P. Hrušovský, podpredseda NR SR: František Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Vystúpenie pána poslanca Kanisa bolo tak brilantné, tak dlhé a tak kompetentné, že sa pýtam pána poslanca, či to bol prejav budúceho zjednotiteľa slovenskej ľavice.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Husár.

S. Husár, poslanec: Dovolím si dve poznámky k vystúpeniu pána Kanisa predovšetkým v tých častiach, v ktorých s ním absolútne súhlasím. Prvá. Je absolútne legálne zákonným spôsobom zmeniť rozhodovanie o privatizácii SPP a vydávať druhú otázku za protiústavnú je prinajmenšom hlbokým omylom.

Vážení kolegovia, podstatou rozhodnutia Ústavného súdu bola skutočnosť, že o privatizácii podľa názoru Ústavného súdu rozhodoval neštátny subjekt Fond národného majetku.

Ak niekto tvrdí, že týmto krokom odnímame kompetencie slovenskej vláde, je to prinajmenšom naivné, ak nie smiešne. Kto rozhoduje o zásadných otázkach hospodárskej politiky na Slovensku. Tento parlament zákonmi, ktoré prijíma. Vláda ich môže posúvať akokoľvek usilovne, tento parlament rozhodne o tom, či ich prijme alebo neprijme a nimi vytvára rámec hospodárskeho prostredia a pravidlá hospodárskej politiky na Slovensku.

A keď parlament robí takéto zásadné opatrenia v oblasti hospodárskej politiky štátu, domnievam sa, že rozhodovať o privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu je absolútne zákonné a je absurdné tvrdiť niečo iné.

Aj ja osobne, pán Kanis, by som bol veľmi rád keby to riešenie bolo také, ako ste ho v závere naznačili. Ale je to reálne? Pán Dzurinda jednoznačne osvedčil, že je ochotný sa ovešať granátmi a skočiť pod tank za 49 % a z tejto pozície neustúpi. Tu rokovania a vyjednávania pravdepodobne nemajú zmysel, a preto treba konať.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kanis.

P. Kanis, poslanec: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zaznelo tu v tých vašich reagenciách viacero názorov. Prosím, nebudem odpovedať na tie, ktoré sa netýkajú môjho vystúpenia, lebo ste sa dotkli rôznych vyjadrení politikov vládnej koalície. Budem reagovať iba na to, čo sa týka môjho vystúpenia.

Ja som upozornil, pán poslanec Švantner, ohľadne poradcu iba na potrebu objektívne kriticky hodnotiť jeho činnosť. Čiže ja som nevyjadroval spochybnenie. Ja som dával do popredia len to, že aj tento privatizačný poradca si zasluhuje pozornosť postupne podľa toho, ako on koná.

Chcem vás upozorniť na to, ak ste povedali, že vláda dala podmienky. Chcem vás upozorniť, že vláda nedala tie podmienky, vláda nepozná tie podmienky a vláda nepozná ani kritériá toho. Čiže návrh SDĽ vychádza aj z toho, že vlastne celá záležitosť sa presúva na päť- či šesťčlennú komisiu aj členov vlády, ale tí ostatní nemajú jednoducho o tom prehľad, ani to nepoznajú. A práve preto to vzbudzuje takisto našu nedôveru. Nechcem nikoho presviedčať o tom, že SDĽ nezmenila názor. No, chvalabohu, SDĽ zmenila názor, pretože práve tá skúsenosť, ktorá tu je, či už je to od vlastného volebného programu cez diskusie o novele deväťdesiatdvojky, ale aj praktické skúsenosti tie nás nútia zmeniť názor. Návrh, o ktorom som vás informoval, bol odovzdaný koaličným partnerom a majú odpovedať naň do 12. 2.

Čiže hovorím ten čas len preto, že je tu priestor aj pre exekutívu tento problém riešiť. Ale povedal som, že to má byť aj v dialógu s Národnou radou.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Posledný do rozpravy je prihlásený pán poslanec Maňka. Ešte predtým pán poslanec Fico.

R. Fico, poslanec: Pán podpredseda, aby sme dali zadosť rokovaciemu poriadku, keďže od podania tohto návrhu na schválenie návrhu na vyhlásenie referenda uplynul nejaký čas, chcem formálne dať dva pozmeňujúce návrhy k tomuto návrhu.

Prvý je, aby sme vypustili z druhej otázky písmeno h), to je Transpetrolu, akciová spoločnosť, Bratislava, pretože privatizácia prebehla a pokiaľ ide o písmeno j), teda posledné písmeno, tak tam vznikol nový názov Lesov a tam bude písmeno j) Lesov Slovenskej republiky, štátny podnik, Banská Bystrica. Čiže v takomto znení potom budeme hlasovať o návrhu uznesenia. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Maňka.

V. Maňka, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, budem vystupovať tak, aby som vám neskrátil obedňajšiu prestávku.

Možno sa ešte pamätáte, keď sme v roku 1999 rokovali o zákone č. 92 o privatizácii strategických podnikov. Bol to poslanecký klub SDĽ, ktorý po troch mesiacoch zložitých rokovaní nakoniec v koalícii presadil, že si štát v strategických podnikoch zachová minimálne 51 %. Koaliční partneri vtedy argumentovali aj tým, že Európska únia nebude akceptovať takúto privatizáciu. Nakoniec Európska komisia výsledok nielen akceptovala, ale považovala ho za úspech. Keď pán poslanec Švantner včera vystúpil, povedal, že som to bol ja, ktorý v roku 2000 obhajoval privatizáciu 49 % akcií Slovenského plynárenského priemyslu. Nemám k dispozícii moje vystúpenie z roku 2000, ale veľmi dobre viem, čo som k privatizácii SPP hovoril pred dvoma rokmi. Môj názor sa v tomto nezmenil.

