I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec Rusnák, za vaše vystúpenie v rozprave. Faktické poznámky sú dve. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami k vystúpeniu poslanca Rusnáka. Dávam slovo... (Ruch v sále).
Môžem vás poprosiť o trocha pokoja, páni poslanci?
Pán poslanec Hofbauer má slovo.
R. Hofbauer, poslanec: Pán poslanec Rusnák, vaše pozmeňujúce návrhy majú obsahovú hodnotu slovného balastu bez vecného obsahu. Výživnú hodnotu piesku zmiešaného s pilinami. Takže nezakrývajte sa tu nejakými podnetnými návrhmi, pretože to, čo ste tu predviedli, to bola prázdna slovná exhibícia o ničom.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Podhradská.
M. Podhradská, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Absolútne súhlasím s tým, ako hodnotil vaše pozmeňujúce návrhy pán poslanec Hofbauer. Najmä tú druhú časť, odsek 4 a 5, meníte na takú dikciu, že človeku je až do smiechu, a zdá sa, ako keby ten pozmeňujúci návrh formuloval pán Duka-Zólyomi. Jemu by to zrejme vyhovovalo, lebo vlastne takto zahráte celú vec do autu. Aj priestor, ktorý si tu nárokoval pán Dzurinda, vytyčujete tak široko, že Maďarská republika sa určite vrelo poteší vášmu pozmeňujúcemu návrhu.
A už len jednu vec chcem pripomenúť. Nechápem, prečo Národná rada stále trpí akýmsi pocitom, že tu musí vytvárať nejaký široký priestor pre vládu. Chcem znovu pripomenúť - a už to tu povedali niekoľkí poslanci -, že my sme v priebehu minulého roka niekoľkokrát, či už v rámci hodiny otázok, alebo v rámci interpelácií, prízvukovali, že tento zákon je nebezpečný. Bolo to v čase, keď sa tento zákon ešte len pripravoval. Vtedy sa členovia vlády, ktorí boli oslovení, pán Dzurinda, pán Kukan, pán Čarnogurský a pán Csáky z toho vysmievali, podceňovali naše obavy, prednášali tu také žoviálne reakcie, ktoré nemali ani hlavu, ani pätu, adresovali posmešky na našu stranu. A zároveň nás pán premiér Dzurinda ubezpečoval, ako to on vždy vie, že vláda Slovenskej republiky nedopustí... Bla-bla-bla-bla. Čo nedopustila, to vidíme dnes.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Rusnák bude reagovať na faktické poznámky.
J. Rusnák, poslanec: Ďakujem za vaše stanoviská.
I. Presperín, podpredseda NR SR: V rozprave ďalej vystúpi poslanec Strany demokratickej ľavice Pavol Kanis. Dávam mu slovo. Po ňom sa pripraví pán poslanec Kotian.
P. Kanis, poslanec: Vážená Národná rada, vážení páni ministri, vážený pán predsedajúci, diskusia, ktorá prebieha k tomuto problému, má veľa spoločného s tým, čo prebiehalo v diskusii pri návrhu deklarácie o kultúrno-etických otázkach, predložených KDH nedávno v tomto parlamente, a má dosť spoločné aj s diskusiou o návrhu pána poslanca Fica k návrhu referenda o privatizácii.
V týchto otázkach, a dnes je to zvlášť zrejmé, ide o problém zvrchovanosti Slovenskej republiky a ide tu aj o problém hodnotenia orgánov štátu Slovenskej republiky, či už Národnej rady, ale predovšetkým vlády. Z toho, čo tu bolo povedané, sa mi zdá, že sa ukazuje, že otázka zvrchovanosti je ďaleko závažnejšia, ako dosiaľ v tejto Národnej rade bolo prerokúvané, a že treba tejto otázke venovať oveľa väčšiu pozornosť ako dosiaľ.
Podľa môjho názoru a nepochybne aj podľa názoru mnohých z vás národnoštátny záujem Slovenskej republiky nie je v rozpore s hodnotami integračného procesu. Je výsostne našou záležitosťou, ako v integračných procesoch sformulujeme a budeme presadzovať svoj národnoštátny záujem v rôznych oblastiach. Či už v oblasti ekonomickej, politickej alebo aj tej kultúrno-etickej, o ktorej sa tu hovorilo. Ukazuje sa, že názory, ktoré predpokladajú dajaký automatický postup začleňovania Slovenskej republiky, kde akýkoľvek problém, ktorý sa týka presadzovania národno-štátneho záujmu, je minimalizovaný, alebo dokonca odsudzovaný ako niečo, čo je zastarané, prekonané a nie je moderné, že tieto názory možno vyplývajú z toho, že ich hlásatelia chcú spraviť nejaké nové osobné kariéry v integračných procesoch, chcú si vytvoriť dajaký svoj nový imidž, ale to je práve v rozpore so záujmom tohto štátu.
A aj pri tomto probléme, ktorý dnes je tu na stole, podľa môjho názoru sa musíme troška hlbšie zamyslieť nad tým, o čo všetko ide a aké sú z toho východiská. Nuž, treba otvorene povedať, že toto je typický problém, ktorých tu bude ešte veľa, a nielen v tomto volebnom období, ale aj v budúcom, kde sa zrazí maďarský národnoštátny záujem a slovenský národnoštátny záujem. Tento konflikt je historický, tento konflikt má ešte veľa pred sebou, aby bol v prijateľných hraniciach a limitoch, či už pre Maďarskú republiku, Slovenskú republiku a predovšetkým pre Európske spoločenstvo.
