Tretí deň rokovania
54. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
31. januára 2002 o 9.04 hodine
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci. Vzhľadom na prípravu volebných pravidiel a vyhotovenie hlasovacích lístkov začiatok rokovania 54. schôdze bude dnes o 9.30 hodine. Budeme dnes začínať 9.30 hodine. Ďakujem.
(Pokračovanie rokovania o 9.36 hodine.)
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 54. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Ešte raz sa vám ospravedlňujem za odloženie začiatku rokovania z 9.00 hodiny na 9.30 hodinu z dôvodu toho, že sme ešte politicky ako koalícia, tak opozícia hľadali spôsob, ako vyriešiť problém odporúčania Národnej rady
na člena a náhradníka do európskeho konventu.
Chcem vás informovať, že na základe tejto politickej dohody sme určili spôsob navrhovania členov a náhradníkov tak, že o nominácii členov rozhodne plénum Národnej rady tajnou voľbou. Dohodli sme sa ďalej, že táto voľba bude prebiehať spôsobom takým, že budú vyhotovené dva hlasovacie lístky. Na jednom hlasovacom lístku bude uvedený kandidát na člena európskeho konventu, ktorého navrhujú opozičné poslanecké kluby, a tým kandidátom je pani poslankyňa Irena Belohorská. To bude hlasovací lístok číslo 1. Na druhom hlasovacom lístku budú uvedení traja kandidáti koalície v poradí pán poslanec Hamžík, Šebej a Weiss. Budeme voliť tajným hlasovaním, a to tak, že platný bude ten hlasovací lístok navrhovaných kandidátov na člena európskeho konventu zo strany koalície, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu z prítomných poslancov a platný bude ten hlasovací lístok, ktorého číslo poradia bude zakrúžkované pred menom. Takisto budeme voliť a overovať platnosť hlasovacieho lístka kandidáta opozície pani Ireny Belohorskej. Prosím, chcem sa opýtať, či každý porozumel spôsobu, akým pristúpime k hlasovaniu o návrhu na člena európskeho konventu.
Ešte chcem oznámiť, že na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie písomne požiadali títo páni poslanci a poslankyne: pani poslankyňa Aibeková, Prokeš a Volf. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci predseda Národnej rady Jozef Migaš, pán poslanec Antecký, Belohorská, Brocka, Ferkó, Orava a pán poslanec Zelník. Poprosil by som členov volebnej komisie, aby sa ujali svojej funkcie a prítomných pánov poslancov o vykonanie voľby kandidátov na členov európskeho konventu.
Páni poslanci, chcem ešte upozorniť, že ten druhý hlasovací lístok, na ktorom sú tri mená, bude považovaný za platný iba ten, kde bude zakrúžkované jedno poradové číslo pred menom navrhovaných kandidátov. Ďalšiu úpravu hlasovacieho lístka prosím, aby ste nevykonávali. Poprosím o účasť na hlasovaní.
(Hlasovanie.)
(Prerušenie rokovania o 9.42 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 9.58 hodine.)
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, pýtam sa vás, či ste všetci využili svoje volebné právo, ak nie, tak aby ste tak urobili čo možno najskôr.
Pán poslanec Moric, poprosil by som vás o krátku konzultáciu.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Páni poslanci, vyhlasujem voľby za skončené a prosím členov volebnej komisie, aby zrátali hlasy pre jednotlivých navrhovaných kandidátov na členov európskeho konventu.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Prosím predsedu volebnej komisie, aby informoval Národnú radu o výsledku hlasovania kandidátov na členov, zástupcov Národnej rady Slovenskej republiky v európskom konvente. Pán poslanec, prosím, keby ste poslali pána predsedu. Prosím pána poslanca Kandráča, predsedu volebnej komisie, no veď, poprosil by som. Páni poslanci, prosím o pokoj a pána poslanca Ošvátha, aby informoval Národnú radu o výsledku prvého kola volieb.
Nech sa páči, pán poslanec Ošváth.
Prosím o pokoj, páni poslanci.
P. Ošváth, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, oboznámim vás so zápisnicou o tajnom hlasovaní na schválenie zástupcu Slovenskej republiky za Národnú radu Slovenskej republiky v Konvente Európskej únie, ktoré sa konalo 31. januára 2002. Na tajné hlasovanie na schválenie zástupcu Slovenskej republiky za Národnú radu Slovenskej republiky v Konvente Európskej únie bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 123 hlasovacích lístkov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní na schválenie zástupcu Slovenskej republiky za Národnú radu Slovenskej republiky v Konvente Európskej únie nula poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky, hovorím o voľbe teraz opozičného kandidáta. Zo 123 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 24 neplatných a platných bolo 99 hlasovacích lístkov. Overovatelia zistili, že kandidátka opozície pani poslankyňa Irena Belohorská získala 99 platných hlasov za. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bola za zástupkyňu Slovenskej republiky za Národnú radu Slovenskej republiky v Konvente Európskej únie zvolená pani Irena Belohorská. (Potlesk.)
