I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Ďalej pán poslanec Baco má slovo. Nech sa páči.

Prosím nový čas pre pána poslanca. Dajte mu nový čas. Nech sa páči.

Pán poslanec, nepočuť vás, bližšie, buďte taký dobrý. (Reakcia z pléna.) Ale má zapnutý zvuk, no. Nech sa páči, keby ste išli vedľa k mikrofónu. Nie, tam netreba ísť, pán poslanec, však vedľa dajte kartu do toho ďalšieho, tam vám svieti na ďalšom. Nech sa páči.

Dajte nový čas pánu poslancovi, zapnite kartu. (Reakcia poslanca.) Prosím vás, vypnite ten mikrofón vedľa a zapnite mikrofón tam, kde je karta, páni technici. Páni technici, prosím vás, zapnite mikrofón poslancovi Bacovi. Nech sa páči.

P. Baco, poslanec: Áno, dobre. Takže odteraz čas, dobre, ďakujem pekne.

Pán minister, keby sme boli takto pristupovali v roku 1992 k riešeniu spolu s Maďarskom o spoločnom vodnom diele, tak vám poviem, že dnes máme vred na Európe v podobe nedokončeného, rozvaleného diela, zdevastovanú prírodu. Pretože, dovolím si povedať, boli sme vtedy statoční a prijali sme riziko a rozhodli sme o dokončení tohto diela. Napriek tomu, že sa búrila všetka diplomacia v Európe, dostávali sme všelijaké "ľúbostné" listy, na Slovensko chodili komisári atď. Takže, pán minister, nehnevajte sa, všetko sa deje v reálnom čase. Keď ste čas prespali, doslova. Nie, že ste zaspali, ale prespali ste čas, keď sa zákon robil, keď sa zákon prijímal. Dnes je skutočne celý problém tak, že to chytáte za chvost.

Pán minister, nerozumiem vám, ak suverénne vyhlasujete, že predsa niet pochýb o tom, že žiaden zákon nemôže platiť na území iného štátu - tak potom v čom je problém? Prijmite jednoducho vo vláde jednostranný akt vyhlásenia nulity tohto zákona, poukážte na protištátnu činnosť niektorých domácich vládnych a politických činiteľov, ktorí spolupracovali na tom, aby takýto zákon bol na svete, obráťte sa prostredníctvom exekutívy na príslušníkov maďarskej menšiny na Slovensku v záujme ich ochrany, aby ignorovali tento zákon, a vyzvite maďarskú stranu, aby vyjadrila uspokojenie nad postavením maďarskej menšiny na Slovensku. Ak je to tak, ako hovoríte, vy ste to tu povedali absolútne jasne, tak ja neviem, v čom je problém. Keby sme boli naozaj tak postupovali v roku 1992, tak dnes nemá problém okolo Gabčíkova konca kraja a bol by katastrofou pre obidve strany.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hofbauer.

R. Hofbauer, poslanec: Pán minister, vy ste sa vyjadrili o obojstranne prijateľnom výsledku. Obojstranne prijateľný výsledok môže nastať pri dvoch problematikách, ktoré sú konvergentné, ale nie, ktoré sú divergentné. Medzi predátorom a jeho obeťou nemôže nastať kompromis a prijateľný výsledok. Jediný výsledok je, že predátor svoju obeť zožerie.

Pán minister, vy ste spomenuli veľa vecí, ktoré vás mrzia. Nás mrzí nečinnosť vlády v tejto veci, nás mrzí pasivita ministerstva zahraničných vecí a vnútra napriek tomu, že proklamujete, ako ste fantasticky výkonní. Ste pasívni! Nás mrzí nekončiaca ústretovosť premiéra voči zahraničiu a nekončiaci nezáujem voči slovenským záujmom zo strany toho istého premiéra. Nás mrzí to, že bilaterálna komisia na rokovaní medzi vládami nie je zostavená na báze odbornej, ale na báze etnickej. Čo tam hľadá Duka-Zólyomi? Za akú exekutívu tam chodí rokovať? Pán minister, nás mrzí to, že vy chcete konať zodpovedne voči maďarskému partnerovi a transparentne voči slovenskému partnerovi. No ja som presvedčený, že to má byť presne opačne, že máte konať zodpovedne voči Slovensku a transparentne voči Maďarsku. To je úplne zásadná vec.

A ešte jedna poznámka, pán minister. Diplomacia sa nerobí vykrikovaním, to máte absolútnu pravdu, ale už vôbec nie ani zalezením pod stôl, ako to robí súčasná vláda.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Paška, prosím.

J. Paška, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, nerobte si, prosím vás, "srandu" z Národnej rady, najvyššieho zákonodarného zboru, a netvrďte nám tu, že zákon o Maďaroch v susedných krajinách na Slovensku neplatí. Stačí sa ísť pozrieť do Komárna, do Budapešti, do Nových Zámkov, do Dunajskej Stredy, do Kráľovského Chlmca, do Košíc a uvidíte otvorené kancelárie, kde zástupcovia Združenia za spoločné ciele zbierajú údaje na vydávanie preukazov Maďarov žijúcich v susedných krajinách. Takže skutočne nerobte si z nás "srandu"! Vidíme na vlastné oči, čo sa na Slovensku deje. A poprosil by som aj pána ministra Šimka, aby sa nezabával, aby sledoval, pretože to sú informácie, ktoré by on mal riešiť a na základe ktorých následne by mal konať.

Pán minister, hovorili ste, že konáte zásadovo a zodpovedne. Ja sa vás pýtam, prečo potom netrváte na tom, čo povedal predseda vlády, že budete žiadať od maďarskej strany, aby Slovenskú republiku, tak ako Rakúsko, vyňala z platnosti a účinnosti maďarského krajanského zákona. To ste tvrdili v januári, dnes ste už akosi zabudli na tento váš sľub. Takže konajte zásadne a zodpovedne a držte slovo. To, čo ste povedali a sľúbili občanom, to aj realizujte.

