Čtvrtek 31. ledna 2002

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďalšiu otázku na ministra vlády Slovenskej republiky položila pani poslankyňa Angelovičová pánu podpredsedovi vlády pre ľudské a menšinové práva a regionálny rozvoj Csákymu.

Pani poslankyňa sa vás pýta: "Ako úspešne postupuje Centrum pre rovnosť príležitostí pre ženy a mužov pri vláde Slovenskej republiky pri implementácii smerníc EÚ do slovenskej legislatívy?"

P. Csáky, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, pani poslankyne,

dovoľte mi, aby som vás informoval o tom, že prvá pracovná verzia zákona o zriadení Centra pre rovnaké zaobchádzanie je hotová. Predpokladám, že tento materiál môžem zaslať na medzirezortné pripomienkové konanie vo februári. Bol by som rád, keby vláda v marci k tomuto materiálu mohla zaujať stanovisko, aby ste to mohli dostať aj vy v Národnej rade. Pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som využil aj túto príležitosť, aby som vás požiadal o podporu tohto materiálu pri prerokovaní v Národnej rade Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Angelovičová nechce položiť doplňujúcu otázku. Je spokojná s vašou odpoveďou.

Pani poslankyňa Sabolová sa pýta pána podpredsedu vlády pre ekonomiku Ivana Mikloša, za ktorého bude odpovedať pán minister Šimko: "Považujete za správne, aby Úrad daňového preverovania bol podriadený subjektu, ktorý sa má sám preverovať?" Pán minister, prosím o vašu odpoveď.

I. Šimko, minister vnútra SR: Vážená pani poslankyňa, vy sa pýtate na názor pána podpredsedu a pri najlepšej vôli neviem, aký je jeho názor na túto otázku, ale úradníci pána podpredsedu mi vypracovali odpoveď v tom zmysle, že vám písomne oznámi svoj názor. Je momentálne na zahraničnej ceste. Keď sa vráti, budem ho informovať o vašej otázke.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu ministrovi. Pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Zapnite mikrofón pani poslankyni.

M. Sabolová, poslankyňa: Moja otázka smerovala aj na ekonomického buď ministra financií, alebo podpredsedu vlády, ktorý zodpovedá za túto legislatívu a minimálne bola by som rada, keby pán minister Šimko, ak zastupuje pána podpredsedu, tlmočil mu aj druhú časť, nie to, čo sa týka prešetrovania, ale aj samotného výkonu, to, čo je v otázke, podriadenosť riaditeľa daňového preverovania riaditeľovi daňového úradu, či je a určite je lepšie, aby to spadalo priamo pod ministerstvo financií. Chcem vám ale povedať, pán minister, ako je možné, alebo chcem tlmočiť vláde, ako je možné, že riaditeľ daňového riaditeľstva vypísal výberové konanie na obsadzovanie miest na Úrade daňového preverovania už dnes, keď ešte zákon nie je platný, ani taký úrad neexistuje a výberové konanie sa uskutočnilo alebo jeho uverejnenie len v Spravodaji daňovej správy a na základe písomných požiadaviek alebo prihlášok jednotlivých záujemcov. Aký je to úrad, keď do kvalifikačných požiadaviek minimálne prax, odbornosť v daňových orgánoch zahŕňa sa len analytické, tvorivé myslenie, schopnosť tímovej spolupráce, asertivity a podobné požiadavky. A ako je možné, že konkurz prebehol 8. januára a dnes sú vybratí ľudia na úrad, ktorý neexistuje? Čiže bola by som rada, aby sa minimálne anulovalo výberové konanie, ktoré nebolo zverejnené a aby kritériá na výber ľudí do takého vážneho orgánu boli také vážne ako pre ľudí, ktorí idú do vášho zboru, do orgánov činných v trestnom konaní, a nie ľudia, ktorí sú možno len asertívni a ktorí budú vyhovovať súčasnému vedeniu daňového riaditeľstva. Myslím si, že aj Úrad daňového preverovania by mal mať svoje sídlo v Bratislave, a nie v Banskej Bystrici.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán minister.

