B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Klemens.

J. Klemens, poslanec: Ďakujem pekne za umožnenie vystúpenia. Vážený pán predsedajúci, vážená kolegyňa, vážení kolegovia, budem veľmi stručný. K predkladanému návrhu zákona skupiny poslancov, pod ktorý som sa podpísal i ja, o zmene názvu na Trenčiansku univerzitu Alexandra Dubčeka, ako obyvateľ Trenčína mám len krátku prosbu. Prosím, podporte návrh na prerokovanie v druhom čítaní. Ďakujem, to je všetko.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil ústne do rozpravy. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave? Áno, nech sa páči, máte slovo.

J. Krumpolec, poslanec: Ja sa v každom prípade chcem poďakovať aj Ferkovi Mikloškovi, že vyjadril svoj názor, aj keď ja nemám taký istý názor ako on. Viem o tom, že aj Mestské zastupiteľstvo v Trenčíne, aj akademický senát toto podporujú, dokonca akademický senát sa na nás obrátil, keď sme sa stretávali ako poslanci u rektora. Hovorím, beriem ten stav taký, aký je. O tom, že ešte neuplynulo 10 rokov - viete, to je tak, aj keď uplynul veľmi krátky čas, v Taliansku si ho uctili a postavili mu bustu. Je veľmi prekvapujúce, že naši štátnici, keď chodia do Talianska, tak idú sa pokloniť Dubčekovej pamiatke pred tú bustu, no zriedkavo chodia na cintorín ak k jeho hrobu, aby si uctili jeho pamiatku priamo doma, akurát keď je to vo svete, snáď aby ukázali svoju svetovosť. Treba ukázať na človeka, ktorý nám tú svetovosť robil. V každom prípade je to na zváženie parlamentu, ja by som prosil, aby ste návrh podporili, aby to prešlo do druhého čítania. Pokiaľ by bolo nutné zabezpečiť, aby ste mali vyjadrenie zástupcov mestského zastupiteľstva, to všetko je možné zabezpečiť pre druhé čítanie.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pýtam sa pána spravodajcu, či sa chce vyjadriť v rozprave. Nech sa páči.

M. Cagala, poslanec: Vážený pán predsedajúci, dámy, páni. Krátko k tomu, čo hovoril, kolega Mikloško. Ja plne súhlasím aj s jeho slovami, ale, samozrejme, všetko to je na požiadavku nie nás, nie je to vymyslené tu v parlamente, ale samotných študentov, rady študentov, z akademického senátu a takisto mesta, tam primátor aj mnohí mestskí poslanci sú zastúpení v senáte a títo svoj postoj vyjadrili už tam na hlasovaní. Navyše dnes my nesledujeme názov Trenčianska, Trenčianska univerzita zostáva, ale pod názvom ešte pripomenie meno našej slávnej osobnosti. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tom bode programu. Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

Návrh zákona ste dostali ako tlač 1301, návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslom 1435. Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie pán poslanec František Šebej. Nech sa páči.

F. Šebej, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Dámy a páni, kolegyne, kolegovia, návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov sa týka v podstate troch vecí. Budem ich krátko komentovať.

Novela zákona doplňuje súčasné znenie zákona, podľa ktorého sú oslobodené od dane príjmy z dotácii zo štátneho rozpočtu u daňovníkov, ktorí podnikajú v poľnohospodárskej výrobe alebo v lesnom a vodnom hospodárstve, len u tých daňovníkov, ktorými sú právnické osoby. Tento stav podľa nášho názoru diskriminuje daňovníkov, ktorými sú fyzické osoby, ktoré tiež podnikajú v poľnohospodárskej výrobe alebo v lesnom a vodnom hospodárstve a tiež majú príjmy z dotácií zo štátneho rozpočtu. Ide o viac ako 20% subjektov podnikajúcich na pôde v lesnom a vodnom hospodárstve, ktoré sú dnes aj z daňového hľadiska v nerovnoprávnom postavení, čo narúša rovnosť šancí a hospodárskej súťaže. Preto sa navrhuje zrovnoprávniť právnické a fyzické osoby podnikajúce v poľnohospodárstve, v lesnom a vodnom hospodárstve. Ďalej, to je tá druhá téma, predkladaná novela reaguje na spoločenskú potrebu upraviť podmienky zdaňovania daňami z príjmov tak, aby sa zabezpečilo ďalšie zníženie sadzieb dane z príjmov fyzických osôb a dane z príjmov právnických osôb. V dôsledku tohto zníženia sadzieb však nepredpokladáme pokles z výnosov štátneho rozpočtu z týchto daní. Na jednej strane ide o očakávaný pozitívny efekt na výnosy štátneho rozpočtu z dôvodu, že zatajovanie príjmov a obchádzanie zákona mnohými daňovníkmi, fyzickými i právnickými osobami, po znížení sadzieb nebude ekonomicky atraktívne s ohľadom na náklady spojené s daňovými únikmi, na riziká vyplývajúce z prípadného odhalenia daňového úniku ako i na problémy následne spojené s použitím prostriedkov pochádzajúcich z príjmov, ktoré unikli zdaneniu. V tejto súvislosti chcem len pripomenúť, že existuje v ekonómii obrátená "úkryvka", ktorá potvrdzuje tento predpoklad, a aj v Maďarsku, keď dramaticky znížili dane z príjmov právnických osôb, aj na prekvapenie maďarského ministerstva financií vlastne vybrali omnoho viac daní, ako by boli vybrali, keby tie dane neznížili.

