P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec chce položiť doplňujúcu otázku. Nech sa páči.

A. Engliš, poslanec: Pán premiér, obrátili sa na mňa občania doslova so strachom. Jednoznačne tvrdili, že napriek opatreniam, ktoré sa tam robia, doslova sa obávajú týchto cudzincov, pretože zatiaľ prechádzajú, ako sa oni vyjadrili, bez zbraní. Bežne si nakupujú potraviny, bežne si menia peniaze a z toho titulu považujú skutočne tieto opatrenia, i keď už, ako ste sa vyjadrili, niektoré aj po tej sťažnosti budú realizované iným spôsobom. Čiže dám doplňujúcu otázku. Môžem občanom z týchto ohrozených obcí povedať, že im bezpečnosť zaručujete? A opatrenia, ktoré sú, sú dostatočné na ich ochranu, nielen na ochranu hraníc, ale aj na ochranu týchto občanov? Ak vzniknú problémy, môžu sa obrátiť priamo na vás?

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán premiér, nech sa páči.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Áno, pán poslanec, myslím si, že celkom pokojne a jednoznačne môžete týmto občanom povedať, že robíme všetko, čo je možné urobiť, aby sa cítili bezpečne. Koniec koncov, povedal som im to aj ja sám, pán poslanec, lebo som neraz bol na uvedenom priestore. Neraz som tam bol. Navštívil som štátnu hranicu, pretože veľmi dobre viem, čo to znamená aj z pohľadu začleňovania sa Slovenska do Európskej únie. O tomto probléme často hovorím aj so svojimi partnermi z krajín V4, Európskej únie a už dnes môžem povedať, že sme úplne jasne pokročili na ceste ku štandardizácii tejto hranice tak, aby spĺňala senghenské parametre.

Súvisí to, samozrejme, aj s budovaním utečeneckých táborov, s technickým vybavením, personálnym. Nie všetko som uviedol vo svojej informácii, lebo som nechcel, aby bola príliš dlhá. Ale tak ako som uviedol, že sme tam poslali nových ľudí, rovnako by som mohol demonštrovať, že sme vyčlenili pomerne veľa peňazí na to, aby sme modernizovali technické prostriedky, aby naši ľudia, ktorí tam slúžia, boli lepšie a kompletnejšie vybavení.

Aj vízovú povinnosť voči Ukrajine sme nezavádzali radi. Potom sme ju zmäkčovali tým, že sme zavádzali špeciálne druhy víz pre turistov, obchodných partnerov a diplomatov a podobne. Ale sme si vedomí toho, alebo boli sme si hneď na začiatku vedomí toho, že je potrebné túto hranicu posilniť.

Posledná poznámka. Tohto roku sa Slovensko opäť stane predsedníckou krajinou Vyšehradskej štvorky. Plánujem, aby práve táto téma bola našou nosnou a dominantnou. V závere prvej časti mojej odpovede som vám naznačil, že už dnes nevnímame ako kľúčovú hranicu slovensko-ukrajinskú, ale zdá sa, že je to naša južná hranica. Keď sa pozriete na krajiny V4, ktoré chcú ísť do Európskej únie, a keď sa pozrieme na mapu, a keď si všimneme vonkajšie hranice krajín V4, tak odrazu uvidíme, že tých našich 97 km s Ukrajinou zďaleka, zďaleka nie je rozhodujúcich. Keď si pozrieme napríklad susedov Maďarskej republiky, medzi ktorých patrí aj Rumunsko, aj Juhoslávia, aj Chorvátsko a iné krajiny, tak vidíme, že jednoducho tých potenciálnych miest nelegálneho prechodu je oveľa, oveľa viac, a preto táto téma nemôže a nesmie byť iba témou Slovenskej republiky, alebo, nebodaj, dominantnou témou slovensko-ukrajinskej hranice. Ale chcem, aby bola témou vonkajšej hranice krajín Vyšehradskej štvorky.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán premiér, váš čas odpovedí na otázky poslancov vypršal. Ďakujem za odpovede. Pristúpime teraz k odpovediam na otázky poslancov položených členom vlády, generálnemu prokurátorovi a predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu.

Prvá z položených a vyžrebovaných otázok je otázka pani poslankyne Sabolovej, ktorá sa pýta pána ministra hospodárstva Ľubomíra Haracha: "Je výstavba nádržových blokov Kapušany II. v súlade s územným plánom Vyššieho územného celku Prešovského kraja? Rešpektuje záväzné regulatívnej ekonomickej stability?"

Takto mám napísanú otázku, ktorú ste položili, pani kolegyňa. Pán minister rozumie otázke, môže odpovedať.

Ľ. Harach, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, páni poslanci, pani poslankyne, pani poslankyňa Sabolová položila 1, 2, 3, 4, 5 otázok vlastne, ktoré súvisia s touto témou. Keďže nie je možné jednotlivo otázky oddeliť, tak odpoveď, ktorá bude na prvú otázku, nevyhnutne alebo bezpodmienečne prekrýva aj informácie k ostatným otázkam. Chcem možno poprosiť, aby to bolo pochopené aj ako odpoveď. Ak budete trvať na písomnej odpovedi, tak, samozrejme, bude vám k dispozícii.

