J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, na základe žrebovania budú v rozprave vystupovať striedavo poslanci zastupujúci poslanecké kluby a poslanci, ktorí nie sú členmi poslaneckých klubov, čiže nezávislí poslanci, v takomto poradí: pán poslanec Bohunický (SDĽ) ako prvý, pán poslanec Duka-Zólyomi, potom pani poslankyňa Slavkovská, Kalman, Zelník, Rusnák, Kanis, Kotian, Hudec, Slota, Švec, Hofbauer, Moric, Oberhauser, Binder, Kolláriková, Malíková, Húska, Šepták, Paška, Gašparovič, Sitek, Cuper, Kandráč, Podhradská, Mušková, Jarjabek, Benčat, Brňák a posledný pán poslanec Cabaj. Čiže 30 prihlásených poslancov do rozpravy.
Chcem upozorniť poslancov, že do času určeného pre poslanecký klub a poslanca, ktorý nie je členom poslaneckého klubu, sa započítava aj čas využitý na faktické poznámky.
Takže budeme pokračovať v rozprave. Pretože z klubu SOP sa nikto neprihlásil, nasleduje SDĽ - pán poslanec Bohunický. Nech sa páči, pán poslanec Bohunický. Po ňom pán poslanec Árpád Duka-Zólyomi.
Nech sa páči, pán poslanec.
P. Bohunický, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán premiér, vážení páni ministri, vážená Národná rada Slovenskej republiky, v úvode môjho vystúpenia chcem priblížiť niektoré obsahové a časové súvislosti prerokúvaného bodu programu. Robím to z toho dôvodu, že sme v posledných dňoch a mesiacoch mohli počuť, že uvedená problematika na pôdu Národnej rady Slovenskej republiky vôbec nepatrí.
Minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Eduard Kukan požiadal Zahraničný výbor Národnej rady o prerokovanie informácie o stave rokovaní medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o výhradách Slovenskej republiky k zákonu o Maďaroch žijúcich v zahraničí. Problematikou zákona sa zaoberal zahraničný výbor na svojej schôdzi ešte 29. 11. 2001. Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Jaroslav Chlebo ako spolupredseda slovensko-maďarskej zmiešanej komisie na vykonanie základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou informoval členov výboru o širších súvislostiach uvedenej právnej normy a ich hodnotení zo strany oficiálnych orgánov Slovenskej republiky.
Zahraničný výbor Národnej rady sa oboznámil s dôvodmi, prečo Slovenská republika naďalej uplatňuje svoje námietky k zákonu. Bolo konštatované, že táto právna norma presahuje svojím zámerom, významom i dôsledkami teritórium Maďarskej republiky. Jej hlavnými charakteristikami sú nerešpektovanie základných zásad a noriem medzinárodného práva a prehliadanie existencie dvojstrannej zmluvnej základne. To predstavuje zásah do základných prvkov štátnej suverenity dotknutých štátov vrátane Slovenskej republiky.
Jaroslav Chlebo tiež zdôraznil, že hodnotenie predmetného maďarského zákona zo strany Slovenskej republiky je veľmi blízke alebo totožné s pozíciami Európskej komisie Rady Európy pre demokraciu prostredníctvom práva, tzv. Benátskej komisie, a vysokého komisára pre národnostné menšiny Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.
Zahraničný výbor Národnej rady na zasadaní dňa 29. 11. 2001 rozhodol, že problematiku zákona predloží do pléna Národnej rady ešte na decembrovom zasadaní. V tejto súvislosti Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky pripravilo návrh Vyhlásenia Národnej rady o Zákone o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách. Vyhlásenie zahraničného výboru zahraničný výbor prijal na 100. schôdzi výboru dňa 17. decembra 2001.
Diskusia na oboch zasadaniach zahraničného výboru sa niesla vo vecnom tóne so snahou držať otázku ako problém medzinárodného práva. Žiaľ, najmä vystúpeniami kolegov Árpáda Duku-Zólyomiho a Františka Šebeja sa stal z uvedenej záležitosti politický problém. Títo dvaja poslanci a členovia výboru argumentovali, že táto otázka na schôdzu Národnej rady nepatrí a má ju riešiť diplomatickou cestou exekutíva, t. j. Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky v spolupráci s inými rezortmi vlády Slovenskej republiky. Keď ostali vo svojich názoroch osamotení, chceli obštrukciou zastaviť prijatie uznesení. Svoje nesúhlasné stanovisko s takýmto postupom som vyjadril priamo na zahraničnom výbore. Chápem postup môjho priateľa Árpáda Duku-Zólyomiho, nechápem však postoj Františka Šebeja. Je predsedom integračného výboru, má z tohto postu obhajovať záujmy Slovenskej republiky, a svojím postupom vlastne ide proti týmto záujmom. Ostatní členovia zahraničného výboru však postupovali v zmysle zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a uznesením výboru požiadali Národnú radu prerokovať vyhlásenie ako samostatný bod programu.