V roku 2000 sme v Národnej rade o privatizácii SPP hovorili len niekoľko dní po tom, ako som sa stretol so zástupcami plynárenských gigantov a odborníkov. Oni nás ubezpečovali, že sa im oplatí a budú sa uchádzať aj o 10 % akcií Slovenského plynárenského priemyslu.

Keď sme pri privatizácii strategických podnikov hovorili o privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu, pán vicepremiér Mikloš vtedy bez problémov pripustil, že privatizácia sa nemusí týkať presne 49 % akcií, ale môže to byť aj nižšie percento, respektíve môže byť dlhšia časová postupnosť privatizácie.

Ja som očakával, že privatizačný poradca pripraví takú analýzu a východiská, z ktorých bude jasné a podložené, či privatizovať 49 % akcií naraz alebo privatizovať pomalším tempom. Po etapách, respektíve kombinácia priameho predaja a cestou kapitálového trhu.

Priznám sa, nepoznám a nepoznal som oficiálne podmienky, ktorými je privatizačný poradca zainteresovaný na privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu. Ak je táto zainteresovanosť postavená len na tom, za akú cenu a aké množstvo akcií predáme, úmerne tomu dostane aj poradca odmenu, určite ho to bude motivovať k tomu, aby sa ponáhľal s rýchlym predajom a aby išiel v jednom balíku. Vláda Slovenskej republiky schválila predaj balíka 49 % akcií. Chcem sa opýtať, či poznajú členovia vlády ďalšie kritériá výberu, či je v týchto kritériách rozhodujúca cena. Chcem sa opýtať, či pozná vláda memorandum, s ktorým vystupuje poradca voči investorom. Na tieto otázky povedal pán poslanec Kanis, že nepozná. Podstatné je, čo bude najlepšie pre občanov tohto štátu, samozrejme, aj vo vzťahu našej serióznosti, vo vzťahu k Európskej únii a pre prosperitu SPP a jeho stabilizačný účinok na hospodárstvo Slovenskej republiky.

Máme na stole tri alternatívy. Prvá, predaj 49 % jednou tranžou, to schválila vláda. Druhá, referendum, ktoré navrhuje pán poslanec Fico. Tretie, iný spôsob čiastočného predaja, s ktorým prišla SDĽ. Môžeme tu hovoriť čokoľvek, kým nepoznáme serióznu analýzu a nepoznáme efekty týchto alternatív, všetko ostatné budú len nepodložené politické vyhlásenia. Dnes hovoríme o referende. Prenesieme zodpovednosť na občana bez toho, aby sme mu poskytli serióznu analýzu? Každý, kto niekedy kvalifikovane rozhodoval o vážnych problémoch, určite vie, že ak má seriózne podklady, len vtedy môže s plnou zodpovednosťou rozhodnúť. Ak túto analýzu nemá, bude zodpovedné vypísanie referenda? Určite nie. Bude to stáť stovky miliónov korún navyše, navyše výsledok môže byť bez efektu, a tak ako to bolo aj v minulých referendách. Alebo ak príde aj dostatok ľudí k referendu, bude rozhodnutie kvalifikované? V tomto procese nemôžeme rozhodovať nekvalifikovane. Preto porovnajme ďalšie aktuálne alternatívy, nezatvárajme dvere rokovaniam, ale vyžadujme kvalifikované argumenty. Ak to dodržíme, rozhodnutie bude správne. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Švantner, Tóthová, Gašparovič. Končím možnosť ďalších faktických prihlášok. Nech sa páči, pán poslanec Švantner.

D. Švantner, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja len veľmi krátko zareagujem na to, čo tu už bolo povedané. Samozrejme, ja som nepovedal, že to bol tvoj návrh tých 49 %, ale skutočnosť je taká, že pred dvoma rokmi sa odhlasovalo, že bude privatizácia SPP realizovaná tým, že sa predá 49 % akcií. Čiže len toľko k tomu. A nakoniec však aj vtedy, keby ste vy neboli zahlasovali za privatizáciu SPP, tak by sa to nebolo odhlasovalo. Len toľko. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Stručne. Ja sa len divím pánu poslancovi Maňkovi. Všetko nepozná, vadí mu to k rozhodovaniu, ale keď nás pán predseda vlády oboznamoval len s obsahom zmluvy odstavenia Jaslovských Bohuníc a my opozícia sme žiadali, aby sme túto zmluvu dostali k dispozícii tak vládna koalícia takmer jednomyseľne hlasovala proti. Vtedy vám nevadilo, že rokujeme o niečom, kde nemáme podklady a zmluva, kde každé slovo bolo dôležité. A vy ste ju ani nechceli vidieť. Tak sú mi veľmi zaujímavé takéto postoje. A môžem vám ešte raz povedať ako vtedy, je nezodpovedné hlasovať, že nechcete vidieť podklad, o ktorom vlastne hlasujete. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Páni poslanci, prosím vás všetkých, ktorí nie ste v rokovacej sále, aby ste sa dostavili. Ešte pred obedňajšou prestávkou by bolo žiaduce, aby sme návrh pána poslanca Fica odhlasovali.

Pán poslanec Gašparovič.

I. Gašparovič, poslanec NR SR: Pán poslanec Maňka, povedali ste, že je nezodpovedné vypisovať referendum, pokiaľ občan nepozná všetky dôvody a dôsledky. Práve to je účelom aj referenda, že vláda bude povinná všetky podmienky a informovať o následkoch takéhoto referenda.

