I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, za vystúpenie v rozprave. Ďalej vystúpi pán poslanec Paška a pán poslanec Šepták stratil poradie. Pán poslanec Paška nie je prítomný v sále, stráca poradie.

Pán poslanec Gašparovič. Po ňom poslanec Pavol Kandráč.

I. Gašparovič, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia, páni ministri, moje vystúpenie nebude veľmi rozsiahle vzhľadom na čas, ktorý chcem nechať aj svojim kolegom, ale dovoľte mi, aby som hneď na začiatku zareagoval na niektoré vystúpenia, ktoré zdôrazňovali, že ide o nie dôstojnú rozpravu. Dokonca aj niektoré názory, že ide o rozpravu, ktorá je absolútne zbytočná.

Chcem povedať, že už pred začatím tejto schôdze na poslaneckom grémiu u predsedu Národnej rady, keď minister zahraničných vecí požiadal grémium, aby rokovanie o uznesení, ktoré má Národná rada prijať, bolo preložené až po skončení rozhovorov medzi maďarskou a slovenskou stranou. Ja som vtedy namietal toto poradie s tým, že predsa pre vládu bude lepšie, ak bude rozhodnutie Národnej rady už prijaté a bude sa môcť oň opierať.

Myslím si, že som mal pravdu a potvrdzuje to dnes aj toto rokovanie. Na druhej strane musím povedať, že ak aj Národná rada takéto uznesenie prijme, nevidím nejakú zmenu, ktorú by sme dosiahli vo vzťahu k existencii zákona, ktorý prijal maďarský parlament. Aj keď na druhej strane dnes už aj poslanci maďarského parlamentu, poslanec Szent-Iványi hovorí o neprijateľnosti tohto zákona, že tento zákon maďarský parlament by mal zrušiť.

Panie poslankyne, myslím si, že spolunažívanie občanov Slovenskej republiky, či už národnosti maďarskej, slovenskej, ukrajinskej, nemeckej, a neviem, ktoré národnosti na Slovensku sú, boli, môžem povedať, dobré, navzájom akceptovateľné a vždy došlo k situácii, keď problém národností a ich postavenia sa stal kritickým.

Zoberte si rok 1968. Do roku 1968 sme nemali žiadne problémy medzi sebou. V roku 1968 sa okamžite ozvala maďarská strana, ozvali sa aj niektorí občania maďarskej národnosti, využijúc túto situáciu, keď tu boli vojská Varšavskej zmluvy, prezentujúc svoju národnosť. V roku 1989 dochádza k takej istej situácii. Mysleli sme si, že pádom berlínskeho múra sa svet zmení a naplní sa predstava tolerancie a spolupráce bez oživovania problémov, ktoré plodili regionálne a z nich vznikajúce svetové krízy, dokonca vojny. Zdá sa, že ľudia sú z tohto pohľadu nepoučiteľní. Lenže dajme si otázku: Ktorí ľudia? V čom je problém? Vznikol tu nejaký nový fenomén, ktorý ho vytvára? Myslím si, že nie. Je to problém, ktorý sa tiahne celou históriou ľudstva. Od vzniku rodov, kmeňov, štátov, skupín vznikali konflikty z túžby vládnuť. Vládnuť nad ľuďmi, územím, ovládnuť bohatstvo a - ako hovorí Sammuel Hantington - "získať relatívnu moc spočívajúcu v schopnosti vnútiť inej skupine vlastné hodnoty, kultúru a najmä inštitúty, úrady, ktoré budú rozhodovať".

Chcem sa spýtať, či tento región strednej Európy si nepamätá niečo podobné, čo sa skončilo pred osemdesiatimi rokmi. O čom hovoril maďarský premiér Orbán len pred niekoľkými týždňami. A nielen on, ale už začiatkom deväťdesiatych rokov vtedajší premiér maďarskej vlády Antal začal hovoriť o jeho vodcovstve maďarstva, svetového maďarstva. Chcete nám povedať, že v takomto prípade máme ostať ľahostajní? Že nemáme zareagovať na takéto myslenie najvyšších štátnych predstaviteľov susedného štátu? Myslím si, že nie.

Privítali sme rok 1995, keď bola podpísaná zmluva o dobrom susedstve, priateľstve a spolupráci Slovenskej republiky s Maďarskou republikou. Národná rada vtedy prijala tiež uznesenie, v marci, 26. marca. Kvitovali sme v Národnej rade v tomto uznesení podpísanie tejto dohody. Kvitovali sme, že naše vzťahy sa dávajú na úroveň zmluvy, ktorá vychádza zo zákonov, a dokonca z ústavy jednej aj druhej republiky. Národná rada vtedy konštatovala, že zmluva zakotvuje neporušiteľnosť a nemeniteľnosť spoločných štátnych hraníc a vylučuje vznášanie voči sebe akýchkoľvek územných požiadaviek aj v budúcnosti. A chcem tu povedať, že zmluva súčasne vymedzovala zákonný priestor v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom a prijatými medzinárodnými záväzkami na uplatnenie práv osôb patriacich k národnostným menšinám v oblasti jazyka, kultúry a náboženstva s dôrazom, a to by som chcel zdôrazniť aj ja, na lojalitu voči štátu, ktorého sú občanmi.

Môžeme hovoriť, že tu išlo o lojalitu a lojálne konanie maďarského parlamentu, maďarskej vlády, keď takýto zákon v parlamente predložili a schválili? Keď táto zmluva ustanovuje aj upozornenie, že akékoľvek nové, nad zmluvu presahujúce rozhodnutia toho-ktorého štátu sa musia predtým konzultovať a prijať.

Myslím si, že tu je to najväčšie pochybenie, na ktoré nezareagovala naša vláda a že zareagovala pozde. Pán minister tu niekoľkokrát hovoril o aktivitách, ktoré podľa neho boli jednoznačné. Ja mám názor, že nie, že boli skutočne aktivitami už po hodine dvanástej.

Slovenská republika na základe vlastných skúseností z nedávnej minulosti v záujme upevňovania stability v Európe, podobne ako celé medzinárodné spoločenstvo, zásadne odmieta koncepciu kolektívnych práv menšín a akékoľvek pokusy o vytváranie autonómnych štruktúr alebo osobitných štatútov na etnickom základe, ktoré sú v priamom rozpore so základnou zmluvou. Chcem povedať, že tieto skúsenosti a snahy o uplatňovanie kolektívnych práv viedli ku konfliktom s ťažkými dôsledkami a zostávajú potenciálnym zdrojom destabilizácie v Európe.

Panie poslankyne, páni poslanci, po skončení 1. svetovej vojny ľudstvo bolo presvedčené, že už k ničomu podobnému a takémuto strašnému nemôže dôjsť. Opak bol pravdou. Po skončení 1. svetovej vojny sa konštituoval fašizmus, nacionalizmus a komunizmus. Prišla 2. svetová vojna. Po 2. svetovej vojne sme boli presvedčení, že už nikdy nedôjde k niečomu podobnému. Ako som povedal na začiatku, rok 1989 doniesol nový problém. Problém práve vznikania nových štátov, vznikania záujmov v nových štátoch a novým štátom získavať určité prioritné postavenia z pohľadu národov, resp. národnostných menšín. Musím konštatovať, že niečo podobné sa odohráva aj u nás.