I. Šimko, minister vnútra SR: Ďakujem pekne. Môžem ťa, pani poslankyňa, ubezpečiť, že vzhľadom na to, že pán premiér ma určil, aby som zastupoval pána podpredsedu vlády Ivana Mikloša na tejto hodine otázok, budem mu tlmočiť všetko, čo sa tu dnes povedalo. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Teraz poprosím pána ministra Haracha, aby odpovedal za neprítomného pána ministra Macejka na otázku poslanca Viliama Sopka, ktorý sa pýta: "Aké sú dôvody časového sklzu na výstavbe Nábrežnej komunikácie v Prešove?" Pán minister Harach - na otázku na pána ministra Macejka.

Ľ. Harach, minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne.

Vážený pán poslanec, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som namiesto pána ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií vás oboznámil s jeho stanoviskom, s jeho odpoveďou a nielen na otázku číslo 5, ale v podkladových materiáloch z ministerstva odkazuje aj na otázky číslo 12, 23 a 32, ktoré sú vlastne smerované na tú istú problematiku. Výstavbou Nábrežnej komunikácie v Prešove s celkovými nákladmi 120 mil. Sk významnou mierou prispejeme k riešeniu tranzitnej dopravy na juhozápadnom okraji mesta Prešova. Stavba sa začala v novembri 1999 a podľa zmluvných podmienok má byť dokončená v októbri tohto roku. Výstavba si vyžadovala okrem iného výkupy 12 rodinných domov, z ktorých 11 je majetkovoprávne vysporiadaných výraznou pomocou Mestského úradu v Prešove. Prekážkou plynulého postupu prác v súčasnosti je nevysporiadanie výkupu jediného rodinného domu. Tento problém je daný tým, že súčasná legislatíva, uplatňovaná pri náhradách v investičnej výstavbe štátnymi investormi, nezohľadňuje trhové cenové podmienky nehnuteľností. Vo všeobecnosti platí, a to nám robí problémy, že ceny nehnuteľností určované štátom pri náhradách, sú podstatne nižšie ako trhové ceny v tej istej oblasti. V danom prípade vlastníci rodinného domu požadujú ako náhradu vystavať nový rodinný dom tej istej kategórie, čo je logické. Svoje nároky uplatňujú súdnou cestou. Z pokynu ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií pokračujú rokovania medzi investorom, Mestským úradom a vlastníkmi, s cieľom dosiahnuť prijateľnú dohodu mimosúdnou cestou. S poľutovaním treba konštatovať, že ak sa v dohľadnom čase približne dvoch, troch mesiacov nedosiahne uspokojivá dohoda, sú termíny realizácie a najmä skončenia predmetnej stavby vážne ohrozené. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Sopko - doplňujúca otázka.

V. Sopko, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, ja nespochybňujem úsilie pána Macejka v smere, aby táto stavba pokračovala a bola čím skôr skončená. Tým chcem povedať, že nechcem kritizovať osobne jeho, ale naopak, veľmi pomohol súčasnému vývoju. Pred polrokom som sa ho pýtal, či v roku 2001 bude prestavaný plánovaný objem stavebných prác. Ubezpečoval ma, že áno, čo, žiaľ, nebolo. A neprestavalo sa v minulom roku vyše 30 mil. Sk, čo je pre mňa nepochopiteľné, ak takáto stavba bola pripravovaná už pred 15 rokmi, to znamená, že nie veľmi prijímam niektoré argumenty, pokiaľ ide o ťažkosti a prípravu stavby.