Ďalej ste sa vyjadrili, že konáte transparentne. No tak ak chcete konať transparentne, tak vás poprosím, dajte k dispozícii pánom poslancom návrh dohody, ktorú ste poslali do Budapešti. Rokujeme tu o probléme, ktorý sa týka vysporiadania vzťahov s Maďarskou republikou a riešenia tohto problému, čo sa týka krajanského zákona, ale nemáme na stole stanovisko vlády a návrh dohody a nevieme, v akom zmysle naša vláda koná.

A už iba na záver. Vyjadrili ste sa, že nechodíte sa do Budapešti doprosovať. Nuž to je pravda, do Budapešti nie, vy sa chodíte doprosovať na Gunduličovu ulicu, na sekretariát Strany maďarskej koalície, pretože tam je váš koaličný partner, bez ktorého by ste nevedeli vládnuť. A to, čo vám dovolí na Gunduličovej ulici sekretariát Strany maďarskej koalície, iba to realizujete. Za rámec tejto požiadavky nejdete. (Ruch v sále.) Prepáčte, na Žabotovej.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kačic. Mikrofón pre pána poslanca Kačica.

P. Kačic, poslanec: Vážený pán minister, memorandum Rumunska a Maďarska, alebo prístup Rakúska a Maďarska je iný ako Slovenska a Maďarska k Zákonu o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách. Hnutie za demokratické Slovensko - ľudová strana, nie je za arogantné riešenie tohto problému, ale za riešenie vecné. Pán minister, my kritizujeme vládu Slovenskej republiky za riešenie tohto problému. Terajšie vaše vystúpenie je podľa mňa prvé k tejto veci a váš alibistický postoj nie je dostačujúci pri riešení týchto náležitostí. Doteraz ste v tom nechali len štátneho tajomníka pána Chleba. Buďte chlap a razantne vstúpte do problému! Využite to, možno budete tretí kandidát za lídra SDKÚ.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Podhradská.

M. Podhradská, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán minister, povedali ste, že ste smutný z toho, že tu odzneli urážlivé a nepremyslené výroky. Aj ja som smutná, len vy by ste tieto vaše kritické výhrady mali adresovať predovšetkým neprítomnému premiérovi tejto vlády, lebo, ak sa dobre pamätám, bol to práve on, z úst ktorého vyšli urážlivé a nepremyslené výroky na adresu opozície.

Tvrdíte, že netreba nič uponáhľať, dokonca ste sa v rozhovore, ktorý ste dali jednému zo slovenských médií, vyjadrili, že ešte nenastal ten správny moment, že treba uvážlivo konať. Nechápem, na čo čakáte. Chcem vás upozorniť, že teraz je február, je 6. februára 2002. Zákon bol prijatý 19. júna 2001. Rakúska strana svoje výhrady voči zákonu Maďarom predložila v apríli, v máji 2001, pán minister, a dosiahli to, čo chceli. Rakúsko bolo zo zákona vyňaté. A vy ešte stále teraz vo februári 2002 tvrdíte, že ešte nenastal ten správny moment. Tak to tu už naozaj ostáva len rozum stáť!

Súhlasím s vami aj v tom, pán minister, že tu naozaj nejde o SMK, lebo tento zákon prijal maďarský parlament. Ale my nemôžeme ostať slepí voči tomu, že Strana maďarskej koalície tento zákon obhajuje a že ho napokon prostredníctvom Združenia za spoločné ciele na Slovensku aj realizuje. To sú veci, voči ktorým nemôžeme ostať hluchí.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Cuper.

J. Cuper, poslanec: Pán minister, som rád, že ste potvrdili to, čo je v tejto učebnici medzinárodného práva verejného, teda v tomto smere sa, dúfam, neurazíte a nebudete vystupovať voči mne tak ako pán Árpád Duka-Zólyomi alebo Zvolenský. Váš posun je oproti tejto učebnici iba v tom, že ste vlastne priznali, že Strana maďarskej koalície a jej lídri klamú aj v tomto parlamente vo svojich vystúpeniach. Teda ak je zákon, ako ste sám povedali, porušením medzinárodného práva a nie je platný na území Slovenskej republiky, pýtam sa: Čo urobila vláda, aby sa nerealizoval na území Slovenskej republiky? To ostatné nás veľmi nezaujíma. Mne pán minister Šimko povedal, že vláda nemá nijaké páky. Pán minister Šimko by mal zvážiť svoje zotrvanie v úrade.

Vláda podľa čl. 120 Ústavy Slovenskej republiky má všeobecnú nariaďovaciu právomoc. Nemusí čakať na vydanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky. Mohla urobiť to, že mohla prijať nariadenie, ktorým by zastavila realizáciu tohto zákona na južnom Slovensku. Mohla zakázať zriaďovanie takýchto kancelárií, mohla vyzvať politikov Strany maďarskej koalície, aby sa nepodpisovali pod takéto požiadavky na registráciu takýchto inštitúcií v zmysle slovenského práva, pretože tým ho porušujú. Takže naša požiadavka je legitímna. Vyprosíme si, aby tu prišiel pán Dzurinda a rozprával nám o tom, že sme nacionalisti a že nemyslíme to so Slovenskom dobre, lebo máme požiadavku, aby vláda zastavila realizáciu kontroverzného zákona na území Slovenskej republiky.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Dávam slovo pani poslankyni Keltošovej vzhľadom na to, že pán poslanec Kotian vyčerpal svoj čas. Nech sa páči, prosím.

O. Keltošová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán minister, vystupujem po prvýkrát v tejto rozprave k tomuto bodu programu a chcem vás upozorniť, že vaše informácie o tom, ako nás, nechcem povedať, že chvália, ale uznávajú zahraničné inštitúcie, ako nám držia palce, nie, nie sú celkom presné. Prečítam vám z tlačového telegramu zo Štrasburgu z Rady Európy zo dňa 10. januára 2002, z vystúpenia generálneho tajomníka Rady Európy Schwimmera, ktorý privítal podpis Memoranda o porozumení medzi Maďarskom a Rumunskom a v závere svojho vystúpenia nabáda všetky členské štáty Rady Európy, aby nasledovali tento príklad vždy, keď to bude potrebné a vhodné. Myslím si, že aj toto už je určitá ulička, do ktorej nás smerujú medzinárodné inštitúcie, keď nám Schwimmer dáva za príklad rumunsko-maďarskú zmluvu. Odporúčania Benátskej komisie sú naozaj len odporúčania a nemajú záväzný charakter, čím sa náš manévrovací priestor výrazne zužuje.