Je veľmi, myslím si, jednoznačné a oprávnené, ak Slovenská republika očakáva, že Maďarská republika urobí náležité kroky na zastavenie procesu asimilácie slovenskej menšiny v Maďarsku, že urobí kroky, ktoré sú v súlade s demokratickými princípmi a s princípmi európskych inštitútov. Nesvedčí o tom, že by Maďarská republika mala túto snahu, ak dodnes národnostné menšiny nie sú účastníkmi ako politické strany v maďarskom parlamente.

Panie poslankyne, páni poslanci, ak by sme išli podľa princípu, resp. predstáv maďarského premiéra, ktorý hovoril, vráťme sa o 80 rokov späť, mohli by sme ísť k požiadavke, choďme ešte ďalej ako 80 rokov. Potom by sme možno došli k odpovedi na niektoré otázky, ktoré sú dnes také ošemetné. Keď som spomínal Sammuela Hantingtona, ktorý vo svojej knihe "Stret civilizácií" vyslovuje aj takúto myšlienku: "Kto sme, vieme len vtedy, keď vieme, kto nie sme. A veľa ráz dokonca len vtedy, keď vieme, kto stojí proti nám." Kto stojí v súčasnosti proti nám alebo proti našim spoluobčanom maďarskej národnosti? Uvedomujú si občania maďarskej národnosti slovenskej štátnej príslušnosti, kto sú? Veď keď si pozriete mená klubu našich kolegov maďarskej koalície, tak sú tam krásne slovenské mená, pôvodom slovanské mená. Takže táto Hantingtonova veta je veľmi dômyselná. Len prosím vás, neuvedomujme si, kto sme, len vtedy, keď budeme zisťovať, kto stojí proti nám. Nestojme proti sebe, navzájom si pomáhajme!

Preto aj táto výzva. A som rád, že moji kolegovia z môjho poslaneckého klubu vystupovali dôstojne a dožadujú sa len konania našich orgánov - ministerstva zahraničných vecí a predovšetkým vlády, aby boli ozaj predstaviteľmi slobodného, nezávislého a suverénneho štátu. Slovensko je suverénnym štátom, nesúhlasím s tými, ktorí hovoria, že nie je. Žiaľbohu, máme však nie suverénnu vládu. Ďakujem. (Potlesk.)

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďalej vystúpi pán poslanec Kandráč. Jozef Prokeš s faktickou poznámkou. Prosím skôr potom, nech sa ti páči.

J. Prokeš, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som len rád povedal pánovi poslancovi Gašparovičovi, že každý štát je len natoľko suverénny, nakoľko je suverénna jeho vláda. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Prosím, pán poslanec Kandráč.

P. Kandráč, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predmetom dnešného nášho rokovania je veľmi interesantná téma z pohľadu medzinárodného práva. Zaoberáme sa právnym predpisom, ktorý sme neprijímali, ale ktorý sa nášho štátu bezprostredne dotýka, ba má naň veľmi nepriaznivý vplyv, najmä na jeho zvrchovanosť. Dokonca podľa môjho názoru ide o zasahovanie cudzieho štátu prostredníctvom právneho predpisu do pomerov zvrchovanej Slovenskej republiky. Takéto spôsoby nie sú v súlade so zvyklosťami, zásadami a princípmi medzinárodného práva.

Vážení kolegovia, dovolím si upriamiť vašu pozornosť na čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V ňom sa konštatuje okrem iného: "Slovenská republika je zvrchovaný štát." Prečo práve túto skutočnosť zdôrazňujem? Zdôrazňujem ju preto, že zákon, o ktorom dnes pokračuje rozprava, narušuje svojimi ustanoveniami zvrchovanosť nášho štátu a dovoľuje zasahovať do vnútorných záležitostí našej krajiny.

Pýtam sa: Čo robila vláda Slovenskej republiky a jej premiér? Môj názor je, že bola málo razantná vrátane premiéra, ak vôbec razantný bol. Exekutíva a jej predseda musia urobiť všetko, aby ochránili suverenitu našej Slovenskej republiky. V tejto veľmi citlivej oblasti z hľadiska štátu, národa i občanov je neprípustné uskutočňovať akékoľvek kompromisy. Treba urobiť jednoznačné, razantné politické, štátnické a právne opatrenia, aby Zákon o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch sa nemohol uplatňovať na území nášho štátu. Mám dojem, že vláda podcenila skutočnosť prijímania predmetného zákona a bola málo predvídateľná v smere, čo zákon spôsobí. Myslím si, že toto je pravá príčina, prečo vláda koná tak, ako koná. Miesto toho, aby priznala svoje nedostatky, hľadá vinníka všade tam, kde nie je. Myslím si, že každé zmeškanie iniciatívy znamená stratu výhodnej pozície. Zdá sa, že sme ju stratili. A teraz len naskakujeme a snažíme sa niečo zastaviť, čo už uteká, nie klusá.

V súvislosti s predmetným zákonom si dovolím upozorniť na to, že jeho neželateľný dosah na Slovenskú republiku sa prejavuje predovšetkým

1. v jeho exteritoriálnych účinkoch s diskriminačnými prvkami;

Tu nesúhlasím s pánom ministrom, pretože je rozdiel medzi platnosťou a účinnosťou zákona, resp. jeho vplyvom. Je samozrejmé, že platný na našom území nemôže byť, ale jeho vplyv a účinnosť sú realizované aj na našom území, čo vlastne už táto situácia, ktorá tu je a realizuje sa najmä v tých mestách, ktoré tu už boli menované, mi dáva za pravdu. Teda je nepochybné, že tieto exteritoriálne účinky s diskriminačnými prvkami tu existujú.

2. v nedodržiavaní zásad a obsahu už uzatvorených bilaterálnych dohôd;

3. v nesúlade zákona s právom Európskej únie;

4. v zasahovaní do zákonodarnej činnosti Slovenskej republiky.

Myslím si, že toto sú štyri skutočne závažné oblasti, do ktorých tento zákon zasahuje.

Dovoľte mi uviesť niektoré skutočnosti, ktoré budú potvrdzovať moje stanovisko vo vzťahu k predmetnému zákonu. V prvom rade upozorňujem na uvádzaciu časť, možno ju nazvať pre naše potreby preambulou zákona. Už z tejto je nepochybné, že exteritoriálne účinky Zákona o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch sú. Tiež chcem povedať, že táto uvádzacia časť je v mnohých, v mnohých skutočnostiach kontradiktórna so samotnými ustanoveniami zákona. Napríklad dovolím si upozorniť na konštatovanie: "V záujme uplatňovania zodpovednosti za Maďarov žijúcich za hranicami" atď. Obsah tejto zásady, ktorá je v uvádzacej časti, sa premieta aj do § 1 ods. 1 zákona. A tam už je jednoznačné konštatovanie, na ktoré osoby sa tento zákon vzťahuje a konkrétne je menovaná aj Slovenská republika na rozdiel od Rakúska, ktoré tu v tomto ustanovení absentuje. Teda jednoznačne sa zužuje oblasť len na susedné štáty a na Maďarov, ktorí v nich žijú.

Preto v súvislosti s týmto tvrdením si vás dovolím upozorniť na Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín prijatý v Štrasburgu 1. 2. 1995 a na vyhlásenie hláv štátov a vlád členských štátov Rady Európy 9. 10. 1993 vo Viedni, ktoré obsahujú viacero ustanovení vo vzťahu k ochrane národnostných menšín a spolu s Benátskou komisiou jednoznačne preferujú základný princíp ochrany, a to, že zodpovednosť za ochranu menšín nesú v prvom rade domovské štáty. Teda tie štáty, na území ktorých tieto menšiny žijú.

