P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu.

Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Vrždákovi, ktorého poveril gestorský výbor, aby informoval Národnú radu o stanovisku gestorského výboru k ďalšiemu prerokúvaniu tohto návrhu zákona.

Prosím pána poslanca Galbavého, aby si sadol na svoje miesto.

Nech sa páči, pán poslanec Vrždák.

P. Vrždák, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o prevencii závažných priemyselných havárií a o doplnení niektorých zákonov (tlač 1269) ako spravodajca určený výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

Čo sa týka môjho stanoviska k návrhu tohto zákona v prvom čítaní, konštatujem, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Prijatie tohto zákona je potrebné z viacerých dôvodov. Jednak je to potreba stanovenia podmienok a postupu pri prevencii závažných priemyselných havárií v podnikoch s prítomnosťou vybraných nebezpečných látok, ďalej je to určenie základných povinností prevádzkovateľov zariadení, kategorizácia podnikov, ako aj vymedzenie ďalších povinností zabezpečujúcich prevenciu vzniku havarijných situácií, ktorými môžu byť ohrozené životy ľudí a životné prostredie. Prijatie tohto zákona je veľmi dôležité i z hľadiska zosúladenia našich zákonov so zákonmi Európskej únie. Spracovateľ návrhu zákona pri jeho vypracovaní pamätal i na prípravu návrhov vyhlášok, ktoré budú riešiť všetky ďalšie súvislosti vyplývajúce z uvádzania tohto zákona do praxe. Verím, že spoločným konštruktívnym prístupom zo strany predkladateľa i poslancov prijme Národná rada Slovenskej republiky kvalitný zákon.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 395 z 29. novembra 2001 prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre zdravotníctvo, výboru pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 8. marca 2002 a gestorský výbor v lehote do 11. marca 2002.

Pán predseda, ďakujem, skončil so a odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu zákona.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie je to tak. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Páni poslanci, chcem navrhnúť, či, ak bude všeobecný súhlas, môžeme pokračovať v prerokúvaní ďalších bodov programu, ktoré sú schválené na 54. schôdzu Národnej rady, a po dohode s predsedami poslaneckých klubov by sme si stanovili či už na dnes alebo na zajtra hodinu, kedy by sme hlasovali o všetkých prekovaných bodoch. Je všeobecný súhlas s takýmto návrhom. Ďakujem pekne.

Na základe vami schváleného súhlasu prosím teraz pána ministra, aby z poverenia vlády uviedol

Pán minister, máte slovo.

L. Miklós, minister životného prostredia SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vývoj sveta je už taký, že stále prichádzajú do užívania nové chemické látky a, naopak, sú chemické látky, ktoré sa postupne nahradzujú inými. A keďže mnohé chemické látky, resp. akékoľvek iné výrobky poškodzujú ozónovú vrstvu, svetová environmentálna legislatíva sa snaží zachytiť tieto zmeny, a to tým spôsobom, že nejaké základné dohody sa neustále upravujú a pripravujú sa nové protokoly. Tak je to aj s tzv. Viedenským dohovorom o ochrane ozónovej vrstvy, ktorý má niekoľko protokolov. A tie protokoly majú niekoľko dodatkov. Slovenská republika je zmluvnou stranou Viedenského dohovoru o ochrane ozónovej vrstvy. Na tento dohovor sa pripája Montrealský protokol, potom Londýnsky, Kodanský protokol, Montrealský dodatok. A naposledy to, čo by sme navrhovali na ratifikáciu, je tzv. Pekinský dodatok, ktorý hovorí o dvoch nových látkach, ktoré je po prvé potrebné považovať za látky, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, a ktoré po druhé je možné vo svetovom spoločenstve vylúčiť alebo ktorých obeh je možné minimálne obmedziť. Ide tu o dve skupiny látok, predovšetkým sú to neplnohalogénované, chlorofluorované uhľovodíky a druhá skupina, ale vlastne to ide o jedinú látku, to je látka, ktorá má názov bróm-chlór-metán.

Chcem vás ubezpečiť, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, že z hľadiska Slovenskej republiky tu ide predovšetkým o politické rozhodnutie, pretože táto látka sa u nás nevyrába ani nepoužíva. Takže ide o politické rozhodnutie, a preto by som vás prosil, aby ste súhlasili s ratifikáciou tohto dodatku, vláda odporúča dodatok ratifikovať. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu.

Teraz prosím pána poslanca Ambróša, ktorého poveril gestorský výbor, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu tejto medzinárodnej zmluvy, ako aj o odporúčaní gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

L. Ambróš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás, na základe poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri prerokúvaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou "Dodatku Montrealského protokolu o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu, prijatého na 11. stretnutí strán v Pekingu" (tlač 1191) poinformoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto návrhu a o stanovisku gestorského výboru obsiahnutom v spoločnej správe k tomuto návrhu (tlač 1191a), ktorý máte pred sebou.

Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokúvaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou "Dodatku Montrealského protokolu o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu, prijatého na 11. stretnutí strán v Pekingu" bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody pod č. 218 zo dňa 17. októbra 2001.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1309 z 1. októbra 2001 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou "Dodatku Montrealského protokolu o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu, prijatého na 11. stretnutí strán v Pekingu" týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou "Dodatku Montrealského protokolu o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu, prijatého na 11. stretnutí strán v Pekingu" odporúčali Národnej rade schváliť tak výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ako aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou "Dodatku Montrealského protokolu o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu, prijatého na 11. stretnutí strán v Pekingu" v súlade s § 88 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou "Dodatku Montrealského protokolu o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu, prijatého na 11. stretnutí strán v Pekingu" schváliť.