Ďalej vás oboznámim so zápisnicou o tajnom hlasovaní na schválenie zástupcu Slovenskej republiky za Národnú radu Slovenskej republiky v Konvente Európskej únie za kandidáta za koalíciu. Komisia zistila, že bolo vydaných 123 hlasovacích lístkov, z toho nula poslancov neodovzdalo hlasovacie lístky a zo 123 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 5 neplatných. Z platných 118 hlasovacích lístkov zistili overovatelia, že z troch navrhovaných kandidátov získal pán poslanec Pavol Hamžík 53 hlasov, pán poslanec Šebej 36 hlasov a pán poslanec Weiss 29 hlasov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní za zástupcu Slovenskej republiky za Národnú radu Slovenskej republiky v Konvente Európskej únie nebol zvolený žiaden kandidát a z týchto troch navrhovaných kandidátov do druhého kola postupujú pán poslanec Hamžík a pán poslanec Šebej.
Pán predsedajúci, skončil som.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi Ošváthovi. Panie poslankyne, páni poslanci, na základe, poprosím o pokoj v rokovacej sále, na základe oznámenia výsledkov prvého kola volieb budeme musieť uskutočniť druhé kolo volieb za člena v európskom konvente. Preto poprosím, aby boli vyhotovené hlasovacie lístky na dve mená tých kandidátov, ktorí získali v prvom kole najvyšší počet hlasov, a to je pán poslanec Hamžík a pán poslanec Šebej.
Pán doktor Knapp, už sú vyhotovené? Po piatich minútach budeme môcť pristúpiť k voľbe. Poprosil by som, aby ste sa nerozchádzali z rokovacej sály. Poprosím všetkých pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály. Budeme hlasovať v opakovanej voľbe o členovi za Národnú radu do európskeho konventu.
Sú vyhotovené hlasovacie lístky, pán doktor, nech sa páči, keby ste ich odovzdali členom volebnej komisie, a poprosil by som pánov poslancov, ktorí sú prítomní v budove Národnej rady a nie sú prítomní v rokovacej sále, áno...
(Akt tajného hlasovania.)
(Prerušenie rokovania o 10.15 hodine)
(Pokračovanie rokovania o 10.30 hodine.)
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Páni poslanci, pýtam sa vás, či ste všetci využili právo hlasovať, ktorí nie, tak by som vás chcel ešte poprosiť, aby ste sa zúčastnili tajnej voľby člena za Národnú radu Slovenskej republiky v európskom konvente. Pýtam sa pánov poslancov, či ten, kto chcel využiť právo voliť, tak urobil. Pán poslanec Kozlík ešte. Vyhlasujem voľby za skončené, pardon, ešte jeden pán poslanec Kužma. Mikloš, už si volil? Áno? Pán podpredseda Bugár už volil? Pán poslanec Bajan, boli ste voliť? Vyhlasujem voľby za skončené a prosím členov volebnej komisie, aby sčítali hlasy odovzdané jednotlivým kandidátom.
(Prerušenie rokovania o 10.34 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 10.45 hodine.)
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Prosím predsedu volebnej komisie, aby informoval Národnú radu o výsledku hlasovania v druhom kole o kandidátoch na členov v zastúpení Národnej rady v európskom konvente. Po vyhlásení výsledkov volieb zvolávam na desať minút poslanecké grémium podľa dohody, ku ktorej sme dospeli ráno na rokovaní predsedov poslaneckých klubov. Po vyhlásení výsledkov volieb budeme pokračovať o 11.00 hodine v rokovaní o návrhu na vyhlásenie referenda, ale, páni poslanci, prosím, aby ste sa nerozchádzali, pretože budeme musieť ešte hlasovať o návrhu uznesenia Národnej rady, ktorým Národná rada schváli zástupcov Slovenskej republiky za Národnú radu v Konvente Európskej únie.
Poprosím ťa pán podpredseda, keby si skontroloval stav prác na sčítaní hlasov. Áno. (Hlasy z pléna.)
Prosím predsedu pána poslanca Ošvátha, predsedu volebnej komisie, aby informoval Národnú radu o výsledku hlasovania.
Pán poslanec Ošváth.
P. Ošváth, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so zápisnicou o tajnom hlasovaní na schválenie zástupcu Slovenskej republiky za Národnú radu Slovenskej republiky v Konvente Európskej únie. Hlasovanie sa konalo 31. januára 2002.
Na tajné hlasovanie na schválenie zástupcu Slovenskej republiky za Národnú radu Slovenskej republiky v Konvente Európskej únie bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 122 hlasovacích lístkov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní na schválenie zástupcu Slovenskej republiky za Národnú radu Slovenskej republiky v Konvente Európskej únie bolo nula neodovzdaných hlasovacích lístkov spomedzi vydaných, zo 122 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 12 neplatných a zo 110 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že kandidát Pavol Hamžík získal 63 hlasov a kandidát František Šebej získal 47 hlasov.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní na zástupcu Slovenskej republiky za Národnú rada Slovenskej republiky v Konvente Európskej únie bol zvolený Pavol Hamžík. (Potlesk.)
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Páni poslanci, desaťminútová prestávka, zvolávam poslanecké grémium. Prosím, aby ste neodchádzali z rokovacej sály, o 11.00 hodine budeme hlasovať o návrhu uznesenia.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní prerušenej 54. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky hlasovaním o návrhu uznesenia, ktoré vám chcem predložiť, na schválenie zástupcov Slovenskej republiky za Národnú radu Slovenskej republiky v Konvente Európskej únie. Prosím pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály.
Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 31. januára 2002 na schválenie zástupcov Slovenskej republiky za Národnú radu Slovenskej republiky v Konvente Európskej únie. Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje Pavla Hamžíka a jeho náhradníka Františka Šebeja a Irenu Belohorskú a jej náhradníčku Oľgu Keltošovú za zástupcov Slovenskej republiky za Národnú radu Slovenskej republiky v Konvente Európskej únie.
Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, tak ako som vám ho predložil. Hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných je 94 poslancov, za návrh 85, proti 1, zdržali sa 2, nehlasovali 6.
Konštatujem, že navrhované uznesenie Národná rada Slovenskej republiky schválila.
Páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 54. schôdze bodom programu Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na schválenie návrhu na vyhlásenie referenda.
Prosím pána poslanca Fica, ktorý je navrhovateľom návrhu, a spravodajcu pána poslanca Prokopoviča, aby zaujali svoje miesta určené pre navrhovateľa a spravodajcu. Chcem vás informovať, že tento bod rokovania bol prerušený. Do rozpravy sú prihlásení ešte dvaja páni poslanci, pán poslanec Kanis a pán poslanec Maňka. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Kanisovi a ešte raz žiadam pána poslanca Fica, aby sa okamžite dostavil do rokovacej sály, pretože prerokúvame ním navrhovaný bod 54. schôdze Národnej rady.
Pán poslanec Kanis, máte slovo.
P. Kanis, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ctená Národná rada, včerajšia diskusia, ktorá tu bola k návrhu deklarácie o kultúrno-etických otázkach ohľadne procesu integrácie Slovenskej republiky nastolila viacero problémov, ktoré majú svoj dosah aj do oblasti slovenskej politiky a do oblasti ekonomiky, ako aj do oblasti takého závažného procesu, ako je privatizácia strategických podnikov. Myslím si, že už vo včerajšej diskusii odzneli podnetné názory o tom, aby sme my sami mali osebe jasno ohľadne vlastných národných záujmov, vlastných národnoštátnych záujmov a aby sa tento poznatok a jasnosť vlastných pozícii a záujmov prejavovala aj vo fungovaní slovenskej politickej reprezentácie a do konania tých, ktorí v týchto oblastiach rozhodujú. Kritika privatizácie nie je záležitosťou len podľa toho, aké je miesto tej ktorej politickej strany v systéme moci. Otázka privatizácie znepokojuje rovnako ľudí z koaličných strán, ako aj z opozičných strán a širokú verejnosť. Skúsenosti z privatizácie sú viac horšie ako lepšie. Ak vychádzame z toho, čo sa tu udialo a ako funguje. Problémom je často netransparentnosť celého procesu, kde dovolím si povedať, že neprivatizujú strany, ale často skupiny, o ktorých nikto nevie, kto to je, aj keď boli nominovaní inou reprezentáciou a štruktúrou štátu. Nie sú zvlášť dajaké radostné ani dôsledky, ktoré privatizácia spôsobila v podobe fungovania rôznych sprivatizovaných podnikov a inštitúcií. Možno by bolo dobre, keby výskumné ústavy spravili aj prehľad o stave týchto privatizovaných podnikov a o ich výkonnosti a problémoch, ktoré sú po privatizácii. Myslím si, že všetkým nám je jasné, že privatizácia ako proces nie je sporná. Je to proces nevyhnutný, ale na druhej strane nám je jasné aj to, že privatizácia nemôže byť len predmetom dajakého ideologického alebo stranícko-ideologického zápasu, ale nepochybne nám všetkým má ísť o to, či sme v koalícii alebo v opozícii, aby tento proces bol transparentný, aby tu bol efektívny mechanizmus procesov privatizácie, aby bola širšia spoločenská zhoda v ponímaní ceny, za ktorú sú predávané, aby bola širšia zhoda v obsahu akcionárskych zmlúv, ktoré sú uzavreté, a aby dianie po privatizácii neprinášalo toľko negatívnych rôznych prejavov a udalostí, ako je to v prípade niektorých privatizovaných podnikov, na ktoré tu zvlášť podrobne v prípade Slovenských telekomunikácií poukázal pán poslanec Jasovský. A práve tieto doterajšie skúsenosti nás nemôžu nechať ľahostajnými ani k pokusom nájsť dajaké riešenie alebo urobiť kroky, ktoré by zlepšili túto situáciu. Ja takto chápem aj návrh pána poslanca Fica na vyhlásenie referenda ohľadne privatizácie strategických podnikov. Je len prirodzené, že Slovenský plynárenský podnik je privatizovaný podnik, ktorý je výnimočný na Slovensku a jednoducho pri tomto podniku sa dalo predpokladať, že tu dôjde ku konfliktu, a nielen koalično-opozičnému, ale aj ku konfliktu vnútrokoaličnému. Pretože názory na privatizáciu tohto podniku z hľadiska širších súvislostí slovenskej spoločnosti sa jednoducho príliš líšia. A v týchto sporoch nie je argumentom, ak niekto idealizuje otázky privatizácie. A myslím si, že tento proces aj v záujme dodržiavania ústavnosti a zákonov musí byť transparentný do takej miery, aby nevznikali odôvodnené spory o tento problém. Ako som už povedal, podľa môjho názoru je možné dôvody nutnosti privatizácie SPP zhrnúť do dvoch zásadných bodov. Ide o