Iste, všetky vzťahy medzi národmi, medzi štátmi, ktoré vznikli z týchto národov, sú špecifické aj svojím historickým osudom a aj tým dianím, ktoré sa deje. Nepochybne v slovensko-maďarských vzťahoch je skutočnosť, ktorá nevymizne z pamäti, budem hovoriť za Slovákov, pretože medzi národmi nie je také časté, že jeden národ chcel zlikvidovať druhý národ. A na tom nemení nič ani to, že je to už pomaly vyše 100 rokov. Toto je zafixované v pamäti, a preto akékoľvek riešenia spoločných problémov alebo týchto konfliktov si vyžadujú osobitný postup a aj dokumenty, ktoré vznikajú z týchto rokovaní, si vyžadujú takisto osobitný nárok na kvalitu riešenia. Akékoľvek zjednodušenia sa vypomstia do budúcnosti, akékoľvek zjednodušenia sa stávajú potom predmetom aj extrémnych kritík alebo riešení, ktoré zhoršujú nielen tieto vzťahy, ale aj pozíciu toho či ktorého národa.
Mal som možnosť opäť si preštudovať rokovania Národnej rady o pripravovanej maďarsko-slovenskej zmluve, ktoré tu prebiehali v roku 1995 a 1996. Ak spravíme isté premostenie z obsahu tých diskusií k obsahu tejto diskusie, možno tam vidieť opakujúce sa tie isté problémy. Slovensku slúži ku cti, že slovenská diplomacia sa v priebehu týchto necelých 10 rokov v tomto probléme podľa môjho názoru pohybuje sebaistejšie a pohybuje sa aj na základe skúseností, ktoré boli tu s prípravou a samotnou realizáciou slovensko-maďarskej zmluvy z roku 1995 o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou. Niet pochýb o tom, že historický obsah našich vzťahov sa odvíja aj od dvoch skončených vojen, ktoré mali zakončenie v mierových zmluvách. Či už to bolo Trianon v roku 1920 alebo potom tri medzinárodné konferencie spojencov, ktoré v podstate potvrdili riešenie, ktoré priniesli výsledky prvej svetovej vojny.
Snažím sa vcítiť aj do chápania vecí nášho maďarského partnera, na druhej strane treba zasa povedať, že bez ohľadu na maďarské politické prúdy je tam niečo spoločné, a to spoločné v tom, že bez ohľadu na to, či sú to socialisti, alebo pravicové kresťanské strany, v celom tomto spektre je hlboko zakorenená idea o nápravu Trianonu z roku 1920. To aj keď sa zakrýva istým spôsobom ako taktická záležitosť, jednoducho napokon je to tá voda v tej studni, ktorá nakoniec prýšti vlastne v každom spore, ktorý tu je a ktorý tu ešte bude.
Nechcem posudzovať tieto veci, aj keď by to bola iste zaujímavá diskusia, ale československo-maďarské a slovensko-maďarské vzťahy, myslím si, k dobrému sa začali vyvíjať cez zmluvy, ktoré boli podpísané v roku 1949, 1968, aj v roku 1995, a takýto komplikovaný problém medzinárodný a medzi národmi jednoducho zrejme bude pokračovať aj pri ďalších dokumentoch, ktoré budú medzi našimi štátmi platiť.
Možno by sa dalo porovnať, že za to storočie pokrok predsa len postúpil. Ak si zoberieme, že koncom 19. storočia existoval spolok EMKE, ktorý si dal za cieľ pomaďarčenie slovenského obyvateľstva vo Felvidéku, tak dnes v tomto zákone ten predmet je oveľa zúžený, ide len o Maďarov a prípadne ich rodinných príslušníkov.
Ak vychádzame z toho, že pri príprave zmluvy v roku 1995 boli problémy nielen s prípravou, ale vlastne ešte hodinu pred podpisom sa spochybňovali vyjadrenia alebo interpretácie jednej a druhej strany, že potom nasledovalo vlastne viac ako polročné také ratifikačné dohováranie sa a napokon po roku bola táto zmluva ratifikovaná. Spomínam to len preto, že zrejme ani dnešným dňom, ani hocijakým riešením toho problému, ktorý je dnes na stole, tieto spory a rozdielnosť interpretácií neskončí.
Nepochybne, že Maďarská republika je zdatný negociačný subjekt, ktorý má oveľa väčšiu národnú jednotu ohľadom svojho národnoštátneho záujmu, ako je to na Slovensku. Preto sa mi nepáči ani v tejto diskusii, aby sa povyšovali parciálne problémy politických strán nad slovenský národnoštátny záujem, o ktorý dnes tu ide. Možno by asi každý poslanec, ktorý k tomu vystupuje, mal vidieť predovšetkým tento celostný rozmer, ktorý podľa môjho názoru slovenský mladý štát rieši.