Na záver by som chcel upozorniť, že v spoločnej správe (tlač 1191a) v návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky má byť správne uvedený rok 2002. Uvedená spoločná správa bola totižto pripravená už na rokovanie 53. schôdze v decembri 2001, ale bola presunutá na terajšiu 54. schôdzu. Ďakujem pekne, skončil som, pán predsedajúci.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Pýtam sa, či sa chce niekto vyjadriť k rozprave, ktorú týmto otváram k prerokúvanému návrhu na vyslovenie súhlasu s ratifikáciou medzinárodnej zmluvy. Konštatujem, že nie je to tak. Preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Prerušujem rokovanie, pán minister, pán spoločný spravodajca, o tomto bode programu. Budeme hlasovať po dohode s predsedami poslaneckých klubov v termíne, ktorý dohodneme.

Teraz pristúpime k prerokúvaniu návrhov zákonov, ktorých predkladateľom z poverenia vlády Slovenskej republiky je pán minister obrany Jozef Stank.

Páni poslanci, chcem vás informovať, že pán minister je predkladateľom piatich vládnych návrhov zákonov, z toho jedného vládneho návrhu zákona, ktorý je ústavným zákonom. Odporúčam, páni poslanci, ak bude všeobecný súhlas, aby sme o vládnom návrhu ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu rokovali tak, že budeme o tomto bode programu viesť samostatnú rozpravu, a o zostávajúcich štyroch vládnych návrhoch zákonov, ktoré bezprostredne aj obsahovo, aj vecne spolu súvisia, aby sme rozpravu zlúčili, a to tak, že navrhujem, aby pán minister uviedol najskôr ústavný zákon, po ňom by vystúpil pán poslanec Ošváth, ktorého poveril gestorský výbor, aby bol spravodajcom pri prerokúvaní tohto návrhu zákona. Po skončení rozpravy o tomto návrhu zákona by pán minister uviedol všetky štyri návrhy zákonov, po ňom by vystúpili spravodajcovia a spoločne by sme zlúčili rozpravu o týchto štyroch vládnych návrhoch zákonov. Je všeobecný súhlas s takýmto postupom? Ďakujem pekne.

Pán minister, prosím vás, aby ste teraz uviedli a odôvodnili

ktorý prerokúvame v prvom čítaní ako tlač 1311.

Pán minister, máte slovo.

J. Stank, minister obrany SR: Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, predkladám vám na prerokovanie návrh ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu z poverenia vlády Slovenskej republiky.

Návrh tohto ústavného zákona ustanovuje podmienky vypovedania vojny, vyhlásenia vojnového stavu, vyhlásenia výnimočného, núdzového stavu a zároveň v súlade s Ústavou Slovenskej republiky konkretizuje obmedzenia základných práv a slobôd občanov v čase vojny a v jednotlivých stavoch, v ktorých sa môže nachádzať Slovenská republika. Pre prípad vojny, vojnového stavu a výnimočného stavu sa ustanovuje aj spôsob výkonu verejnej moci, a to tak, aby bola zachovaná bezpečnosť štátu a jeho obyvateľov.

Keďže všetky štyri uvedené stavy sú spravidla v ústavnom živote štátu výnimočnými situáciami, vymedzujú sa aj oprávnenia Parlamentnej rady, ktorá má plniť niektoré úlohy zákonodarného zboru v čase, keď sa z objektívnych dôvodov v dôsledku vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu nemôže zísť Národná rada Slovenskej republiky alebo je inak znemožnená jej činnosť. Zároveň sa vymedzujú oprávnenia Bezpečnostnej rady, ktorá má plniť niektoré úlohy vlády Slovenskej republiky v čase, keď vláda v dôsledku vojny, vojnového alebo výnimočného stavu nemôže vykonávať svoje ústavné právomoci. V záujme koordinácie zvládnutia osobitných podmienok života v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v jednotlivých regiónoch štátu sa ustanovujú bezpečnostné rady krajov a vymedzujú sa ich úlohy. Riešenie mimoriadnych situácií vyžaduje ustanoviť aj režim uverejňovania rozhodnutí o vypovedaní vojny, uzavretí mieru, vyhlásení vojnového stavu, výnimočného stavu, núdzového stavu a ich skončenia, obmedzení základných práv a slobôd a režim činnosti orgánov súdnej moci.

Návrh ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu možno považovať za jednu z najdôležitejších právnych úprav. Pri príprave návrhu predkladaného ústavného zákona a po prerušení legislatívnych prác na ňom v dôsledku prípravy novely Ústavy Slovenskej republiky, ktorá bola prijatá ústavným zákonom č. 90/2001, ministerstvo obrany zvažovalo obsah predloženej úpravy. Využilo pritom poznatky z konzultácií s mnohými odborníkmi z oblasti ústavného práva, ako aj poznatky z úprav tejto dôležitej oblasti v niektorých štátoch Európy.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím o prerokovanie tohto návrhu.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi.

Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Ošváthovi, ktorého poveril gestorský výbor, aby informoval Národnú radu o prerokúvaní tohto návrhu ústavného zákona vo výbore pre obranu a bezpečnosť. Pán poslanec Ošváth, nech sa páči.

