J. Migaš, predseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Švantner.

D. Švantner, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Pán poslanec, ja som mal stále dojem, že my dnes budeme prerokúvať problém medzi zákonom, ktorý bol prijatý v Maďarskej republike. Vy ste to zúžili na problém, ktorý by mal byť medzi kruhmi, ktoré sú naladené proti Maďarom. To predsa nie je možné! Vy ste poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. A pretože vystupujete tak, ako vystupujete, vám nehovorím ani pán kolega. Lebo ak by ste sa cítili byť poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, tak by ste mali vystupovať celkom inakšie.

Ja by som chcel upozorniť predsedov koaličných strán tejto vlády, aby sa zamysleli nad tým, aká je tu lojalita maďarskej koalície. Keď sme prerokúvali tabuľový a jazykový zákon, tak ste stále hovorili o tom, akí ste lojálni voči tejto republike. Ak je toto znakom lojálnosti, tak ja si myslím, že potom máte veľmi pomýlené hodnoty, ktoré vy uznávate. Chcel by som upozorniť na jednu vec. Dnes sa znova ukázal ten fakt, už či ministri z maďarskej koalície, alebo poslanci z maďarskej koalície majú pocit, že ich vláda sídli v Budapešti, nie v Bratislave. Ďakujem za pozornosť.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Jasovský.

J. Jasovský, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. V predchádzajúcom vstupe som nemohol vyjadriť nepodporu myšlienke, o ktorej hovoril predchádzajúci rečník, ale učili nás ešte v dobách pred tým, že keď nevieš niečo vyriešiť, zostav komisiu, ono sa to nejako stratí. Takže to som chcel ešte poznamenať.

Pán poslanec, myslel som si, že ste vzdelaný muž a považoval som vás za jedného z mála poslancov džentlmenov v tomto parlamente, je ich skutočne asi dosť málo, ale vaša povaha sa prejavila naplno vtedy, keď ste vykríkli slovíčko "čušte". Na akúkoľvek provokáciu takto reagovať by nemal vzdelaný muž, za ktorého som vás považoval. Bol by som býval rád, keby ste boli takto vystúpili v čase, keď sme sa v tomto parlamente trápili s Jaslovskými Bohunicami alebo keď sme sa trápili vôbec s problémom jadrových elektrární na Slovensku. Vtedy ste, pán poslanec, nenabrali odvahu a nevystúpili ste, hoci som poznal váš názor, že sa nestotožňujete so zastavením či výstavby, alebo fungovania jadrovej elektrárne na Slovensku.

Povedzte, ak ste muž, či naozaj máte názor totožný s vládnou koalíciou, alebo ste ho mali ako odborník úplne opačný. Vtedy ste nenašli tú odvahu a neskríkli ste na túto vládnu koalíciu, že čušte. Viete, opýtam sa vás: Prečo sa my v slovenskom parlamente máme zaoberať otázkou zákona, ktorý prijala iná krajina? Už v tom logika nie je! Povedzte mi, prosím, jeden jediný príklad, keď maďarský parlament prerokúva niektorý zo slovenských zákonov, alebo keby sa, nebodaj, maďarský parlament zaoberal otázkou Slovákov, ktorí končia život na území Maďarskej republiky, pretože sú asimilovaní?

Myslíte si, že slovenská vláda musela dopustiť ten stav, že otázkam k tomuto problému sa musí venovať parlament? Nemáme dosť iných starostí? Prečo vláda Slovenskej republiky neututlala tento problém ihneď v zárodku, tak ako napríklad rakúska vláda? Prečo to dopustila? A pýtam sa, viete, či táto debata škodí Slovenskej republike? Pýtam sa, kto začal túto debatu, my alebo maďarský parlament?

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Brňák, nech sa páči.

P. Brňák, poslanec: Chcem reagovať tiež na vystúpenie pána poslanca. Myslím si na rozdiel od niektorých iných kolegov, že niektoré konštatovania, ktoré uviedol pán poslanec, sa zakladajú na práve z hľadiska medzinárodného práva a citovania jednotlivých definícií, ale nie som si celkom istý, že je to tak, ako hovorí práve v súvislosti celkovej čistoty tohto zákona vo väzbe na náš vnútroštátny právny poriadok a vo väzbe na medzinárodné právo.

Myslím si, že na to, aby sme mohli nejaký ucelený názor v tomto smere zaujať a pre takéto závery ani dnes nedisponujeme možno všetkými potrebnými podkladmi vo väzbe na zákon o zahraničných Maďaroch, pretože jediné, čo máme v tomto smere, aj čo sme si získali skôr pokútnym spôsobom, je akýsi neoficiálny preklad tohto zákona o zahraničných Maďaroch. Ale treba povedať, že tento zákon poukazuje na množstvo vykonávacích predpisov, má väzbu na predchádzajúci zákon aj zo skoršieho obdobia a treba jednoducho to presakovanie záväznosti a sily tohto zákona na naše územie vnímať povedzme aj tak, ako uviedol v tom príklade, ktorý uviedol pán poslanec Prokeš, v akejsi neprimeranosti zvýhodňovania občanov cudzieho štátu. Ale nie z hľadiska všeobecnej podpory tejto komunity na území druhého štátu, ale z akéhosi cieleného záujmu viažuceho sa povedzme k národnostnému školstvu alebo k stimulácii tohto.