Čiže občan by musel byť na 100 % informovaný. A preto nevidím dôvod, prečo by to nebolo prijateľné.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Maňka.

V. Maňka, poslanec: Chcel by som sa poďakovať za všetky reakcie k môjmu vystúpeniu. Chcem povedať, že ja nie som proti privatizácii SPP, len treba, aby sme mali analýzu, aby sme sa správne rozhodli.

Pani poslankyňa Tóthová, keď som o niečom hlasoval, tak ja som vedel, o čom hlasujem a podklady som videl a podklady som mal.

Pán poslanec Gašparovič, hovoríme, že vláda je povinná. Máme skúsenosti aj z bývalej vlády, že aj keď bola povinná, tak tie podklady občan nemal a mnohokrát sa stalo, že sme zmarili referendum práve tým, že občan nemal poklady. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave? Pán spravodajca, nie. Ani jeden, ani druhý. Prosím pána spoločného spravodajcu, aby uviedol návrh na uznesenie k prerokúvanému bodu programu.

D. Švantner, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia.

Ja som pred otvorením rozpravy predniesol návrh gestorského výboru, ktorý odporúča neschváliť tento návrh. Teda navrhujem, aby sme teraz hlasovali o návrhu uznesenia pána poslanca Fica aj s tými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré uviedol pred chvíľou s tým, že ten, kto bude hlasovať za, bude hlasovať za návrh pána poslanca Fica ten, kto sa stotožňuje so stanoviskom gestorského výboru, ktorý neodporúča, bude hlasovať proti.

Pán predsedajúci, prosím, aby ste uviedli hlasovanie.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Prezentujme sa, páni poslanci. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, tak ako bolo prednesené na začiatok vystúpenia pána spoločného spravodajcu s tým, že pán navrhovateľ počas rozpravy upozornil na zmeny textu uznesenia, ktoré predniesol. A pán spoločný spravodajca teraz odporučil s tými zmenami, ktoré navrhol počas rozpravy pán navrhovateľ, hlasovať o návrhu uznesenia ako o celku s odporúčaním gestorského výboru návrh neschváliť Prezentujme sa a hlasujme. Prezentácia.

(Hlasovanie.) Prítomných je 107 poslancov, za návrh 40, proti 54, zdržalo sa 12, nehlasoval 1.

Konštatujem, že sme návrh neschválili.

Prerušujem rokovanie 54. schôdze. Budeme pokračovať o 14. 00 hodine pravidelným bodom programu hodina otázok a odpovedí.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať pravidelným bodom programu

hodina otázok

na premiéra slovenskej vlády a generálneho prokurátora, ako aj na ostatných členov vlády.

Zo všetkých otázok poslancov podaných do stredy do 12.00 hodiny určení overovatelia schôdze vyžrebovali poradie otázok na odpovede, ktorým sa budeme riadiť. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

Teraz by som poprosil pána predsedu vlády Slovenskej republiky Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne, že bude za nich odpovedať sám. Pán premiér, máte slovo.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, namiesto vicepremiéra Mikloša bude odpovedať pán minister Šimko, namiesto pána ministra Ftáčnika pán minister Magvaši, namiesto ministra Kňažka minister Kukan, namiesto ministra Macejka minister Harach a namiesto ministra Koncoša minister Miklós.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu premiérovi. Teraz pristúpime k odpovediam na vyžrebované otázky, ktoré páni poslanci položili vám, pán premiér.

Prvá z položených a vyžrebovaných otázok je otázka pani poslankyne Tóthovej, ktorá sa vás pýta: "V relácii O 5 minút 12 ste chválili prácu vládnej legislatívy. Celá republika sa už smeje nad zmätkami legislatívy. To máte až také ružové okuliare, že nevidíte realitu?"

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem za otázku, vážená pani poslankyňa. Nenosím žiadne okuliare a snažím sa o objektívny pohľad na veci. Sú oblasti, kde sme kritizovaní viac oprávnene, niekde sme možno kritizovaní menej oprávnene, ale myslím si, že vy ste si vybrali oblasť, kde môžem veľmi pokojne hovoriť o dobrých výsledkoch vlády. A za svojím vyjadrením v spomínanej relácii si plne stojím. Rád by som vám ponúkol niekoľko vecných argumentov a porovnaní, na ktorých možno objektívne merať kvalitu legislatívnej práce vlády.

Vychádzam z faktov, ktoré sú uvedené v správach predložených vláde, ktoré predkladal pán vicepremiér zodpovedný za danú oblasť, v tomto prípade teda pán vicepremiér Fogaš. Jedna z nich je správa o stave ústavnosti v Slovenskej republike, ktorá bola prerokovaná 10. januára tohto roku a druhá, celkom čerstvá správa o plnení Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2001, ktorá bola prerokovaná a schválená 30. januára tohto roku. To znamená, v správach sú celkom podrobne uvedené fakty, z ktorých vyberiem len tie, ktoré považujem za rozhodujúce. Budú štyri.

Po prvé, počas celého prvého volebného obdobia, to znamená počas rokov 1994 - 1998, Národná rada Slovenskej republiky prijala spolu 258 vládnych návrhov zákonov. Počas neskončeného druhého volebného obdobia, to znamená počas rokov 1998 - 2002 až dosiaľ, prijala Národná rada Slovenskej republiky celkovo až 304 vládnych návrhov zákonov. Je to údaj za 1. až 53. schôdzu Národnej rady. Ešte raz to porovnanie. Počas celého minulého volebného obdobia 258, dosiaľ v súčasnom volebnom období 304.

