B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol jediný, ktorý vystúpil v rozprave. Takže vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa, pani poslankyňa, dám vám faktickú, nech sa páči, ako jediná, ktorá ste sa prihlásili do faktických poznámok. Nech sa páči

O. Keltošová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. K môjmu predrečníkovi len toľko: Aj tento návrh zákona je vlastne dôkazom nekoncepčnej práce, nekoncepčného manažovania verejnej správy, ale aj štátnej správy. Je to prakticky dôkaz toho, že právne úpravy, ktoré sa tu prijali za tejto vlády napriek výhradám opozície, konkrétnym argumentom, ktoré sme uvádzali, spôsobujú čoraz väčší chaos a zmätky. Dnes ráno som si vypočula stanovisko pána Sýkoru ako predsedu združenia ZMOS, ktorý hovorí o tom, že obce by veľmi rady preberali určité kompetencie zo štátnej správy, ale jednak nemajú financie a jednak je ten prechod veľmi chaotický. Ja nepochybujem o tom, že sa nájdu úradníci, ktorí strpčujú život klientom, bežným občanom, ale myslím si zároveň, že dôsledným využívaním právnych predpisov, konkrétne aj zákona o verejnej službe a štátnej službe by sme dosiahli približne rovnaký efekt. Nie som si istá, aj pri dobrom úmysle predkladateľov, či toto ešte viac neskomplikuje doteraz nezaužívané postupy či už verejnej služby alebo štátnej služby, ktoré sa ešte nestačili ani vžiť, ani sme ich nezačali poriadne aplikovať a už prinášame ďalšiu právnu úpravu, ktorá môže a zrejme aj skomplikuje postup úradníkov či verejných alebo štátnych, voči občanovi.

Neviem, či to máte domyslené a aké budú odozvy práve tých úradníkov, o ktorých nám ide, aby sme ich stabilizovali, či v štátnej, či verejnej službe a aby sme im konečne dali pravidlá hry, za akých budú pracovať v jednom alebo v druhom sektore. To je všetko.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť v rozprave. Nech sa páči, máte slovo.

J. Kužma, poslanec: Ďakujem pekne. Ja len dvoma vetami. Tie príklady, ktoré berieme, vychádzajú z Rakúska, lebo vlastne náš systém spisový a archivácie ide ešte z Rakúska-Uhorska. Tu, žiaľbohu, musím povedať, že tam už sa pokročilo oveľa ďalej. V elektronickej forme majú spôsob od vstupu listu na úrad až po odpoveď a jeho archivovanie a je spracovaný jednotný jazyk, ktorým sa počítače v rámci štátu, ale aj krajov dohovoria. My, žiaľbohu , a toto nie je chyba len tejto vlády, tu sa hovorí o governete už niekoľko rokov a aby sa to mohlo vyvíjať, ten systém, je zle koordinovaný a potom si či úrady práce, či daňové úrady objednávajú samostatné jazyky, ktoré nie sú kompatibilné. Ja osobne si myslím, a to bol už problém za socializmu, čo som hovoril, treba zrejme pod ministerstvom vnútra spracovať jednotný archív, do ktorého bude vstup v rôznych úrovniach na základe rôznych oprávnení a je absolútne zbytočné budovať desať systémov, ktoré nie sú kompatibilné, čiže, myslím si, že ako toto, čo navrhujeme, jednoznačne spraví problémy, ale ak to my nebudeme robiť, tak na Slovensku tie úrady nie sú tak koordinované, aby sa dakde stretli, a to, čo hovoril pán kolega Slafkovský, je prípad, že úrad práce sa nevie dohovoriť s krajským úradom, ktorý má kontrolovať vlastne nezamestnaných, sedia v jednej budove a listami si píšu, takže uznávame i tie problémy vlády i všetko, ale myslím si, že ak celá Európa ide touto cestou elektronizácie, i my to musíme raz spraviť. Myslím si, že možno bude potrebné aj prehodnotiť ten systém governet, ak sa dostaneme do Európskej únie, lebo príde ďalší okruh informácií, ktoré si budeme musieť vymieňať elektronickou formou už medzi štátmi, a to, žiaľbohu, je to veľmi slabé. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pýtam sa pána spravodajcu, či sa chce vyjadriť? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovať budeme až v utorok budúci týždeň. Pristúpime teraz k prvému čítaniu o

Návrh zákona ste dostali ako tlač 1281. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslom 1415. Dávam slovo teraz pani poslankyni Ľudmile Muškovej a prosím ju, aby návrh uviedla. Nech sa páči, pani poslankyňa.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená Národná rada, právo každého dieťaťa na riadnu výchovu, vzdelanie a zdravý vývin je zakotvené v Ústave, v zákonoch i medzinárodných zmluvách, ratifikovaných Slovenskou republikou. Zabezpečenie tohoto práva by malo byť prioritou v každej spoločnosti. Napriek komplexu predpisov v praxi vzniká situácia, keď jedna zo základných povinností vo vzťahu k dieťaťu, a to vyživovacia povinnosť, nie je plnená. Neplnenie tejto povinnosti z pohľadu dieťaťa znamená nerealizovanie jeho práva na zaopatrenie a starostlivosť.