zníženie zasahovania štátu do riadenia spoločnosti a ide o získanie finančných zdrojov za účelom reštruktrualizácie dlhov štátu. Čiže spor o privatizáciu ako taký nie je náležitý v tomto prípade. To však neznamená, že by nemali vzniknúť spory o všetkých článkoch tohto privatizačného procesu o tom, ako postupujú reprezentanti štátu, o tom, ako sa správa poradca, o tom, ako pracujú jednotlivé štruktúry, mám na mysli predovšetkým príslušnú komisiu, ktorá má kompetencie o týchto veciach vo veľkej miere rozhodovať. Rozhodnutím o liberalizácii ceny zemného plynu sa hospodárenie podniku SPP vyrovná a zamedzí sa krížovým dotáciám, kde zisk podniku z tranzitnej prepravy pokrýva stratu z predaja zemného plynu priemyselným podnikom aj obyvateľstvu. Zvýšené náklady domácností by mal štát vďaka zvýšeným tržbám SPP pokryť dividendovou politikou SPP, akciová spoločnosť, a následným prerozdelením takto získaných finančných prostriedkov pre sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva. Zásadným dôsledkom zníženého vplyvu štátu do riadenia spoločnosti bude oveľa efektívnejšie využívanie kumulovaných finančných prostriedkov na investičnú činnosť, ktorá, žiaľ, v dnešnom období smeruje investície z veľkej časti do nenávratných a neefektívnych projektov. Keďže je snahou vlády maximalizovať výnos predaja 49 % akcií SPP, zvláštnu pozornosť treba venovať rozdeleniu takto získaných zdrojov s jasne definovaným účelom použitia. Toto, čo som použil, je skôr vyjadrenie optimálnych výsledkov. Tieto optimálne výsledky sa nedostavia automaticky. A naopak, práve ako prebieha doterajší proces, vzbudzuje to viacero nejasností, takže sa nemožno diviť, že práve tieto nejasnosti sa stali predmetom aj iného pohľadu Strany demokratickej ľavice. Treba sa vrátiť teda k procesu, ktorý sa okolo privatizácie SPP dosiaľ deje. Komisia vedená podpredsedom vlády Ivanom Miklošom schválila podmienky transakcie zahrnuté v memorande poskytnutom investorom. Je veľkou škodou, že o týchto podmienkach a obsahu memoranda sa veľa nevie, dokonca nevedela o tom ani pani ministerka financií, čo nás ako koaličnú stranu, ktorá má účasť vo vláde, veľmi prekvapovalo. Pretože ak my máme niesť dôsledky prípadne takého alebo onakého privatizačného procesu, tak potom neobstojí, ak niekto povie, že tieto veci sú tajné, veci sú utajené a takmer nikto o nich nevie okrem piatich členov komisie. Čiže je to objektívny odborný problém, ktorý treba vyriešiť. Tento spor by som tu nechcel prezentovať len ako nejaký stranícky spor, ale spor o vec, spor o to, aby sa doterajší priebeh procesu privatizácie práve na základe negatívnych skúseností s veľkými podnikmi jednoducho upravoval tak, aby tieto podozrenia podľa môjho názoru oprávnene nevznikali. Tieto podmienky, keďže ich nepoznáme, však môžu byť zásadné. V tejto súvislosti vzniká aj otázka o činnosti privatizačného poradcu. Aké dal pravidlá vzájomného vzťahu so záujemcami o privatizáciu, aké sú to pravidlá, ako sa dodržujú, aký je vzťah kompetentných reprezentantov štátu k týmto pravidlám. No a nakoniec vyvstáva otázka, či obsah pravidiel neprekračuje poslanie a úlohy privatizačného poradcu. Tieto všetky otázky si vyžadujú veľmi konkrétnu odpoveď, ktorú podľa môjho názoru by v miere, ktorá umožňuje aj ten stupeň utajenia, jednoducho parlament by mal dostať. Ak nedostane to ani strana, ktorá je vo vláde, tak potom skutočne vzniká otázka, ako to vlastne prebieha a kto to kočíruje. Lebo práve v procese privatizácie sme často svedkami javu, že za závojom utajenia v labyrinte rôznorodých vzťahov, rôznorodých ľudí a skupín dochádza k situácii ako v Kafkovom zámku. A keď sa niečo rozhodne, dôsledky, prirodzene, nesú strany, ktoré sú teraz vo vláde. No a bolo by zrejmé, že ak sú nejaké pravidlá pripravené alebo ak fungujú, tak asi by mali byť aj jasné pravidlá, či sa tieto podmienky menia, v akých prípadoch sa menia alebo v akých prípadoch sa musia zmeniť. Názory o tom, že nie je možné takýto proces usmerniť, skvalitniť, konkretizovať dajakými novými podmienkami alebo novými úlohami, alebo novými kritériami, jednoducho tento názor nie je namieste. Aj vo včerajšej diskusii k návrhu pána poslanca Fica zaznel celý rad poukázaní, že je to pomerne častá vec práve pri kľúčových podnikoch a stalo sa tak viackrát aj u našich susedov.
Keďže prerokúvame návrh pána poslanca Fica, treba si, pravda, položiť aj otázku, čo je tým najvhodnejším prostriedkom, aby tento proces, a ak hovoríme o SPP, aby tento proces bol dostatočne transparentný, neumožňoval dajaké egoistické politické hry, ale bol riešený tak, aby aj občania a aj strany bez ohľadu na postavenie v systéme moci mali možno pocit, že sa začína cesta k dôstojnosti tohto štátu a občanov tejto republiky. Pretože často rozhodovanie dosiaľ bolo pre verejnosť známe v podobe istých negatívnych javov, ktoré sa po privatizácii vyskytli. Celý rad podnikov, ktoré takto fungujú, tu bol včera spomínaný.
