M. Kotian, poslanec: ... Rada Európy poverila svoj orgán.

Pán podpredseda, vy tiež porušujete zákony Slovenskej republiky...

(Poslanec M. Kotian svoj prejav odovzdal písomne predsedajúcemu schôdze a je súčasťou tejto správy k tomuto bodu programu - pozri koniec tohto rokovacieho dňa.)

(Prerušenie rokovania o 14.30 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.45 hodine.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať.

Pred pokračovaním mi dovoľte, aby som povedal, že pán poslanec porušil § 29a ods. 6: "Ak uplynie čas vyhradený pre poslanecký klub alebo poslanca, ktorý nie je členom poslaneckého klubu, predsedajúci rečníkom odníme slovo." (Výkriky v sále.) Citoval som tak, ako sme to odsúhlasili my všetci.

Takže faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca. Prvá pani poslankyňa Podhradská, pán poslanec Cuper ako posledný.

Nech sa páči, pani poslankyňa Podhradská, máte slovo.

M. Podhradská, poslankyňa: Kto mal možnosť počúvať to, čo tu pán poslanec hovoril, aj napriek tomu, že ste mu vypli mikrofóny, pochopil, prečo vám tak záležalo na tom, aby mal tie mikrofóny vypnuté, a prečo vám tak záležalo na tom, aby sa časovo limitovali vystúpenia poslancov. Samozrejme, že vám to vyhovuje preto, lebo hovoril veci, ktoré vám neboli dva razy príjemné.

Pán podpredseda parlamentu, citovali ste pred chvíľou paragraf z rokovacieho poriadku, ktorý porušil pán poslanec, keď nerešpektoval vašu výzvu, že jeho vystúpenie skončilo. Skúste zacitovať, ktoré zákony ste porušili vy ako podpredseda parlamentu...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, musíte reagovať na vystúpenie pána poslanca, nie na mňa.

M. Podhradská, poslankyňa: Reagujem! Reagujem na vystúpenie pána poslanca. Buďte taký láskavý, neprerušujte ma a neoberajte ma o čas! Zrejme nemáte odvahu na to, aby ste mi vypli mikrofón. Reagujem na neho.

Povedal, že vy ste boli podpísaní medzi tými subjektmi, ktoré požiadali o registráciu Združenia za spoločné ciele. To povedal pán poslanec. Ja to tu chcem len zdôrazniť, že podpísaný medzi týmito subjektmi je napríklad aj József Kvarda, nedávny kandidát na predsedu vyššieho územného celku, poslanec Národnej rady za Stranu maďarskej koalície, je tam podpísaný podpredseda Národnej rady a predseda Strany maďarskej koalície Béla Bugár, ktorý tu sedí a vedie rokovanie tejto schôdze. A už len tak celkom náhodou jeden z autorov tohto zákona, o ktorom tu dnes takto diskutujeme, je tiež poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, člen Strany maďarskej koalície, pán poslanec Duray, ktorému pán Orbán, predseda maďarskej vlády, keď mu odovzdával preukaz zahraničného Maďara, osobne za to poďakoval, za úlohu, ktorú sa mu tak dokonale podarilo splniť, a súčasne si sľuboval, že bude taký úspešný aj pri plnení ďalších úloh.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Malíková.

A. Malíková, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán podpredseda a predseda SMK pán Bugár, chcela by som nielen vám, ale celému plénu Národnej rady povedať veľmi jasne a zreteľne jednu vec. Porušujú sa tu mesiac zákony Slovenskej republiky. Porušuje sa tu ústava. Na to sa nemo pozeráte a nechcete počuť pravdu v tejto snemovni.

Preto vám hovorím, že poslanci Slovenskej národnej strany si nedajú zobrať slovo, aj keď vypršia minúty, môžete pokojne vypnúť, môžete sa tu baviť, svoju pravdu si povieme. Dosť dlho sme trpeli tie poriadky, ktoré ste tu zaviedli. Čiže bude sa hovoriť pravda o tom, čo stvára táto koalícia, ako je neschopná ubrániť zvrchovanosť, aké nebezpečenstvo ste pre Slovensko. Myslím si, že môžete vypnúť mikrofón, ale tým nám ústa nezavriete. Čiže všetci poslanci SNS si povedia bez ohľadu na vás to, čo majú na srdci, a to, čo je záujmom tohto národa a tohto štátu. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nemáte za čo. Pán poslanec Oberhauser.

V. Oberhauser, poslanec: Ďakujem. Ja vo väzbe na to, čo povedal pán poslanec Kotian, sa vás, pán Bugár, pýtam, či ste sa podpísali na založenie Združenia za spoločné ciele a či ste požiadali Maďarskú republiku o vydanie maďarského preukazu. Viete, že vedenie tohto štátu na čele s pánom Dzurindom jednoznačne odmietlo uplatnenie tohto zákona. Žiadam od vás odpoveď. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Prokeš.

J. Prokeš, poslanec: Ďakujem. Pán podpredseda Národnej rady, je to pravda vo vzťahu, pýtam sa, pretože boli vypnuté mikrofóny, keď hovoril pán poslanec Kotian, je pravda, že pán poslanec Duray, ktorý je členom vašej politickej strany, má preukaz zahraničného Maďara? Dokonca s číslom 1, napriek "šaškárni", ktorú predviedla televízia s nejakým pánom zo Šamorína? Pán podpredseda Národnej rady, môžete kritizovať porušovanie zákona len vtedy, keď ich nebudete porušovať vy a keď nebudete porušovať rokovací poriadok! Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, to nie je hodina otázok, takže nemienim odpovedať na vaše nezmyselné otázky. Pán poslanec Cuper, nech sa páči.