Ďalej ustanovenie § 25 a 26 v tejto navrhovanej podobe má tiež ustanovenia, ktoré presakujú z hľadiska právneho vzťahu, organizácie slovenskej a maďarskej... (Zaznel zvuk časomiery.)

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Benčat.

J. Benčat, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Predrečník Duka-Zólyomi spomenul aj také slová ako pudy, emócie a podobne. Ja by som chcel pripomenúť jednu vec, že toto všetko, čo tu vzniklo, nezapríčinila Slovenská republika, ani občania tejto republiky. Ak teda už aj vznikajú tie nejaké pudy a emócie, nechcel by som pokračovať v nejakých v pudoch a emóciách, ale chcel by som sa len spýtať predrečníka: Prečo Európska komisia a EÚ ako také odmietajú tento spôsob uplatňovania zákonov na inom teritóriu? Prečo aj dodnes platí charta OSN, ktorá hovorí, že "žiaden štát nemôže voči inému štátu podporovať realizáciu politických, hospodárskych alebo iných opatrení, aby od neho získal určité výhody"?

Vážení, toto je jednoznačný príklad toho, že aj charta OSN v tomto prípade je porušovaná. Tak ak tu vznikajú nejaké emócie, pudy a ak sa tu vlieva olej do ohňa, tak to nebolo Slovensko, bola to maďarská vláda, ktorá to tu rozdúchala. Moji predrečníci povedali aj prečo. Takže ešte raz sa spýtam a aby mi odpovedal: Prečo Európska komisia odmieta takéto zákony a prečo Rakúsko ako súčasť EÚ neprijalo tento zákon? Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Mesiarik.

M. Mesiarik, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja nemienim komentovať vystúpenie pána poslanca Zólyomiho, naopak, ja si myslím, že veľmi otvorene, úprimne, čo si vážim, vystúpil, povedal názory, možnože len svoje, možnože aj väčšieho kolektívu. A ja veľmi vítam jeho výzvu, aby sme túto rozpravu nezvrhli do nejakého skutočne citového okruhu. A nevidím dôvod, aby sa táto rozprava začala orientovať na vnútorný problém. Veď tu je problém medzi dvoma krajinami, ale nie je problém medzi SMK a ďalšími stranami, ktoré tu sú. Takže ja by som aj takto odporúčal brať stanovisko pána poslanca, pretože je to jeho názor, má na to právo a bolo tam aj racionálne, ako aj predchodca o tom hovoril.

Chcel by som však jednu vec povedať. Dnes SITA uverejnila jednu správu. Prečítam ju, má to päť riadkov: "Za podvodný označil včera zákon o Maďaroch v susedných štátoch predseda zahraničného výboru maďarského parlamentu István Szent-Iványi. Podľa jeho slov sa po schválení krajanského zákona situácia Maďarov spoza hraníc zhoršila, medzi Maďarskom a susednými krajinami vzniklo napätie a výhrady proti prijatému zákonu." Takže aj vo vnútri maďarského parlamentu sú rôzne názory. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Pani poslankyňa Podhradská.

M. Podhradská, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán Duka-Zólyomi nám vo svojom vystúpení predviedol akúsi prepodivnú právnu analýzu zákona o zahraničných Maďaroch a pokúšal sa nás presvedčiť, že všetko je v poriadku. Už to, čo pred chvíľou povedal pán Mesiarik, svedčí o tom, že ani v Maďarsku a v maďarskom parlamente si všetci nemyslia, že ten zákon je v poriadku. A chcem to zdôrazniť najmä v tej súvislosti, že ste sa tu odvolávali na podporu nejakého novinára, ktorý včera v SME uverejnil názor, ktorý je totožný s vaším.

Zdá sa, že ste múdrejší ako Benátska komisia a celá Európska únia, ktorá s týmto zákonom nesúhlasí, pán Zólyomi. Chcem zopakovať v istom zmysle otázku, ktorú vám položil kolega Benčat: Keby ste mali pravdu, tak ako ste to tu predviedli, prečo potom Rakúsko protestovalo, že je zahrnuté do tej pôvodnej verzie zákona, prečo uplatňovalo svoje výhrady a prečo napokon Maďarsko akceptovalo pripomienky Rakúska a Rakúsko z tohto zákona vyňalo?

J. Migaš, predseda NR SR: Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Duka-Zólyomi, nech sa páči.

Á. Duka-Zólyomi, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som veľmi rád, že moje vystúpenie vyvolalo taký záujem, vyvolalo taký dosť ruch, by som povedal, presne takéto reakcie som očakával. Ale môžem konštatovať, že väčšina z vás nepochopila podstatu veci, o čom som hovoril. Reakcie sú irelevantné a musím konštatovať, že sa neznížim na úroveň niektorých poslancov.

Na záver, vážené kolegyne, vážení kolegovia, mi dovoľte, aby som upriamil vašu pozornosť na našu ústavu a na čl. 7a, kde sa hovorí: "Slovenská republika podporuje národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí, podporuje ich inštitúcie zriadené na dosiahnutie tohto účelu a vzťahy s materskou krajinou." A tieto inštitúcie sú mimo Slovenska, sú v zahraničí. A tento zákon sme my všetci poslanci za SMK podporovali. Ďakujem pekne.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi nezávislá...