Na druhej strane možno očakávať dlhodobý priaznivý efekt na štátny rozpočet z dôvodu stimulácie podnikania hospodárskeho rastu a investícií nízkymi daňovými sadzbami. Pri neznížení sadzby naopak hrozí, že dlhodobým efektom neznižovania sadzby by bola nižšia atraktívnosť Slovenskej republiky pre investície a podnikanie, pretože aj po znížení sadzby dane z príjmov právnických osôb na 25% patríme ešte vždy medzi krajiny z vyššou sadzbou dane z príjmu právnických osôb spomedzi transformujúcich sa krajín strednej a východnej Európy. Navrhuje sa preto zníženie sadzby dane z príjmov právnických osôb na 19% následkom... K tomu len dodávam, že okolo 20% a viac sa počíta, že sú náklady na, povedal by som na obídenie daňovej povinnosti cez rôzne daňové raje, takže keď znížime dane na túto úroveň, jednoducho sa to tým, ktorí sa vyhýbajú plateniu daní, z radu právnických osôb, neoplatí, a začnú ich platiť, to je opakovane potvrdený predpoklad. Následkom zníženej sadzby daní neočakávame znížený výber dane z dôvodu rozšírenia daňového základu a daňovej základne o zníženie a zníženia obchádzania dane. V súvislosti so znížením sadzby dane z príjmov právnických osôb je potrebné zaoberať sa aj zodpovedajúcou mierou zníženia dane z príjmov fyzických osôb. Spôsob vyberania dane zo závislej činnosti umožňuje unikať pred platením dane len v obmedzenej miere. Tým je daný vzťah medzi sadzbami tejto dane a rozpočtovým výnosom z tejto dane, ktorého charakter je omnoho bližší lineárnej závislosti, ako je to napríklad pri dani z príjmov z iných činností. Zníženie sadzieb dane zo závislej činnosti preto ovplyvňuje štátny rozpočet negatívnejšie než zníženie sadzby dane z iných činností. Navrhuje sa preto čiastočné zníženie sadzby dane z príjmov fyzických osôb v štyroch daňových pásmach - od 10% do 30% - a zároveň zníženie počtu daňových pásiem z piatich na štyri. Návrh bude mať vplyv na zníženie výberu dane z príjmu fyzických osôb, lineárny odhad je viac ako o 8 %, pričom v praxi pôjde však o nižší pokles, nakoľko časť daňovníkov s vyššími príjmami bude vykazovať vyšší daňový základ. Nepriamy priaznivý vplyv zníženia sadzby daní na zvýšenie zamestnanosti, vyššiu kúpyschopnosť daňovníkov, a tým aj vyšší výber spotrebných daní a DPH, to všetko v prospech štátneho rozpočtu, je ťažké presne odhadnúť, ale dá sa predpokladať. Zníženie sadzieb a výberu priamych daní predpokladá v rámci reformy verejných financií zmenu štruktúry a zníženie objemu verejných výdavkov najmä v oblasti výdavkov na spotrebu vlády a verejnej správy a zásadné zníženie dotácii a záruk do štátneho rozpočtu.