Vzhľadom na krátkosť času a možno aj z nedostatku politickej vôle v koaličnej rade nebolo vyhlásenie prerokované ešte na 53. schôdzi v decembri, teda pred účinnosťou Zákona o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách, ktorý začal mať účinnosť 1. 1. 2002. V zmysle uznesenia Zahraničného výboru Národnej rady bolo však vyhlásenie zaradené medzi prvé body 54. schôdze ako tlač 1291. Je preto správne, že na iniciatívu Parlamentu Maďarskej republiky odpovedá Národná rada v podobe prerokovania vyhlásenia a je diskusia okolo porušovania suverenity Slovenskej republiky.
Vážená Národná rada Slovenskej republiky, dovoľte mi stručne sa vyjadriť k textu Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky o Zákone o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách. V úvode vyhlásenia sa oceňuje dosiahnutá úroveň susedských vzťahov. Už prijatie Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou z 19. marca 1995 bolo významným príspevkom k stabilite regiónu. Po voľbách v roku 1998 Slovenská republika realizovala v oblasti postavenia národnostných menšín viacero významných krokov. Medzi inými prijala zákon o používaní jazykov národnostných menšín, znovu zaviedla dvojjazyčné vysvedčenia, ratifikovala Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov. Vláda Slovenskej republiky navrhla zriadenie fakulty na vzdelávanie pedagógov v maďarskom jazyku, podpísala dohodu o spoločnej výstavbe Mosta Márie Valérie v Štúrove, podpísala protokol Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a Ministerstva zahraničných vecí Maďarskej republiky o vytvorení mechanizmu naplnenia základnej zmluvy, z ktorého vyplývalo vytvorenie jedenástich zmiešaných komisií. Všetky tieto kroky boli realizované napriek často zložitej vnútropolitickej situácii Slovenskej republiky za podpory parlamentných politických subjektov.
V rokoch 2000 - 2001 však Slovenská republika zaznamenala viaceré vyhlásenia a kroky zo strany Maďarskej republiky, ktoré tento pozitívny rozvíjajúci proces komplikujú. Najnovší, ale zároveň najzávažnejší krok, negatívne vplývajúci na vzájomné vzťahy Slovenskej republiky a Maďarskej republiky, sa stal 19. 6. 2001 v Parlamente Maďarskej republiky. V tento deň bol, bez ohľadu na výhradu zainteresovaných krajín, prijatý Zákon o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách. Slovenská republika pri hodnotení maďarskej právnej normy dospela k záveru, že jej obsah je vo viacerých ustanoveniach v priamom rozpore s primárnou zodpovednosťou domovského štátu za osud národnostných menšín na ich území. Maďarská republika sa snaží bez súhlasu domovského štátu existujúci stav radikálne zmeniť.
Preto je napríklad používaná účelová argumentácia o hrozbe hromadnej migrácie aj občanov Slovenskej republiky hlásiacich sa k maďarskej národnosti do Maďarskej republiky. Podľa oficiálnych zdrojov Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky sú aktuálne údaje o migrácii zo Slovenskej republiky do Maďarskej republiky: 12 v roku 1999, 14 v roku 2000. Opačne, z Maďarskej republiky do Slovenskej republiky: 14 v roku 1999 a 22 v roku 2000. O akej hromadnej migrácii teda hovoríme? Naše historické skúsenosti jednoznačne potvrdzujú, že práve otázka umelo iniciovaných migračných presunov spôsobila vo vedomí menšinových spoločenstiev najväčšie traumy, a preto i nepriamu argumentáciu s takouto témou považujem za krajne nezodpovednú.
V druhej a tretej časti vyhlásenia sú zverejnené základné výhrady Slovenskej republiky voči ustanoveniam Zákona o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách. Prvá výhrada sa týka exteritoriálnych účinkov zákona. Cieľ a predmet úpravy zákona má byť zreteľne vymedzený tak, že zákon je výlučne zameraný na posilnenie kultúrnych väzieb vlasti s osobami patriacimi k maďarskej národnosti a maďarskej národnostnej menšine vo svete. Zákon sa teritoriálne obmedzuje na susedné krajiny, pritom z predmetu jeho úpravy je vylúčené Rakúsko a je založený na myšlienke podriadenosti štátnych občanov maďarskej národnosti v susedných štátoch maďarskej jurisdikcii. Táto myšlienka je systematicky premietnutá do ustanovení § 1 až § 22 zákona, keďže až ustanovenie § 23 má názov Využívanie výhod na území Maďarskej republiky.
Druhá výhrada smeruje k nerešpektovaniu prijatých záväzkov z mnohostranných a jednostranných zmlúv. Maďarská republika prípravu a prijatie predmetného zákona s účinkami na území Slovenskej republiky nekonzultovala so slovenskou stranou a nerešpektovala Zmluvu o dobrom susedstve, priateľstve a spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou z 19. 3. 1999 a v nej zakotvené základné mechanizmy dvojstrannej spolupráce. Ustanovenie § 2 ods. 2 zákona stanovuje, že sa zákon bude uplatňovať bez porušenia medzinárodných dohôd a prijatých záväzkov Maďarskej republiky. Podľa tohto vyhlásenia by sa úprava dosiahnutá v zákone mala realizovať vo vzťahoch k Slovenskej republike výlučne prostredníctvom mechanizmov, príslušných dvojstranných zmlúv, napríklad v oblasti školstva, kultúry, zamestnávania. Uvedené ustanovenie je však v rozpore s ostatnými ustanoveniami zákona, ktoré nerešpektujú mnohostranné a dvojstranné záväzky s Maďarskou republikou.