A ešte mám jednu otázku, pán minister. S textom návrhu vyhlásenia Národného zhromaždenia Maďarskej republiky ste hovorili, že je problém na druhej strane, to znamená u Maďarov. Je tam problém s tým vyhlásením, v ktorom sa konštatuje, že "Národné zhromaždenie Maďarskej republiky vyhlasuje, že prijatím tohto zákona nemá zámysel narúšať všeobecné, platné a dvojstranne dohodnuté medzinárodné záväzky Maďarskej republiky v oblasti ochrany ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k národnostným menšinám"? Alebo je tam problém s ďalšou vetou, že "účinky Zákona o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch z hľadiska jeho účelu a predmetu majú dosah výlučne na teritoriálnu jurisdikciu Maďarskej republiky a v nijakom výklade sa nedotýkajú personálnej a teritoriálnej jurisdikcie akéhokoľvek iného štátu"?

Prosím, odpovedzte mi. Mám ten text pred sebou.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Belohorská má slovo. Nech sa páči.

I. Belohorská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, mňa mrzí jedno z vášho vystúpenia, že ste nevedeli oceniť prácu štátneho tajomníka Chleba, o ktorom viem, že za šesť mesiacov jeho intenzívnych rokovaní, či už s Benátskou komisiou, či so Štrasburgom, alebo s maďarskými partnermi, obhajoval záujmy Slovenskej republiky a pripravil dostatok materiálov, na základe ktorých sa vláda Mikuláša Dzurindu mohla rozhodnúť. Chcela by som povedať, pán minister, a povedala tu už kolegyňa Keltošová, že v Štrasburgu vedia veľmi dobre, že tu Maďarská republika ťahá za kratší koniec. Lebo keď nič iné, tak vy viete veľmi dobre, že povinnosť, to je zasahovanie nielen do práv, ale hlavne do povinností Slovenskej republiky, pretože je to povinnosťou vlády Slovenskej republiky starať sa o národnostné menšiny na svojom území. To znamená, že ak nám tu niekto musí pomáhať a rodinám s dvomi deťmi musí pridávať nejakú "almužničku", malo by sa to dotknúť aj cti tohto národa.

Mrzí ma aj to, že nevystúpil pán minister Šimko, lebo, myslím si, teraz nediskutujeme o nehodách v jeho rezorte, ale mal by hovoriť práve o tom, či urobil zásah ako minister tejto vlády, že sa tu zhromažďujú údaje o slovenských občanoch a tieto údaje sa posielajú do iného štátu, kde môže dôjsť k zneužitiu. Jednoducho, to už narúša aj iné princípy fungovania štátu ako starostlivosti o menšiny. A myslím si, keď v predchádzajúcom vystúpení pán poslanec Finďo hovoril o veciach, ktoré nám nedovolia zabudnúť, ja si myslím, že je to práve existencia takýchto zákonov, ktoré nedovolia zabudnúť na minulosť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Gašparovič.

I. Gašparovič, poslanec: Pán minister, počúval som vaše zdôvodnenia a chcem povedať, že ste mali skutočne pravdu, keď ste povedali, že tento zákon Maďarskej republiky na našom území neplatí. Neplatí. Samozrejme, že ani platiť nemôže. Máte stopercentnú pravdu. Len problém je v tom, že sa tým uspokojujete a nechcete si všimnúť, že tento zákon na území Slovenska sa realizuje. A to je zlé, že sa realizuje. A mám dojem, že takto to bolo aj v čase, keď Maďarská republika už informovala, že takýto zákon pripravuje. Vedeli sme o tom, my sme o tom hovorili už v máji minulého roku. A to, čo teraz pán Chlebo robí, to opakuje len tie naše výzvy a tie naše dôvody, ktoré sme už vtedy signalizovali.

Takže chcem povedať, že nešťastím vášho rezortu a teda aj vás je to, že sa spoliehate na to, že ešte niečo nie je a uvidíme, čo z toho bude. Toto je ten problém, o ktorom by sme mali hovoriť a ktorý by ste si vy mali vyriešiť vo svojom rezorte. Nečakať, ale vždy byť skôr iniciatívny ako ten druhý. Pretože diplomacia nehovorí, že musím len počúvať a potom reagovať. Diplomacia hovorí, že musím byť predvídavý.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kanis.

P. Kanis, poslanec: Ďakujem pekne. Ja som vo svojom vystúpení, pán minister, ocenil slovenskú diplomaciu aj na základe porovnania s postupom slovenskej diplomacie v rokoch 1995 - 1996 a skutočne sa doteraz v tom probléme nevyskytli niektoré javy alebo kroky, ktoré istým spôsobom vzbudzovali nejasnosti vtedy, keď sa rokovalo o zmluve. Diskusia sa síce končí alebo sa skončí, ale podľa mňa sa začína nová, konfliktnejšia etapa tohto problému, a to nie je len v polohe vysvetľovania a diskusií, ale v polohe výkonu moci na území Slovenskej republiky.

Totiž nie je pravda, že sa tu nič nedeje. Tu sa v súvislosti so zákonom dejú veci, ktoré by sa diať nemali. A aj keď diplomacia má iné prostriedky, iste, bude rokovať, sporiť sa, bude hľadať vzájomné akceptovateľné formulácie, ale myslím si, že to je skutočne otázka výkonu moci na území Slovenskej republiky, a preto tento problém nemá rozmer iba činnosti rezortu zahraničných vecí, ktorý vediete, pán minister, ale jednoducho sa týka takisto rezortu ministerstva vnútra.

