B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási jediný poslanec, pán poslanec Langoš. Nech sa páči, máte slovo.

J. Langoš, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Aj posledný rečník sa vyhol tomu, čo je vlastne také kľúčové alebo čo by malo byť kľúčové v tomto ústavnom zákone. Je to stanné právo, štatárium alebo výnimočný stav a právo štátu obmedziť základné práva a slobody garantované ústavou v tomto výnimočnom stave. Je to posledný zákon, ktorý bol platný na našom území. Bol to prvorepublikový zákon o stannom práve. A po jeho zrušení vlastne prvý pokus o takto vymedzený ústavný zákon sa udial vo Federálnom zhromaždení v roku 1991. Pán minister Stank sa dobre pamätá, kolega Kanis sa pamätá tiež. Ja som predkladal ten ústavný zákon o výnimočnom stave a bol postavený na tom, že áno, štát má právo v istom ohrození alebo v stave ohrozenia obmedziť základné práva a slobody. Vtedy proti zákonu vystupovali všetci komunisti odľava doprava, hovorili, že nová v podstate revolučná moc sa chce s nimi vyporiadať týmto nástrojom, a ten zákon nebol schválený. Teraz sa opäť dostávame vlastne do situácie alebo teda obnovujeme diskusiu o tomto právnom a ústavnoprávnom nástroji, ktorý síce má zadefinovať výnimočný stav, ktorý môže a nemusí viesť do stavu vojnového ohrozenia alebo vojny, kde tá podstata ale spočíva v tom, že v tomto stave sú obmedzené niektoré základné práva a slobody a väčšie právomoci sa presúvajú, akú dostáva exekutíva. Teda činnosť parlamentu z mierovej doby je do istej miery obmedzená a väčšie právomoci má exekutíva. A v tomto stave, ústavnom stave je veľmi dôležitá kontrola vlastne toho, že štát musí aj zabezpečiť ten zvyšok práv a slobôd občanom, musí zabezpečiť ochranu územia, ochranu národných záujmov, ale súčasne obmedziť základné práva a slobody.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu poslancovi Langošovi za jeho faktickú poznámku.

Páni poslanci, panie poslankyne, vystúpili všetci poslanci, ktorí boli prihlásení do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pýtam sa pána ministra, či chce vystúpiť. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

J. Stank, minister obrany SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja by som chcel predovšetkým konštatovať, že aj diskusia v tejto etape predkladania ústavného zákona, teda v jeho prvom čítaní ukazuje, že v Národnej rade Slovenskej republiky je politická vôľa schváliť tento ústavný zákon, a to veľkou väčšinou, teda väčšou väčšinou, ako je potrebná ústavná väčšina. To, si myslím, je vynikajúce a to je veľmi dobrá správa aj domov, aj do zahraničia. Ja by som chcel vám za tento prístup všetkým poďakovať. Mnohé pripomienky mali taký charakter, že sú pre nás dôležitým impulzom pre to, aby sme sa pripravili vlastne na rokovanie vo výboroch, pretože boli už prednesené vecné a konkrétne pripomienky, ktoré budeme musieť vysvetliť alebo ktorými sa budeme musieť zaoberať, pokiaľ by išlo o úpravu jednotlivých ustanovení.

Dovoľte mi, snáď sa to nikoho nedotkne, aby som sa zaoberal len niekoľkými pripomienkami, ktoré považujem za mimoriadne dôležité pre túto etapu prerokúvania ústavného zákona.

Predovšetkým by som chcel reagovať na tú otázku, prečo sa zmenil pôvodný legislatívny zámer a prečo nie je upravená alebo upravovaná v tomto zákone situácia v čase mieru. Ako vysvetlil pán poslanec Kanis, skutočne je to tak, že nebolo možné vlastne pripraviť tento ústavný zákon dovtedy, než neboli jednotlivé situácie definované v Ústave Slovenskej republiky a až po zmene ústavy vlastne vznikla situácia a potreba, ktorá sa, samozrejme, ešte zdôraznila po 11. 9., aby sme urýchlene takýto zákon pripravili. Bol trikrát prerokovaný v Legislatívnej rade vlády a bolo mnoho diskusií na úrovni legislatívcov a právnikov nad touto predlohou. Musím povedať ale, že nakoniec sa ustálila diskusia do tohto návrhu predovšetkým preto, že dôsledne sa pridržiava ústavného zákona 90/2001 Z. z., kde ústava vo svojom čl. 102 ods. 3 hovorí, že spôsob výkonu verejnej moci v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu ustanoví ústavný zákon. To znamená, že ústava práve v tomto článku nepripúšťa, aby ústavný zákon upravoval spôsob výkonu verejnej moci v čase mimo týchto stavov. A to bol dôvod, prečo sme takýmto spôsobom postupovali a prečo je takpovediac nedodržaný legislatívny zámer schválený aj v Rade obrany štátu z roku 1999, pretože ho prekryla novela ústavy, ktorá hovorí to, čo som tu práve citoval.

V čl. 1 tohto vládneho návrhu je odsek 4, kde sa hovorí, že riadenie štátu v iných krízových situáciách ustanoví osobitný zákon. A to je práve odpoveď na tú otázku, či sa pripravuje audit krízového manažmentu. Áno, pripravuje sa, má byť hotový v termíne, ktorý je stanovený vládou do 28. 2. A na základe toho bude pripravený zákon, ktorý robí Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ktorý upraví riadenie štátu v týchto krízových situáciách.