Treťou výhradou k maďarskému zákonu je vytváranie inštitucionálnych, právnych väzieb Maďarskej republiky s občanmi Slovenskej republiky maďarskej národnosti. V tomto zmysle možno nájsť viacero problematických ustanovení zákona, či už ide o úlohu odporúčacej organizácii pri vydávaní maďarského preukazu s väzbou na Maďarskú republiku, je to v § 19 až § 21 zákona, alebo o činnosť a podporu organizácií pôsobiacich v susedných krajinách, ktoré napomáhajú plniť ciele maďarských spoločenstiev žijúcich v susedných krajinách. Je to v § 18 zákona.
Vytváranie právnych väzieb občanov Slovenskej republiky s iným štátom spochybňuje suverenitu Slovenskej republiky, pretože práve obyvateľstvo štátu tvorí jeden z konštitucionálnych prvkov medzinárodnej subjektivity štátu. Slovenská republika takisto namieta formulácie, zodpovednosť za Maďarov žijúcich za hranicami a zabezpečenie príslušnosti Maďarov žijúcich v susedných krajinách jednotnému maďarskému národu. Takéto formulácie možno nájsť v 1. a 5. odseku preambuly zákona. Maďarský zákon zároveň predpokladá vydávanie preukazov, na ktorý sa viaže preferenčný režim nielen osobe, ktorá sa prihlási k maďarskej národnosti, ale aj rodinným príslušníkom tejto osoby, dokonca, ako citujem zo zákona, "aj vtedy, ak tieto osoby nie sú maďarskej národnosti". Slovenská republika sa obáva, že takáto formulácia zákona vytvára priestor na nepriamu asimiláciu. Uspokojená preto stanoviskom Benátskej komisie, ktorá uvádza, že "osobná, individuálna voľba je síce nevyhnutný, ale nie postačujúci prvok ako titul na príslušné zvýhodnenia".
Štvrtá výhrada poukazuje na spôsob financovania a materiálnej podpory maďarskej menšiny na Slovensku. Aj v tejto oblasti má zákon niekoľko legislatívnych nedostatkov. Napríklad zákon stanovuje podávanie žiadostí organizácii založenej za týmto účelom na území Slovenskej republiky (§ 25 ods. 1), no nedefinuje, podľa akého právneho poriadku bude táto organizácia založená. Táto organizácia uzavrie občianskoprávnu zmluvu, uzatvorenú v Maďarskej republike, založenou verejnoprospešnou organizáciou. Je to § 25 ods. 2 zákona. Štát nemôže preniesť na mimovládne združenie registrované v inom štáte žiadnu úradnú funkciu. Navyše medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou existujú príslušné bilaterálne dohody a programy, ktoré sa Maďarská republika v základnej zmluve zaviazala rešpektovať. Je to v článku 12 ods. 2 zmluvy.
Na základe týchto štyroch výhrad Národná rada Slovenskej republiky vo svojom vyhlásení považuje Zákon o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách za porušenie medzinárodného práva a zásah do integrity vnútroštátneho právneho poriadku Slovenskej republiky. Národná rada vyhlasuje, že s uplatňovaním uvedeného zákona na území Slovenskej republiky nesúhlasí a žiada maďarskú stranu, aby sa zákon uplatňoval výhradne na území Maďarskej republiky.
Vážená Národná rada Slovenskej republiky, dovoľte mi, aby som v závere svojho vystúpenia formuloval niektoré odporúčania pre exekutívu a Národnú radu.
1. V ďalšom období bude potrebné požadovať od maďarskej strany nové znenie vykonávacích predpisov, ktoré by plne rešpektovalo a vychádzalo zo záverov tzv. Benátskej komisie a hodnotiacej správy Európskej komisie. Zároveň, ako to bolo vyjadrené aj pánom premiérom, treba vyjadriť pripravenosť a ochotu rokovať o problematike s Maďarskou republikou ďalej prostredníctvom už dohodnutého spôsobu, t. j. pracovnou skupinou expertov medzinárodného práva, či inou cestou pri využívaní mechanizmov základnej zmluvy.
2. V zmysle § 61 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky zriadiť Dočasnú komisiu Národnej rady Slovenskej republiky zloženú zo zástupcov jednotlivých poslaneckých klubov, ktorá bude monitorovať vývoj súvisiaci s realizáciou Zákona o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách a jeho dosahy na Slovenskú republiku. Komisia bude slúžiť i na vypracovanie stanovísk a odporúčaní pre výbory Národnej rady Slovenskej republiky a Národnú radu Slovenskej republiky ako celok. Uvedený návrh predložím ako návrh uznesenia k prerokúvanému bodu programu.
3. Prostredníctvom exekutívy, Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Národnej rady Slovenskej republiky o každom podstatnejšom vývoji v záležitostiach týkajúcich sa Zákona o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách informovať Európsku úniu a jej príslušné orgány. Na základe informácií nesmie vzniknúť dojem, že Slovenská republika žiada o pomoc riešenia problému, ale predovšetkým informuje o svojich krokoch zameraných na dodržiavanie zámerov tzv. Benátskej konferencie a hodnotiacej správy Európskej komisie a tým i medzinárodného práva.