O čo ide v návrhu pána poslanca Fica. Vychádza práve z tohto sporu, ak formuluje prvú otázku, či občania súhlasia s rozhodnutím vlády o privatizácii 49 % akcií Slovenského plynárenského priemyslu. A druhú otázku, či súhlasia občania, aby o privatizácii vymenovaných podnikov rozhodovala na návrh vlády Národná rada aspoň trojpätinovou väčšinou. Pri tomto návrhu treba oceniť, že sleduje hľadanie riešenia, ktoré by malo podobu, ktorú by mohla akceptovať koalično-opozičná deväťdesiatka poslancov v tomto parlamente. Ak však vychádzame z doterajších skúseností, tak sa treba zamyslieť aj nad tým, prečo forma referenda vlastne dosiaľ nezohrala tú pozitívnu úlohu, s akou bol zákon o referende, o konaní referenda prijímaný. Myslím si, že ak sme dnes v situácii sporu o privatizáciu SPP, je skôr pravdepodobnejšie, že takéto referendum by sa skončilo podobne ako referendá, ktoré boli dosiaľ konané. Závisí to iste od toho, aká je mediálna propagácia, ako je vyhrotený spor, v ktorom sa má riešiť táto otázka, ale napriek tomu, že nechcem nedoceňovať referendum ako také a jeho význam v závažnom rozhodovaní o osudoch tohto štátu, myslím si, že referendum je možné ako krajné riešenie. Ale vzhľadom na to, aká je tu doterajšia história, mám pocit, že by sa týmto nič nevyriešilo. Tento názor môže niekto zdieľať, nemusí zdieľať, snažím sa ho formulovať čisto odborne a exaktne a nie cez nejaké politické okuliare. Na druhej strane však treba povedať, že exekutíva sama má možnosti, ako dosiahnuť, aby proces privatizácie, nielen SPP, ale aj ďalších podnikov, ktoré sú vymenované v jeho návrhu zákona, aby tento proces bol transparentný. Aj zmysel tejto diskusie vidím predovšetkým v podnete nebáť sa zasiahnuť či už cez vládu, alebo cez Národnú radu do procesu mechanizmov, do mechanizmov, akými má prebiehať privatizácia. Tí, ktorí kritizujú doterajší priebeh podľa môjho názoru majú veľký kus pravdy a spoločenský dosah z týchto skúseností je taký, že treba s tým skutočne niečo robiť. V tejto súvislosti, ak som tu otvoril otázku aj privatizačných poradcov, nechcem sa nikoho dotknúť, pretože je nepochybné, že niektoré veci sa nedajú zvládnuť bez privatizačných poradcov, to však neznamená, že by aj títo privatizační poradcovia, najmä cez činnosť reprezentantov štátu, nemali fungovať možno ináč, ako fungovali dosiaľ.
Ak vychádzame z problémov, ktoré mali vo VSŽ alebo v Slovnafte, alebo možno budú v SPP, teda tá hrozba cross defaultu, možno z toho takisto vyvodiť, že nejde len o procesy, ktoré sú dajaké samočinné, ale že ide aj o procesy, ktoré sú niekým vyvolané. Je zjavné, že tieto procesy v takej podobe, ako prešli, boli vyvolané aj inými záujmami. A ak sa ukazovali aj grafy o tom, aká je výnosnosť SPP, zdá sa, že vlastne tento záujem je tu dosť podobný. To vzbudzuje isté obavy v Strane demokratickej ľavice a zároveň nás núti hľadať dajaké riešenie, ktoré bude smerovať predovšetkým k transparentnosti tohto procesu.
Pán poslanec Fico ako predseda Smeru hľadá riešenie cestou vlastnej straníckej politiky a vlastnej predstavy, ktorá je vyjadrená návrhom na vyhlásenie referenda. SDĽ už v doterajšej genéze privatizácie niekoľkokrát aj na pôde Národnej rady viedla diskusiu, viedla dialóg s koaličnými partnermi a diskusiu tu v parlamente o tom, ako by mala byť privatizácia robená, ako by mala prebehnúť a napokon pri novele deväťdesiatdvojky, nechcem sa vracať k tomu, prešlo, že tieto podniky majú byť privatizované do 49 %. Zdôrazňujem do 49 %. Nikto nikdy v zákone neprišiel s nejakým stanoveným číslom a stanovenou cifrou, že to musí byť 49 %. Zákon hovorí jednoznačne do 49 %, lebo predmetom bola otázka majority, keď sa prijímala táto novela, a nie otázka, aká časť bude predávaná. Zdôrazňujem to len preto, že v časti médií alebo v časti vyjadrení istých politických skupín, alebo politikov sa toto číslo stáva pomaly niečím, čo je akoby nezmeniteľné.