Po ďalšie chcem povedať, že je ohrozený termín október 2002. Preto sa na to pýtam a nevidím také prekážky, aby sa pri iniciatívnom prístupe ministerstva, Slovenskej správy ciest, prípadne aj samotného mesta veci nemohlo pomôcť. A hovorím to len preto, že dopravná situácia v Prešove je mimoriadne obtiažna. Mestom, centrom mesta prechádza v podstate železničná trať a dve cesty I. triedy. V roku 2000 sa začala táto stavba a mala výrazne zlepšiť dopravné problémy. Preto som chcel poprosiť aj pána ministra, čo robím touto cestou, aby osobne nad tým dohliadal, veď ako Prešovčan má mimoriadne dobrý vzťah k mestu. Ale neviem pochopiť, ako môže skĺznuť stavba, ktorá bola pripravovaná 15 rokov, nevieme prestavať plánované objemy a finančné objemy sú v tomto prípade vyčlenené. Pýtam sa, aké konkrétne opatrenia ministerstvo prijme, aby plánovaný termín október 2002 bol splnený. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán minister, chcete odpovedať?

Ľ. Harach, minister hospodárstva SR: Azda len jednou vetou, že z podkladov, ktoré sú k dispozícii, rád by som konštatoval a zdôraznil, že ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií koná v tejto veci. Dokonca sme túto stavbu podporovali ako prioritnú aj z pohľadu ministerstva hospodárstva a zámeru, ktorý predložili primátori miest Prešova a Košíc v súvislosti s výstavbou jedného, celkom zaujímavého priemyselného parku. A táto komunikácia je potrebná aj k jeho sprístupneniu. Budem tlmočiť vaše stanovisko pánu ministrovi.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu ministrovi.

Ďalšia v poradí z vyžrebovaných otázok je otázka pána poslanca Engliša, ktorý sa pýta pána ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského: "Ste presvedčený, že sudcovia nekryjú nezákonné počínania správcov konkurznej podstaty?" Pán minister Čarnogurský, nech sa páči, môžete odpovedať.

J. Čarnogurský, minister spravodlivosti SR: Pán poslanec, áno, som presvedčený, že sudcovia nekryjú nezákonné počínania správcov konkurznej podstaty. Zároveň som si vedomý, že štát, spoločnosť a osobitne rezort spravodlivosti musí vytvárať podmienky na to, že aj keď občania majú takéto podozrenie - a že občania majú takéto podozrenie, toho som si taktiež vedomý -, tak musia byť vytvorené nástroje, aby čo možno najpresvedčivejšie bolo možné takéto podozrenia občanov vyvrátiť, alebo minimálne poukázať na právne a iné nástroje, ktoré umožňujú, aby takýto postih sudcov a správcov konkurzných podstát bol odhalený a postihnutý. A takéto kroky sme robili a robíme. Spomeniem aspoň niektoré. Je to napríklad posledná novela zákona o konkurze a vyrovnaní číslo 238/2001 Z. z., ktorá zaviedla, že správca konkurznej podstaty je pri predaji majetku až na výnimky viazaný súhlasom konkurzných veriteľov, ktorí schvaľujú plán speňažovania konkurznej podstaty. Čiže, správca vlastne predáva to, čo schvália veritelia vo forme plánu speňažovania. Ďalším ustanovením tohto zákona je ustanovenie, podľa ktorého veritelia, ak dosiahnu väčšinu pohľadávok, môžu rozhodnúť o tom, kto bude správcom konkurznej podstaty, čiže môžu "dosadiť si" svojho človeka za správcu konkurznej podstaty.

Ďalej spomeniem dve novely vykonávacej vyhlášky ku konkurznému zákonu číslo 389/2001 Z. z. a 398/2001 Z. z., ktoré upravujú, že ustanovenie správcu do funkcie sa riadi podľa poradia zápisu správcu v zozname správcov a ktoré súčasne menia aj spôsobom odmeňovania správcu a určujú hornú hranicu jeho odmeny. Ministerstvo spravodlivosti, ako aj súdy v rozsahu svojich kompetencií sledujú činnosť správcov, najmä v rámci vybavovania sťažností od účastníkov konkurzných konaní alebo osôb na tomto konaní zúčastnených, napríklad záujemca o kúpu majetku. V prípade, ak je konštatované pochybenie alebo neodbornosť správcu, môže táto skutočnosť viesť podľa citovanej vyhlášky k vyčiarknutiu správcu zo zoznamu správcov konkurznej podstaty. Toľko.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Engliš chce položiť doplňujúcu otázku.