Vďaka nedostatkom v legislatíve, nepružnosti súdnych konaní, byrokracie úradov problém neplnenia vyživovacej povinnosti za posledných desať rokov narastal, no dnes, keď sa sociálna situácia občanov rapídne zhoršila, je stav v tejto oblasti alarmujúci. Zhoršujúca sa ekonomická situácia na Slovensku spôsobila, že na hranici biedy je v Slovenskej republike čoraz viacej ľudí a počet sociálne odkázaných občanov neustále rastie. Na hranici biedy žije vyše 613 000 ľudí. Sú to poberatelia sociálnych dávok a členovia ich rodín. Príjem čoraz viac ľudí nedosahuje ani životné minimum. Značný počet z tejto skupiny tvoria mladí ľudia, z ktorých nemalá časť je súdom viazaná vyživovacou povinnosťou voči nezaopatrenému dieťaťu, respektíve nezaopatreným deťom.

Ide o skupinu ľudí, ktorá objektívne nie je schopná plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči nezaopatreným deťom. Pri komplexnom videní a vnímaní situácie nemožno nekonštatovať, že popri skupine osôb, ktoré si vzhľadom na svoju zlú ekonomickú situáciu nemôžu plniť svoju vyživovaciu povinnosť, existuje ďalšia početná skupina povinných osôb, ktorá sa zámerne vyhýba plneniu svojej vyživovacej povinnosti. Toto konanie je síce postihnuteľné trestnoprávnou zodpovednosťou, tá má však zriedka účinný a rýchly dopad na plnenie vyživovacej povinnosti voči nezaopatrenému dieťaťu alebo deťom. Pozornosť zo strany štátu si nesporne zasluhuje tá skupina nezaopatrených detí, v ktorej si osoba zaviazaná svojím rozhodnutím svoju povinnosť neplní. Ak je ten, v starostlivosti ktorého je nezaopatrené dieťa, často nezamestnaný alebo vzhľadom na starostlivosť o deti alebo svoj zdravotný stav ani zamestnaný nemôže byť, lebo vieme, aký je problém u zamestnávateľov, tu dochádza k neúnosnej biede s vážnymi dopadmi na zdravotný stav detí.

Ak vezmeme do úvahy dva základné ukazovatele, že nezamestnaných je 45 % mladých ľudí do 29 rokov, teda spravidla rodičov maloletých detí, a že máme nielen jednu z najväčších ukazovateľov miery nezamestnanosti v Európe, ale zároveň aj najnižšie príjmy z krajín kandidujúcich do Európskej únie, potom neprekvapí nedávno zverejnená informácia, že na Slovensku rapídne rastie chorobnosť a najmä tuberkulóza detí ako dôsledok sociálnej biedy. Za tejto situácie sa štát nemôže nečinne prizerať, treba nájsť riešenie aspoň zmierňujúce uvedenú neudržateľnú situáciu. Ako som povedala, teda jedným a nevyhnutným riešením je zapojenie sa štátu do zabezpečenia ochrany týchto detí. V predloženom návrhu sa nachádza takéto riešenie. Vychádza z predpokladu, že štát v záujme ochrany detí pred strádaním a biedou poskytne finančné prostriedky na úhradu výživného za osobu zaviazanú vyživovacou povinnosťou s tým, že tejto osobe vyživovacia povinnosť nezaniká, bude naďalej trvať, štát túto vyživovaciu povinnosť preberá na seba a bude vymáhať výživné. Koncepcia náhradného výživného je stavaná na princípe individuálnej rozhodovacej činnosti za splnenia zákonom stanovených podmienok a ich trvalého zachovania počas splácania náhradného výživného. Zakotvuje sa tiež oznamovacia povinnosť všetkých zmien, ktoré by mohli vyplácanie náhradného výživného ovplyvniť alebo zmeniť.

Zákonné podmienky získania náhradného výživného sú komponované tak, aby malo pozitívny vplyv na zabezpečenie napríklad povinnej školskej dochádzky, ale aj na kvalitnú a trvalú starostlivosť o nezaopatrené dieťa. Finančné zabezpečenie navrhovaného zavedenia náhradného výživného sa rieši prostredníctvom zavedenia fondu náhradného výživného na princípe viaczdrojového financovania s príspevkom zo štátneho rozpočtu. Každoročný finančný príspevok zo štátneho rozpočtu sa chápe ako alikvótne finančné zainteresovanie štátu na riešení problému, ktorý dospel do takého stupňa intenzity, že bez aktivizácie štátu si okruh osôb, ktorých sa právna regulácia bude týkať, nevie riešiť problémové situácie bez tohto zainteresovania. Reálne treba konštatovať, že rozbeh fondu náhradného výživného bude vyžadovať väčšiu sumu peňazí, keďže finančné prostriedky od povinných osôb, namiesto ktorých bude fond uhrádzať výživné, začnú do fondu plynúť s určitým časovým oneskorením. Preto navrhovatelia predloženého legislatívneho návrhu vychádzajú z toho, že rozbehový kapitál v sume 1,5 mld. by bol uhradený z privatizácie.