J. Cuper, poslanec: Pán podpredseda tohto parlamentu, ja sa pripájam k pánovi poslancovi Kotianovi a súhlasím s ním, že ak podpredseda slovenského parlamentu nie je povinný rešpektovať ústavu a zákony tohto štátu a hlási sa podľa zákona, ktorý na tomto území nemá nijakú platnosť a ktorý Benátska komisia vyhlásila, že nie je v súlade s medzinárodným právom, ak vy ste sa prihlásili o tento preukaz, ak ste sa podpísali pod nadácie, ktoré majú byť zriaďované, aby realizovali tento zákon na Slovensku, aké máte právo upozorňovať poslanca tohto parlamentu, že porušuje nejaké nezmyselné ustanovenia tohto rokovacieho poriadku...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, vystupujte a reagujte na rečníka.

J. Cuper, poslanec: Ja hovorím. Už váš kolega si tu dovolil oslovovať nás, že budeme čušať. To si dovoľovali iba maďarskí poslanci...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, hovorte k veci...

J. Cuper, poslanec: ... poslanca Jurigu okrikovali takto v budapeštianskom parlamente.

Neskáčte mi neustále do reči!

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vypnite mikrofón pánovi poslancovi.

J. Cuper, poslanec: Ja dúfam, že už dlho to nebude trvať...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Oberhauser, faktickú poznámku nemôžete mať. Procedurálny návrh. Ale procedurálny návrh sa začína podaním procedurálneho návrhu. Nech sa páči.

V. Oberhauser, poslanec: Áno. Navrhujem, aby ste boli vystriedaný vo vedení tejto schôdze...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Veľmi rád.

V. Oberhauser, poslanec: ... pretože ste priamo zainteresovaný porušovaním zákonov na tejto kauze. Vy nemáte právo viesť rokovanie tohto parlamentu. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, na rozdiel od vás neporušujem žiadny zákon a tobôž nie Ústavu Slovenskej republiky. (Reakcie z pléna.)

Pán poslanec Kotian, nech sa páči, môžete reagovať na faktické poznámky.

M. Kotian, poslanec: Pán podpredseda, vy porušujete zákony Slovenskej republiky. Ja som vám povedal...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Reagujte na faktické poznámky, pán poslanec, na to máte právo.

M. Kotian, poslanec: Ja som vám povedal, že ste zakladali Združenie za spoločné ciele a Strana maďarskej koalície je súčasťou tohto združenia. Takže v tomto smere porušujete zákony. A v predsedníctve Združenia za spoločné ciele sú poslanci Miklós Duray, József Kvarda a Erzsébet Dolníková. A títo poslanci porušujú ústavu a zákony Slovenskej republiky.

Ja by som chcel poďakovať všetkým poslancom, ktorí ma podporili v mojom vystúpení. Je veľmi nekorektné a neseriózne, že sa koalícia snaží zatvoriť ústa opozícii pri takýchto rozhodujúcich rokovaniach v Národnej rade. Je smutné, že koalícia mala vo svojom volebnom programe aj priame prenosy Slovenskej televízie z parlamentu. Aj tie ste zrušili, aj záznamy Slovenskej televízie ste zrušili len z toho dôvodu, že tento národ vidí, kam vediete tento štát, do akého marazmu, do akého blata a kam ste ho dotiahli vo všetkých oblastiach spoločenského a hospodárskeho života. A som veľmi rád, že sa začína robiť odpočet vášho vládnutia. A je veľmi dobré, že sú návrhy, aby táto vláda už konečne skončila. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cuper, procedurálny návrh? (Reakcia poslanca.) Tak najprv podajte procedurálny návrh.

J. Cuper, poslanec: Žiadam, aby mi nešiel čas, pán predsedajúci, lebo na procedurálne nie je čas minúta, ale dve.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Podajte procedurálny návrh.

J. Cuper, poslanec: Áno, pán predsedajúci. (Reakcie z pléna.) Ide čas, treba ho zastaviť.

Pán predsedajúci, mám procedurálny návrh. Vyzývam pána predsedu tohto parlamentu, aby vás vymenil vo vedení parlamentu. Nielenže ste zaujatý, ale ste zjavne aj unavený a skáčete poslancom stále do reči, čo je neslušné. Myslíte si, že ste zjedli všetku múdrosť sveta a že budete Slovákom znovu rozkazovať, ako kedysi v budapeštianskom parlamente. Ale to nebudete a nie už dlho. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Hudec. Pripraví sa pán poslanec Slota.

I. Hudec, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, mikrofón máte za chrbtom.

I. Hudec, poslanec: ... v nejakom zákone, vy nemôžete... (Nebolo počuť vystúpenie rečníka, pretože mikrofón to nezachytával.) Chcem poďakovať všetkým tým...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, v rokovacom poriadku máte napísané, že od rečníckeho pultu musíte hovoriť, nech sa páči.

I. Hudec, poslanec: A nie som pri ňom?

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči. Ale to nebude nahrané, pán poslanec. (Reakcia poslanca a ruch v sále.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vyhlasujem prestávku a zároveň požiadam predsedu Národnej rady, aby zvolal grémium. Takže prestávka až do uskutočnenia grémia.

(Prerušenie rokovania o 15.01 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 15.21 hodine.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 54. schôdze Národnej rady rozpravou o bode programu Vyhlásenie zahraničného výboru...

Ďalším v poradí prihláseným do rozpravy je pán poslanec Slota. Pán poslanec Slota nie je prítomný v rokovacej sále. Ďalším prihláseným je pán poslanec Švec.

Nech sa páči, pán poslanec Švec, máte slovo.

J. Švec, poslanec: Vážený pán predsedajúci, excelencie, vážení páni ministri, dámy a páni...

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Prosím o čas.

J. Švec, poslanec: ... Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky má vo svojom programe recipročné návštevy európskych parlamentov a prijatia vrcholových reprezentácií krajín Európskej únie a ďalších krajín, ktoré sa o vstup do tejto organizácie spolu s nami uchádzajú. Ale slovenská parlamentná diplomacia sa netýka iba nášho vstupu do európskych a euroatlantických štruktúr.