A. Engliš, poslanec: Pán minister, ja mám na základe určitých aj sťažností, a pokiaľ mám informácie, tieto sťažnosti ste dostali aj vy na ministerstvo, trošku iný názor, lebo si myslím jednoznačne, že zákon o konkurze a vyrovnaní je vo svojej podstate zlý z hľadiska, neviem, záujmu oživenia, reštrukturalizácie alebo vplyvu vôbec na zamestnanosť. Pretože jednoducho samotný správca má záujem hlavne na predaji, a nie riešení problémov. A to, že ich podporujú potom aj sudcovia, keď sa tento problém dostane na ich riešenie, preto som dal túto otázku, ma usvedčuje alebo ma presvedčuje o tom, že nie vždy sa koná celkom v súlade so zákonom, hlavne pri predaji a pri riešení vlastne problémov, finančných problémov tohto daného podniku. Preto vám dám doplňujúcu otázku. Ste presvedčený o tom, že sa tak deje aj v Košiciach? A ste presvedčený o tom, že sťažnosti, ktoré ste mali na Krajský súd v Košiciach, boli preverené tak, že skutočne môžeme byť pokojní, že sa to nedeje? Ja totiž mám iný názor.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán minister, môžete odpovedať.

J. Čarnogurský, minister spravodlivosti SR: Pán poslanec, keď ste začali svoju doplňujúcu otázku, myslel som si, že po tom relatívne všeobecnom úvode, ktorým ste začali, bude nasledovať nejaký konkrétny prípad, na ktorý sa ma budete pýtať. Najskôr musím konštatovať, že sa tak nestalo. Neviem o žiadnej sťažnosti na konkurzné prípady v Košiciach, ale nepochybne také sťažnosti sú. To znamená, že žiadna z nich, tak by som povedal, nenadobudla takú závažnosť, aby sa dostala až ku mne, myslím, v rámci aparátu ministerstva. Ale, samozrejme, pán poslanec, pokiaľ sú sťažnosti, tak ich vybavujeme a ak uvediete aj mimo hodiny otázok konkrétny prípad napríklad aj formou interpelácie, tak vás ubezpečujem, že vám dám takú konkrétnu odpoveď, na akú som len oprávnený v rámci svojich právomocí. Ale na tak formulovanú doplňujúcu otázku, ako ste dali, musím iba zopakovať začiatok svojej úvodnej odpovede, a síce, som presvedčený, že v konkurzných konaniach všetko prebieha podľa zákona. Nemám žiadnu vedomosť o nejakej nezákonnosti v konkurznom konaní v Košiciach. Ak by aj bolo podozrenie, a tých podozrení môže byť a zrejme je, tak na vybavovanie takýchto podozrení je zákonom stanovený mechanizmus. Tento zákonom stanovený mechanizmus sa používa. Poukážem už len na to, že predsa kedykoľvek, aj teraz, aj v prípade, ktorý ste síce konkrétne nemenovali, ale ktorý pravdepodobne zrejme máte na mysli, tak aj teraz väčšina správcov má možnosť vymeniť správcu konkurznej podstaty. Nech ho vymenia. A pokiaľ by tam súd nejako porušoval zákon, že by nezvolával schôdzu veriteľov s programom atď., tak, samozrejme, zasiahneme. Ale na všeobecné a relatívne abstraktné námietky, ktoré obsahovali iba domnienky, pán poslanec, nehnevajte sa, ale musím to tak charakterizovať, môžem iba zopakovať, že som presvedčený, že aj v Košiciach prebiehajú konkurzné konania a, samozrejme, všetky konania v súlade so zákonom.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu ministrovi.

Páni poslanci, poslankyne, čas vyhradený na hodinu otázok a odpovedí členov vlády uplynul. Ďakujem všetkým poslancom za otázky, ktoré položili ministrom, a ministrom za ich odpovede.