Výstavba nádržového bloku Kapušany II. sa uskutočňuje v súlade s územným plánom veľkého územného celku Prešovského kraja, do ktorého bola táto investičná akcia zahrnutá. Potreba výstavby nádržového bloku Kapušany II. bola podrobne zdôvodnená v materiáli pre Radu obrany štátu pod názvom Návrh rozhodnutia o spôsobe dostavby veľkoskladu pohonných hmôt Kapušany a dokončenia rekonštrukcie veľkoskladu PHM Stožok. Predmetný materiál bol vypracovaný na základe predchádzajúceho uznesenia 34. schôdze Rady obrany štátu a bol schválený uznesením 37. schôdze Rady obrany štátu a následne schválený uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 534 z roku 2000.

Realizácia stavby nádržový blok Kapušany II. bola opakovane prerokovaná so všetkými zainteresovanými ústrednými orgánmi štátnej správy, pričom ich pripomienky a požiadavky k navrhovanej výstavbe boli zapracované do príslušných stupňov projektových dokumentácií. Predmetná akcia bola v súlade s § 20 ods. 4 zákona Národnej rady číslo 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, posúdená Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky, ktoré listom číslo 349/1997 zo dňa 13. 2. 2001 zaslalo ministerstvu hospodárstva svoje záverečné stanovisko k výstavbe nádržového bloku Kapušany II. Rozpočtové náklady stavby nádržový blok Kapušany II. boli v cenovej úrovni roku 2000 v objeme 1,5 mld. Sk. Vzhľadom na každoročné zvyšovanie cien stavebných, projekčných prác a prác súvisiacich služieb boli rozpočtové náklady predmetnej stavby precenené na cenovú úroveň roka 2002, a to vo výške 1 mld. 920 mil. 531 tis. korún.

Z uvedeného vyplýva, že súčasné ekonomické hodnotenie stavby nie je niekoľkonásobne vyššie, k čomu smerovala niektorá z vašich otázok, ale zvýšenie rozpočtových nákladov predstavuje, aj keď nezanedbateľnú sumu 420 mil. Sk. V období do 31. 12. 2001 boli zabezpečené tieto práce priamo súvisiace s pripravovanou investičnou akciou. Príprava predprojektovej dokumentácie, predbežný geologický prieskum, geologické práce, posúdenie seizmicity záujmového územia, meranie čistoty ovzdušia v obci Kapušany a jej okolí, výstavba čističky odpadových vôd a kanalizácie obce Kapušany, bol vypracovaný a verejnoprávne prerokovaný územný plán záujmovej zóny. Bola vypracovaná štúdia, stanovenie bezpečnostných a enviromentálnych rizík pre Slovnaft a. s. terminál Kapušany a návrh na určenie pásiem bezpečnostnej ochrany areálu podniku s určením bezpečnostných opatrení obmedzujúcich činnosti vo vnútri týchto pásiem. Na vyjadrenie zainteresovaným orgánom štátnej správy bola vyexpedovaná projektová dokumentácia na vydanie územného rozhodnutia. Východiskovým predpokladom realizácie stavby nádržový blok Kapušany II. bola komplexná rekonštrukcia jestvujúceho veľkoskladu PHM Slovnaft, ktorá vzhľadom na v budúcnosti nevyhnutné technicko-geologické prepojenie jestvujúceho skladu PHM s navrhovaným skladom pozostávala najmä z vybudovania skvapalňovacej jednotky, vybudovania požiarnych zariadení, sanácie železničnej vlečky a výstavby čističky odpadových vôd a kanalizácie obce. Týmito opatreniami sa okrem iného dosiahlo, že v súčasnosti sú parametre jestvujúceho závodu Slovnaft a. s. terminál Kapušany z hľadiska bezpečnostného a z hľadiska ekologického objektívne kvalitatívne na vyššej úrovni, než akú si vyžadujú príslušné zákony a predpisy vydané pre tieto oblasti.

Taktiež sa dosiahli výrazné ekonomické úspory. Uvedené zariadenia budú v budúcnosti slúžiť jestvujúcemu nádržovému bloku Kapušany a aj nádržovému bloku Kapušany II. V prípade umiestnenia nového nádržového bloku do inej lokality by sa museli tieto zariadenia nanovo vybudovať. Rozhodnutie o umiestnení stavby v lokalite Kapušany - tomuto rozhodnutiu predchádzal výber lokalít v Spišskej Belej, Pozdišovciach, Rudňanoch, Hozelci a Vydrníku. V odpovedi, ktorú vám môžem dať k dispozícii, je zhodnotenie každého tohto výberu a prečo boli vybrané Kapušany II. Umiestnenie tohto nádržového bloku je dané strategickými záujmami Slovenskej republiky, strategickými záujmami udržiavania 90-dňových zásob, na čo Národná rada Slovenskej republiky schválila aj príslušný zákon. Podotýkam, že s rozšírením tohto času o uvažovanom objeme pohonných hmôt v nádržovom bloku Kapušany II. sa zatiaľ alebo v budúcnosti nepočíta. Všetko, skončil som.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Pán minister, ďakujem za informáciu. Informácie, ktoré odzneli, sú mi pomerne známe. Požiadala by som vás, aby som dostala túto odpoveď aj písomne. A ešte chcem doplniť otázku. Chcem len niekoľko krátkych pripomienok v rámci času. Posudzovanie vplyvov na životné prostredie bolo urobené v roku 1997. V roku 1998 vláda schválila veľký územný celok Prešovského kraja. Momentálne je aktualizácia generelu, pretože práve aj z týchto dôvodov, ktoré sa týkajú Kapušian, dochádza k nejakej zmene. Moja otázka, na ktorú aj odpovedáte, či nedošlo, teda ako je to s ekologickou stabilitou, chcem sa opýtať, v rámci aktualizácie generelu je určené toto územie ako regionálne biocentrum Kapušiansky hradný vrch a Dubník, ktoré je navrhované do nadregionálneho biocentra stráže. Čiže už tu, hovorím, čo sa týka ekológie, je istý rozpor, že priamo na území obce ideme dnes budovať desať, vždy sa tie čísla pohybujú od roku 1997, odkedy je táto akcia v konaní a sú vždy iné. Teda je to v súlade a budete aj túto záležitosť pri schvaľovaní alebo novelizácii generelu zvažovať?