Ďalej mi dovoľte, aby som reagoval na poznámku pána poslanca Andrejčáka, ktorý hovorí, že zostávame pred rokom 1989 a je ďaleko od NATO a podobne. Nemôžem súhlasiť s takýmto konštatovaním. Tento zákon je kompatibilný s podobnými úpravami v členských krajinách aliancie a takto vyzneli aj konzultácie, ktoré sme o ňom viedli s tímom NATO, ktorý tu bol minulý týždeň.

Pokiaľ ide o pána poslanca Cupera, tak môžem tu skutočne vyhlásiť s plnou zodpovednosťou, že SDĽ nechce ovládnuť spravodajské služby. Touto novelou a týmto zákonom nemám o tom žiadnu vedomosť a môžem vás ubezpečiť, keďže hovorili ste o tom, že, pán poslanec, keď to prehlásim tu, že budete mi veriť, tak verte mi, je to takto.

Čo bude robiť Parlamentná rada. Tak je uvedené, aj keď dosť všeobecne, že vykonáva ústavné právomoci Národnej rady v čase vojny, vojnového stavu a tak ďalej, skrátka v tom čase, keď funguje táto Parlamentná rada.

Definície jednotlivých stavov skutočne nie sú uvedené, je uvedené v tomto ústavnom zákone len to, kedy vznikajú takéto stavy, ako sa obmedzujú ľudské práva a ako budú fungovať ústavné orgány. Skutočne nemá ambíciu tento ústavný zákon aby definoval podrobnejšie jednotlivé stavy.

Keď dovolíte, k medializácii zákona ešte. Ja si myslím, že to je veľmi dôležitá poznámka. Spôsobom, ako bol pripravovaný tento zákon, a musím sa priznať aj preto, že Národná rada končí svoje rokovanie najneskôr v máji a treba ústavnú väčšinu na tento zákon, tak sám osobne som robil všetko preto aj s mojimi spolupracovníkmi, aby bol čím skôr predložený tento návrh ústavného zákona, aby sa tak stalo skutočne najneskoršie v januári. To sa podarilo a ja som vďačný za to, že môžeme o ňom rokovať a že môžeme o ňom napriek viacerým kritickým poznámkam rokovať v atmosfére, ktorá nasvedčuje tomu, že bude tento dôležitý ústavný zákon pre Slovensko prijatý. Ďakujem vám pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu ministrovi.

Pýtam sa pána spravodajcu, či sa chce vyjadriť v rozprave. Nech sa páči, máte slovo.

P. Ošváth, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, chcem sa na záver prvého čítania poďakovať všetkým poslancom, ktorí vystupovali v rozprave. Je evidentné, že z tej rozpravy vyplýva skutočnosť, že všetci poslanci daných klubov, ktorí diskutovali, majú záujem na tom a podporujú prijatie a, zdôrazňujem, nutnosť prijatia tohto zákona napriek tomu, že sú určité pripomienky k tomu obsahu, ktorý nám bol predložený. Domnievam sa ale vzhľadom na to, že ide o prvé čítanie, je vytvorený priestor do druhého čítania tak, aby navrhovateľ prípadne tieto pripomienky zohľadnil.

Bolo viacero pripomienok zo strany poslancov, dalo by sa o nich polemizovať. Samozrejme vzhľadom na to, že ide len o prvé čítanie, nevidím nutnosť k tomu zatiaľ prikročiť, ale najmä vystúpenie pána poslanca Kanisa, ktorý konštatoval, že tento návrh zákona je integrálneho charakteru a musí preto korešpondovať aj s ostatnými zákonmi bezpečnostného charakteru, je relevantné.

Na záver ešte raz ďakujem všetkým poslancom, ktorí vystúpili, a s potešením konštatujem, že neboli žiadne negatívne vystúpenia, ktoré by signalizovali, že tento zákon tak potrebný pre Slovenskú republiku v súčasnej dobe by nebol podporený.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem aj pánu ministrovi, aj spravodajcovi.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme teraz v rokovaní pokračovať prvým čítaním o štyroch zákonoch na základe všeobecnej vôle parlamentu a dohody.

Budeme rokovať o

vládnom návrhu zákona o obrane Slovenskej republiky (tlač 1312).

Rozhodnutie pána predsedu Národnej rady na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte pod č. 1471.

Ďalej je to

vládny návrh zákona o ozbrojených silách Slovenskej republiky (tlač 1313).

Rozhodnutie pána predsedu Národnej rady na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady je pod č. 1472.

Tretí v tejto skupine je

vládny návrh zákona o brannej povinnosti (tlač 1314).

Rozhodnutie pána predsedu Národnej rady na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte pod č. 1473.

A štvrtý v tejto skupine je

vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov (tlač 1290).

Rozhodnutie pána predsedu Národnej rady na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte pod č. 1469.

Vládne návrhy zákonov uvedie pán minister obrany Slovenskej republiky. Nech sa páči, môžete ich uviesť, aj jeden, aj druhý, tretí, štvrtý, po sebe.

J. Stank, minister obrany SR: Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, všetky uvedené zákony vychádzajú z plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky, vláda ich schválila a nadväzujú práve na predložený a v prvom čítaní prerokovaný ústavný zákon.