Dovoľte mi v závere môjho vystúpenia poďakovať za doterajšiu profesionálnu prácu štátnemu tajomníkovi Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky Jarovi Chlebovi. Zároveň som splnomocnený vyhlásiť, že všetci poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za Stranu demokratickej ľavice podporia Vyhlásenie Národnej rady o Zákone o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách, ako i príslušné uznesenia.
Dovoľte mi predložiť uznesenie k návrhu na prijatie Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky o Zákone o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách (tlač 1291).
"Národná rada Slovenskej republiky žiada predsedu Národnej rady Slovenskej republiky v zmysle § 61 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku NR SR zriadiť Dočasnú komisiu Národnej rady Slovenskej republiky zloženú zo zástupcov jednotlivých poslaneckých klubov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá bude monitorovať vývoj situácie súvisiaci s realizáciou Zákona o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách a jeho dosahy na Slovenskú republiku. Komisia bude slúžiť i na vypracovanie stanovísk a odporúčaní pre výbory Národnej rady Slovenskej republiky a Národnú radu Slovenskej republiky ako celok."
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem. Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Bohunického. Pán poslanec Švantner, Jasovský, Mesiarik, Podhradská a posledný pán poslanec Cuper. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Ako prvý, pán poslanec Dušan Švantner, nech sa páči.
D. Švantner, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Pán kolega, ja sa chcem spýtať, načo chcete vytvoriť komisiu, keď je tu jednoznačne jasné, že sa porušujú zákony Slovenskej republiky? Na to nepotrebujeme komisiu.
A tu sa mi natíska jedna taká otázka k vám, je to zase do určitej miery dvojtvárnosť SDĽ, lebo pán minister Ftáčnik bez súhlasu parlamentu dal vyrábať dvojjazyčné vysvedčenia. Všetci sa na to pamätáme. Bol veľmi aktívny, aby ste čo najskôr splnili požiadavku maďarskej koalície. Naproti tomu prečítajte si vo včerajších novinách v Národnej obrode, ako zareagovali žiaci základnej školy. "My žiaci 9. ročníka Základnej školy Rajecká Lesná protestujeme proti tomu, že sme dostali vysvedčenie, na ktorom nie je napísaná národnosť." Na jednej strane maximálna ústretovosť voči maďarskej koalícii, na druhej strane sme zrušili písanie národnosti na vysvedčeniach, ktoré dostávajú naše deti. Ďakujem.
J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Jasovský.
J. Jasovský, poslanec: Áno, ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda. Počúval som pozorne vystúpenie pána poslanca a zaujala ma, samozrejme, z profesionálneho hľadiska aj časť, keď hovoril o moste v Štúrove. Iste, som presvedčený, že nejde o otázku z hľadiska odborného charakteru, z hľadiska dopravnej infraštruktúry a podobne, pretože každá predchádzajúca vláda pripravovala mostné teleso v súvislosti s výstavbou hrádze Gabčíkovo - Nagymaros, kde priehradné teleso mohlo slúžiť ako most aj pre diaľničnú, to znamená aj nákladnú dopravu.
Chápem postavenie tohto mosta naozaj len ako populistický krok, aj keď, verte mi, sa teším zo všetkého, čo sa podarí urobiť v rámci dobra na Slovensku, aj keď tých príležitostí na tešenie v rámci Slovenska a súčasnej vlády je naozaj veľmi málo. Chcem konštatovať, že použitie tohto mosta vzhľadom na jeho nosnosť je naozaj len pre pešiu turistiku alebo pre osobné autá. A chcem povedať, že vláda nebola schopná riešiť ani problém obidvoch miest, ani Ostrihomu, ani Štúrova, kde nával kúpychtivých turistov v Štúrove, resp. turistov z maďarskej strany, pre ktorých sú ceny na Slovensku výhodné, zaplavuje toto mesto. To znamená, že sa nedokázala riešiť ani len otázka vôbec využitia tohto mosta z hľadiska nejakej serióznej turistickej návštevnosti.
A takisto by som chcel povedať, že tak, ako na Slovensku býva vždy spackané niečo, samozrejme, že aj výberové konania, ktoré sa týkali výstavby tohto mosta, museli podliehať určitým tlakom a museli byť medializované na Slovensku, pretože znovu výstavbu tohto mosta vyhrali, samozrejme, maďarské firmy, a čo je zaujímavé, s firmami, ktoré sú blízke vládnej koalícii z východného Slovenska. Nevyhrali výstavbu tohto mosta firmy, ktoré sú naozaj blízko Štúrova. Takže chcem povedať, že to bol naozaj len populistický tlak maďarskej vlády na slovenskú vládu.
J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Mesiarik.
M. Mesiarik, poslanec: Ďakujem za slovo. Ak pán poslanec Bohunický hovoril aj za klub, alebo zo širšieho hľadiska, myslím si, že vec je jasná, že týmto vystúpením pána Bohunického je stanovisko jasné. Jednoducho odmieta uplatňovanie zákona na Slovensku, dokonca navrhuje sprísnenie textu, s čím ja vrelo súhlasím, pretože skutočne text nášho vyhlásenia musí byť jasný, jednoznačný a nedávajúci možnosť špekulovať ani vláde, ani nikomu.