Chcel by som vás páni poslanci, pani poslankyne informovať o tom, že tak ako pán poslanec hľadá dajaké riešenie týchto reálne existujúcich problémov, aj SDĽ chcela nájsť dajaké riešenie, a to riešenie má v podobe návrhu na zmenu uznesenia vlády č. 523 z 13. júna 2001 k návrhu spôsobu privatizácie 49-percentného podielu spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel a takisto v návrhu zákona, ktorý by po tomto uznesením mal byť prijatý. Tento materiál bol odovzdaný včera na koaličnej rade, takže sa stane predmetom posudzovania a vyjadruje isté vecné riešenia, akoby sa tento problém mal riešiť. SDĽ ide o to, aby sa zmenilo citované uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 523 z 13. júna 2001, aby v novom uznesení boli tieto vety: Že sa bude predávať 24 % podiel akcií dočasnej majetkovej účasti Fondu národného majetku v obchodnej spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel založenej Fondom národného majetku formou priameho predaja prostredníctvom výberového konania aj za účasti zahraničných subjektov jednému subjektu alebo konzorciu subjektov v súlade so zákonom č. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Zároveň sa toto uznesenie doplní, že vláda súhlasí s prevodom 25-percentného podielu akcií dočasnej majetkovej účasti Fondu národného majetku v obchodnej spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel na Sociálnu poisťovňu v súlade s § 12 ods. 2 písm. e) zákona č. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov. Zároveň v tomto návrhu uznesenia sa hovorí a ukladá ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny predložiť novelu zákona č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni v znení neskorších zmien a doplnkov a ministerke pre správu a privatizáciu predložiť vláde Slovenskej republiky v nadväznosti na citovaný bod tohto uznesenia návrh na vydanie rozhodnutia podľa § 10 ods. 1 a 2 zákona č. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov a zároveň sa jej ukladá prerokovať obsah tohto uznesenia, ktorým sa mení návrh spôsobu privatizácie 49-percentného podielu spoločnosti plynárenský priemysel s investormi uchádzajúcimi sa o privatizáciu.
Ctené dámy, vážení páni. Predaj 49 % akcií Slovenského plynárenského priemyslu je potrebné skúmať po prvé, z pohľadu budúcej prosperity SPP a jej stabilizačného účinku na hospodárstvo Slovenskej republiky a po druhé, z pohľadu výnosu z predaja a jeho použitia.
Prvé hľadisko súvisí s budúcimi účinkami na hospodárstvo Slovenskej republiky a nemusí vždy súvisieť s výškou výnosu z predaja. Nižší výnos z predaja môže v budúcnosti zabezpečiť väčšie efekty pre Slovenskú republiku.
Druhé hľadisko má výraznejší dopad v krátkodobom horizonte a môže stabilizovať hospodárstvo na kratšie časové obdobie. Výber a následný predaj strategickému investorovi by mal byť teda hľadaním optimálneho riešenia, ktoré bude spájať krátkodobú aj dlhodobú potrebu Slovenskej republiky. Vláda rozhodla, že výnos z predaja bude použitý na úhradu dlhov štátneho rozpočtu a na reformu dôchodkového poistenia, uznesenie vlády č.1021/2000 zo 6. 12. 2000. Občania viacej vnímajú použitie zdrojov z výnosov predaja na dôchodkovú reformu ako na úhradu starých štátnych dlhov. Práve preto spôsob použitia zdrojov pre konkrétneho občana môže vytvoriť aj potrebnú spoločenskú dohodu na predaji podielu akcií SPP. Transparentné použitie zdrojov na dôchodkovú reformu bude takýmto aktom. Dôchodková reforma postupuje podľa koncepcie reformy sociálneho poistenia odsúhlasenej Národnou radou a vládou v prvom polroku 2000. V dôchodkovom poistení sa predpokladá budovať trojpilierový systém. Prvý pilier je modifikáciou súčasného dôchodkového zabezpečenia so zachovaním princípov priebežného dôchodkového poistenia. Tento pilier by mal byť dominantným do roku 2013 až 2018. Druhý pilier povinného dôchodkového zabezpečenia má byť založený na kapitalizačnom princípe. Jeho účinnosť by mala postupne nabiehať v rokoch 2018 až 2023. Po roku 2023 by mal predstavovať dominantný spôsob financovania dôchodkov. Funkcia druhého piliera je založená na zhodnocovaní príspevkov zamestnávateľov a zamestnancov. V čase v roku 2023 sa predpokladajú aktíva tohto piliera v hodnote jedného hrubého domáceho produktu Slovenska. Rýchlejší nábeh súvisí so zdrojmi pri založení tohto piliera v rokoch 2003 a 2004, prípadne dodatočnými zdrojmi v neskoršom období. K tomu majú slúžiť zdroje z výnosov z privatizácie SPP. Využitie zdrojov z výnosu predaja môže zabezpečiť stabilizáciu finančnej situácie v prvom pilieri, umožniť rýchlejšiu valorizáciu dôchodkov v závislosti od vývoja hospodárstva Slovenskej republiky, ale aj zníženie rizika kolapsu prvého piliera pri rozdeľovaní platieb do sociálneho poistenia. Zníženie významu priebežného financovania dôchodkov po rok 2010 a rýchlejší nábeh druhého piliera o tri až sedem rokov. Zdroje z výnosu predaja SPP sú dominantnom zložkou úspechu reformy dôchodkového poistenia, najmä zbavenia sa hrozby kolapsu dôchodkového systému v dôsledku demografického vývoja Slovenskej republiky. Ako vyplýva z konštrukcie reformy dôchodkového poistenia druhého piliera, je potrebné vytvoriť pri založení druhého piliera dostatok pre čo najväčšiu bilančnú hodnotu fondu. Aktíva druhého piliera môžu byť v peniazoch alebo v cenných papieroch. Z toho vyplýva aj možnosť predaja 49 % akcií SPP. Buď predaj všetkých 49 % akcií a z výnosu predaja previesť na Sociálnu poisťovňu 55 mld. Sk v hotových peniazoch, ktoré sa využijú na budovanie druhého piliera. Druhou možnosťou je rozdelenie akcií na 24-percentný podiel a 25-percentný podiel, pričom 24 % akcií predať a z výnosu predaja uhradiť štátne dlhy. Podiel 25 % akcií previesť na Sociálnu poisťovňu. Sociálna poisťovňa na základe zákona o druhom pilieri povinného kapitalizačného dôchodkového fondu postúpi na osobný účet každému občanovi zákonom určený podiel na tomto majetku.