Druhý fakt. Pokiaľ počet vládnych návrhov zákonov v predchádzajúcom volebnom období rozporovaných Ústavným súdom dosahoval číslo 14, počas celého doterajšieho obdobia, počínajúc rokom 1998, vládny stôl takýto návrh zákona neopustil. Pokiaľ sa aj stalo, že Ústavný súd konštatoval v niektorom ustanovení vládneho návrhu zákona nesúlad, išlo vždy o ustanovenie pozmenené mimo dielne vládnej legislatívy, teda o zmenu, ktorú ste urobili na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky. (Hlasy v pléne.) Ešte raz teda zhrniem druhý fakt. V minulom volebnom období došlo v 14 prípadoch vo vládnych návrhoch zákonov ku konštatovaniu Ústavného súdu, že ustanovenie alebo zákon sú rozporné s ústavou. V súčasnom volebnom období sa to vo vládnom návrhu zákona nestalo ani jediný raz.

Tretia skutočnosť, vážená pani poslankyňa, počas celého druhého volebného obdobia nedošlo k situácii, že by Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval nesúlad alebo rozpor, čo i len nariadenia vlády Slovenskej republiky s Ústavou Slovenskej republiky. (Hlasy z pléna.) Je to zábava, však?

A napokon štvrtý argument. Pokiaľ v prvých hektických dvoch rokoch volebného obdobia, t. j. v rokoch 1998 a 1999 bol, myslím si, z pochopiteľných dôvodov podiel zákonov prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní vysoký, napríklad v roku 1998... (Ruch v pléne.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Páni poslanci, prosím, aby ste sa len smiali alebo tlieskali. Vy nevykrikujte.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ja by som uprednostnil potlesk. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Teda zopakujem štvrtý argument, pani poslankyňa. Kým v roku 1998 sme všetky zákony prerokúvali v skrátenom legislatívnom konaní, v roku 1999 to bolo iba 49 %, ale v minulom roku napríklad už to bolo iba 10 % z celkového počtu zákonov.

Vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, uviedol som iba niekoľko faktov, s ktorými sa môžete oboznámiť, tak ako som to uviedol v dvoch aktuálnych čerstvých správach. Jedno je jasné, že konáme pod pomerne veľkým časovým tlakom, aj tlakom, ktorý vyplýva zo snahy skončiť rokovania s Európskou úniou do konca tohto roku. Samozrejme, pod tlakom sa niekedy aj ťažšie pracuje, ale domnievam sa, že fakty, ktoré som uviedol, svedčia o tom, že vláda si vykonáva dobre svoju legislatívnu prácu. (Smiech.) Môžete zatlieskať.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Páni poslanci. Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Pán predseda, vypočula som si informácie, vy ste to nazvali správy, ja to nazvem samochvály vlády. Vôbec nesedí číslo 14, to je po prvé. Po ďalšie vôbec nesedí vaša informácia, že v tomto volebnom období nebol Ústavný súd v rozhodnutí o neústavnosti vašich produktov, pretože dvakrát už rozhodol, teraz pozastavil, bude to po tretíkrát, sú ďalšie štyri návrhy. A pokiaľ dáme ďalšie a Ústavný súd bude rozhodovať, tak budete ešte horšie na tom ako v súčasnosti. Dovoľte mi, aby som vám pripomenula, že len pán prezident povedal, že 40 návrhov vrátil do parlamentu, z ktorých podľa viacerých expertov vyše 20 bolo v rozpore s ústavou. Viem, že budete namietať, že...

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Otázku, pani poslankyňa.

K. Tóthová, poslankyňa: ... ústavnosť nemôže - hneď to bude - ústavnosť nemôže konštatovať prezident, ale tie argumenty sú jednoznačné. Pán premiér, a čo poviete na tie novely novelizácií? Kvalita týchto zákonov je otrasná. Budeme už novelizovať zákon o vyšších územných celkoch. Novelizovali sme zákon, ktorým ste krajské úrady práce vlastne riešili tak, že ste kompetenciu nevyriešili. Ďalej nechcem hovoriť o novele sociálneho zabezpečenia, zákona o odpadoch, ďalej o ústave, kde ste odňali od 1. 7. 2001 do 1. 1. 2002 právo na Ústavný súd. Toto je kvalitná legislatíva? To je kvalitná legislatíva, keď sa Zákonník práce...

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Otázku, pani poslankyňa. Nech sa páči, pán premiér, môžete odpovedať. Váš čas na položenie doplňujúcej otázky vypršal, pani poslankyňa. Nech sa páči, pán premiér. Dve minúty, pani poslankyňa.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Pani poslankyňa, ďakujem vám aj za vašu doplňujúcu otázku. Poslucháč nemusel byť ani veľmi pozorný a iste si všimol podstatný rozdiel v odpovedi na vašu otázku a v tom, čo ste hovorili teraz. Ten podstatný rozdiel je, že ja som hovoril o faktoch alebo som sa opieral o fakty a vy ste sa opierali o podstatné a hlavne prídavné mená. Vy ste hovorili, že nie je správne číslo 14, ale nepovedali ste, aké číslo je správne. Tvrdím, že číslo 14 je celkom presné, vážená pani poslankyňa.

A po druhé, nič nové ste vo svojom doplňujúcom vystúpení nepovedali. Viem, že Ústavný súd viackrát vyslovil nesúlad ustanovení zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ale sám som povedal prečo. Predovšetkým preto, lebo často sami meníte zákony a dopúšťate sa takýchto chýb. A mám informácie, vážená pani poslankyňa, že aj vy dávate takéto pozmeňujúce návrhy, a potom dochádza k nesúladu zákona s Ústavou Slovenskej republiky. Dôverujte viac vláde. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďalšiu v poradí z vyžrebovaných otázok na pána premiéra položil... (Ruch v pléne.) Pani poslankyňa!