Tou treťou témou nášho návrhu je, že sa navrhuje zvýšiť možnosť poukázať podiel na daniach pre neziskové organizácie na verejnoprospešné účely, nakoľko ide o dobrovoľnú aktivitu daňovníkov na základe voľnej súťaže neziskových organizácii s celkovým lepším alokovaním zdrojov podľa reálnych potrieb jednotlivcov, skupín a spoločností ako celku. Preto sa navrhuje, aby daňovník, ktorým je právnická osoba, lebo fyzické osoby to už môžu, mohol poukázať 1 % zaplatenej dane ním určenej právnickej osobe na verejnoprospešný účel, ako to už dnes zákon umožňuje daňovníkom, ktorými sú fyzické osoby. Ďalej sa navrhuje, ak je daňovníkom fyzická osoba, zvýšiť tento podiel z dnešného 1 % na 2 % v prospech lepšieho rozvoja neziskových a verejnoprospešných činností. Podľa skúseností z okolitých štátov je možné očakávať poukázanie podielu na daniach v celkovej výške okolo 100 miliónov až 200 miliónov Sk. Podotýkam, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vo vzťahu k štátnemu rozpočtu predpokladáme, že zníženie sadzby jednotlivých druhov daní z príjmu, ako sa navrhuje v návrhu zákona, nebude mať podstatný vplyv na súhrnný výber daní z príjmu. Návrh nevyžaduje nároky na pracovné miesta v štátnej správe. Ja by som dodal len toľko, subjektívne je pre nás najdôležitejšou časťou návrhu pasáž, ktorá sa týka fyzických osôb, teda súkromne hospodáriacich roľníkov, u ktorých teda žiadame, aby bolo zdaňovanie z dotácii zo štátneho rozpočtu upravené rovnako ako u právnických osôb. Prosím vás, aby ste tento návrh zákona posunuli do druhého čítania s tým, že ak v druhom čítaní Národná rada nebude súhlasiť s tými ďalšími dvoma vecami, predsa len by bolo veľmi dôležité, aby tá pasáž, ktorá sa zaoberá súkromne hospodáriacimi roľníkmi, zostala. Ďakujem pekne za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi a žiadam ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Júliusovi Brockovi. Nech sa páči, pán poslanec.

J. Brocka, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážení kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku vystúpil k tomuto poslaneckému návrhu zákona ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu. Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady v súlade s § 70 rokovacieho poriadku zaradil tento bol na rokovanie Národnej rady. Dovoľte, aby som ako spravodajca v prvom čítaní vyslovil názor, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti tohoto návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku. Z vecného hľadiska predložený návrh zákona rieši závažný problém, veľmi vysoké daňové zaťaženie v spoločnosti. Je potrebné riešiť ho práve spôsobom, ako to navrhujú kolegovia poslanci v poslaneckom návrhu zákona. Osobne sa stotožňujem s predloženým návrhom zákona a hovorím tým zároveň aj stanovisko poslaneckého klubu KDH, ktoré by mohlo odznieť v rozprave, ale takto to skracujem, lebo podobné návrhy sme predkladali alebo za ne hlasovali, keď sme sa usilovali novelizovať alebo vylepšovať aj vládne novely zákonov o daniach z príjmov. Pán podpredseda, môžete otvoriť rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Zatiaľ som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy k tomuto bodu. Pán poslanec Delinga ako jediný. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy, pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

P. Delinga, poslanec: Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, v prvom čítaní nám predložila skupina poslancov ďalšiu novelizáciu zákona o dani z príjmu. Dá sa povedať, že zákon o dani z príjmu je taký zákon, že ho môžeme novelizovať na každej schôdzi, ale ide o závažné problémy, nad ktorými sa treba zamyslieť a ktoré treba veľmi jasne, kvalifikovane podporiť. Chcel by som teda zo svojho odborného pohľadu aj z pohľadu Klubu poslancov Hnutia za demokratické Slovensko - ľudová strana povedať svoj názor k dvom častiam tohoto zákona. Predovšetkým je to tá časť, ktorá chce zmeniť alebo uplatniť rovnaký meter a myslím, že to je správne, že takýto rovnaký meter patrí, a vo výbore pre pôdohospodárstvo sa, myslím, budeme pozitívne nad tým zamýšľať, aby aj fyzické osoby, ktoré hospodária na majetku poľnohospodárstva, teda na poľnohospodárskej a lesnej pôde, ktoré majú z nej výnosy, ktoré sú zaregistrované na obecných úradoch, sú to teda takzvaní súkromní roľníci alebo farmári, aby sa im rovnako nezapočítavali do daňového základu prostriedky, ktoré dostávajú na svoje podnikanie, takzvané štátne dotácie. Zhruba môžeme povedať, že z toho objemu 8 miliárd, ktoré sa rozdeľujú na dotácie v poľnohospodárstve, asi 600 miliónov Sk ide do tohto priestoru. A myslím, že je správne, aby sme rovnaký meter uplatnili v daňovej časti aj pri odpočte, čo vlastne dostanú zo štátu nie na vylepšovanie, ale na zmiernenie ekonomických podmienok, aby sa im znovu naspäť štátom nebralo. Takže túto časť zákona podporujeme a v každom prípade sme za to, aby sme ho v druhom čítaní posúdili a dostali znovu do pléna. Predkladatelia sa ďalej zaoberajú problematikou v tej časti, ktorá hovorí o tom, že v § 56a by sme mohli zaviesť obdobný systém, ktorým by prispievali nielen fyzické osoby zo svojich daňových povinností, ale aj právnické osoby, na činnosť verejného sektora. Kvázi teda chcú zaviesť explicitne rovnaký pomer vyjadrovania sa k tomuto sektoru a pomôcť jeho ekonomickým zdrojom.