Nech sa páči, nech spravodajkyňa k tomu zaujme stanovisko, bol procedurálny návrh. Nech sa páči, pani spravodajkyňa, uveďte... (Ruch v sále.) Žiada prerušiť rokovanie o tomto bode.

Panie poslankyne, páni poslanci, to nie je ani prvé, ani druhé čítanie, tu je iný procedurálny postup, žiada prerušiť rokovanie, Národná rada sa k tomu vyjadrí a budeme pokračovať alebo nepokračovať.

Takže nech sa páči, pani spravodajkyňa, predneste návrh.

K. Čižmáriková, poslankyňa: Ďakujem. Pán poslanec Duka-Zólyomi navrhol prerušiť rokovanie o tomto bode programu a zároveň odporučiť predsedom zahraničného...

J. Migaš, predseda NR SR: Zopakujte procedurálny návrh, ktorý predniesol pán Duka-Zólyomi. Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

K. Čižmáriková, poslankyňa: Áno. Takže pán Duka-Zólyomi navrhol prerušiť rokovanie o tomto bode programu a zároveň odporučiť predsedom zahraničného a gestorského výboru, aby zvolali spoločnú schôdzu výborov v záujme riešenia danej situácie, resp. s cieľom skoncipovania návrhu ďalšieho postupu o tomto bode rokovania.

J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, budeme o tomto procedurálnom návrhu pána poslanca Duku-Zólyomiho hlasovať.

Prezentujme sa a hlasujme o procedurálnom návrhu pána poslanca Zólyomiho. Hlasujeme. Hlasujeme o procedurálnom návrhu pána poslanca Duku-Zólyomiho.

Prítomných je 58 poslancov, za 13... Málo.

Budeme pokračovať, panie poslankyne, páni poslanci. Ďalej v rozprave vystúpi nezávislá poslankyňa, pani poslankyňa Slavkovská. Stráca poradie. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Jozef Kalman. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Ďalšie rokovanie bude viesť podpredseda Národnej rady Igor Presperín.

J. Kalman, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady nesuverénnej Slovenskej republiky, vážená Národná rada, od 1. januára tohto roku platí na území Slovenskej republiky cudzí zákon, Zákon Maďarskej republiky o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách. A tak, či chceme, alebo nechceme, musíme vychádzať z reality, Slovenská republika stratila svoju suverenitu, pretože na našom území platí zákon iného štátu a tento zákon platí bez súhlasu orgánov Slovenskej republiky, bez súhlasu parlamentu, bez súhlasu vlády Slovenskej republiky.

Čo je cieľom tohto zákona a prečo vlastne vznikol? Dovolím si povedať a potvrdiť to, čo je všeobecne známe a čo už bolo povedané nielen na slovenskej politickej scéne, ale v mnohých prípadoch aj na politickej scéne samotného Maďarska, že cieľom zákona o Maďaroch v susedných krajinách je právne integrovať maďarské menšiny žijúce v okolitých štátoch s maďarským národom v Maďarskej republike, ignorujúc pritom štátne hranice a nerešpektujúc kľúčové princípy medzinárodného práva. Jeho filozofiou je snaha obnoviť v personálnej rovine tzv. Veľké Uhorsko, resp. narušiť usporiadanie, ktoré v strednej Európe bolo nastolené dohodami z Versailles z roku 1920 a Paríža z roku 1946. Jeho účinky sa majú prejaviť mimo územia Maďarska bez toho, aby na to dali vyslovený súhlas dotknuté štáty.

Vážené dámy a páni, nebudem sa vyjadrovať k samotnému zákonu, k jeho zneniu, úvahám a podobne. Hoci by som to mohol robiť, mám, myslím si, celkom perfektný a dobrý právny rozbor jednotlivých častí, ale ak by som to spravil, tak by som vlastne priznal, že v Slovenskej republike môže platiť zákon iného štátu, a priznal by som vlastne to, že sa s ním stotožňujeme. Tvrdím, že nemôže platiť zákon iného štátu v Slovenskej republike, ak s ním nebudeme súhlasiť a ak ho nebudeme ratifikovať alebo iným spôsobom ho neprijmeme. Pretože, ako tu už bolo povedané, zákon je v rozpore s princípom vzájomnej rovnosti štátov, rešpektovania suverenity a jurisdikcie štátov vzhľadom na skutočnosť, že sa vzťahuje na občanov Slovenskej republiky, ktorí majú trvalý pobyt v Slovenskej republike, čím narúša teritoriálnu a personálnu výlučnosť štátnej moci Slovenskej republiky voči svojim občanom na území Slovenska. Uvedené skutočnosti sú v rozpore s ustanoveniami Deklarácie Organizácie Spojených národov o zásadách medzinárodného práva týkajúcich sa priateľských vzťahov a spolupráce medzi štátmi z roku 1970, záverečného dokumentu helsinskej schôdzky z roku 1975, kodanského dokumentu KBSE z roku 1990, Rámcového dohovoru Rady Európy na ochranu národnostných menšín z roku 1995, teda toho dohovoru, ktorý niekoľkokrát bol pertraktovaný a zdôvodňovaný, kvôli čomu sa majú riešiť a akým spôsobom sa má riešiť postavenie národnostných menšín Slovenskej republiky. Ďalej o už spomínanej Zmluve o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou z roku 1995.