Chcel by som veľmi počuť aj vystúpenie pána ministra vnútra k tejto otázke, a to o to viac, že samotný zákon, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára, má v sebe aj časť, ktorá má názov poriadok alebo systém poskytovania podpôr, ktoré možno dostať v susedných štátoch. Čiže to sa priamo týka toho, čo sa deje na Slovensku. To nie je vecou len vysvetľovania, to je jednoducho záležitosť výkonu štátnej moci na Slovensku. A táto nemôže byť predmetom len dajakej diskusie, ako sa oni na to dívajú, alebo my.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Reagovať bude pán minister Kukan, prosím.

E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Ďakujem pekne. Panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem za vaše faktické poznámky, ktoré som si pozorne vypočul. Na niektoré veci zostáva náš názor odlišný, rozdielny.

K tým otázkam fungovania kancelárií, predpokladám, sa vyjadrí pán minister Šimko. Ten to urobí kvalifikovanejšie, ako by som to urobil ja. To je koniec koncov jediná vec, o ktorej hovoríte, že tým sa nejako realizuje alebo naplňuje ten zákon o Maďaroch v susedných štátoch.

Chcel by som iba povedať, že medzinárodné inštitúcie, to si nejako nedrukujeme sami sebe, ale vyjadrenie Európskej komisie v hodnotiacej správe o pokroku Maďarska v predvstupových rokovaniach obsahuje pasáž, ktorá hovorí o tomto zákone. Obsahuje pasáž, ktorá vyslovene hovorí, že niektoré ustanovenia nie sú v súlade s európskymi štandardmi a Maďarská republika ich bude musieť zmeniť najneskoršie v čase vstupu do Európskej únie. V tom ja vidím ten pozitívny postoj k tomu stanovisku, ktoré sme my zaujali. Vy ste citovali Waltera Schwimmera, ktorý privítal dohodu Maďarska s Rumunskom, samozrejme, ja sa mu nečudujem, ani iným inštitúciám v Európe, ktoré by rady uvítali takéto dohody. To, že my sme takúto dohodu ešte stále nedosiahli, to by som nevidel ako dôvod na kritiku, ale práve dôvod na to, že my nechceme uzavrieť, alebo podpísať niečo, čo je z nášho hľadiska nevýhodné pre nás.

Pánovi poslancovi Kalmanovi by som chcel povedať iba toľko, že pokiaľ ide o tie opatrenia, ja tu o nich nebudem hovoriť. Môžem zopakovať to, čo tu povedal aj premiér, a to, čo je podľa mňa rozhodujúce, čo stále... (Zaznel zvuk časomiery.)

Môžem ešte dokončiť vetu?

Že slovenská vláda rozhodne nedopustí, aby ustanovenia tohto zákona, ktoré sú pre nás neprijateľné, platili na území Slovenskej republiky. (Reakcie z pléna.)

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pokoj, prosím, páni poslanci!

E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Toto je stanovisko, ktoré platí a ktoré vláda dodrží. O tých opatreniach konkrétne nechcem hovoriť. Sme pripravení, keď bude treba, ich v praxi realizovať. (Hlasy v sále.)

K tomu, čo sa spýtala pani poslankyňa Keltošová. No tie dokumenty sa dostali do SME na základe, ja som to charakterizoval ako cielený únik informácií, ktoré sme my neorganizovali a ktoré urobili tí, ktorí majú záujem, aby sme sa nedohodli. Takže nechcem to podrobne komentovať, ale to, čo ste vy odcitovali, to bolo takmer odsúhlasené pri rokovaniach v Budapešti. S týmto maďarská strana takmer nemala problém, len pre informáciu.

Pán poslanec Baco tu hovoril o tom, aká bola situácia v roku 1992. Nikdy sa nedajú situácie zrejme porovnávať, každá, každá je iná. A vtedy, čo sa stalo, to už tu odznelo, že boli prijaté smelé rozhodnutia a život dokázal, že tie rozhodnutia boli dobré a správne. Ale ťažko možno porovnávať Vodné dielo Gabčíkovo s tou situáciou, ktorá tu dnes je.

Chcem odpovedať pani poslankyni Belohorskej, aby som aspoň na niektoré veci reagoval, moje hodnotenie štátneho tajomníka Chleba bolo vždy jasné, má moju plnú dôveru, a preto, keď sa proti nemu vystupovalo v médiách, vždy som sa ho zastal. To, že som to tu dnes neurobil, mal som vystúpenie, ktoré bolo širšie formulované a malo všeobecnejší rozsah. Pán štátny tajomník Chlebo si počína profesionálne a rokovania viedol tak, aby sme jednoducho v ničom, čo je pre nás zásadné, neustúpili.

Nebudem komentovať to, čo ste hovorili, že sme mali konať skôr a podobne. Pán premiér to včera hovoril, ja som povedal, že nechcem opakovať argumenty. Môžem povedať iba jednu vec, že 7. júna 2001, to znamená ešte pred prijatím zákona v Maďarskom parlamente, sme na úrovni štátneho tajomníka Chleba tu, v Bratislave, prijali maďarského veľvyslanca, ktorému sme odovzdali aide mémoire, ktorý obsahoval náš podrobný právny rozbor pripravovaného maďarského zákona so všetkými tými výhradami, výčitkami, kritikou, ktoré tu pred vami dnes opakujem a ktoré tu aj vy niektorí prezentujete. A potom sme to urobili v mnohých, mnohých rokovaniach nielen s Maďarmi, ale aj s našimi partnermi z Európskej únie, európskych štátov a v rôznych medzinárodných inštitúciách.

Takže iba toľko na záver. To, čo som povedal, že ak prijmete vyhlásenie Národnej rady, my môžeme využiť v našich rokovaniach. Nemyslím si, že môžeme prijať formulu večných rokovaní alebo dlhodobých rokovaní, treba sa naozaj snažiť dosiahnuť taký spôsob riešenia, ja možno aj nerád používam slovo "dohoda", my nechceme dosiahnuť dohodu, my chceme dosiahnuť vyhlásenie, ktorým budú obidve strany definovať svoj postoj k tomuto zákonu. Ale nie je možné, prirodzene, rokovať nekonečne, a preto si myslím, že takéto vyhlásenie, ktoré tu dnes prijmete, nám v takýchto rokovaniach, ktoré, opakujem, my máme záujem, aby sme sa dohodli, bolo by to omnoho lepšie, ako prijímať tie jednostranné opatrenia, na ktoré je vláda pripravená i v budúcnosti urobiť. Ďakujem pekne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Kolláriková. Po nej pani poslankyňa Malíková. Nech sa páči.