Tento problém je, podľa mňa, diskutabilný, pretože keď si zoberieme do úvahy, povedzme, taký prípad, uvediem, že povedzme Východoslovenské železiarne budú mať zdaniteľnú zložku z príjmu, to znamená daň zo zisku vo výške 1 miliardy po odpočítaní daní, čiže budú rozhodovať, ak by sme tento zákon prijali, o jednom percente, čo je 10 miliónov korún, teda o tom, no myslím, že, vlastne Východoslovenské železiarne neodvádzajú zatiaľ žiadnu daň, takže pre ne by to ani neprišlo do úvahy, ale berme taký prípad, že bude taký podnik, ktorý odvedie aj miliardu dane do štátneho rozpočtu, alebo si zoberme, že to bude Slovenský plynárenský priemysel, áno, ktorý odvádza tiež zhruba 40 % dane, alebo dnes už 29 % dane a môže to tvoriť miliardu, 10 miliónov je z toho jedno percento, čiže kvázi ho to môže viesť k tomu, že si založí jednu neziskovú organizáciu pre určitý účel, kde bude týchto 10 miliónov odvádzať a môže to určitým spôsobom v podstate aj zneužívať. Takže treba sa nad týmto spôsobom zamyslieť, ako ho dať do takej podoby, aby tu nedochádzalo k evidentnému porušeniu zákona alebo zmyslu toho, čím predkladatelia vlastne idú do tohto sektoru, do znamená do právnických osôb, aby sa zdroje, ktoré odvádzajú do štátneho rozpočtu, ešte dostali aj do tretieho sektoru. Takže ja som v podstate toho názoru, že tento spôsob treba, podľa mňa, veľmi, veľmi vážne zhodnotiť, či ho uplatniť. Inak podporujem, aby sme zákon do druhého čítania posunuli. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Delingu pán poslanec Brocka, nech sa páči.

J. Brocka, poslanec: S faktickou, pán podpredseda!

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, nehnevajte sa, ale zatiaľ je to len faktická, takže vy sa hlásite ako spravodajca. Nech sa páči.

J. Brocka, poslanec: Pán podpredseda, ja by som ešte doplnil svoju spravodajskú správu alebo vystúpenie o odporúčanie, že navrhujem Národnej rade, aby hlasovala za prerokovanie tohto návrhu v druhom čítaní a zároveň odporúčam podľa rokovacieho poriadku, aby bol tento návrh predložený na rokovanie v druhom čítaní ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie, rozpočet a menu. To som, aj poľnohospodársky výbor? Gestorský je pre financie, ale ak chcete, aby sa rokovalo... (Hlasy v sále.) Ak ste dali ten návrh, tak budeme o ňom hlasovať. (Hlasy v sále.) No veď o tom práve hovoríme. Ja nemám nič proti tomu, ďakujem pekne. (Hlasy v sále.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci, ak chcete hovoriť, tak nech sa páči, sa prihláste. A nie výkriky, nie výkriky do tmy a do pléna. Takže, pán poslanec Delinga, ak chcete, nech sa páči, môžete reagovať.

P. Delinga, poslanec: Pán podpredseda, ďakujem za slovo, chcem doplniť svoje vystúpenie o to, že žiadam, aby sa týmto zákonom potom zaoberal aj výbor pre pôdohospodárstvo, aby mu bol pridelený tento zákon.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči, máte slovo.

F. Šebej, poslanec: Dámy a páni, ďakujem aj pánu poslancovi Delingovi, aj pánu spravodajcovi Brockovi za podporu. Kratučký komentár k tomu, k tým daniam a k tomu jednému percentu. No, aj teraz je to v zákone tak, že fyzické osoby môžu 1 % zo svojej dane, ktorú zaplatia tak či onak, poukázať niektorej právnickej osobe, ktorá sa zaoberá, ja neviem, charitatívnou činnosťou, proste neziskovej organizácii. Ale ako viete, vláda, teda štátna správa zverejnila zoznam osôb, ktorým je to možné poukázať. Podľa mňa tie pravidlá sú také, že nehrozí riziko, že si nejakí chytráci založia neziskovú organizáciu a 1 % z dane poukážu sami sebe, to naozaj nehrozí a ten objem je taký, že momentálne naozaj ten výber dane od fyzických osôb daní z príjmu a daní zo zisku od právnických osôb je približne rovnaký, takže nejde o nejakú dramatickú sumu. Hovorím, ide o nejakých 200-300 miliónov dohromady z celej krajiny ročne za predpokladu, že by sa naozaj všetky právnické osoby rozhodli to 1 % poukázať, čo je dosť nepravdepodobné. Ale chápem teda tú obavu, že môže prísť k takémuto triku, ale podľa mňa to zákon, už platný zákon ošetruje, takže to jednoducho nie je možné. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pýtam sa pána spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať prvým čítaním o

Návrh zákona ste dostali ako tlač 1302. Rozhodnutie predsedu Národnej rady na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom máte pod č. 1436. Dávam slovo teraz pánovi poslancovi Petrovi Muránskemu a prosím ho, aby návrh uviedol.