Taktiež, dámy a páni, nepoznám žiadny medzinárodný dohovor o menšinách, ktorý by umožňoval, aby sa ľudské práva a práva národnostných menšín mohli uplatňovať mimo hraníc jednotlivých strán týchto krajín, resp. aby jeden štát mohol zasahovať do vnútorných záležitostí iného štátu. Budem však hovoriť, vážené dámy a páni, o prístupe slovenskej vlády voči uvedenému zákonu Maďarskej republiky.

Vypočuli sme si včera i dnes slová predsedu vlády Slovenskej republiky pána Dzurindu, čo všetko sa urobilo v predchádzajúcom období. Ak prijímam argument, že dosť, že všetko to, čo sa stalo, bolo dostatočné, musím povedať, že táto práca bola jalová, neefektívna. Pretože nás Maďari nerešpektovali a zákon, žiaľ, na Slovensku už platí, tým je vlastne Slovenská republika, tak ako som už povedal, nie suverénnym a zvrchovaným štátom. Tento zápas ste, vážení členovia vlády, ako vláda, ale, žiaľ, aj ako Slovenská republika prehrali. Podobne ako prehrávame zápas pod vaším vedením v oblasti ekonomiky, kde výsledkom vašej práce je nízky rast hrubého domáceho produktu, krachujúce podniky, nevyváženosť jednotlivých regiónov, vysoká nezamestnanosť - jedna z najvyšších v Európe -, krach peňažných ústavov, ožobračovanie ľudí a podobne.

Tak, vážené dámy a páni, ako výsledkom vašej práce v sociálnej sfére je takmer zrútenie celého sociálneho systému a zdravotníckeho systému, pokles reálnej mzdy, pokles reálnych dôchodkov a iných príjmov, rozrastajúci sa nárast chudoby a hladu v Slovenskej republike. Podobne, vážené dámy a páni, tak ako je to v politickej oblasti, kde sa prehlbuje nestabilita politickej scény, kde sa prejavuje nedôvera voči vám, ktorá je vyjadrovaná v súčasnom období rôznymi preferenciami vo verejných prieskumoch. Je to tak ako v športe, hráte, hráte, ale nakoniec prehráte. Keď je to na majstrovstvách sveta či na olympijských hrách, po takejto prehre si porazený zbalí svoje kufre, svoju batožinu a ide domov.

Škoda, že tu nie je pán predseda vlády, ktorý má zmysel pre šport, čo si osobne veľmi vážim, ale práve preto, že má zmysel pre šport, by mal vedieť, že keď prehrá, mal by odísť. A preto si myslím, že aj celá vláda v súvislosti s touto prehrou, katastrofálnou pre Slovenskú republiku, by si v súčasnom období mala zbaliť kufre a odísť z politickej scény. Ja som však presvedčený na rozdiel od pána predsedu vlády, že vláda, a tu si dovolím povedať, nielen vláda, ale aj parlament, prezident a ďalší ústavní činitelia alebo parlamentní funkcionári neurobili dostatočne všetko, čo sa dalo. Nevyužili všetky možnosti tak vo vzťahu k Maďarskej republike, ako aj vo vzťahu k Európskej komisii, k Európskej únii, Rade Európy a podobne. O to viac, že práve tieto inštitúcie hodnotili maďarský zákon negatívne a jasne ho hodnotili ako porušenie medzinárodných pravidiel.

Škoda, že sme nepostupovali v podobnom duchu, ako sa postupovalo v rokoch 1994 až 1998, keď sa vypisovali demarše, hľadali sa vinníci, spájali sa všetky medzinárodné i vnútorné politické sily proti určitému politickému subjektu.

Čo sa týka zákona, dovolím si potvrdiť, vážený pán minister zahraničných vecí, že slovenská diplomacia aj vláda zlyhali. Nezvládli preventívnu diplomaciu. Od prípravy zákona sa prezentovali rôzne vyjadrenia, aj predsedu vlády, ale išlo o vyjadrenia vo verbálnej rovine s vyčkávacou taktikou. Pritom ešte v štádiu prípravy zákona maďarská strana poukazovala na potrebu riešiť niektoré problematické aspekty rokovaním na bilaterálnej úrovni s jednotlivými susednými krajinami. Pri tvorbe zákona Maďarsko neprerokovalo tento návrh zákona v Bruseli a nekonzultovalo predbežne so susednými štátmi. Opäť paralela s tým, že v predchádzajúcom období sa veľmi často zdôrazňovalo, že zákony podobného typu, týkajúcich sa ľudských práv, národnostných menšín, mali byť konzultované a odsúhlasované v Bruseli.