Ctené dámy, vážení páni, hodnota 25 % podielu akcií SPP sa môže v horizonte troch až štyroch rokov zdvojnásobiť oproti súčasnej hodnote predaja 49 % akcií. To, čo povedie k dvojnásobneniu tejto časti aktív druhého piliera, to v konečnom dôsledku bude mať kladný vplyv na nábeh druhého piliera a stabilizácie prvého. Z týchto dôvodov je potrebné zmeniť uznesenie vlády č. 523 z 13. júna 2001 k návrhu spôsobu privatizácie 49-percentného podielu spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel. Týmto novým uznesením na základe § 12 ods. 2 písm. e) v § 10 ods. 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu štátu na iné osoby sa uskutoční prevod 25 % akcií SPP na Sociálnu poisťovňu. Novelou zákona č. 274, ktorý je priložený k nášmu návrhu, sa zabezpečí spravovanie týchto akcií a ich určenie na prevod do aktív druhého piliera povinného kapitalizačného dôchodkového fondu podľa samostatného zákona. Akcie SPP prevedené na majetkový účet Sociálnej poisťovne vedených v Stredisku cenných papierov budú na tomto účte zablokované. Ich prevod do aktív druhého piliera povinného kapitalizačného dôchodkového fondu bude možné len na základe zákona o druhom pilieri. Toľko stručne k charakteristike nového uznesenia vlády a novely zákona č. 274/1994 Z. z., ktorý navrhujeme.
Vrátim sa naspäť k návrhu zákona, ktorý tu predniesol pán poslanec Fico. Ako som už povedal, vidíme v tomto návrhu pokus hľadať cestu k väčšej transparentnosti, k väčšej efektívnosti mechanizmov procesov privatizácie, hľadať cestu aj k adekvátnej cene, ale zároveň aj predchádzať negatívnym dôsledkom doterajších privatizácií, ktoré boli v niektorých prípadoch v niektorých podnikoch urobené. Z tohto hľadiska oceňujeme práve tento podnet nestavať sa k doterajšiemu priebehu privatizácie tak, ako keby to boli nezmeniteľné procesy, ako keby to boli procesy, do ktorých nemožno z pozície vlády alebo Národnej rady zasahovať. Sme rovnako presvedčení, ako predkladateľ tohto návrhu, že tento proces musí byť vo veľkej pozornosti reprezentantov štátu či už v podobe exekutívy, alebo zákonodarného zboru. Vzhľadom na to, že referendum v doterajšej histórii Slovenskej republiky, a je viac náznakov, že by dopadlo podobne, ako tomu bolo dosiaľ, uprednostňujeme cestu riešenia tohto problému cestou exekutívy v dialógu s Národnou radou Slovenskej republiky. Chcel by som zdôrazniť opäť, že bez ohľadu na to, kto predkladá tieto návrhy, mali by sme v spolupráci nás všetkých nájsť cestu k dôstojnosti tohto štátu a jeho občanov aj v privatizačnom procese. Ďakujem za pozornosť.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem vám za vystúpenie, pán kolega. S faktickou poznámkou chce reagovať šesť poslancov. Končím možnosť podania ďalších prihlásení. Ako prvý má slovo pán poslanec Švantner.
Nech sa páči.
D. Švantner, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Kanis, treba len kvitovať to, že uznávate, že privatizácia môže byť aj iná, ako bolo doteraz dohodnuté. Ja ale musím povedať jednu takú trocha nepríjemnú poznámku. To, čo hovoríte, že je tu spor koalično-opozičných politických strán, ja som tento spor vôbec neočakával, lebo predsa počas minulého volebného obdobia ste jednotne všetci poslanci odhlasovali strategické podniky a myslím si, že aj vy ste hlasovali za to, aby sa tieto podniky neprivatizovali. Keď už privatizovať, tak privatizovať iným spôsobom, ako je to dohodnuté. Obviňovať privatizačného poradcu je zbytočné, lebo vláda dala také podmienky poradcovi, že nič inšie nemohol spraviť, len rozhodnúť o predaji 49 %. Však je predsa zainteresovaný na tom, aká odmena sa dosiahne alebo aké množstvo finančných prostriedkov sa dosiahne za predaj týchto akcií. Čiže ja si myslím, že bola spravená chyba už pri zadávaní úlohy privatizačnému poradcovi. Hovorili ste o viacerých formách, akým spôsobom by sa dalo privatizovať. Je tu ešte, znova musím zopakovať ďalšia forma vymeniť akcie, časť akcií s dodávateľom a odberateľom plynu, aby sme mali my kontrolu nad dodávaným a aj na posledného odberateľa plynu a on môže kontrolovať SPP. Však pozrite sa, presne to sme mohli spraviť v Slovnafte, kde sme vlastne 10 % namiesto toho, že sme ich predávali, sme ich mohli nechať a vymeniť s MOL-om a mohli sme mať kontrolu v maďarskom MOL-e. (Zaznel zvuk časomiery.)