P. Muránsky, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa teda vyjadril alebo predniesol návrh novely zákona, ktorý ste, predmetný návrh novely zákona, ktorý ste dostali ako tlač 1302.

Ochrana pôdy v Slovenskej republike je chránená viacerými osobitnými zákonmi, nariadeniami vlády a vyhláškami podľa druhu pôdy a pozemku, pričom kritériá ochrany sú rozdielne. Poľnohospodársky pôdny fond je chránený zákonom Slovenskej národnej rady č. 307/1992 Zb. v platnom znení o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Zákon vo svojich ustanoveniach určuje vlastníkom takéhoto pozemku povinnosť využívať ho na to, na čo je určený, a v súlade s prírodnými podmienkami v danom území, pričom musí zachovať prirodzenú úrodnosť poľnohospodárskej pôdy a nesmie ohrozovať ekologickú stabilitu územia. Zmeny použitia takýchto pozemkov sú možné iba so súhlasom orgánu ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktorý v rozhodnutí uvedie výmeru, dobu odňatia, podmienky a tak ďalej a predpíše odvod za odňatie poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu v súlade s § 11. Výška sadzby odvodu sa určí podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 152/1996 Z. z. o základných sadzbách odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Nariadenie stanovuje podmienky, rozsah zvýšenia alebo zníženia základných sadzieb ako i oslobodenia od odvodov. Od odvodov sú oslobodené všetky, napríklad poľnohospodárske výstavby pre poľnohospodársku prvovýrobu, vodné nádrže pitnej vody a tak ďalej. Zníženie sadzby odvodov o 50 % je možné napríklad pri výstavbách rodinných domov, bytovej výstavby, záhradkárskych chát a tak ďalej, v intraviláne obcí. Základné sadzby odvodov za trvalé odňatie sú v závislosti od bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky od 50 000 za hektár až po 11 300 000 za jeden hektár pôdy.

Zákon č. 307/1992 Zb. tiež priamo v § 9 oslobodzuje od rozhodnutia, respektíve vydania súhlasu orgánu ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu tú poľnohospodársku pôdu, ktorá sa, po prvé, nachádza na zastavanom území obce, teda v intraviláne, a po druhé, ak ide o poľnohospodársku pôdu, určenú na výstavbu poľnohospodárskej usadlosti. V týchto dvoch prípadoch stavebné povolenie nahrádza rozhodnutie o odňatí poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Hranice zastavaného územia obce sú z nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 152/1996 Z. z. o základných sadzbách odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu stanovené ako hranice, ktoré boli premietnuté do odtlačkov katastrálnych máp k 1. januáru 1990, to by som podčiarkol.

Na základe toho, že vláda Slovenskej republiky a Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky boli zo strany obcí, ale aj občanov upozorňované na ochranársku politiku poľnohospodárskej pôdy, ktorá ide nad rámec trvalo udržateľného rozvoja, to znamená, že nezohľadňovala sociálne potreby výstavby rodinných domov, bytových domov, ale i ekonomický rozvoj príslušného regiónu. Vtedy Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky vydalo metodický pokyn, ktorým určilo postup krajských úradov, okresných úradov, pri rozširovaní hraníc zastavaných území obcí, ktoré sú stanovené k 1. 1. 1990. Navrhovateľom je v takomto prípade obec, ktorá môže pre účely rozvoja bytovej výstavby, vrátane nevyhnutnej technickej, dopravnej a občianskej vybavenosti len jeden raz v termíne do 30. júna 2005 podať návrh na príslušnom prvostupňovom orgáne ochrany PP. Pri podaní návrhu obec musí predložiť komplexné grafické zobrazenie pôvodného a navrhovaného stavu s údajmi o kvalite pôdy, kópie katastrálnych máp a zhodnotenie návrhu na základe schváleného územného plánu obce. Obstarávateľom a schvaľovateľom územného plánu obce je podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v platnom v znení obec. Každá obec nad 2000 obyvateľov je povinná mať schválený územný plán a každé štyri roky je povinná aktualizovať ho.

