvidácie následkov rôznych stavov núdze, do ktorých sa občan môže dostať, čo predstavuje cca 10 % zásahovej činnosti na území celej Slovenskej republiky. Patrí k najviac vyťaženým jednotkám požiarnej ochrany na území Slovenskej republiky, čo je dané požiarnym rizikom na území hlavného mesta. Za obdobie existencie mestského požiarneho zboru činil finančný príspevok hlavného mesta na prevádzku a investície mestského požiarneho zboru vo výške 610 mil. Sk. Na základe právnych noriem, a to zákona 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe a zákona č. 315/2001 Z. z. o hasičskom a záchrannom zbore, ktoré boli prijaté v priebehu tohto roku, vznikol predpoklad rozdielnych pracovných podmienok pre zamestnancov samosprávy, zamestnancov mestského požiarneho zboru a zamestnancov zboru požiarnej ochrany, čiže štátnych hasičov. Ide najmä o dĺžku pracovného času a jeho rozdelenie, platové a sociálne podmienky a to i napriek tomu, že charakter pracovných činností je u oboch skupín identický, t. j. záchrana životov, zdravia, majetku pred účinkami rôznych mimoriadnych udalostí. Nakoľko zamestnanci hlavného mesta mestského požiarneho zboru vykonávajú identický charakter pracovných činností ako ich kolegovia v zbore požiarnej ochrany - záchrana životov, zdravia a majetku - je potrebné, aby im boli vytvorené identické pracovné i sociálne podmienky. Pre vytvorenie takýchto identických pracovných podmienok pre rovnakú skupinu pracovných činností hasičov si vás dovoľujem požiadať o podporu pri schvaľovaní novely zákona č. 313/2001 o verejnej službe, ktorú som predložil. Vážený pán predsedajúci, ďakujem za úvodné slovo.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, pánovi poslancovi Františkovi Halmešovi. Nech sa páči.

F. Halmeš, poslanec: Páni podpredsedovia, vážené panie poslankyne a páni poslanci, na svojej 69. schôdzi ma výbor pre sociálne veci a bývanie poveril, aby som predložil spravodajskú správu, vystúpil ako spravodajca na dnešnej schôdzi a v súlade s príslušnými paragrafmi zákona o rokovacom poriadku č. 350/1996 Z. z. a ďalších legislatívnych náležitostí konštatujem, že tento návrh zákona spĺňa aj po formálnej stránke predpoklady na predloženie, na prerokovanie v parlamente, a to či už paragrafové znenie alebo dôvodovú správu. Účelom, predovšetkým, hlavným účelom tohto návrhu zákona pána poslanca Vavríka je rozšíriť pôsobnosť niektorých ustanovení, ako to konštatoval v návrhu zákona č. 315/2001 Z. z. o hasičskom a záchrannom zbore aj na zamestnancov mestských hasičských a záchranných zborov. Zo stanoviska ministerstva financií vyplýva, že v návrhu štátneho rozpočtu nie je vytvorený dostatočný priestor na pokrytie uvedených finančných nárokov a že požiadavka je neúmerná. Stanovisko ministerstva máte k dispozícii. Napriek tomuto stanovisku chcem ako spravodajca, vychádzajúc z oprávnení, ktorými disponujem ako spravodajca, odporučiť tento návrh zákona na prerokovanie v druhom čítaní. Súčasne odporúčam, aby tento návrh pána poslanca Vavríka bol pridelený na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre verejnú správu s tým, že za gestorský výbor, ako je predznačené, navrhujem v súlade s rozhodnutím predsedu výbor pre sociálne veci a bývanie. Lehoty na prerokovanie do 8. marca v určených výboroch a gestorský výbor do 11. marca 2002. Pán podpredseda, prosím, aby sa otvorila rozprava.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi spravodajcovi. Nakoľko sme k tomuto a nasledujúcim ďalším dvom bodom programu schválili spoločnú rozpravu, tak prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme prvým čítaním o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 1306, návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady, č. 1438. Za skupinu poslancov návrhu zákona uvedie poslanec Štefan Rusnák. nech sa páči, máte slovo.