Tak ako pri zmluve, tak aj dnes možno povedať, aj vzhľadom na to, ako sa interpretujú niektoré medzinárodné dokumenty a samotný zákon a stanoviská k nemu, že áno, maďarský národ má ojedinelý osud v strednej Európe, na ktorý nadväzujú aj ojedinelé názory a predstavy, ojedinelé interpretácie medzinárodných dokumentov a medzinárodného práva. Tu môžeme konštatovať, že tak, ako to bolo pri zmluve, aj pri probléme zákona sú výroky, vyjadrenia kompetentných medzinárodných orgánov skôr na strane Slovenskej republiky. Ale zdá sa, že toto neprekáža, pretože napokon vždy sa príde s dajakou interpretáciou, ktorá akoby bola namieste, ako keby náš partner konal v práve, alebo dokonca s nejakou medzinárodnou právnou prevahou. To sa prejavuje aj v tom, že ani naši maďarskí kolegovia si v podstate neosvojili a nechcú si osvojiť termín "národnostná menšina", a tak nás ani nemôže prekvapiť, že vlastne s pojmom "národnej menšiny" alebo "jednotným maďarským národom" sa počíta aj v návrhu zákona a v znení zákona, ako už bol schválený. To má súvislosti, samozrejme, aj s tým, ako rastie hospodárska sila Maďarskej republiky. A túto otázku nie je možné podceňovať a možno práve z tohto mimoriadne významného faktora by si mala zobrať poučenie aj slovenská politika, a to bez ohľadu, do akého politického spektra alebo krídla sa radí. Pretože s rastom hospodárskej sily možno vidieť aj eskaláciu presadzovania maďarského národnoštátneho záujmu cez svoje partikulárne požiadavky. To do budúcnosti znamená, že aj slovenská diplomacia, slovenská zahraničná politika s týmto faktorom nepochybne počíta a zdá sa, že aj v tých sporoch slovenská zahraničná politika a slovenská diplomacia sa celkom úspešne rozvíja.
Na druhej strane je tu otázka a problém, ktorý je na úrovni vzťahu občanov, alebo ak chcete, laikov alebo voličov, jednoducho na tej inej úrovni, ako sa to tu vníma. A to zrejme je nielen iná rovina, ale aj to vnímanie je podstatne odlišné, ako je vo vyjadreniach predstaviteľov Slovenskej republiky. Dochádza k situácii, že tak, ako to bolo pri zmluve, v podstate zmluva sa podpísala a dve zmluvné strany okamžite interpretovali jej obsah ináč. Mám pocit, že opäť sa to opakuje aj pri tomto zákone. Je to otázka len právnej interpretácie? Alebo je to otázka rozdielneho národnoštátneho záujmu a rozdielnej politickej vôle riešiť problémy? Myslím si, že to nie je otázka právnej interpretácie, ale že to je otázka presadzovania rozdielnych národnoštátnych záujmov.
Treba zopakovať aj niektoré veci, ktoré sú v zmluve o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, pretože práve táto zmluva mala dávať mechanizmus riešenia nových problémov. Ukazuje sa, že v podstate zmluva, ktorá má príslušné články, a zmluva, ktorá má aj svoj článok o konzultáciách a kontrole dodržiavania tejto zmluvy, ako keby neuplatnila tento svoj potenciál, z čoho vyplýva, že jedna vec je obsah zmlúv a druhá vec je to, ako sa jednotlivé reprezentácie správajú a ako postupujú.
Chcel by som, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pripomenúť niektoré veci z tejto zmluvy, ktoré majú súvislosť aj s problémom, ktorý tu dnes prerokúvame a ktorý chceme nejako úspešne riešiť. Ako som to už naznačil, v článku 21 sú ťažiskom kontrolného mechanizmu plnenia zmluvy dvojstranné konzultácie. Počuli sme tu vystúpenie od pána premiéra aj od ďalších predstaviteľov vlády a zdá sa, že tieto dvojstranné konzultácie majú svoje problémy aj podľa príslušného článku. Chcem zdôrazniť, že zmluva neumožňuje zasahovanie Maďarskej republiky do vnútorných vecí Slovenskej republiky, ba odsek 5 čl. 15 priamo vylučuje konanie proti zvrchovanosti, zvrchovanej rovnosti štátu. V zmluve Maďarská republika uznala, že príslušníci národnostných menšín sú výlučne občanmi štátu, na území ktorého žijú. Čiže Maďarská republika sa v zmluve zaviazala neuplatňovať k národnostnej menšine priamu ingerenciu takého rozsahu, ako to prináša tento zákon. Zmluva neobsahuje garancie uplatňovania ústavných práv menšín vrátane problému financovania menšinových kultúr, čo sa zrejme ukazuje ako nedostatok tejto zmluvy, alebo nedostatok, že táto otázka nebola riešená v inej podobe dokumentu na úrovni vzťahu týchto dvoch štátov. Treba na to upozorniť práve preto, že neriešenie tejto otázky istým spôsobom vytvára priestor, do ktorého sa dostal aj zákon o zahraničných Maďaroch.
V čl. 15 zmluvy je vyjadrené aj to, že osoby patriace k národnostným menšinám treba chrániť pred asimiláciou proti ich vôli. Nezakazuje sa dobrovoľná asimilácia. Ak by sme rozoberali obsah zákona, tak sa ukáže, že je to nielen zložitá otázka, ale že opäť by bolo treba adekvátne vyjasniť celú túto nesmierne komplikovanú a existenciálnu otázku.
