Siedmy deň rokovania

54. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

7. februára 2002 o 9.03 hodine

 

 

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram ďalší rokovací deň prerušenej 54. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali páni poslanci a panie poslankyne Aibeková, Drobný a Prokopovič.

Budeme pokračovať v rozprave k návrhu Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky o Zákone o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách vystúpením pani poslankyne Muškovej, pripraví sa pán poslanec Jarjabek. Nech sa páči, pani poslankyňa Mušková.

Prosím pána poslanca Weissa, ktorý je navrhovateľom návrhu uznesenia zahraničného výboru, aby zaujal svoje miesto, a takisto prosím pani spravodajkyňu, aby sa dostavila do rokovacej sály.

Nech sa páči, pani poslankyňa Mušková.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada, pretože máme obmedzený čas, voči čomu opätovne po mojich predrečníkoch protestujem, a takisto protestujem proti tomu, že nie je prenos z Národnej rady Slovenskej republiky tak, ako to v predvolebných sľuboch vládna koalícia aj pán prezident prezentovali, myslím si, že je hanbou tohto parlamentu, že o takom dôležitom bode programu, aký preberáme, je manipulovaná informácia v médiách, ako som aj dnes mala možnosť vidieť v TA-3 pána ministra.

Pretože nechcem obmedziť čas mojím ďalším nasledujúcim rečníkom, dovolím si ho obmedziť iba na splnenie sľubu, ktorý som dala študentom učilišťa zo Žiliny, ktorí sa na mňa obrátili v súvislosti s nekonaním vlády vo veci ochrany národnoštátnych záujmov Slovenska pri uplatňovaní zákona Maďarskej republiky na území nášho štátu, a poprosili ma, aby som v Národnej rade upozornila na ďalší fakt smerovania vlády, čo sa týka nielen ochrany národnoštátnych záujmov, ale aj snahy odnárodňovania tohto národa. Polročné vysvedčenia, ktoré dostávali študenti a žiaci našich škôl minulý týždeň, vďaka metodickému pokynu Ministerstva školstva Slovenskej republiky v kolónke národnosť mali vodorovnú čiaru. Študenti odmietli prevziať vysvedčenia a v petícii s podpismi žiakov 13 tried, mám ich tuná, sa obracajú na Národnú radu s výzvou, ktorú ma požiadali tuná prečítať, čo som sľúbila, že to tak urobím:

"Vážená Národná rada, od vekov tento kúsok zeme patril Slovákom a veľmi dobre vieme, že už Ľudovít Štúr v Uhorskom sneme postavil sa za náš národ, takisto ako bojovali za nás Milan Rastislav Štefánik, Andrej Hlinka a ďalší. A preto všetci chceme, aby táto krajina patrila tým, čo ju naozaj milujú. S hrôzou a pohoršením sme zistili, že naša národnosť nám má byť na vysvedčeniach odoprená. Preto tento doklad školskej dochádzky odmietame prevziať a žiadame o vysvetlenie a nápravu, aby sme si letné prázdniny mohli užívať s vedomím, že slovenskú národnosť máme zaznačenú a uznanú aj v našich vysvedčeniach. S úctivým pozdravom vaši žiaci zo Stredného učilišťa obchodného Žilina, Sasinkova."

Ja túto petíciu odovzdám prostredníctvom Národnej rady pánu ministrovi školstva a dúfam, že sa budeme zaoberať týmto problémom aj vo výbore pre vzdelanie. Ďakujem vám za pozornosť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďalší v poradí je pán poslanec Jarjabek. Nech sa páči.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, v prvom rade dobré ráno prajem. Dovoľte aj mne, aby som prispel troškou do mlyna, do tejto diskusie. No a dovoľte, aby som začal takým malým snom, ako to už niekoľkí poslanci aj v minulom období spravili z tejto tribúny.

Snívalo sa mi, že v istom susednom štáte zázračne vstala z popola asimilovaná polmiliónová menšina Slovákov a že slovenský parlament prijal zákon, na základe ktorého po okolitých štátoch začali vznikať misie, cez ktoré peniaze zo slovenského štátneho rozpočtu podporovali rozpamätúvanie sa ďalších a ďalších rodín na ich slovenský pôvod a korene. V tom sne dokonca jestvovali v zahraničí štátom financované základné, stredné, vysoké školy s vyučovacím jazykom slovenským. Slovenskí herci tam v štátnych divadlách hrali silné národovecké hry Palárika, Záborského i Ferka. Slováci tam odmietali používať v úradoch, v školách i v chrámoch inú reč ako svoj materinský jazyk a slovenská štátna hymna tu znela krajinou, či na silvestrovskú polnoc alebo na úvod školského roka. Napriek tejto krásnej predstave nemôžem povedať, že by to bol pekný sen. Vniklo doň totiž aj zopár signálov, ktoré mi nedali pokojne snívať, ktoré vzbudili moje obavy a pochybnosti. Vnímal som, že vlastenecké nadšenie a patriotizmus zahraničných Slovákov obklopuje mrazivá atmosféra, že naši krajania sa s každým novovydaným Rastislavovým preukazom o príslušnosti k slovenskej komunite dostávajú do väčšej a väčšej izolácie v štátoch, kde žijú, že omše, svadby, pohreby, školy, divadelné predstavenia iba pre nich znamenajú čoraz mocnejšie zovretie okov, izolacionizmu i xenofóbie a že všetko to, z čoho sa dnes spontánne a veselo vytešujú, sa už zajtra môže zmeniť na dôvod žiaľu. Moji vysnívaní zahraniční Slováci boli len na krok od toho, aby sa stali nočnou morou demokratickej Európy, problémom otravujúcim atmosféru medzinárodnej spolupráce na spoločnej ceste k novej podobe starého kontinentu. Bol to iba sen.

My poslanci slovenského parlamentu sa už druhý deň na prvý pohľad celkom nezmyselne zaoberáme zákonom, ktorý vydali naši kolegovia, zákonodarcovia štátu, s ktorým má Slovenská republika podpísanú dohodu o dobrých susedských vzťahoch a spolupráci. My poslanci, v štáte, ktorý sa usiluje splniť aj politické kritériá pre vstup do Európskej únie a NATO, sme prinútení robiť čosi v medzinárodnom práve prinajmenšom neobvyklé, ak nie rovno neslýchané, vyjadrovať sa k zákonom iného zvrchovaného štátu, nota bene štátu, ktorý už je členom Severoatlantickej aliancie. A čo je ešte zvláštnejšie, nerobíme to iba my. Je totiž taký zákon na svete, ktorý sa pokúša robiť to, čo v Európe od čias jari národov, teda rokov 1948 - 1949 nie je zvykom. Vtedy sa totiž Európa rozlúčila s feudálnym zriadením a vtedy vyhodila na smetisko dejín i svojvôľu zemepána, jeho právo pôdy, viery i reči. Je taký zákon v členskom štáte NATO, ktorý ignoruje existenciu zvrchovaných štátov, hoci práve na ochranu toho NATO vzniklo a jestvuje. Je taký zákon v modernej a v civilizovanej Európe, ktorý sa pokúša kupčiť s ľudskou identitou. Nabáda za 30 strieborných zapierať svoj pôvod a hlásiť sa k tzv. lepšej fajte, zavrhnúť pre kôpku jagavých mincí a šuchotavých bankoviek reč materi a spievať piesne o turuloch. A tak hoci má dnešná Európa veľa veľkých starostí a problémov, musí sa venovať aj tejto nepríjemnej reminiscencii na éru dávnoveku. Ak by totiž problém podcenila a pokúsila sa mu vyhnúť pštrosím strčením hlavy do piesku vlastných záujmov, riskovala by ohrozenie základných východísk, na ktorých stojí Európa tretieho tisícročia, a destabilizovala by pilier našej civilizácie.

Ak by sa stalo, že členský štát NATO za mlčania ostatných začne svojimi zákonmi upravovať život občanov iného štátu, a teda de facto upravovať mapu Európy, ak sa Európska únia bude len prizerať tomu, že peniaze netransparentne putujú z jedného štátu do iného a verejné zdroje sa kúzelníckymi čarami premieňajú na nadačnú podporu, potom treba mať o budúcnosť starého kontinentu veľké obavy. Kto potom zaručí, že islamskí fundamentalisti nezačnú podľa tohto vzoru podporovať napr. baskických autonomistov alebo že indickí extrémisti nebudú peniaze z drogovej produkcie tzv. Zlatého rohu prepierať cez nadácie na podporu rómskych menšín vo Francúzsku či v Belgicku? Ako budú na tento vývoj v strede Európy reagovať príslušníci menšín v iných štátoch, ktoré majú ambície tiež vstúpiť do NATO a Európskej únie? Aká bude reakcia Ruskej federácie vo vzťahu k etnickým Rusom v Litve, v Lotyšsku, v Bielorusku či na Ukrajine? Viete si predstaviť, že by v Lotyšsku po prijatí do NATO fungovali centrá financované Moskvou a otvorene pôsobiace v záujme Ruskej federácie? Mám dosť bujnú fantáziu, ale toto si neviem predstaviť. Skôr si dokážem predstaviť, že inšpekcia, ktorá raz bude preverovať pripravenosť Lotyšska, nech mi moji tamojší priatelia prepáčia, že som si zvolil tento príklad, na vstup do aliancie, by existenciu takejto väzby medzi matičkou Rusou a kandidátskym štátom považovala za dostatočný dôvod na to, aby rozrastaniu NATO do pribaltskej oblasti sa vzdala.

Je teda predmetný zákon naozaj iba predvolebným gestom? Je to skutočne, ako to nazval podpredseda vlády Slovenskej republiky Pavol Csáky, jedným preukazom naviac? Je teda dôvod, aby 149 ctihodných hláv tohto zhromaždenia práve tomuto textu venovalo čas taký potrebný na prijímanie zákonov, ktoré majú zmysel pre všetkých občanov nášho štátu? Hovoril som o nebezpečenstve, ktoré predstavuje tento legislatívny zombi feudalizmu pre atmosféru dôvery a kooperácie v politických súvislostiach modernej európskej prítomnosti.

No celá kauza má aj rozmer etický. Veď Európa si na rumovisku druhej svetovej vojny vstúpila do svedomia a majúc na zreteli hrôzy Osvienčimu, Lipska, Lidíc, Tokajíka prijala záväzok nevtiahnuť už nikdy kontinent do hrôzy konfliktu. Azda len tí celkom najmladší medzi nami sa nepamätajú, ako si hlavy európskych štátov podali v Helsinkách ruky, ako potvrdili, že napriek všetkým sporom a polemikám je povinnosťou Európy byť vzorom zvyšku sveta pri civilizovanom riešení nezhôd o priateľskom rozvíjaní spolupráce. V helsinskej Finlandii János Kádár slávnostne vyniesol morenu trianonskej koruny, traumy i mátajúci prízrak veľkého Maďarska na cintorín prekonaných ideí nezlučiteľných s realitou sveta v závere druhého milénia. A pri všetkej protirečivosti práve Jalta, Lipsko a Helsinki sú tými piliermi, nad ktorými sa vznáša vzletná klenba kultúrneho rozkvetu Európy v druhej polovici 20. storočia, pretože iba ľudstvo povznesené nad temné vášne etnického šovinizmu je schopné plným priehrštím rozdávať krásu. Bolo by asi veľmi hlúpe, keby napr. džezový frontmen podľahol nápadu dirigovať saxofónom Mozarta. Asi by sme si klopali na čelo, keby na futbalový štadión prišiel rozhodca s tenisovými pravidlami. A nie som si istý, či by nám bolo po vôli, keby zrazu v jeden deň ktosi chcel nasilu zahaliť pôvaby našich ctených kolegýň pod kaftan. Celkom logicky a oprávnene by sme si vyprosili, aby sa veci uviedli na správnu mieru, aby Mozart patril napr. majstrovi Lenárdovi a džezmen zasa majstrovi Lipovi, aby tenisový sudca odkráčal na dvorec a medzi futbalistov prišiel chlap, ktorý pozná pravidlá, a aby v tejto sále sa bolo aj na čo pozerať.

A práve preto, milí kolegovia, ktorí vydávate legislatívne faux pas peštianskeho parlamentu za div nie zanedbateľné malé nedorozumenie, práve preto sa tu dnes nerozpráva o kompetenciách samospráv, vysokoškolskom zákone, Zákonníku práce, a mnohom inom, čo by malo zmysel nie pre desaťtisíc či dvanásťtisíc ľudí, ktorí už onen "Csákyho" jeden preukaz najviac nosia na hrudi, ale pre päť miliónov občanov Slovenskej republiky.

Bez problémov sa zhodneme, bez ohľadu na to, z ktorého sme poslaneckého klubu, na tom, že by bolo hrozbou pre európsky mier, keby Rusi či Číňania začali finančne futrovať nastrčené nadácie, cez ktoré by v Poľsku, v Taliansku, v Írsku i v Bulharsku začali produkovať ruské alebo čínske menšinové národné spoločenstvá.

Je ale krutou realitou, že dnes Národná rada Slovenskej republiky musí žiadať od exekutívy to, čo malo byť jej povinnosťou ihneď potom, ako pred vyše pol rokom v maďarskom sneme schválili text tohto zákona. To naozaj, vážení koaliční kolegovia, kolegyne, nemajú vaše strany intelektuálnu kapacitu schopnú spozorovať, pomenovať a navrhnúť riešenia ani takých do oči bijúcich kiksov, akým je pokus uplatňovať na území Slovenskej republiky jednoducho zákon cudzieho štátu? Ako poznám toto ctené zhromaždenie, aj za koalíciu ste tu mnohí, ktorí poznáte európske štandardy a viete oveľa viac ako ja o práve autoritatívnych medzinárodných konvenciách a mnohých iných osožných veciach. Je tu medzi nami dokonca muž, ktorý sa hrdo hlási k tomu, že je jedným z krstných otcov tohto zákona. Prečo ste neupozornili svojich koaličných spojencov a straníckych druhov vo vláde, že je čas hľadať riešenie? Prečo ste prezidenta Schustera nepožiadali, aby s Ferencom Mádlom nielen obzeral medzevskú zbierku starých kamier, ale aj hľadal východisko z trasoviska, ktoré vzniklo? Prečo pri prechádzke po staronovom moste zo Štúrova do Ostrihoma nehľadal spoločnú reč s maďarským premiérom ten muž, ktorého ste vy postavili do čela tejto vlády? Prečo sa, stručne povedané, vláda, ktorá z vašej vôle a rozhodnutia vládne pol roka, ľahkomyseľne zabávala hádkami a uzmierovaním namiesto toho, aby riešila problém? A teraz vy i my stojíme na stanici a hľadíme za vlakom, ktorý už uháňa, míňa pražce, návestidlá i peróny. Všetci alebo takmer všetci vieme, že ten vlak spôsobí katastrofu, možno nie hneď, možno ešte pár zákrut vydrží, ale buď sa vykoľají, alebo do niečoho vrazí, pretože ignoruje naše pravidlá a ide podľa celkom iných predpisov i cestovného poriadku, určite nie nášho slovenského v rámci Slovenskej zvrchovanej republiky. Dámy a páni, ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem poslancovi Jarjabkovi za jeho vystúpenie v rozprave.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Cuper, ktorý nie je tu, stráca poradie.

Pán poslanec Benčat, nech sa páči.

J. Benčat, poslanec: Vážený pán predsedajúci, ctené dámy, vážení páni, zostávajú mi necelé štyri minúty na to, aby som povedal pár slov ku kontroverznému zákonu Maďarskej republiky. V rámci štyroch minút neviem vám všetko povedať to, čo som chcel, ale treba povedať jednu vec, že v médiách včera veľmi ostro zaznela kritika na opozíciu, že vnášame sem nacionalistické prvky a že opozícia vystupuje nacionalisticky. Ak tu niekto vniesol nacionalistické prvky, tak to bol práve tento zákon, zákon Maďarskej republiky, ktorý má jednoznačne exteritoriálnu platnosť. A chcel by som teda v rámci tohto krátkeho času pripomenúť, že zákon bol schválený 19. 6. 2001. Od tohto času, a myslím, že aj predtým, a o tom sa tu rokuje už druhý deň, mala naša vláda dosť času, aby diplomatickou cestou, potichu, štandardnými metódami dosiahla, to o čo sa dnes snažíme dodatočne. Vážení, je päť minút po dvanástej, my nemôžeme dnes vystupovať nejakým spôsobom príliš mäkkým, ja si myslím , že je načase, aby sa jednoznačne zastavila platnosť tohto zákona na našom teritóriu.

Ja chcem len pripomenúť hlavné nedostatky tohto zákona a s tým sa zrejme aj pán minister so mnou zhodne. Maďarská republika prípravu a prijatie predmetného zákona s účinkami na území Slovenskej republiky nekonzultovala so slovenskou stranou a nerešpektovala predovšetkým Zmluvu o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou z 19. 3. 1995 a v nej zakotvené základné mechanizmy dvojstrannej spolupráce. Zodpovednosť, ako tu už bolo včera tu povedané kolegom Kandráčom a jasne vysvetlené, za ochranu menšín nesú v prvom rade štáty na území ktorých žije menšina, čo tento zákon nerešpektuje. Exteritoriálne účinky zákona, a preto aj zasahovanie do teritoriálnej a personálnej výlučnosti Slovenskej republiky sú evidentné. Inštitucionálne právne väzby medzi Maďarskou republikou a občanmi Slovenskej republiky maďarskej národnosti vlastne sú spôsobené týmto zákonom. Finančná a materiálna podpora maďarskej menšiny stanovená zákonom v Slovenskej republike nie je v súlade s bilaterálnymi dohodami - dohodou o vzájomnom zamestnávaní občanov, dohovorom o spolupráci na poli sociálnej politiky, programom spolupráce v oblasti školstva, vedy, športu a tak ďalej. Prijatím zákona Maďarská republika nerešpektovala mnohostranné dohovory a základné zásady medzinárodného práva.

Zákon možno vnímať ako prielom do medzinárodného práva, pretože porušuje integritu vnútroštátneho poriadku cudzieho štátu a nerešpektuje európske štandardy v oblasti ochrany menšín, nakoniec to potvrdila aj Európska komisia. Maďarská republika sa týmto zákonom zrejme snaží o posun existujúcich európskych štandardov ochrany menšín na inú kvalitatívnu úroveň. Vytvorenie precedensu v tejto oblasti je právne a politicky nežiaduce a môže narušiť stabilitu v regióne, na čo upozornil aj vysoký komisár OBSE pre národnostné menšiny pán Ekéus. Teda od 1. 1. je platný tento zákon, od 1. 1. nás niekto stále naťahuje, ťahá za motúz, že ešte počkajte, ešte počkajte, bude to v poriadku. Žiadame preto rázne, aby sa urobil poriadok v tejto veci a zastavila sa platnosť tohto zákona na území Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ján Slota. Nech sa páči, pán poslanec, máš slovo.

J. Slota, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní, už niekoľko týždňov, resp. mesiacov žije naša slovenská verejnosť v očakávaní, ako zareaguje naša vláda a zákonodarný zbor na arogantný a medzinárodne odsúdený maďarský Zákon o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch. Reakcia výkonnej moci je hodná poddaného vo Felvidéku, pretože aj napriek tomu, že uvedený zákon je v rozpore so závermi Benátskej komisie, na čo dôrazne upozorňuje aj vysoký komisár OBSE pre národnostné menšiny Rolf Ekéus. Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky ústami ministra Kukana vyjadrilo názor, že riešenie vidí v kultivovanom rokovaní s maďarskou stranou. Takže na jednej strane je snaha maďarskej vlády a parlamentu očividne nás Slovákov opakovane nakopať už nielen do zadku, ale aj dokonca do našich hláv a na druhej strane chce niekto natvrdnutý, aj keď je minister, prepáčte mi, pán minister, kultivovane rokovať. Ja sa pýtam: O čom? Asi o tom, kedy vyvesíme na Kriváni maďarskú vlajku.

Na jednej strane premiér Maďarskej republiky Viktor Orbán na adresu aplikovania zákona o zahraničných Maďaroch prednesie: "Konečne po 80 rokoch sa celý maďarský národ zjednocuje a vytvára veľké Maďarsko, a tak napĺňa svoju históriu." Na druhej strane my pripravujeme bezpohlavnú politickú deklaráciu, o ktorej všetci vieme, že je zdrapom papiera, ktorý ani v najmenšom nezabráni realizácii uvedeného zákona. Maďarskí oficiálni politici, a to ako vládni, tak opoziční, sa netaja tým, že chcú revidovať Trianonskú zmluvu, a tým vlastne otvorene spochybňujú suverenitu okrem iných štátov aj Slovenskej republiky. Pritom kašľú na nejakú kultivovanosť, kašľú aj na Európsku úniu a na ďalšie medzinárodné organizácie a dohody. Naši vládni predstavitelia v jednom kuse hovoria o tom, aby sme len kultivovane rokovali, aby sme boli slušní, a naivne si myslia, že týmto zabodujeme v Európe a vo svete. Európa a svet, samozrejme, takýchto pohladká po hlave a použije ich ako toaletný papier, pretože väčšiu cenu ani nemajú.

Pravá Slovenská národná strana na základe analýzy uvedeného zákona, ktorý hrubým spôsobom pošliapava medzinárodné právo a de facto likviduje svojimi účinkami Zmluvu o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou zo dňa 19. 3. 1995, žiada Národnú radu Slovenskej republiky, aby vypovedala túto zmluvu, ktorá v kontexte vyjadrení vrcholových predstaviteľov maďarského štátu je paródiou na susedské vzťahy, a o priateľstve môžu rozprávať už len šialenci.

Na záver, vážení, chcem zdôrazniť, že toto nie sú žiadne vášne, ani nacionalistické, ani nijaké iné, ako to tu niekto silou-mocou chce podkladať, ale tvrdá realita a pravda, ktorá sa síce zle počúva, ale, bohužiaľ, hlupák to nikdy nepochopí. A preto nám nič iné nezostáva, len si želať, aby pánboh pomohol slovenskému národu a slovenskému štátu. (Potlesk.)

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu poslancovi Slotovi za jeho vystúpenie v rozprave.

Páni poslanci, panie poslankyne, klub HZDS má zhruba 5 sekúnd, takže v rozprave vystúpi ešte pán poslanec Brňák, lebo si praje vystúpiť v tom rozsahu. Nech sa páči.

P. Brňák, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená Národná rada Slovenskej republiky, predseda vlády premiér Dzurinda uprednostnil kamarátsky vzťah k premiérovi Orbánovi v tejto záležitosti, premiér Orbán uprednostnil záujem Maďarskej republiky. Ďakujem. (Potlesk.)

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

HZDS vyčerpalo určený čas v rozprave, podobne ako iné kluby, ktoré vystúpili a mali prihlásených svojich poslancov. Iné kluby, samozrejme, nevyužili svoj rokovací čas, ale neboli ani prihlásení ich poslanci.

Ostáva ešte pani poslankyňa Slavkovská, ktorá bola prihlásená do rozpravy. Stratila poradie. Konštatujem, že nie je v rokovacej sále. To znamená, že nemôže už vystúpiť v rozprave.

Ďalej, pánovi poslancovi Paškovi ešte zostáva vyše minúty do rozpravy. Konštatujem, že nie je prítomný v rokovacej sále.

A je tu ešte požiadavka, ktorá bola vznesená, páni poslanci a panie poslankyne, pri rozprave pánom poslancom Oberhauserom. Včera v rámci svojho vystúpenia on aj pani poslankyňa Malíková požiadali o umožnenie dokončiť svoje vystúpenie. Takže podľa § 29 ods. 6 zákona o rokovacom poriadku o návrhu rečníka rozhodne Národná rada Slovenskej republiky bez rozpravy vzhľadom na to, že sme neboli schopní prijať uznesenie pre nedostatok poslancov.

Budeme hlasovať o požiadavke pána poslanca Oberhausera, aby mohol dokončiť svoje vystúpenie. Žiadam, páni poslanci, aby ste prišli do rokovacej sály na hlasovanie o tomto návrhu.

Páni poslanci, budeme hlasovať o požiadavke, ktorú vzniesol v rámci svojho vystúpenia pán poslanec Oberhauser, aby mohol dokončiť svoje vystúpenie vzhľadom na to, že ako nezávislý poslanec mal zhruba niečo vyše štyri minúty času na svoje vystúpenie. Prosím, aby ste sa prezentovali a zároveň hlasovali o tomto návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Oberhauser. Hlasujte, prosím o tomto návrhu. Hlasujte o návrhu pána poslanca Oberhausera, aby mohol dokončiť svoje vystúpenie v rozprave, prosím.

(Hlasovanie.) Prítomných 86 poslancov, za 38, proti 15, zdržalo sa 15, nehlasovalo 18.

Konštatujem, že tento návrh Národná rada Slovenskej republiky neprijala.

Ďalej bola požiadavka pani poslankyne Malíkovej. Pani poslankyňa Malíková nie je v rokovacej sále, preto nedám o tomto návrhu hlasovať.

Pán poslanec Oberhauser, máte procedurálny návrh? Nech sa páči, predneste najprv návrh.

V. Oberhauser, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja som v zmysle rokovacieho poriadku, nakoľko som nemohol vystúpiť, odovzdal návrh uznesení na doplnenie uznesení pani spravodajkyni s tým, že žiadam, aby sa o všetkých bodoch hlasovalo jednotlivo. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Prosím, páni poslanci, konštatujem, že vystúpili rečníci v rozprave podľa určeného času pre jednotlivé poslanecké kluby, preto vyhlasujeme rozpravu o tomto bode programu za ukončenú.

Pýtam sa, pán navrhovateľ, či chcete vystúpiť k rozprave. Vystúpi pán poslanec Peter Weiss. Prosím.

P. Weiss, poslanec: Vážené dámy, vážení páni, ďakujem vám všetkým za vaše názory a pripomienky k návrhu vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k Zákonu o zahraničných Maďaroch, ktoré pripravil Zahraničný výbor Národnej rady.

Začnem tým, že boli pochybnosti, či samotný návrh na Vyhlásenie Národnej rady, ktorý bol pripravený zahraničným výborom, je politicky opodstatnený. Boli dokonca aj výčitky, že vraj robíme chybu, keď vôbec pripúšťame diskusiu na túto tému v Národnej rade Slovenskej republiky, lebo vraj zhoršíme vyjednávaciu pozíciu Slovenskej republiky, pokazíme atmosféru vo vzťahoch s Maďarskou republikou a dáme priestor vyjadreniam nejakých neželaných názorov, a že vraj to je vec exekutívy a mala by sa ňou zaoberať exekutíva. Vážení priatelia, myslím si, že život dal jasne za pravdu tým, ktorí odmietali tieto obavy a výčitky. Na zákonodarný akt parlamentu Maďarskej republiky, ktorý má v niektorých častiach účinky v Slovenskej republike, musíme predsa odpovedať len a len na pôde slovenského parlamentu, pretože do našej suverénnej kompetencie zasiahli niektoré časti tohto sporného zákona, ktorý prijal parlament susednej republiky.

A je tu ešte jeden moment. Spor takéhoto druhu, aký vznikol medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, je potrebné riešiť v súčinnosti výkonnej a zákonodarnej moci, ale aj v súčinnosti politických strán. Preto by sme v tejto situácii mali viac zohľadňovať to, čo nás spája, než to, čo nás rozdeľuje. Diskusia ukázala, že to, čo nás spája, je odmietnutie arogantného postupu súčasnej maďarskej vládnej garnitúry a podpora základných zámerov navrhnutého vyhlásenia. Rozdeľuje nás prístup ku konkrétnym krokom, ktoré sa urobili a ktoré sa majú urobiť vzhľadom na to, že od 1. 1. 2002 zákon nadobudol účinnosť. Podľa môjho názoru práve parlament je tým miestom, kde sa má reagovať na názory a nálady, ktoré tento spor vyvolal v slovenskej spoločnosti. Tu by sme mali hľadať riešenia, pretože, či sa to niekomu páči alebo nie, tento problém sa veľmi silno a citlivo dotkol nielen občanov Maďarskej republiky, nielen príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku, ale aj všetkých občanov Slovenskej republiky, teda aj a predovšetkým Slovákov. A to, že zaznejú v parlamente rôznorodé názory, aj také, s ktorými jeden či druhý nesúhlasia, to je podstata demokracie. Postup, ktorý zvolila maďarská vládna garnitúra pri príprave a presadzovaní tohto zákona, vyvolal rozruch nielen v maďarskej spoločnosti, ale aj v slovenskej spoločnosti. A je lepšie, keď sa tento rozruch ventiluje demokraticky v parlamente a hľadajú sa spoločné riešenia vzniknutej situácie.

Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky podal už v novembri 2001 pomocnú ruku ministerstvu zahraničných vecí. Po vzájomnej dohode sme uskutočnili dve zasadnutia zahraničného výboru k danej téme a v súčinnosti pripravili návrh vyhlásenia. Došlo aj k súčinnosti vládnej diplomacie a parlamentnej diplomacie. So slovenským stanoviskom boli oboznámené aj niektoré európske politické rodiny, štruktúry OBSE, Rady Európy a Európskej únie. To, že Slovenská republika pre svoj postoj získala medzinárodnú podporu, je výsledok tejto súčinnosti vládnej diplomacie a parlamentnej diplomacie. Preto by som chcel poprosiť súc si plne vedomý zložitosti a citlivosti situácie, citlivosti otázky, akou je suverenita Slovenskej republiky, aby sme zjednodušujúco nebagatelizovali prácu slovenskej diplomacie a činnosť tímu, ktorý vedie štátny tajomník Jaroslav Chlebo.

V tejto súvislosti by som, vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcel upriamiť vašu pozornosť na jeden moment, ktorý vyplýva z analýz správania sa maďarskej vlády a pôsobenia politických strán na maďarskej politickej scéne. Podľa môjho názoru maďarská strana bola zaskočená pevnosťou slovenského postoja a tým, že nemá medzinárodnú podporu pre svoju "inovátorskú" koncepciu - spájanie národa ponad hranice vytváraním právnych a inštitucionálnych väzieb medzi Maďarskou republikou a občanmi iných štátov. Maďarská strana očakávala, že Slovenská republika uzavrie podobnú dohodu ako Rumunská republika, čo malo byť potom prezentované a využité v predvolebnom období ako jej zásadný úspech v oblasti starostlivosti o zahraničných Maďarov a čo bolo jasne vyjadrené aj vo vyhláseniach predsedu vlády pána Orbána. Po tom, čo sa na maďarskej vnútropolitickej scéne začal silne presadzovať názor opozície, že dohoda s Rumunskom bola jednoznačným víťazstvom rumunskej diplomacie, maďarská vládna koalícia sa podľa môjho názoru bojí, že dohoda so Slovenskou republikou, ktorá nemieni ustúpiť zo svojich principiálnych stanovísk, by mohla byť znovu hodnotená tak, že Maďarská republika obom susedným štátom s najpočetnejšími maďarskými národnostnými menšinami ustúpila v otázke zákona, ktorý sa stal hlavným tromfom vo volebnom boji. Preto sa maďarská vláda vydala na cestu presviedčania domácej verejnosti aj medzinárodného spoločenstva, že všetky susedné krajiny zákon akceptujú a akurát Slovenská republika je odrazu neústretová.

V tejto súvislosti by bolo zaujímavé mať podrobnejšiu analýzu, v akom reálnom režime sa uplatňuje zákon o zahraničných Maďaroch vo vzťahu k občanom Zväzovej republiky Juhoslávie, Ukrajinskej republiky, Rumunskej republiky, Chorvátskej republiky a Slovinskej republiky a vďaka akým postupom to tieto krajiny nepokladajú za zásah do svojej suverenity. Ak podporujeme princípy, ktoré v rokovaniach presadzuje slovenská diplomacia a ktoré sú stelesnené aj v návrhu Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky, o ktorom budeme o chvíľu hlasovať, mali by sme si odpovedať na otázku, či sú naše slovenské stanoviská mäkšie ako stanoviská iných štátov, s ktorými sa Maďarská republika už dohodla. Nie je to tak, že kým tieto štáty rokovali s Maďarskou republikou z pozície, ako zákon implementovať, naša diplomacia dôsledne vychádzala zo stanoviska, že rokovať treba o základných princípoch, a nie o tom, ako zákon uplatňovať? Nerobíme chybu, keď kritizujeme diplomaciu práve za to, že sa dôsledne usiluje presadzovať princípy, ktoré sú obsiahnuté aj v predloženom návrhu vyhlásenia, a že pre tieto princípy získala pochopenie aj v medzinárodnom spoločenstve? Boli by sme radšej za dohodu o tom, ako zákon de facto realizovať na území Slovenskej republiky? Nemali by sme skôr podporiť doterajšie kroky slovenskej diplomacie?

To, že súčasná maďarská vládna garnitúra zrejme stráca politickú vôľu dohodnúť sa so Slovenskou republikou, vzhľadom na blížiace sa voľby v Maďarskej republike, že nechce pristúpiť na oprávnenú požiadavku využiť na realizáciu podpory jazykovej a kultúrnej identity mechanizmy, ktorými disponuje platná Zmluva o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou, by nemalo byť dôvodom na spochybňovanie našej vlastnej diplomacie. Diskusia však poukázala na iný závažný problém, ktorým je posúdenie činnosti mimovládnych organizácií, prostredníctvom ktorých sa vybavujú preukazy zahraničného Maďara a na základe ktorých sa vlastne štartuje vykonávanie tohto zákona.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, odznelo tu veľa polemických názorov. Nie som právnik a nechcem tu robiť nejaké nezodpovedné a nekvalifikované úsudky. Vláda by však podľa môjho názoru mala diskusiu v parlamente na tému ochrany suverenity, ktorá odznela, čo najskôr vyhodnotiť a zaujať k nej stanovisko. Podľa môjho názoru nemôžeme iba pasívne konštatovať, že súčasná legislatíva má medzery.

Chcel by som oceniť všetky hlasy, ktoré potvrdili moje konštatovanie na úvod diskusie, že návrh vyhlásenia nie je namierený proti občanom Slovenskej republiky maďarskej národnosti. Nenechajme sa vyprovokovať k neznášanlivosti. Riešme problém na základe argumentov práva a medzinárodných štandardov. Buďme politicky aktívni.

Včera na zasadnutí slovenskej skupiny Medziparlamentnej únie pani poslankyňa Podhradská navrhla pozvať na návštevu Slovenskej republiky členov skupiny slovensko-maďarského priateľstva v rámci Medziparlamentnej únie. Myslím si, že tento návrh, ktorý si osvojilo včerajšie zasadnutie Medziparlamentnej únie, by sme mali podporiť. Pripravuje sa aj návšteva zahraničného výboru z Maďarskej republiky.

V súvislosti s návrhom pána Bohunického a po konzultácii s ním si dovoľujem navrhnúť, aby miesto vytvárania nejakej novej komisie bol zahraničný výbor priebežne informovaný o tom, aké kroky urobila slovenská diplomacia, sú v zahraničnom výbore zastúpení predstavitelia všetkých relevantných politických strán, napokon, na zasadnutie zahraničného výboru majú prístup aj ďalší poslanci. Myslím si, že by sme mohli zahraničný výbor využiť ako ten orgán parlamentu, ktorý bude komunikovať s vládou. A bude potom prostredníctvom neho poslanecká snemovňa informovaná.

Ďalej by som chcel povedať, že podporujem ako upresňujúce a korektné tie pozmeňujúce návrhy, ktoré predložil pán poslanec Rusnák a ktoré predložil pán poslanec Kanis.

Chcel by som sa vyjadriť aj k návrhu na doplnenie uznesenia, ktorý predložil pán poslanec Kalman. Je na vaše posúdenie, či je to naozaj tak, že vláda Slovenskej republiky nedostatočne obhajovala záujmy Slovenskej republiky voči Maďarskej republike a medzinárodným inštitúciám. Myslím si, že treba posúdiť iný problém. A to je to, aké sú naše vnútorné mechanizmy na to, aby sme v praxi nedovolili, čo je v súlade s našimi princípmi, uplatňovať tento zákon. Čo sa týka tej 2. časti uznesenia, aby vláda predložila Národnej rade súbor opatrení na ochranu národnoštátnych záujmov Slovenskej republiky v súvislosti s účinnosťou Zákona Maďarskej republiky o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách, je to návrh, ktorý som ja preformuloval trochu inak, to znamená, aby vláda vyhodnotila túto diskusiu a do mesiaca alebo do dvoch týždňov dala informáciu parlamentu, ako posudzuje tie výhrady, ktoré zazneli v parlamente a ktoré sa týkajú v praktického uplatňovania štátnej suverenity na území Slovenskej republiky.

Čo sa týka návrhu pána Zelníka, aby vláda Slovenskej republiky vypovedala Zmluvu o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, nepokladám tento návrh za dobrý, pretože zrušiť si tú základnú právnu dohodu, právnu normu, na základe ktorej chceme regulovať a riešiť aj tento problém, by nebolo dobré a navyše nemať so susedom, s ktorým evidentne budeme mať dlhodobejšie spory v niektorých otázkach, takúto zmluvu, to by len oslabilo pozície Slovenskej republiky a nemali by sme z toho žiadny osoh.

Čo sa týka pána poslanca Hofbauera, ktorý navrhol vypustiť posledné dva odseky textu vyhlásenia, chcel by som podotknúť, že ak sa bude akceptovať návrh pána poslanca Rusnáka a pána poslanca Kanisa, tie možné výhrady voči tým dvom odsekom budú vylepšené. Takže ja by som sa skôr prihováral za to, aby sme akceptovali návrhy, ktoré predložil pán Kanis a pán Rusnák.

Pán poslanec Kandráč navrhuje, aby vláda prijala účinné opatrenia na zamedzenie uplatňovania Zákona o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch na zvrchovanom území Slovenskej republiky. To korešponduje s tým mojím návrhom, aby vláda do čo ja viem dvoch týždňov, a myslím si, že je to v jej vlastnom záujme, dala informáciu parlamentu, ako mieni postupovať.

Čo sa týka návrhu pani Podhradskej, aby vláda využila svoje všeobecné nariaďovacie právomoci a vydala nariadenie krajským úradom zrušiť registráciu Združenia na spoločné ciele, nakoľko kancelárie tohto združenia vyvolávajú činnosť, ktorá je v rozpore so zákonmi Slovenskej republiky, ako človek, ktorý nie je právnik, by som skôr navrhoval, aby sa táto diskusia vyhodnotila a aby sa tie právne spory, ktoré tu zazneli, dali do istého konsenzuálneho stanoviska, aby sme nešili horúcou ihlou.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ešte raz vám ďakujem za tú väčšinovú podporu návrhu vyhlásenia, ktoré predložil zahraničný výbor, a myslím si, že pred hlasovaním o konečnom texte vyhlásenia bude prestávka na poradu poslaneckých klubov a na prípadné rokovania medzi poslaneckými klubmi. Ďakujem vám za pozornosť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Vážení páni poslanci, na základe požiadavky aj spravodajkyne a skutočnosti, že je veľa pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, nebudeme teraz hlasovať o tomto zákone, pretože je potrebné ich skutočne detailne prejsť a zamyslieť sa nad nimi. Čiže hlasovať o týchto návrhoch, ktoré boli v rámci rozpravy, ako aj o celkovom uznesení budeme po hodine otázok a odpovedí, ktorá je o 14.00 hodine.

Teraz budeme pokračovať... (Hlasy z pléna.)

Prosím, páni poslanci - procedurálne návrhy, tak ako sú uvedené na tabuli, s tým, že to rozhodnutie, ktoré som povedal, by bolo žiaduce, aby sme rešpektovali.

Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči.

R. Hofbauer, poslanec: Pán predsedajúci, žiadam v rámci procedurálneho návrhu len usporiadať tie hlasovania tak, aby môj pozmeňujúci návrh predchádzal návrhom pána Rusnáka a Kanisa, pretože po vypustení obsahovo balastného odseku 4 a odseku 5 vlastne je bezpredmetné ich rozširovať o ďalšie ešte balastnejšie časti pasáže, pretože ťažisko obsahové aj vecné je obsiahnuté v odseku 1, v odseku 2 a v odseku 3 návrhu uznesenia. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kužma.

J. Kužma, poslanec: Ďakujem. Chcem vás poprosiť, pán predsedajúci, na základe požiadavky troch klubov - SDK, KDH a SMK -, aby sme z 54. schôdze bod č. 88 - návrh na vydanie zákona o priestupkoch - posunuli na 55. schôdzu. Zdôvodňujem to tým, že z vlády aj z prerokovania z výborov sú pripomienky na dopracovanie tohto zákona. Ďakujem pekne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: A ešte pán poslanec Oberhauser, potom dám hlasovať o jednotlivých návrhoch.

V. Oberhauser, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja žiadam, aby sa o tomto bode hlasovalo, povedzme, o 11.00 hodine alebo pred 12.00 hodinou, alebo hneď teraz. Prečo by sa malo hlasovať až poobede? Prosím vás o to, aby sa naozaj o vašom pozmeňujúcom návrhu dalo hlasovať, lebo prečo máme hlasovať poobede, my chceme hlasovať teraz. Pani spravodajkyni sa to dá pripraviť v priebehu pol hodiny a môže sa o veci hlasovať. Nie je dôvod, aby sa 4 návrhy upravovali 5 hodín. Žiadam, aby sa o tom hlasovalo.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Je to viac návrhov, pán poslanec.

Prosím, páni poslanci, budeme hlasovať o jednotlivých návrhoch, tak ako boli podané.

Najprv dám hlasovať o návrhu, ktorý som predniesol, aby hlasovanie k bodu, ktorý sme prerokovali, bolo po hodine otázok a odpovedí. Budeme hlasovať o tomto návrhu, tým pádom, samozrejme, vylúčime návrh pán Oberhausera. Hlasujeme o tom, aby sme o uznesení, ktoré sme prerokovali, hlasovali po 14.00 hodine, čiže po hodine otázok a odpovedí. Hlasujeme o tomto návrhu. (Hlasy z pléna.) Ja som to už zdôvodnil, nebudem to robiť druhýkrát. Hlasujte, prosím.

(Hlasovanie.) Prítomných 90, za 41, proti 38, zdržali sa 4, nehlasovalo 7.

Návrh sme neschválili. (Potlesk.)

Ďalej budeme hlasovať podľa poradia o návrhu pána poslanca Kužmu. Pán poslanec Kužma dal návrh, aby sme vypustili z tohto rokovania, z tejto schôdze bod č. 88 a dali ho na ďalšiu schôdzu. Dávam o tom hlasovať. (Hlasy z pléna.) Prosím o pokoj. Zdôvodnenie povedal pán poslanec. Páni poslanci, počuli ste vyjadrenie pán poslanca Kužmu, hlasujte. Hlasujeme o návrhu pána poslanca Kužmu.

(Hlasovanie.) Prítomných 92, za 69, proti 9, zdržalo sa 6, nehlasovalo 8.

Tento návrh, páni poslanci, bol schválený.

Teraz vyhlasujem 30-minútovú prestávku.

(Prerušenie rokovania o 9.54 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 10.50 hodine.)