Na druhej strane si myslím, že to, že tu dnes rokujeme o tomto probléme, to by nemal byť koniec. Neviem si však predstaviť, aby sa parlament zaoberal každý druhý týždeň týmto problémom. Preto ja vítam taký návrh, ktorý tu padol, aby sme dali dokopy ľudí z každého klubu, ktorý bude sledovať problém, bude sledovať to, na čom sa dnes dohodneme, ako sa plní zo strany vlády, bude sledovať, a na to máme právo, ako bežia medzinárodné rozhovory. Samozrejme, čo sa dá von, pôjde, čo nie, táto skupina vie, čo môže publikovať. A hlavne nám bude dávať informácie, prípadne dá pokyn alebo podnet, aby parlament opätovne začal problém prerokúvať, keby bolo nie tak, ako rozhodneme dnes. Takže ja vítam tento návrh a budem ho podporovať.
J. Migaš, predseda NR SR: Pani poslankyňa Podhradská.
M. Podhradská, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Bohunický, vy ste spomínali ako jeden z dobrých príkladov vývoja slovensko-maďarských vzťahov Most MárieValérie, ktorý bol v minulom roku dokončený. Tento most bol naozaj počas minulého roku, keď ho slávnostne otvárali, predstavovaný našej verejnosti ako symbol porozumenia a spolupráce medzi Slovenskom a Maďarskom. Ako si predstavuje túto spoluprácu a porozumenie maďarská strana, to nám jasne dokumentuje Zákon o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách.
A ešte jednu poznámku. Vy ste spomenuli, že v zahraničnom výbore počas diskusie o tom, či sa bude v pléne hovoriť o tomto probléme, alebo nie, boli jednoznačne proti pán Šebej a pán Duka-Zólyomi, a zároveň ste povedali, že chápete postoj pána Zólyomiho, ale nechápete pána Šebeja. Nuž, ja sa čudujem, lebo ja nechápem ani postoj pána Duku-Zólyomiho. Ak ho len to, že je maďarskej národnosti, oprávňuje na to, aby bol proti tejto diskusii, tak mu chcem pripomenúť, že je poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, a nie Maďarskej republiky.
J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Cuper.
J. Cuper, poslanec: Pán predseda, dúfam, že sa cítite aspoň vy suverénnym predsedom tohto parlamentu a že si stojíte za tým, čo odhlasoval parlament a ten odhlasoval, že tu má sedieť aj Dzurinda. Takže neviem, kde zmizol. To je po prvé. Takže uznesenia parlamentu sa dodržujú. To po druhé.
Nemyslím si, že je pravdou to, čo píše Magyar Hírlap, žeby vláda Slovenskej republiky riadila tento parlament a dávala zelenú diskusiu v tomto parlamente. Áno, táto diskusia sa, pán Bohunický, odkladala a úplne zbytočne. Pretože ste boli ústretoví voči maďarskej koalícii, ktorá by vám nebola odhlasovala zákon o štátnom rozpočte, v ktorom si dala dobre za to zaplatiť ďalšou pol miliardou korún. Takže okrem 1 750 mil. na Most Márie Valérie, ktoré sa mohli využiť na to, aby sa priblížilo východné Slovensko západnému postavením lepších ciest, ste stavali cesty do Budapešti. V tom je tá nezmyselnosť vášho konania. V tom je tá nezmyselnosť, že namiesto toho, aby ste sa starali o integráciu Slovenska, snažíte sa ho dezintegrovať "rozvŕtavaním" novými hraničnými priechodmi do Maďarska, aby, nebodaj, naši spoluobčania maďarskej národnosti nemali ďaleko do Budapešti, kde chodia intrigovať a pôsobia ako piata kolóna. Vydierajú túto vládu, ktorá nebola schopná správať sa ako suverén a zastaviť realizáciu tohto zákona na slovenskom území. Chodí sa doprosovať Budapešti nejakými nezmyselnosťami, ako to robí pán Chlebo aj s ministrom zahraničných vecí Kukanom. My sa nemáme komu čo doprosovať, sme zvrchovaný a suverénny štát. A jeho vláda sa má aj tak správať.
Pán Bohunický, tieto postkomunistické spôsoby zriaďovať komisie na komisie, s tým máme skúsenosti v medzinárodných vzťahoch, keď sa kedysi ustupovalo Hitlerovi... (Zaznel zvuk časomiery.)
J. Migaš, predseda NR SR: Reakcia na faktické poznámky - pán poslanec Bohunický.
P. Bohunický, poslanec: Pekne ďakujem, pán predseda. Ja chcem poďakovať všetkým vystupujúcim s faktickými poznámkami, najmä pánovi Mesiarikovi, ktorý vlastne ozrejmil, na čo je dobré vytvoriť komisiu Národnej rady. No ak je komisia pozostatok nejakých postkomunistických tradícií, tak potom sa dostala do rokovacieho poriadku terajšej Národnej rady Slovenskej republiky a ako jeden významný mechanizmus slúži na posudzovanie veci. A ja si myslím, že by sme sa nemali vzdávať takejto možnosti priebežne sledovať vyvíjajúcu sa vec aj na pôde parlamentu.