P. Ošváth, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpil pri prvom čítaní k vládnemu návrhu ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom - Výborom Národnej rady Slovenskej pre obranu a bezpečnosť.

Úvodom vás chcem informovať o skutočnosti, že predmetný vládny návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 11. januára 2002, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, že návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie tejto 54. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky do prvého čítania.

Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a v § 68 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaný návrh ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu obsahovo vychádza z bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky a sleduje zaručenie bezpečnosti štátu, naplnenie programového vyhlásenia vlády v snahe získať plnohodnotné členstvo v Severoatlantickej aliancii. Predpokladám, že prípadné zmeny a spresnenia vládneho ústavného návrhu zákona, ktoré budú predložené najmä v rozprave v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, prispejú k dopracovaniu tohto vládneho návrhu ústavného zákona.

Vzhľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov uzniesla na tom, že po rozprave odporučí vládny návrh ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu prerokovať v druhom čítaní.

Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu k tomuto návrhu.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spoločný spravodajca.

Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku, pána poslanca Andrejčáka. Pýtam sa, či sa chce z prítomných pánov poslancov prihlásiť ešte do rozpravy niekto k tomuto návrhu ústne. (Hlasy z pléna.) Chcem využiť prítomnosť viacerých poslancov v rokovacej sále teraz, lebo predpokladám, že frekvencia odchodu bude väčšia počas vystúpenia, a preto chcem dávať väčšiu šancu. (Neustále hlasy z pléna.) Pán poslanec Andrejčák, nech sa páči.

I. Andrejčák, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené poslankyne, vážení poslanci, už desaťročia trvá proces vytvárania európskeho veľkoštátu, ktorý dnes sa nazýva Európska únia. Už desaťročia trvá aj proces vytvárania jeho obranného systému. Napriek tomu efektívny systém tento pokus veľkoštátu ešte nemá a využíva Severoatlantickú alianciu. Zrejme ešte desaťročia bude tento proces prebiehať naďalej. Príde však doba, keď sa toto všetko vyrieši a keď nastane okamih, že tie štáty, ktoré sa stanú súčasťou tohto megaštátu, zrušia svoje ozbrojené sily a bude vytvorená jednotná spoločná sila, aby bránila štát a ochraňovala ho pred akýmkoľvek ohrozením. Nie je však známe kedy a je obava, že to bude trvať dlho. Preto aj naša starosť o otázky obrany bude zostávať ešte dlho na našich pleciach, aj keď uznávam snahu, a všetci to chceme, aby to od jesene tohto roku bolo už pod pláštikom NATO.

Chcem rovno povedať, že budem trošku dlhšie hovoriť, možno dlhšie ako 10 minút, možno až hodinu, podľa toho, ako mi to pôjde. Ale hneď na úvod chcem povedať, máme zodpovedané takmer 3 zásadné otázky, ktoré si treba uvedomiť. A poviem ich teraz, aby ste ma počúvali potom pozorne bez nejakej obavy. Tou prvou otázkou je, či takýto zákon je potrebný, pretože ide o prvé čítanie. Áno, tento zákon je veľmi potrebný pre Slovensko. Tá druhá otázka znie, či je možné ho schváliť. Odpoveď je, že teraz ešte nie, ale po úprave, ktorú môžeme v rámci nášho legislatívneho procesu urobiť, môže nadobudnúť tvár, ktorú aj opozícia podporí, a schválime ho. A tretia otázka dala by sa formulovať tak, či súhlasíme dnes, aby išiel do druhého čítania. Zase môžeme povedať, že áno, ale s podmienkou, že naozaj budeme to brať vážne a to, čo v zákone nie je, vy koaliční poslanci navrhnete a schválite, pretože vychádzajúc z doterajšej vyše 3-ročnej skúsenosti poslanecké návrhy poslancov opozície či vo výboroch alebo tu v pléne zásadne zamietate. Preto som volil formu, že budem hovoriť o tom, čo v zákone nie je alebo čo je v zákone nedobré a treba prehodnotiť. Tak dávam šancu hlavne poslancom SDĽ, pretože je to ich minister, tak aby to navrhli, a sme ochotní o tom hovoriť a to podporiť.

Dovoľte teda vrátiť sa k tomu, čo chcem dopovedať.

Až vtedy, keď tento európsky megaštát bude vytvárať svoje ozbrojené sily, zrušíme našu armádu. Dovtedy musíme riešiť, akým spôsobom sa brániť, ale aj akým spôsobom sa podieľať na spoločnej obrane so spojencami, pri ktorých od jesene, ako som hovoril, chceme, aby to bolo NATO. Ale musíme riešiť aj otázku, ako obrániť našu štátnosť vlastnými silami. Mohlo by sa povedať, či naozaj treba pripravovať sa brániť štát svojimi vlastnými silami samostatne. No, ak nie sme múdrejší, ako sú Poliaci, Maďari alebo Česi, tak určite áno, pretože oni, odkedy sa stali členmi NATO, nerušia armády, ale pokračujú naďalej v príprave a v zdokonaľovaní svojich armád, aj keď ešte oficiálne nebolo povedané, čo je minimálny podiel štátu na spoločnej obrane. Nezrušili prípravu na samostatnú obranu, aj keď už sú členmi NATO.