Ďalej k uvádzacej časti si dovolím podotknúť, že sú aj konštatácie, s ktorými nemožno v žiadnom prípade súhlasiť. Sú v rozpore nielen so suverenitou štátu, ale aj s dobrými vzťahmi so susedmi, s princípmi, zásadami, zvyklosťami medzinárodného práva, no miestami i s nádychom šovinizmu či veľkomaďarizmu.

V nasledujúcej časti svojho vystúpenia pozornosť budem venovať vlastnému zákonu, jeho niektorým ustanoveniam, ktoré sú pre našu republiku neprijateľné.

Po prvé, exteritoriálne účinky zákona. Treba povedať, že obsahujú mnohé ustanovenia, napríklad je to § 1 ods. 1, 2, § 2 ods. 1, § 23, iste, len niektoré menujem. Sú jednoznačne v rozpore so závermi Benátskej komisie, podľa ktorej, a to som už tu spomínal, je nevyhnutná súčinnosť s domovským štátom, najmä v prípade, že sa vydávajú právne akty, ktoré sa týkajú občanov iného štátu a ich účinky majú nastať aj na jeho území.

Ustanovenia s exteritoriálnymi účinkami. V predmetnom zákone sú i ustanovenia, ktoré sa týkajú vydávania maďarského preukazu, ktoré vydávajú kancelárie, ktorých činnosť nie je v súlade s naším právnym poriadkom. Treba jednoznačne pripomenúť, že iný štát, že jeho organizačné jednotky môžu na území iného zvrchovaného štátu vyvíjať činnosť len prostredníctvom zastupiteľských úradov na oficiálnej úrovni. A tu, si myslím, je priestor na konanie pána ministra vnútra v súlade s naším právnym poriadkom. Treba, aby urobil náležité opatrenia vo vzťahu k nelegitímne pôsobiacim kanceláriám.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, viaceré ustanovenia Zákona o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách majú diskriminačný charakter, a to na etnickom základe. Zdôrazňujem, na etnickom základe. Ide predovšetkým o ustanovenia, ktoré sa týkajú školstva, najmä ustanovenia, ktoré garantujú výhody pre maďarských učiteľov, žiakov, ale aj študentov. Predovšetkým sú to rôzne formy poskytovania podpôr, príspevkov i ďalších výhod, cestovného a podobne. Nie je predsa normálne, že by predstaviteľ maďarskej exekutívy, ktorý je zodpovedný za oblasť školstva, mohol svojou činnosťou ovplyvňovať náš vzdelávací systém, jeho pravidlá i účinky. Žiaľ, zákon, o ktorom hovoríme, toto dovoľuje. Taktiež ovplyvňovanie rodičov pri výbere školy pre svoje dieťa považujem za nesprávne. A je to hrubé zasahovanie do práv, je to hrubé exteritoriálne porušenie, pretože si myslím, že je tu narušená sloboda slobodného rozhodovania sa.

Ďalej nedodržiavanie zásad a obsahu bilaterálnych dohôd. V tejto súvislosti si dovolím upriamiť pozornosť predovšetkým na § 7 zákona, ktorým sa zavádza dvojaká úroveň poskytovania sociálnych práv a zdravotnej starostlivosti. Predsa Slovenská republika a Maďarská republika v predmete otázky sociálnej politiky upravili svoje vzťahy už vo vzájomnom dohovore, myslím, že z roku 1959. Takýto stav, ktorý realizuje, alebo prináša zákon, o ktorom debatujeme, nie je v súlade s medzinárodnými zvyklosťami, čo potvrdzuje aj stanovisko Benátskej komisie vo svojom konštatovaní, že "favorizujúce zaobchádzanie s menšinami na území iného štátu sa nemá dotýkať tých oblastí, ktorým bránia už existujúce dvojstranné medzinárodné dohody". Toto pravidlo je porušené i v prípade spolupráce v oblasti školstva, zamestnanosti, kde príslušné medzinárodnoprávne dohody existujú.

K tretiemu problému. Nesúlad s právom Európskej únie. Veľmi interesantné a pozornosť vzbudzujúce je ustanovenie § 27 ods. 2, ktoré znie, že "od dátumu pripojenia Maďarskej republiky k Európskej únii sa ustanovenia tohto zákona musia uplatňovať v súlade so zmluvou o pripojení a s právom Európskych spoločenstiev. Prečo dávam do pozornosti spomínanú dikciu zákona? Predovšetkým preto, že vlastne touto formuláciou samotný zákon konštatuje, že nie je v súlade so základnými dokumentmi Európskych spoločenstiev či únie. Takéto konštatovanie vyjadrili aj európske inštitúcie, vyjadrila to Európska komisia i Benátska komisia, ktoré zákony takého charakteru považujú za zasahovanie do výlučnej a personálnej jurisdikcie dotknutého štátu. Rovnako, a to už aj vo svojom vystúpení spomínal pán poslanec Weiss, takéto komentovanie realizoval i vysoký komisár OBSE pre národnostné menšiny Rolf Ekéus.

K štvrtému problému. Zasahovanie do zákonodarnej činnosti Slovenskej republiky vidím v dvoch rovinách. Na úrovni Ústavy Slovenskej republiky a na úrovni ostatných právnych predpisov. Na úrovni ústavnej je to predovšetkým porušovanie rovnosti, zvýhodňovanie príslušníkov menšín, narúšanie práva slobodného rozhodovania sa o svojej národnosti, ktoré na rozdiel od zákona naša ústava jednoznačne zaručuje. Teda jednoznačne ide o rozpor medzi Ústavou Slovenskej republiky a Zákonom o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch.

Zasahovanie na úrovni ostatných právnych predpisov vidím predovšetkým v oblasti školstva, združovania sa občanov i podnikania. Ďalej je to aj oblasť Notárskeho poriadku, zákona o ochrane osobných údajov, preukazovanie bezúhonnosti i ďalších právnych noriem.

Čo na záver? Záverom by som chcel konštatovať, že ma mrzí, že pán premiér pred parlamentom vysloví tvrdenia, že zákon sa neuplatňuje a nebude sa uplatňovať na území Slovenskej republiky. Nie je to pravda. On sa už uplatňuje. To všetci vieme, že sa realizuje a je na pováženie, či pán premiér má také dobré informácie ako novinári, ktorí vlastne o tom, že koľko už príslušníkov maďarskej menšiny získalo preukaz, informujú, ako keby informovali o počasí. Je na zváženie, či jeho pracovníci sú na takej úrovni, ktorá zodpovedá tomuto vrcholnému orgánu.

Ďalej ma mrzia vyhlásenia typu, že vláda je rozhodnutá nepripustiť za žiadnych okolností platnosť ustanovení zákona o zahraničných Maďaroch, a všetci vieme, že ony sa už uplatňujú. Dokonca toto je aj v dnešnej tlači. Zastávam názor, že postup predsedu vlády by mal byť razantnejší a prostredníctvom ministra vnútra už mal dávno ovládnuť situáciu v súvislosti so vznikom kancelárií a vydávaním preukazov. Dávno!

Ďalej ma mrzia vyhlásenia, že budeme vyzývať maďarských predstaviteľov na zmenu právneho predpisu. Nebuďme naivní! Prosím vás pekne, veď aj tam platia určité legislatívne pravidlá a tie neakceptujú požiadavky Slovenskej republiky. To teda by bol úžasný suverén!