M. Kolláriková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, považujem za veľmi nezodpovedné zo strany vlády Slovenskej republiky, že sa so Zákonom o zahraničných Maďaroch žijúcich v susedných štátoch, ktorý bol prijatý v maďarskom parlamente ešte 19. júna 2001, začala vážne zaoberať až po nadobudnutí jeho účinnosti, teda po 1. januári 2002.

Tento zákon je pre Slovenskú republiku neprijateľný, pretože odporuje základným zásadám medzinárodného práva, Charte OSN, právam Európskej únie, zásadám dobrých susedských vzťahov medzi štátmi, základnej slovensko-maďarskej zmluve z roku 1995 a aj našej ústave. Už samotný názov zákona hovorí jasnou rečou, že sa bude týkať občanov maďarskej národnosti výlučne susediacich štátov s Maďarskou republikou. Týmto zákonom zavádza Maďarsko mechanizmus zasahovania do vnútorných vecí Slovenskej republiky a iných susedných štátov. Tento tzv. krajanský zákon sa opiera o Ústavu Maďarskej republiky, článok 6 ods. 3, v ktorom sa hovorí, že "Maďarská republika sa cíti zodpovedná za osud Maďarov žijúcich v zahraničí a že podporuje spojenia medzi nimi a Maďarskom". Táto ústavno-právna konštrukcia je neštandardná a medzinárodné spoločenstvo ju neuznáva. Aj na Maďarov sa vzťahuje všeobecne uznávaná zásada, že pokiaľ žijú na území iných štátov, majú ako občania týchto štátov postavenie príslušníkov národnostných menšín a primerane tomu príslušný štát je v prvom rade zodpovedný za ich osud. Sú teda jeho štátnymi občanmi, a to v súlade s medzinárodnými dohodami, ktorými je tento štát vo vzťahu k národnostným menšinám viazaný. V nijakom prípade nemôže a ani nesmie túto zodpovednosť za naplnenie ich práv preberať iný štát. Uplatňovanie, nárokovanie si zodpovednosti za občanov iného štátu je východiskom na zasahovanie do vnútorných záležitostí, čo je podľa Charty OSN neprípustné.

Rolf Ekéus, vysoký komisár OBSE pre národnostné menšiny, považuje Zákon o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch, ktorý bol prijatý v Parlamente Maďarskej republiky 19. 6. 2001, za určitý precedens z hľadiska platných medzinárodných štandardov. Povedané zrozumiteľne, je v rozpore s platnými normami Európskej únie. Pán Ekéus vyjadril výhrady k tomu, aby právo jedného štátu zasahovalo do právneho poriadku druhého štátu, pretože sa to môže stať príkladom pre budúcnosť, čo by bolo škodlivé pre Európu. Zodpovednosť za menšiny spočíva na štáte, v ktorom žijú, toto v prvom rade zdôraznil pán Ekéus. Benátska komisia Rady Európy pri posudzovaní tohto zákona o zahraničných Maďaroch v októbri 2001 zdôraznila, že prvoradú zodpovednosť za menšiny má ten štát, na území ktorého menšiny žijú.

Je zarážajúce a doslova neodpustiteľné, že od 1. 1. 2002 začali bez povolenia vlády Slovenskej republiky na území Slovenskej republiky beztrestne rozvíjať nepovolenú činnosť tzv. maďarské informačné kancelárie. Pýtam sa: Čo robí a čo robilo ministerstvo vnútra? Ako to, že nekoná? Činnosť týchto kancelárií je predsa v rozpore nielen s našimi právnymi normami, pretože narúšajú našu územnú a štátnu zvrchovanosť, ale táto činnosť je v rozpore i s odporúčaniami Benátskej komisie Rady Európy.

Predseda Úradu pre Maďarov spoza hraníc pán Tibor Szabó vyhlásil, že podľa neho krajanský zákon nezasahuje do vnútorného právneho poriadku Slovenskej republiky a v súvislosti s ním nemožno hovoriť ani o exteritorialite. Musím podotknúť, že účinnosť akéhokoľvek zákona je limitovaná územím daného štátu. Ak teda pán Szabó tvrdí, že tzv. krajanský zákon nezasahuje do vnútorného právneho poriadku Slovenskej republiky a nemožno hovoriť v súvislosti s jeho aplikáciou o exteritorialite, zrejme už uvažuje v dimenziách Veľkého Maďarska. V týchto istých dimenziách zrejme uvažuje i premiér Maďarskej republiky Viktor Orbán. Dáva to jasne na vedomie svojím výrokom: "Konečne po osemdesiatich rokoch sa celý maďarský národ zjednocuje a vytvára Veľké Maďarsko a tak napĺňa svoju históriu." Orbán svojimi výrokmi kriesi a oprašuje v mysliach Maďarov a tiež i niektorých príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny tzv. Veľké Maďarsko. A to je veľmi nebezpečné.

Maďarská zahraničná politika, presahujúca svoje hranice na všetkých Maďarov, je podľa Pravej Slovenskej národnej strany skutočným ohniskom napätia a zdrojom sústavného konfliktu. Ide o kontinuálny a cielený proces vyňatia maďarskej menšiny na Slovensku spod zvrchovanosti ústavy a zákonov Slovenskej republiky. Maďarský krajanský zákon má svoju veľkomaďarskú logiku, pretože napriek dočasnej, iba dvojročnej platnosti je dôležitým medzi stupňom vyňatia menšiny spod jurisdikcie domovského štátu, Slovenskej republiky, a smeruje k následnému cieľu maďarstva po vstupe Slovenskej republiky a Maďarskej republiky do Európskej únie k získaniu plnoprávneho dvojitého občianstva. Preto akékoľvek čiastkové nádeje o dohodu s politikmi zastupujúcimi maďarskú menšinu, Maďarskú republiku alebo spoliehanie sa na lojálnosť menšiny k Slovensku sú pre Slovenskú republiku časovanou bombou.