Mohol by som uviesť ako príklad, a tých príkladov by som mohol, keby som vybral ďalšie papiere zo stola, uviesť aj 50, Českú republiku, v ktorej nedávno najvyšší politici štátu rozhodli. Akceptovali názor, že Česká republika pre ochranu suverenity, pre obranu vzdušného priestoru potrebuje ustúpiť od myšlienky, že zavedie cvičné lietadlá 159 a nakúpi 36 superstíhačiek novovyrobených, pretože inak by musela sa obrátiť na iné štáty NATO, aby jej chránili vzdušný priestor - to by bolo finančne možno ešte aj drahšie, než keď to budú robiť svojimi silami -, teda 36 pre štát, ktorý je dvojnásobne veľký ako Slovensko, len stíhačiek. Pripomínam, že návrh modelu, ktorý tu je, a budeme o ňom potom hovoriť, navrhuje 18 lietadiel bojových spolu. A už len ako poznámku poviem. Nie je to 18 stíhacích lietadiel, ale 18 lietadiel bojových spolu. Niet armády na svete, vážení, ktorá by mala vo svojej organizácii viacej stíhačiek ako bojových lietadiel. Takú armádu nepoznám. Nie je však potrebné o tomto probléme teraz hovoriť ďalej.

Hovorím o tom len preto, aby ste si uvedomili, že to je napr. jeden z možných možno 50 dôkazov, ktoré by sa dali na príklade našich susedov, členov NATO ukázať, že naozaj každý štát z našich susedov dbá o to, aby si sám bol schopný ubrániť suverenitu štátu. My však dnes máme jednu ohromnú výhodu. Na rozdiel od našich susedov, možno je mi tento údaj neznámy, ale o Slovensku je mi známy, máme už presnú odpoveď na otázku, aký je minimálny podiel Slovenska na spoločnej obrane v rámci NATO.

Máme naozaj veľkú výhodu, že na pôde našej Národnej rady nám dal odpoveď sám generálny tajomník NATO lord Robertson, keď na spoločnom rokovaní troch výborov, teda výboru pre obranu a bezpečnosť, zahraničného výboru a výboru pre európsku integráciu vyhlásil, že špecialisti NATO prekontrolovali navrhovaný model 2010 a po ukončení plnej profesionalizácie je podľa jeho špecialistov dostačujúci ako podiel Slovenska na spoločnej obrane. Hurá, máme minimálny podiel, ktorý je. A nebudem o ňom ďalej hovoriť, len poviem, že mohli by sme vnútorne o ňom ešte aj uvažovať. Veď my máme predsa vojenskú nemocnicu, ktorú model neobsahuje za hranicami. To znamená, že asi s nami budú počítať aj touto formou. A môžeme si predstaviť, čo všetko, aké jednotky by Slovensko mohlo vytvoriť v budúcnosti, ktoré možnože by miesto niektorých zbytočných jednotiek v tomto modeli mohli byť. Ale nejdem spochybňovať model. Ja som hrozne rád, že túto odpoveď máme a počet techniky, ktorá dostačuje, počet ľudí, ktorých bude mať Slovensko v zbrani v mieri, pokiaľ budú plne profesionálni, stačí. Nemusíme mať viacej. Ale, vážení, to je odpoveď len na prvú časť, aký je náš podiel.

Odpoveď na druhú časť, to znamená tú druhú otázku, čo potrebuje mať Slovensko, aby sa ubránilo, nám nedáva, bohužiaľ, ani model, ktorý našťastie sme odložili, inak by som hodinu hovoril o tom, prečo je chyba, že ním chceme začínať. Tak pri tej druhej otázke by mali nám poslancom otvoriť oči rokovania o zákonoch, ktoré pán minister spolu s vládou predložil do Národnej rady. A potom by sme pochopili, prečo napr. my, niektorí aspoň, kritizujeme model, že je malý a že musíme mať väčšiu armádu. Plne chápem, že na schválenie prijatia Slovenska do NATO je nevyhnutné v krátkej dobe model slovenského vojska 2010 schváliť, dokonca ho schváliť aj opozíciou a uistiť velenie NATO, že ho nebudeme znižovať. Ja si myslím, že keby by sme ho urobili dvojnásobne veľký, čo v žiadnom prípade nemienime, tak NATO nebude protestovať, ale to minimum neporušíme.

Rovnako je dôležité podľa môjho názoru aj prijatie zákonov o obrane, o brannej povinnosti, o ozbrojených silách. Som však presvedčený, že tieto zákony aj tento ústavný zákon, o ktorom teraz hovoríme, musí byť prijatý v duchu tých zvyklostí, ktoré štáty NATO majú. Musí však aj napr. tento zákon už ústavný definovať úlohy orgánov, ktoré sú predmetom definície v tomto zákone nielen v čase vojny, vojnového výnimočného stavu a núdzového stavu, ale aj v čase mieru, aby v dobe, keď bude začínať toto nešťastné obdobie v slovenskej histórii, boli orgány funkčné, pripravené a boli schopné splniť úlohy. Bohužiaľ, tomu sa návrh ústavného zákona vyhýba. A preto môžeme povedať, ak to tam dorobíme, čo budeme v mieri držať, ako to bude fungovať, aké budú záruky, aké budú mať právomoci, s tým zákonom môžeme súhlasiť. Preto zatiaľ môžem povedať, žiaľ, túto časť, teda prípravu štátu, ústavných a iných štátnych orgánov a spôsob, ako riadiť, bohužiaľ, návrh ústavného zákona neobsahuje.