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pán poslanec Cuper.
J. Cuper, poslanec: Pán kolega Kanis, až príliš dlho si hovoril na to, aby si nás presvedčil, že SDĽ v tomto smere nezmenila svoju tvár od počiatku, od kedy je vo vládnej koalícii. Privatizácii SPP nemal nikto z vládnych strán vo svojom programe. Taký podnik, ako je SPP, sa jednoducho neprivatizuje. Nie sú na to nijaké dôvody, aby sa privatizoval. Pri normálnom hospodárení, ak sa v ňom nekradlo, tak ako sa kradne teraz a nerozkráda štátny majetok, tento podnik prinášal celkom slušný zisk do štátneho rozpočtu, z ktorého sa mohlo dávať aj na to, aby sa budoval pilier, o ktorom si hovoril, sociálny, aj na tom, aby z toho spoločnosť profitovala. Nevidím nijaký dôvod, aby sme predávali niekomu právo od nás každý mesiac vyberať za plyn po 2-tisíc korún. To môže veľmi dobre robiť takisto štátny podnik Slovenský plynárenský priemysel, ako to bude robiť nejaký americký multimiliardársky podnik, ktorý má, ja neviem kde sídlo na Cayman Islands alebo niekde inde v Mexickom zálive. To jednoznačne ide len o to, aby si niekto kúpil kontrolu nad našimi vreckami. Z toho mňa prekvapuje, že Strana demokratickej ľavice stále trvá na tom, že bude niečo predostierať občanom Slovenskej republiky, za čím sa skrýva obyčajná zlodejina. Postavte sa priamo k veci a povedzte, že Strana demokratickej ľavice ja zásadne proti privatizácii Slovenského plynárenského podniku a iných strategických podnikov, ako sú Slovenské elektrárne. A nie, že za tučné provízie, ktoré sa ujdú politikom vládnej koalície, ich jednoducho niekomu strčíte. Ďakujem.
M. Andel, podpredseda NR SR: Slovo má pán poslanec Húska.
A. M. Húska, poslanec: Ďakujem. Kvitujem síce už modifikovaný postup pána poslanca Kanisa, ale chcel by som zdôrazniť, že je predovšetkým dôležité podporiť teraz iniciatívu pána poslanca Fica z tých dôvodov, aby sme zabránili postupom, ktoré de facto neboli súčasťou vládneho programu. Treba takým spôsobom postupovať aj s ohľadom na stratégiu budúceho možného kapitalizovania dôchodkového pilieru, ale predovšetkým preto, aby sme teraz nepodľahli tlaku niektorých vonkajších záujmov. To je jednoducho veľmi dôležité. Všimnite si, ako vystupoval pán Dzurinda. Vlastne v SITE vystupoval tak, že vraj pre to, aby sa nediala rabovačka ako za pána Duckého, a to niekoľko razy opakoval. Chcem povedať, že práve za vedenia pána Duckého sa z 27 % plynofikácie dosiahla 80 % plynofikácia. Pokiaľ ide o zmenky, tak sa otvorene priznalo, že išlo o podvod, lebo 67 zmeniek získali nazad zadarmo, dokonca časť z nich ako bianko zmeniek, z toho vyplýva, že to bol zločinný podvod niekoho iného, nie pána Duckého.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Prvá poznámka. Je zaujímavé, že vládna koalícia pred vstupom do parlamentu hovorila občanom, že neprivatizovať strategické podniky, a keď získali dôveru ľudí, tak majú opačný názor. To je hanba. Po druhé. Pokiaľ ide k privatizácii, tak skutočne súhlasím s názorom pána poslanca Kanisa, že privatizovať 49 % nie je výhodné. Ďalej pokiaľ hovoril pán poslanec o poradcoch, aj ja som toho názoru, že sa to dá inak. Dozaista, keď si pozriete stenografické záznamy z parlamentu, tak nájdete tam vystúpenie, konkrétne moje, kde som ešte pred privatizáciou telekomunikácií navrhovala nebrať poradcu, ale spraviť komisiu z ekonomických expertov Európskej únie, ktorí pôsobia a takto pôsobili aj v Nemecku, z našich odborníkov spraviť komisiu a táto odborná komisia by vlastne poradila pri privatizácii. Bolo hanbou a donebavolajúcim prečinom 500 miliónov dať poradcovi, čo, samozrejme, nie je garancia, že neplynulo aj pre politické subjekty, 500 miliónov dať, aby poradil, že z veľkého počtu jedného uchádzača vybrať Telekom a dnes nie je, tajná je zmluva, hovoríte o transparentnosti privatizácie a dodnes je tajná zmluva, ktorá sa aj to, čo prešlo na verejnosť, sa neplní. A pokiaľ hovoríte o rabovačkách v SPP, tak si myslím, že treba hovoriť o dnešnej situácii, vyšetriť vraždu Duckého a prešetriť dnešné prešľapy, aby verejnosť vedela, kde sú špinavosti.