Ďalej ma mrzí, že o takej vážnej problematike, ako je suverenita štátu a vzťah k susedným štátom, resp. susednému štátu, ktorá sa bytostne dotýka republiky, jej zvrchovanosti, chceme diskutovať len v obmedzenom čase. Ja si myslím, že nepoznám dôležitejšiu problematiku z hľadiska práva a štátu, ako je jeho suverenita, zvrchovanosť, následne hospodárska sústava. A my si o takýchto problémoch nenájdeme čas, aby sme mohli v pohode, v pokoji porozprávať. Predstavte si, že jeden z najdôležitejších problémov potom tu sú registrované spolužitia! No toto hádam nemyslíte vážne?! Tak tam rozpravu neobmedzíme, ale v takýchto vážnych veciach, bytostne vážnych veciach, tam rozpravu obmedzíme? Potom skutočne sa pýtam: Načo sme tu?

Zastávam názor, že vláda musí v danom prípade presadiť podporu práva a spravodlivosti a razantne sa musí zasadiť o dodržiavanie princípov medzinárodného práva vo vzťahoch medzi susedskými štátmi.

A záverom by som si dovolil odporučiť návrh uznesenia, že "Národná rada Slovenskej republiky odporúča vláde Slovenskej republiky, aby prijala účinné", zdôrazňujem, "účinné opatrenia na zamedzenie uplatňovania Zákona o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch na zvrchovanom území Slovenskej republiky". Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Prokeš ako jediný s faktickou poznámkou. Končím možnosť...

J. Prokeš, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som len v nadväznosti na vystúpenie predrečníka rád upozornil na informáciu, ktorú má aj pán minister zahraničných vecí, aj pán predseda zahraničného výboru, aj ďalší činitelia tohto štátu, a o ktorej mlčia. A to, že v minulom roku Nadácia Stiftung Wiesenschaft Politik, ktorá robí analýzy aj pre úrad kancelára Nemeckej spolkovej republiky, urobila analýzu vplyvu kolektívnych práv a pozitívnej diskriminácie menšín na stabilitu v Európe a poukázala, že je to cesta do pekla. Pýtam sa, prečo sa vláda Slovenskej republiky ešte stále zaoberá takýmito myšlienkami a nepovie aj svojmu koaličnému partnerovi Strane maďarskej koalície, koniec, dosť, pretože to odmieta celá Európa. A ukazuje sa, že aj pán van der Stoel so svojimi nezmyslami vlastne zhoršil situáciu na Balkáne miesto toho, aby naozaj prispel k riešeniu problémov, a že ten istý konflikt ťahajú aj sem, na Slovensko! Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. O slovo požiadal pán minister vnútra Ivan Šimko. Nech sa páči.

I. Šimko, minister vnútra SR: Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, chcem hovoriť v troch rovinách. Prvá rovina bude úplne osobná a budem hovoriť k pani poslankyni Malíkovej.

Pani poslankyňa Malíková ma naozaj požiadala o prijatie a ja som ju hneď v ten deň bol ochotný prijať, teda na druhý deň po tom, ako som dostal podnet. Určite uznáte, že som vám dal termín, ale vy ste vtedy nemohli. Veď, však to je v poriadku. Potom som zas ja nemohol. Nehnevajte sa. A bude to ešte asi nejaký čas trvať, lebo všetko si musím odsúvať vzhľadom na to, že celé hodiny a dni musím aj tráviť niekedy počas pracovného času tu, v tomto parlamente. Takže tým sa mi prijatia odsúvajú. Ale, samozrejme, poslanci Národnej rady, keď sa ku mne nahlásia, majú absolútnu prednosť pred všetkým a ten prvý termín im dám hneď. Druhý potom už až neskôr, keď prídete na rad. Ale teším sa na naše stretnutie, pani poslankyňa.

Chcel by som teraz povedať niekoľko slov k tej právnej stránke účasti, alebo možnej účasti ministerstva vnútra na riešení tohto sporu. Združenie, ktorého názov celkom neviem prečítať, bolo registrované na Krajskom úrade v Nitre. Je záujmovým združením právnických osôb podľa § 20f a ďalších Občianskeho zákonníka. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky podľa týchto ustanovení Občianskeho zákonníka nemá založenú pôsobnosť pri výkone kontroly týchto právnických osôb a taktiež ani registrový orgán, krajský úrad, nemá oprávnenie vykonávať kontrolu činnosti týchto záujmových združení právnických osôb. Článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky hovorí, že "štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon". To platí pre všetky štátne orgány, ale pre orgány, ktoré predstavujú donucovaciu moc štátu, to platí dvojnásobne. Ak by sme nejakým spôsobom pripustili, že sa začne donucovacia moc štátu používať len na základe politických kritérií, tak by sme sa vracali do režimu, ktorý tu určite nikto z nás nechce. Nemám žiadnu zákonnú možnosť ani len vykonať kontrolu týchto združení právnických osôb. (Hlasy z pléna.) Je to, je to podľa môjho názoru nedostatok Občianskeho zákonníka, ale Národná rada je zákonodarný orgán, ktorý túto možnosť môže založiť a vo chvíli, ako budem môcť konať, tak konať budem.

A na záver mi však dovoľte povedať aj takú všeobecnú, všeobecnejšiu poznámku. Medzi štátmi, aj medzi štátmi, ktoré majú inak priateľské vzťahy a majú aj zmluvy o priateľstve, môžu vzniknúť spory, môžu vzniknúť nedorozumenia, môžu vzniknúť veci, kde sa krížia záujmy, a takýto spor má vždycky niekoľko možných etáp. Tá prvá etapa je etapa, keď má hovoriť predovšetkým diplomacia. Ďalšia etapa je potom etapa, keď prichádza na rad sústava orgánov, ktoré predstavujú donucovaciu moc štátu, a to je naozaj ministerstvo vnútra. A ďalšia etapa je potom iné ministerstvo. Prechádzať ľahkomyseľne z jednej etapy do druhej je podľa môjho názoru veľmi nezodpovedné. Myslím si, že my sme v štádiu, keď má hovoriť diplomacia. A ja si myslím, že je to v záujme nás všetkých, aby sa to aj v tomto štádiu vyriešilo. Ďakujem pekne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za vaše vystúpenie. K vystúpeniu ministra vnútra sú štyri faktické poznámky. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

Ako prvý - pán poslanec Brňák.

P. Brňák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vlastne zo slov pána ministra vnútra vyplynulo skôr akési osudové vyhlásenie, alebo osudové tvrdenie v tom smere, že nie je možné v danej chvíli postupovať v zmysle nášho platného právneho poriadku v prípadoch registrovaných občianskych združení. Len tá osudovosť podľa môjho názoru nie je namieste a ona vlastne potvrdzuje to, čo viacerí poslanci dnes kritizovali, ani nie tak vo vzťahu povedzme k Strane maďarskej koalície alebo k nejakým politickým subjektom, ale práve voči tejto vláde.

Veď ak si zoberieme základný fakt, že táto vláda Slovenskej republiky počas tohto volebného obdobia predložila na pôdu parlamentu možno 90, alebo dnes už 100 návrhov zákonov v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré z hľadiska ich prerokovania na pôde parlamentu boli prerokované možno zo dňa na deň, doslova zo dňa na deň, a na druhej strane si vypočujeme takú suchú informáciu pána ministra vnútra, že aj keby sme chceli, máme ruky viazané, pretože je tu článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, tak jednoducho to nie je namieste. Vláda v danom prípade mala vytvorené všetky právne mechanizmy na to, aby, ak takýto nedostatok náš právny poriadok obsahuje, tento bol odstránený, aby minimálne z hľadiska istej kontrolnej právomoci bolo možné zo strany krajského úradu povedzme posúdiť napríklad stanovy alebo nejaké vnútroorganizačné normy takéhoto občianskeho združenia aj s možnosťou hľadania nejakej nápravy, povedzme na strane súdu. Takže vláda jednoducho aj v tomto pochybila... (Zaznel zvuk časomiery.)