(Pokračovanie rokovania o 15.16 hodine.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní 54. schôdze Národnej rady ďalším bodom programu, ktorým je druhé čítanie o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o poskytnutí jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých zahraničných alebo spojeneckých armád, ako aj domáceho odboja v rokoch 1939 - 1945.

Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1204 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 1204a. Dávam slovo teraz navrhovateľovi pánovi poslancovi Rusnákovi a prosím ho, aby návrh zákona uviedol a odôvodnil.

Š. Rusnák, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi predniesť krátke úvodné slovo v druhom čítaní k návrhu zákona o poskytovaní jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých zahraničných alebo spojeneckých armád, ako aj domáceho odboja v rokoch 1939 až 1945.

Keďže v prvom čítaní boli vysvetlené dôvody predloženia návrhu zákona, dovoľte mi poukázať len na niektoré dôvody, ktoré podporujú prijatie zákona. Návrh tohto zákona predkladáme v snahe historického ocenenia odvahy a statočnosti príslušníkov domáceho a zahraničného odboja, ktorý sa dobrovoľne a vedome ako súčasť celosvetovej protifašistickej koalície podieľali na konečnom víťazstve a oslobodení zotročených národov. Tisícky z nich v týchto bojoch padli, boli zranení a na všetkých ostali stopy po ťažkých vojnových útrapách. Musím opakovane pripomenúť, že bez tohto domáceho i zahraničného odboja, bez tých, ktorých sa má zákon týkať, by dnes nebolo samostatnej Slovenskej republiky. V uplynulých desaťročiach došlo postupne k morálnemu oceneniu zásluh domáceho a zahraničného odboja. Doteraz však chýba aspoň ich čiastočné jednorazové finančné odškodnenie. Práve to chceme, rešpektujúc súčasné ekonomické možnosti, napraviť. Za nezodpovedné a pokrytecké považujeme aj to, že viacerí politickí činitelia, najvyšší štátni predstavitelia pri významných výročiach sa hlásia k odkazu odboja. Vzdávajú hold a úctu padlým i žijúcim účastníkom, ale na zlepšenie ich sociálneho postavenia a kvality posledných rokov života neurobili skoro nič, ba naopak, zrušili i tie skromné výhody, ktoré im ostali z bývalého režimu, ako zrušenie zľavy na cestovnom, lekársku dispenzárnu starostlivosť a kúpeľnú liečbu. Vrcholom nespravodlivosti voči nim je aj to, že títo starí a chorí ľudia, ktorí prežili útrapy vojny, pri vysokých životných nákladoch si musia doplácať na lieky. V prípade osôb, ktorých sa má zákon týkať, ide o našich prestarnutých občanov, ktorí majú prevažne viac ako 75 a 80 rokov. Ich dôchodky zodpovedajú pôvodným, t. j. nízkym zárobkom, ktoré predtým mali. Ich situácia je na hranici ľudskej dôstojnosti. Preto ak im teraz aspoň čiastočne nepomôžeme, zakrátko nebude komu pomáhať.

Návrh zákona o poskytovaní jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých zahraničných alebo spojeneckých armád, ako aj domáceho odboja v rokoch 1939 až 1945 sa týka osôb, ktoré po a) boli príslušníkmi Československej armády v zahraničí za podmienok uvedených v § 2 ods. 1 a 2, po b) konali vojenskú službu v spojeneckých armádach za podmienok uvedených v § 2 ods. 3 a po c) boli príslušníkmi Prvej československej armády na Slovensku za podmienok uvedených v § 2 ods. 4a a ďalej boli československými partizánmi podľa § 1 zákona č. 34/1964 Zb., ktorým sa vymedzuje slovo československý partizán.

Nedá mi nepripomenúť, keďže návrh zákona bol do značnej miery spolitizovaný, že išlo a ide o ľudí z celého širokého politického spektra. Jednoducho vtedy ani dnes sa nedelia na tých či oných, ale na tých, čo aktívne bojovali proti fašizmu alebo sa len pasívne prizerali jeho zverstvám.