Základný vklad by bol od Fondu národného majetku ako jednorazový vklad. Vychádza sa z toho, že túto sumu z privatizácie zvažuje vláda Slovenskej republiky poskytnúť mimovládnym organizáciám na plnenie humanitných úloh so sociálnym prvkom.

Z hľadiska gradácie spoločenských záujmov považujeme za prioritnejší záujem takéto choré, nezaopatrené deti, na zabezpečenie ich výživného. Finančné zabezpečenie individuálnej rozhodovacej činnosti o náhradnom výživnom je navrhované tak, aby minimálnou mierou zaťažilo rozpočet rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny. Je situované na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a fond náhradného výživného s tým, že prípravu rozhodnutia bude zabezpečovať rada fondu, v ktorej je členstvo čestnou funkciou. Predpokladá sa, že fond náhradného výživného bude mať 15-20 zamestnancov a keďže ministerstvá presunuli na vyššie územné celky a obce určitú časť svojej kompetencie a z ministerstiev neboli presunutí aj pracovníci, vychádzame z predpokladu hraničiaceho s istotou, že až dvaja-traja pracovníci, odbremenení presunutou agendou, môžu byť preorientovaní na agendu náhradného výživného. Tento počet pracovníkov je na ministerstve adekvátny, keďže ťažisko prác bude na rade fondu náhradného výživného. Počet 15-20 zamestnancov fondu by znamenalo pre štátny rozpočet výdavky, ktoré máte v predloženej správe.

Niektorí páni poslanci tvrdia, že tento návrh zákona nie je potrebné podporiť, lebo sa bude riešiť v zákone o rodine. Predvčerom sme mali možnosť vypočuť si dvoch pánov ministrov rezortu sociálnych vecí a spravodlivosti, kde si ponúkali túto kompetenciu tvorby zákona o rodine. Zákon o rodine sa teda netvorí, nie je možné, aby sa v tejto situácii, teda v tejto situácii sa dá predpokladať, že v tomto volebnom období zákon o rodine predložený do Národnej rady nebude, z toho teda vyplýva, že ak niekto argumentuje tým, že tento problém sa bude riešiť v tomto zákone, neobstojí.

Iste má náš predložený návrh niekoľko nedostatkov, ale majú ho i vládne návrhy, ktoré tu vlastne v Národnej rade často dorábame i prerábame a napriek tomu, teda Národná rada to berie na seba a podporí tieto zákony a pritom, skutočne, na týchto návrhoch zákonov pracuje celý legislatívny tím ministerstiev. Vážení kolegovia, chcem vás poprosiť, aby ste tento návrh zákona nezhodili zo stola alebo pred tým, ako by ste to chceli urobiť, príďte na Kysuce, príďte na Oravu, na Spiš, príďte sa pozrieť, v akých podmienkach žijú, či skôr živoria deti, naša budúcnosť. Teda budúcnosť nášho národa. Ak má návrh zákona nedostatky, prosím opravme ich, ale nezbavujme sa zodpovednosti za naše deti. Mnohé ani nikoho zodpovedného nemajú, kto by im mohol pomôcť. Prosím vás, aby ste to boli vy. Ďakujem pekne za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Teraz dávam slovo pani spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyni Oľge Keltošovej. Nech sa páči.

O. Keltošová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Malíková, trošku tichšie vás poprosím.

O. Keltošová, poslankyňa: Vážené panie poslankyne, páni poslanci. Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 73. schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Účelom predloženého návrhu zákona je reagovať na prax plnenia si vyživovacej povinnosti. Ukazuje sa, že nie je povinnou osobou často plnená. Pri komplexnom videní a vnímaní situácie možno konštatovať, že popri skupine osôb, ktoré si vzhľadom na zlú ekonomickú situáciu nemôžu plniť svoju vyživovaciu povinnosť, existuje početná skupina povinných osôb, ktorá sa zámerne vyhýba plneniu vyživovacej povinnosti. Ako už bolo povedané, jedným z možných riešení je zapojenie štátu do zabezpečenia splácania výživného formou náhradného výživného. V predloženom návrhu zákona sa vychádza z koncepcie plnenia štátu za osobu zaviazanú vyživovacou povinnosťou.