Š. Rusnák, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, dovoľte mi v mene skupiny poslancov Národnej rady predložiť návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe, pod tlačou č. 1306. V júli minulého roka sme schválili vládny návrh zákona o verejnej službe. Po dlhej diskusii boli do zákona zapracované niektoré pozmeňujúce návrhy poslancov, ktoré zmenili vnútorné väzby jednotlivých ustanovení. Práve takého zmeny môžu v praxi spôsobovať ťažkosti pri aplikácii dotknutých ustanovení a v konečnom dôsledku aj pri samotnej vykonateľnosti zákona. Z uvedeného dôvodu sa v záujme odstránenia výraznejších nedostatkov navrhuje, po prvé, ustanoviť pre dotknutých zamestnávateľov oprávnenie vydať vnútorný predpis, ktorý by upravil podmienky na poskytovanie niektorých platových náležitostí u tých zamestnávateľov, u ktorých nie je odborový orgán a neuzatvára sa kolektívna zmluva. Po druhé, vykonať legislatívno-technické úpravy súvisiace s určovaním tarifného platu vedúcich zamestnancov a započítavaním praxe u zamestnávateľov, pre ktorých ustanovil zákon osobitný režim. Ďalej navrhujeme v záujme vyváženosti zákona o verejnej službe s porovnateľnými zákonmi upravujúcimi štátnu službu, napríklad zákon č. 73/1978 Zb. a 114/1998 Z. z., ako aj zákon č. 200/1998, ustanoviť nárok na dva ďalšie platy počas kalendárneho roka. Ďalej doplniť zákon o ustanovenie o poskytovaní zahraničného príspevku v inej ako slovenskej mene zamestnancom pôsobiacich v mierových misiách. Predložený návrh zákona si v roku 2002 nevyžiada zvýšené nároky na verejné rozpočty. V ďalších rokoch budú zvýšené finančné nároky súvisieť s návrhom na vznik nároku na dva ďalšie platy v kalendárnom roku. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a platnými medzinárodnými záväzkami. V mene predkladateľov vás chcem poprosiť o jeho podporu a posunutie do druhého čítania. Všetko, ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi, teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, pánovi poslancovi Františkovi Halmešovi. Nech sa páči.

F. Halmeš, poslanec: Dámy a páni, na 73. schôdzi ma výbor poveril, aby som bol spravodajca tohto návrhu zákona. Konštatujem, že tento návrh zákona spĺňa požadované predpoklady a náležitosti, ktoré vyplývajú z príslušných noriem na predkladanie zákona. Okrem paragrafového znenia a spravodajskej správy aj účel zákona. Niektoré pozmeňovacie návrhy, ktoré boli zapracované do návrhu zákona pri schválení, narušili určitú vnútornú štruktúru a pôvodný zámer zákona. Cieľom súčasného návrhu je odstrániť problémy, ktoré by mohli byť spôsobené pri vykonávaní tohto zákona. Predložený návrh zákona nevyžiada zvýšené nároky v tomto roku a kvantifikácia dopadu na štátny rozpočet v budúcich rokoch je naznačená v dôvodovej správe. Odporúčam, aby tento návrh zákona bol prerokovaný v druhom čítaní. Súčasne odporúčam, aby ho prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie a výbor pre financie, rozpočet a menu. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci a bývanie, tak ako to navrhol predseda Národnej rady. Termíny na prerokovanie: do 8. marca v určených výboroch a do 11. gestorský výbor. Pán predseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme prvým čítaním o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 1316. Rozhodnutie predsedu Národnej rady na prerokovanie výborom máte v tlači č. 1442. Dávam slovo poverenému členovi výboru pre kultúru a médiá, pánovi poslancovi Františkovi Mikloškovi.