Čo sa týka Slovenska, maďarská vláda pred postúpením návrhu zákona do parlamentu podľa slov štátneho tajomníka pána Chleba nevyužila možnosť, citujem, "vzájomných konzultácií, opierajúc sa o existujúci mechanizmus implementácie základnej zmluvy medzi oboma krajinami". Svojou taktikou v podstate uspala slovenskú diplomaciu, ktorá nepostupovala razantne ešte v etape jeho prípravy. Ako slovenská strana využila potom túto možnosť? Ministerstvo dokonca ani nezverejnilo text zákona, ani text vykonávacích predpisov k nemu, ktoré má k dispozícii. Nebolo prijaté oficiálne stanovisko vlády Slovenskej republiky. Vláda ani ministri nevykonali analýzu zákona na úrovni príslušných rezortov a neprijali vecné opatrenia na riešenie situácie na území Slovenska. Pasivita slovenského ministra zahraničných vecí, ktorý sa snaží pasivitu vydávať za rozvahu a zdržanlivosť, je dôsledkom zahraničnopolitickej a vnútropolitickej pasce, do ktorej sa vmanévrovala vláda Mikuláša Dzurindu prísľubmi podpory SMK v jej zámeroch za recipročnú podporu SMK za zachovanie koalície. Táto situácia nemusela vzniknúť, keby slovenská diplomacia včas rozpoznala charakter hrozieb zašifrovaných vo vyhláseniach i skutkoch, keby sa vláda obrátila na medzinárodné organizácie s jasnou argumentáciou i požiadavkami a keby bola odštartovala mechanizmy medzinárodného spoločenstva strážiace stabilitu v stredoeurópskom regióne. Škoda, že sme sa spoliehali, že to za nás robili Rumuni a že sme sa k nim aspoň nepridali. Je nevyhnutné, aby za toto zlyhanie v životne dôležitej otázke národnej suverenity niesla v plnom rozsahu politickú zodpovednosť.

Legitimácie, ktorými sa na južnom Slovensku potvrdzuje výnimočnosť jednej menšiny, sú zároveň potvrdením neschopnosti premiéra a vlastne celej vlády dbať na principiálne záujmy, od ktorých závisí existencia nášho štátu. Príliš ste asi, dámy a páni, kalkulovali s tým, že Maďarská republika je členom NATO a že nám za vašu lojalitu k návrhu zákona a k jeho realizácii pomôže do NATO. Škoda, že ste nepochopili, že je to príliš drahá kalkulácia, ktorá vyvolala a, žiaľ, musím povedať, že bude ďalej vyvolávať veľké problémy na politickej scéne, ale aj medzi spolunažívaním našich občanov. A škoda, že ste rozhodnejšie nezvážili to, že o NATO budú predsa len rozhodovať iní a na základe niečoho iného.

V tejto súvislosti mi nedá, aby som nereagoval, vážený pán minister, na niekoľkonásobne vyjadrenie predsedu vlády, ktorý poukazoval aj v dnešnom vystúpení, že podliehame panike, konkrétne menoval mňa a pani kolegyňu Belohorskú, a hovoril v súvislosti s naším vyjadrovaním o vzťahoch k NATO v súvislosti s kosovskou krízou.

Áno, vystupoval som v tom čase v mene poslaneckého klubu, kde som jasne deklaroval skutočnosť, že prišlo k porušeniu medzinárodných právnych noriem. To niekoľkokrát bolo zdôvodňované v tom čase aj v štruktúrach OSN, aj v iných vrátane členských krajín Európskej únie. Áno, poukazoval som na to, že celá slovenská spoločnosť bola zaskočená situáciou a postupom vlády. Áno, hovoril som aj v tých intenciách, či by sme v tom čase nemali zmraziť alebo určitým spôsobom spomaliť naše záujmy do NATO. To všetko je napísané a jednoznačne som povedal. Ale to všetko vyplývalo z podstaty problému, ktorý tam bol.

Vážený pán minister, takéto isté názory sa prejavovali a prejavujú dodnes v súvislosti s postupom NATO vo vzťahu ku Kosovu v rôznych krajinách vrátane krajín Európskej únie. A dnes je v mnohých prípadoch jasné, že sa mohla viesť aj iná cesta, cesta riešenia dohôd a mohol sa tento problém iným spôsobom vyriešiť.

Ak pán predseda vlády hovoril o tom, že sme boli poznačení kosovskou krízou, nemyslím si, že sme v tom čase boli poznačení kosovskou krízou a zavlečení do kosovskej krízy, ale sme poznačení kosovskou krízou v súčasnom období a, žiaľ, dodnes, keď následkom zlikvidovania mostov to má dosah na konkrétnu ekonomiku Slovenskej republiky. A nie sme, a tým chcem jednoznačne povedať, ani ja, ani kolegyňa Belohorská, a som presvedčený, že ani kolegovia v poslaneckom klube, proti NATO, proti vstupu Slovenskej republiky do NATO. Ak chcete niektoré veci eklekticky vyťahovať, prosím vás pekne, vytiahnite si potom vyjadrenie pani Belohorskej, aj moje z iných vystúpení, kde jasne deklarujeme vstup Slovenska do NATO, kde jasne presadzujeme požiadavku integrácie. Takže nepostupujte eklekticky a nedávajte nám to, čo vám vyhovuje.

Na margo toho si dovolím potvrdiť, keby sme boli proti integrácii, potom by ste nemohli zvoliť ani pani Belohorskú do Konventu pre Európsku úniu minulý týždeň v parlamente.

Vážení členovia vlády, pracovali ste len vo verbálnej polohe. Prečo nie taký nátlak na Maďarskú republiku cez Európsku komisiu a Európsku úniu, Radu Európy? - ako som už v podstate naznačil. Prečo sme nepostupovali tak ako Rakúsko? Prečo sme vlastne dovolili, aby nás niekto zákonom aj realitou v usporiadanej spoločnosti európskych krajín považoval za druhotriedny štát, ak nás takýmto spôsobom hodnotil vo vzťahu k Rakúsku? Veď tým, že na Rakúsko sa táto zmluva nevzťahuje a sú tam vysvetlené dôvody, je jasne poukázané, že Slovensko je asi menejcenné a k Slovensku si iný štát môže niečo viac dovoliť ako ku krajine Európskej únie. Už toto je rozpor s medzinárodným právom a s medzinárodnými zvyklosťami. A, žiaľ, ani v tomto smere slovenská diplomacia nereagovala a neprotestovala v súvislosti s určitým zneužitím a znevážením Slovenskej republiky.