V zmluve sa obidve zmluvné strany zaväzujú nevyvíjať a nepodporovať takú činnosť, ktorá by bola v rozpore so základnými zásadami medzinárodného práva a najmä zvrchovanou rovnosťou, územnou celistvosťou a politickou nezávislosťou či už Slovenskej republiky, alebo Maďarskej republiky. Celá diskusia tu dnes ukázala, napokon aj vystúpenie premiéra, že jednoducho toto, k čomu sa zaviazali zmluvné strany v zmluve o vzájomnej spolupráci, je porušené v návrhu zákona. Čiže je to neoddiskutovateľná vec.
Čo sa týka samotného zákona, to, že bol prijatý 19. júna, nadobudol účinnosť 1. januára 2002 a dnes je 6. februára, myslím si, že tí, ktorí kritizujú vládu, že postupovala nie celkom adekvátne významu tohto procesu a problému, majú pravdu. Bolo skutočne dosť času, aby aj široká verejnosť mala v týchto veciach jasno, čo by bolo na prospech práve aj Slovenskej republike, aby sa nepodporoval zrod istých extrémnych názorov, ktoré nemôžu riešiť tento problém, ale, naopak, ho ešte spochybňujú a dostávajú do problematickej situácie.
Ak vychádzame z obsahu zákona, tak chcel by som upozorniť na niektoré pasáže, ktoré si zasluhujú pozornosť práve z hľadiska zvrchovanosti. Už v preambule sa hovorí o tom, že tento zákon sa prijíma vzhľadom na všeobecne prijaté pravidlá medzinárodného práva a na Maďarskou republikou prijaté medzinárodné záväzky. Nie je to pravda. Ak si porovnáme len zmluvu, ktorú som tu spomínal, tak jednoducho tento zákon je v rozpore s tou zmluvou, a to nehovorím o rozpore ešte s inými medzinárodnými vyjadreniami v medzinárodných orgánoch.
V § 1, kde sa vymedzuje, na koho sa zákon vzťahuje, vzniká tiež závažná otázka. Ak sa má zákon vzťahovať na osoby hlásiace sa k maďarskej národnosti, ktoré nie sú štátnymi príslušníkmi a majú trvalý pobyt v susedných štátoch, tam sa píše, ktoré "a) maďarské štátne občianstvo nestratili dobrovoľne zrieknutím sa tohto občianstva". Teda na akú skupinu sa tento zákon vlastne vzťahuje? Majú sa ho zriecť tí, ktorí ho nikdy nemali? - pýtam sa. Tam je mlčky vyjadrené, že tí, ktorí nespravili akt dobrovoľného zrieknutia, boli maďarskými občanmi. Pýtam sa: Na základe čoho? Je tu možná interpretácia, že sa niekto vracia, akoby podsúva tam otázku Viedenskej arbitráže, potom by to bolo asi na území, ktoré bolo podľa Viedenskej arbitráže pripojené k Maďarsku. No ale všetci tí, ktorí sa narodili už po tom, ako výsledky Viedenskej arbitráže padli, jednoducho sa nemajú čoho zriecť, lebo neboli maďarskí občania. Čiže vlastne čím sa to tu hrá? Zaujímavé je, že ako keby si niekto chcel štatisticky zlepšiť počet ľudí hlásiacich sa k maďarskej národnosti, keď tam môžu byť, vzťahuje sa to aj na manželského partnera, definovaného, čo som povedal, maloleté dieťa, ak aj nie sú maďarskej národnosti. No, to je taký upírsky princíp, by som to nazval. Štatisticky sa iste z toho bude robiť veľký záver, ak hovoríme o jednotnom maďarskom národe, no tak to si nikto nenechá ujsť nové štatistické čísla, samozrejme. Ale čomu to potom slúži?
V § 2 v ods. 2 sa hovorí: "Ustanovenia tohto zákona treba uplatňovať bez porušenia medzinárodných dohôd a prijatých záväzkov Maďarskej republiky." Myslím si, že na tomto by mala Slovenská republika, diplomacia a vláda úplne stáť. Áno, bez porušenia medzinárodných dohôd a prijatých záväzkov. Žiaľ, v zákone sa hovorí, že teda nemajú byť porušované zákony Maďarskej republiky, medzinárodné, ale opäť sa nevyjadruje, keď ide o občanov susedných štátov, že by nemali byť porušované ani zákony susedného štátu. To by malo byť expressis verbis v tomto zákone vyjadrené.
Pre mňa je veľmi zaujímavý problém, že ak aj predstavitelia slovenskej vlády a parlamentu jednoznačne odmietli zasahovanie do vnútorných vecí Slovenskej republiky, forma, ako majú byť poskytované podpory v susedných štátoch, je forma, samozrejme, ak by to štát nemohol, tak to môžu neziskové organizácie. Myslím si, že neziskové organizácie také nemôžu existovať. A štát si jednoducho musí byť aj vedomý, v tomto prípade Maďarská republika, porušovania zákonov iného štátu, tak nemôže presunúť túto svoju činnosť na neziskové organizácie právoplatne založené za týmto účelom. No tak asi tie organizácie musia dodržiavať slovenské zákony a musia dodržiavať slovenskú ústavu. Lebo pre nás otázka stojí aj tak: V čom konanie podľa tohto návrhu zákona porušuje slovenskú ústavu? A môžeme si zo slovenskej ústavy vybrať niekoľko vecí, kde je evidentné, že tento návrh zákona, jeho aplikácia porušuje slovenskú ústavu a chce zaviesť neústavnosť na slovenskom teritóriu.