Vychádza z toho, že štát poskytne finančné prostriedky na úhradu výživného s tým, že v plnom rozsahu zostáva zachovaná vyživovacia povinnosť osoby, a to v plnej výške určenej v súdnom konaní. Finančné zabezpečenie navrhovaného zavedenia náhradného výživného sa rieši prostredníctvom zriadenia fondu náhradného výživného na princípe viaczdrojového financovania s príspevkom zo štátneho rozpočtu. Rozbehový kapitál fondu navrhujú predkladatelia z privatizácie a základný vklad od Fondu národného majetku ako jednorazový vklad. Finančné zabezpečenie individuálnej rozhodovacej činnosti o náhradnom výživnom je navrhované tak, aby minimálne zaťažilo rozpočet rezortu práce sociálnych vecí a rodiny a fondu náhradného výživného. Predpokladá sa, že fond bude mať 15-20 zamestnancov, ktorých výdavky sú v dôvodov správe vyčíslené s dopadom na štátny rozpočet. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona číslo 350/1996 Z. z. uzniesla na tom, že ho prerokuje v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky číslo 1415 z 12. decembra 2001 prideliť tento návrh na vydanie zákona o náhradnom výživnom a fonde náhradného výživného na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne vecí a bývanie, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnosti. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie.

Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, prerokovali ho v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky v lehote do 8. marca 2002 a gestorský výbor v lehote do 11. marca 2002.

Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som. Môžete otvoriť rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Nemám žiadnu písomnú prihlášku. Preto sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy. Pani spravodajkyňa? Takže pani poslankyňa Halušková, pani poslankyňa Keltošová a pani poslankyňa Mušková? Nie. Uzatváram možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy. Takže pani poslankyňa Halušková, nech sa páči.

J. Halušková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, budem veľmi stručná. A to aj z toho dôvodu, že ako tu bolo povedané v predkladacej správe, tento problém je skutočne veľmi vážny a treba ho riešiť. Veď v súdnom konaní vlastne tieto prípady tvoria až 29,5 % a kým sa súdy vyjadria k výživnému, trvá to až sedem mesiacov. Skutočne, je to problém, ktorý treba riešiť. Chcem povedať len jednu takú poznámku, neviem, či to je najšťastnejšie riešenie, a určite aj keď prejde do druhého čítania, bude veľa pripomienok, že najprv by bolo treba novelizovať zákon o rodine. Aj to je pravda, čo tu bolo povedané, že tento rok to zrejme nebude, ale ja som uvažovala, či by nebola dobrá malá novela tohto zákona aspoň v stati výživné. Chcela by som povedať, čo by sa podľa mňa v tejto stati mohlo upraviť. Je to úprava objektivizácie výživného, kde by rodičia, obidvaja rodičia preukazovali buď majetkové alebo aj finančné príjmy, kde by sa zachovalo dodržiavanie zásad rovnakej životnej úrovne. Mala by sa už aj riešiť otázka nielen spotrebného charakteru, ale aj úsporného charakteru, pretože rodič, ktorý platí na dieťa, by nemal platiť len tú sumu, čo to dieťa okamžite spotrebuje. Tam by sa malo uvažovať o úspornejšom efekte. Aj toto by som si myslela, že by sa dalo riešiť v malej novele zákona. Bolo by treba stanoviť aj určitú minimálnu výšku výživného, ktorá by sa dala riešiť ešte predtým, než rozhodne súd. Jednoducho by sa stanovilo priamo v zákone, že takáto by mohla byť minimálna výška a potom na základe ďalšieho dokazovania majetku alebo príjmu by rodič mohol namietať alebo súd by mohol ešte upraviť túto výšku. Chcem povedať, že nie je to len môj návrh, ale rozprávali sme sa aj s odborníkmi, pretože komisia žien, ktorá je pri parlamente, sa touto otázkou zapodieva už dlhšie, a tiež máme pripravený do prvého čítania zákon, ktorý bude vlastne až na budúcej schôdzi.

K samotnému fondu. Možno tento názov - fond - bude mnohých poslancov trošku pliesť aj preto, že vlastne v decembri sme schválili zrušenie väčšiny fondov. Dnes nám niekto môže vytýkať, prečo teraz ideme zakladať jeden fond. Neviem, možno by bolo dobré zmeniť názov, možno by to mohol byť nejaký účet. Ja by som aj navrhovala, že by nemusel byť pri ministerstve práce, sociálnych vecí, ale mohol by byť priamo pri ministerstve financií. A potom ešte jednu pripomienku by som mala. Neviem, či je šťastné riešenie, že ten fond by bol v tomto centre, v Bratislave, keď dnes decentralizujeme všetko na okresy. Viem si celkom predstaviť, že by to mohlo byť priamo delimitované na okresné úrady, na odbory sociálnych vecí a tí by, tak ako vyplácajú rôzne dávky, mohli vyplácať i toto výživné.