Zákon je zjavným nástrojom maďarizácie na územiach štátov susediacich s Maďarskou republikou a teda aj maďarizácie na južnom Slovensku. Je to zrejme zjavné z dikcie § 1 ods. 2, podľa ktorého sa tento zákon vzťahuje nielen na osoby hlásiace sa k maďarskej národnosti, ale dokonca aj na manželského partnera a na maloleté deti žijúce a vychovávané v spoločnej domácnosti, ktoré nie sú maďarskej národnosti. Manželský partner s maďarskou národnosťou môže získať podľa § 19 maďarský preukaz a príslušníci domácnosti, ktorí nie sú maďarskej národnosti, môžu získať podľa § 20 tzv. maďarský príbuzenský preukaz. Podľa § 14, ak v rodine minimálne dve deti navštevujú školu v maďarskom jazyku, každé dieťa má nárok na finančnú podporu. V tomto prípade nejde len o maďarizáciu, ale aj o diskrimináciu. Rôzne maďarské organizácie majú vykonávať na území cudzieho štátu niektoré administratívne funkcie maďarského štátu. Celý tento mechanizmus prerozdeľovania finančných prostriedkov z rozpočtu Maďarskej republiky medzi zahraničných Maďarov v susedných krajinách bude fungovať v záujme upevňovania veľkomaďarského povedomia.

Zákon o zahraničných Maďaroch je úplne neštandardný v porovnaní so zákonmi iných štátov. Vzťahuje sa výlučne na Maďarov v susedných štátoch v prihraničných oblastiach s Maďarskou republikou, pričom svojimi ustanoveniami zasahuje do vnútorného práva susediacich štátov. Naopak, zákon o zahraničných Slovákoch pôsobí výlučne na území Slovenskej republiky a vzťahuje sa na Slovákov nezávisle od toho, v ktorom štáte žijú.

Ak dovolíte, ja by som ukončila, aby som dala možnosť môjmu kolegovi Slotovi vyjadriť sa tiež k tomuto problému, pretože, žiaľbohu, časovo ste nás ohraničili a nedali ste nám možnosť plne sa vyjadriť a v plnom rozsahu sa vyjadriť k tomuto zákonu. Ďakujem. (Potlesk.)

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Jedna faktická poznámka, zatiaľ, pani poslankyňa Belohorská. (Reakcia z pléna.)

Ešte raz opakujem, Miro Kotian, hovorím to teraz úplne priateľsky, nechci nás, nechci ma provokovať. Vyčerpal si skutočne čas k tejto problematike úplne. Ako nezávislý poslanec si svoj čas vyčerpal. Nedám ti viac k tomu slovo, pretože mám oporu v rokovacom poriadku.

Pani poslankyňa Belohorská má slovo.

I. Belohorská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Áno, ja si myslím, že slovenská vláda by sa mala viacej zaujímať o postavenie Slovákov, ktorí sú v zahraničí, ale aj o postavenie, aké sa nám dostáva. Ako aj z dnešnej tlače si môžeme prečítať, že Slovenka zmenila nemecký zákon a vlastne sa nám dostáva najavo, že opatrovatelia z východnej Európy budú môcť vykonávať neodborné práce, napríklad nakupovať alebo variť. Tak bol zmenený nemecký zákon, že títo ľudia, ktorí prídu aj zo Slovenska do Nemecka opatrovať napríklad chorých ľudí, môžu robiť len tieto služby. A práve poukázanie na to, že sme akosi druhoradými občanmi Európy, má v sebe aj tento zákon. Ináč by sa nemohlo stať, že Rakúšania nepripustia, aby rakúski občania boli na svojom vlastnom území diskriminovaní a mali menšie výhody ako občania inej národnosti. Čiže aj na toto by mala myslieť naša zahraničná politika - aj na postavenie Slovákov aj doma, aj v zahraničí.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec Kotian, máš procedurálny návrh? Nech sa páči, procedurálny návrh. Prosím najskôr návrh, minúta.

M. Kotian, poslanec: Áno. Pán predsedajúci, nemienim nijako provokovať, ako ste tu spomínali, ale chcem len upozorniť na to, že pán poslanec Oberhauser tu dal procedurálny návrh, aby sa hlasovalo o tom, aby sa tá rozprava predĺžila u nezávislých poslancov. Takže v tomto smere žiadam, aby sa o tom hlasovalo.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Áno. Pán poslanec Oberhauser v súlade s rokovacím poriadkom dal požiadavku na svoje predĺženie. Bolo jasne povedané, že tak musí urobiť každý poslanec, ktorý chce o toto požiadať. Pán Oberhauser nie je teraz v rokovacej sále, tak neviem, o čom by som mal dať hlasovať.

Ale nasleduje pani poslankyňa Malíková do rozpravy. Nech sa páči.

A. Malíková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážení páni poslanci, kolegovia, pretože mám veľmi máličko času, začnem netradične. Žiadam Národnú radu, aby v zmysle príslušného paragrafu rokovacieho poriadku hlasovala o tom, aby som mohla svoje vystúpenie dokončiť, keďže mám závažné informácie, ktoré sa týkajú ohrozenia zvrchovanosti a bezpečnosti nášho štátu. Prosím vás, aby ste hlasovali.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Páni poslanci, najskôr sa pýtam, či je všeobecný súhlas.

A. Malíková, poslankyňa: Nie, ešte mám 46 sekúnd. Musíte hlasovať. To nie je procedurálny, to je súčasť môjho vystúpenia. Veď viete, že mám 46 sekúnd.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Áno, prosím, pani poslankyňa, keby ste mi teraz dali slovo.