F. Mikloško, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, návrh alebo novelu tohto zákona podpísali všetci poslanci výboru pre kultúru a médiá. To znamená všetky politické strany v tomto parlamente. Ide, stručne povedané, o to, že pri zákone o verejnej službe pracovníci múzejníctva jednoducho vypadli alebo sa nedostali do takej platovej tarify, ktorá, povedal by som, je hodná ich práce. Ak nám záleží trochu na tom, aby múzeá, ktoré v danom okolí šíria kultúru, obnovujú pamäť o sebe a o tom okolí, aby neprestali existovať, tak by sme mali prijať tento návrh, túto novelu zákona, aby sme posilnili ich sociálne a zároveň spoločenské postavenie, aby sme tak dali jasne najavo, že nám záleží na kultúre v tomto štáte.

Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého znovu určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, pánovi poslancovi Františkovi Halmešovi. Nech sa páči.

F. Halmeš, poslanec: Ďakujem pekne. Po presvedčivom vystúpení pána kolegu Františka Mikloška mi nezostáva iné ako konštatovať, že tento návrh zákona nielen po obsahovej, ale aj po formálno-právnej stránke spĺňa náležitosti, ktoré vyžadujú príslušné právne normy. Cieľom je odstrániť aj náznak určitej diskriminácie pre pracovníkov v rezorte ministerstva kultúry. Preto odporúčam, aby tento návrh zákona bol prerokovaný v druhom čítaní. Navrhujem, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady, aby ho prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre sociálnej veci a bývanie a výbor pre financie, rozpočet a menu, v termínoch do 8. marca a gestorský do 11. marca.

Pán predsedajúci, skončil som. Môžete otvoriť rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem za promptnú správu. Otváram všeobecnú rozpravu o týchto troch bodoch programu. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Takže pán poslanec Delinga, nech sa páči. Ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

P. Delinga, poslanec: Vážení páni podpredsedovia, panie poslankyne, páni poslanci. Je nás tu poskromne, ale aj tak musím vyjadriť akési počudovanie nad tým, že nemáme aspoň 18 návrhov k tomuto zákonu, pretože sa mi zdá, že tu, akosi, vo vládnej koalícii, nevie pravá ruka, čo robí ľavá, pravá noha nevie, kam ide ľavá, o hlave ani nehovoriac. Preboha, je to takto možné? Teraz sa pýtam, predseda Národnej rady bude aspoň splnomocnený, aby tieto komplikované novelizácie k nedávnemu zákonu dal dohromady a vydal to ako kompletný návrh? Ja myslím, že by ste mali o tom spoločne pouvažovať, keď ide o novelu tristopätnástky, teda jedného zákona, aby teda to nebolo v troch vestníkoch, aspoň aby to bolo v jednom vestníku, kde bude kompletný zákon uverejnený, aby naši zamestnanci, či už štátni alebo verejní, nemuseli mať toľko papierov k dispozícii a hľadali si svoje podmienky na prácu a na odmeňovanie v rôznych vestníkoch.

Ďalej by som sa chcel spýtať, keďže tu novelizujete určité okruhy zamestnanosti a najmä u tých hasičov ide k akémusi znerovnoprávneniu rovnakej kvalifikácie zamestnancov alebo k rovnakému zamestnaneckému pomeru, ako sa k tomu vyjadruje vlastne tá vrcholná hasičská organizácia, to mi tam chýba, že teda budú hasiči v mestských častiach alebo v mestách výhodnejšie postavení a zhodnotení. Ja im neberiem tie veľké úlohy, neberiem im podmienky, ja s tým súhlasím, len či tu nevznikne sociálny rozbroj medzi rovnako postavenými a záslužnými ľuďmi, ktorí ochraňujú naše životy, náš majetok a zabraňujú rôznym škodám. Chýba mi tu komplexné posúdenie, preto mi dovoľte, aby som v prvom čítaní vyjadril nespokojnosť, že sa takýmto nezosúladeným spôsobom vstupuje do zákona, ktorý sme nedávno prijímali. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Mesiarik ako jediný, nech sa páči.