Obrana štátu vlastnými silami v modeli 2000 nie je doriešená. Dovoľte, kvôli tomu, aby ste to pochopili, treba trošku odbočiť do roviny názorov na nevyhnutnosť obrany. Poznáme niekoľko variantov, nebudem hovoriť o všetkých a poviem to veľmi stručne.

Najlacnejší a najspoľahlivejší je variant obrany, keď sme členom obranného systému a spojenectvo je dobré a spoľahlivé. Je to naozaj najlacnejšie. Všade tam, kde by sme museli dokupovať niečo, nám pomôžu spojenci.

Podstatne drahší je variant, ktorý nazvem: "Sami sebe." Ale ten je veľmi závislý od seba, od susedov. Nezúčastnenosť alebo neutralitu nám musia garantovať tí, ktorí sú naši susedia. Ale aj voči nim si musíme udržať samostatnosť. A podľa vojenskej teórie východnej alebo západnej, inú nepoznám, je prevaha pomeru síl celková v strategickom rámci 2 : 1 maximálnou hranicou, ktorú dokáže štát udržať. To znamená, my ak máme susedov menších, ktorí nevytvárajú pomer síl voči slovenským silám 2 : 1, môžeme o samostatnej obrane uvažovať bez spojencov. Naši susedia sú väčší, aspoň väčšina z nich. A preto by sme spoľahlivo, aj keby sme iba na počítači pri matematickom modelovaní boja hrali, mohli povedať, vždy prehráme. A teda pre nás je nereálne byť samostatný alebo nezúčastnený štát. Musíme sa brániť so spojencami.

Ale sú aj iné teórie. Napr. úplne nezmyselná, ja hovorím zvrátená teória, je teória jedného pána, nebudem hovoriť jeho tituly, nejakého pána Robejška z Hamburgu, tam učí. Ale oni ho tam držia asi ako exota na ukážku, kam sa dostane vojenské myslenie, keď sa do toho pustí človek, ktorý tomu nerozumie. Princípom jeho teórie je zrušiť armádu, vytvoriť malé bojové skupiny, ktoré sa vojdú na jeden džíp, dať na každý džíp protilietadlovú raketu, protitankovú raketu, guľomet, míny, ručné granáty, zakopať, schovať túto techniku, nechať sa obsadiť tým útočníkom a na signál potom vybrať ten džíp, postrieľať všetkých na okruhu 5 km, a tým vlastne poraziť ten obrovský štát, ktorý vás napadol, alebo obrovskú presilu. Je to fakt ako ukážka. Ani Švejk také niečo nevymyslel. Vydané je to, jeho názor, ale napr. Francúzi to v akadémii o tomto pánovi učia ako o odstrašujúcom príklade.

Ale sú aj také názory, že už netreba pripravovať armády, ozbrojené sily, pretože už vlastne nebudú bojovať proti sebe armády, ale bude bojovať štát formou malých úderných skupín proti malým skupinám teroristov. Ja nevidím šancu alebo neviem si ani predstaviť obdobie, kedy na svete takýto okamih nastane, že už to bude realitou. My sa toho ale zrejme nedožijeme. Všetky štáty sveta majú veľké armády a zatiaľ ich nerozpúšťajú. No a potom sú ešte niektorí, ktorí sú pesimisti, že netreba sa nám brániť vôbec - načo, veď druhý nás musí ochrániť - alebo že je to aj tak zbytočné, lebo prehráme. Tak také niečo ani pripúšťať nesmieme.

Nemusíme si teraz robiť starosti, kto z nich má pravdu, nech to riešia vojenskí teoretici. A keď chceme odpoveď, nech nám prídu hovoriť svoje predstavy. Ale až do vzniku tohto megaštátu v Európe a v blízkom okolí keď tomu neveríme, môžeme použiť argument: Ak to je dobré alebo nutné robiť našim susedom, robme to aj my. Pripomínam, že ani Česi, ani Poliaci, ani Maďari nerušia armády, neodstupujú od prípravy armády na vedenie bojovej činnosti. A nie sme o nič múdrejší ako oni, aby sme si mysleli, že to urobíme. Inak sa dostaneme do takej situácie, aká bola. A musím to, bohužiaľ, povedať, bolo to v novinách, mňa ľudia často sa na to pýtajú. Keď sme robili vojenské cvičenia a kvôli nebojaschopnosti letectva sme ukazovali, že už podporu pozemného boja netreba robiť stíhacími bombardovacími alebo bombardovacími, alebo bitevnými lietadlami, ale stíhačkami, to je dosť prekvapujúce pre všetkých vojenských teoretikov. Je lepšie sa správať, keď nevieme ako, podľa susedov. Tam aspoň môžeme predpokladať, že ak sa im nikto nevysmieva, tak asi robia dobre.

Dovoľte, aby som povedal, že veľmi oceňujem snahu rezortu obrany konečne vypracovať súbor zákonov o obrane štátu a predložiť predstavu, akú armádu chceme vytvoriť. Nemôžem však súhlasiť s tým, že bola vypracovaná väčšinou iba politicky, a nie odborne vybranými funkcionármi. Preto má veľa nedostatkov. A preto aj tak upútavam vašu pozornosť.