Už 21. septembra minulého roku poslanci delegácie Národnej rady Slovenskej republiky v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy v Štrasburgu pod mojím vedením a po konzultácii s ministrom zahraničných vecí pánom Eduardom Kukanom podporili návrh rezolúcie Rady Európy k zákonu Maďarskej republiky o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách a následne i rozhodnutie Rady Európy predložiť predmetný zákon na posúdenie Benátskej komisii. Poslanci za Liberálno-demokratickú úniu išli v tomto procese ešte ďalej. Vyzvali svojich partnerov v Aliancii slobodných demokratov v maďarskom parlamente, aby sa k Zákonu o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách vyjadrili. Z dialógu, ktorý vzišiel z tejto iniciatívy, vzišlo spoločné stanovisko Aliancie slobodných demokratov Maďarskej republiky a Liberálno-demokratickej únie Slovenskej republiky, ktoré si vám dovolím prečítať. Obe liberálne strany sa dohodli na takomto stanovisku:

"Aliancia slobodných demokratov Maďarskej republiky a Liberálno-demokratická únia Slovenskej republiky so znepokojením sledujú vyvíjajúci sa konflikt medzi obidvomi našimi krajinami. Obe liberálne politické strany zdieľajú spoločný názor, že v oboch našich krajinách sa zneužíva národnostné cítenie na politickú propagandu v predvolebnej kampani. Prijatie zákona o zahraničných Maďaroch vyvoláva konflikt medzi Maďarmi i Slovákmi. Maďarská vláda nekonzultovala v dostatočnom časovom predstihu s vládou Slovenskej republiky napriek tomu, že zákon sa týka občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti. Zákon obsahuje diskriminujúce pasáže, ktorých uplatnenie môže vyvolať nárast protimaďarských nálad v Slovenskej republike.

Aliancia slobodných demokratov a Liberálno-demokratická únia sa zhodujú v tom, že menšiny nemajú byť zneužívané extrémistickými politickými stranami, ktoré sa snažia budovať svoju politickú silu na báze historického nacionalizmu.

Aliancia slobodných demokratov a Liberálno-demokratická únia spoločne vyzývajú vlády oboch krajín, aby pristúpili k rokovaniam a hľadali zásadné východisko postavené na Európskych štandardoch vrátane stanoviska Benátskej komisie a ďalších medzinárodných, európskych organizácií. Zmena zákona o zahraničných Maďaroch musí byť dosiahnutá na základe vzájomného porozumenia, ktoré bude rešpektovať národné povedomie menšín i majorít oboch krajín."

Toľko spoločné stanovisko.

K predmetnému stanovisku by som rád zdôraznil dve veci.

1. Nielen slovenská, ale i maďarská strana spochybňuje legitimitu tohto zákona v súlade so závermi Benátskej komisie a ďalších európskych organizácií.

2. Rezolúcia, ktorú navrhuje zahraničný výbor a ktorú, dúfam, v tomto parlamente schválime, bude mať síce iba odporúčací charakter, ale z hľadiska dikcie zákona bude veľmi významným stimulátorom na to... (Zaznel zvuk časomiery.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Švec, váš čas určený...

J. Švec, poslanec: ... aby vláda Slovenskej republiky...

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: ... na vystúpenie vypršal.

J. Švec, poslanec: ... prijala rázne stanovisko, aby sa tento konflikt konečne ukončil. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem za pochopenie. Ďalší v poradí prihlásený do rozpravy je pán poslanec Hofbauer. Najskôr s faktickou poznámkou chce reagovať na vystúpenie pána poslanca Šveca.

R. Hofbauer, poslanec: Pán poslanec Švec, uviedli ste, že v obidvoch krajinách sa vyvoláva v predvolebnom období nacionalizmus. Dovolím si vás opraviť v dvoch bodoch. Nie v krajinách, ale v štátoch. Slovensko nie je krajina. A druhá vec, nie v obidvoch štátoch, ale iba v Maďarskej republike, pretože v Maďarskej republike bol pred rokmi iniciovaný spolok Maďarsko a Maďari, pred trištvrte rokom bol prijatý zákon, ktorý má vyslovene šovinistický ráz a reakcie zo slovenského územia sú až následné. Takže iniciatíva nevyšla z nášho územia.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Hofbauer.

R. Hofbauer, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, dámy a páni, rokujeme už druhý deň o bode programu, o ktorom by sme vôbec nemuseli rokovať, keby sme mali zvrchovanú vládu, ktorá by sa správala na území vlastného štátu ako suverén. Takúto vládu nemáme. Vláda, ktorá je v tomto štáte, ktorý navyše oni sami označujú iba za krajinu, sa nespráva zvrchovane, nespráva sa ako suverén postavený do čela štátu, ale ako servilný partner všetkým tým, ktorí na ňu zakričia spoza plota a spoza hraníc. V dôsledku toho sa tu zaoberáme čímsi, čím by sme sa vôbec zaoberať nemali, pretože každá normálna, legitímna a suverénna vláda by vyriešila všetky tieto veci vo svojej kompetencii, vo svojej právomoci metódami diplomacie, bežnými, obvyklými v civilizovaných štátoch a v strednej Európe.

Prečo sa o tomto zmieňujem? Zákon o Maďaroch žijúcich mimo hraníc Maďarskej republiky, ktorý bol prijatý maďarským parlamentom, predsa nevznikol včera z večera do rána. Predsa tento zákon vznikol na pôde Inštitútu Maďarsko a Maďari, ktorý bol konštituovaný pred rokmi v Debrecíne. Pri konštituovaní tohto inštitútu boli prítomní tu v slovenskom parlamente sediaci poslanci Miklós Duray, Béla Bugár, a pokiaľ viem, tak tam bol aj László Nagy. Tak o čom sa bavíme, aké prekvapenie? Od tohto termínu konštituovania tohto inštitútu ako mimovládneho pokračoval ďalší kontinuálny proces a vývoj na maďarskej strane a vo februári 1999 Inštitút Maďarsko a Maďari ako mimovládny bol inštitucionalizovaný na Maďarský vládny inštitút, začlenený do štruktúry maďarskej vlády a podriadený do maďarskej legislatívy, a to za účasti podpredsedu slovenského parlamentu a predsedu Strany maďarskej koalície Bélu Bugára, strany, ktorá tvorí súčasť súčasnej slovenskej koalície. Takže to je úplne logický odpočet eskalácie tohto postupu, ale aj odpočet toho, prečo Dzurindova vláda nekoná, pretože má ruky zviazané domácou koalíciou, v ktorej maďarská nacionalistická strana, ktorá nemá žiadny iný program okrem nacionalistického, tvorí integrovanú súčasť koaličnej zmluvy.