M. Mesiarik, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja súhlasím s pánom poslancom, pokiaľ ide o to, že tá forma mohla byť úplne iná, skutočne, tie návrhy mohli byť ako jeden návrh a dokonca mohli ísť aj zo strany vlády, ale tak už je, taká je prax a akosi sme si na to zvykli. Nemôžem však, pán poslanec, súhlasiť s tým, čo ste povedali na záver. Naopak, opak je pravdou! Ide o zosúladenie, zosúladenie a zrovnoprávnenie určitých profesií. Keď ste hovorili o hasičoch, napríklad Mestského hasičského zboru Bratislava, s ostatnými, pretože, boli tam, tam boli sociálne nepokoje, dokonca prednedávnom, pretože nikto tu nepočúval v tejto sále, keď sme tento zákon prijímali a keď ja osobne som navrhoval, že to treba dať do poriadku tak, aby hasič, to je jedno, či je štátny v Košiciach, alebo mestský v Bratislave, mal rovnaké mzdové podmienky, aby to nebola diskriminácia. Vtedy sa to tu zamietlo, ja som dokonca navrhoval, aby všetci išli pod štát. Takže dnes tým návrhom, ktorý pán Vavrík navrhuje, po dohode s hasičmi chceme urobiť poriadok v tom, aby sa nestávalo, že za tú istú prácu bude úplne iné odmeňovanie na mestskom zbore a iné odmeňovanie niekde v Košiciach.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa navrhovateľov, všetkých troch, či sa chcú vyjadriť v rozprave. Nie. Pán spravodajca, nech sa páči, máte možnosť sa vyjadriť v rozprave.

F. Halmeš, poslanec: Ďakujem. Ja len jednou vetou. Keďže tu už nie je predkladateľ zákona Roman Vavrík, chcem uviesť na správnu mieru stanovisko, ktoré som predniesol zo strany ministerstva financií, ktoré konštatovalo, že nie sú pripravené zdroje v roku 2002 na krytie nákladov, ktoré sú spojené s realizáciou návrhu zákona. Pre spravodlivosť treba uviesť, a pre objektívnu informáciu, že v návrhu rozpočtu na rok 2002 pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Vavríka a ďalších poslancov bol schválený rozpočet práve na naplnenie tohto návrhu zákona vo výške 29,5 mld., teda 29,5 mil. Sk, a teda náklady spojené s realizáciou takto schváleného zákona sú zabezpečené. Ďakujem, všetko.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o týchto bodoch, to znamená, že hlasovať aj o týchto bodoch budeme v utorok. Budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 1307. Rozhodnutie predsedu Národnej rady máte v tlači 1439. Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie pán poslanec Miklós Fehér. Nech sa páči.

M. Fehér, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. a liekoch a zdravotníckych pomôckach a tak ďalej.

Na základe § 7 ods.4 platného zákona prikladá žiadateľ k žiadosti o vydanie povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti aj kladné vyjadrenie príslušnej stavovskej organizácie o etickej a odbornej spôsobilosti žiadateľa alebo jeho odborného zástupcu, ak bol ustanovený. Právo vyjadrovať sa k etickej a odbornej spôsobilosti lekárnikov na výkonoch liečebno-preventívnej starostlivosti má na základe zákona SNR č. 13/1992 Zb. o Slovenskej lekárskej komore Slovenská lekárnická komora. Toto právo Slovenskej lekárnickej komory je nespochybniteľné. Podľa § 7 ods. 5 zákona 140/1998 Z. z. je však kladné vybavenie žiadosti žiadateľa o vydanie povolenia na poskytovanie lekárskej starostlivosti spojené s kladným vyjadrením príslušnej stavovskej organizácie.