Dovolím si, vážená Národná rada, citovať čl. 12 ods. 3: "Každý má právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti," zdôrazňujem, "zakazuje sa akékoľvek ovplyvňovanie tohto rozhodovania a všetky spôsoby nátlaku smerujúce k odnárodňovaniu." Odsek 4: "Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach, pretože uplatňuje svoje základné práva a slobody." Čl. 33: "Príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine nesmie byť nikomu na ujmu." Čl. 34 ods. 3: "Výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám zaručených v tejto ústave nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a diskriminácii jej ostatného obyvateľstva."
Toľko, vážené kolegyne, vážení kolegovia, iba z ústavy, kde je evidentný rozpor medzi návrhom zákona, medzi aplikáciou tohto zákona na slovenskom území a s obsahom Ústavy Slovenskej republiky.
No a napokon poďme k návrhu Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky o Zákone o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách. Domnievam sa, že toto vyhlásenie, ktoré je predložené, by malo prejsť istou štylistickou úpravou, aby tam logicky veci nadväzovali. Napríklad nemožno, prvá veta hovorí o tom, že oceňuje Národná rada dosiahnutú úroveň, teda beriem to v roku 2002, lebo ten žijeme, a potom je tam druhá veta: "Vyjadrením tejto skutočnosti je aj zmluva z roku 1995." No tak ako to je? Ako úplne prevrátené, samozrejme. To by bolo asi treba dostať, že zmluva vytvorila základy na to a dosiahlo sa niečo na základe toho, ale jednoducho tá väzba tam je prosto proti chronometru, tak by som to povedal, aj proti logike.
Myslím si, že Národná rada by mala, nemyslím, že teraz vo vyhlásení, ale by mala riešiť aj otázku vzťahu kompetencií zákonodarného suveréna s vládou. Toto vyhlásenie je určené predovšetkým verejnosti alebo Maďarskej republike. S tým obsahom by som aj celkom súhlasil - hovorím, že po nejakej tej štylistickej úprave -, ale zdá sa mi, že v tomto vyhlásení absentuje to, čo má byť povedané pre vlastných občanov. V tom vyhlásení musí byť vyjadrené, že tento zákon, tak ako je, sa nemôže aplikovať na území Slovenskej republiky. Toto je principiálna otázka! To nie je otázka diskusií a názorov a interpretácií. To je otázka: Ak má účinnosť od 1. januára, či bude účinnosť na Slovensku, alebo nebude? Teraz je obdobie také, že si to akoby nevšímame. Ale tu je len odpoveď: áno a nie. Žiadna iná odpoveď neexistuje. (Potlesk.)
To je otázka, ktorá má zakončenie v podstate aj v tom, čo navrhuje zahraničný výbor. Národná rada si môže dovoliť voľnejšie formulácie a vyjasňovanie vecí, ale to si nemôže dovoliť vláda. Vláda má konať! A nie objasňovať a vysvetľovať, myslím si, že ešte aj neskoro. To znamená, že Národná rada ako zákonodarný suverén musí rozmýšľať v tomto zmysle, čo má robiť vláda. Vychádzam z kompetencií, tak ako sú rozdelené k ústave. Ale zdá sa mi, že vláda v intenciách týchto kompetencií nekoná.
Je možné takúto otázku stále odkladať do nejakého času, ani nevieme dokedy? Veď predsa azda si nemyslíme, že maďarský parlament po voľbách si sadne k zákonu a prerobí ho. Ja to neverím! Jednoducho, ja to neverím. Prosto je to ilúzia, ak si niekto myslí, že tento zákon bude prepracovaný. Preto aj výzvy, ktoré sú v poriadku, samozrejme, tie výzvy, ale jednoducho Slovenská republika v tomto musí konať skutočne ako suverénny štát, a nie vysvetľovať. Ten čas odkladania riešenia týchto vecí jednoducho nie je, podľa môjho názoru, pozitívny pre akceptáciu vlády v slovenskej spoločnosti.
Čiže, vážený pán minister zahraničných vecí a vážený pán minister vnútra, vo svojom vystúpení som ocenil slovenskú diplomaciu, ale slovenská diplomacia, ten čas jednoducho na riešenie tohto problému sa končí. To znamená, že zrejme treba veci presunúť do polohy výkonu štátnej moci na Slovensku, pán minister vnútra. A, žiaľ, stanovisko vlády k návrhu vyhlásenia, no, je také, akoby to spravil nejaký poslanec. Nehnevajte sa na mňa, ale jednoducho nemá to parametre stanoviska najvyššieho orgánu exekutívy suverénneho štátu.
Ak sa tu hovorí o tom, že vláda chápe predložený návrh ako potvrdenie stanoviska Slovenskej republiky o neakceptovateľnosti jednostranných opatrení iného štátu na našom území - no ale veď to je podstata suverenity! Nielenže vláda chápe, vláda sa jednoducho musí podľa svojej ústavnej kompetencie správať. Jednoducho vláda nesmie dopustiť toto, čo sa tu namieta. A preto návrh vlády, aby táto zásada bola zvýraznená v texte, prosím vás, no nie je to strašne málo? Vláda dáva odporúčanie zvýrazniť zásadu v texte? No to je vláda suverénneho štátu? (Potlesk.)