Celý postup takejto zmeny hraníc zastavaného územia je komplikovanejší a časovo náročnejší pri porovnaní s poľnohospodárskymi usadlosťami, ktorým stačí, aby ich výstavba bola premietnutá v schválenom územnom pláne, tak ako som to povedal v uvedených dôvodoch. Pritom potreba novej bytovej výstavby je prinajmenšom takou istou prioritou ako výstavba poľnohospodárskych usadlostí, tak to minimálne deklarujú rôzne predošlé vlády, vrátane súčasnej. Takisto v oblasti daňového práva sa stáva poľnohospodárska usadlosť po územnom rozhodnutí predmetom takej istej dane ako bytová výstavba, vrátane príslušnej občianskej vybavenosti. V krajinách Európskej únie, pripomínam, nie je známy inštitút vyňatia a spôsoby využitia pozemkov sú jasne určené v jednotlivých zónach v schválených územných plánoch.

Táto navrhovaná zmena zjednoduší a zrýchli proces prípravy územia na výstavbu rodinných bytov, nájomných bytov, bytových domov a príslušnej vybavenosti ako jednu z priorít každej vlády a po procesnej stránke ju zosúladí s výstavbou už uvedených poľnohospodárskych usadlostí. Pán predsedajúci, skončil som, ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi navrhovateľovi. Žiadam ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som na balkóne Národnej rady privítal predstaviteľov Liberálno-demokratickej strany Slovinska. Buďte vítaní v Národnej rade. (Potlesk.) Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo, pánovi poslancovi Jozefovi Klemensovi. Nech sa páči.

J. Klemens, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, dovoľujem si predložiť spravodajskú správu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Petra Muránskeho na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v znení zákona č. 83/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorú máte ako tlač č. 1302, v prvom čítaní.

Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením č. 360 zo dňa 15. januára 2002. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku teda podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie i dôvodovú správu. S ohľadom na oprávnenie, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súladu s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1436 zo dňa 9. januára 2002 prideliť uvedený návrh poslanca pána Petra Muránskeho v druhom čítaní na prerokovanie týmto štyrom výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, pričom odporúčam výborom, ktorým bol predmetná návrh zákona pridelený, aby ho prerokovali v lehote do 8. marca roku 2002 a gestorský výbor aby ho prerokoval v lehote do 11. marca roku 2002.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k danej problematike, do ktorej sa hlásim ako prvý.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy? Pán poslanec Baco a pán poslanec Klemens. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Baco, nech sa páči, máte ... Pán poslanec Klemens chce byť prvý, nech sa páči. (Hlasy v sále.) Ďakujem pekne.

J. Klemens, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia. Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Petra Muránskeho je odôvodnený sociálnymi potrebami výstavby rodinných domov, bytových domov, ale i ekonomickým rozvojom príslušných regiónov. Poľnohospodársky pôdny fond je chránený zákonom Slovenskej národnej rady č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Zákon vo svojich ustanoveniach určuje vlastníkovi pozemku využívať ho na to, na čo je určený, v súlade s prírodnými podmienkami v danom území. Zákon umožňuje použitie poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely, čo sa posudzuje pri návrhoch územno-plánovacej dokumentácie, územno-plánovacích podkladov a návrhov pozemkových úprav. Tieto dokumenty musia byť pred schválením odsúhlasené orgánom ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Tento súhlas je z hľadiska použitia poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely záväzný. Predmetným návrhom sa sleduje, aby sa záväzný charakter tohoto súhlasu zmenil na odporúčací. S navrhovanou zmenou nie je možné zásadne súhlasiť z toho dôvodu, že navrhovaná úprava by oslabila kontrolu nad nakladaním s poľnohospodárskym pôdnym fondom, čo by mohlo viesť k živelnosti záberov i v lokalitách najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy. Podľa platnej právnej úpravy nie je potrebné rozhodnutie orgánu ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu o odňatí poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ak sa poľnohospodárska pôda nachádza v zastavanom území obce alebo ak ide o poľnohospodársku pôdu určenú na výstavbu poľnohospodárskych usadlostí. V týchto prípadoch stavebné povolenie nahrádza rozhodnutie o odňatí poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Návrh rozširuje okruh prípadov, keď stavebné povolenie nahrádza súhlas orgánu ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu aj na výstavbu bytov, rodinných domov, bytových domov, vrátane nevyhnutnej dopravnej technickej a občianskej vybavenosti. Ani s týmto návrhom nie je možné súhlasiť, pretože vo svojej podstate vytvára bezbrehú možnosť vylúčenia orgánov ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu z rozhodovania o odňatí poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, čím narúša a spochybňuje základný princíp zákona č. 307/1992 Zb. a vytvára precedens pre ďalšie požiadavky v iných záujmových oblastiach. S prihliadnutím na uvedené predkladám návrh v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona, ktorý predložil pán poslanec Muránsky. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Baco. Nech sa páči, máte slovo.