V tejto súvislosti by som chcel veľmi odporučiť do pozornosti celej našej spoločnosti, celému tomuto nášmu grémiu skutočnosť: prístup riešenia národnoštátnych záujmov Maďarskej republiky a Slovenskej republiky. Vážený pán minister, niekoľkokrát som hovoril o tom, že naša vláda v súčasnom období robí "kolenačkovú" politiku. Vy sám ste povedali, kto je autorom, a viete, kto je autorom tohto výroku. Ale, žiaľ, v tomto prístupe je jednoznačný rozdiel. Maďarská republika, vedomá si toho, že porušuje medzinárodné dohody, ale podľa nej sú to ich národnoštátne záujmy, nebála sa i napriek nátlaku medzinárodných inštitúcií takýto zákon prijať a ho realizuje. My ešte len v náznakoch akýchkoľvek možností skutočne pristupujeme "kolenačkovo" a podliehame akýmkoľvek možnostiam, často úvahám jednotlivých referentov v rôznych štruktúrach o tom, či môžeme, či nemôžeme, a výsledok je taký, že naháňame počty kapitol napríklad v integračných oblastiach a nikto nevie, o čo vlastne ide. Alebo málo ľudí o týchto otázkach vie. Jednoducho povedané, Maďarská republika si týmto spôsobom dokázala vyriešiť svoje národnoštátne záujmy, dokázala ich presadiť i proti určitej kritike. Aj keď poviem, že tá kritika v súčasnom období bola absolútne neporovnateľná s kritikou, ktorá sa vo vzťahu k postaveniu národnostných menšín na Slovensku niesla vo vzťahu k Slovenskej republike.

Dovolím si povedať, že nie je možné prijať ani alternatívu v tom zmysle, že by sme neupozorňovali alebo že by sme zaspali, alebo že by sme si neuvedomovali zložitosť tohto problému. Sám som upozorňoval na prípravu tohto zákona, na jeho negatívne dosahy v podmienkach Slovenska. Prvýkrát som vystúpil z tohto miesta práve pri novelizácii Ústavy Slovenskej republiky. Nikto nebral na zreteľ skutočnosť, čo som v tejto súvislosti povedal. V októbri som požiadal predsedu vlády na hodine otázok, ako je pripravená Slovenská republika na to, že od 1. 1. bude platiť zákon. Bolo mi odpovedané, že 16. novembra sa zíde spoločná komisia, ktorá bude problém riešiť. Už vtedy som vedel, že komisia sa nezíde. A nakoniec sa nezišla. Ale my sme sa spoliehali na komisiu, ktorá vlastne tým zase oddialila riešenie problému a vytvorila priestor na realizáciu tohto zákona. V decembri som sa opäť na hodine otázok pýtal pána premiéra, aj keď som nebol vyžrebovaný, ale musel o tom vedieť, musel dostať zoznam otázok, že je už v podstate neskoro a stále spoločnosť ani parlament nevedia o tom, aké kroky vláda Slovenskej republiky pripravuje.

Dovoľte mi v tejto súvislosti zacitovať, vážený pán minister, z Práce zo 16. januára tohto roku: ""Odmietam interpretáciu, že Slovensko nesie vinu za terajšiu situáciu. Nie je to tak a všetci v Európe to vedia," uviedol Eduard Kukan na margo vznikajúceho napätia medzi Slovenskou republikou a Maďarskom po tom, čo zákon o zahraničných Maďaroch vstúpil 1. januára 2002 do platnosti. Podľa neho nie sú však momentálne vzťahy medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou zlé."

Vážený pán minister, podľa môjho názoru môžu byť už horšie len vtedy, keby Maďarská republika napadla územie Slovenskej republiky alebo keby bola vojna. Lebo ak sa uplatňuje zákon iného štátu, ja to považujem za zlý signál. Za zlú skutočnosť, za zlú realitu. Čo môže byť horšie ako to, že sa nerešpektuje zvrchovanosť Slovenska zo strany inej krajiny?

Pokračujem v citácii z príslušného denníka: "Už začiatkom minulého týždňa premiér Mikuláš Dzurinda informoval o intenzívnych bilaterálnych rokovaniach na expertnej úrovni." A teraz cituje článok pána predsedu vlády: "Budeme čakať do skončenia expertných rokovaní, najneskôr však do začiatku januárovej schôdze parlamentu."

Začiatok je tu, a my o ničom nevieme. My nevieme, aké sú opatrenia. My nevieme, aké postupy vláda konkrétne prijala. Zase len odkladá. Dajte nám čas, budeme tento problém riešiť. Jednoznačne povedané: Nezvládla sa táto situácia a nezvládli ste tento problém.

Preto si myslím, že by ste sa mali národu ospravedlniť, občanov požiadať o prepáčenie a mali by ste asi v tichosti odísť, celá vláda.