Predmetom vládneho návrhu zákona o obrane Slovenskej republiky je úprava spoločenských vzťahov na úseku obrany, najmä vymedzenie pôsobnosti orgánov štátnej moci pri plnení úloh na úseku obrany tak, aby obrana štátu bola zabezpečená v každom čase a v rozsahu, ktorý si vyžaduje vzniknutá alebo existujúce situácia v štáte. Tieto úlohy vychádzajú z ustanovení ústavy, ale aj z programového vyhlásenia vlády, ktorá si určila za cieľ presadiť optimálny variant zabezpečenia obrany štátu, spočívajúci v získaní plnohodnotného členstva Slovenskej republiky v aliancii. Samozrejme, najväčší rozsah úloh na úseku obrany zákon ukladá práve ministerstvu obrany. Medzi tieto úlohy patrí najmä príprava a realizácia koncepcie reformy systému obrany a koncepcia reformy systému riadenia obrany štátu. Návrh zákona o obrane Slovenskej republiky taktiež upravuje pôsobnosť obcí, vyšších územných celkov, práva a povinnosti právnických osôb, fyzických osôb oprávnených na podnikanie a fyzických osôb pri príprave na obranu štátu, najmä pracovnú povinnosť, povinnosť poskytnúť ubytovanie, povinnosť poskytnúť vecné prostriedky, a upravuje zodpovednosť týchto osôb za porušenie povinností. Návrh zákona tiež vytvára osobitnú úpravu vyvlastnenia nehnuteľností vo verejnom záujme na účely obrany v skrátenom konaní, vo výnimočných prípadoch a vytvára právny základ pre plánovanie obrany štátu. Osobitne sa zákonom upravuje zriadenie a pôsobnosť špecializovaných orgánov, ktoré majú zabezpečiť úlohy obrany. Navrhuje sa zriadenie vyššej vojenskej správy a územných vojenských správ. Tieto orgány v podstate nahradia doterajšie úrady vojenskej správy a okresné vojenské správy, rozdielny je ich navrhovaný počet.

Dovoľte mi, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prejsť k vládnemu návrhu zákona o ozbrojených silách Slovenskej republiky.

Táto právna úprava, ktorá je dnes obsiahnutá vo viacerých právnych predpisoch, už nezodpovedá zmeneným spoločenským pomerom a nevytvára dostatočné právne predpoklady na vykonanie reformy ozbrojených síl, ktorá je tiež podmienkou prijatia Slovenskej republiky do organizácií v rámci kolektívnej bezpečnosti, teda do Severoatlantickej aliancie.

Jej obsahom je úprava velenia ozbrojeným silám, riadenia ozbrojených síl, vyjadrujúca v nadväznosti na Ústavu Slovenskej republiky postavenie a úlohy jednotlivých orgánov, hierarchiu od Národnej rady, prezidenta, vlády Slovenskej republiky až po veliteľov ustanovených na velenie základným zložkám ozbrojených síl. Osobitne sa upravuje postavenie a úlohy prezidenta Slovenskej republiky ako hlavného veliteľa ozbrojených síl. Na plnenie tejto jeho úlohy sa priamo v zákone zakotvuje existencia Vojenskej kancelárie prezidenta Slovenskej republiky a jeho Čestnej stráže, ktoré majú postavenie vojenských útvarov. Navrhuje sa, aby organizačné členenie, umiestnenie a početné stavy určoval sám prezident. Obsahom predkladaného návrhu zákona je aj úprava vojenskej prísahy doteraz začlenená v Brannom zákone. Upravuje sa mobilizácia ozbrojených síl ako hromadné povolanie vojakov, odvedencov, vojakov v zálohe a vojakov povinnej vojenskej služby, ktorým bol výkon vojenskej služby prerušený, a poskytnutie vecných prostriedkov a ubytovanie pre ozbrojené sily. Ustanovuje sa aj možnosť okamžitého nasadenia vojakov ozbrojených síl na riešenie vzniknutej havárie, katastrofy alebo živelnej pohromy na základe žiadosti starostov obcí a orgánov vyšších územných celkov. Predložený návrh zákona upravuje aj vysielanie ozbrojených síl na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky a medzinárodnú spoluprácu.

Zásadnou úpravou vyjadrenou prechodným ustanovením je, že do 31. 12. 2002 súčasťou ozbrojených síl sú aj vojská ministerstva vnútra a železničné vojsko. Dňom 1. januára v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky z 15. 8. sa rušia vojská ministerstva vnútra a železničné vojsko. Všetky doterajšie časti ozbrojených síl budú tvoriť ozbrojené sily Slovenskej republiky jednotne riadené Ministerstvom obrany Slovenskej republiky.

K vládnemu návrhu zákona o brannej povinnosti.

Plnenie brannej povinnosti v navrhovanom rozsahu je v súčasnosti do času, než bude dosiahnutá úplná profesionalizácia ozbrojených síl, nevyhnutnosťou na zabezpečenie obranyschopnosti štátu. Stanovenie podmienok výkonu tejto povinnosti a v tej súvislosti otázok vyžaduje zákonnú úpravu. Takouto úpravou je v súčasnosti zákon č. 351/1997 Z. z. Branný zákon. Celková zmena zabezpečenia obrany Slovenskej republiky a realizácie reformy ozbrojených síl v intenciách schválenej koncepcie ozbrojených síl, obrannej stratégie a vojenskej stratégie vyžaduje aj novú právnu úpravu v rozsahu podmienok brannej povinnosti. Tá, samozrejme, zostáva aj v čase, keď bude už zrušená základná vojenská služba.