Pre informácie o vzniku zákona o zahraničných Maďaroch nebolo treba chodiť veľmi ďaleko, pretože jeho duchovným tvorcom, iniciátorom a vo veľkej miere aj formulátorom textácie je Miklós Duray. Maďarská strana mu za to oficiálne poďakovala a minister zahraničných vecí 3. januára mu za to odovzdal preukaz zahraničného Maďara s poradovým číslom jeden. Takže žiadne také klamstvo, že vraj voľajaký občan s rodinkou zo Senca bol tým prvým, ktorý dostal preukaz zahraničného Maďara. Nie je to tak! To bola iba kamufláž, Miklós Duray má preukaz číslo jeden.

Dámy a páni, ďalšie preukazy majú tí, ktorí sú podpísaní nad "Združením za spoločné ciele" a sedia tu v tomto parlamente. Takže ja sa pýtam: Akým spôsobom táto koalícia rešpektuje ústavu a rešpektuje zákony tohto štátu? Nič im nebráni v tom, čo vykonávajú, ale potom sa musia vzdať občianstva tohto štátu. Iným spôsobom to nejde. Nie je možné predsa plniť zákony dvoch štátov, ktoré sa rozchádzajú a ktoré sú protismerné.

Vláda Maďarskej republiky schválila zákon, o ktorom sa tu bavíme a ku ktorému prijal stanovisko Zahraničný výbor Národnej rady 19. júna 2001. To znamená, je viac ako pol roka schválený maďarským parlamentom, a slovenská vláda sa tvári akože nič. Historky, ktoré nám tu rozprával Mikuláš Dzurinda o tom, ako razantne kde vystupoval pri potriasaní si rúk a popíjaní vína s Orbánom a s inými maďarskými politikmi, patria do sféry jeho poviedok, hoffmannských poviedok, alebo Dzurindových poviedok, pretože nemajú žiadnu diplomatickú váhu a relevantnú silu. To, či Maďar Némzeth napísal o Dzurindovi čosi, čo Dzurinda kde, kedy povedal, no tak, prepáčte, to komu Mikuláš Dzurinda tu ide vykladať o tom, že toto je diplomatický postup predsedu vlády?! Veď toto sú pivné reči, ktoré sa utrúsia niekde v čárde! Ale toto nie je predsa postup predsedu vlády v zásadnej právnej veci vzťahu medzi dvomi štátmi. Mikuláš Dzurinda je povinný obhajovať záujmy tohto štátu.

Predseda vlády tu ďalej vychrlil, čo všetko a aké údajne pozitívne kroky urobila slovenská strana pri dobrom spolunažívaní. Ale to boli dobré kroky iba z jednej strany. Každý dobrý slovenský krok bol východiskom na agresívne postúpenie maďarskej strany dopredu. Skúste sa prejsť po Moste Márie Valérie v Štúrove a Ostrihome a zistíte, že colnica je na slovenskej strane. Po meste sa môžu korzovať maďarskí občania a most, ktorý bol vybudovaný za slovenskej spoluúčasti, je vlastne maďarským mostom! Slovenskí občania, keď naň chcú vstúpiť, tak musia prejsť colnou a pasovou kontrolou. Tak čo, aká ústretovosť sa spravila pri vybudovaní tohto mosta za slovenské peniaze? O toľko kilometrov sa nevybudovalo slovenských diaľnic a slovenských ciest?

Dámy a páni, zriadenie kancelárií pod hlavičkou Združenia za spoločné ciele je hrubým porušením zvrchovanosti Slovenskej republiky a hrubým porušením štátnosti Slovenskej republiky, pretože takéto kancelárie je oprávnený zriadiť iný štát na území iného štátu až na základe normálnych, relevantných diplomatických postupov ako pri otváraní napríklad konzulárnych úradov alebo konzulárnych zastupiteľstiev. Nijako inak. K ničomu takému medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou neprišlo. Takže tieto kancelárie sú tu otvorené ilegálne, v rozpore so zákonmi, v rozpore so slovenskou ústavou, a to bez ohľadu na to, či páni Bugár, Zólyomi, Dolníková alebo Duray sa nachádzajú v onej spoločnosti, ktorá tieto kancelárie iniciovala. Jednoducho aj kroky týchto poslancov slovenského parlamentu sú protiústavné a protizákonné. A keby mali korektného ducha, tak v tomto parlamente nesedia.

Dámy a páni, to, že sa otvorili kancelárie Združenia za spoločné ciele, to nie je nič iné iba kancelárie rezidentúr na území nášho štátu, ktoré si otvoril iný štát. Tieto rezidentúry zabezpečujú nábor rezidentov, ktorých si evidujú, a záznamy, ktoré posielajú do Budapešti. Maďarské ministerstvo preosieva, schvaľuje a zapisuje si ich a spätne ich posiela naspäť. Na týchto rezidentúrach sa buduje sieť rezidentov na území Slovenskej republiky. O tejto sieti rezidentov, ktorí sú platení iným štátom, registrovaní v inom štáte a plnia úlohy iného štátu, vláda nášho štátu, Slovenskej republiky, nejaví ani len náznak záujmu, že by mala vedieť, kto je v tomto zozname rezidentov, aké úlohy plní a ako vlastne vyzerá ich štruktúra a zoznam.