Vážená Národná rada, dovolím si v tejto súvislosti ešte predložiť návrh na doplnenie uznesenia. Odporúčam, aby v bode 2 Národná rada konštatovala, že "vláda Slovenskej republiky nedostatočne obhajovala záujmy Slovenskej republiky voči Maďarskej republike a medzinárodným inštitúciám v tom, aby Zákon o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách nebol uplatňovaný na Slovensku". Po druhé: "Žiadame vládu Slovenskej republiky predložiť Národnej rade Slovenskej republiky systém opatrení na ochranu národnoštátnych záujmov Slovenskej republiky v súvislosti s účinnosťou Zákona Maďarskej republiky o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách."

Aj keď nás pán premiér prosil, aby sme nedávali termíny, dovolím si tento termín predložiť, aby to bolo najneskoršie v piatok tento týždeň, to znamená 8. 2. 2002.

Vážené dámy a páni, uvedomujem si, znova chcem zdôrazniť, rozsah, zložitosť tohto problému, uvedomujem si aj zodpovednosť. Uvedomujem si, akým spôsobom sa to má riešiť. Ale plne si stojím za tým, čo som v súčasnom období povedal. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie v rozprave. K vášmu vystúpeniu jedna faktická poznámka pána poslanca Hofbauera. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Máte slovo, pán poslanec Hofbauer.

R. Hofbauer, poslanec: Pán poslanec Kalman vyjadril začudovanie nad tým, že generalita tohto štátu slabo obhajuje záujmy tohto štátu. Nuž, nie je na tom nič čudné. Slovenská republika je asi jediný štát na svete, ktorý má prezidenta nemeckej národnosti, predsedu Národnej rady Rusína, premiér je cigáň, minister zahraničných vecí, úprimne povedané, neviem, čím je, pretože jeho manželka nevie ani reč národa štátu, na území ktorého žije, minister spravodlivosti je príslušník rádu nemeckých rytierov a minister vnútra Šimko vznik Slovenskej republiky pripodobnil k barbarom rozvracajúcim Rímsku ríšu. Takže ak na čele tohto štátu stojí takáto zostava, doplnená ešte za podpredsedu vlády a podpredsedu Národnej rady, ktorí sú maďarskej národnosti, tak nie je sa čo čudovať.

I. Presperín, podpredseda NR SR: V rozprave ďalej vystúpi pán poslanec Zelník. Po ňom pán poslanec Rusnák z SDK.

Nech sa páči, pán poslanec Zelník, máte slovo.

Š. Zelník, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, Pravá Slovenská národná strana vyjadrila opakovane protest voči arogantnému prístupu Maďarskej republiky pri uplatňovaní Zákona o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch. Zákon, ktorý sa vzťahuje na príslušníkov maďarských menšín žijúcich v susedných štátoch, podľa textu Zákona o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách títo nestratili maďarské štátne občianstvo dobrovoľným zrieknutím sa. Tým je jednoznačne vyjadrená výhrada k hraniciam Maďarska po prvej a druhej svetovej vojne. Ak by Slovensko súhlasilo so Zákonom o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch, akceptovali by sme výhrady k hraniciam. To by znamenalo spochybnenie Trianonskej mierovej zmluvy z roku 1920 a Parížskej mierovej zmluvy z roku 1947. Jasne to povedal premiér maďarskej vlády Orbán, keď povedal, že sa napĺňa historická túžba po zjednotení Maďarska.

Uplatňovaním zákona sa zavádza výkon štátnych právomocí Maďarskej republiky na území Slovenskej republiky s jasným cieľom pri skupine obyvateľstva vytvárať negatívny vzťah k vlastnej Slovenskej republike. Maďarskí politici prijatím tohto zákona ignorujú medzinárodné právne normy, Chartu OSN, Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Rámcový dohovor o ľudských právach poskytovaním výhod na základe čisto etnického kritéria.

Zákon obsahuje bezprecedentné zasahovanie Maďarska do vnútorných vecí Slovenskej republiky. Zákon je založený na nesprávnej téze, že maďarský štát preberá zodpovednosť za príslušníkov národnostnej menšiny v cudzom štáte. Medzinárodné spoločenstvo túto tézu neuznáva. Odporuje Charte OSN a normám Európskej únie, preto aj Benátska komisia v októbri 2001 zdôraznila, že prvoradú zodpovednosť za menšiny má štát, na území ktorého menšiny žijú. Okrem toho tento zákon je jednoznačne diskriminačný. V Rakúsku sa zákon v záujme dobrých susedských vzťahov neuplatňuje.

Prečo si maďarskí politici dovolia voči Slovenskej republike to, čo si nedovolia k iným? Nuž preto, že súčasná vláda Slovenskej republiky neháji záujmy tohto štátu. Som presvedčený, že ak by sa neschyľovalo k voľbám, súčasná vláda by s uplatňovaním tohto zákona na Slovensku súhlasila. Teraz len hrá pred slovenským voličom divadlo.

Vážený pán premiér, argumentovali ste tým, že Maďarská republika sa chystá k voľbám a politici v Maďarsku tento zákon využili v rámci predvolebného boja. Ale veď aj vďaka tomuto zákonu budú pozície maďarských nacionalistov posilnené. S kým potom chcete rokovať, ale najmä, aký bude výsledok vášho rokovania? Uplatňovanie tohto zákona je pre Slovenskú republiku neprijateľné.