Predkladaný návrh zákona upravuje vznik, zánik a rozsah brannej povinnosti a jednotlivé druhy vojenskej služby. Upravuje režim odvodného konania vrátane úpravy správneho konania pri vydávaní rozhodnutia odvodnej komisie a jeho preskúmania. Návrh zákona určuje novú vekovú hranicu vzniku brannej povinnosti - po dovŕšení 18 rokov veku -, čím sa zlaďuje vnútroštátna úprava brannej povinnosti s medzinárodnými normami obsiahnutými v opčnom protokole Dohovoru o právach dieťaťa a účasti detí v ozbrojených konfliktoch. Upravuje sa aj veková hranica zániku brannej povinnosti, ktorá sa navrhuje znížiť zo 60 na 55 rokov. Predpokladá sa, tak ako tomu bolo doteraz, existencia štyroch druhov povinnej vojenskej služby, a to základnej, náhradnej zdokonaľovacej a mimoriadnej. Zmena úpravy výkonu vojenskej služby vyjadrená v tomto návrhu zákona tým, že upravuje len výkon povinnej vojenskej služby, sa dotkne aj niektorých ustanovení zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov, ktoré ministerstvo obrany pripravuje. Výkon profesionálnej služby tak bude komplexne upravený v zákone o vojenskej službe vrátane prieskumného konania a vojenských hodností.

K vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov.

Cieľom tohto návrhu zákona je upresniť platnú právnu úpravu preventívnej rehabilitácie na ktorú sa vysielajú profesionálni vojaci v záujme upevnenia ich telesného a duševného zdravia, konkrétne upraviť podmienky poskytovania náhrad výdavkov vynaložených na dopravu na túto rehabilitáciu. Ďalej sa upresňuje úprava poskytovania náhrad za stratu zárobku v dôsledku poškodenia zdravia vojaka a ustanovuje sa ich maximálna výška.

Potreba tejto úpravy plynula z aplikačnej praxe, keďže platná právna úprava dáva možnosť priznávania výšky náhrad za poškodenie zdravia bez presných pravidiel ich stanovenia. Tretím okruhom je úprava právnych vzťahov vznikajúcich pri výkone vojenskej služby v nadväznosti na nový Zákonník práce. Predkladaný návrh zákona zároveň odstraňuje prekážky brániace vysielaniu profesionálnych vojakov na výkon vojenskej služby v zahraničí na neobmedzený čas, na účely humanitárnej pomoci, vojenských cvičení alebo ich účastí v mierových pozorovateľských misiách tým, že vypúšťa ustanovenie časového obmedzenia výkonu vojenskej služby v zahraničí.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím o prerokovanie uvedených predlôh.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie štyroch vládnych návrhov zákona.

K prvému návrhu, vládnemu návrhu zákona o obrane Slovenskej republiky je spravodajcom pán poslanec Ošváth. Teraz mu dávam slovo, nech sa páči, pán poslanec, k vládnemu návrhu zákona o obrane Slovenskej republiky (tlač 1312).

P. Ošváth, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpil pri prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o obrane Slovenskej republiky ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom, Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

Na úvod vás chcem informovať o tom, že predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 11. januára 2002, čím boli splnené podmienky § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že návrh zákona spĺňa náležitosti o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie tejto 54. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.

Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Vzhľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa po prerokovaní Národná rada uzniesla na tom, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

Prosím, pán predseda, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

Dohodli sme, že rozprava bude ku všetkým štyrom vládnym návrhom zákona, takže vás teraz prosím, aby ste ako spravodajca predstúpili pred Národnú radu ku tlači 1313. Nech sa páči.

Zároveň máte návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom v rozhodnutí predsedu pod tlačou 1472.

P. Ošváth, poslanec: Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, vzhľadom na to, že bola spojená rozprava vystúpim zároveň aj ako spoločný spravodajca k vládnemu návrhu zákona o ozbrojených silách Slovenskej republiky ako spravodajca určený gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

Na úvod vás chcem opätovne informovať, že aj tento návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 11. januára 2002 a boli tak splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 54. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky do prvého čítania.

Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, návrhom zákona sa komplexne upravuje problematika ozbrojených síl Slovenskej republiky, pri zohľadnení ich súčasných úloh z vojenskej stratégie Slovenskej republiky a z materiálu - ozbrojené sily 2010, model 2010 -, ale aj záverov rôznych hodnotiacich komisií členských krajín NATO, ktoré vykonali v rezorte ministerstva obrany audit. Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenia vládneho návrhu zákona, ktoré budú predložené v rozprave najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, prispejú k jeho prípadnému dopracovaniu.

Vzhľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí vládny návrh zákona o ozbrojených silách Slovenskej republiky prerokovať v druhom čítaní.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.

Páni poslanci, odporúčam, aby sme prešli k tlači 1290. To je vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov, kde návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod č. 1469.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Antonovi Hoffmannovi, a prosím ho, aby sa ujal slova.

A. Hoffmann, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpil pri prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov (tlač 1290), ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

Na úvod vás chcem informovať o skutočnosti, že predmetný vládny návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 11. januára 2002, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie tejto 54. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.

Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Predmetný návrh zákona má za cieľ zosúladiť ustanovenia zákona o vojenskej službe so Zákonníkom práce.

Vzhľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov uzniesla na tom, že po rozprave odporučí vládny návrh zákona o brannej povinnosti (tlač 1290) prerokovať v druhom čítaní.

Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Vrátim sa ku tlači 1314 o vládnom návrhu zákona o brannej povinnosti, kde máte návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady v rozhodnutí predsedu Národnej rady pod č. 1473.