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Cuper. Pán poslanec Oberhauser, vyčerpal si čas, čo sa týka rozpravy o tomto bode programu. (Reakcia poslanca.) Áno, ja viem. Len sa musíme najprv zísť v takom množstve, aby sa mohlo hlasovať. Takisto, pán poslanec Bak, nemôžem vám dať slovo, prihlásili ste sa po tom, ako som uzavrel možnosť prihlásiť sa.

Nech sa páči, pán poslanec Cuper.

J. Cuper, poslanec: Pán minister vnútra, je to síce pravda, že článok 2 Ústavy Slovenskej republiky hovorí, že štátne orgány môžu len to, čo im zákon umožňuje. Ale vláda, našiel by som tisíc dôvodov, keď bolo treba prepadnúť Elektru, konala veľmi striktne a dokonca protizákonne, aby vylámala dvere a predviedla predsedu Hnutia za demokratické Slovensko protiprávnym spôsobom na výsluch. Pretože tak sa "obsielky" na súd nedoručujú.

Pokiaľ ide o príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny a ich porušovanie zákonov Slovenskej republiky, je vláda oveľa menej benevolentná. Ja som ti už povedal, pán minister Šimko, že ústava tohto štátu umožňuje vláde konať, pretože vláda má všeobecnú nariaďovaciu právomoc, nepotrebuje výslovné splnomocnenie v zákone. Teda vláda mohla prijať nariadenie, aby sa takéto združenia podľa Občianskeho zákonníka neregistrovali na krajských úradoch, ktoré vykazujú niečo iné pri registrácii a ich činnosť je v zjavnom rozpore s tým, čo si dajú ako činnosť zaregistrovať. To je v každom demokratickom a právnom štáte celkom normálne a v súlade s právnym poriadkom a ústavou štátu. Nikto si v štáte nemôže robiť absolútnu svojvôľu. To len ukazuje na bezmocnosť tejto vlády a jej myslenia. Alebo azda, pán kolega Šimko, alebo pán minister Šimko, chceš nás presvedčiť, že úradníci sú v Nitre maďarskej národnosti a že to sa vedelo a zneužíva sa na to, aby sa také združenie jednoducho s tichým požehnaním vlády Slovenskej republiky a úradníkov maďarskej národnosti v Nitre zaregistrovalo? Potom... (Zaznel zvuk časomiery.)

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kanis má slovo. Pán poslanec Kanis.

P. Kanis, poslanec: Diskusia, ktorá tu prebiehala, bola vlastne nasmerovaná skôr k slovenskej diplomacii vzhľadom na charakter návrhu vyhlásenia, ktoré majú poslanci k dispozícii. Ale po vystúpení pána ministra Šimka musím povedať, že vlastne tie mnohé kritiky na nečinnosť vlády sú úplne namieste. Ja som úplne šokovaný z toho, čo si tu, pán minister, povedal. No to je azda neuveriteľné?! Veď stačí si len zobrať ústavu a prečítať. Ja som tu asi štyri porušenia ústavy úplne exemplárne prečítal. Na základe toho fungujú tu dajaké združenia, ktoré robia protiústavnú činnosť, a tu sa konštatuje, že to nie je legislatívne ošetrené. No tak po prvé, myslím si, že je dostatok právnych noriem, na základe ktorých možno konať. To je po prvé. A od teba, pán minister, som očakával, že tu povieš, čo vláda a čo ty urobíš v tejto veci. (Reakcia ministra.) Nepočul som nič. (Potlesk.)

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán minister bude reagovať na faktické poznámky.

I. Šimko, minister vnútra SR: Milý pán poslanec Kanis, samozrejme, máš právo byť šokovaný, kedy chceš. Ale ja som v podstate povedal inými slovami na záver to isté, čo povedal pán poslanec Húska. Vtedy si takto nereagoval, vtedy si šokovaný nebol. Je niekedy čas na konanie ministerstva vnútra, ale aj pán poslanec Húska vtedy povedal, keď vystupoval, že teraz nie je ešte čas na to, aby konalo ministerstvo vnútra.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. (Reakcie z pléna.) Nie vystúpenie. Pán minister odpovedal na faktické poznámky, na to má predsa právo. Tak sa zase neškoľme, páni poslanci.

Pani poslankyňa Podhradská má slovo v rozprave.

M. Podhradská, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja sa budem naozaj usilovať byť veľmi stručná, lebo čas sa skracuje a chcú ešte vystúpiť ďalší kolegovia. Takže budem stručná a konkrétna. Premiér tejto vlády nás žiadal a vyzýval parlament, aby sme nezužovali manévrovací priestor vlády pri rokovaní s maďarskou stranou. Ja si, naopak, myslím, že je čas, aby sme ten priestor v Národnej rade vláde Slovenskej republiky veľmi presne určili. Aby sme ten priestor určili tak, aby vláda nemohla prekročiť hranice tohto priestoru.

Toto presvedčenie som získala práve kvôli tomu, čo tu všetko dnes odznelo zo strany predstaviteľov vlády a v neposlednom rade to bolo aj vyhlásenie pána ministra vnútra Šimka. Nehnevajte sa, pán minister, nesúhlasím s vami. A znovu vám pripomínam to, čo vám pred chvíľou povedal pán poslanec Cuper. Vláda má všeobecnú nariaďovaciu právomoc, mala možnosť túto právomoc využiť. Doteraz tak neurobila. Zákon bol prijatý pred pol rokom a navyše už vyše mesiaca platí. A uskutočňuje sa, realizuje sa aj na území Slovenskej republiky prostredníctvom kancelárií Združenia za spoločné ciele. Vy to dobre viete a doteraz ste sa nad tým nezamysleli. Naopak, hovoríte tu čosi o ľahkomyseľnosti, vravíte, že keď vás nútime k tomu, aby ministerstvo vnútra konalo, tak sme ľahkomyseľní. Ak je tu niekto ľahkomyseľný, tak ste to práve vy, pán minister, tým, že ste doteraz nekonali a tolerujete, že sa porušujú zákony tohto štátu, a vy tvrdíte, že na to nemáte nástroje.

Práve preto žiadam, aby do uznesenia, ktoré bude prijaté v súvislosti s vyhlásením Národnej rady k zákonu o zahraničných Maďaroch v susedných krajinách bol doplnený ďalší bod, ktorý bude mať takéto znenie: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby využila svoju všeobecnú nariaďovaciu právomoc a vydala nariadenie, ktorým sa zruší registrácia Združenia za spoločné ciele, keďže kancelárie tohto združenia vykonávajú činnosť, ktorá je v rozpore so zákonmi Slovenskej republiky."

A aby ste mali zjednodušenú situáciu, pán minister, tak vám oznamujem, že tieto kancelárie sú otvorené na 11 miestach na území 5 krajov Slovenskej republiky. Takže je možné, že ich neregistroval len Krajský úrad v Nitre, ale aj Krajský úrad v Bratislave, Trnave, Banskej Bystrici a v Košiciach. Fungujú v Bratislave, Dunajskej Strede, Galante, Nových Zámkoch, Komárne, Leviciach, Lučenci, Rimavskej Sobote, Košiciach, Rožňave a v Kráľovskom Chlmci. A vám sa ešte stále zdá, že je čas, že ešte neprišiel ten správny moment, aby ste zasiahli. Je to hanba, že Slovenská republika má takúto vládu a, žiaľ, aj takéto vedenie ministerstva vnútra. (Potlesk.)