Keďže toto vyhlásenie neobsahuje práve ten vzťah k vlastnej vláde, som presvedčený, že aj keď sa prijme vyhlásenie, tak tým tento problém nekončí, vážení páni ministri. Ba naopak, vo vlastnom záujme táto Národná rada sa musí vrátiť k tejto otázke, a nie ako k záležitosti vzťahu k zákonu o zahraničných Maďaroch, ale jednoducho v záležitosti, ako ona uplatňuje sama svoje činnosti - suverenitu tohto štátu. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi Kanisovi za jeho vystúpenie v rozprave.
Páni poslanci, panie poslankyne, sú 3 minúty po 12.00 hodine. Faktické poznámky budú o 14.00 hodine k vystúpeniu pána poslanca Kanisa.
Teraz bude nasledovať Valné zhromaždenie Medziparlamentnej únie, ktoré je neverejné. Žiadam, aby hostia, ktorí sú na balkóne, opustili tieto priestory. Rokovanie bude viesť predseda Národnej rady Jozef Migaš.
Áno, do 14.00 hodiny je prestávka.
J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, do 14.00 hodiny je prerušená 54. schôdza. Je prestávka.
Urobíme zasadnutie Valného zhromaždenia Medziparlamentnej únie. Verím, že to efektívne a v normálnych časových reláciách urobíme, potom bude obed a o 14.00 hodine budeme pokračovať faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Kanisa.
(Prerušenie rokovania o 12.03 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.01 hodine.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní. Pred dvanástou hodinou vystúpil pán poslanec Kanis a na jeho vystúpenie s faktickými poznámkami chceli reagovať pani poslankyňa Podhradská, pán poslanec Drobný, Hofbauer, Gajdoš, Paška, Baco a Moric.
Takže, pani poslankyňa Podhradská, nech sa páči, môžete reagovať na vystúpenie pána poslanca Kanisa.
M. Podhradská, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Ja by som chcela poďakovať pánovi poslancovi Kanisovi, že pomenoval veci pravým menom a že nám podal naozaj veľmi dôslednú analýzu článkov slovensko-maďarskej zmluvy o dobrom susedstve, ktorá bola podpísaná v roku 1995. Z toho, čo tu pán Kanis hovoril, jednoznačne vyplynulo, že prijatím zákona o zahraničných Maďaroch v susedných štátoch Maďarská republika porušila túto dohodu z roku 1995, a my sa dnes bavíme o tom, aké kroky prijme Slovenská republika. Naša vláda prešľapuje z miesta na miesto a žiada od nás, aby sme jej vytvorili akýsi priestor. A je naozaj paradoxom, že vláda chce hľadať riešenie také, že chce uzavrieť dohodu s Maďarskou republikou. Ďalšiu dohodu s Maďarskou republikou. Chcem sa spýtať, o čom bude táto dohoda? O tom, že Maďarská republika nebude porušovať dohody?
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Drobný. A potom pán poslanec Hofbauer.
M. Drobný, poslanec: Veľmi dobre sa počúvala reč kolegu Kanisa, pretože to skutočne bola reč štátnika, ktorý by mohol túto reč hlavne hovoriť pred tými, ktorí si niektoré zásady tej reči doteraz neosvojili. Pamäť národa, ako povedal v jednej pasáži svojej reči, si dobre pamätá na protivníkov, ktorí sa snažili eradikovať slovenský národ. A z tejto pamäti, ktorá je nielen slovným podaním odovzdávaná z generácie na generáciu, ale aj napísaná v dokumentoch a je napísaná v slovenskom jazyku, českom jazyku, ale aj v maďarskom jazyku. Túto pamäť si treba prečítať.
Jedna z týchto pamäťových stôp, ktorú János Klempa, slovenský národný buditeľ, čistý Maďar, napísal, tie dokumenty sú v Matici slovenskej a v Zelenčianskom múzeu, si môžete prečítať, že vyzýva príslušníkov slovenského národa, aby sa nenechali eradikovať, aby sa nenechali nikým vytlačiť z európskeho priestoru, pretože sem patria. Teda aj takýto múdry Maďar nás do toho nútil, aby sme si svoju identitu zachovali.
To bol v podstate aj obsah Kanisovej reči a túto reč treba znovu našim generáciám hovoriť, lebo to isté robia Maďari. Bránia sa, aby svoju identitu mali trvale tu, na európskej scéne, a nám niekto bráni, aby sme sa zachovali. To neexistuje, páni! Kto nám chce zobrať každý jeden kúsok práv slovenského národa na jeho území, chce nám v podstate zobrať identitu. Chce nás niekde dať tam, kde sme skoro už boli koncom 19. storočia. No to azda ani maďarským objektívnym príslušníkom nemôže byť ľahostajné! Pretože oni by sa potom ocitli dakedy na zozname tých, ktorí eradikovali slovenský národ, na zozname imperialistov, ktorí zničili jeden národ. Veď to je strašné niečo len počúvať!
Preto si myslím, pán Kanis, držíme vám palce, že treba to prednášať aj inde, pretože to musia počuť aj tí iní, nielen Slováci.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hofbauer tu nie je. Takže pán poslanec Gajdoš a potom pán poslanec Paška.
J. Gajdoš, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Základná zmluva, ktorú podpísala Mečiarova vláda, bola v období vyjednávania a podpisu napádaná tvrdou kritikou bývalou opozíciou, súčasnou koalíciou, dnes sa stáva záchranným pásom pre túto vládu pri riešení problému, ktorý vláda chytá takpovediac za chvost.