Moja poznámka na ekonomické údaje je, prečo pri posudzovaní vplyvu a vôbec pri rozhodovaní sme neuvažovali aj s nádržami, ktoré sú dnes prázdne v Slovnafte-Vojany, ktoré by kapacitne, tak ako sú dnes známe 60 tisíc kubických metrov veľkokapacitné nádrže, prečo by nemohli byť využité a tam by boli dobudované ďalšie nádrže. Nie je to v centre obytnej zóny, tieto veľkokapacitné nádrže sú dnes postavené a sú nevyužívané.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán minister.

Ľ. Harach, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne. K prvej otázke som už povedal, že k posudzovaniu ekologických vplyvov sa v súlade so zákonom vyjadrilo ministerstvo životného prostredia. Je pravda, že to vyjadrenie bolo vo februári v roku 2001. Ale predpokladám, že keby v súvislosti s definovaním a s ustanovením v istých biotopoch, o ktorých ste hovorili, ministerstvo životného prostredia zistilo, že nie sú splnené niektoré požiadavky z pohľadu tohto zákona, tak by pripomienkovalo, aj dodatočne možno z vlastnej iniciatívy túto stavbu. Využijem váš podnet na to, aby som to prerokoval s ministrom životného prostredia a v prípade, že by takéto požiadavky vznikli, tak budú musieť byť technicky, technologicky vyriešené takým spôsobom, aby nastal súlad týchto záujmov, po prvé.

Po druhé, čo sa týka prázdnych nádrží. Rada obrany štátu niekoľkokrát prerokúvala vlastne kapacitu nádrží zásobníkov v súvislosti so strategickým zámerom, ktorý máme, bez ohľadu dokonca na integráciu udržiavať z bezpečnostného hľadiska 90-dňové zásoby ropy a ropných produktov. Veľmi otvorene môžem povedať, že niektoré zásobníky práve z dôvodov ekologických a z dôvodov technicko-technologických boli z tohto vylúčené. Tým nechcem povedať, že by sme neuvažovali s nádržami, ktoré sú vo Vojanoch, ale v tomto okamihu Vojany nemali takú vysokú prioritu, aby sme napĺňajúc naše zámery do roku 2008, tak ako nám to umožňuje prechodné obdobie v kapitole energetika, dosiahli také zásoby, aby sme naplnili zákon o 90-dňových zásobách ropy. Nepočítame, že by sa stavali nové zásobníky, s tým dokonca, že sa urobili aj niektoré úpravy z hľadiska odhadu zásob, ktoré sú potrebné pre Armádu Slovenskej republiky, ešte stále kapacity, ktoré sú k dispozícii, nepostačujú na vybudovanie 90-dňových zásob. Ale v tomto okamihu nepočítame so stavbou nových.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďalšia v poradí z vyžrebovaných otázok je otázka pána poslanca Ambróša pánu ministrovi Koncošovi, ktorý sa pýta: "Prosím o vysvetlenie, pán minister, z akých dôvodov považujete Lesoprojekt Zvolen údaje z platných lesných hospodárskych plánov za dôverné v zmysle bodu 26 prílohy číslo 3 k zákonu 241/2001 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností?" Môžete odpovedať.

P. Koncoš, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán poslanec, na základe ustanovenia § 4 vami citovaného zákona o utajovaných skutočnostiach Národný bezpečnostný úrad vydal vyhlášku číslo 432/2001 Z. z., ktorou sa ustanovuje zoznam utajovaných skutočností. V prílohe číslo 5 vyhlášky je uvedený stupeň utajenia údajov lesných hospodárskych plánov rozdelený na dôverné, t. j. údaje z územia vo vojenských obvodoch, a vyhradené, t. j. údaje z ostatného územia. Nechcem citovať, ktoré sú vyhradené za dôverné a ktoré za vyhradené, ale práve na základe tejto vyhlášky informácie v lesnom hospodárskom pláne sú hlavne informáciami o majetku vlastníka lesa, o jeho perspektívnom využití na najbližších desať rokov, pretože na desať rokov sa vždy robia plány, lesné hospodárske plány a z uvedeného dôvodu sú údaje chránené stupňom utajenia vyhradené. Informácie získané pri tvorbe lesných hospodárskych plánov sú priamo premietnuté do platných LHT a tieto nie je možné rozdeliť. Lesoprojekt Zvolen sa pri ochrane dát v informačnom systéme lesného hospodárstva riadi teda platnou legislatívou. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ambróš.