Ďalšiu otázku položil pán poslanec Mesiarik, ktorý sa vás, pán premiér, pýta: "Aký je dôvod, že na záverečné práce pri dostavbe tunela Pod Braniskom sa orientuje Slovenská republika na zahraničné subjekty?" Môžete odpovedať.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Vážený pán poslanec, na výstavbu tunela Branisko má investor, ktorým je Slovenská správa ciest, dvoch zmluvných dodávateľov. Dodávateľom stavebnej časti je Združenie Branisko, reprezentované Vodohospodárskou výstavbou, š. p. Bratislava. Zmluva bola uzavretá 6. marca 1997. Zmluvným partnerom Slovenskej správy ciest na technologické vybavenie tunela je ZPA Křižík, a. s. Prešov na základe zmluvy oddielov, ktorá bola uzatvorená 8. apríla 1998. Investor počas súčasnej vlády nezmenil ani jedného z týchto dvoch zmluvných partnerov. Faktom je, a zrejme odtiaľ vychádza alebo pramení vaša otázka, že v roku 2001 sa vyskytli isté problémy zo strany dodávateľa technologického vybavenia, teda zo strany ZPA Křižík, a. s. Prešov. Samozrejme, išlo o termíny. Išlo o to, aby bola kvalitná, dobrá, včasná projektová dokumentácia. Tieto problémy priniesli veľmi komplikované práce, ktoré sa dosiaľ na Slovensku nerobili. Viete, že tunel Branisko je jedinečnou, mimoriadnou stavbou a dosiaľ na Slovensku neboli vyskúšané postupy, ktoré je potrebné uplatniť pri výstavbe takejto jedinečnej investície. Zrejme toto boli problémy, ktoré viedli k tomu, že ZPA Křižík, a. s. Prešov rozšíril rad svojich subdodávateľov a konkrétne uvediem firmu ERGA SWISS/NAI AND PARTNERS, s ktorou, touto zmenou alebo rozšírením, investor Slovenská správa ciest súhlasil. Dodávateľ technologického vybavenia tunela v súčasnosti už zabezpečuje prípravné a montážne práce v súlade s odsúhlaseným harmonogramom. Dodávateľ ZPA Křižík Prešov zabezpečuje všetky komponenty a zariadenia priamo od výrobcov. V poddodávateľskom systéme je vyšpecifikovaný rozsah zahraničných dodávok, ktoré sa nevyrábajú na Slovensku. Ale montážne práce sú a budú v rozhodujúcej miere vykonávané domácimi slovenskými firmami. Teda, aby som to zhrnul, pán poslanec. Sám som bol svedkom na kontrolnom dni na Branisku, že došlo k istému spomaleniu, ktoré bolo spôsobené tým, že sa začali tie najkomplikovanejšie finálne práce - osadenie technologického vybavenia. Viete, že v ostatnom čase aj v Európe v tuneloch dochádzalo k istým problémom. Máme záujem, aby tunel Branisko, ktorý bude takmer 5 km dlhý, bol vybavený najmodernejšou špičkovou technológiou, a preto bolo potrebné rozšíriť aj systém subdodávateľov týchto technologických celkov.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mesiarik, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

M. Mesiarik, poslanec: Áno, ďakujem za slovo. Pán premiér, určite nikto nemôže a nechce spochybniť to, že takáto stavba a takéto dielo musí byť vysoko bezpečné. Keby všetko to, čo hovoríte, bola pravda, ani by nikomu nezišlo na um spochybňovať to, že sa rozširuje počet subdodávateľov aj zo zahraničia. Ale tvrdenia našich expertov, tvrdenia niektorých projektových inštitúcií v oblasti Žiliny a v oblasti Spiša, ktorí tieto veci robia, sú takého charakteru, že tieto zahraničné firmy neponúkajú nič iné, čo by sme nevedeli urobiť aj my. Samozrejme, to je teória. Nechcem, aby sme to rozoberali v parlamente. Ale chcem povedať, že toto je začiatok. Tunel pod Braniskom je prvý krok. Podľa všetkého má ísť ešte takmer 60 km tunelov v tejto republike. Bol by som veľmi rád a pýtam sa, pán premiér, - áno, 60 km na Slovensku, keď zrátate spolu všetky železničné a cestné - bol by som veľmi rád, keby ste sa vyjadrili, či vláda má záujem to koordinovať tak, aby sme takúto zákazku, veľmi perspektívnu do budúcna, zvládli sami, aby sme nemuseli objednávať zahraničné firmy.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán premiér.

M. Dzurinda, predseda vlády SR: Rozumiem podstate vašej otázky. Ak by som si mal trúfnuť odhadnúť pomer slovenských dodávateľov prác, odkedy sa tunel začal raziť až dosiaľ, odhadol by som to na 95 %, pán poslanec. Ak by niekto generoval predstavu, že je tam nejaký väčšinový alebo supervýrazný podiel zahraničných dodávateľov, bola by to veľmi, veľmi chybná a mylná predstava. Prvýkrát počujem, že sa spochybňuje to, že bolo potrebné rozšíriť výber poddodávateľov. Napokon sa rozhodol slovenský hlavný dodávateľ, ktorým je ZPA Křižik. Nepochybne, ak by bol k dispozícii slovenský poddodávateľ, nehľadal by sa zahraničný. Som si vedomý okolností, o ktorých ste hovorili. Som si vedomý toho, že ešte budeme a už aj razíme niektoré ďalšie tunely pri Žiline, na Kysuciach a inde. Som si vedomý toho, samozrejme, že to je dobrý priestor na uplatnenie našich slovenských pracovných síl a myslím si, že náležitým spôsobom o to aj dbáme.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu premiérovi. Váš čas určený na odpovede na otázky poslancov, ktoré boli vyžrebované, uplynul.