Predseda vlády ráno vo svojom vystúpení svojím typickým arogantným spôsobom napľuval na opozíciu, zobral sa a odišiel, ale nezabudol nás vyzvať ku konsenzu v základných strategických otázkach. Pozabudol pri plnení svojich povinností, že táto základná zmluva existuje. Namiesto toho, aby včas reagoval na informácie z diplomatických kruhov, z Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Budapešti na to, že sa takýto zákon v maďarskom parlamente pripravuje. Mal k dispozícii text tohto zákona, mohol zavčasu reagovať. Neurobil tak. Teraz až na základe emocionálnej kritiky od občanov Slovenskej republiky reaguje tak, ako reaguje. Vo svojej bezradnosti však už stráca súdnosť a jeho arogancia presahuje všetky hranice slušnosti a diplomacie. Nemôže sa vyhrážať, do slova a do písmena, a žiadať od parlamentu, aby ho nelimitoval a nezaväzoval... (Zaznel zvuk časomiery.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Paška.
J. Paška, poslanec: Súhlasím s pánom poslancom Kanisom v tom, že vláda Slovenskej republiky vo veci maďarského krajanského zákona koná dosť rozpačito a dodnes sa nedokázala vysporiadať s prijatím a aplikáciou tohto zákona na Slovensku.
Predovšetkým ministerstvo zahraničných vecí, pán Kukan, by malo, ak je taká situácia, že Maďarská republika nie je ochotná robiť žiadne zmeny v aplikácii tohto zákona, tak by to malo skonštatovať a pripraviť sa na to, že prijme opatrenia voči tejto zmluve Národná rada. A dokonca ministerstvo zahraničných vecí za spolupráce s ministerstvom vnútra by malo pripraviť návrh zákona, alebo návrh opatrení, ktoré je potrebné urobiť v Slovenskej republike na to, aby sa neaplikoval zákon v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a s právom Slovenskej republiky.
A čo je však horšie, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky i napriek tomu, že už mesiac sa porušujú zákony Slovenskej republiky a že mesiac sa aplikuje maďarský krajanský zákon na Slovensku, napriek tomu, že prokuratúra Slovenskej republiky má o tom informácie, napriek tomu, že pán minister má o tom informácie, neurobili žiadne konkrétne vecné opatrenia a naďalej kancelárie akejsi nadácie, ktorá zbiera údaje občanov Slovenskej republiky a pripravuje preukazy pre maďarských občanov, maďarských zahraničných Maďarov, tak tieto inštitúcie pracujú na Slovensku napriek tomu, že to je v rozpore so zákonom.
Ja sa potom pýtam pána ministra vnútra, aká je jeho náplň práce, čo on robí, keď toleruje porušovanie zákona a keď nekoná v takej okatej a v takej zásadnej veci. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Baco tu nie je, nevidím ho. Pán poslanec Moric. Tiež tu nie je. Pán poslanec Hofbauer. Nie. Chcete sa vyjadriť? Nech sa páči, boli ste v zozname.
R. Hofbauer, poslanec: Ministerstvo vnútra ignoruje fakt, že Maďarská republika na území Slovenskej republiky buduje sieť rezidentúr, rezidentúr, nič iného, rezidentúr a buduje sieť platených rezidentov, ktorí sú evidovaní maďarskou vládou a sú platení maďarskou stranou a budú plniť inštrukcie maďarskej strany. Takže toto je mimoriadne vážny krok, ktorý minister vnútra vedome, zámerne a chcene ignoruje. Nik ma nepresvedčí o tom, že to robí z neznalosti problematiky a že to robí z nevedomosti.
Presne tak isto koná ministerstvo spravodlivosti, Generálna prokuratúra a celá vláda. Pretože toto, čo sa deje na území Slovenskej republiky, je v rozpore so slovenskou legislatívou a v rozpore so slovenskou ústavou. To je budovanie cudzích štruktúr cudzieho štátu na území nášho štátu.
Pán minister Kukan, vy sa netvárte, že sa vás to netýka. To sa vás týka. Pokiaľ minister zahraničných vecí v tomto smere nič nekoná a alibisticky sa tvári, že všetko je v poriadku, tak tým iba kooperuje s cudzou silou, s cudzími záujmami a s cudzím štátom v neprospech vlastného štátu, resp. štátu, v ktorom v súčasnosti žije, pretože svojím konaním táto vláda dokumentuje, že nekoná v záujme vlastného štátu, ale koná v záujme štátu úplne iného. Toto sú skutočnosti, ktoré sú celkom evidentné, o ktorých netreba presviedčať, a ktoré sú celkom zreteľné každému súdnemu človeku, ktorý sa pohybuje v politickej sfére a spoločenskej sfére. A bezpodmienečne to musí byť zrozumiteľné každému, absolútne každému, kto sa čo len obtrel o spravodajskú sféru. Pán Kukan, to ste predovšetkým vy.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kanis, môžete reagovať na faktické poznámky.
P. Kanis, poslanec: Ja by som, pán predsedajúci, chcel iba povedať, že v mojom vystúpení som dával isté návrhy k zneniu textu vyhlásenia a odovzdám ich písomne predkladateľom.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi nezávislý poslanec, pán poslanec Kotian. Pripraví sa pán poslanec Hudec. Nech sa páči, máte slovo.