L. Ambróš, poslanec: (Začiatok vystúpenia nebolo počuť.) ... a otázka, trebárs, ťažby je aj otázkou, povedal by som, spôsobu, aký sa použije v lesnom hospodárskom pláne a či nejde o to, aby sa vlastne zakryli, nazvem to tak, nelegálne spôsoby ťažby na tých miestach, kde by nemala byť táto ťažba použitá.

P. Koncoš, minister pôdohospodárstva SR: Máte možnosť, pán poslanec, urobiť poslanecký prieskum v Lesoprojekte. Ak máte podozrenia na niektoré neoprávnené ťažby ako poslanec alebo ako skupina poslancov, samozrejme, k týmto informáciám budete mať prístup. Ale nie je to možné jednoducho zverejňovať. Ja som citoval vyhlášku Národného bezpečnostného úradu, kde je presne uvedené, o čo sa opiera Lesoprojekt. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu ministrovi za odpoveď.

Pán poslanec Engliš sa pýta pána ministra zdravotníctva Romana Kováča, za ktorého bude odpovedať pán minister Čarnogurský: "Ste presvedčený, že kapitácia je ten najsprávnejší spôsob riešenia financovania ambulancií?" Nech sa páči, pán minister Čarnogurský, odpovedajte za pána ministra Romana Kováča.

J. Čarnogurský, minister spravodlivosti SR: Pán poslanec, ako odborník na zdravotníctvo vám odpovedám, že kapitačnou platbou sú v súčasnosti financované ambulancie prvého kontaktu, teda praktický lekár pre deti, dorastový lekár, praktický lekár pre dospelých a obvodný gynekológ. Ostatní ambulantní lekári sú platení výkonovo. Kapitačná platba má svoje výhody aj nevýhody. K základným výhodám patrí jednoduchosť, administratívna nenáročnosť, tzv. uzatvorený systém platieb. Je to vlastne zamedzenie nežiaducej expanzii výkonov, garantovaný objem platieb a stabilita platieb. Na druhej strane však tento spôsob úhrad má rad nevýhod, prejavujúcich sa predovšetkým tým, že neexistujú stimulačné, motivačné nástroje vo vzťahu ku kvalite práce, k efektívnosti a podobne. Súčasný kapitačný spôsob platby lekárov prvého kontaktu treba pokladať za prechodný v procese transformujúceho sa zdravotného systému. V priebehu najbližších rokov určite dôjde k jeho zmene. Veď už v poslednom cenovom výmere, ktorý je platný od 1. 1. tohto roku, je okrem kapitačných platieb zaradené aj výkonové platenie za preventívne výkony. Tento proces bude pokračovať. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Engliš, nech sa páči.

A. Engliš, poslanec: Pán minister, musím dať otázku, aj keď viem, že ju budete tlmočiť, pretože podľa môjho názoru aj v tej odpovedi jednoznačne bolo povedané, že neexistujú motivačné nástroje v tomto systéme a dovolím si verejne povedať, že podporuje doslova lajdáctvo, pretože niektorí lekári dostávajú financie alebo peniaze len za to, že majú veľký obvod. Pán minister, vo výbore, keď som sa na to spýtal jeho štátneho tajomníka, bolo mi odpovedané, že budú tento problém riešiť. Čiže opäť odpovedá, že budú tento problém riešiť. Preto vás žiadam, aby ste tlmočili otázku pánu ministrovi, kedy konkrétne bude tento problém riešiť a žiadam ho, aby v správe, ktorú sme zaradili teraz na rokovanie, mi bola podaná odpoveď, a aj vlastne celej Národnej rade, pretože tam utekajú tiež peniaze, ktoré by sa mohli iným spôsobom a vhodnejšie dostať do zdravotníctva. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán minister.

J. Čarnogurský, minister spravodlivosti SR: Budem to tlmočiť ministrovi Kováčovi.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Ďalej bude odpovedať pán minister Hajnovič, pardon, Miklós na otázku pána poslanca Krajčiho, ktorý sa vás pýta: "Vysvetlite mi, prosím vás, dôvod pripraveného sťahovania budovy GEOFONDU na Bukureštskej ulici v Bratislave, keď ide o účelovú budovu postavenú na archivovanie záverečných správ v geológii, v ktorej je uložených vyše 20 tisíc správ nevyčísliteľnej hodnoty?"

Pán minister, môžete odpovedať.

L. Miklós, minister životného prostredia SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán poslanec, toto plánované sťahovanie má minimálne dva rozmery. Jeden rozmer je ten, že materiály z GEOFONDU predovšetkým využíva Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, ktorý je lokalizovaný na Patrónke. V areáli Štátneho geologického ústavu je budova, ktorá predtým patrila Virologickému ústavu SAV, ale je vo vlastníctve Štátneho geologického ústavu, preto sme usúdili, že bude najvhodnejšie túto budovu zrekonštruovať a tam presídliť GEOFOND. Jednak preto, aby boli blízko, jednak preto, že aj GEOFOND potrebuje určité rozšírenie, potrebujú tam, povedzme, rokovaciu miestnosť a študovňu. Druhý rozmer je, že v spomínanej budove na Bukureštskej sídli aj bývalý Štátny fond životného prostredia, teraz po transformácii fondov je to sekcia, osobitná sekcia, ktorá ale robí tú istú funkciu a tá bola mimoriadne stiesnená. Napríklad aj tá potrebuje archív. Ako viete, každý polrok prichádza do Štátneho fondu životného prostredia asi 2 500 projektov. To sú veľmi objemné projekty, čiže aj tí potrebujú archív.