Páni poslanci, pýtam sa, či je všeobecný súhlas bez hlasovania. (Reakcie z pléna.) Nie je všeobecný súhlas. Prosím, keby sme sa neprekrikovali.

Žiadam, páni poslanci, aby ste prišli do rokovacej sály. Žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej sály na hlasovanie o procedurálnom návrhu pani poslankyne Malíkovej. Prosím, pokiaľ budeme môcť hlasovať a bude tu aj pán Oberhauser, pán poslanec Kotian, dám hlasovať logicky aj o tomto návrhu. Prosím, aby ste prišli do rokovacej sály a dostavili sa na hlasovanie, páni poslanci.

Páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu, aby bolo umožnené pani poslankyni Malíkovej predniesť svoj príspevok v rozprave v plnom rozsahu.

Prosím, pán poslanec Kandráč.

P. Kandráč, poslanec: Pani poslankyňa povedala, že má dôležité informácie.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ale budú v rámci rozpravy, v rámci jej vystúpenia, takže najprv ho musíme schváliť.

Prosím, aby ste prišli do rokovacej sály, budeme hlasovať o požiadavke pani poslankyne Malíkovej. Prosím, páni poslanci, hlasujte o požiadavke pani poslankyne Malíkovej. Hlasujte, prosím. Hlasujte.

Prítomných je 48 poslancov.

Konštatujem, že to nie je dostatočný počet poslancov, aby sme mohli hlasovať.

Pani poslankyňa, budeme hlasovať o vašej požiadavke, keď bude dostatočný počet poslancov, ako aj o požiadavke pána poslanca Oberhausera. Máte ešte, samozrejme, zvyšný čas, 46 sekúnd máte ešte na vyčerpanie vystúpenia. Prosím.

A. Malíková, poslankyňa: Ďakujem za "veľkorysosť a zodpovednosť" tejto ctenej snemovni.

Chcela by som však celkom vážne povedať všetkým vám, kolegovia, ktorí ste mi neumožnili vystúpiť, v úvode som povedala, že mám závažné informácie, ktoré sa týkajú ohrozenia bezpečnosti a zvrchovanosti tohto štátu. Štátu, v ktorom žijete aj vy. Je zdokumentované a ostane to v archívoch Národnej rady, ako ste hlasovali. A celkom vážne niektorým hovorím, že raz môžete za to stáť aj pred súdom. Ďakujem pekne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Húska. Ešte predtým, pardon, je jedna faktická poznámka poslanca Štefana Rusnáka, jediná, končím možnosť prihlásiť sa s požiadavkami do faktických poznámok. Prosím. Mikrofón.

Š. Rusnák, poslanec: Nedá mi, aby som nereagoval na pani kolegyňu poslankyňu Malíkovú, pretože ona nás obvinila, tých, ktorí tu sedíme, že sme jej neumožnili vystúpiť. Treba sa obrátiť na tých, ktorí nie sú tu. Predsa jasne bolo ukázané na hlasovacej tabuli, koľko je prítomných. Všetko, ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Teraz bude hovoriť pán poslanec Húska, ako bol vopred ohlásený. A po ňom pán poslanec Šepták.

A. M. Húska, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené dámy a páni, prerokúvame problematiku, ktorá je naozaj mimoriadne citlivá, a musím zdôrazniť, že nie preto, že si vzájomne chceme vytĺkať politický kapitál, ale aj preto, že nesieme spoločenskú zodpovednosť ako predstavitelia občanov Slovenskej republiky za to, aby sa realizovala suverenita Slovenskej republiky. A v tomto zmysle slova je celkom prirodzené, že musíme vnímať nielen historickú súvislosť minulého vývoja, ale aj súvislosť tohto minulého vývoja s terajšou praxou, a dokonca s terajšou praxou vlády a vlád Maďarskej republiky, pretože nemôžeme nevidieť túto vnútornú súvislosť.

Dovoľte mi, aby som v tomto zmysle slova upozornil na to, že ak v historickom zmysle slova, keď moc bola v cudzích rukách, akými spôsobmi šovinistické maďarské orgány postupovali pri presadzovaní asimilácie nemaďarských národností, ktoré v starom Uhorsku boli v postavení zaznávaných. Aby sme vedeli, že Apponyiho zákony sú práve tak isto spôsobom pokusu nadmerného presadenia asimilácie nemaďarského živlu vo vnútri Veľkého Uhorska ako teraz.

Chcem upozorniť, že táto prax nie je nejakým náhodným vybočením. Veď sa pozrite, akým spôsobom bol pokus zastaviť realizáciu takého národohospodársky aj ekologicky významného diela, ako bolo Gabčíkovo. A upozorňujem na to, ako celkom vedome verejné médiá z Maďarskej republiky boli využité na volebnú propagandu aj po moratóriu pri voľbe do veľkých územných celkov, kde v podstate znova exteritoriálne pomocou informačných nástrojov zasahovali do suverénneho územia Slovenskej republiky.

To sú skutočnosti, ktoré jednoducho musíme zobrať na vedomie. A pritom medzinárodné vedomie napriek tomu je neporovnateľne lepšie. Aj keď maďarská politika má vybudované lobistické štruktúry, napriek tomu ťahá za kratší koniec. Všimnite si, ako vlastne po veľkých hrozbách a pokusoch zlomiť odhodlanie vlády, keď sa realizovalo Gabčíkovo, tak neúklonne prišlo aj potvrdenie haagskeho Medzinárodného súdneho dvora, ktorý vlastne potvrdil legitimitu postupu Slovenska. Všimnite si, že aj teraz pri pokuse o realizáciu zákona o zahraničných Maďaroch v podstate medzinárodný orgán, nie síce s kompetenciou súdneho výroku, ale v podstate s kompetenciou politického odporúčania, Benátska komisia upozornila, že tento zákon zasahuje exteritoriálnym spôsobom do oprávnení na cudzom území.