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Prokeš, prosím, máš slovo.

J. Prokeš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, k pani poslankyni Podhradskej len toľko. Mohla povedať pánovi ministrovi Šimkovi, že konkrétne v jeho právomoci je dať podnet na podanie protestu proti rozhodnutiu Krajského úradu v Nitre. Aj mu môžem povedať číslo. A ešte to, že, pani poslankyňa Podhradská, tie všetky kancelárie, ktoré ste vymenovali, to sú vlastne pobočky toho registrovaného v Nitre, pokiaľ viem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hudec, máš slovo.

I. Hudec, poslanec: Ďakujem za slovo. Myslím si, že pán minister Šimko má veľkú smolu, pretože zdedil ministerstvo už v situácii, keď sa už ťažko dá niečo robiť. Ale napriek tomu si myslím, naozaj sa nedá nič robiť, pán minister, jednoducho treba konať. Pretože ak nebudete konať, tak sa dopustíte veľmi ťažkých prešľapov, hovorím to veľmi jemne, voči nášmu zákonodarnému systému a voči našej ústave. Potvrdzujem to, čo sa povedalo. Prirodzene súhlasíme s tým, že toto vyhlásenie, ktoré je pripravené, podporíme. To, že naša vláda zanedbala a bola nečinná pol roka, tak to je trestuhodná vec. Ale pán minister Šimko jednoducho bude musieť konať, pretože ak nebude konať, jednoducho sa nesmie čudovať, že bude za to zodpovedať. Ďakujem veľmi pekne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Vážení páni poslanci, panie poslankyne, máme 18.59 hodín. Je to čas, keď skončíme. Už, pani poslankyňa, nechcem vás... (Reakcia z pléna.) Za minútu nemôžete predniesť predsa nič. To sa nedá.

Čiže o 9.00 hodine zajtra budeme pokračovať v rozprave. Vystúpi pani poslankyňa Mušková, po nej pán poslanec Cuper.

Dobrú noc.

(Prerušenie rokovania o 18.59 hodine.)

 

Pokračovanie prejavu poslanca prihláseného do rozpravy, ktorému sa neumožnilo vystúpiť pre uplynutie vyhradeného času, písomne odovzdaného predsedajúcemu schôdze podľa § 29a ods. 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov:

M. Kotian, poslanec

(pokračovanie vystúpenia, ktoré nebolo prednesené ústne)

... Maďarskí poslanci jednoducho berú peniaze zo slovenského rozpočtu, ale prácu odvádzajú v prospech plnenia veľkomaďarských cieľov.

Situáciu v danom štádiu zachraňoval opäť účinný a razantný postup Rumunska. Rada Európy poverila svoj orgán Benátsku komisiu, aby sa na odbornej úrovni zaoberala právnou praxou uplatňovanou niektorými európskymi štátmi pri preferovaní občanov iných štátov patriacich k národnostným menšinám a ich súladu s medzinárodným právom.

Benátska komisia 19. októbra 2001 zverejnila svoje závery, z ktorých vyplýva, že:

1. v súlade s európskym štandardom má primárnu zodpovednosť za ochranu práv menšín ich domovský štát;

2. ochrana menšín zo strany tzv. materského štátu (Maďarska) sa nesmie týkať tých oblastí, ktoré sú riešené dvojstrannými zmluvami. Čiže budapeštiansky zákon porušuje dohody o ochrane menšín zakotvené v Zmluve o dobrých susedských vzťahoch a priateľskej spolupráci medzi SR a MR z roku 1995;

3. možnosť štátov prijímať jednostranné opatrenia vo vzťahu k menšinám v susedných štátoch je podmienená rešpektovaním princípov teritoriálnej suverenity štátu, pacta sunt servanda, priateľských vzťahov medzi štátmi a rešpektovaní ľudských práv a základných slobôd;

4. kľúčovým prvkom, ktorý dáva Slovenskej republike právo konať priamočiaro, hlavne v EÚ a na medzinárodnom súde, je požiadavka rešpektovania princípu teritoriálnej suverenity, ktorý Benátska komisia explicitne a veľmi zreteľne vyjadruje takto: štát môže legitímne prijímať zákony týkajúce sa cudzích štátnych príslušníkov bez predchádzajúceho súhlasu štátu, ktorého je občanom, za podmienky, že účinky týchto opatrení sa majú realizovať výlučne v rámci jeho územia;

5. účinnosť predchádzajúceho stanoviska posilňuje ďalej vyjadrenie, že legislatíva iného štátu nemôže preferovať u menšiny susedného štátu tie oblasti, ktoré sú uvedené vo vzájomných bilaterálnych dohodách, ak domovský štát, ktorého sa táto úprava dotýka, nebol konzultovaný a nesúhlasil, alebo ju implicitne neakceptoval tým, že nevzniesol námietky;

6. vrcholom susedskej arogancie Budapešti voči Slovensku a ukážkou praktík aziatskej prakultúry je totálne ignorovanie záveru Benátskej komisie, ktorý hovorí, že je neprípustné poverovať mimovládne organizácie alebo združenia, ktoré sú registrované podľa práva inej krajiny, žiadnymi kvázi oficiálnymi funkciami! Tým je považované za neprípustné vytvárať oficiálne inštitucionálne väzby Maďarskej republiky s menšinovými organizáciami.

Tieto organizácie nebudú môcť byť integrálnou súčasťou mechanizmu vydávania krajanských preukazov!

A práve v tomto poslednom bode Maďarsko za aktívnej spoluúčasti Strany maďarskej koalície, ktorá je členom nášho vládneho zoskupenia, koná v rozpore s medzinárodnými právnymi normami, flagrantným spôsobom porušuje požiadavky Benátskej komisie, zákony a Ústavu Slovenskej republiky. Strana maďarskej koalície je organickou súčasťou novovzniknutého zoskupenia "Združenia za spoločné ciele", a tým je aj výkonnou zložkou maďarského štátu na vydávanie krajanských preukazov na zvrchovanom území Slovenskej republiky! Budapešť a Bugárova strana, ako koaličný partner Dzurindovej vlády, kastrujú legislatívnu zvrchovanosť nášho štátu, pričom štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí pána Chleba a slovenskú diplomaciu v otázke riešenia daných problémov postavili do pozície lokajov satelitnej gubernie.

Vyhlásenie predsedu vlády pána Dzurindu pre Rádio Twist zo dňa 20. januára 2002, že ustanovenia zákona porušujúce našu zvrchovanosť nebudú u nás platiť, je teda opäť len mlátením prázdnej slamy premiérovým jazykom. Jeho koaliční partneri z vlády sú hlavnými vykonávateľmi aktov porušujúcich medzinárodné normy na našom zvrchovanom území. Vo vzťahu k nim nie je schopný ustanoviť zákonnosť v tejto zásadnej otázke. Ako môže obhajovať záujmy štátu v Budapešti!