Táto vláda sa správa ako nesvojprávna, ako nezvrchovaná, a preto sedí a čuší. A Mikuláš Dzurinda sa tu dovoláva toho, že do NATO nás neprijmú, keď my sa oprávnene pýtame, prečo vláda nekoná. Z akého dôvodu sa nepostupuje? Prečo minister vnútra sa tvári, že tento problém neexistuje a že je mimo neho? Z akého dôvodu minister zahraničných vecí Kukan nám tu predstiera historky o tom, ako trpezlivá ústupčivosť je údajne pozitívnym krokom? Nuž tak pozitívnym krokom ústupčivosť nikdy nebola, pretože ak múdry ustúpi, hlúpy vraj zostane, ale ten druhý môže zostávať a postupovať len dovtedy, kým ten hlúpy nepretržite ustupuje. A slovenská strana stále iba ustupuje.

Nejdem uvádzať faktografie o Benátskej komisii, o konštatovaní vysokého komisára pre národnostné menšiny, ktoré tu už boli vecne zdôvodnené, ktoré tu odzneli a ktoré sú všeobecne známe. V týchto dokumentoch a v týchto vyjadreniach slovenská vláda má oporu viac ako dostatočnú na to, aby mohla konať. Už v minulom roku nekonala nič za obdobie celého polroka, v januári sa začala tváriť nesmierne prekvapene, že tu vznikali kancelárie rezidentúr a začal nábor rezidentov, a aj ďalej sa tvári prekvapene. Mlčanie je vraj úspechom slovenskej strany. Nuž tak ešte o čomsi takom som nikdy v živote nepočul!

Porovnávanie maďarského budapeštianskeho zákona o Maďaroch v zahraničí so slovenským zákonom o Slovákoch v zahraničí jednoducho nie je možné. Pretože zákon o zahraničných Slovákoch sa týka všetkých Slovákov žijúcich vo všetkých štátoch na svete a neukladá ani žiadne práva a povinnosti mimo územia nášho štátu. Ak prídu na územie nášho štátu, tak majú úľavy v cestovnom, majú úľavy v hoteloch a majú úľavy v tých sférach, v ktorých to stanovil zákon. Ale na území Slovenskej republiky, nie mimo! Maďarský zákon je úplne opačný. Maďarský zákon sa týka len Maďarov žijúcich v prihraničných oblastiach okolo Maďarskej republiky, čiže netýka sa Maďarov žijúcich v Spojených štátoch, v Južnej Amerike alebo kdekoľvek inde. A sú to výsady, ktoré majú byť uplatňované maďarským zákonom na území iných štátov. To znamená v Rumunsku, Chorvátsku, Srbsku, na Slovensku, na Zakarpatskej Ukrajine. Čiže náboj tohto zákona má diametrálne odlišné poslanie a diametrálne odlišné zameranie.

V tejto súvislosti nie je možné ignorovať vyjadrenia vysokých maďarských politikov, ktoré odzneli v súvislosti s týmto zákonom a v súvislosti so vstupom do roku volieb, v ktorom sa nám ukladá, aby my sme boli trpezliví a ústupčiví, ale druhá strana nič také nerobí. Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v súvislosti s uvedením tohto zákona do života 1. januára deklaroval, že ide o odstránenie 80-ročnej krivdy. Tak skúsme sa pozrieť, aká je tá 80-ročná krivda.

Pred 80 rokmi v 1. svetovej vojne prišlo k porážke Trojspolku. K vojenskej porážke. Po tej vojenskej porážke Trojspolku nasledoval mier a mierové usporiadanie Európy. Po porážke Trojspolku prišlo k rozpadu mnohonárodných imperiálnych štátov, ktoré boli budované na báze monarchií a k vzniku demokracií. Nie je pravdou, že sa nadväzuje na Maďarsko pred rokom 1918. Pretože pred rokom 1918 Maďarsko neexistovalo, takisto ako neexistovalo Česko-Slovensko. Existovala rakúsko-uhorská monarchia. Po roku 1918 vznikli samostatné štáty, ako Československá republika, tak aj Maďarská republika.

Čiže aké reči predsedu maďarskej vlády o odstránení 80-ročnej krivdy? Chce sa azda vrátiť pred rok 1918 do CK monarchie? Iným spôsobom sa to vysvetliť nedá.

Ďalej sa zmienil o problematike údajnej nespravodlivosti 2. svetovej vojny. Ale, dámy a páni, pripomeňme si, ako vyzeral vývoj v tomto období medzi vojnou, ale aj v povojnovom. Ako vyzeralo postavenie Československej republiky v mníchovskom a v pomníchovskom období, keď o dianí v našom štáte rozhodla zrada západných veľmocí Veľkej Británie a Francúzska a na Mníchov nadväzovala viedenska kapitulácia, viedenský diktát, ktorý neznamenal nič iné iba rozdeľovanie si koristi troch fašistických mocností: hitlerovského Nemecka, musolínskeho Talianska a horthyovského Maďarska. Títo traja fašistickí a nacistickí partneri si delili korisť z 2. svetovej vojny ešte pred jej skončením a pred svojím víťazstvom, ale v tej vojne boli predsa porazení! Tak o akej krivde tu maďarská strana ide hovoriť z 2. svetovej vojny? O akom rušení Benešových dekrétov? Však po Viedenskej arbitráži práve Slováci z južného Slovenska boli masovo vyháňaní, majetky im boli vyvlastňované, obratom boli prepisované v pozemkových knihách na Maďarov a o tieto majetky išlo potom po roku 1945 v rámci Benešových dekrétov. To nebolo nič iné len prinavrátenie týchto majetkov z rúk tých, ktorí prišli po Viedenskej arbitráži na územie južného Slovenska ako maďarskí kolonisti. Takže má maďarská strana na mysli nápravu takýchto tzv. krívd?

Dámy a páni, mohol by som pomerne dosť dlho a dosť podrobne hovoriť o všetkých týchto skutočnostiach. Chcem však poskytnúť časový priestor aj pre ostatných kolegov z môjho poslaneckého klubu, takže zopakujem len to, čo tu už odznelo veľa ráz. My tu prerokúvame návrh vyhlásenia zahraničného výboru, ktorý má päť odsekov. Domnievam sa, že prvé tri odseky sú opodstatnené, ale ako poslanecký návrh dávam vypustenie ďalších posledných dvoch odsekov. O týchto dvoch odsekoch my nemáme čo rokovať, my nemáme čo poverovať vládu, aby vláda rokovala s maďarskou stranou o zákone, ktorý prijal maďarský parlament. Uvedomujete si, že týmto vlastne my ideme legalizovať maďarský zákon na území Slovenskej republiky, že naša vláda sa má baviť o nejakom maďarskom zákone? Veď to je nezmysel! To je jedna vec.