Takže archívna časť budovy sa využije na archív Štátneho fondu životného prostredia a zároveň sa uvoľnia kancelárie, ktoré by boli obyčajné kancelárie, kde budú sídliť jednotlivé oddelenia novej sekcie, ktorá je, ešte raz hovorím, pokračovaním Štátneho fondu. Máme, samozrejme, aj trošku širšie predstavy o využití budov, ktoré sú vo vlastníctve rezortu, resp. jednotlivých ústavov rezortu, a to GEOFOND aj v tomto momente ešte má niektoré veci uložené pri Zlatých Pieskoch v nie celkom vyhovujúcich objektoch. To tiež chceme presťahovať postupne na Patrónku, aby bola celá geológia, keď môžem použiť toto slovo, aby bola celá geológia spolu a na Bukureštskú chceme zasa presunúť do budúcnosti tzv. Implementačnú agentúru pre implementáciu projektov zo zahraničnej pomoci, ktorá v tomto momente sídli v provizóriách v Hydrometeorologickom ústave. Takže toto sťahovanie je viacrozmerné a myslím si, že je všeobecne prospešné na optimálne umiestnenie jednotlivých pracovísk rezortu.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

G. Krajči, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, len jedna otázočka. Isteže, bola to budova špeciálne postavená na tieto účely, takže postaviť niečo podobné bude obnášať určité finančné zdroje, ktoré je potrebné uvoľniť zo štátneho rozpočtu. Chcem sa preto opýtať, pán minister, koľko bude stáť rekonštrukcia nových priestorov na tieto účely a či azda nebolo možné s týmto chvíľku počkať. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán minister.

L. Miklós, minister životného prostredia SR: No otázka je, samozrejme, vždy je možné počkať, alebo nepočkať. Ale ešte raz hovorím, to, čo bolo vystavané na účely archivovania, sú trošku spevnené podlahy atď., tie sa budú využívať na archivovanie projektov, ktoré sú podávané, investičné projekty, do Štátneho fondu životného prostredia, ďalej to, čo teraz pokračuje, je sekcia v tej istej činnosti. Znovu hovorím, sú to približne také objemné a také ťažké projekty, akými boli geologické projekty. A geologické projekty budú tam, kde sú potrebné. Rekonštrukcia budovy nie je lacná, je to 25 miliónov korún. Ale nič zvláštne to nie je, pretože v každom prípade budova je naša a bola schátralá. My sa aj tak podľa zákona o starostlivosti o štátny majetok jednoducho musíme o to starať a uvážili sme, že tie rôzne ciele môžeme spojiť dokopy. A ešte jednu maličkosť alebo jednu informáciu vám môžem povedať. Štátny fond životného prostredia, kým bol samostatnou právnickou osobou, tak mohol podľa zákona použiť 5 % z celkového obratu na vlastné potreby. Používa len asi 1 % ročne, minimálne odkedy som nastúpil, a preto si na to ušetril. Mal v pláne kúpiť novú budovu. Teda organizácia Štátny fond životného prostredia chcela kúpiť budovu niekde v Bratislave. Nikde sme podobnú budovu, s podobnými rozmermi pod 60 miliónov nenašli. Tri roky sme hľadali, tak sme povedali, že 25 miliónov investovať do vlastnej budovy, o ktorú sa musíme starať zo zákona, bude oveľa lepšie a bude oveľa prospešnejšie, ako keby Štátny fond životného prostredia kúpil novú budovu niekde v Bratislave, a aj tak by sme museli s geologickou budovou v areáli Patrónky niečo robiť. Čiže nehovorím, že to muselo byť v tomto roku alebo v inom roku, ale myslím si, že je to vlastne z prostriedkov fondu, ani nie zo štátneho rozpočtu, ale z prostriedkov fondu. A ešte raz hovorím, fond mohol použiť zo svojho obratu 5 % podľa zákona, on používa približne len 1 %. Takže v žiadnom prípade to nie je prehnané a myslím si, že lepšie sme to nemohli vyriešiť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu ministrovi za odpoveď. Teraz poprosím pána ministra financií Hajnoviča, aby odpovedal na otázku pána poslanca Krajčiho, ktorý sa ho pýta: "Pán minister, nemyslíte si, že je to prinajmenšom ekonomicky destabilizujúca situácia, keď banky krachujú a to v pomerne krátkom časovom rozpätí, ba dokonca bez objektívnych objasnení sa zatvárajú finančné spoločnosti, v ktorých majú ľudia uložené úspory a teda dôverujú im, tak ako to je v prípade zatvorenia pobočiek BMG Invest? Preto ma zaujíma, aké konkrétne kroky a opatrenia podniknete v blízkej budúcnosti, aby ste predišli takýmto situáciám a či budú vyvodené adekvátne dôsledky a zodpovednosť za tento stav?" Pán minister, môžete odpovedať. Máte slovo, pán minister.