Dnes je Národná rada Slovenskej republiky demokratickým parlamentom, odsudzujúcim všetky formy násilia, všetky totalitné ideológie a režimy, osobitne ich najextrémnejší fašizmus. Sme preto povinní aspoň drobným skutkom prispieť k čiastočnému zadosťučineniu tým, ktorí aj za nás urobili všetko pre nastolenie slobody a demokracie na Slovensku.

Som si vedomý značnej finančnej náročnosti navrhovaného zákona a dobre poznám ekonomickú situáciu na Slovensku a z nej vyplývajúce možnosti. Z uvedených dôvodov súhlasím s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené v spoločnej správe výborov pod bodmi 7, 9, 10, 11 a 12, ktoré znižujú jednorazový príspevok o tretinu. Taktiež v záujme urýchlenia odškodnenia žijúcich účastníkov domáceho a zahraničného odboja súhlasím s bodom 15, ktorý stanovuje vyplácanie príspevku v roku 2002 a v roku 2003 žijúcim účastníkom a v roku 2004 vdovám a vdovcom. Návrh zákona je plne krytý v štátnom rozpočte na rok 2002. Chcem požiadať o podporu tohto zákona už aj z dôvodu, že poslanecký klub SDĽ pri rokovaní o štátnom rozpočte na rok 2000 vyčlenil 110 mil. Sk na uvedené príspevky a poslanecký klub Strany občianskeho porozumenia doplnil ďalších 10 miliónov. Inak povedané, návrh je finančne pokrytý a hlasovalo zaň 81 poslancov tohto parlamentu.

Na záver prosím všetky kolegyne, kolegov, aby tento zákon podporili v druhom čítaní. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi za odôvodnenie návrhu. Dávam teraz poverenému spravodajcovi pánovi poslancovi Fehérovi slovo, aby ako spoločný spravodajca informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu vo výboroch, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru.

Pán poslanec Fehér.

M. Fehér, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Z poverenia ústavnoprávneho výboru podávam Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1710 z 30. októbra 2001 pridelila návrh poslancov na prerokovanie nasledovným výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnosti. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Benkovského a Štefana Rusnáka odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 766a z 19. decembra 2001 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 459 z 22. novembra 2001. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie 15. novembra 2001, výbor pre financie, rozpočet a menu 14. novembra 2001 a výbor pre ľudské práva a národnosti uznesením z 27. novembra neprijali uznesenie, nakoľko predložený návrh nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

Ústavnoprávny výbor svojím uznesením zároveň odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prijať uznesenie, ktorého návrh je prílohou spoločnej správy. Z uznesenia ústavnoprávneho výboru vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú obsiahnuté v bode IV spoločnej správy. Je ich spolu 17. Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať spoločne a schváliť ich. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Benkovského a Štefana Rusnáka na vydanie zákona o poskytnutí jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých zahraničných alebo spojeneckých armád, ako aj domáceho odboja v rokoch 1939 až 1945, vyjadrených v ich uzneseniach, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh poslancov v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave schváliť.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Milana Benkovského a Štefana Rusnáka bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 785 z 19. decembra 2001. Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi spoločnému spravodajcovi. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy sa neprihlásil písomne nikto z pánov poslancov. Pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne. Nie je to tak, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Páni poslanci, odporúčam prerušiť teraz rokovanie o tomto bode programu a hlasovali by sme o ďalších prerokovaných návrhoch zákonov podľa dohody jednotlivých predsedov poslaneckých klubov buď dnes o 18.00 hodine, alebo v inom termíne, na ktorom sa dohodneme. Je všeobecný súhlas, aby sme pokračovali v rokovaní, v prerokúvaní bodov, tak ako sú uvedené v schválenom programe 54. schôdze? Ďakujem za súhlas.