Druhá vec. Nepretržité vyhlásenia o dobrých vzťahoch: Myslím si, že zo slovenskej strany dobrých vzťahov a ústretových krokov maďarskej strane bolo preukazovaných viac ako dosť. A myslím si, že tie vzťahy boli skutočne úprimne myslené, veď základná zmluva o vzťahoch medzi Maďarskou republikou a Slovenskou republikou bola koncipovaná za našej vlády, bola prerokúvaná ešte s Hornovou vládou, vieme, s akým pozadím, s akými peripetiami sa stretávala aj na slovenskej pôde, aj v slovenskom parlamente, v Národnej rade Slovenskej republiky, ale bola schválená a ratifikovaná. Takže, držme sa tohto dokumentu a netreba hľadať žiadne iné kľučky, obchádzky a ukladania slovenskej vláde, čo má a nemá. Slovenskej vláde to, čo musí robiť, vyplýva z jej ústavných povinností, a ak to nerobí, tak nie je slovenskou vládou. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Podhradská s faktickou poznámkou. Končím možnosť ďalších prihlášok. Nech sa páči.

M. Podhradská, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán Hofbauer tu citoval niektoré vyjadrenia maďarských politikov, ktoré odzneli v súvislosti s týmto kontroverzným zákonom. Ja by som chcela pripomenúť ešte jeden citát a budem teraz citovať poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miklósa Duraya, ktorý pri preberaní preukazu zahraničného Maďara hovoril o tom, že v tomto slávnostnom okamihu sa konečne prekonala 80-ročná trauma, ktorou trpeli Maďari. Čo mal tým na mysli, to si zrejme domyslíte. A zároveň povedal, že sa splnil jeho dlhoročný sen a je mu ľúto, že sa tohto okamihu nedožili mnohé generácie Maďarov.

Ja sa nebudem pýtať pána Duraya, čo ho viedlo k takýmto slovám, ale chcem sa spýtať vlády Slovenskej republiky, čo urobila, aby sa niečo takéto nemohlo diať. Chcem sa spýtať ministra vnútra pána Šimka, čo urobilo ministerstvo vnútra pre to, aby sa Zákon o zahraničných Maďaroch žijúcich v susedných krajinách na Slovensku neaplikoval. Darmo tvrdíte, že to tak nie je. Pravdou je, že tento zákon sa už mesiac na území Slovenskej republiky vykonáva, že fungujú tzv. informačné kancelárie, ktoré zriadilo Združenie za spoločné ciele. A už tu odznelo, kto je vlastne zakladateľom tohto združenia. Medzi tými zakladateľmi je aj Strana maďarskej koalície reprezentovaná Bélom Bugárom, predsedom Strany maďarskej koalície a podpredsedom Národnej rady Slovenskej republiky. To sú veľmi zaujímavé veci. Ale ja odpoveď na tieto otázky nechcem ani od pána Bugára, ani od pána Duraya, a dokonca ani od pána Csákyho, podpredsedu slovenskej vlády, ale od predstaviteľov slovenskej vlády, ktorí sú za tieto veci zodpovední. Napríklad... (Zaznel zvuk časomiery.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hofbauer nechce reagovať s faktickou poznámkou.

Ďalší v poradí do rozpravy prihlásený je pán poslanec Víťazoslav Moric.

V. Moric, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, myslím si, že by tu mal sedieť pán predkladateľ zo zahraničného výboru, nemusí práve teraz zakladať 107. politickú stranu na Slovensku, aj tak to stojí za fajku dymu, takže keby prišiel sem, rád by som ho tu mal po svojej ľavici.

Stranícki predstavitelia slovenských Maďarov stále častejšie vyjadrujú svoju nespokojnosť s úrovňou života v našej krajine a čím viac sa im dostáva z našej strany pochopenia, porozumenia a v mnohom aj ústupčivosti, tým tvrdšie a intenzívnejšie, nepoddajne idú za svojimi spoločnými cieľmi. Takto sa totižto nazýva aj združenie, ktoré bolo zaregistrované v januári na území Slovenskej republiky, a kancelárie tohto združenia sa množia po južnom Slovensku ako huby po daždi a vydávajú spoluobčanom maďarskej národnosti preukazy zahraničných Maďarov. Naozaj, politická špička Strany maďarskej koalície je verným prisluhovačom maďarskej vlády a samotní poslanci Strany maďarskej koalície sa vyjadrili, že majú záujem požiadať o preukaz zahraničného Maďara, takže potom v slovenskom parlamente budeme mať Maďarov nielen národnosťou, ale aj legitimáciou. Som presvedčený, že ak tak učinia, tak potom by sa mali, samozrejme, zároveň zamyslieť aj nad svojím poslaneckým mandátom.

Tie rôzne vyhlásenia o priateľstve medzi Maďarskom a Slovenskom mi niekedy pripomínajú rozhovor medzi hluchým a slepým. Maďari sa totižto robia hluchými na naše žiadosti a my sme už asi 5-7 rokov slepí, že nevidíme, že robia postupné kroky tak, aby sa juh Slovenska autonomizoval tak, aby v ďalšej budúcnosti sa stal súčasťou Maďarskej republiky. Po prijatí zákona v maďarskom parlamente sa líder opozičných socialistov a bývalý minister zahraničných vecí Maďarska vyjadril, že maďarská diplomacia svojou nešikovnosťou poškodila dobré meno krajiny. Maďarskí socialisti údajne hlasovali za zákon v domnení, že bol so susednými krajinami prekonzultovaný. Naleteli teda na podvod svojich politických súperov? Vôbec nenaleteli! Len plnia to, čo povedal voľakedajší vodca Maďarov za 2. svetovej vojny, veľký fašista, obdivovateľ Hitlera, Miklós Horthy: "Doma si budeme robiť, čo my chceme, ale pred svetom musíme vyzerať pekní." Presne takto to robia.