Teraz pristúpime k otázkam poslancov, ktoré boli vyžrebované a položené jednotlivým členom vlády.

Prvá z vyžrebovaných otázok je otázka pani poslankyne Sabolovej, ktorá sa pýta pána ministra vnútra Ivana Šimka: "Považujete za správne, aby Úrad daňového preverovania bol mimo dosahu finančnej polície a bol druhým samostatným orgánom preverovania, resp. orgánom činným v trestnom konaní?" Pán minister Ivan Šimko, nech sa páči, môžete odpovedať.

I. Šimko, minister vnútra SR: Ďakujem pekne za otázku.

Vážená pani poslankyňa, predovšetkým chcem povedať, že hovoríme o návrhu, ktorý nie je návrhom ministerstva vnútra, ale ministerstva financií, ale veď sa môžem, samozrejme, k tomu vyjadriť aj ja. Konštituovanie útvaru, na ktorý sa pýtate, bolo odôvodnené tým, že výsledky v odhaľovaní skutkov v oblasti daňových únikov nie sú uspokojivé, nie je dobrá spolupráca s políciou a v nemalej miere obdobné útvary existujú aj v zahraničí, napríklad v Holandsku, Maďarsku a to ostatné ani nebudem čítať. Ústredné daňové riaditeľstvo v ideovom zámere na zriadenie útvaru na odhaľovanie podozrení z daňových trestných činov pôvodne navrhovalo, aby tento útvar vykonával okrem iných činností aj vyšetrovanie trestných činov v daňovej oblasti a spravodajstvo, t. j. získavanie a vyhodnocovanie informácií o daňových únikoch utajovaným spôsobom. Kompetencie, ktoré boli navrhované pre útvar zo strany Ústredného daňového riaditeľstva, boli odôvodňované snahou o zjednodušenie a zefektívnenie odhaľovania trestných činov v oblasti daní, o zachovanie kontinuity daňového konania, odhaľovania a vyšetrovania pod jedným subjektom a o elimináciu veľkých daňových únikov.

Na splnenie základného cieľa daňovej správy, to znamená efektívny a rýchly výber daní, ale aj eliminovanie daňových únikov navrhovalo ministerstvo vnútra, aby Úrad daňového preverovania mal nasledujúce kompetencie: požadovanie vysvetlenia, zisťovanie totožnosti osôb, zaistenie osoby a jej odovzdanie príslušnému orgánu, zaistenie veci, vykonanie osobnej prehliadky a kontroly batožiny a používanie donucovacích prostriedkov. Ministerstvo financií Slovenskej republiky navrhuje vytvorenie Úradu daňového preverovania v rámci novely zákona číslo 150/2001 o finančných orgánoch, ktorá sa v súčasnosti nachádza v legislatívnom procese. Ak bude novela schválená v predkladanom znení, tak sa orgány daňovej správy etablujú do štruktúry orgánov činných v trestnom konaní, a to tým, že budú mať k dispozícii policajné orgány v zmysle § 12 ods. 2 Trestného poriadku. Táto skutočnosť ich oprávňuje vyšetrovať trestné činy s trestnou sadzbou do 3 rokov. V prípade závažných trestných činov vo vzťahu k daniam však trestná sadzba v drvivej väčšine skutkových podstát trestných činov presahuje hranicu troch rokov a na vyšetrovanie týchto prípadov budú príslušné úrady vyšetrovania Policajného zboru.

Z koncepčného hľadiska ministerstvo vnútra nemalo výhrady k zriadeniu špecializovaného útvaru v rámci daňovej správy s cieľom zefektívnenia výberu daní a pátrania po daňových únikoch a nedoplatkoch. Rozdielne názory a odlišné predstavy boli v tom, aké úlohy by mal plniť a aké kompetencie a právomoci by mali mať pracovníci tohto útvaru.

V tejto súvislosti bude rozhodujúcim faktorom naplnenia cieľov nového útvaru určeného na odhaľovanie daňovej trestnej činnosti skutočnosť, akým spôsobom sa ujme svojich kompetencií a ako bude personálne vybavený. Príslušné útvary Policajného zboru sú pripravené s týmto útvarom spolupracovať.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Sabolová chce položiť doplňujúcu otázku.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, budem trošku oponovať. Tento zákon alebo táto novela novelizuje aj Trestný poriadok v čl. 2 o rozsah vlastne orgánov činných v trestnom konaní a dáva veľkú kompetenciu. Chcem sa spýtať, či finančná polícia, ktorá dnes má kompetenciu na odhaľovanie a stíhanie, nie je pre vás dostatočný orgán. Hovorilo sa o malej efektívnosti, ale myslím si, že bolo vari málo podnetov z daňových úradov na to, aby boli postihované osoby, ktoré si neplnia tieto povinnosti.