Ja som povedal a ten návrh som legitímne predložil, takže si nemyslím, že ak Národná rada naozaj zváži, že chce a má záujem o to, aj v užšom grémiu sledovať vývoj, na komisiu si môže prizývať odborníkov a... (Hlasy z pléna.) Takže môže tieto veci veľmi kvalifikovane a dobre posúdiť a vlastné závery potom môže dať v podobe správ, či už písomných, alebo ústnych vyjadrení, aj na Národnú radu.
Chcem poďakovať za to aj pánovi poslancovi Jasovskému, ktorý hovoril, že my sa skutočne sústreďujeme na výpočet pozitív, ktoré sme urobili v problematike maďarsko-slovenských vzťahov. A medzi tie pozitíva naozaj patria aj most, ktorý spája tieto národy, aj keď je možný určitý politický podtext.
Takže pekne ďakujem za stanoviská a pripomienky a myslím si, že len vyjadrili presnejšie to, čo som ja povedal.
J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, pre vašu informáciu, predseda vlády sa ospravedlnil z rokovania, lebo začína (reakcie z pléna) rokovanie vlády Slovenskej republiky, ktoré bolo odsunuté z 9.00 hodiny na neskorší termín v súvislosti s tým, že predseda vlády dokončil svoje vystúpenie a reagoval na faktické poznámky.
Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Duka-Zólyomi. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. Po ňom pani poslankyňa Slavkovská.
Á. Duka-Zólyomi, poslanec: Pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení páni ministri, vystupujem v mene všetkých poslancov, v mene celého poslaneckého klubu Národnej rady Slovenskej republiky za SMK.
Národná rada Slovenskej republiky prerokúva návrh vyhlásenia skoncipovaný Zahraničným výborom Národnej rady v súvislosti so Zákonom o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch, ktorý bol prijatý 19. júna 2001 zákonodarným zborom Maďarskej republiky. Návrh zahraničného výboru vo vzťahu so spomínaným zákonom je negačný. Konštatuje, že predmetný zákon má exteritoriálny zámer, zasahuje do personálnej a územnej jurisdikcie Slovenskej republiky, porušuje medzinárodné právo, zasahuje do integrity vnútroštátneho právneho poriadku Slovenska, nevychádza zo základnej zmluvy podpísanej medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou v roku 1995 a pri realizácii zákona v praxi sa nevychádza zo stanoviska tzv. Benátskej komisie.
Výhrady uvedené v návrhu vyhlásenia sú však sčasti odborne nerelevantné, sčasti vychádzajú z názorovej inkompatibility so skutočnosťou, sčasti sú motivované etnokratickým chápaním ideí štátu a sčasti sú vyslovené z určitej politickej pozície koreniacej v tradíciách istých politických kruhov na Slovensku naladených proti Maďarom. Výhrady celkovo možno charakterizovať tak, že majú silný politický náboj zafarbený politickou ziskuchtivosťou. Tento pohľad na vec považujem za krajne nesprávny, preto nám dovoľte umožniť vám všetkým odpútať sa od tejto citovej a politickej motivácie objasnením niektorých nedorozumení v predloženom návrhu uznesenia.
Predovšetkým treba poukázať na omyly pri používaní niektorých odborných výrazov, ako napríklad exteritorialita a jurisdikcia. Oba odborné termíny majú v skutočnosti iný obsah, ako sa im prisudzuje v kontexte návrhu vyhlásenia.
Exteritorialita je pojem medzinárodného práva a znamená privilégium imunity, t. j. vyňatie osoby spod účinnosti zákonov platných na území štátu, na ktorom sa osoba nachádza. Takýto štatút sa priznáva napríklad akreditovaným diplomatom a zastupiteľským úradom štátov na území iných štátov. O exteritorialite je možné hovoriť aj vtedy, ak jeden štát prijme zákon na sankcionovanie osôb alebo... (Reakcia z pléna.)
Čušte, prosím vás pekne! Ja hovorím teraz! (Reakcia z pléna.)
J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Cuper!
Á. Duka-Zólyomi, poslanec: O exteritorialite...
J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Cuper!
Á. Duka-Zólyomi, poslanec: ... možno hovoriť aj vtedy, ak jeden štát... (Reakcia z pléna) Pán predsedajúci...
J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Cuper, žiadam vás, aby ste sa upokojili. Môžete sa prihlásiť s faktickou poznámkou a reagovať na vystúpenie pána poslanca Duku-Zólyomiho.
Á. Duka-Zólyomi, poslanec: O exteritorialite...
J. Migaš, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Duka-Zólyomi.
Á. Duka-Zólyomi, poslanec: ... môžeme hovoriť aj vtedy, ak jeden štát prijme zákon na sankcionovanie osôb alebo právnych subjektov na území iných štátov alebo v súvislosti s inými štátmi alebo ak sa prijmú opatrenia na uvalenie embarga voči druhému štátu.
V prípade Zákona o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch však o nič také nejde. Keďže medzi oprávnenou osobou, podľa zákona, a Maďarskou republikou nevznikne právny vzťah mimo územia Maďarskej republiky a ustanovenia zákona nie je možné ani na území Maďarskej republiky vynútiť na oprávnených osobách.