Ak existuje a platí medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou zmluva o dobrých susedských vzťahoch a priateľstve, bolo povinnosťou maďarskej strany rokovať o prijatí tohto zákona. Urobili to však podliacky. Znevážili Slovenskú republiku ako svojho suseda, partnera aj "priateľa". Porušili medzinárodnú zmluvu a my sa zasadzujeme o to, aby bola kvôli tomu z našej strany vypovedaná. Pravá Slovenská národná strana sa o toto zasadzuje. Európskemu komisárovi Verheugenovi to však zrejme neprekáža, že maďarská strana takto hrubo porušuje medzinárodné dohody, ba zdá sa, ako by si boli Maďari opäť prostredníctvom práve spomínaného komisára zabezpečili lobing, ako to býva zvykom, a tým si aj zabezpečili nekritickosť tohto zákona práve zo strany Európskej únie.

Pozrel som si návrh spoločného vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a vlády Maďarskej republiky a dovolím si citovať niektoré časti z neho. "V duchu vzájomného porozumenia a na základe zmluvy o dobrých susedských vzťahoch a priateľskej spolupráce medzi oboma krajinami podpísanou v Paríži dňa 19. marca v rámci Konferencie o pakte a stabilite v Európe."

Rozoberme si podrobne tieto slová zo zmluvy: vzájomné porozumenie a priateľstvo. Ak by existovalo medzi Maďarskom a Slovenskom, tak by nepotrebovali vo svojom parlamente schvaľovať nezmysly typu zákona o spoločných Maďaroch žijúcich na území niektorých susedských štátov, niektorých.

Ďalší citát: "Odhodlané spolupracovať", myslia sa krajiny, "na úsilí o čo najskoršie členstvo svojich štátov v Európskej únii vrátane aproximácie práva." Ak sa Maďarsko aj Slovensko mieni stať čo najskôr členom jednotnej Európskej únie, prečo maďarská strana podsúva svojmu susedovi zákon, voči ktorému sa vzniesli výhrady aj z tejto strany? Ak sa uberá Maďarsko aj Slovensko do jednotnej Európy, prečo robiť rozdiely medzi obyvateľmi na etnickom princípe? Predstavitelia únie si zrejme neželajú vytváranie takýchto bariér, inak by takýto zákon bol platný aj v Maďarsku.

Citát: "Osoby patriace k národnostným menšinám tvoria neodlučiteľnú súčasť v spoločnostiach štátu, na ktorom území žijú." Veď predsa tu medzi nami žijú príslušníci nielen maďarskej menšiny! Majú zaručené právo na vzdelanie vo svojom maďarskom jazyku, dvojjazyčné označenie obcí, miest, dokonca právo komunikovať vo vlastnom materinskom jazyku na úradoch. Skúste zatelefonovať na Mestský úrad v Kráľovskom Chlmci či v Komáre, ako sa vám predstaví sekretariát. Určite nie prosím, ale téšik. No nech to skúsi príslušník národnostnej menšiny hocikde inde na svete, tak sa určite nestretne s pozdravom vo svojom materinskom jazyku. Slovenská vláda vyčleňuje každoročne vo svojom rozpočte nemalé finančné prostriedky aj na kultúru maďarskej menšiny a na ďalšie aktivity. V žiadnom prípade nemôžu ich predstavitelia na Slovensku ani v susednom Maďarsku tvrdiť, že netvoria súčasť spoločnosti a štátu na území, ktorého žijú.

Citát: "Majúc na zreteli, že veľmi účinným opatrením na dosiahnutie stability v regióne sú dobré vzťahy medzi susedmi, a uvedomujúc si potrebu vyhnúť sa akejkoľvek podpore separatistických tendencií národnostných menšín v oblasti strednej Európy" a tak ďalej. Dobré vzťahy medzi susedmi sa určite nikdy nevytvoria, ak jeden zo susedov bude prijímať zákony tak, že budú platiť na území toho druhého. Takto sa totiž vytvárajú práve tie separatistické tendencie. Zákonom sa separuje jeden národ od druhého v jednom štáte. V štáte, kde tvorí menšinu a diktuje štátotvornej väčšine.

Citát: "S prihliadnutím na správu Benátskej komisie o prednostnom zaobchádzaní s národnostnými menšinami zo strany materských štátov, aké správanie sa považuje za legitímne v oblasti vzdelávania a kultúry, ak sú splnené štyri podmienky: územná zvrchovanosť, priateľské vzťahy medzi zúčastnenými štátmi, rešpektovanie ľudských práv a základných slobôd, s osobitným dôrazom na zákaz diskriminácie." Už som spomínal a nebudem sa vracať k tomu istému. Materský štát, v tomto prípade Slovenská republika, v oblasti vzdelávania a kultúry určite nie je nič dlžná maďarskej menšine. Určite. Naopak. Zákon je teda opuncovaný zjavne etnickým princípom. Pýtam sa teda: Patria takéto princípy do modernej Európy? Ak áno, prečo je Slovenská republika odlíšená inak ako susedné Maďarsko, na ktoré sa ustavenia tohto zákona nevzťahujú? Sme horší susedia pre Maďarov ako Rakúsko? Nedá sa potom nevrátiť o niekoľko rokov späť. Tu je totiž prameň toho, čoho svedkami sme dnes. Najprv autonómia, potom hranice. Sme svedkami a niektorí z nás aj vykonávateľmi želania maďarského iredentizmu.