Dávam slovo spravodajcovi určeného navrhnutým gestorským výborom - Výborom Národnej rady pre obranu a bezpečnosť - poslancovi Petrovi Ošváthovi, aby predniesol správu. Prosím.

P. Ošváth, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o brannej povinnosti ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom, Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.

Chcem vás informovať, že predmetný vládny návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 11. januára 2002 a boli tak splnené podmienky § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 54. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania.

Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a v § 68 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona o brannej povinnosti nadväzuje na predchádzajúce návrhy a má za cieľ sprehľadniť riešenie právnych vzťahov súvisiacich s brannou povinnosťou občanov.

Vzhľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov uzniesla na tom, že po rozprave odporučí vládny návrh zákona o brannej povinnosti prerokovať v druhom čítaní.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram všeobecnú rozpravu k tlači 1312, 1313, 1314 a 1290, tak ako poslanecká snemovňa odsúhlasila.

V rozprave - za klub HZDS - je písomne prihlásený pán poslanec Imrich Andrejčák. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

I. Andrejčák, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som predtým, než prikročím k nášmu stanovisku, len takú poznámku mal pre pána ministra, že chápem, že obhajuje stanoviská, ale myslím si, že odmietanie názorov opozičných poslancov je teraz málo vhodné, pretože napr. na ten zákon, ktorý sme pred chvíľou posudzovali, potrebujete 90 hlasov. A naozaj zvážte, čo odmietnete, pretože, otvorene chcem povedať, v prípade, že dôjde k narušeniu mobilizačného systému a nebudú prijaté opatrenia na zabránenie tohto narušenia, budem veľmi ľahko v klube získavať dostatok hlasov, aby sme nepodporili ústavný zákon a ďalšie. Skutočne je to otázka, ktorá v najbližších dňoch začína. Ľudsky do termínu, keď chcete zasiahnuť do mobilizačného systému, nie ste schopní zvládnuť prerobenie mobilizačnej dokumentácie, zmenu tohto systému a tento proces treba rýchlo zastaviť. To len ako poznámku.

Je veľmi správne, že spolu s návrhom ústavného zákona boli predložené aj ďalšie zákony, pretože je možné aj pri dopracovaní pozvážať niektoré okolnosti, ktoré sú podľa mňa dosť nešťastne vložené do iného zákona než do toho, kam patria. Ale je to otázka už možných návrhov v priebehu druhého čítania, a tak vlastne dosiahnutia takého stavu, aby sme potom mohli schváliť všetky zákony.

Ja už som vystúpil s kritikou, že svojím charakterom musí odpovedať zákon, ktorý ideme prijímať, duchu zákona členských štátov NATO. Musím to znovu pripomenúť aj o týchto štyroch. Šiesteho tohto mesiaca v Bruseli generálny tajomník NATO vyhlásil, že všetky štáty, ktoré kandidujú, majú na pražskom summite rovnaké šance, závisí len od nich, ako tak budú kráčať. Tak kráčajme cez otvorené dvere, ktoré si môžeme otvoriť citlivým zvážením otázok, a nekráčajme smerom ku schodisku, ktoré je strmé a často aj nie je v poriadku.

Musím hneď na začiatku povedať znovu, a teraz hovorím o všetkých štyroch zákonoch, nebudem ich menovať, áno, tieto zákony pre Slovensko sú potrebné. Ale z návrhov zákonov v terajšej podobe nemôžeme schváliť ani jeden, žiaľ. To už je horšie, pretože do každého treba zasiahnuť. Majú málo takých ustanovení, ktoré by nás približovali k normám NATO. Je však možné formou poslaneckých návrhov a akceptovaním týchto návrhov vládou ich zapracovať, a teda môžeme ich schváliť.

Mám však výhradu k tomu, že napr. v zákone o obrane predložená doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie vychvaľuje, aký je to dobrý zákon. Ale citované paragrafy, ktoré tam sú, nehovoria o tom, akým spôsobom sa robí parlamentná kontrola ozbrojených síl, čo by malo byť v tomto zákone a čo je predmetom kritiky, ale o ľudských právach a o účasti v mierových misiách. Voči týmto častiam nemáme výhrady.

Máme však výhrady voči delegovaniu právomoci a organizovania alebo podmienok pre vykonanie civilnej kontroly alebo parlamentnej kontroly, ako to tak chcete, nad ozbrojenými silami. Nesúhlasíme a nebudeme súhlasiť, aby civilnému ministrovi, ktorý nemá vojenské odborné vzdelanie a vojenskú prax, dával zákon právo zasahovať do odborných vecí armády alebo aby mal on výhradné právo rozhodovať o tých veciach, ktoré vyžadujú odborné vzdelanie. Máme eminentný záujem na tom, aby bola zobratá možnosť politicky zneužívať funkciu a presadzovať lobistické záujmy alebo politické záujmy po dobu ministrovania s používaním finančných prostriedkov armády. Tam, kde to hrozí, nech podľa zvyklostí NATO prejde táto povinnosť na schôdzu Národnej rady otváraním zbrojných programov, ktoré zabránia tomu, že bude možné tieto programy zužitkovať. Tu nehovorím teraz o ministrovi Stankovi, ale hovorím o akomkoľvek ministrovi obrany pre budúcnosť, ktorý bude civil. Nie som za to, aby sme išli a vytvárali cestu, aby vojaci sa stávali ministrami. Nech vojaci odborne rastú až po toho najvyššieho na Slovensku a nepodporujme, aby zase vojakom sa uberali právomoci. Dajme vojakom právomoci aj zodpovednosť takú, aká je obvyklá v štátoch NATO. Som ochotný hlasovať za zákony bez ohľadu, či to bude o ústavnom alebo o ktoromkoľvek inom zákone, ak táto otázka bude vyriešená. Podľa môjho názoru cestu k tomu treba už otvoriť v ústavnom zákone. Chcem povedať, že kompetencie Národnej rady nie sú dobre urobené. Ale hovoril som to už v prvej časti a nebudem to opakovať.