Z toho istého dôvodu ani o osobnej a teritoriálnej jurisdikcii zákona na území Slovenskej republiky nie je možné hovoriť, lebo pod jurisdikciou stricto sensu sa rozumie súdna právomoc vo vzťahu s konkrétnou právnou normou, t. j. vynútiteľnosť práva a sankcionovanie prostredníctvom orgánov na to oprávnených.
To znamená, že používať argumentáciu v súvislosti so Zákonom o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch vo vzťahu s exteritorialitou a zásahom zákona do jurisdikcie Slovenskej republiky je scestné a z odborného hľadiska absolútne nesprávne.
To isté platí aj o tvrdení, že zákon porušuje medzinárodné právo. O porušovaní medzinárodného práva by sme mohli hovoriť len vtedy, ak by došlo k neoprávnenému výkonu štátnej moci jedného štátu na území druhého štátu alebo k neoprávnenému výkonu štátnej moci na území jedného štátu na základe skutočností, ktoré sa odohrali na území druhého štátu. Keďže užívanie výhod a podpor, ktoré poskytuje tento zákon, nie je možné sankcionovať ani vynucovať ich užívanie na území druhého štátu, preto nie je možné hovoriť ani o porušovaní medzinárodného práva, ale ani o zásahu zákona do integrity vnútroštátneho právneho poriadku Slovenskej republiky.
Samozrejme, iná by bola situácia, keby štátna moc Slovenskej republiky sankcionovala občanov krajiny pre využívanie výhod poskytovaných zákonom Maďarskej republiky, taký počin by už patril do oblasti porušovania noriem prijatých medzinárodným spoločenstvom štátov. Ani preto nemôžeme hovoriť o zásahu tohto zákona do integrity právneho systému Slovenskej republiky, lebo oprávnené osoby podľa zákona nemôžu získať na území Slovenskej republiky oprávnenie na využívanie výhod a podpor. Oprávnenie môžu získať na základe vlastného rozhodnutia na výsostnom území Maďarskej republiky, podobne ako oprávnenie na reštitúciu za utrpenia počas druhej svetovej vojny, poskytovanej druhými štátmi.
Odvolanie sa na základnú zmluvu medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, samozrejme, nie je správne, ale nedovoľuje nám široké možnosti výkladu, pretože zmluva bola schválená Národnou radou Slovenskej republiky, potom ratifikovaná prezidentom republiky a nakoniec - pre naše zákony obvyklým spôsobom - publikovaná v Zbierke zákonov. Preto zmluva spolu s inkorporovanými medzinárodnými dokumentmi má charakter právnej normy. Toľko však môžeme konštatovať, že tak z textu zmluvy, ako aj z iných medzinárodných dokumentov je zrejmé, že výhody, ktoré zmluvami nie sú vyslovene zakázané, každá zmluvná strana ich môže poskytovať - len obmedzenia nemôžu byť obchádzané bez porušovania zmluvy.
Ako výsledok minuloročnej aktivity proti Zákonu o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch na pôde Parlamentného zhromaždenia Rady Európy vzišlo stanovisko Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva tzv. Benátskej komisie. V rozsiahlom stanovisku komisie sú rôzne konštatácie, ktoré si môže každý záujemca preštudovať. Ale čo sa týka výhrad proti Zákonu o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch, treba si všimnúť najmä dve veci:
1. Potvrdenie o oprávnení oprávnenej osobe môže vydávať len úrad štátu, ktorý poskytuje úľavy a podpory vyplývajúce zo zákona. V súčasnosti presne tak sa to deje, a to v zmysle vykonávacích predpisov.
2. Podpory poskytované jedným štátom na území druhého štátu, ak nie sú riešené dvojstrannými dohodami alebo ak ich poskytovanie neobmedzujú dvojstranné zmluvy, nemôžu byť v rozpore s právnymi predpismi druhého štátu, resp. sa majú realizovať doteraz zaužívaným spôsobom. V súvislosti s týmto konštatovaním treba poznamenať, že bilaterálne dohody medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou v tomto zmysle neobsahujú žiadne obmedzenia. Pritom doteraz už niekoľko 10 000 občanov Slovenskej republiky dostalo reštitučné dávky vo forme podpory, príplatku k dôchodku alebo v cenných papieroch, a to v zmysle zákonov prijatých v iných štátoch vrátane Maďarskej republiky. Takisto od roku 1990 je bežné, že organizácie a fyzické osoby na území Slovenska sa uchádzajú o rôzne príspevky, podpory, štipendiá a ich aj dostávajú podľa predpisov prijatých na území druhej krajiny vrátane Maďarskej republiky. Podpory, o ktoré by sa uchádzali oprávnené osoby ako občania Slovenskej republiky na základe Zákona o Maďaroch žijúcich v susedných štátoch, principiálne a spôsobom poskytovania by sa v ničom nelíšili od doterajších foriem, len poskytovanie by sa realizovalo usporiadanejším spôsobom a dialo by sa to transparentnejšie ako doteraz, čiže aj pre oprávnené kontrolné orgány Slovenskej republiky dostupnejšie a prehľadnejšie.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na záver by som chcel konštatovať, že Strana maďarskej koalície nie je osamelá s týmto svojím stanoviskom. Veď aj niektorí predstavitelia novinárskej obce majú podobný názor. Upriamim vašu pozornosť na článok vo včerajšom vydaní denníka SME, z ktorého citujem: "Okrem vyvolávania emócií a pudov v rozprave poslancov chýba tomuto návrhu akýkoľvek iný zmysel či opodstatnenie. Maďarská strana totiž oficiálne uznala, že zákon sa nevzťahuje na územie Slovenska a navrhla to zakomponovať aj do spoločného vyhlásenia vlád Slovenskej republiky a Maďarskej republiky."