Vážené kolegyne a kolegovia súčasnej vládnej garnitúry, už mnohokrát ste hlasovali proti záujmom tejto krajiny. Spamätajte sa, lebo práve vaše kroky v minulosti spôsobili túto situáciu! Osočovali ste nás a v médiách mnohokrát zaznievalo, že národniari hrajú len populisticky maďarskou kartou. Naše upozornenia ste zosmiešňovali. Škoda, že čas dal za pravdu nám. Keď v Národnej rade boli predložené dva návrhy zákona o používaní slovenského jazyka ako štátneho jazyka, matičný zákon ste nepodporili, vraj treba ústretovosť. Keď maďarskí politici žiadali dvojjazyčné nápisy, tzv. tabuľový zákon, schválili ste 20-percentnú hranicu na jeho používanie s tým, že veď už budú ticho, a čo keď na tabuli budú názvy miest a obcí vo viacerých jazykoch.

Po voľbách sme upozorňovali a žiadali, aby SMK nešla do vlády. Výsledok? Plnil sa len jej úzko etnicky zameraný volebný program. Schválili ste im zákon o používaní jazyka národnostných menšín. S akým efektom? Slováci sú na juhu diskriminovaní vo vlastnom štáte. Postupne sa schvaľovali drobné, ale významné kroky, a tým sa významne podporovala maďarská iredenta. Bolo by hanbou, ak by Národná rada Slovenskej republiky nezaujala jednoznačné stanovisko. A čudujem sa kolegom a kolegyniam, ktorí sa stavali a budú stavať na obhajobu záujmov iného štátu. Pýtam sa: Komu ste skladali sľub poslanca?

Dosť bolo ustupovania. Treba rázne povedať: Ďalej neustúpime ani o milimeter! Žiadam vás, aby ste podporili uznesenie, ktoré predkladám za Pravú Slovenskú národnú stranu. Predkladám návrh na uznesenie:

"Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky o vypovedanie Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou."

Vláda Slovenskej republiky, neschovávajte sa za argumenty, že chceme vstupovať a čakáme na pozvanie do Európskej únie. Pozvánku môže dostať len suverénny a zvrchovaný štát. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec Zelník, za vaše vystúpenie v rozprave.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ján Rusnák. Po ňom pán poslanec Kanis z SDĽ.

J. Rusnák, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené dámy a páni, keďže tu už bolo povedané veľa, ja sa sústredím len na pozmeňujúci návrh, ktorý predložím za poslanecký klub. Pozmeňujúci návrh Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky o Zákone o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách (tlač 1291).

Podľa § 85 ods. 3 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v predloženom texte návrhu Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky o Zákone o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách (tlač 1291) navrhujem:

Tretí odsek pôvodného návrhu, ktorý znel: "Národná rada Slovenskej republiky, berúc do úvahy stanoviská relevantných európskych inštitúcií, osobitne Benátskej komisie, zdôrazňuje, že nevyjadrila súhlas s vykonávaním Zákona o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách na území Slovenskej republiky, a vyhlasuje, že s uplatňovaním uvedeného zákona na území Slovenskej republiky nesúhlasí", nahradiť textom: "Národná rada Slovenskej republiky, berúc do úvahy stanoviská relevantných európskych inštitúcií, ako aj obavu z možného narušenia stability v strednej a východnej Európe vyhlasuje, že s uplatňovaním účinkov uvedeného zákona na území Slovenskej republiky nesúhlasí."

Štvrtý a piaty odsek pôvodného návrhu, ktoré zneli: "Národná rada Slovenskej republiky konštatuje, že maďarská strana doteraz nepodnikla také kroky, ktoré by rozptýlili obavy a výhrady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky preto vyzýva Maďarskú republiku, aby bol predmetný zákon uvedený do súladu so základnými zásadami medzinárodného práva, ako aj európskymi štandardmi ochrany národnostných menšín, a aby sa uplatňoval výhradne na území Maďarskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky verí, že Maďarská republika prijme v tomto zmysle a v záujme ďalšieho rozvíjania dobrých susedských vzťahov a priateľskej spolupráce medzi Slovenkou republikou a Maďarskou republikou náležité opatrenia."

Zlúčiť a nahradiť novým záverečným štvrtým odsekom, ktorý znie: "Národná rada Slovenskej republiky vyjadruje presvedčenie, že existuje rámec dvojstranných a mnohostranných dohôd, vytvára náležitú základňu na vzájomnú spoluprácu v oblasti ochrany ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k národnostným menšinám. Národná rada Slovenskej republiky v tejto súvislosti očakáva, že Maďarská republika prijme adekvátne opatrenia v záujme ďalšieho rozvíjania dobrých susedských vzťahov a priateľskej spolupráce medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou."

Odôvodnenie týchto návrhov: Cieľom pozmeňujúcich návrhov je v rámci prebiehajúcich rokovaní s maďarskou stranou zdôrazniť postavenie Národnej rady Slovenskej republiky ako výlučného zákonodarného orgánu Slovenskej republiky v súvislosti s odmietnutím účinkov Zákona o zahraničných Maďaroch v susedných krajinách (ods. 3). Pozmeňujúci návrh v odseku 4 zdôrazňuje skutočnosť, že existujúce dvojstranné a mnohostranné dohody vytvárajú náležitý rámec na riešenie problematických otázok pri ochrane národnostných menšín, a vyjadruje tiež očakávania, že Maďarská republika bude v záujme rozvíjania dobrých susedských vzťahov so Slovenskou republikou využívať tento rámec na spoluprácu. Ďakujem za pozornosť.