P. Baco, poslanec: Vážení páni podpredsedovia Národnej rady, vážený pán predkladateľ, vážený pán korešpondent, spravodajca, dovoľte, aby som sa pridal k tejto debate. Poviem narovinu, že osobne každé desaťročie skoro to isté stanovisko musím zaujať k tejto problematike a každé desaťročie som mal osobnú skúsenosť, že sú tieto tlaky uvoľniť zaberanie poľnohospodárskej pôdy a obhajuje sa to rôznymi argumentmi, ktoré v podstate majú svoju logiku a sú, dá sa povedať, poctivé, sociálne a akokoľvek by sme ich nazvali, ale naozaj neberú do úvahy to, že pôda je naše najväčšie bohatstvo a toho bohatstva na Slovensku až tak veľa nemáme a pôdu si musíme chrániť najviac zo všetkého, čo tu máme. Preto sú tie zákony také prísne. Oni umožňujú to, čo pán poslanec Muránsky navrhuje, aby sa mohol trebárs rozšíriť intravilán alebo stavať aj mimo intravilánu, len sťažujú, dávajú, samozrejme, k tomu vyjadrovať sa príslušným orgánom a sú tam vysoké odvody, ale to je presne cieľ, aby sa to nerobilo. Čiže teraz chcem povedať, prečo štyrikrát, že som sa s tým stretol, každé desaťročie, lebo vždy som v konkrétnej obci presvedčil, presviedčal starostu a tých, ktorí chceli stavať, že ľudia boží, pozrite sa, veď tu máte v dedine štvrtinu pôdy, domy, kde nikto nebýva, zbúrané stodoly, popadané stodoly, záhrady neusporiadané, toto treba dať do poriadku a máte, môžete zvýšiť o štvrtinu. (Hlasy z pléna.)

Pán poslanec Brocka, nemôžem za to, že ste si postavili haciendu na ornej pôde uprostred chotára a že ste neuprednostnili záber už zabratej pôdy po popadaných stodolách a na humnách, ktoré sa nijako nevyužívajú. Je to problém váš a vašej haciendy a vášho hodnotového systému. Ale o tom teraz nediskutujeme. Chcem povedať, že pokiaľ by som sa bol ochotný o tomto probléme baviť, tak v krajnom prípade by som bol ochotný baviť sa o ňom za podmienky, že urobíme inventúru v každej jednej obci, v každom katastri, koľko je pôdy nevyužívanej, vyradenej z poľnohospodárskeho účelu, ktorá by bola možná, aby sa organizačnými opatreniami vyčlenila pre účely, o ktorých tu pán navrhovateľ vlastne hovorí, že pre také účely by tá pôda bola potrebná. Čiže naozaj nemáme túto inventúru urobenú, ja tvrdím, že je to štvrtina pôdy, ktorá je v intravilánoch, ktorá ničomu neslúži, len je vlastnícky neusporiadaná. Opak by som chcel povedať, pán poslanec Muránsky, veľmi by som bol rád, keby sme sa dohodli na tom, že usporiadame proces, že urýchlime proces usporadúvania evidencie vlastníctva pôdy, ktorý sa začal v roku 1976 a na základe zákona 180/1996 Z. z. a poviem, že za našej vlády aj 25 % tejto evidencie pôdy sa usporiadalo. Stálo to ročne okolo 450 miliónov korún, ale, bohužiaľ, ako nastúpila vaša vláda, ročne sa ani 130 miliónov korún do tohoto procesu nedáva, takže celý proces sa skoro zastavil. Čiže náš základný problém na Slovensku je, že si potrebujeme dať do poriadku evidenciu pôdy. A to je v rukách tejto vlády. Keby ste boli takí láskaví a keby ste podporili naše návrhy, ktoré dávame pri zelených správach, aby sa vyčlenili dostatočné finančné prostriedky na to, aby sa proces identifikácie vlastníkov a proces evidencie vlastníkov dal do poriadku, tak by ste videli, že tento problém by vôbec neexistoval, tak ako ho vy teraz tu pertraktujete, alebo možno že iba čiastočne by existoval.

Čiže celkom na záver, keďže už sme v takom čase, v akom sa nachádzame, by som chcel povedať, ani ja si nemyslím, že je to problém, s ktorým sa treba zaoberať v druhom kole, v druhom čítaní, myslím si, že sa treba veľmi vážne zaoberať tým, ako urýchliť, pretože tu sme v parlamente prijali rozhodnutie, že do roku 2005 odsúvame ten problém usporadúvania pozemkového vlastníctva, a nič sa v tom nedeje, to nebude takýmto tempom, ako sa to deje, ani do roku 2050. To je náš problém na Slovensku, tento musíme... A to je problém, ktorý nám najviac vyčíta aj Európska únia v prístupovom procese. Uvidíte, že keď nastanú reálne rokovania v tomto roku v marci, v apríli a v októbri, keď sa bude mať kapitola uzatvárať, že to bude kľúčová podmienka. Keď sa toto vyrieši, tak sú všetky tieto enklávy nevyužívané, o ktorých som tu hovoril, k dispozícií, a myslím si, že tá požiadavka bude na 80 % naplnená.