F. Hajnovič, minister financií SR: Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada Slovenskej republiky, vážený pán poslanec, v prvom rade by som vám chcel povedať, že na slovenskom finančnom trhu, zdôrazňujem, na finančnom trhu pôsobia iba licencované subjekty, ktoré majú povolenie Národnej banky Slovenska a Úradu pre finančný trh a sú nimi dohliadané. Pokiaľ ste pod pôsobením podvodníkov na finančnom trhu mysleli pôsobenie obchodných spoločností, teda takzvaných nebankových subjektov, môžem vás informovať o opatreniach vlády a súčasnom stave legislatívy v tejto oblasti.

Dovoľte mi pripomenúť, že takzvaná väčšina nebankových subjektov vznikla dávnejšie, konkrétne aj Horizont Slovakia a BMG Invest vznikli v roku 1996. Tieto spoločnosti obchodného práva v rokoch 1996 až 1999 skutočne pôsobili na finančnom trhu, čo im umožnila vtedajšia legislatíva. Tento stav bol neštandardný z hľadiska legislatívy Európskej únie. Súčasná vláda tento problém zdedila, začala ho riešiť hneď po svojom nástupe. Preto už v januári roku 1999 jasne deklarovala, že riešenie tejto problematiky má významné postavenie z hľadiska cieľov, ktoré táto vláda chce splniť. Už v júli toho istého roku, teda v roku 1999, vláda prerokovala návrh novely zákona o bankách, ktorý bol prvou významnou legislatívnou zmenou, ktorá zamedzila podnikať v oblasti bankovníctva akýmkoľvek iným spoločnostiam, ako sú banky, ktoré majú na túto činnosť povolenie Národnej banky Slovenska.

V decembri toho istého roku, v roku 1999 vláda pokračovala v riešení tejto problematiky tým, že prerokovala návrh nového zákona o kolektívnom investovaní, ktorý jasne vymedzil, že v tejto oblasti môžu pôsobiť len spoločnosti, akými sú výlučne správcovské spoločnosti, ktoré spravujú podielové fondy a ktoré majú povolenie Úradu pre finančný trh, predtým ministerstva financií. Prijatím týchto dvoch legislatívnych noriem vláda Slovenskej republiky vytvorila štandardný stav, keď všetky ostatné subjekty, ktoré nemali povolenie od Národnej banky Slovenska a Úradu pre finančný trh, nemohli pôsobiť v oblasti finančného trhu a teda nemohli poskytovať klientom bankové služby alebo služby v oblasti regulovaného kolektívneho investovania. Ak niektorá firma predsa len poskytovala služby, ktoré mohli poskytovať len banky alebo správcovské spoločnosti, porušovala zákon. Avšak, to je už záležitosť súdov a orgánov činných v trestnom konaní.

I napriek tomu, že sme schválením týchto noriem dosiahli v porovnaní s krajinami Európskej únie štandardnú úroveň v oblasti poskytovania finančných služieb, neuspokojili sme sa s týmto riešením a pokračovali sme ďalej. V roku 2000 prebiehala intenzívna informačná kampaň, v ktorej sme vysvetľovali občanom, aby sa nenechali zlákať vidinou vysokého výnosu od hazardérov, ale aby dali prednosť profesionálnym finančným inštitúciám. Vzhľadom na to, že obchodné spoločnosti, ktoré fungujú na báze tichého spoločenstva, naďalej pôsobili a investovali nie do produktov finančného trhu, ale do klasických podnikateľských oblastí a pôsobili na občanov prostredníctvom agresívnej reklamnej kampane, rozhodli sme sa v priebehu roku 2000 pre zavedenie nadštandardného, zdôrazňujem, nadštandardného legislatívneho riešenia, a to pre reguláciu subjektov, ktoré zhromažďujú prostriedky od verejnosti a investujú ich do majetkových hodnôt, ktoré, opakujem, nie sú produktmi finančného trhu.

Tento návrh riešenia vyústil do legislatívnej úpravy nového zákona o cenných papieroch a investičných službách, ktorého návrh vláda prerokovala v prvej polovici roku 2001 a ktorý je účinný od 1. januára tohto roku. Vláda sa teda rozhodla, že prekročí hranicu štandardnosti a zrealizuje opatrenia, ktoré sú nadštandardné. Nadštandardnosť riešenia spočíva v tom, že týmto zákonom sa začala regulácia podnikania tohto druhu, ktoré v žiadnej krajine Európskej únie, ani v okolitých krajinách regulované nie je. Podľa tohto zákona bol vytvorený dohľad nad spoločnosťami, ktoré zhromažďujú prostriedky od verejnosti a podnikajú s nimi v oblastiach, ktoré s finančným trhom nemajú nič spoločné. Tým orgánom dohľadu je Úrad pre finančný trh, čo je síce nesystémové riešenie, pretože všade vo svete tieto orgány dohliadajú licencované finančné inštitúcie, ktoré majú povolenie na vykonávanie finančných služieb, ako sú banky, obchodníci s cennými papiermi, správcovské spoločnosti a poisťovne. Nechceli sme však vytvárať nový úrad a vynakladať tak ďalšie finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu. Žiaden zákon však nemôže riešiť právne vzťahy, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti zákona a ktoré v tomto prípade majú svoj pôvod pred rokom 1999, teda tento zákon nemôže zrušiť alebo inak riešiť zmluvné vzťahy, ktoré boli uzavreté v minulosti. Ak by sme to urobili, potom by sme už neboli právnym štátom a dostali by sme sa na okraj civilizovaného sveta.