Vyjadrenie Slovenskej lekárenskej komory limituje orgán štátnej správy, v danom prípade krajský úrad tak, že aj keby vyjadrenie príslušnej komory nebolo zdôvodnené alebo dôvody by neboli z objektívneho hľadiska akceptovateľné, nemôže inak rozhodnúť, ako tento návrh zamietnuť. Oprávnenie Slovenskej lekárenskej komory má de facto charakter absolútneho veta vo vzťahu k rozhodovacej právomoci krajského úradu, čo zrejme nebolo úmyslom zákonodarcu. Takáto rozsiahla právomoc Slovenskej lekárenskej komory je v rozpore s ustanoveniami zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z. je obmedzovanie súťaže, každé obmedzenie voľnosti konania podnikateľa na relevantnom trhu, najmä vylučovanie existujúcich alebo možných súťažných aktivít, alebo možné zníženie rozsahu konkurenčnej aktivity, alebo skresľovanie konkurenčných podmienok. Ustanovenie § 7 ods. 4 v platnom znení vyvoláva aj pochybnosti o jej súlade s Ústavou. Podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.

Podľa čl. 35 ods. 2 zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činností. V nadväznosti na uvedené ustanovenia ústavy Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci judikoval. Právo podnikať je ústavnou zárukou slobody výkonu hospodárskej činnosti podľa uváženia. Právo podnikať možno obmedziť vo verejnom záujme. V rozhodnutí Ústavný súd konštatoval, že ústavnou zárukou slobody výkonu hospodárskej činnosti nie je ochrana podnikateľa pred vstupom konkurenta do zvolenej hospodárskej činnosti. V nadväznosti na uvedené vyvoláva oprávnené pochybnosti, či je oprávnenie Slovenskej lekárenskej komory v zmysle § 7 ods. 4 v súlade s verejným záujmom a či nie je neopodstatnenou prekážkou pre vstup konkurencie do poskytovania lekárenskej starostlivosti vzhľadom na záujmy členov komory. Po vypustení slova kladné z ustanovenia § 7 ods. 4 zákona bude mať Slovenská lekárenská komora naďalej možnosť posudzovať žiadosť každého žiadateľa o poskytovanie zdravotníckej starostlivosti, ale zachová sa právo orgánu štátnej správy zvážiť toto vyjadrenie a žiadosti žiadateľa vyhovieť, ak bude spĺňať všetky ďalšie kritériá stanovené vnútornými etickými predpismi stavovských organizácií. V prípade zamietnutia návrhu žiadateľa z dôvodu neodporúčania zo strany príslušnej komory by mal žiadateľ právo proti takémuto rozhodnutiu sa odvolať a v rámci dokazovania stanovisku komory v správnom konaní oponovať aj pred súdom.

Za súčasného stavu žiadateľ takúto možnosť nemá, čo je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, a preto je nevyhnutné navrhovaným spôsobom, vypustením slova kladné z ustanovenia § 7 ods. 4 tento zákon novelizovať a tak ho zosúladiť s Ústavou a so zákonmi o ochrane hospodárskej súťaže. Návrh zákona si nevyžiada zvýšené nároky na štátny rozpočet. Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pani poslankyni Anne Záborskej. Pani poslankyňa, nech sa páči.

A. Záborská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia poslanci. Dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 vystúpila v prvom čítaní k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140 o liekoch a zdravotníckych pomôckach. Ako spravodajkyňa k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona. Predpokladám, že prípadné zmeny a návrhy budú predložené v rozprave v rámci druhého čítania vo výboroch a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73, navrhujem, aby v zmysle § 3 ods. 3 písm. c) bol tento zákon prerokovaný v druhom čítaní. Zároveň navrhujem, aby bol pridelený ústavnoprávnemu výboru a výboru pre zdravotníctvo s tým, že gestorským výborom bude výbor pre zdravotníctvo a aby bol zákon, ak prejde do druhého čítania, prerokovaný v lehote do 8. marca v ústavnoprávnom výbore a v gestorskom výbore do 11. marca.

Pán predseda, skončila som. Môžete otvoriť rozpravu a zároveň sa hlásim ako prvá.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Pani spravodajkyňa. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, máte slovo.

A. Záborská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa vyjadrila celkom v krátkosti k predmetnému návrhu novely zákona č. 140. Myslím si, že na tejto pôde bol tento problém prediskutovaný už niekoľkokrát. Predkladatelia zákona sa odvolávajú na § 3 zákona 136 o ochrane hospodárskej súťaže a tvrdia, že existujúcim zákonom, to znamená, že podmienkou pre vydanie licencie, aby bolo kladné vyjadrenie lekárnickej komory, je obmedzenie voľnosti podnikania na relevantnom trhu.