A ešte mám jednu pripomienku, v zákone som to nepostrehla, možno, že budú nejaké vnútorné opatrenia. Ako by ste proste zaviazali či už správnu alebo dozornú radu, ktorá tam bude, aby sa potom s peniazmi, ktoré budú z rôznych fondov dávané, či to už bude z privatizácie, alebo sponzorské dary, ako to ošetriť, aby sa tieto peniaze investovali tak, aby neboli rizikové a nakoniec aby sa nezistilo, že ten fond vlastne nebude mať čo vyplácať, lebo ľudia, ktorí ho spravovali, jednoducho rozhodli zle, investovalo sa inde a prišlo by sa o peniaze. A vzhľadom na to, že návrh platnosti zákona je až od novembra tohto roku, nie je to pozmeňujúci návrh, je to odporučenie, zvážiť, či by sme proste ešte, navrhovateľkám, tento zákon nedopracovali a z toho, čo som povedala, vyriešiť, lebo ide nám, skutočne nám ide všetkým o jedno, aby tento zákon prešiel a aby splnil úlohu, ktorú splniť má. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pani poslankyne Haluškovej s faktickou poznámkou chce reagovať pán poslanec Mesiarik. Nech sa páči, máte slovo.

M. Mesiarik, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja súhlasím s pani poslankyňou z hľadiska jej návrhov, ktoré by mohli vylepšiť riešenie tohoto problému, ale ja by som chcel zdôrazniť, že tu ide skutočne aj o čas. Žiaľbohu, nepodarilo sa nám , a to nechcem hovoriť teraz o nejakých volebných obdobiach, ale od roku 1989, tento problém vyriešiť a máme množstvo sťažností ako poslanci, samozrejme, ale aj na výbore, kde zisťujeme, že nezodpovednosť, v úvodzovkách, rodičov, narastá. Dochádza k obrovským špekuláciám. Je tu množstvo nezamestnaných , ktorí, aj keby nešpekulovali, nemajú ani na to, aby zabezpečili toto výživné. Takže ja by som skôr navrhoval v druhom čítaní dopracovať niektoré chúlostivé miesta, ktoré sa zdajú, ale spustiť to ako prvý krok. Následne predsa nie je problém, aby sme siahli potom aj do zákona o rodine a do ďalšej legislatívy, ktorá by mohla tento problém, samozrejme, len podporiť a vylepšiť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Halušková, nech sa páči. Môžete reagovať.

J. Halušková, poslankyňa: Ďakujem za pripomienku. Veď ja som to navrhla kvôli tomu, že ja viem, že nie je čas, ale v návrhu tohto zákona je účinnosť až od novembra. Takže keď ešte rátam, že ešte máme marec, apríl, máj, jún, ale vravím, nebol návrh, to je na navrhovateľkách, aby sa k tomu vyjadrili a rozhodli sa, ako oni chcú. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Keltošová. Nech sa páči, máte slovo.

O. Keltošová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som chcela povedať k veci tri zásadné argumenty.

Prečo teraz? Pretože zákon o rodine, ako tu už bolo povedané, nebude do konca volebného obdobia predložený. Zákon o rodine je hotový, ale pretože je viazaný na dokončenie nového Občianskeho zákonníka, ktorý nebude hotový, jednoducho tento zákon o rodine, ktorý je pripravený, nemôže byť uvedený do praxe. Ja už som viackrát v tejto snemovni apelovala na všetkých poslancov bez rozdielu politickej príslušnosti, aby sme vyňali samostatný zákon o rodine a schválili ho. Pretože, a to je môj druhý argument, v tomto novom zákone o rodine, ktorý má tvoriť súčasť Občianskeho zákonníka, sú riešené tie veci, o ktorých pani poslankyňa Halušková hovorila. Je tam riešená otázka takzvaného minimálneho výživného. Navyše v tomto novom zákone o rodine je riešená aj otázka valorizácie výživného, tak ako máme valorizáciu dôchodkov s rastom životných nákladov. Samozrejme, že rastú životné náklady aj pre deti. A preto argumentujem tým, že tento nový zákon o rodine by bol najlepším riešením. Nie, neviem, ixtá novelizácia starého zákona o rodine, ktorý platí od roku 1963. Po tretie chcem povedať ďalší, posledný argument, prečo tento návrh zákon, ktorý predkladáme, treba vziať vážne v tomto čase. Je to síce pravda, že, teoreticky, Národná rada má ešte niekoľko mesiacov pred sebou, ale v praxi, pani poslankyňa Halušková, ak sa nepredložia návrhy zákonov do 20. apríla, tým končí akákoľvek legislatívna iniciatíva či poslancov, či vlády. Dvadsiatym aprílom končíme prijímanie nových legislatívnych návrhov. Preto by som sa veľmi prihovárala za to, aby tento návrh zákona prešiel do druhého čítania so všetkými výhradami, ktoré tu odzneli. Verím, že predkladateľky ich zoberú do úvahy a budú na ne reagovať. A nielen to, že 20. apríla máme deadline, kedy končíme s legislatívnymi návrhmi, teda s prijímaním legislatívnych návrhov, ale je tu jedinečná, historická šanca - teraz, teraz využiť zdroje, ktoré sa už viac nebudú opakovať. To znamená jeden a pol miliardy z privatizácie. Hovorím o tých peniazoch , ktoré už pán podpredseda vlády Csáky a vláda chcú dať na účely mimovládnych organizácií. Nemám nič proti tretiemu sektoru, naopak podporujem prácu, je to záslužná práca, ktorú tretí sektor robí. Ide však teraz, poslankyne, poslanci, o priority, čo je dôležitejšie v tejto situácii. To je už na vás a na vašich politických stranách, aby ste tieto priority zohľadnili.