Hovorím, áno, potrebujeme takýto zákon, chceme takýto zákon, ale musíme ho upraviť. Ja nie som zástanca toho - má také nedostatky, že nech si to minister alebo vláda vezme naspäť. Poďme ho prerobiť. Musím však povedať verejne, že bol by ďaleko lepší tento zákon, ak by ministerstvo obrany do rozpracovania predstáv o týchto zákonoch a o modeli 2010 a s tým následných materiáloch, až budeme o nich hovoriť, vás o tom presvedčím, že mám pravdu, prizvalo vojensko-vedecké pracoviská, tých vojenských kandidátov a doktorov vied, ktorí nám učia vojenských profesionálov pre najvyššie stupne, aby oni pomáhali vypracovať na vedeckom princípe, na základe vedeckých poznatkov aj návrhy zákonov, aj princípy, aj analýzy, aby tak vznikal model. Vojenská akadémia Slovenského národného povstania v Liptovskom Mikuláši bola odstavená z tohto procesu. Vojenská lekárska akadémia Milana Rastislava Štefánika v Košiciach bola odstavená z tohto procesu. Bývalý Inštitút strategických štúdií, dnes už vlastne Inštitút obrany a bezpečnosti nebol pripustený k týmto prácam. Vysoko pripravení, teoreticky aj s dlhoročnými skúsenosťami, teda prakticky pripravení dôstojníci a generáli, aj keď niektorí z nich sú dnes na ministerstve obrany, neboli pripustení k týmto prácam. Vážení, tieto práce robili politicky delegovaní ľudia na vysoké funkcie a z titulu funkcie. Až budeme hovoriť o modeli 2010, vám to budem dokazovať na konkrétnych príkladoch. Tu boli ignorovaní a vysoko pripravení teoreticky aj prakticky bývalí dôstojníci a generáli, teda dnes už záložníci zo Slovenska, ale so zbožnou úctou boli rešpektovaní dôstojníci v zálohe zo zahraničia. S tým sa neviem zmieriť.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, cez tento tvrdý, ale pravdivý úvod, ktorého každé kritické slovo, až budeme hovoriť o modeli, vám budem dokazovať postupne, nebudem navrhovať ani zamietnutie modelu, až o ňom budeme rokovať, ani zamietnutie týchto zákonov. Všetko nás súri prijať ich. Všetko je upraviteľné a nič nemusí byť zdržané kvôli dopracúvaniu. Zlúčili ste rozpravu, takže musím ich vyberať.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Nezlúčili sme, pán poslanec, k tomuto bodu programu rozpravu, teraz je rozprava len k ústavnému zákonu.

I. Andrejčák, poslanec: Ospravedlňujem sa. Bol zrušený model a to nadväzné by som hovoril o niektorých veciach predtým.

Až schválenie ústavného zákona o bezpečnosti štátu nám umožní konkrétne upresniť úlohy v právomoci ústavných orgánov, štátnych orgánov aj samosprávy. Tu chcem povedať, že ak budete študovať napr. zákon o obrane, potom zákon o ozbrojených silách, zistíte, že je tam nesmierne množstvo úloh, ktoré sa nedajú robiť inak než v mieri, a že sú tam štátne orgány alebo dokonca vojenskí predstavitelia - majú vydávať úlohy, kontrolovať plnenie úloh, ktoré chcú od orgánov verejnej správy, teda od samosprávy. Ja som presvedčený, že už v tomto ústavnom zákone musíme k tomu aspoň v obecnej rovine otvoriť cestu. Inak sa stane to, čo je dnes bežné, že keď prídete do obce, tak starosta vojaka, ktorý chce po nich nejaké úlohy na základe uznesenia Rady obrany, posiela preč. Je to veľmi dôležité. Treba, aby v ústavnom zákone sme napr. riešili takú otázku a pre Slovensko veľmi citlivú, a prosím, aby sme to nepoužili ako strašiak pre ľudí, ale ani ju nepodceňovali.

Čo bude, aká bude kompetencia ústavných štátnych orgánov, orgánov samosprávy vrátane veľkých územných celkov na rozľahlom území Slovenska, keď sa nám vymkne spod kontroly obyvateľstvo? Máme dve atómky. Máme veľkú časť slovenského územia, ktoré je závislé od práce štátnych orgánov. A pokiaľ ju zanedbajú, vznikne katastrofa s povodňou. Čo v tom prípade? My nemôžeme hovoriť, že tí budúci funkcionári to všetko zvládnu. Čo v negatívnom prípade? Ako bude Slovensko ovplyvňovať túto situáciu? Ja som presvedčený, že napr. poslanci aj samosprávy sú motorizovaní ľudia. A ako prvé budú ratovať svoje rodiny a sami seba. Predstavte si oblasti okolo atómiek alebo celého toho povodia, keď sa nám vysťahujú. Veď to je jedna tretina Slovenska, ktorá utečie na iné územie Slovenska. Kto bude sa starať o energiu, o teplo, o nemocných, o bezvládnych? Kto sa bude starať o zásobovanie? Bude to robiť štát? Bude to robiť civilná organizácia nejaká alebo civilný systém alebo to musia prebrať vojaci? Dáme zákonom, že nesmú pri vyhlásení vyšších stupňov ohrozenia orgány samosprávy napr. v obciach opustiť územie? Inak odídu ako prví, majú autá. Tento zákon ústavný už v tom musí čosi riešiť. Nechcem navrhovať ako to má riešiť, nie je to predmetom tohto rokovania, len ukazujem vážnosť, čo treba riešiť. Som presvedčený, že to sa dá vyriešiť. Máme ľudí, ktorí to iste dobre vymyslia.