Toto sú všetko skutočnosti, ktoré jednoducho musíme zobrať na vedomie a musíme sa pokúsiť im čeliť. Či je nám to teraz politicky výhodné alebo nevýhodné, ale z dlhodobého hľadiska sme povinní obhajovať štátne záujmy Slovenskej republiky. Treba si zároveň uvedomiť, že vnútorná súvislosť určitých čŕt politického správania u nášho suseda je zjavná. Musíme rátať aj s tým, čomu hovoríme zotrvačnosť týchto postojov, že bude nepopierateľne tu stále prítomná a musíme rátať s tým, že jej musíme čeliť.

My nechceme na tomto ohrozujúcom faktore vybudovať dajaké politické výhody. My chceme, naopak, aby do tohto sporu medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou neboli vťahované napríklad menšiny a aby na základe toho nepolarizovali svoje postoje. Chceme, aby maďarská menšina na Slovensku skutočne vedľa celkom legitímneho ochraňovania svojich vlastných záujmov rečových, jazykových, kultúrnych, politických atď., aby zároveň pestovala nielen dvojtvárnosť, ale aby pestovala aj lojálnosť voči Slovenskej republike. Slovenská republika je naozaj aj ich vlasť a my celkom právom očakávame túto mieru lojality. A dokonca si myslím, že to nie je vôbec prekonaná vlastnosť a túto vlastnosť budeme musieť presadzovať. A ak ste si všimli, aj v zápase o nový výzor Európy budeme všetci presadzovať, aby hodnoty národných štátov neprestali existovať, ale naopak, aby národné štáty boli legitímnymi časťami súručenstva Európskej únie a aby sme aj ich hodnoty pestovali, a nie dokonca považovali za nemoderné.

Teraz mi dovoľte, aby som zároveň povedal, že v mnohých oblastiach ešte oveľa slabšiu figúru vykazuje táto vláda než práve v tejto. Teraz formálnym spôsobom vláda predsa len prejavila snahu obhajovať záujmy Slovenskej republiky. Ale zároveň musíme vedieť, že ten samotný fakt, akým spôsobom to robí, nie je to úplne suverénny, ale skôr provinčný spôsob správania sa. A je nám aj jasné, že pri takej chúlostivej dvojtretinovej väčšine, ktorú pomocou aj poslancov Strany maďarskej koalície dosahujete v tomto parlamente, že ste prinútení ako vláda príliš veľa a nadmerne zohľadňovať požiadavky svojho koaličného partnera. Ale to nám nemá brániť v tom, aby sme videli, že v tejto oblasti sú veľké rezervy a táto vláda naozaj robí veľmi málo pre to, aby vyhlásila celkom zreteľne, nielenže neplatí ten zákon, ale že vláda ani nedovolí na území Slovenska tento zákon realizovať. My si myslíme, že určitá cudnosť napríklad aj orgánov ministerstva vnútra je teraz nie namieste. Je namieste, aby, samozrejme, s rozvahou a bez hystérie demonštrovala samotný fakt, že tento zákon zasahuje do jurisdikcie Slovenskej republiky a že nedovolíme jeho realizáciu na území Slovenska. Túto výzvu musíme objektívne zobrať do ohľadu.

Musíme sústavne zdôrazňovať tento fakt našej zvrchovanosti práve s ohľadom na naše historické skúsenosti. Viete, že na Slovensku je pomerne najnižšie vyvinuté národné sebavedomie a že musíme upozorňovať ľudí, že na tomto pracovali všetci hegemóni, ktorí nad Slovenskom kedy vládli, pretože mať povoľného poddaného je tá najväčšia istota každej vlády.

Musíme sa brániť tomu, aby dokonca nejaký zákon používal prostriedky, ktoré - keby sme celkom slušne hovorili - stimulujú nejaký druh jazykového správania. Otvoreným spôsobom by sa toto dalo nazvať nie stimulácia, ale skutočne korupčné podnecovanie. Pretože vlastne ponuka výhody, ak dokonca občania cudzieho štátu budú prijímať výhody tohto zákona. To sú spôsoby, ktoré nemôžeme tolerovať a proti ktorým sa musíme postaviť a byť v tejto oblasti dôslední. Neskončí táto šarvátka len tým, že sa vyhovoríme a veci pôjdu zase pomaly ďalej. Uvedomme si, že v politike je príčinnosť taká, že ak dačo zanedbáme, neskôr sa to mnohonásobne vracia.

A ja som už v tomto parlamente raz opakoval, ako je dôležité, ako nás posudzujú aj vo vonkajšku, a citoval som výrok vtedajšieho prezidenta Maďarskej republiky pána Göncza, ktorý našej parlamentnej delegácii povedal, dá sa síce povedať slušným spôsobom, ale s výrazným cynizmom tento fakt: "Ako môžete chcieť, aby sa nepomaďarčovala slovenská menšina v Maďarsku, keď neviete zabrániť, aby sa vám nepomaďarčovali Slováci na Slovensku?" Toto povedal vtedajší prezident Maďarskej republiky. A koniec koncov, naozaj, ak by sme sústavne dovoľovali takýto spôsob nátlakového ovplyvňovania Slovenska, tak musíme rátať aj s takýmito skutočnosťami. Chcem upozorniť, že asimilačné metódy a vôľa vykonávať asimilačný tlak, bohužiaľ, sú stále prítomné v praxi Maďarskej republiky. Vidíte to sami na tom, ako sa správajú a akým spôsobom postupne úplne likvidujú menšiny vo svojej vlastnej vlasti. Nehovoriac o tom, že pokojne ignorujú aj samotný fakt, že doteraz nerealizujú zákon, ktorý je v prospech menšín na svojom vlastnom území, a pritom sú takí horliví, aby realizovali zákon na území cudzieho štátu.

Tieto skutočnosti jednoducho zoberme do ohľadu a každopádne odporúčam, aby parlament prijal rozhodnutie, ktoré by podnietilo vládu, aby konala alebo aby skutočne vláda exekutívne konala takým spôsobom, aby celkom verejne oznámila, že realizovanie tohto zákona na území Slovenska je nelegálne a že mu bude štátnymi prostriedkami, demokratickými prostriedkami čeliť. Ďakujem. (Potlesk.)