Vážená Národná rada, v záujme zachovania dobrého mena Slovenskej republiky my sme boli za to, aby táto téma nebola prerokovaná v Národnej rade Slovenskej republiky, a to z nasledujúcich dôvodov:
1. Je neopodstatnené a nezvyklé, aby najvyšší zákonodarný orgán Slovenskej republiky sa zaoberal už platným zákonom v susednej krajine.
2. Aby sme sa vyhli zbytočným prejavom a vyvolávaniu emócií a osočovania.
3. Dá sa predpokladať, že záver prijatý po takejto diskusii nebude mať žiadnu efektivitu.
A čo bude potom? - môžem postaviť otázku. Sumárne toto všetko môže len škodiť Slovenskej republike najmä na medzinárodnej scéne.
Vážená Národná rada, z dôvodu existencie značného rozporu medzi návrhom vyhlásenia a skutkovým stavom žiadame, aby rokovanie o tomto bode bolo prerušené. Odporúčame predsedom zahraničného výboru a gestorského výboru, aby zvolali spoločnú schôdzu výborov v záujme riešenia danej situácie, resp. s cieľom skoncipovania návrhu ďalšieho postupu o tomto bode rokovania. Ďakujem pekne za vašu pozornosť. (Potlesk.)
J. Migaš, predseda NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Duku-Zólyomiho. Pán poslanec Cuper ako prvý, pán poslanec Gašparovič ako posledný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Nech sa páči, pán poslanec Ján Cuper.
J. Cuper, poslanec: Pán predseda, chcem upozorniť, že pán Duka-Zvolenský hovorí ako vždy nepravdu a klame, ak tvrdí, že Benátska komisia s týmto zákonom súhlasila. Benátska komisia už v roku 1993 upozornila Maďarsko, že jeho ustanovenie ústavy, v ktorom sa hovorí, "Maďarská republika sa pokladá za zodpovednú za osud Maďarov žijúcich za jej hranicami a podporuje udržiavanie ich stykov s Maďarskom", že je v rozpore s medzinárodným právom. Maďarská republika ubezpečila Benátsku komisiu, že ide o bohapustú deklaráciu. Tak nechápem, pán Duka-Zvolenský, prečo vy tvrdíte, že tento zákon nie je v rozpore s medzinárodným právom. Konštatovala to aj druhýkrát Benátska komisia ohľadom tohto zákona. Tento zákon sa explicitne na dotknutý článok 6 maďarskej ústavy odvoláva. V § 1 potom hovorí, že sa vzťahuje aj na všetkých občanov, ktorí sa dobrovoľne nevzdali občianstva aj na území Slovenskej republiky. Takže nijaké zázraky nám tu pán Duka-Zvolenský neobjavil, a preto si vyprosím, pán predsedajúci, aby ma v tomto parlamente nejakí nafúkanci upozorňovali, aby som čušal. Nech radšej čušia oni!
J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Cuper, žiadam vás, aby ste oslovovali poslancov presne tak, ako je ich meno a priezvisko. To patrí...
J. Cuper, poslanec: Nemám tento problém.
J. Migaš, predseda NR SR: To patrí ku kultúre...
J. Cuper, poslanec: Veď to patrí...
J. Migaš, predseda NR SR: ... a k tomu, čo má jeden poslanec akým spôsobom oslovovať svojich kolegov v Národnej rade Slovenskej republiky. (Reakcia poslanca.)
Takže ďalej s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Prokeš.
J. Prokeš, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Rád by som upozornil predrečníka pána Duku-Zólyomiho, že sa ráči hlboko mýliť, keď hovorí, že tento zákon nezasahuje teritórium Slovenska a do slovenskej jurisdikcie. Asi si nevšimol, že tento zákon ponúka finančné výhody časti občanom Slovenskej republiky za to, ako sa správajú nie vo vzťahu k Maďarskej republike, ale na území Slovenskej republiky, pán Duka-Zólyomi. A takéto ponúkanie finančných výhod sa v iných krajinách, aj v západnej Európe, kde sa nebáli prijať zákon na ochranu republiky, klasifikuje ako trestný čin, pán Duka-Zólyomi. To by ste si mali tiež uvedomiť. Ide o kupovanie si občanov Slovenskej republiky, aby sa istým spôsobom správali na území Slovenskej republiky. A preto tento zákon treba odmietnuť a odmietnuť jeho platnosť na území Slovenskej republiky, ale aj vo vzťahu k slovenským občanom vo všeobecnosti. Ďakujem.