Sme malá krajina s veľkými a rozsiahlymi priestormi, kde môže vzniknúť veľmi zložitá situácia, ktorej včasné neriešenie, nepredvídanie, ako to vyriešiť, môže znamenať krach štátnej suverenity. V tej dobe stačí poslať niekoľko áut s dobre nahnevanými profesionálnymi vojakmi. A preto upozorňujem dopredu, že túto oblasť podľa môjho názoru treba riešiť.

Som presvedčený, že musíme aj v tomto zákone ešte poriešiť inú vec, aby sme napr. uznesením Národnej rady nespôsobili škodu štátu. Vážení, my keby sme teraz schválili model 2010, tak tento model predstavuje zrušenie skoro polovice okresných vojenských správ. To znamená, na jednej polovici územia zrušíme fungovanie mobilizačného systému. Prakticky za niečo vyše roka ideme druhýkrát ich reorganizovať, ale mobilizačný systém, terajší a základnú vojenskú službu chceme rušiť v roku 2006. A ja dodávam, že sa nám to nikdy alebo nijako do roku 2006 ukončiť nepodarí. To znamená, tento mobilizačný systém sa buď bude držať a vyrobí nový a po jeho spohotovení sa môže rušiť alebo sa musí držať až do okamihu, kým bude fungovať nový, či už ešte s vojakmi základnej služby alebo už len keď je mierová armáda profesionálna. Ale nedá sa to robiť dopredu. Vážení, uisťujem vás, že okresné vojenské správy dnešné nie sú na to, aby vybavovali vojakov, nástup vojenskej služby, to je len jedna z úloh, aby riešili odvolanie alebo odklad. Tá ich hlavná úloha je mobilizačná. V tej dobe to nikto nedokáže za ne urobiť. A ony sú schopné a pripravené. Dokonca aj vtedy, keď budú samy zničené, tak ten systém zapracuje, že v tom okrese bude mobilizačná úloha splnená. Ak to rozbijeme, nedá to naša generácia dohromady. Varujem pred tým. Je to veľmi zložitá, náročná oblasť a my ešte máme, bohužiaľ, väčšinou už v civile ľudí, ktorí jej rozumejú a sú schopní, keď ich dáme dohromady, nám otvoriť oči a povedať, čo treba urobiť. Preto musí zrejme ústavný zákon zabrániť, aby vznikol systém, keď rušíme, dokonca aj my sami, to, čo je pre obranu štátu veľmi dôležité, iným zákonom alebo uznesením. Myslím si, že tento ústavný zákon by mal otvoriť cestu k NATO, a nie robiť plot.

Vážení, dovoľte, aby som povedal, že naozaj zostávame pred rokom 1989. Aj u nás nie Národná rada rozhoduje, rozhoduje v bežných veciach, o zákonoch koaličná rada alebo teda koaličné rokovania. A my tu hlasujeme, často vás za to kritizujeme, ale, prosím vás, keď ideme robiť zásah do spôsobu, ako ochrániť existenciu štátu, ak ideme definovať na dlhé roky mechaniku a právny systém obrany štátu, nehrajme sa teraz na politické tábory. To musí byť urobené pre Slovensko odborne. A keď už chceme hovoriť, že pôjdeme do NATO, a ideme teraz prijímať zákony, veď jeseň je za chvíľu, tak dokážme tým "naťákom", že robíme také zákony, ako oni, že náš parlament k ozbrojeným silám robí to, čo oni, a nie to, čo robí socialistický štát. Veď povinnosti prezidenta, práva prezidenta, práva Národnej rady samotnej, pléna, práva výborov, vážení, to je komunizmus hlboký. Výbory parlamentu amerického, nemeckého a ďalších krajín majú úplne iné právomoci voči ozbrojeným silám. Plénum má úplne iné právomoci. Politici sú kontrolovaní parlamentom. Preto im zobrali práva rozhodovať o takých veciach, ktoré my úplne smelo dávame dokonca ministrovi. My zaťažujeme ministra povinnosťami, ktoré má robiť náčelník Generálneho štábu. Je to skutočne ďaleko od NATO. Ak toto neposúdime, a možnože práve tu sa žiadala pomoc tých predstaviteľov NATO, vytvoríme nový model, nový zákon a sme v roku 1989 alebo pred ním. A potom nám môžu povedať, že vážení, vy nejdete do NATO alebo vy sa neblížite k NATO, vy utekáte naspäť. Nie je to dobré. Je to teda oblasť, ktorú som chcel pripomenúť, pretože musí byť riešená.