Z toho dôvodu vláda zatiaľ nepripravuje ďalšie legislatívne zmeny, pretože súčasná legislatíva v tejto oblasti je nadštandardná. Na záver chcem zdôrazniť, že platná legislatíva v oblasti finančného trhu je pozitívne hodnotená odborníkmi z Európskej únie, OECD a Svetovej banky.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec, nech sa páči.

G. Krajči, poslanec: Ďakujem pekne. Pán minister, zdedili ste rezort, ale aj úradníkov, ktorí vám pripravili odpoveď pretkanú nepresnosťami a jednoducho znovu zahmlievate situáciu okolo bánk a týchto fondov. Po prvé BMG Invest nebol založený v roku 1996, ale v roku 1994 počas Moravčíkovej vlády. A po druhé chcem vám povedať, že okrem toho, že DEVÍN BANKA padla, kde bolo 30 mld. vkladov občanov Slovenskej republiky a kde bankový dozor Národnej banky zlyhal, tak ako aj ministerstvo financií, dnes pokračuje krach týchto fondov. O chvíľku to bude AGW, na rade je potom DRUKOS výnos a ďalšie. Vy hovoríte o úspechoch tejto vlády, ktorá dokázala finančný trh kontrolovať. Odporučil by som vám, aby ste sa pozreli, ako to robia v Českej republike, pretože keď tam BMG Invest vyviezol 100 miliónov korún, v tej chvíli boli prijaté opatrenia a peniaze boli pod kontrolou. Preto, pán minister, bolo by dobré, aby ste si uvedomili, že túto spoločnosť dnes neriadi vláda Slovenskej republiky, ale finančné spoločnosti, medzi ktoré patria aj tie, o ktorých som hovoril, medzi ktoré patrí napríklad aj M.E.S.A 10 a sú to všetko predstavitelia vlády, ktorí v M.E.S.A 10 pôsobia. Bol by som rád, keby ste odkryli všetky tieto toky a aby ste sa ako nový minister zasadili o to, aby sa tieto veci na Slovensku prestali diať. Prajem vám veľa úspechov.

F. Hajnovič, minister financií SR: Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán minister.

F. Hajnovič, minister financií SR: Myslím si, že niet o čom.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem vám za odpoveď. Teraz poprosím pána ministra Šimka, aby odpovedal na otázku pána poslanca Mesiarika, ktorý sa pýta: "Najmenej dôveryhodnou inštitúciou je podľa prieskumu polícia. Cítite za to zodpovednosť?"

I. Šimko, minister vnútra SR: Iste, pán poslanec, cítim za to zodpovednosť v miere, v ktorej som sa mohol, samozrejme, ja zaslúžiť za ten stav, ktorý v polícii je, v priebehu 8 mesiacov, počas ktorých som vo funkcii. Myslím si, že faktory, ktoré vedú ľudí k tomu, že nedôverujú polícii, nevznikli počas týchto 8 mesiacov a majú dlhodobejší charakter. A to, čo je základným problémom, je, že možno sa nie dostatočne vedie boj proti týmto faktorom. Myslím si, že základné dva faktory, ktoré vedú k znižovaniu dôvery polície v očiach obyvateľstva, je jednak alkoholizmus alebo používanie alkoholických nápojov a jednak korupcia. Celé roky sa do značnej miery privierali oči nad tým, že tento stav existuje. Nie sú to javy, ktoré sú špecifické len pre Policajný zbor. Sú to javy, ktoré sú prítomné v celej spoločnosti. Ale je celkom prirodzené, že v prípade, že sa takéto javy ukážu, že existujú v orgáne, ktorý má práve bojovať proti týmto javom, tak to ľudia celkom prirodzene a celkom legitímne posudzujú prísnejšie. V tomto zmysle som sa rozhodol vyhlásiť zápas s týmito javmi a chcel by som to dokumentovať trochu a práve aj na príklade dopravných nehôd, ktoré spôsobili policajti pod vplyvom alkoholu. Je to potom vaša ďalšia otázka číslo 15, ku ktorej sa už asi nedostanem. Nie je to nový jav. Minulý rok bolo približne 50 nehôd, ktoré spôsobili policajti pod vplyvom alkoholu, predchádzajúci rok bolo vyše 70, rok predtým bolo vyše 90, rok predtým bolo 70, predtým sa to vôbec nesledovalo. Ale prax bola taká, že akonáhle sa policajt stal účastníkom dopravnej nehody, už vyšetrovateľ dával na zvodku pečiatku "nesprístupňovať". To znamená, že verejnosť sa o tom dozvedela len vtedy, ak, povedzme, médiá mali iný kontakt, ako sa to mohli dozvedieť.