Príklad Rumunska aj v tejto záležitosti zvýrazňuje neschopnosť, alebo zámer našich oficiálnych miest. Napriek tomu, že Rumunsko podpísalo dohodu s Maďarskom o uplatňovaní zákona, rumunský predseda vlády prijal politické rozhodnutie a energické opatrenie potvrdzujúce zvrchovanosť rumunského štátu. Všetkým splnomocnencom pre jednotlivé župy vydal príkaz, aby na svojom teritóriu nedovolili otváranie kancelárií a uplatňovanie maďarského zákona prostredníctvom organizácií Maďarov žijúcich v Rumunsku.

Napriek tomu, že Dzurindova vláda, tak ako rakúska a rumunská vláda, má v rukách všetky tromfy Benátskej komisie, nie je schopná zastaviť pôsobenie protizákonne otvorených kancelárií slovenských Maďarov. Takýto postoj Slovenska sa môže opierať aj o oficiálne stanovisko a vyhlásenie vysokého komisára OBSE pre národnostné menšiny Rolfa Ekéusa zo dňa 26. októbra 2001, v ktorom sa pripojil k dodržiavaniu ustanovení Benátskej komisie. Komisár OBSE pri svojej návšteve v Bratislave tak súčasne potvrdil aj medzinárodnú autoritu pravidelnej hodnotiacej správy Európskej komisie o pokroku Maďarskej republiky v prístupovom procese, ktorá bola zverejnená 13. 11. 2001.

Uvedená správa jednoznačne uvádza, že niektoré ustanovenia budapeštianskeho zákona sú zjavne v rozpore s existujúcimi európskymi štandardmi v oblasti ochrany menšín. Dokonca aj vedúci misie Európskej únie v Budapešti Jürgen Köppen dňa 19. 12. 2001 vyhlásil, že sa Maďarsko v súlade s tzv. Benátskou komisiou bude musieť o niektorých častiach krajanského zákona dohodnúť so susedmi.

Z predchádzajúceho prehľadu vyplýva, že sa slovenská diplomacia a aj Dzurindova vláda mohla oprieť o vysoko autoritatívne a konkrétne dokumenty a medzinárodne platné stanoviská. Čiže mali sme od samotného začiatku a aj máme v rukách účinné nástroje, ktoré, žiaľ, ani učňovským spôsobom nevedelo ministerstvo zahraničných vecí a ani vláda využiť a uviesť do praxe na našom území.

Je nepochopiteľné a trestuhodné, že sa štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Jaroslav Chlebo stretol so svojím kolegom z Budapešti Zsoltom Némethom na prvé rokovanie až 22. novembra 2001, čiže takmer 6 mesiacov po schválení zákona o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách. Mám k dispozícii overenú kópiu z tohto konzultatívneho stretnutia. Slovenská strana na ňom vôbec nežiadala na úvod to, čo by dnes dokázal presadiť už aj Afganistan. Slovensko malo rázne, v súlade so záväznými závermi Benátskej komisie požadovať pozastavenie účinnosti zákona vo vzťahu k slovenským Maďarom, pokiaľ nebude dodržaná požiadavka komisie, ktorá jednoznačne predpokladá súhlas toho susedného štátu, voči ktorého občanom má byť zákon uplatňovaný. Keď po tomto stretnutí videla maďarská delegácia diplomatickú impotenciu (neschopnosť) konkrétne formulovať nevyvrátiteľné a opodstatnené požiadavky na slovenskej strane počas stretnutia, stratila Budapešť aj posledné zábrany. Pomocou svojej piatej kolóny - Strany maďarskej koalície - a ignorovaním slovenskej štátnosti začala otvárať podľa vopred pripraveného scenára mimo rámca svojich diplomatických misií kancelárie pre administráciu úkonov súvisiacich s uplatňovaním zákona na našom území.

Zdá sa, že až tento akt neopakovateľnej a neprípustnej intervencie začal prebúdzať jednotlivých politikov a aj niektoré strany vládnej koalície z vlastných žabomyších vojen a privatizačných snov. Odhalil zároveň kvalitu výkonnej moci nášho štátu, ktorá sa nemohla oprieť ani v tomto štádiu o jednotné, programové a koncepčné stanovisko vlády. To jednoducho neexistovalo a dodnes nie je k dispozícii.

Následné stanoviská členov vládnucej koalície v médiách len potvrdzujú chaotickosť, totálnu nepripravenosť a, žiaľ, aj politickú nekvalifikovanosť, ktorá spočíva dodnes v neschopnosti prijať reálne fungujúce opatrenia. Ako výsledok týchto vyhlásení vzniká nevyvrátiteľný dojem, že súčasná politická špička si myslí, že všetko končí silnými slovami a gestami do kamery televízie a navrhujú sa také geniálne hlúposti, ktoré by sme nemohli použiť ani v rámci humoristickej relácie.

Predseda slovenskej vlády pán Dzurinda 8. januára 2002 pustil do éteru výrok, ktorý môžeme považovať za ešte väčší nezmysel, ako bol prísľub dvojnásobných platov zo sedla jeho predvolebného bicykla. Po svojom precitnutí do slovensko-maďarskej reality na margo celého problému vyhlásil, že budeme žiadať, aby bolo Slovensko vyňaté z pôsobnosti zákona, tak ako Rakúsko. Pán premiér zrejme nevie, že z pôsobnosti zákona môžu byť vyňaté niektoré jeho články, ktoré porušujú platné medzinárodné normy a pravidlá týkajúce sa slovenských Maďarov, a nie Slovenska. A to je veľký rozdiel.

Podobnou bombou do latríny Dzurindovej vlády bol aj bezhlavý a groteskný výkrik KDH, ktoré 5. januára 2002 s veľkým mediálnym humbugom oznámilo, že poverilo J. Figeľa a F. Mikloška, aby iniciovali návrh legislatívnych opatrení zamedzujúcich účinky zákona na Slovensku. Tento počin KDH vlastne potvrdil, že každá strana vládnej koalície má iný, až protichodný návrh. Spoločného menovateľa majú však v tom, že ani jeden návrh neboli schopní do dnešných dní aplikovať v praxi.

KDH našťastie svoje predstavy už neopakovalo. Ak by mal byť takýto zákon, alebo novela prijatá, tým by sme vlastne pripustili, že zákon Budapešti môže platiť a je právne platný na našom území. Prijatím protizákona by sme mu priznali rovnocennosť s našimi zákonmi.

Okrem toho je smutné, že pán Figeľ ako štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a vysoký politik KDH nebol schopný počas dvoch rokov presadzovať v tejto otázke politiku KDH na ministerstve a plniť si tak svoje stranícke, ale aj štátnické úlohy. Pritom pán Figeľ bol isté obdobie aj predsedom zmiešanej slovensko-maďarskej komisie.

Žiaľ, biedu slovenskej výkonnej moci a diplomacie potvrdil vo svojom oficiálnom stanovisku aj prezident R. Schuster, ktorý ostro kritizoval nekoncepčnosť a neschopnosť vlády prijať oficiálnu strategickú líniu na vyriešenie nežiaduceho stavu, ktorý navodil postup Budapešti na našom území. Je otázne, či aj pán prezident so svojou kritikou nečakal príliš dlho a či nemohol byť konkrétnejší vo svojich odporučeniach.

Premiér pán Dzurinda a minister Kukan reagovali na prezidentovo vyhlásenie okamžite na druhý deň 14. januára 2002. Bez meškania predložili svoje politické alibi vyhlásením, ktoré nikoho nepresvedčilo, pretože žiadne opatrenie na dodržiavanie zákonnosti nebolo uvedené do praxe a Maďarsko už svojím zákonom na našom území bačovalo a bačuje dodnes. To je vizitka vlády Slovenskej republiky.