A už len ako perličku poviem. Bol som na ceste v Spojených štátoch a pri jednom rokovaní u veliteľa leteckej základne, generála v priebehu toho dopoludňajšieho zamestnania kapitánovi, ktorý tam bol, inak pobočníkovi tohto generála, veterána z vojny, ktorý bol 11 rokov vo vietnamskom zajatí, prišiel iný dôstojník a mu nalepil na rameno papierové listy, ktoré označujú v amerických ozbrojených silách hodnosť majora. No pretože rokovanie nebolo veľmi vážne a ten vzťah, ktorý za tie dni sa medzi nami vytvoril, bol taký ľahší, tak keď nám pošepkal, že práve ho americký Kongres schválil na majora, tak ja som po chvíli, aby som odľahčil situáciu, povedal, naozaj máme iné zvyky ako vy Američania. My by sme už pili, pretože povýšený u nás musí ostatných pohostiť, to je zvyk. A on hovorí, že on nás nemá za čo pohostiť. Ešte nie je major, on iba je v polovici hodnosti a je schválený v zozname, že, až dôjde nakoniec výsluhy hodnosti, bude majorom a má právo podpísať kontrakt s vládou na ďalšiu vojenskú službu. To robil Kongres. To bol zoznam kongresu.

A my robíme, že jediného občianskeho zamestnanca, posledného občianskeho zamestnanca na ministerstve prijíma osobne minister do zamestnania. Ale právomoci o zavedení novej zbrane, o vyhadzovaní tisícok alebo miliónov, alebo miliardy my dávame preč kdesi. Ale to robia parlamenty. Tam sa otvára program, kedy napr. v Amerike príslušný minister musí obhájiť vo výbore pre obranu, že vôbec bude zavedená nejaká zbraň, že vôbec bude zavedených toľko a toľko zbraní. Ak mu výbor dá súhlas, má právo ísť do finančného výboru a tam začne ich presviedčať, že už to treba a že toľko peňazí potrebuje. A bez súhlasu finančného výboru nemá právo pokračovať. A až keď mu finančný výbor dá súhlas, vtedy ide do pléna. A vtedy sa v kongrese rokuje, keď bezpečnostný výbor povie, že áno, toto je najlepší typ, my sme za, aby tento typ v takomto počte išiel. Finančníci povedia, že áno, my súhlasíme, aby išiel tento s cenou, so zahájením platby, s ukončením platby. A kongres to schvaľuje, nie minister, ktorý tam príde, ktorý nepozná kvalitu techniky, musí byť odkázaný len na úradníkov, ktorí mu to povedia, a on má rozhodovaciu právomoc. Koho sa má spýtať, keď jemu štát postavil ľudí, ktorí mu to nesprávne stanovisko trebárs vypracujú. Toto je kontrola armády parlamentom. Toto je kontrola, a nie to, že my pôjdeme na ministerstvo vypiť kávu a zobrať v taške jeden tajný alebo obyčajný papier a nič s ním nerobiť.

Ukazujem teda oblasť, prečo tento zákon, a podľa môjho názoru ústavný, musí otvoriť cestu, pretože ide o zmenu takú, ktorá si podľa môjho názoru vyžaduje úpravu v ústavnom zákone. Ak teda chceme naozaj tvrdiť, že sme prijali zákony, ktoré nás vedú do NATO, musia mať charakter zákonov obvyklých v štátoch NATO. Nemôžu nás viesť na inú stranu.

Ďalšia oblasť je, ktorá, myslím, bude musieť byť poriešená tu a potom aj v ďalších zákonoch, ale už v tomto zákone niektoré termíny sú používané, je terminológia. A terminológia sa musí upraviť už aj v tomto zákone. Ja chápem pracovníkov ministerstva, že prechádzajú na terminológiu NATO. Nie vždy však treba prebrať anglický termín, keď slovenský existuje, a nech si to prekladajú tlmočníci. Alebo tí, ktorí používajú jazyk, nech hovoria, že musíme ale definovať obsah pojmov, ktoré budeme používať. Uvediem príklad. Keď vám americký seržant niekde na cvičisku, tak ako to mne vysvetľovali a ukazoval mi, ako sa bude rozhodovať, hovorí o doktríne, to vám vysvetľuje, ako to vymýšľa, to je doktrína, doktrinálny princíp. Keď to robí 5-hviezdičkový generál, je to tiež doktrína. A v slovenčine je taktika, potom je operačné umenie, potom je stratégia. Tu sa všade používa termín doktrína. My ho akceptujeme a prestávame mu rozumieť, ale každý z tých návrhov zákonov používa iný. Myslím si, že aj toto je oblasť, ktorú treba upraviť.

Dovoľte, aby som už nepokračoval ďalej. A som pripravený pánovi ministrovi potom, pretože očakávam, že bude záujem, aby sa upravil zákon a mohol byť v druhom čítaní potom schválený, povedať ďalšie podrobnosti.

Chcem povedať znovu, áno, odporúčam, aby tento zákon išiel do druhého čítania, odporúčam, aby sme o obsahu tohto zákona hovorili. Je možné ho doplniť, upraviť, vylepšiť, pretože ak sme prijali zmenu ústavy s tým nesmiernym množstvom pripomienok, ak sme prijali rozpočet s nesmiernym množstvom pozmeňujúcich návrhov, nevidím dôvod, aby sme takto vážny dokument, ktorý tak silne treba tiež v tomto roku prijať, a ďalšie zákony, ktoré nám vláda predložila, nemohli prijať. Preto si myslím, že pri ochote vyriešiť nedostatky predloženého návrhu ústavného zákona, pri jeho doplnení o oblasti, ktoré snáď len právnici dokážu povedať, že áno, musí to byť v ústavnom zákone alebo nemusí to byť v ústavnom zákone, môže to byť v iných zákonoch, až tieto nedostatky odstránime a dopracujeme, bude zákon pripravený na schválenie a osožný pre Slovensko. Ďakujem za pozornosť.