A na záver úplne malá poznámka. Objavili sa v médiách reči, najmä zo strany pána Fica a Smeru, že tento návrh zákona je vykrádaním nápadov z dielne Smeru. Ja sama som bola obvinená, že minulý rok som mala vyhlásiť, že tento alebo podobný návrh zákona o náhradnom výživnom je zbytočný. Chcem povedať, že pán Fico aj Smer si pletú hrušky s jablkami, pretože, áno, minulý rok mal pripravený podobný návrh, ale išlo výlučne o čerpanie zdrojov štátneho rozpočtu. Vy viete, už ako skúsení poslanci, že ak niekto v apríli príde uprostred takmer kalendárneho roka s návrhom navýšiť výdavky štátneho rozpočtu, je to možno dobré pre neinformovaných voličov ako populistický ťah, ale určite to nie je reálne v parlamente. Tento prípad fondu náhradného výživného je iný, pretože tu ide o zdroje z privatizácie. A myslíme si, že teraz, keď sa rozhoduje o ich účelovom určení, jeden a pol miliardy, nemali by sme zabúdať na deti, tak ako tu bolo povedané, s tým, že štát bude vymáhať od neplatičov zdroje nazad do tohoto fondu, ktorému hovoríme "obrátkový". Či budeme nazývať tento fond fondom alebo nájdeme iné riešenie, to je podľa mňa technická otázka. To nemení nič na merite veci. Ja vás prosím o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pani navrhovateľky, či chce... Pani navrhovateľka chce sa vyjadriť v rozprave. Nech sa páči, máte slovo.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Ďakujem, pán podpredseda. Ďakujem všetkým diskutujúcim za podporu tohto návrhu zákona. Pani poslankyni Haluškovej, som veľmi rada, že hľadá ďalšie riešenia. Chcem však povedať, že tento náš predložený návrh rieši problematiku doteraz neupravenú a nedotýka sa zámerne žiadneho zákona. Ničoho sa proste nedotýka, nijakého zákona, hociktorej kompetencie hociktorého ministerstva. My to riešime, len možnože sme až veľmi opatrní v tom, že riešime už až na základe rozhodnutia súdu tie deti, ktoré nedostávajú výživné. Tie vaše návrhy sú skutočne vynikajúce a mohli by ísť súčasne ako malé novely niektorých zákonov, aj s tým minimálnym výživným, o ktorom ste hovorili, lebo skutočne, tie súdy sú veľmi zdĺhavé a je veľký problém, teda kým sa deti dočkajú výživného, ak aj rodič platí po vynesení rozsudku. Takže ja podporujem vaše návrhy a skutočne by bolo veľmi vhodné, aby ešte ako taký ďalší balíček noviel s týmto návrhom šiel. Áno, nie je ešte celkom dokonalý. Pán poslanec Mesiarik, ktorému tiež ďakujem za podporu, má pravdu, že ak to teraz nevyriešime, ak teraz nepomôžeme tým deckám, tak do konca tohto volebného obdobia sa nepohneme v tejto veci a skutočne tie deti strádajú a je našou povinnosťou týmto našim deťom pomôcť. Ja vám ďakujem veľmi pekne za podporu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pani navrhovateľke. Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť v rozprave? Nie. Ďakujem pekne. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pristúpime k ďalšiemu bodu a to je

Návrh zákona ste dostali ako tlač 1287. Návrh na pridelenie návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod číslo 1417. Za skupinu poslancov návrh zákona uvedie pán poslanec Jozef Krumpolec. Nech sa páči, máte slovo.

J. Krumpolec, poslanec: Vážený pán podpredseda, panie poslankyne, páni poslanci, mnohí z nás, ktorí sme zažili rok 1968, vieme, čo Alexander Dubček znamenal a znamená. Mladší o ňom vedia skôr z nášho rozprávania. Pred rokom 1989 sa o ňom v Československu prakticky 20 rokov mlčalo. Aj rozhovory o ňom a s ním znamenali riskovať, prenasledovanie pre jeho priateľov alebo aj pre tých, ktorí sa s ním boli ochotní aspoň pozdraviť. Tí, ktorí ho dôvernejšie poznali, vedeli, že nebol, tak ako nikto na svete, dokonalý. Ale vedeli aj to, že jeho dobrota, šľachetnosť, veľkorysosť a slušnosť sa len tak ľahko v minulej a ani v súčasnej Slovenskej politike nenachádzajú.