Chcem sa spýtať, pán minister, prečo ste nepokračovali v krokoch bývalého ministra vnútra, keď bola dohoda daňového riaditeľstva a ministerstva financií pripraviť návrh tak, aby daňové úrady dostali oprávnenie na vyhľadávanie daňových únikov a na to nebolo potrebné zmenu oprávnení Policajného zboru. Nemyslíte si, že dôjde k štiepeniu personálno-technických možností orgánov činných v trestnom konaní, ako aj k možnému zneužitiu právomocí? Pretože, ak daňové úrady dostanú policajné oprávnenia - odposluchy, sledovanie, vyšetrovanie - môže sa stať, že to vyvolá chaos a možné zneužitie voči občanom.

A ešte možno otázku, ktorú som predložila pánu podpredsedovi Miklošovi, zrejme ju zodpovie pán minister financií, či nedôjde k zneužitiu právomocí. Pretože podriadenosť Úradu daňového preverovania daňovému riaditeľstvu v priamej kompetencii menovať a odvolávať riaditeľa, myslím si, že nie je veľmi šťastný krok. A teda aj prednesiem, čo sa týka ekonomickej sféry, pozmeňujúci návrh v rozprave. Ale zaujímalo by ma, či vám vyhovuje tento model a či sa neobávate roztrieštenosti kontrolných činností vlastne orgánmi činnými v trestnom konaní. A to je pre mňa obava ako občana a vyvoláva to veľa otáznikov aj v odborných kruhoch, vo sfére... (Ozval sa zvuk časomiery.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán minister, Šimko, nech sa páči, odpovedajte.

I. Šimko, minister vnútra SR: Neobávam sa.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu ministrovi za odpoveď.

V poradí druhá z položených otázok je otázka pána poslanca Mesiarika pánu ministrovi Petrovi Magvašimu. Pán minister, pán poslanec Mesiarik sa vás pýta: "Pripravuje ministerstvo návrh na zmenu Zákonníka práce s ohľadom na pripomienky podnikateľov?"

P. Magvaši, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec Mesiarik,

ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nepripravuje zmenu Zákonníka práce, pretože dosiaľ od podnikateľov nedostalo žiadne oficiálne sťažnosti na Zákonník práce.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mesiarik.

M. Mesiarik, poslanec: Ďakujem, pán minister, za stručnú odpoveď. Kvitujem a som rád, že nepripravujete žiadnu zmenu. Predovšetkým si myslím, chcem vám položiť doplňujúcu otázku, že treba tejto spoločnosti vysvetliť ešte pred účinnosťou Zákonníka práce, ako budú fungovať jednotlivé ustanovenia. Mnohé veci vznikajú z nedorozumení. Nemyslím si, že je dôvod na to, aby dochádzalo k panike a menil sa Zákonník práce od podstaty. Preto sa vás pýtam, či ministerstvo práce pripravuje prostredníctvom médií určitú osvetu, určité vysvetľovanie Zákonníka práce, hlavne krízových, povedal by som, častí, ktoré z verejnosti rezonujú a z niektorých politických strán, tak, aby občan pochopil, čo je pre neho dobré a čo je pre neho zlé.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán minister.

P. Magvaši, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážený pán poslanec, po prijatí nového Zákonníka práce ministerstvo práce oslovilo ako Asociáciu zamestnávateľských zväzov, tak aj Konfederáciu odborových zväzov s ponukou, že je pripravené uskutočniť výklad k Zákonníku práce a aj k zákonu o štátnej službe a o verejnej službe. Dokonca ministerstvo práce, sociálnych vecí uskutočnilo analýzu Zákonníka práce, aký predložila vláda Slovenskej republiky do Národnej rady a tiež, čo sa zmenilo v Zákonníku práce v Národnej rade Slovenskej republiky pri prerokúvaní v minulom roku.

Toto bolo dokonca nadväzne potom predmetom rokovania tripartity 31. augusta, kde sa vlastne z analýz ukázalo, že to, čo bolo prijaté v Národnej rade Slovenskej republiky ako pozmeňujúce návrhy k Zákonníku práce, výrazne nemenilo Zákonník práce a vlastne Zákonník práce bol prijatý asi v tom duchu, v akom bol Zákonník práce predložený vládou Slovenskej republiky do Národnej rady Slovenskej republiky.

Dokonca stanovisko Asociácie zamestnávateľských zväzov do 31. 8. bolo také, že sa stotožňuje s touto analýzou a nemá žiadne výhrady k Zákonníku práce. To znamená, bolo to tri mesiace po prijatí Zákonníka práce v Národnej rade Slovenskej republiky. Samozrejme, taký základný dokument, ako je Zákonník práce, ktorý je kódexom pracovného práva, nedá sa pripravovať od večera do rána. A nakoniec aj vláda Slovenskej republiky uviedla vo svojom programovom vyhlásení, že bude alebo zavŕši reformu pracovného práva prijatím nového Zákonníka práce, pretože od roku 1990 postupne dochádzalo k určitým úpravám v Zákonníku práce, tak ako si to vyžadovala nová situácia Slovenskej republiky, ale aj naše určité medzinárodné záväzky, ktoré v otázke pracovného práva máme. To znamená, že nový Zákonník práce bol vyvrcholením takmer desaťročného procesu úprav v pracovnom práve a vlastne na poslednom znení nového Zákonníka práce sa spoločne so sociálnymi partnermi začalo vyjednávať v auguste roku 1999. Musím povedať, že týmto vyjednávaním už nielen na expertnej úrovni, ale na úrovni ministra a predstaviteľov Asociácie zamestnávateľských zväzov a Konfederácie odborových zväzov, dostali sme sa do situácie, že ostalo šesť oblastí alebo šesť znení paragrafov, v ktorých boli dve protichodné polohy.