Chcem ale povedať, že je tu ešte druhá vec, otázka napr. prezidenta republiky. Prezident republiky je hlavným veliteľom ozbrojených síl. Keď sa pozrieme do zákona o obrane, prezident má tam formálne právomoci. Tá prvá právomoc je, že prezident, a teraz nechcem citovať, aby som nemusel listovať, v troch prípadoch nerobí nič a vo štvrtom vlastne sa díva, čo sa deje, obrazne povedané. Nechcem znevažovať, ale takéto právomoci sme mu dali. Ja si myslím, že prezident na základe toho, že je veliteľom, musí mať rozhodovacie právomoci. A tie zodpovedajúce právomoci mu musí ktosi umožniť robiť. Dnešná Vojenská kancelária to nie je. Je tam síce skúsený generál, absolvoval aj výkon funkcie, aj vzdelanie na operačnom stupni, ale nemá na to žiadny personál. Vojenská kancelária bola zriadená a je schopná plniť protokolárnu funkciu prezidentovi republiky a prácu so sťažnosťami v oblasti obrany, bodka. Nie je schopná robiť žiadnu ďalšiu funkciu. Musíme teda aj túto otázku zvážiť a tú už treba urobiť, treba urobiť nejaký krok v týchto zákonoch. Nedá sa to nechávať na ďalší zákon, inak sa stane, že budeme mať zákonov o obrane viacej, než máme v armáde lietadiel.

Som presvedčený, že naša Národná rada musí, či už ústavným zákonom alebo zákonom o obrane, dostať právomoc, že bude rozhodovať o zavádzaní nových ručných zbraní, napr. hromadného účinku, ak z toho vyberieme pištole, zbraňových systémov a trebárs ich obmedzíme istým kalibrom, o zavádzaní nových tankov, bojových vozidiel, vzdušných aparátov, ale aj o zavedení novej rovnošaty, aby to nebolo to, čo sme už zažili, že v podstate sme kúpili zlý, nekvalitný materiál a rýchle sa menil, ale aj o zavedení nových typov techniky, aj keby sme tu mali stanovovať nejaké limity, od akej ceny za kus alebo za celkový program. Musíme to robiť formou programov.

Ale podľa môjho názoru nenavedieme poriadok do hodnotenia, oceňovania, ale aj sociálnych istôt, ak neprevezmeme to, čo je bežné v iných armádach. Nech Národná rada na základe zdôvodnených návrhov ministra alebo vlády alebo na základe oponentských posudkov znalcov rozhodne, koľko treba mať vojakov v letectve, koľko v pozemných vojskách, aký veľký počet vojakov dovolíme v orgánoch velenia, pretože, páni, nový minister podľa novej štruktúry bude mať viacej námestníkov, ako som ja mal ako minister federálnej armády, desaťkrát väčšej než tej, ktorú máme v modeli mať. Ja som mal päť námestníkov, on ich bude mať sedem. Budeme mať Generálny štáb neschopný splánovať boj, veliteľstvo pozemného vojska neschopné splánovať boj, veliteľstvo letectva neschopné splánovať boj. Nikto nevytvára spoločný orgán na boj. Budeme mať ďalšie veliteľstvo a to bude veliteľstvo výcviku a podpory, budeme mať ďalšie veliteľstvo, a je zatajené v materiáloch, veliteľstvo pre vojenské správy, to je obrovský aparát, ktorý vznikne v Banskej Bystrici. Mohli by sme o tom už teraz hovoriť podrobne, ale je nás tu málo, nebudem vás zdržiavať. Toto veliteľstvo bude veľký orgán s obrovskou zodpovednosťou. Bude centrálne v Banskej Bystrici a to bude kolos možno väčší, než je teraz Generálny štáb. A ešte máme tam skryté ďalšie veliteľstvo a to je Národné regrutačné stredisko a centrum, ktoré bude mať ako pavúka po celej republike náborárov a kancelárie. A takto by som mohol pokračovať ďalej. Takže budeme mať veľa veliteľstiev.

Nech o tom, koľko ľudí dovolíme náčelníkovi Generálneho štábu mať na ministerstvách či v orgánoch velenia, aké veľké môže byť ministerstvo, rozhoduje Národná rada. A ak prejdeme na hodnostné platy, tak ako je to obvyklé, tak by sme schvaľovali aj počty ľudí v hodnosti. Nehovorím, že máme prejsť na americký systém menovitý, ale na početný, áno, máme prejsť.

Predovšetkým je nutné vyriešiť definovanie terminológie aj v týchto zákonoch. Musíme si ujasniť a definovať, čo chceme a ako tomu rozumieť. Je to veľmi vážna otázka. Vážení, otázka, čo je obsahom pojmu "ozbrojené sily", čo je obsahom pojmu "ozbrojené zbory", čo budeme robiť s obecnou políciou, ktorá je vyzbrojená, čo budeme robiť s vyše 80 000 poľovných zbraní, a pripomínam, že takmer väčšina poľovných zbraní má vyššiu účinnosť než vojenský samopal, ktorý má armáda, toto musíme povedať. Toto musíme povedať, či tých 85 000 zbraní bude na Slovensku doma alebo si ich vezmú pri mobilizácii vojaci so sebou. Musíme definovať pojmy aj v tom, komu zbrane odoberieme. Ja si myslím, že už v zákone o obrane ani v ostatných zákonoch sa o ozbrojených zboroch hovoriť nedá, aj keď tu bolo miesto pre ne urobené.