Dovoľte mi, aby som nie celkom súhlasila s týmto názorom. Samozrejme, že my všetci oceňujeme, že máme šťastie žiť v trhovej spoločnosti, kde na základe ponuky a dopytu môže spotrebiteľ rozhodnúť, pre ktorý výrobok sa rozhodne.

V lekárnictve alebo v lekárenstve to nie je celkom tak, pretože lekáreň, okrem toho, že je určitým typom obchodu, je aj zdravotníckym zariadením. Poskytovanie liekov je zároveň zdravotníckou starostlivosťou. Liek nie je tovar ako hociktorý iný tovar, je to minimálne špecifický tovar, pretože naň nemôže byť použitá reklama a spotreba lieku závisí od predpisu lekára a predpis lekára závisí od zdravotného stavu obyvateľstva. To znamená, že zisk lekárnika v spoločnosti, kde platia určité etické a právne predpisy, je v istom slova zmysle regulovaný. Hovoríme, že pri približovaní sa k právu Európskej únie by sme mali umožniť túto voľnosť trhu. Určitá regulácia v lekárňach existuje vo väčšine štátov Európskej únie. V susednom Rakúsku platia prísne kritéria na demografické a geografické udeľovanie licencií a pokiaľ ide o to, že lekárnik sa nemôže odvolať, ak dá lekárnická komora záporné stanovisko, rovnako sa môže odvolať pred súdom, ako keď dá záporné stanovisko, ako keď dá kladné stanovisko. Samozrejme, že pripúšťajú predkladatelia, že bude rozhodovať o tom v súčasnej dobe krajský úrad, po prenose kompetencií vyšší územný celok, ale práve v etickej a odbornej spôsobilosti, či krajský úrad alebo vyšší územný celok nie je kompetentný na to, aby posudzoval etickú a odbornú spôsobilosť. Toto musia posúdiť stavovské organizácie a myslím, že pri podnikaní v lekárnictve je práve tento dokument, ktorý treba na vydanie licencie, ten najdôležitejší. Ďakujem pekne.

Zároveň chcem v zmysle rokovacieho poriadku § 73 ods. 3 písm. b) dať návrh, aby sa nepokračovalo v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou jediný, pán poslanec Mesiarik. Nech sa páči., máte slovo

M. Mesiarik, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda.

Ja som troška prekvapený vystúpením pani poslankyne, pretože je to v tomto slovenskom parlamente, meria sa tu dvojakým metrom. Nie je to tak dávno, keď sme tu povedali, že nebudeme, nepôjdeme cestou komôr, my sme zatrhli a neumožnili ďalším stavovským alebo ďalším skupinám vytvárať komory! Niekoľko zákonov tu bolo zastavených a neprijatých! Nevidím dôvod, aby sme tie komory, ktoré existujú v takejto vážnej profesii, stavali do pozície dokonca riadenia, rozhodovania, a je tu nebezpečie, prosím vás, vytvárania umelého monopolu! Ja sa obávam toho, skutočne, do budúcna, aj keď budeme v Európskej únii, že takéto profesijné skupiny, kde sa môže všeličo skrývať, nechcem podozrievať, pretože uznávam komoru aj sestier, aj zdravotníkov, ale to bude vytvárať monopol. Ja si, skutočne, myslím, že tu je niekto iný, iný orgán, ktorý bude, a mal by posudzovať spôsobilosť, odbornú, poskytovania zdravotných služieb, aby nedošlo k ujme na zdraví občanov, a nie komora.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Delinga, vy ste boli prihlásený? Nie? Ďakujem pekne. (Hlasy v sále.)

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Krátko, nech sa páči. Ešte vás chcem informovať, že prerokujeme ako posledný bod návrh zákona o psoch. To nakoniec, to je práve najlepší bod programu.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP