J. Migaš, predseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Oberhauser. Nech sa páči. Čiže, pán poslanec, štyri minúty, nula deväť sekúnd. Áno?

V. Oberhauser, poslanec: Ďakujem, pán predseda. V zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky (§ 29a ods. 6), vzhľadom na to, že mám rozsiahlejší príspevok, by som vás chcel požiadať, aby ste dali hlasovať o umožnení, aby som mohol vystúpiť v plnom znení svojho príspevku. A vzhľadom na poloprázdnu sálu vás prosím, keby bolo dosť poslancov na to, aby sa o tom dalo hlasovať. Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení páni ministri, vzhľadom na to, že ste nás vlastne umlčali a nemôžeme povedať všetky fakty, ktoré súvisia s prerokúvanou témou, budem sa snažiť byť veľmi stručný. V prvom rade je pekné, že výbor pre zahraničie pripravil návrh vyhlásenia, ktoré jednoznačne konštatuje, že sa porušuje zákon a že odmieta pôsobenie Zákona o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch, tam je chyba, nie v krajinách, ale v štátoch, na území Slovenskej republiky. Ale toto uznesenie by bolo dobré vtedy, keby sa bolo prijalo 30. júna minulého roku. Dnes, keď sa zákon vlastne uplatňuje v praxi, už nestačí len prijať takéto vyhlásenie, treba prijať účinné kroky, ktoré jednoducho zamedzia, aby sa tento zákon uplatňoval na našom území, a urobia sa účinné opatrenia v tomto smere, a preto navrhneme - a dám to, samozrejme, spoločnej spravodajkyni - do uznesenia účinné kroky takéhoto riešenia.

Slovenská národná strana predložila návrh zákona, ktorým by sa malo vylúčiť toto pôsobenie na našom území. Dali sme podnet na mandátový a imunitný výbor, aby poslanci, ktorí sú plne súčinní s týmto zákonom a presadzujú ho na území Slovenskej republiky, aby sa riešila otázka ich mandátu. Je podaný návrh na branno-bezpečnostný výbor, aby sa zaoberal otázkou utajenia osobných údajov, lebo na jednej strane vznikol Národnobezpečnostný úrad a na druhej strane sa tu voľne disponuje s údajmi, osobnými údajmi a tí, ktorí ich poskytujú, podpisujú vyhlásenia, ktorým dávajú plnú dispozíciu maďarským štátnym orgánom narábať s ich údajmi. Cudziemu štátu! To je hrubé porušenie bezpečnosti Slovenskej republiky. Dali sme, samozrejme, návrhy aj na ďalšie orgány činné v trestnom konaní, na Generálnu prokuratúru a Okresné riaditeľstvo PZ v Komárne, kde celá táto protištátna činnosť prebieha. Čiže my sme urobili rad účinných opatrení, alebo navrhli sme, ktoré však mala robiť vláda a orgány činné v trestnom konaní a ostatné orgány terajšej vlády. Takže prosím, aby sa v tomto smere konalo a aby ste nás v tomto smere podporili, lebo ináč to skončí iba ako deklarácia bez akéhokoľvek účinného realizovania v živote.

V tejto našej aktivite sme korešpondovali aj s ministrami. Pán minister Šimko napísal, že konštatuje, že všetko je tu protizákonné, ale na záver listu hovorí, že nemá zákonné možnosti konať. To nie je pravda! To jednoducho nie je pravda. Potom, pán minister, treba rozmýšľať, či je možné ďalej pôsobiť vo funkcii, lebo jednoznačne bolo treba dať z vašej strany podnet na Generálnu prokuratúru alebo na Krajskú prokuratúru v Nitre, aby zrušila registráciu Združenia pre spoločné ciele, lebo táto možnosť zo zákona vám bola daná a vy ste ju nevyužili. Takisto ste nekonali ani voči osobám, ktoré celú vec organizujú a vytvárajú predsedníctvo tohto Združenia pre spoločné ciele.

Čiže toto je jedna taká poznámka, ktorú som ešte stihol povedať. A ďalej by som prosil pána predsedu, aby dal hlasovať o tom, aby mi bolo umožnené pokračovať vo svojom vystúpení. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec, § 29a ods. 6: "Na návrh rečníka môže Národná rada bez rozpravy rozhodnúť, že sa mu umožní dokončiť vystúpenie."

Preto, panie poslankyne, páni poslanci, žiadam vás, aby ste prišli... Prosím? (Hlasy z pléna.) Je všeobecný súhlas? - pýtam sa Národnej rady. (Reakcie z pléna.) Nie je. Čiže ak by bol všeobecný súhlas, samozrejme, bez hlasovania by som dal slovo pánu poslancovi, aby dokončil svoje vystúpenie. Pretože nie je všeobecný súhlas, rozhodne Národná rada hlasovaním.

Žiadam panie poslankyne, pánov poslancov, aby prišli do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať o návrhu alebo požiadavke rečníka pána poslanca Oberhausera, aby mohol dokončiť svoje vystúpenie. To je ods. 6 rokovacieho poriadku.

Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o požiadavke rečníka pána poslanca Oberhausera, aby mohol dokončiť svoj diskusný príspevok. Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme o požiadavke rečníka, aby mohol dokončiť svoje vystúpenie. Hlasujeme.

Prítomných je 64 poslancov.

O tejto požiadavke dám neskôr hlasovať, pán poslanec. Národná rada nie je schopná uznášať sa, panie poslankyne, páni poslanci. O vašom návrhu, o vašej požiadavke dám hlasovať neskôr. Budeme pokračovať v rozprave.

V. Oberhauser, poslanec: Tak potom môžem vystúpiť? Dobre. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Keď Národná rada dá súhlas, pán poslanec, v súlade s rokovacím poriadkom.

V. Oberhauser, poslanec: Ja verím, že Národná rada mi umožní vystúpiť, takže ďakujem vám za podporu aspoň takúto a dúfam, že naozaj budete takí demokrati a umožníte mi dokončiť svoje vystúpenie. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Pani poslankyňa Malíková. Zapnite mikrofón pani poslankyni, má procedurálny návrh. Pani poslankyňa Malíková, nech sa páči.

A. Malíková, poslankyňa: Ďakujem, pán predseda. Mám procedurálny návrh a žiadam, aby ste o ňom dali hneď hlasovať. Chcem navrhnúť a požiadať vlastne kolegov poslancov, keďže v rozprave sú prihlásení už len sedemnásti aj s pánom Oberhauserom, aby umožnili ako skutoční demokrati, tak ako sa deklarujú, ja verím, že medzi koalíciou aj sú, aby umožnili všetkým poslancom, ktorí sú ešte prihlásení do rozpravy, vystúpiť a neobmedzovali nám čas.

J. Migaš, predseda NR SR: Pani poslankyňa Malíková, rokovací poriadok je v tomto smere veľmi jasný a je napísané, "ak rečník požiada". Čiže každý rečník musí požiadať, či už vystupuje za klub, alebo ako nezávislý poslanec, o to, aby mohol dokončiť svoje vystúpenie a Národná rada o tom rozhodne bez rozpravy buď zhodou, alebo hlasovaním.

Pán poslanec Binder, máte slovo. Pán poslanec Binder, nech sa páči.

J. Binder, poslanec: Vážený pán predseda, pán minister, dámy a páni, nechcem rozvirovať hladinu v tomto parlamente, ale chcel by som pripomenúť, že "beda národu, ktorý stratí pamäť". Z toho dôvodu moje vystúpenie bude viacej chronologické, budem hovoriť o pomerne veľkom množstve čísel, ktoré preukazujú to, v akom prostredí žijeme a v akom prostredí, bohužiaľ, budeme žiť.

Trampoty s maďarským štátom, ktorý začal uplatňovať svoju legislatívu na území iných susedných štátov s výnimkou Rakúska, sú na programe dňa. Poniektorí sa aj čudujú, čo sa to vlastne deje. Niet na tom nič neobvyklé. Ja to chápem ako samozrejmú maďarskú postupnosť krokov, ktorých cieľom je vytvorenie unitárneho maďarského štátu všetkými spôsobmi a prostriedkami, predovšetkým však asimilovaním národov, ktoré žili v Uhorsku.

V roku 1900 žilo na území Uhorska viac Nemaďarov ako Maďarov. Podľa sčítania ľudu v roku 1900 žilo na tomto území 8 679 114 Maďarov, čo bolo 45,4 % obyvateľstva. Druhým najpočetnejším národom boli Rumuni v počte 2 785 000, čiže 14,6 %. Tretím boli Nemci 2 114 423, čiže 11 %. Štvrtí boli Slováci, ktorých bolo 2 008 744 osôb, čo predstavovalo 10,5 % všetkých obyvateľov Uhorska. Nasledovali Chorváti s 1 670 905 obyvateľov, čiže 8,7 %. Potom prišli na rad Srbi, ktorí mali 1 042 022 a ktorí tvorili 5,5 %. Rusínov bolo 427 825, čo je 2,2 % občanov vtedajšieho Uhorska. Nakoniec sa v štatistike objavuje kolónka "iní", ktorých bolo 394 142, čiže 2,1 %. Nemaďarov bolo v Uhorsku 10 443 326, čo bolo 54,6 % všetkého obyvateľstva. Všetka česť odvahe, ktorá na svojich vlnách niesla maďarských politikov pri realizovaní odnárodňovacích snáh, veď pohltila 10,5 mil. Nemaďarov 8,5 mil. Maďarov, čo je úctyhodný výkon.

Jediné, čo ma prekvapuje, je prekvapenie mnohých Slovákov, ktorí v súčasnom maďarskom ťažení, mimochodom nijako nie utajovanom a dlho dobre známom, vidia akýsi osihotený akt nášho suseda. Suseda, ktorému sa zachcelo vnucovať svoje zákony aj nám. To je naša chyba a nie chyba ich. Len ignoranti historických faktov ešte nepochopili, že naši susedia nikdy nestratili svoj strategický cieľ. Cieľ byť veľmocou v stredoeurópskom priestore, a to aj rozlohou územia, aj počtom obyvateľov. Najradšej samých Maďarov. Uhorský štát a neskôr aj maďarský vždy plnili úlohy výrobne Maďarov. Ten stav trvá tisíc rokov a nikdy neprestal.

Najcielenejšie sa to úsilie začalo prejavovať po roku 1780, keď čerstvo korunovaný cisár Jozef II. nahradil vo svojom mocnárstve latinčinu ako úradný jazyk a na jej miesto pasoval nemčinu. Reakcia uhorských stavov bola oprávnená, keď si vymáhali priestor na maďarčinu. Neoprávnené bolo ich potláčanie iných jazykov. To sa dialo. Poznamenané týmto faktom bolo celé 19. storočie a neprestalo to doteraz.

Zvlášť ošklivé časy nastali v roku 1867 po rakúsko-uhorskom vyrovnaní. O rok neskôr prijali zákon o národnostiach. Tento zákon bol rafinovaným právnym aktom, ktorý pod pláštikom, krásnym pláštikom, skrýval dýku, veľa dýk. Vražedný atak na zbavenie slovenského národa svojej identity nastal v roku 1875 zatvorením Matice slovenskej a troch slovenských gymnázií. Matici zhabali jej zbierky aj s muzeálnou expozíciou a doteraz ich nevrátili. Išlo o akt štátneho zlodejstva. Ako vidno, dobrým učiteľom je i Kňažkovo ministerstvo v jeho postojoch a v likvidácii Matice slovenskej.

Maďarské vlády napospol vo svojich programoch asimiláciu Slovákov považovali za svoju prioritu. Predseda vlády Dr. Wekerle 2. 6. 1906 v parlamente vyhlásil, že nie je schopný splniť ustanovenia národnostného zákona, ktorý bol prijatý roku 1868, a vôbec sa za to nehanbil. 11. 7. toho istého roku poslanec parlamentu barón Bántfy povedal: "Právny štát je aj naším cieľom, ale touto otázkou sa môžeme zaoberať, až keď sme už zabezpečili národný štát. Záujmy Uhorska vyžadujú vybudovať ho hoci aj na najšovinistickejších princípoch." O rok neskoršie bol tento poslanec ešte "zdieľnejší", keď sa o národnostnej otázke vyjadril: "Táto otázka sa nedá vyriešiť mierovou cestou. Medzi nimi a nami nemôže nastať zhoda, pretože my chceme unitárny štát, unitárny maďarský národný štát, a oni chcú mnohojazyčný štát s rovnoprávnymi národmi."

Kto by chcel tieto citácie spochybniť, tomu odporúčam do láskavej pozornosti archív maďarského parlamentu, prípadne súdobú tlač, najmä Pesterlioyd.

Odnárodňovanie sa stalo pre maďarských politikov vytúženým, hoci dlhodobým cieľom. Sčítania ľudu potvrdzovali, že je to prostriedok, pomocou ktorého možno dosiahnuť vytýčené méty. Svedčí o tom táto štatistika: V roku 1780, t. j. pri nástupe na trón Jozefa II., celkove žilo v Uhorsku 8 003 000 obyvateľov. Z toho bolo Maďarov 2 321 340, čiže 28,9 %, Nemaďarov bolo 5 681 660, t. j. 71,1 %. Ale už v roku 1910 žilo v Uhorsku 18 265 000 obyvateľov, z toho Maďarov bolo už 9 944 000, čiže 54,4 %, Nemaďarov 8 321 000, čiže 45,6 %. Podľa ministra Jázsiho sa v roku 1780 až 1910, t. j. za 130 rokov, pomaďarčilo 3 mil. obyvateľov. V čase versaillských rokovaní po 1. svetovej vojne, po stanovení hraníc novovzniknutých štátov na Slovensku žilo 500 000 Maďarov, takisto ako Slovákov v Maďarsku. Nie je však všeobecne známe, že v roku 1780 žilo v Budapešti 90 000 Slovákov, že Budapešť bola najväčším slovenským mestom. V župe Budapešť žilo vtedy 52 % Slovákov.

Hneď po prechode frontu v roku 1945 opustilo 31 780 maďarských občanov, tzv. anyásovcov, územie Slovenska. Boli to poväčšine vykonávatelia okupačnej moci po Viedenskej arbitráži. V čase príprav presídľovacej akcie maďarský minister Gyongyesi uviedol, že podľa štatistík žije v Maďarsku 70 000 Slovákov. Slovenskí presídľovací komisári ich tam ešte narátali 473 552. Maďarské štatistiky napríklad uvádzali, že v obci Bánhida žije podľa štatistiky z roku 1930 len 99 občanov slovenskej národnosti. Ale na presídlenie sa ich prihlásilo 874. Podľa tej istej štatistiky v Böcsi nemal žiť žiadny Slovák, ale na presídlenie sa ich prihlásilo 231. V Níregyháze malo byť len 120 Slovákov, ale presídliť sa ich chcelo 1 437.

Toto je hodnovernosť a takúto hodnovernosť majú teda maďarské štatistiky. Na presídlenie sa prehlásilo 95 421 Slovákov. V skutočnosti bolo presídlených 73 273. Zo Slovenska odišlo 74 407 osôb. 73 273 Slovákov bolo roztrúsených do prevažne maďarského etnika. A to bola pomsta Širokého vlády a Širokého "Melody boys" proti slovenskému národu.

To som sa už dostal do obdobia krátko po oslobodení. Maďari by povedali, do obdobia tvrdého uplatňovania Benešových dekrétov. Áno, boli. Nejeden tvrdo postihol maďarskú komunitu. Rád by som však pripomenul, a to viem, na vlastnej koži som to skúsil, pretože som žil na tomto území, že bolo za čo. Viedenská arbitráž, násilné vysťahovanie slovenských rodín, streľba do bezbranného davu, zatvorenie slovenských škôl, zmaďarizovanie cirkevného života, vylúčenie slovenčiny z verejného života, asimilácia Slovákov všetkými, aj najbrutálnejšími prostriedkami, to bola dennodenná prax nových nositeľov svätoštefanskej myšlienky. Bola by to hrubá kniha, keby som chcel povyberať vyjadrenie minulých, ale aj súčasných predstaviteľov maďarského národa, ktoré vyriekli na adresu Veľkého Uhorska.

Za všetkým tým sú, ak beriem obdobie po Trianone, iredentistické požiadavky. To aj v čase, keď maďarská menšina na Slovensku v čase, keď žijeme, má v európskom porovnaní nadštandardné práva. Vieme, už sme si na to zvykli, že bude vždy požadovať nové, ďalšie, pretože je to jedna z metód, ako dosiahnuť svoj strategický cieľ. Stretol som sa s názorom, že maďarská nadradenosť je pozostatkom minulosti, že súčasné maďarské myslenie má iný charakter. Nesúhlasím.

Maďarský zákon, o ktorom je reč, má vraj ochraňovať maďarskú národnosť v potrianonských štátoch. Nebudem sa zaoberať situáciou v ostatných štátoch, ktorých sa zákon týka, venujem sa Slovensku. Ak sme hovorili o zneužívaní náboženstva, tak mám na to dostatok dôkazov, že obavy podobného druhu, ktoré by mal odstraňovať spomínaný zákon, sú na Slovensku neopodstatnené. 540-tisícová maďarská menšina je nábožensky plne zabezpečená.

Na národnostne zmiešanom území sa v maďarčine odbavujú pobožnosti takto: V Bratislavsko-trnavskej diecéze je to 71,4 %, v Nitrianskej diecéze 41,4 %, v Košickej diecéze 35 %, v Západnom dištrikte evanjelickej cirkvi augsburského vyznania 54,5 %, vo Východnom dištrikte tej istej cirkvi je to 18,1 %. Podobná situácia je aj v ostatných cirkvách. Oproti tomu môžeme s poľutovaním konštatovať, že v 372 obciach na jazykovo zmiešanom území Slovenskej republiky sa nevykonávajú žiadne bohoslužby v slovenskom jazyku. Za týždeň sa však na zmiešanom území odslúži 1 131 bohoslužieb v maďarčine. Pýtam sa teda slovenskej vlády a kompetentných, dokedy mieni trpieť toto národné potláčanie Slovákov v Slovenskej republike?

Maďarsko nemusí chrániť Maďarov žijúcich na Slovensku. Slovenská republika ich chráni dostatočne. Tí majú všetky práva, aké majú Slováci, aj čosi navyše. Ale ak už Maďari čosi veľmi chcú, tak by mali prehĺbiť svoju úctu k pravde, to aj k pravde historickej. Týka sa to všetkých. Aj človeka na Slovensku uznávaného, spisovateľa váženého, bývalého prezidenta Maďarskej republiky Árpáda Göncza. Nemožno mu zazlievať jeho maďarské myslenie. Možno mu však vyčítať jeho historickú "nevedomosť", to som dal, prosím, do úvodzoviek, ktorú hlásal kde-kade po svete, podporujúc tak maďarský šovinizmus, ktorý je v úzkom spojení s iredentizmom.

Pán Göncz, súc v roku 1995 ocenený čestným doktorátom Oxfordskej univerzity, sa pri tejto príležitosti pred tam prítomnou váženou spoločnosťou o stredoeurópskom priestore vyjadril, citujem: "Po Avaroch prichádzali Maďari, ktorí sa ako prví až dodnes udomácnili v Karpatskej kotline." Náhoda? Nie. Zámer. On totiž ani o rok, nie neskôr, to isté zopakoval pri takej istej príležitosti na parížskej Sorbone, kde tvrdil, že v spomínanom priestore pred Maďarmi žili Kvádi, Húni, Avari. Spomenul aj Turkov. Ale Slovania sa mu do ním predneseného výpočtu nezmestili. Tak sa zachoval vážený človek, uctievaný Árpád Göncz, bývalý prezident. Pamätajme si to!

Nechcem vás zaťažovať viacerými údajmi, ale je ich veľmi veľa. Chcel by som skončiť svoj príspevok smutno, ale optimisticky. Maďarské vlády ukončili na svojom území genocídu národností. Veď od Trianonu za 80 rokov z takmer 500 000 Slovákov žijúcich na maďarskom území zostalo sotva 10 000. Obdobne to platí i o ostatných národnostiach. Stratilo sa 2,1 mil. Nemcov.

Chobotnica siaha i na naše územie. Tento parlament prijatými zákonmi tomu napomohol. Teraz, hoci je 5 minút po dvanástej, je potrebné konať, aby nám oči nezostali iba na plakanie. Pretože nikto neuverejnil vyhlásenie delegátov matičných subjektov o zákone o Maďaroch a nikto sa o tomto dokumente nezmienil. Ako člen Prezídia Matice Slovenskej považujem za potrebné, aby som prečítal toto vyhlásenie, aby to zostalo aspoň v archíve Národnej rady Slovenskej republiky, keď je už v Slovenskej národnej rade. Neprečítam to celé, ale časť:

"Aktivity maďarskej vládnej moci na Slovensku otriasajú ústavnosťou, právnym poriadkom a zakladajú medzinárodný precedens vládnej svojvôle cudzieho štátu na suverénnom území druhého štátu. To posilňuje iredentu, hrozbu okupácie slovenského juhu, etnickú autonómiu, uráža väčšinový národ a spochybňuje suverenitu Slovenskej republiky v medzinárodných politických a diplomatických súvislostiach.

1. Ako príslušníci väčšinového národa žijúci na jazykovo zmiešaných územiach žiadame Národnú radu Slovenskej republiky a vládu Slovenskej republiky okamžite zastaviť a nedopustiť zakladanie stredísk, ktoré slúžia cudzej štátnej moci na území nášho suverénneho štátu, pri riešení tzv. maďarských preukazov a ostatných záväzkov vyplývajúcich z tohto zákona.

2. Ukončiť akékoľvek diskusie, ktoré majú viesť k neželaným kompromisom, pretože maďarská výzva je jednostranná, historicky spochybnená, narušujúca medzinárodné dohovory a ústavnosť Slovenskej republiky a protirečí princípom uznávaným v štátoch kultúrnej Európy.

3. Zamedziť vytrvalej diskriminácii Slovákov na území svojho vlastného štátu a jednoznačne vylúčiť akékoľvek praktiky favorizujúce všetkých občanov Slovenskej republiky na etnickom princípe, čo znamená kategoricky odmietnuť uplatnenie Zákona o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch na suverénnom území Slovenskej republiky.

K odstráneniu pôsobenia Zákona o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch z územia Slovenskej republiky nevedú nijaké diskusie, ale jednoznačne treba uskutočňovať politické a právne kroky na jeho úplné vylúčenie zo suverénneho územia Slovenskej republiky. V tom istom čase, v ktorom Maďarsko pristupuje k svojim krajanom veľkoryso, Slovensko postupuje opačne. Obmedzuje svoju starostlivosť o Slovákov žijúcich v zahraničí. Pripravuje zrušenie slovenských málotriedok, jednotriedok a škrtí Maticu slovenskú. Tú Maticu slovenskú, ktorá by mohla byť pevná a prirodzená protiváha diskriminačných maďarských úsilí najmä na slovenskom juhu.

Vláda Slovenskej republiky a Národná rada Slovenskej republiky musia zastaviť tlaky iredenty a Maďarsku vystaviť kartu štátnej suverenity a medzinárodného poriadku. Signatári stretnutia Slovákov z južného Slovenska. V Šuranoch 28. januára 2002." Ďakujem. (Potlesk.)

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Bindera. Ako prvý pán poslanec Mikloško, ako posledný pán poslanec Finďo. Uzatváram... (Reakcia z pléna.) Posledný pán poslanec Cuper. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Pán poslanec, počúval som celý váš prejav. Zdá sa mi byť však trošku smutný. A najmä vo vašom prípade, myslím si, nie je až taký dôvod na smútok, lebo predsa vy ste im tam postavili to Gabčíkovo - Nagymaros. A ubezpečujem vás, že to si oni zasa za uši nezapíšu, ak náhodou sa nepokazí, tak verím, že Gabčíkovo - Nagymaros prežije svätoštefanskú korunu, je to pevnejšie dielo. Takže buďte spokojný. Zasa Slováci majú v sebe aj takúto beťársku dynamiku, aj keď je to jedna z tých vašich ďalších stavieb načierno, ale je v tom istá dynamika.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Hofbauer, nech sa páči.

R. Hofbauer, poslanec: Rád by som pripomenul k vystúpeniu pána Bindera, že v Maďarskej republike v súčasnosti sa nenachádza ani jediná, a to akákoľvek škola s vyučovacím jazykom slovenským. Opakujem, ani jediná s vyučovacím jazykom slovenským! Hovorím to úplne jasne a zrozumiteľne. V Maďarskej republike už tretie parlamentné funkčné obdobie sa neuplatňuje zákonné zastúpenie národnostných menšín v maďarskom parlamente, a to na základe zákona, ktorý prijal maďarský parlament. Tak o čom sa tu bavíme? O ochrane, o zvyšovaní ochrany maďarskej menšiny na území Slovenskej republiky, keď Maďarsko si neplní svoje legitímne a záväzné zákonné normy, ktoré si samo prijalo na svojom území?

A k vystúpeniu pána Mikloška: Bolo by dojímavé, keby to nepovedal nositeľ ceny Jánosa Esterházyho.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Finďo, nech sa páči. Pán poslanec Finďo.

P. Finďo, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Tiež ďakujem pánovi poslancovi Binderovi, že takým kultivovaným, aj keď azda trochu pesimistickým tónom predniesol svoju prezentáciu a svoj príspevok do tejto veľmi závažnej a potrebnej diskusie. Potvrdzujem tú jeho skúsenosť, ktorú hovoril, že ju mám ako vlastnú zo života svojich oboch rodičov, ktorí žili, jeden v Rimavskej Sobote, druhý v Lučenci, v rokoch 1938 až 1939 a zažili na vlastnej koži to, o čom sa tak často mlčí a čo je naozaj veľmi dôležité v histórii slovenského národa a prečo slovenský národ nevie zabudnúť na určité etapy svojej histórie. A ak by zabudol, tak robí hrubú chybu a vystavuje sa riziku, že jeho zvrchovanosť bude veľmi dočasná a veľmi krátka a veľmi nezvrchovaná.

Na druhej strane musím povedať, že mám veľmi dobrý vzťah s mnohými maďarskými spoluobčanmi vrátane tunajších členov parlamentu a nemám pocit, že by bolo potrebné vrážať takéto kliny medzi občanov maďarskej národnosti žijúcich v Slovenskej republike a občanov slovenskej národnosti, aký vrazila maďarská vláda prijatím zákona o krajanoch. Ja si myslím, že bolo by skutočne múdre, aj keď v predvolebnom období v Maďarsku nepredpokladám, že sa niečo také stane, keby maďarská vláda napravila svoju chybu. Slovenská strana by mala veľmi intenzívne a ostentatívne apelovať na to, že akékoľvek rozhodnutia maďarskej vlády, akékoľvek zákony maďarskej vlády sú na Slovensku od samého počiatku neplatné.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Cuper.

J. Cuper, poslanec: Chcem reagovať na vystúpenie pána Bindera, kde hovorí o asimilačnej politike maďarskej vlády aj v súvislosti s týmto zákonom. Budem citovať profesora z Nancy Piera Carpsa, pretože sa mi asi neujde už čas a pokladám to za potrebné. On hovorí o tom, že "tento zákon je majstrovským dielom právnickej predstavivosti, ale jeho dešifrovanie vedie k tomu," a to pán profesor neváha použiť termín, "k etnickej čistke asimilačnou vnútornou politikou maďarskej vlády a pokusom o jej internacionalizáciu smerom navonok," teda k susedným krajinám Maďarska, "lebo v oboch prípadoch by ono právo na dohľad na susedné národy a maďarské menšiny viedlo výlučne k vylúčeniu toho druhého". To znamená, že tento zákon má vylúčiť aj na Slovensku slovenský národ ako štátotvorný, má sa postupne asimilovať a včleniť znova do veľkého Uhorska. Ak to vidí pán profesor z Francúzska, ja sa divím niektorým politikom v tomto parlamente a na Slovensku vrátane pána ministerského predsedu, že to nevidí on. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Reakcia na faktické poznámky - pán poslanec Binder, nech sa páči.

J. Binder, poslanec: Ďakujem najmä pánovi Mikloškovi, ale chcem ho ubezpečiť, že Vodné dielo Gabčíkovo - Nagymaros je spoločné dielo. Dielo múdrych ľudí z maďarskej i zo slovenskej strany. Napriek tomu, že ho dokončili Slováci, ale pre blaho maďarského i slovenského národa. Je to dielo, ktoré je dielo štyroch vodohospodárskych generácií, zo Slovenska profesora Danišoviča, z maďarskej strany profesora Mosónyho. Sú to vynikajúci ľudia, ktorí sú výborní Slováci, alebo je výborný Slovák a výborný Maďar. Takže nejde tu o to, či chceme nejakým spôsobom byť proti sebe. My sme odsúdení, aby sme žili vedľa seba. A čím to skôr pochopíme, tým bude lepšie. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: V súlade s § 28 ods. 1 rokovacieho poriadku o vystúpenie požiadal minister zahraničných vecí Eduard Kukan. Nech sa páči, pán minister.

E. Kukan, minister zahraničných vecí SR: Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ako minister zahraničných vecí a občan Slovenskej republiky som rád, že problém kontroverzného Zákona o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch bol zaradený do programu schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Bez ohľadu na to, čo všetko tu dnes odznelo, a bez ohľadu na to, čo všetko sa tu dnes udialo, považujem za prirodzené a logické, že náš zákonodarný orgán reaguje na zákonodarný akt orgánu iného štátu, ktorý zasahuje do výsostných zákonodarných právomocí slovenského parlamentu. Navyše diskusia v Národnej rade Slovenskej republiky o tejto otázke je politickou sondou do slovensko-maďarských vzťahov v širšom zmysle slova. Súčasne umožňuje vláde Slovenskej republiky si overiť, či jej zásadný postoj a prístup k riešeniu tejto problematiky Národná rada Slovenskej republiky potvrdí alebo upresní.

Mrzí ma však, že na pôde Národnej rady Slovenskej republiky zaznievajú aj nepremyslené a urážlivé výroky. Myslím, že pán predseda vlády vo svojom vystúpení dostatočne zreteľne osvetlil východiská a ciele sledované vládou Slovenskej republiky pri vysporiadaní sa s týmto problémom, ktorý slovenská strana nevyvolala, ktorý však odôvodnene vyvolal na slovenskej politickej scéne veľkú pozornosť a ohlas. Nie je mojím zámerom opakovať argumenty, ktoré tu už odzneli v súvislosti s postupom zvoleným našou diplomaciou v tejto záležitosti. Chcem však zdôrazniť, že rezort Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, plne si vedomý svojich zákonných kompetencií, koná zodpovedne vo vzťahu k maďarskému partnerovi a transparentne k našej verejnosti. Odmietam preto všetky obvinenia, že sme niečo zanedbali alebo zameškali. Reagovali sme a reagujeme na situáciu v súlade s platným medzinárodným právom a v súlade s dohodami uzavretými s Maďarskou republikou. Rozhodne sa nechodíme do Budapešti doprosovať.

Kategoricky chcem odmietnuť rôzne negatívne vystúpenia a kritiku na adresu našich diplomatov, ktorí vedú za slovenskú stranu rokovania. Neprijímam kritiku o nedostatkoch vlády či rezortu zahraničia ohľadne uchopenia tohto problému. Opakujem, že sme nič nezameškali a v ničom sme sa neprenáhlili. Argument, že Rumunsko s Maďarskom už memorandum má, a my nie, nepovažujem za náležitý. Mali sme iné východiská a iné ciele. Rumunsko sa rozhodlo riešiť problém jednou metódou, my inou. To je vec prístupu partnerov. My v žiadnom prípade nerokujeme o aplikácii maďarského zákona v Slovenskej republike. Pre nás je dôležité, že sme si overili, že medzinárodné inštitúcie nášmu prístupu dobre rozumejú a považujú ho za správny zo širších medzinárodnopolitických hľadísk. Vychádzame z toho, že máme s Maďarskom podpísanú medzištátnu zmluvu, ktorá vytvára komplexný medzinárodnoprávny rámec našich vzťahov priateľstva, lebo tá zmluva je o priateľstve vrátane otázok osôb patriacich k národnostným menšinám. Čiže loptu musíme vrátiť do tohto priestoru a tam sa dohodnúť, čo ďalej robiť.

Chcem ďalej povedať, že naša práca nebola v nijakom prípade jalová. Jedným z jej hmatateľných výsledkov je to, čo som povedal vyššie. Naša pozícia bola potvrdená relevantnými medzinárodnými autoritami, na ktorých Slovenskej republike záleží. A to vonkoncom nemožno dosiahnuť vykrikovaním, búchaním do stola a urážkami. Diplomacia je skutočne o niečom inom. V tomto kontexte si neodpustím poznámku na adresu kritiky slovenskej diplomacie v rokovaniach s maďarskou stranou o problémoch spojených s týmto zákonom. Na jednej strane nám niektorí poslanci vytýkajú mäkký prístup, avšak jedným dychom odsudzujú arogantnosť maďarského prístupu v spojení s prijatím inkriminovaného zákona. Potom nám odporúčajú, aby sme postupovali rovnako arogantne.

Som hlboko presvedčený o tom, že rozhodujúca väčšina obyvateľov Slovenska si želá, aby diplomacia naďalej pokračovala pri riešení tejto otázky nekompromisne z hľadiska medzinárodného práva a zodpovedne z hľadiska záujmov tejto krajiny, aby problém neviedol k zbúraniu toho pozitívneho, čo sa v slovensko-maďarských vzťahoch podarilo za ostatné tri roky dosiahnuť. Verím, že tento náš negociačne civilizovaný a pri presadzovaní záujmov Slovenskej republiky nekompromisný prístup v rokovaniach s maďarskou diplomaciou je našou čitateľnou vizitkou nielen pre Európsku úniu, ale predovšetkým pre drvivú väčšinu našich občanov.

Mrzí ma, že kauza zákona traumatizuje verejnosť. V prvom rade polemika okolo zákona, často sprevádzaná emotívnymi a nepremyslenými slovami, znepokojuje našich občanov maďarskej národnosti. Nik ich na Slovensku nechce ukracovať od prípadných výhod pri pobyte v Maďarsku. Ale trváme na tom, že nesmú byť porušované princípy vzťahov medzi priateľskými, ale samostatnými, suverénnymi štátmi. Kauza traumatizuje veľa občanov Slovenskej republiky, ktorí pociťujú, že tu dochádza k uplatňovaniu dvojitých štandardov na občanov jedného štátu a že je to vnášané zo zahraničia.

Dostal som mnohé listy od jednotlivcov, ktoré sú aj kritické, alarmujúce, ale aj povzbudzujúce. Stanoviská a výzvy Matice slovenskej a ďalších organizácií a združení vnímam ako ich záujem a starostlivosť o štát a o presadzovanie občianskych princípov spolunažívania a národnostnú harmóniu, ale aj ako prejav obáv zo zhoršenia atmosféry dobrého spolužitia s ohliadaním sa na minulosť, ku ktorej by sme sa hádam už nemali vracať. Vláda Slovenskej republiky nikoho a nič nezradila. Postupuje zodpovedne. Ak podporuje navrhované vyhlásenie Národnej rady, je presvedčená, že toto vyhlásenie svojím pozitívnym apelom, prihlásením sa k európskym hodnotám a zaujatím principiálneho stanoviska k suverenite Slovenskej republiky vytyčuje spoľahlivý medzinárodne uznaný a dobre prepracovaný bilaterálny rámec na odstránenie účinkov zmieneného zákona, ktoré by inak mohli narušiť naše dobré vzťahy s Maďarskou republikou.

Vážené panie poslankyne a poslanci, vo vašich vystúpeniach odzneli rôzne podnety a návrhy od vypovedania zmlúv s Maďarskom počínajúc cez prijatie konkrétnych opatrení na zamedzenie efektívneho uplatňovania zákona o zahraničných Maďaroch na našom území až po vyjadrenie podpory vlády v jej doterajšom prístupe k riešeniu tejto problematiky. Nie je priestor ani čas sa ku všetkým týmto názorom vyjadrovať a navyše sa domnievam, že boli vysvetlené v mnohom v úvodnom vystúpení pána predsedu vlády.

Dovoľte mi však, aby som sa pristavil aspoň pri dvoch otázkach, ktoré považujem za rozhodujúce aj z hľadiska odpovede vlády Slovenskej republiky a slovenskej diplomacie na kľúčové otázky tohto problému.

Prvá otázka je, či má zákon o zahraničných Maďaroch exteritoriálne účinky a zasahuje do jurisdikcie Slovenskej republiky. A druhá, aká je úloha slovensko-maďarskej zmiešanej komisie, ktorá bola vytvorená podľa základnej slovensko-maďarskej zmluvy pri riešení tohto problému.

K tej prvej otázke možno trochu podrobnejšie, pokiaľ ide o exteritoriálne účinky zákona a jeho presah do výlučnej zákonodarnej jurisdikcie zvrchovaného Slovenska. Právnu terminológiu, prirodzene, možno veľmi obratne účelovo, ale aj nešťastne využívať. To vtedy, ak ju nepostavíme do konkrétnej situácie a do konkrétneho kontextu. Odzneli tu názory, že zákon o zahraničných Maďaroch platí na území Slovenskej republiky od 1. januára 2002, a tiež názor, že tento zákon nemá exteritoriálne účinky a nezasahuje do jurisdikcie Slovenskej republiky. Chcem povedať, že ani jedno, ani druhé nie je pravda. Podľa elementárnych pravidiel medzinárodného práva zákonodarné akty ktoréhokoľvek suverénneho štátu sú platné a majú účinky len a výlučne v rámci jurisdikcie štátu zákonodarcu. Zákon cudzieho štátu teda nemôže v nijakom prípade platiť v rámci jurisdikcie Slovenska bez ohľadu na to, či autori alebo prívrženci nejakého takéhoto zákona si to želajú, alebo nie. Predložený návrh vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky smeruje len k politickému potvrdeniu tejto základnej zásady medzinárodného práva a to je aj ťažisková pozícia Slovenskej republiky v rokovaniach s Maďarskom a vláda má nástroje na to, aby uvedené politické potvrdenie realizovala v praxi.

Nie je tiež pravda, že zákon prijatý v maďarskom parlamente nemá exteritoriálne účinky a nezasahuje do slovenskej jurisdikcie, a to z akéhokoľvek právneho pohľadu. Ak totiž zákon výslovne zakotvuje, že jeho ustanovenia sa vzťahujú na občanov iného štátu a na území tohto istého štátu, potom jednoznačne vniká do výlučnej zákonodarnej právomoci iného suverénneho štátu, čo sa v medzinárodnom práve zreteľne kvalifikuje ako zasahovanie do vnútorných záležitostí iného suverénneho štátu. Ak niekto hovorí opak, znamená to, že nepozná zákon, alebo chce zastierať jeho zámer?

Ak by sme však aj pripustili, že sa pri výklade zákona mýlime my, zostáva otvorenou otázkou, prečo Maďarská republika má problémy deklarovať vo vyhlásení, že zákon sa bude aplikovať v súlade s medzinárodnom právom v rámci jurisdikcie Maďarskej republiky výlučne na území Maďarskej republiky, a nie v rámci jurisdikcie Slovenskej republiky.

V diskusii odznel aj názor, že o spoločnom vyhlásení vlád k tomuto zákonu sa rokuje v rámci slovensko-maďarskej zmiešanej komisie o otázkach menšín, ktorá bola zriadená podľa čl. 15 ods. 6 základnej zmluvy. Chcem podčiarknuť, že práve cieľom nášho snaženia je, aby prípadné problematické otázky týkajúce sa slovenskej menšiny v Maďarsku a maďarskej menšiny na Slovensku boli diskutované a riešené v rámci tejto komisie, a nie na základe jednostranných opatrení štátu. Štátni tajomníci Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a Maďarskej republiky pán Chlebo a Németh v rokovaniach vystupujú ako delegovaní zástupcovia vlád. A v slovenskom rokovacom tíme pre zaujímavosť sú experti z ministerstva zahraničných vecí, ktorí sa mimochodom osobne zúčastňovali aj na dojednávaní základnej zmluvy v roku 1995.

Vážené panie poslankyne a páni poslanci, na záver mi dovoľte iba stručne informovať, že už sme dostali stanovisko maďarskej strany k nášmu ostatnému návrhu spoločnej deklarácie. Po jeho predbežnej analýze môžeme konštatovať, že nás čakajú zložité diplomatické rokovania. Máme záujem dospieť k obojstranne prijateľnému výsledku. Ak prijmete vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky v znení, v ktorom je predkladané, vytvoríte slovenskej diplomacii vhodný mandát na naše konštruktívne rokovania. V tejto súvislosti chcem však zopakovať to, čo som už vyhlásil pre médiá.

Slovenská strana neporušila dohodnutý postup s Maďarskom a bolo na nás, aby sme niektoré dohodnuté zásady pretavili do formy spoločného vyhlásenia. Vyhlásenie obsahuje preambulu, s ktorou mimochodom maďarská strana, ako sa dozvedáme z neoficiálnej reakcie, nemá žiadne väčšie problémy. Pokiaľ ide o vecnú stránku vyhlásenia, naše stanovisko bolo definované a je plne v súlade s navrhovaným vyhlásením Národnej rady Slovenskej republiky. V tejto chvíli však by som nepovažoval za účelné verejne o tom diskutovať. Som pripravený stretnúť sa aj s kolegom Mártonyim a verím, že ak budeme obidvaja pristupovať k riešeniu problému na základe uznávaných princípov medzinárodného práva, ale aj s vedomím najvyššej politickej zodpovednosti, môžeme dôjsť k výsledku, ktorý eliminuje túto kauzu v našich vzťahoch a zároveň bude ocenený aj v Bruseli.

Táto rozprava tu dnes miestami skĺzla do ostrej polemiky niektorých politických strán voči Strane maďarskej koalície. Nemyslím si, že je to dobrá cesta. Rovnako tu nejde o vzťah Slovenskej republiky k našim občanom maďarskej národnosti. Ide jednoznačne o vzťah dvoch suverénnych štátov, ktoré sa dostali do sporu. Tento spor je už v Európe vnímaný, sledovaný, ale aj pomenovaný. Navrhované vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky vnímam ako pomoc nášho najvyššieho zákonodarného orgánu, ako tento spor z našich vzťahov odstrániť. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem pánu ministrovi. Faktické poznámky na vystúpenie pána ministra. Pani poslankyňa Keltošová, ja som ju mal ako poslednú, pani poslankyňa Belohorská. Ja vám potom prečítam. Pán poslanec Baco ako posledný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Prečítam, kto je prihlásený s faktickou poznámkou: pán poslanec Kalman, Baco ako druhý, pán poslanec Baco, ja to mám zaznamenané, čiže toto je podstatné, čo som zapísal, že ste druhý. (Reakcie z pléna.) Pán poslanec Kalman, pán poslanec Baco, pán poslanec Paška, Hofbauer, Kačic, Podhradská, Cuper, Kotian, Keltošová, Belohorská, Gašparovič ako posledný. Pán poslanec Kanis ako posledný. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

Prečítam ešte raz tých, ktorí sa prihlásili: Kalman, Baco, Paška, Hofbauer, Kačic, Podhradská, Cuper, Kotian, Keltošová, Belohorská, Gašparovič a Kanis. V poriadku?

Tak začíname faktické, nech sa páči, pán poslanec Kalman ako prvý.

J. Kalman, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán minister, aj po vašom vysvetlení naďalej trvám na tom, čo som povedal vo svojom vystúpení, že zákon o Maďaroch na Slovensku platí, začal sa uplatňovať a tým bola narušená zvrchovanosť Slovenskej republiky. Z tohto pohľadu i naďalej trvám na tom, čo som povedal, že doterajšia práca vlády a všetkých diplomatov s tým spojená bola jalová.

Vítam to, že vy ste privítali, že sa parlament zaoberá touto problematikou, ale pýtam sa vás, ak ste už boli v koncoch koncom minulého roka alebo v priebehu minulého roka a videli ste, že nepohnete maďarskou stranou, prečo ste práve vy ako minister alebo vláda neiniciovali, aby o tejto záležitosti rokoval slovenský parlament, vy ste ešte mali oporné body, o ktoré ste sa mohli oprieť vo vyjednávaní v čase nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ale takto ste nepostupovali. Naopak, na návrh našich poslancov koalícia zavrhla v decembri na plenárnom rokovaní požiadavku o tejto skutočnosti rokovať. Takže to vnímam ako neúprimnosť z tohto pohľadu.

Vážený pán minister, dovoľte mi, aby som zopakoval to, čo som povedal a na čo som sa odvolával v mojom vystúpení. Citujem predsedu vlády Slovenskej republiky: "Budeme čakať do skončenia expertných rokovaní, najneskôr však do začiatku januárovej schôdze parlamentu." Tá schôdza sa už začala. Ako tvrdil Mikuláš Dzurinda, slovenská strana má vraj pripravené opatrenia, ktoré sú podľa premiéra až krajné. Pán minister, prosím vás pekne, môžete nás aspoň o niektorých informovať, čo chcete robiť, aby sme vedeli, čím sa bude slovenská vláda a Slovenská republika brániť a ako bude postupovať voči Maďarskej republike? Dopredu vám ďakujem.