Na jednej strane bolo stanovisko zamestnávateľov, na druhej strane bolo stanovisko odborárov alebo predstaviteľov zamestnancov a boli vlastne čiernobiele. Keby bola bývala vláda rozhodla v prospech zamestnávateľov, tak bude s tým zásadný nesúhlas zo strany odborárov. Preto sme zvolili spôsob, ktorý je v normálnych civilizovaných krajinách bežný pri takýchto zákonoch, že vláda sa zbavuje akejsi kvázi zodpovednosti arbitra a dáva ponuku sociálnym partnerom, aby sa oni medzi sebou dohodli a túto dohodu vláda bude akceptovať.

Takže, vlastne 8 problematických oblastí, ktoré boli medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, uskutočnili medzi sebou rokovania odbory a zamestnávatelia a dňa 18. septembra uzavreli dohodu o pozíciách k 8 bodom, ktoré vláda Slovenskej republiky akceptovala a premietla do Zákonníka práce. A chcel by som sa poďakovať aj Národnej rade, že tieto dohody zamestnávateľov a odborárov akceptovali pri novom Zákonníku práce.

To znamená, že zamestnávatelia mali maximálnu možnosť postupovať demokratickou cestou vyjednávania, teda to, čo je normálne v demokratických krajinách. Musím povedať, že tento postup dokonca Medzinárodná organizácia práce minulý rok na konferencii Medzinárodnej organizácie práce v Ženeve dala ako príklad ostatným krajinám, že takto by sa malo postupovať. Preto je pre mňa udivujúca radikálna a zrazu zásadná zmena pozície Asociácie zamestnávateľských zväzov deklarovaná na verejnosti, lebo nezodpovedá tomu, čo vlastne tvrdým vyjednávaním od augusta 1999 do 18. septembra roku 2000 uskutočnili.

Pokiaľ viem, tak sa to dotýka troch oblastí. Viem to zatiaľ z masovokomunikačných prostriedkov a generálny riaditeľ Asociácie zamestnávateľských zväzov mi akurát formuloval, že na budúci týždeň sú pripravení predložiť pripomienky v paragrafovom vyjadrení. Dotýka sa to teda troch oblastí, jednak problematiky nadčasovej práce, jednak problematiky postavenia odborov a postavenia zamestnávateľov, alebo interakcie medzi zamestnávateľmi a odbormi, a zamestnávateľských rád. A tretia oblasť je otázka pracovnoprávneho vzťahu medzi manželmi pri živnostníkoch.

Chcel by som povedať, že problém živnostníkov je problémom, ktorý bol v predchádzajúcom platnom právnom stave a vychádza z rodinného práva, ktoré v Slovenskej republike platí a akurát my sme v sociálnych otázkach riešili i otázku manželky v postavení u živnostníka ako spolupracujúcej osoby, to znamená, že je odpovedajúco sociálne zabezpečená. Ale ostatných typov podnikania, ako je spoločnosť s ručením obmedzením, akciová spoločnosť, verejná obchodná spoločnosť, sa táto problematika nedotýka. Pretože si treba uvedomiť, že naše rodinné právo pozná bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, to znamená, vytváranie majetku, ktoré sa vytvára z príjmov z takejto činnosti, je vlastne spoločné a nemôže tam byť nadriadený a podriadený vzťah. Ten vychádza, znovu opakujem, z rodinného práva, vychádza z toho, čo tu platilo, nikomu to neprekážalo a zrazu niekto má k tomu výhrady.

Čo sa týka nadčasovej práce, musím povedať, že cesta zamestnanosti, zvyšovania zamestnanosti, cesta zvyšovania vyššej úrovne sociálnej ochrany občanov Slovenskej republiky nejde cez nadčasovú prácu. A myslím si, že tí, ktorí volajú po tom, aby sme nekontrolovateľne zaviedli nadčasovú prácu, tak je divné, že volajú, aby Slovensko vstúpilo do 19. storočia, a nie do 21. storočia s ambíciou byť členskou krajinou Európskej únie.

Samozrejme, otázka postavenia odborov a zamestnaneckých rád - pripomienky k zamestnaneckým radám - je vlastne absolútne nepochopenie toho, kam smeruje Európska únia, kam smerujú vlastne moderné a vyspelé krajiny a o čom hovorí dokonca aj teória manažmentu, keby sme sa chceli odvolať. Tá jasne hovorí o tom, že úspešné podnikateľské subjekty sú tie, ktoré v maximálne možnej miere využívajú participáciu zamestnancov na samotnom riadení spoločnosti, že to nemôže byť vzťah, ktorý je v nejakej nadradenosti a podradenosti. Dôkazy o tom sú od Japonska počnúc, končiac až Veľkou Britániou, kde práve následkom takéhoto vzťahu sa dosiahla oveľa väčšia výkonnosť, oveľa vyššia kvalita práce, oveľa vyššie výsledky a úspechy, nie konkurencieschopnosť dosiahnutá na úkor znižovania sociálnej ochrany, ktorá je krátkodobá, vôbec nemá dlhodobý efekt. Pretože napríklad stabilizácia zamestnancov je veľmi dôležitým faktorom pri otázke kvality odvedenej práce. Neustále menenie pracovníkov, náhodilý príjem zamestnancov nevytvára to, čím sa dnes konkurencieschopne uplatňujeme na trhoch. Nie nízkou cenou práce, ale kvalitou, schopnosťou včasnej dodávky, to je cesta, nie cesta znižovania sociálnej ochrany.

Je to teda inak to, čo sa nazýva vlastne určitou demokraciou v podnikaní. A ak niektorí demokrati dnes slávnostne hovoria o tom, že treba toto odbúrať, treba sa opýtať, akí sú to demokrati. Ďakujem. (Potlesk.)