Ďalšiu vec, ktorú chcem povedať: desať rokov sme nevalorizovali odvody za záber poľnohospodárskej pôdy. Ak treba niečo v tomto urobiť, tak treba v prvom rade valorizovať, aby záber pôdy bol menej výhodný, ako je dnes, pretože za desať rokov sa tu hodnotové vzťahy úplne zmenili a mechanizmus odvodov zostal jednoducho lineárny bez toho, aby reagoval na zmenu hodnotových vzťahov. Takže pokiaľ by sa parlament rozhodol, že to posunie do druhého kola, ja budem požadovať, aby bola urobená takáto inventúra, a chcem povedať, že budem bojovať aj s roztrhnutou košeľou a natrčenými prsami za to, aby orgány, ktoré majú vydávať súhlas na ochranu pôdneho fondu, neboli len účastníkom pripomienkovania, ale aby mali rozhodujúce slovo, aby mohli povedať áno alebo nie. Ďakujem pekne.

Ale tu sa navrhuje, aby sa vyjadrovali, a iné je vyjadrovať sa a iné je súhlasiť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pán poslanec. Na poslanecké návrhy... Pán poslanec, skončili ste už?

Pán poslanec Brocka a pán poslanec Delinga s faktickými poznámkami. Končím možnosť ďalších faktických poznámok. Pán poslanec Delinga.

J. Brocka, poslanec: Pán kolega Baco, ja ešte nemám haciendu, ja som však myslel na iné haciendy, na haciendy vašich kolegov. Spomínam si len na jedného, kolega a bývalý poslanec za HZDS, pán Macuška. Som veľmi rád, že upozorňujete na rezervy obcí a miest, kde je možné stavať nové byty a domy, ale musím vám pripomenúť, že sú obce a mestá, ktoré už takéto rezervy nemajú, a my chceme, aby mohli ľudia stavať svoje byty a domy aj tam, kde mohli stavať napríklad kedysi vaši privatizéri a dnes to vlastne podľa zákona tí obyčajní, bežní ľudia, ktorí nemajú kde bývať, túto možnosť nemajú a my im takúto možnosť chceme dať.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Delinga.

P. Delinga, poslanec: Ďakujem pekne. Chcem sa pripojiť k tomu, čo povedal pán poslanec Baco, že táto vec má skutočne dve dimenzie. Nemôžeme upierať predkladateľovi snahu, aby pomohol niektorým obyvateľom na dedinách využiť, povedzme, priestor, ktorý by potrebovali na výstavbu rodinných domov, ale chýba nám tu určitá inventarizácia, o koľko takých prípadov ide, či toto nie je skutočne len nejaký subjektívny názor.

Takisto si myslím, že závažnejší prípad je otázka vlastníckych vzťahov, ich evidencia, usporiadanie a že by bolo lepšie, keby sme sa pustili týmto smerom, a po tretie, ak by sme mali v druhom čítaní posudzovať tento návrh zákona, tak v každom prípade, nemôžeme pripustiť, aby orgán, ktorý sa vyjadruje k takejto závažnej veci mal len odporúčacie stanovisko, potom by vlastne rokoval o ničom a zbytočne by sa ten proces byrokratizoval. Nemohli by sme pripustiť a nemôžeme pripustiť, aby orgán ochrany pôdneho fondu, to znamená v tomto prípade štátny orgán, nemal zásadné stanovisko, či stavať na týchto pozemkoch, či ich vyňať alebo nevyňať. Otázka ceny za zábery. Tiež by sa o nej mohlo diskutovať aj z hľadiska valorizácie, aj z hľadiska účelu, pre ktorý sa vlastne pôda bude využívať v budúcnosti. Takže tieto problémy sú "zvrchovatejšie" a sú vrstvené a nie je dobré, keď potom niektorí poslanci zabiehajú do politických záležitostí, lebo tu ide o výsostne odbornú záležitosť, ktorú treba posúdiť kvalifikovane a zobrať do úvahy aj stanoviská štátnej správy. Ďakujem pekne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Baco sa môže vyjadriť, ak chce. Nie. Pán poslanec Cuper, procedurálny návrh? Lebo ja som ukončil faktické. Nech sa páči.

J. Cuper, poslanec: Ja by som chcel dať procedurálny návrh, aby pán poslanec Brocka inovoval svoje vystúpenia, aby dopĺňal zoznam, o ktorom pán Baco z taktných dôvodov pomlčal, aj o privatizérov KDH a ich vily, napríklad pána Mitru alebo jeho niektorých ďalších milých kolegov, Kňažka, pán Brocka, tú otrepanú pesničku treba nejakým spôsobom inovovať. Ďakujem.