Jeho meno aj v temnom období normalizácie otváralo dvere do najvýznamnejších rezidencií demokratického sveta. Aj keď sa o to neusiloval, stal sa ešte za svojho života legendou. Alexander Dubček sa, žiaľ, nedožil po novembri 1989 žičlivosti ani na domácej politickej pôde. Až jeho tragédia v septembri 1992 a smrť ukázali, ako ho národ na Slovensku, bez rozdielu veku, vzdelania a politickej príslušnosti miloval, ako hlboko bol zapísaný do našich sŕdc. Bol a zostáva najznámejším Slovákom novodobej histórie. Zviditeľnil našu krajinu, priniesol pre nás veľa úžitku. Napriek prenasledovaniu nezostal zatrpknutý. O minulosti sa vyjadroval, že si ju máme pamätať najmä preto, aby sa zlo nemohlo opakovať, že by sme sa mali zamerať na zjednocovanie ľudí, nie na ich rozdeľovanie. Neprijímať tézu kolektívnej viny, pretože demokracia nie je iba pre novozaslúžilých, ale demokracia má byť pre všetkých.

S takýmto Dubčekom som sa stretol v roku 1968, takého som ho poznal aj ako predsedu Federálneho zhromaždenia Československej republiky po nežnej revolúcii. Muž, ktorý bol čestný a poctivý, ktorému ľudia verili, že ich nesklame. Pani Margaret Thatcherová ako ministerská predsedníčka vlády Veľkej Británie povedala počas návštevy Československa vo Federálnom zhromaždení v septembri 1990 tieto slová: "Slnko nám ukázalo svoju tvár. Bola to Pražská jar, v ktorej ste vy, pán predseda, zohrali takú významnú úlohu, skôr než bola nádej tak kruto zlikvidovaná." A nám, ktorí sme ho mali radi, teraz použijem slová Ivana Laluhu, jeho priateľa, prichodí len vyjadriť žiaľ nad tým, že lúče jeho osobného slnka nežiaria už ďalej, tak ako žiarili, a súčasne poďakovať, že zanechal trvalé stopy oteplenia ľudských vzťahov v živote slovenskej spoločnosti.

Pamiatku a úctu Alexandrovi Dubčekovi sme vyjadrili pred krátkym časom aj my poslanci, keď sme pomenovali námestie pred naším parlamentom jeho menom. Úctu a vďaku tomuto rodákovi z Uhrovca sa rozhodli prejaviť aj členovia akademickej obce Trenčianskej univerzity v Trenčíne. Nás, poslancov Národnej rady z tohto regiónu, požiadali, aby sme im v tomto aktívne pomáhali. Robíme to s radosťou aj s hrdosťou. Preto vám dnes predkladám v mene skupiny poslancov bez rozdielu politickej príslušnosti návrh zákona o zmene názvu Trenčianskej univerzity v Trenčíne na Trenčiansku univerzitu Alexandra Dubčeka v Trenčíne. Páni poslanci, panie poslankyne, prosím o podporu tomuto návrhu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi navrhovateľovi. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, pánovi poslancovi Milanovi Cagalovi. Nech sa páči, pán poslanec.

M. Cagala, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov vystúpil v prvom čítaní k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona o zmene názvu Trenčianskej univerzity, univerzity v Trenčíne, tlač číslo 1287 ako spravodajca určený Výborom Národnej rady pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Úvodom vás chcem informovať, že tento návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona o zmene názvu Trenčianskej univerzity v Trenčíne bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 14. decembra 2001, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku. Doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil tento návrh zákona. Spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie tejto 54. schôdze Národnej rady na prvé čítanie.

Ako spravodajca si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh zákona spĺňa po formálnej i právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Cieľom predkladaného návrhu zákona, ako sa uvádza aj v dôvodovej správe, je naplniť myšlienku, aby novovzniknutá univerzita v Trenčíne, ktorá si v tomto roku pripomenie 5. výročie svojho vzniku, niesla meno najvýznamnejšieho človeka v novodobých dejinách Slovenskej republiky, pána Alexandra Dubčeka. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky ako aj inými zákonmi a ďalšími právnymi predpismi. Navrhovaná právna úprava nie je v rozpore s medzinárodnými zmluvami ani inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu výboru vyplývajú podľa § 73 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, v rozprave budem odporúčať, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že prerokuje návrh skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona o zmene názvu Trenčianskej univerzity v Trenčíne, tlač 1287, v druhom čítaní. Vážený pán predsedajúci, odporúčam otvoriť rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu k tomuto bodu. Konštatujem, že písomné prihlášky som žiadne nedostal. Preto sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy? Dvaja páni poslanci. Pán poslanec Mikloško a Klemens. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Pán poslanec Mikloško. Nech sa páči.