Vrátim sa do roku 1989, vtedy sa otvorili veľké perspektívy pre nových agitátorov veľkomaďarského nacionalizmu, iredentizmu a šovinizmu. Podobné argumenty, aké boli vznášané v čase podpísania Trianonskej zmluvy, sa začali sypať z úst maďarských reprezentantov aj v roku 1989. V marci 1990 vtedajší šéf maďarskej diplomacie sa posťažoval, že v 1. svetovej vojne stratilo Maďarsko dve tretiny svojho územia a viac ako polovicu obyvateľstva, hoci Uhorsko bolo mnohonárodnostným štátom a Maďari v ňom netvorili ani polovicu obyvateľstva. Tak isto argumentoval v maďarskom parlamente aj vtedajší premiér Antal pri príležitosti 70. výročia podpisu Trianonskej zmluvy, ktorý sa v tom čase vyhlásil za ministerského predsedu všetkých 15 miliónov Maďarov žijúcich na celom svete a podpis Trianonskej zmluvy si pripomenuli v parlamente minútou ticha.

Keď po 1. svetovej vojne došlo k rozpadu rakúsko-uhorskej monarchie, každý národ si vzal svoju pôdu. Jedine, čím chcú operovať na území bývalého Uhorska, je ich jazykové šalamúnstvo. Pokiaľ Uhorsko bolo mnohonárodnostným štátnym útvarom, v ktorom okrem Maďarov žili Slováci, Nemci, Rumuni, Židia, Rusíni, Srbi, Chorváti, dnešné Maďarsko je etnický štát len maďarského národa, ktorý vznikol z časti územia bývalého Uhorska po rozpade Rakúska-Uhorska. Hoci situácia sa po 1. svetovej vojne zásadne zmenila, Maďari tvrdošijne používajú zavádzajúce názvoslovie, klamúce názvoslovie aj symboliku spred roku 1918 a prekrúcajú skutočnosť, kde sa len dá. Už v roku 1992 uvažoval člen zahraničného výboru maďarského parlamentu Szél v denníku, neviem to prečítať, že Budapešť by mohla podporiť myšlienku spravodlivej zmeny hraníc. Keď však Európa, keď prekladali svoje zámery, neprejavila ochotu ich realizovať, jednoducho naši južní susedia zmenili taktiku a začali presadzovať myšlienky typu vytvorenia autonómie pre maďarské menšiny v susedných štátoch. Určité pokusy sme, samozrejme, zaznamenali aj my. Veď si len spomeňte, ako veľmi politici operovali a zasadzovali sa o pôdu neznámych vlastníkov. Silná snaha o presadenie Komárňanskej župy a mnohé ďalšie požiadavky, ktoré by viedli k posilneniu južných častí, k odtrhnutiu južných častí územia Slovenska.

Naši južní susedia si tiež uvedomujú, že autonómia je proces veľmi zložitý a citlivý a jednou zo základných myšlienok je lojalita menšiny k štátu. Sudca Európskeho dvora Bako sa na seminári Parlamenty a ochrana menšín v máji 1993 vyjadril: "Ak štát má chrániť menšinu, musí menšina vyjadriť lojalitu k štátu, v ktorom žije." Vyjadrili niekedy politici národnostnej maďarskej menšiny lojalitu v tomto štáte? Nikdy! Pán poslanec Duray prostredníctvom vyjadrení pre istý časopis odpovedal na túto otázku: "Domnievate sa, že maďarská menšina s týmto štátom sa stotožní a bude mu prejavovať lojalitu?" Odpoveď pána poslanca slovenského parlamentu znela: "Lojalitu považujem za prežitý spoločenský prvok."

Z poznatkov histórie a súčasnosti je jasné, že najvýznamnejšia tendencia maďarskej spoločnosti je presadzovanie nacionálnopolitického hegemonizmu v Karpatskej kotline. Uvedomte si všetci, kolegyne a kolegovia, že od polovice 19. storočia do roku 1948 Maďari v Uhorsku násilne asimilovali dva milióny príslušníkov nemaďarských národností a od roku 1918 aj napriek záväzkom z Trianonu pomaďarčili už v Maďarsku minimálne jeden milión osôb, ďalší. Hlavným ich cieľom je pomaďarčenie Slovákov žijúcich s nimi, čo znamená etnické vyčistenie južného Slovenska a nakoniec vyhrotenie situácie do rozmerov Kosova. Už v roku 1994 minister zahraničných vecí bývalej Hornovej vlády Kovácz potvrdil, že Maďarsko sa aj napriek podpisu základnej medzištátnej zmluvy so Slovenskom nevzdáva možnosti mierovej zmeny hraníc. Zákon o zahraničných Maďaroch je ďalším krokom, ktorými sa Maďari všemožne snažia dopracovať k svojmu cieľu a vrátiť históriu.

Je len škoda, že slovenská diplomacia z vlastnej iniciatívy nepodnikla nijaký krok na to, aby obyvatelia Slovenskej republiky neboli svojimi susedmi takýmto spôsobom podceňovaní a znevýhodňovaní. V žiadnom prípade nebudem súhlasiť s tým, aby zákon o zahraničných Maďaroch bol na Slovensku v platnosti v takej dobe, už v súčasnosti, a osobne aj naša strana je jednoznačne za jej úplné zrušenie.

Maďarská strana však ešte aj dnes dokázateľne porušuje zákon, a to konkrétne vydávaním preukazov zahraničných Maďarov. Nemožno si všimnúť korunu, ktorá je na titulnej strane preukazu, symbol Uhorska, svätoštefanská koruna. Napriek tomu, že maďarská strana deklarovala, že vydávanie preukazov zahraničných Maďarov sa bude realizovať len na zastupiteľských úradoch Maďarska, denne sa na Slovensku otvárajú nové kancelárie, ktoré majú taký názov, ako som spomenul, Za spoločné ciele a chrlia preukaz jeden za druhým.

Nik oficiálne proti tomu neprotestuje. Maďari si teda na Slovensku robia, čo chcú bez toho, aby bola proti nim nejaká sankcia. Aj zahraničie mlčí. Ticho sa prizerá a naši diplomati podľa posledných správ sa dohodli, že sa dohodnú, ale neviem, aký čas bude na to, aby sa dohodli, a kto tento maďarský ošiaľ zastaví. Pre Slovensko, je, myslím, o päť minút dvanásť! Ďakujem.