M. Kotian, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predtým ako budem čítať pripravený materiál, chcel by som povedať, že pán predseda vlády tu pred nami prízvukoval, že zákon o zahraničných Maďaroch sa neuplatňuje v praxi. Bol som osobne v jednej kancelárii v Komárne, Združenie za spoločné ciele, ktorá sídli v priestoroch CSEMADOK-u, a videl som, ako sa Združenie za spoločné ciele v tomto smere angažuje a ako aktívne prebieha táto činnosť v praxi. Bol som prekvapený, že Združenie za spoločné ciele založili subjekty: Maďarský spoločenský a kultúrny zväz na Slovensku CSEMADOK, zastúpený Józsefom Kvardom, Strana maďarskej koalície, zastúpená Bélom Bugárom, Zväz skautov maďarskej národnosti, Zväz maďarských pedagógov na Slovensku, Združenie maďarských rodičov na Slovensku. Tu vidíme, aký politický akcent je kladený na tento problém, ktorý sa týka zákona o zahraničných Maďaroch. Takže pán premiér nás tu, otvorene povedané, klamal a nehovoril pravdu.
Prvý raz od pádu totalitného systému začal pôsobiť v strednej Európe nový variant vírusu medzinárodnoprávnej intervencie pod názvom "Zákon o zahraničných Maďaroch v susedných krajinách", ktorý vyklonovalo laboratórium Veľkého Maďarska v Budapešti a jeho detašované pracoviská v susedných štátoch. Podľa vysokého komisára OBSE ide o neprijateľný a bezprecedentný krok, ktorý nabúrava právne princípy stability v Európe. Počas dvoch rokov príprav tohto zákona boli orgány a diplomatické služby krajín susediacich s Maďarskom v strehu, aby mohli včas a účinne postupovať pri obrane vlastných záujmov. Rakúsko na základe diplomatického monitoringu preventívne zasiahlo aj prostredníctvom Európskej únie a bolo v úplnej tichosti vyňaté z navrhovaného zákona. Maďari si uvedomili, že ťahanice s Rakúskom môžu povzbudiť aj iných susedov, čo by v zásade mohlo skrížiť ich nekalé zámery.
Nacionalistickým pátosom zjednotená vládna koalícia a socialistická opozícia v maďarskom parlamente schválila 19. júna 2001 zákon o Maďaroch v susedných krajinách, ktorý, ako vieme, vstúpil do platnosti 1. januára 2002. Rumunsko veľmi pozorne sledovalo proces tvorby zákona a bolo pripravené efektívne konať. Keďže poznajú maďarský politický terén, v prvej fáze, na rozdiel od nás, takticky odmietlo ťahanice s Maďarskom, zasiahlo efektívne na najcitlivejšom mieste, priamo v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy v Štrasburgu. Tým dali tvorcom zákona s exteritoriálnou účinnosťou jasne najavo svoju kompetentnosť, rozhodnosť a schopnosť kvalifikovane konať. Už 25. júla 2001 predložila rumunská parlamentná delegácia návrh uznesenia, aby Parlamentné zhromaždenie vyzvalo maďarskú vládu odložiť realizáciu zákona.
Razantný postup Rumunov prebudil slovenských zástupcov v tomto grémiu, dodal im odvahu a 7 poslancov sa pod rumunský návrh podpísalo. Stalo sa tak prakticky bez koncepčnej podpory zo strany vlády alebo parlamentu. Poslanci Maďarska kontrovali, podali protinávrh, pod ktorý sa podpísal aj ústavný činiteľ, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, slovenský Maďar Duka-Zólyomi. Je zaujímavé, že do dnešného dňa sa týmto protislovenským činom nezaoberal mandátový a imunitný výbor. Keby v tomto čase mala vláda Slovenskej republiky prijaté vlastné stanovisko k tejto kauze, čo nemá do dnešného dňa, nemohol by Duka-Zólyomi urobiť tento krok.
Slovenská republika sa 6. 7. 2001 zmohla na nevýrazné a ustráchané et mémoire. Budapešť však arogantne ignorovala toto plaché úradnícke zastonanie. Príliš dobre mala zmapované pozadie, osobnosti a štýl práce slovenskej diplomacie. Ich kalkulácie sa postupne plne potvrdzovali, pretože sa opierali aj o priame informácie z vládnej koalície... (Zaznel zvuk časomiery.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, váš čas vypršal, bol vyčerpaný.
M. Kotian, poslanec: Pán podpredseda, ja budem pokračovať ďalej...
B. Bugár, podpredseda NR SR: No nemôžete pokračovať ďalej.
M. Kotian, poslanec: ... z toho dôvodu, že za skrátenie rokovania o tomto bode programu hlasovali aj traja poslanci maďarskej koalície, ktorí porušujú zákony Slovenskej republiky. Títo traja poslanci sú...
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, nemôžete pokračovať, porušujete rokovací poriadok.
M. Kotian, poslanec: ... členmi predsedníctva Združenia za spoločné ciele...
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, nemôžete pokračovať, porušujete rokovací poriadok.
M. Kotian, poslanec: Páni poslanci maďarskej koalície porušujú zákony Slovenskej republiky!
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, porušujete rokovací poriadok. Opustite rečnícky pult. (Reakcia z pléna.) Nemôže pokračovať.
M. Kotian, poslanec: Situáciu v danom štádiu zachraňoval opäť účinný postup Rumunska...
B. Bugár, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode. Vyhlasujem 15-minútovú prestávku.