F. Mikloško, poslanec: Chcem sa stručne vyjadriť k návrhu tohto zákona alebo novely zákona o Trenčianskej univerzite. Aby som vyjadril hneď svoje stanovisko, poviem, že mám pochybnosti o tomto návrhu zákona. Po prvé, od smrti Alexandra Dubčeka uplynulo 10 rokov. Býva akosi tradíciou alebo zvykom, že sa necháva dlhšie obdobie na to, aby sa tie osoby stali symbolmi štátu. To je prvá vec. Aj pri uliciach, názvov ulíc a podobne je to vždy veľmi opatrné, postupuje sa veľmi opatrne. Po ďalšie, toto nemôže byť celkom len rozhodnutie parlamentu alebo návrh poslaneckých skupín a najmä, nerád by som sa nechal vtlačiť do polohy, že kto proti návrhu nejakej poslaneckej skupiny vystúpi, ten je proti Alexandrovi Dubčekovi.

Ja som dva roky s Alexandrom Dubčekom veľmi blízko spolupracoval. Boli sme pri všetkých rokovaniach v roku 1990-1992 a vo svojej knihe Čas stretnutí som mu venoval celú jednu kapitolu. Ale pozmeniť univerzitu, ktorá sa už zakotvila, ktorá už vznikla s názvom Trenčianska univerzita, nemožno bez názoru, podľa mňa aj Trenčanov, nemožno bez názoru kompetentných orgánov, ako je mesto, mestské zastupiteľstvo a podobne, ale skôr by som povedal, bez názoru Trenčanov. To je symbol, Trenčianska univerzita je už symbol Trenčína a to bola vlastne tendencia minulej vlády, vytvoriť Prešovskú univerzitu, Žilinskú univerzitu, čiže dať tomu istý charakter, taký, ako bola svojho času Trnavská univerzita a podobne V tomto zmysle je Trenčianska univerzita zásadnejší názov ako univerzita pomenovaná po jednom človeku. Preto vyjadrujem veľké obavy a nie som si istý, či budem hlasovať za tento návrh, a nerád by som bol, keby sme meno Alexandra Dubčeka používali ako niečo, čo musí prejsť, proste, o čom už nie je možná diskusia. Ja osobne som bol dosť v rozpakoch, aj keď sa námestie pred Národnou radou pomenovalo po Alexandrovi Dubčekovi. Národná rada bola odjakživa zviazaná s Mudroňovou ulicou, to sú veci, ktoré spolu patria. Odrazu sa do toho vstúpilo a presne podľa taktiky...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, Delinga, prihláste sa.

F. Mikloško, poslanec: ...ale Mudroňova ulica bola zviazaná s Národnou radou. Odrazu sa do toho vstúpilo a vytvorila sa atmosféra, že kto bude proti, je proti Dubčekovi. Nie, Dubček je veľká postava Slovenska, presahujúca hranice Slovenska. Za Dubčeka vyšli z väzenia všetci politickí väzni, to mu nikdy nikto nezabudne. Samozrejme, Alexander Dubček mal aj svoje slabé chvíle. O tých nebudeme hovoriť, ale ideme už trošku príliš ďaleko a myslím si, že to nemôže byť vec takéhoto postupu, že niekto to navrhne a sme postavení pred hotovú vec a už z akejsi slušnosti nechceme protestovať.

Ja si myslím, že Trenčianska univerzita by mala zostať Trenčianskou univerzitou. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca Mikloška s faktickou poznámkou pán poslanec Hajdúk. Nech sa páči.

P. Hajdúk, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja si myslím, že na veci treba mať rovnaký meter. Poviem príklad. V Dolnom Kubíne je cirkevná škola Andreja Radlinského. Neprekážalo to mestskému zastupiteľstvu, neprekáža to občanom mesta, takto veci fungujú. Ak tento parlament prejaví vôľu, že si praje, aby Trenčianska univerzita niesla meno Alexandra Dubčeka, myslím, že to bude v úplnom poriadku a mali by sme to rešpektovať ako vôľu ľudí, ktorí majú právo o tom rozhodnúť. Všetko. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mikloško, môžete reagovať na faktickú.

F. Mikloško, poslanec: Ak tento parlament hlasovaním určí, že sa bude volať Univerzita Alexandra Dubčeka, tak to budem, pán kolega Hajdúk, rešpektovať, o tom buďte presvedčený. Že cirkevná škola si dá meno podľa Radlinského, to je jej právo, o tom nerozhoduje slovenský parlament. No univerzita, a univerzity na Slovensku reprezentujú Slovensko, a ja len opakujem, mali by sa k tomu vyjadriť aj obyvatelia Trenčína, pretože to je vec, ktorá je už symbolom Trenčína a celého okolia. To nie je len tak, že my vsunieme nejakému regiónu jedno meno, kde síce pán Alexander Dubček nejaký čas pôsobil ako tajomník Komunistickej strany, ale až tak veľmi, čo má s Trenčínom? Ani sa tam nenarodil, bol tam tajomníkom Komunistickej strany. Čo to s tým má spoločné?