Dovoľte, aby som povedal, že nemôže byť taký veľký rozpor, aby jeden zo zákonov, ktorý tu máme, mal na druhej strane napísané úlohy pre okresné úrady. A tak ako už niektorí pri minulom zákone kritizovali bezpečnostné rady, na okrese ich nevytvárame a ignorujeme. Ak dávame okresnej vojenskej správe viacej práce, než mala doteraz, napr. zavedením tohto snáď najzložitejšieho dotazníka, ktorý som kedy videl, ktorý je teda určite v rozpore so zákonom o ochrane osobných údajov, tak tam musíme vytvoriť priestor a pridať ľudí. A my ideme toto znižovať.

Pripomínam len, že niektoré otázky, čo sa týkajú bezpečnostnej rady sa premietajú do týchto zákonov a neboli doriešené. Neboli doriešené napr. otázky, aké sú vzťahy, právomoci aj bezpečnostnej rady kraja. Ak vezmeme líniu kraj - vyšší územný celok - obec - ministerstvo obrany, tak je taká otázka: V bezpečnostnej rade kraja majú byť zástupcovia vojakov. S obcami majú povinnosť komunikovať vojaci a majú právo vyžadovať od samosprávy plnenie úloh. Kto to bude? Nevzniká nám tu náhodou nová skupina vojakov, aby obsiahla celé Slovensko? Ak ich bude málo, bude tento styk raz za rok. A čo vtedy, až bude vyhlásený stupeň ohrozenia? Kto to bude robiť? Pripravení, nepripravení ľudia? Alebo to bude formálne? Tým to musí zákonodarca vyriešiť vtedy, keď takéto úlohy pre obce, vyššie územné celky, kraje a okresy stavia. Ja chápem, že ešte dnes možno nie je prijaté politické rozhodnutie o okresoch, dokedy budú. Riešme to nejakým spôsobom. Vyriešme aj túto otázku.

Čítal som a porovnával som aj návrh zákona o integrovanom záchrannom systéme (tlač 1237). Aj tam treba dopresniť v súvislosti s tými pojmami, ktoré použijeme v armáde, aj obsah pojmov, ale aj zladiť ich. Vznikali vedľa seba, nechcem povedať, že vznikali proti sebe. Stav tiesne kto má právo vyhlásiť? Ako sa tam dostane ten vojak, s ktorým sa tu počíta? Komu bude podriadený? Zákon o obrane o tom nehovorí. Aký bude rozdiel medzi rozsahom priestoru, na ktorom bude vyhlásená tieseň? A kedy to bude núdzový stav na obmedzenom území? Predsa ide stále o záchranu životov a majetkov. To sme nevyriešili v zákone. Buď teda treba rýchlo zladiť zákony, aby to bolo úplne jasné, alebo začleniť integrovaný záchranný systém istým spôsobom, alebo vytvoriť mechaniku k zákonu, ako sa tento integrovaný záchranný systém bude napájať do systému obrany alebo ako prestáva fungovať. Inak sa stane, že koordinačné strediská integrovaného záchranného systému budú stáť proti rozhodnutiam bezpečnostnej rady kraja alebo budú vydávať pokyny obciam rozporné navzájom.

Ale musíme aj v zákone povedať, kto má právo vyhlásiť núdzový stav na ohrozenom území. To už sa týka vyložene tohto pojmu, ktorý používa len ministerstvo obrany. Ale nič nehovoríme o riadení. Tak ako sme pekne obišli oblasť riadenia v mieri a za vojny a prípravu podkladov pre riadenie alebo bezpečnostné rady, tak teraz obchádzame aj zodpovednosť. Veď máme príklady. Ak vyhlási funkcionár na úrovni okresu v našom chápaní organizačnom núdzový stav, nikto nemá právo ani povinnosť mu do toho zasahovať. Ak požiada o pomoc vyšší stupeň, stáva sa tento vyšší stupeň okamžite zodpovedným, ale aj organizátorom so všetkými právomocami. Táto mechanika nebola doriešená, musíme ju doriešiť. Čo sa stane, ak bude treba použiť na riešenie núdze integrovaný záchranný systém v kraji, kde budú dve navzájom vzdialené ohniská? Ako to bude fungovať? Aký bude mať na to aparát? Tým sa zákonodarca veľmi nezaoberal.

Chcem povedať, že je veľmi na zváženie aj tá časť, ktorá hovorí o právomociach vojenských správ. Pripomínam len, že napr. bolo v Bratislave prejednávaných 2 039 podaní občanov, ktoré nemohol nikto robiť než vojenské správy. Ak z takého územia, ktoré riadila Bratislava, prejdú tieto podania do Banskej Bystrice, predstavte si, aký to musí byť veľký úrad. Spočítajte si, že obdobné množstvo bolo podľa počtu obyvateľov, že je to vlastne priemerné číslo. To sú tisíce podaní, ktoré tam prídu. Za každým podaním sú osudy ľudí. Ľudia, ktorí sa budú sťažovať na nečinnosť tohto systému kvôli škode napr. za 200 korún, majú cestovať na odvolacie riadenie z Bratislavy do Banskej Bystrice? Veď je to viacej než suma, ktorú mali zo zákona alebo podľa svojho presvedčenia dostať. Mám veľmi podrobné stanoviská funkcionárov, ktorí tejto oblasti rozumejú. Myslím si, že pri príprave návrhov na novelizáciu ich bude treba využiť.