Ja som sa rozhodol, že túto prax zruším a nariadil som, že sa musí verejnosť dozvedieť o každej takejto nehode, a preto, hoci ich nie je viac, ako ich bolo predtým, ale dostávajú sa do médií, vytvára to, samozrejme, tlak aj na ministra, ale predovšetkým aj na policajtov. Prijal som, samozrejme, aj iné opatrenia, k tým sa teraz nebudem vyjadrovať. Ale vyjadrím sa k otázke dôveryhodnosti. Viete, je možné sa usilovať a tváriť sa, že nejaký negatívny jav neexistuje a do istej miery môžete nejaký čas s týmto žiť a môžete sa usilovať o to, aby dôveryhodnosť neklesala takou mierou, ako keď sa povie úplná pravda. Ale problém je, že potom s tým javom nebojujete. Ale ak sa rozhodnete s tým naozaj bojovať, tak treba ukázať pravdu, aj keď sa to môže odzrkadliť na dôveryhodnosti. Lebo si myslím, že základom je bojovať s tým samotným javom. Mohol by som, samozrejme, prečítať administratívne opatrenia, ktoré som prijal a ktoré mi pripravili moji úradníci, ale mne sa zdá lepšie, keď vám poviem zásadný postoj k tomu.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mesiarik.

M. Mesiarik, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Myslím si, že my v parlamente tiež nemáme veľmi ďaleko od toho percenta ako polícia, takže ja by som z toho nerobil až takú tragédiu a súhlasím s vami, že je to aj otázka sledovania a férovosti voči občanom, že hovoríte pravdu otvorene a včas. Na druhej strane som však robil poslanecké prieskumy na polícii a mám taký pocit, že je veľmi zanedbaná určitá, povedal by som, sociálna starostlivosť o týchto ľudí, najmä tej časti, ktorá behá po uliciach, ktorá nám robí tú najhoršiu robotu. Ak zoberiem mzdy a platy týchto chlapcov, ale aj dievčat, je to zlé. Chcem sa vás teda opýtať, či pripravujete niečo aj v tejto oblasti okrem zákonov, ktoré sme už v rámci štátnej a verejnej služby prijali, či skutočne pripravujete, či máte takú potrebu pripraviť niečo, aby sa táto situácia zmenila, aby títo chlapci a dievčatá mali záujem pracovať, a nie záujem si privyrábať potom nejakou inou činnosťou.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán minister.

I. Šimko, minister vnútra SR: Áno. O veľmi významný krok ste sa zaslúžili práve vy tým, že ste schválili v rámci zákona o štátnom rozpočte prostriedky na to, aby tento rok prvýkrát dostali policajti štrnásty plat. Myslím si, že je to veľmi cenené aj samotnými policajtmi. Čo však považujem za mimoriadne dôležité, je predovšetkým zmeniť spôsob hodnotenia policajtov tak, aby toto hodnotenie pôsobilo motivačne a toto prepojiť na systém odmeňovania.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu ministrovi za odpoveď. Čas vyhradený na hodinu otázok a odpovedí predsedovi vlády, členom vlády, generálnemu prokurátorovi a predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu uplynul. Končím tento bod programu.

(Pokračovanie rokovania o 15.18 hodine.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 54. schôdze ďalšími bodmi programu, tak ako sú schválené.

Prosím teraz pána ministra životného prostredia Miklósa, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil Národnej rade

vládny návrh zákona o prevencii závažných priemyselných havárií a o doplnení niektorých zákonov,

ktorý prerokúvame ako tlač 1269.

Pán minister, máte slovo.

L. Miklós, minister životného prostredia SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, chemické havárie celkom iste znamenajú mimoriadne veľkú hrozbu pre obyvateľstvo, pretože pri nich sú zasiahnuté veľké počty obyvateľov. A preto celý svet, ale najmä Európska únia mimoriadne dbá na to, aby sa predchádzalo týmto haváriám.

Európska legislatíva vypracovala niekoľko smerníc. Najznámejšie sú smernice, ktoré sa volajú v skratke SEVESO I alebo SEVESO II. Tieto názvy prišli z názvu jedného talianskeho mesta, kde nastala veľká priemyselná havária a spôsobilo to veľkú katastrofu v okolí. Na základe týchto smerníc aj vypracovalo ministerstvo životného prostredia návrh legislatívneho návrhu a potom aj vlastný návrh zákona o prevencii vzniku závažných priemyselných havárií, ako aj o pripravenosti na rýchle a efektívne zdolávanie závažných priemyselných havárií. Ide predovšetkým o prevenciu a pripravenosť na odstraňovanie havárií v chemických podnikoch.

Chcem hneď podčiarknuť, čoho sa netýka tento zákon. Netýka sa zdolávania týchto havárií, pretože to je nad rámec smernice a u nás je to riešené v pripravovanom zákone o integrovanom záchrannom systéme, myslím, že aj tento zákon je teraz pred vami na tomto sedení. Takže ešte raz podčiarkujem: Nehľadajme v tomto zákone zdolávanie týchto havárií, ale prevenciu a pripravenosť.

Podstata celého zákona je predovšetkým ukladanie povinností tým podnikom, ktoré budú spadať pod tento zákon. To bude asi 150 firiem na Slovensku. Teda tento zákon ukladá povinnosť, aby si vypracovali havarijné plány, aby mali autorizovaných pracovníkov na to, aby sa týmito havarijnými plánmi zaoberali. A sú tu uložené aj povinnosti a práva štátnej správy, akým spôsobom túto pripravenosť na rýchle a efektívne zdolávanie závažných priemyselných havárií majú kontrolovať. Vo svojej podstate zákon upravuje predovšetkým administratívne povinnosti. Znovu opakujem, nehovorí o fyzickom zdolávaní havárií. Myslím si, pán predsedajúci, že netreba ísť do podrobností, takže ďakujem pekne.