Je zbytočné, aby sme hovorili o tom, čím sa pán Dzurinda a pán Kukan bránili. Chcem však upozorniť na dôležitý fenomén. Obaja reagovali bleskovo, hneď na druhý deň. Týkalo sa to predsa ich osobnosti. Pritom neboli schopní pol roka zásadne zareagovať jednotným a, žiaľ, ani nejednotným oficiálnym, politicky funkčným stanoviskom voči zákonu cudzej krajiny s exteritoriálnou účinnosťou, ktorým je ignorovaná naša štátnosť a jej právna zvrchovanosť. To je smutný, ale, žiaľ, reálny obraz politického profilu a štátnickej zodpovednosti kľúčových činiteľov našej vlády. Nemôžeme sa diviť, že na pozadí týchto slovenských trápností Budapešť ďalej nerušene pracuje na našom území.

Slovensko sa ukázalo ako najslabší článok reťaze okolitých štátov. Prielom do našej suverenity Maďarsko aj primerane oslávilo. Vyvrcholením boli mediálne vystúpenia maďarských politických špičiek, ktorí sa k prijatiu zákona vyjadrovali slovníkom afroázijských polokočovných kmeňových náčelníkov z okolia Kaspického mora. V duchu prapôvodného kolektívneho vedomia a archetypov stepnej kultúry oficiálne zneli z Budapešti vyhlásenia kozmeticky prispôsobené 21. storočiu a zjednocujúcej sa Európe.

Maďarská stanica Kossuth rádió v relácii Popoludňajšia kronika (Délutáni krónika) priniesla 9. januára 2002 o 16.00 hodine autentické vyhlásenie ministra zahraničných vecí Maďarska hneď po skončení stretnutia predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána a predsedu Úradu pre zahraničných Maďarov Tibora Szabóa s vedúcimi predstaviteľmi maďarských organizácií zo susedných štátov. János Mártonyi tu vyhlásil, že "uvedenie zákona o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch do života je vecou celého národa a strategickým úspechom maďarského národa". Treba dodať, že k správnej atmosfére chýbali už len bubny kmeňových náčelníkov zo susedných krajín.

Nikto z našich predstaviteľov sa neodvážil oficiálne požiadať o vysvetlenie, voči akému nepriateľovi alebo krajine ohlásil premiér Orbán prostredníctvom ministra zahraničných vecí strategické víťazstvo svojho národa? Z vyjadrenia bývalého maďarského prezidenta Árpáda Göncza vo vianočnom čísle novín Új szó logicky vyplýva, že sa zrejme odohráva boj o zrušenie alebo akési ignorovanie štátnych hraníc Maďarska s krajinami, v ktorých Maďari žijú ako menšina.

Citujem, čo povedal pán Göncz: "Dokonale spolieham na múdrosť Maďarov na Slovensku, ich znalosť situácie a obstátie. Nech slovenskí Maďari ani na okamih nezabúdajú, že sme príslušníkmi jedného národa a hoci nás rozdeľuje hranica dovtedy, kým sa členstvo oboch krajín v EÚ nestane skutočnosťou, táto hranica je v dušiach prekročiteľná."

Tieto vety jasne dokumentujú politické myslenie Budapešti. V maďarských dušiach je potrebné považovať hranicu za prekročiteľnú, lebo blížiace sa členstvo oboch štátov v Európskej únii prinesie Maďarom a pánovi exprezidentovi jej reálne zrušenie. Ide v podstate o prísľub, že potom už pre Maďarov nebude existovať.

Napriek týmto skutočnostiam sa slovenská diplomacia hrá ďalej na slepú babu. S veľkou mediálnou pompéznosťou pán Chlebo po poslednom rokovaní v Budapešti 24. januára 2002 so svojím partnerom Némethom vyhlásil veľkolepú novinu, a to, že slovenská strana zmenila taktiku rokovania s Maďarskom. Ďalej sa už vraj nebude rokovať o obsahu konkrétnych ustanovení zákona, lebo to nevedie ku konsenzu.

Pýtam sa, aká taktika tu bola doteraz? O čom máme rokovať, ak nie o tých ustanoveniach zákona, ktoré nemôžu byť aplikované na území nášho štátu? Prečo potom o týchto záležitostiach rokovala Benátska komisia? Jej závery predsa, pán Chlebo, nevedú ku kompromisu, ale k zrušeniu a zmene účinnosti a tým aj k zabráneniu intervencie do právneho systému našej republiky. Podľa štátneho tajomníka pána Chleba Slovensko ďalej preferuje návrh spoločného dokumentu, ktorý je už údajne hotový a finalizácia textu pokračuje. Takže zmenili sme dosiaľ neexistujúcu taktiku a súhlasíme so spoločnou, nekonkrétnou deklaráciou, ktorá údajne potvrdí zvrchovanosť Slovenska. Našu zvrchovanosť, pán Chlebo, predsa nebude potvrdzovať podpis Budapešti pod deklaráciu! Ak o tom naša vláda nevie, tak tú potvrdzujú iné medzinárodnoprávne dohody a garancie.

Našu novú stratégiu, ktorá vedie ku konečnému kapitulantstvu, nechtiac odhalil v rozhovore pre maďarskú televíziu štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Zsolt Németh 24. januára 2002. Doslovne povedal, že on a ani slovenská strana nevidí dôvod, že by sa malo v zákone o vykonávacích predpisoch niečo meniť. Tento nemenný ústup pána Chleba a jeho "Timurovej družiny" potvrdzuje aj sám Chlebo vo večernej relácii Prečo (Miért) na televíznej stanici Duna TV dňa 24. januára 2002. Doslovne povedal, že slovenská strana je zdržanlivá napriek tomu, že činnosť informačných kancelárií, ktoré už pôsobia na teritóriu Slovenskej republiky, nie sú v súlade so závermi Benátskej komisie Rady Európy.

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že okrem srdcervúcich, bojovných a odhodlaných mediálnych výstupov pána Chleba nie sme schopní zastaviť činnosť týchto organizácií, ktoré hrubo ignorujú a pošliapavajú našu suverenitu vykonávaním tej svojej. Pán Chlebo by mal vedieť, že exteritoriálne práva môžu praktizovať iba konzuláty, ktorých oprávnenosť je možné rozšíriť len diplomatickou zmluvnou cestou. Preto ak neviete rokovať o zákone, rokujte o tomto probléme a vyriešte ho.

Slovenská diplomacia, pán Chlebo a pán Kukan, sa musia učiť -

nie omieľať - a konať v súlade s objektívnym a autoritu vzbudzujúcim stanoviskom vysokého komisára OBSE pána Rolfa Ekéusa, ktorý prišiel 25. januára 2002 na návštevu Slovenska. Tento diplomat jednoznačne hovorí o tom, čo naša vláda nevie zabezpečiť, citujem: "Výsledok slovensko-maďarských rokovaní musí rešpektovať princípy, štandardy a normy medzinárodného práva." Pán Ekéus nesúhlasí s tým, aby príbuzenský štát prijal legislatívu, ktorá má dosah na iné štáty, a zároveň sa usiluje vykonávať suverénne akty v iných štátoch! Pravidlo exteritoriality by v Európe viedlo k znepokojujúcej situácii!"

Našu vládu a diplomaciu však zrejme neznepokojuje vôbec nič. Svojou nečinnosťou a tolerovaním nepráva prispieva k tomu, čo pán Ekéus nazval znepokojujúcou situáciou.