Obrana štátu je vysoko odborná záležitosť. Tú nemôžeme podceniť. Vážení, to nie je hra na vojakov. Len vyberiem niečo napr. z obsahu toho nariadenia alebo rozkazu alebo smernice prezidenta. Musí presne definovať konkrétny cieľ politický a vojenský. Musí definovať mieru použitia ozbrojených síl. Musí definovať mieru a rozsah mobilizačnej povinnosti. Musí definovať časy, termíny pohotovosti vojsk, rozsah a obmedzenie občianskych a majetkových práv, rozsah evakuácie ľudí alebo musíme zákonom takéto široké právo preniesť kdesi dolu. Nájdime my odvahu povedať, či to bude robiť prezident, ktorému odborníci pripravia, zdôvodnia, obhája a ktorého presvedčia, že je to správne a nutné, alebo či túto právomoc narušovania a zásahu do majetkových a osobných práv občana dáme kdesi dolu a viacerým ľuďom. Nevyhýbajme sa tomuto vážnemu rozhodnutiu.

Stojí tu otázka, či prejdeme na zvyk NATO, že najvyšší vojenský funkcionár predtým, než je menovaný do funkcie, predstupuje a bojuje o podporu alebo o súhlas v parlamente. Náčelníka Generálneho štábu v Nemecku menuje minister obrany. Ako príklad uvádzam: Je to raz námorník, druhýkrát letec, tretíkrát predstaviteľ pozemného vojska. Nemôže si tam minister vybrať dvakrát po sebe letca, ale musí dodržať toto poradie. On si ho vyberá, on ho ustanovuje. Ale bez toho, aby on, ten kandidát prestúpil do parlamentu, aby získal podporu, ho nemenuje. To je v Spojených štátoch to isté. Predseda Zboru náčelníkov štábov tam predstupuje pred Kongres. A veru boli prípady, že to bolo neúspešné. Nezavedieme tu tento zvyk štátov NATO aj u nás? Alebo urobíme tak, že dáme najviac ustráchaného generála na náčelníka Generálneho štábu, aby nás politicky ľahko poslúchal. Nevytvárajme také ťažké situácie pre nás ani pre toho budúceho náčelníka Generálneho štábu.

Profesionalizácia bola ohlásená na rok 2006. Napadla ma taká myšlienka, keď som teraz sa snažil vyriešiť niektoré veci, prečo nevyužijeme tento moment na to, aby sme vyriešili nezamestnaných vojakov alebo občanov, ktorí chcú nastúpiť vojenskú službu a nemôžu ju nastúpiť, pretože ešte pred nimi starší nenastúpili. A do zamestnania práve preto, že neboli vo vojenskej službe, ich nechcú zobrať. V roku 2006 prestane byť dôležité, kto bol a kto nebol na vojne, lebo podľa návrhu zákona, ktorý tu je, o brannej povinnosti, vážení, ideme tvoriť zálohu aj z vojakov, ktorým bola odpustená vojenská služba, § 4, myslím, je to. A je tam napísané, že ktorým bola odpustená branná povinnosť, nastupujú do zálohy. Tak potom nezáleží, či budú mať o rok viac alebo menej. Ale veď my môžeme, ja neviem, či dneska je to 8 000 alebo 9 000 nezamestnaných, umožniť im, nech nastúpia vojenskú službu práve tí, ktorí po vojenskej službe budú už zamestnaní, lebo budú spĺňať tú podmienku. Netrvajme na tom, že najstaršie ročníky musíme urobiť. Veď už na tom nezáleží. Za 4 roky už by mali byť všetci iba civilmi. Otvorme k tomu cestu alebo riešme tento problém, možno tým zákonom o brannej povinnosti. Ale ja tu nevidím žiadny problém ani dnes, lebo minister nemá povinnosť brať najstarší ročník.

Chcem povedať, a nebudem už uvádzať ďalšie podrobnosti, že ponúkam moje pripomienky prípadným spracovateľom potom ďalej. A navrhujem, aby pán minister využil možnosť vytvoriť oponentskú skupinu z pracovníkov vojenských správ, ktorí sú tam, povedzme, najmenej 10 rokov, aby posúdila to, čo som ja vyslovil, aby posúdila trebárs pripomienky a protesty, ktoré sú proti terajšiemu zámeru, čo s vojenskými správami urobí, a posúdila materiály, ktoré sú predložené, vrátane návrhu zákona o brannej povinnosti a návrhu programu, ktorý k modelu 2002 je priložený, kde ich vlastne idú likvidovať. Nech vznikne materiál a nech sa to prejaví v zákone o brannej povinnosti tak, aby nám mohli ľudia povedať, áno, je to v prospech Slovenska, je to vhodné, páni poslanci, schváľte to. Ak to nevyužijeme, budeme znova narážať na pripomienky a trebárs aj na nesúhlas a neochotu poslancov, ktorí ho schvália.

Napriek pripomienkam, ktoré som mal, navrhujem alebo som za to, aby všetky tieto návrhy, teda návrh zákona o obrane, návrh zákona o ozbrojených silách, návrh zákona o brannej povinnosti aj návrh zákona o vojenskej službe išli do druhého čítania. Ďakujem.