Teraz poprosím pána poslanca Bajana, ktorý je navrhovateľom za skupinu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí sa rozhodli podať do Národnej rady

návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov,

ktorý prerokúvame ako tlač 1318. Prosím teraz, aby z poverenia skupiny poslancov predmetný návrh zákona v Národnej rade uviedol a odôvodnil pán poslanec Bajan, ktorý je nejaký mrzutý. Čo ti je, pán poslanec?

V. Bajan, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Práve prebieha diskusia o tom, či si vláda osvojí tento návrh zákona, aby sme mohli v ďalšom pokračovaní ísť do skráteného konania, žiaľ, k dohode nedošlo medzi klubmi, takže budem uvádzať tento návrh.

Návrh zákona má za cieľ novo upraviť ustanovenia týkajúce sa nezlučiteľnosti funkcie poslancov obecných zastupiteľstiev a starostov obcí s inými funkciami z dôvodu stretu záujmu. Ostatná novela zákona Národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov predložená vo forme vládneho návrhu zákona vypracovaná v súčinnosti so Združením miest a obcí Slovenska obsahovala úpravu tejto problematiky v inom rozsahu, v akom bol nakoniec schválený Národnou radou Slovenskej republiky na základe pripomienok poslancov a výborov Národnej rady. Rozsah nezlučiteľnosti sa stal terčom nespokojnosti predstaviteľov miestnej samosprávy, najmä malých obcí, v ktorých často starosta, prípadne jeden pracovník vykonáva celú agendu, ktorá je v pôsobnosti obce. Súčasne schválený text umožňuje rôznu aplikáciu a výklad, čo z hľadiska zákonnosti nie je žiaduce a spôsobuje v praxi problémy. Hoci zatiaľ nie sú známe prípady riešenia rôznych aplikácií formou súdnych konaní, tlak vyvolaný týmto problémami viedol k predloženiu stručnej novely o obecnom zriadení formou poslaneckých návrhov. Tu chcem pripomenúť, že tlač 1318 by sme chceli v druhom čítaní doplniť aj o jednu veľmi kontroverzný časť, teda opraviť jednu kontroverznú časť týkajúcu sa problematík hlavných kontrolórov. Prebieha určitá diskusia v gestorskom výbore a myslím si, že v druhom čítaní by sme tento problém mohli tiež preklenúť. Veľmi stručne som uviedol základné dôvody, ktoré nás viedli k navrhnutie takejto krátkej novely č. 369 o obecnom zriadení.

Pán predsedajúci, skončil som a odporúčam, aby vystúpil spoločný spravodajca.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem ti, pán poslanec Bajan, za stručné, ale vecné odôvodnenie návrhu zákona. Neviem, prečo toľko zlosti, pán poslanec Bajan. Čo sa deje? Konflikt s vládou.

Poprosím teraz pána poslanca Kvardu, aby ako člen výboru pre verejnú správu informoval Národnú radu o odporúčaní, ako ďalej prerokúvať tento návrh zákona.

J. Kvarda, poslanec: Áno, ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená Národná rada, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpil pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky o prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, tlač 1318, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu.

Na úvod si dovolím informovať o skutočnosti, že uvedený návrh zákona bol poslancom Národnej rady doručený dňa 10. januára 2002, čím boli splnené podmienky určené v § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorom sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či návrh spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie tejto schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v rámci prvého čítania. Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Vzhľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov na tom, že po rozprave odporučí návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1448 z 11. januára 2002 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom - Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Súčasne odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh pridelený, ho prerokovali do 8. marca 2002 a gestorský výbor do 11. marca 2002 Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa ústne hlási jeden z pánov poslancov. Pán poslanec Gajdoš, pán navrhovateľ Bajan. Chcel by som poprosiť predsedov poslaneckých klubov, aby informovali pánov poslancov, že o 16.00 hodine budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu.

Pán poslanec Gajdoš.

J. Gajdoš, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja budem veľmi stručný. Chcem oceniť iniciatívu predkladateľov novely zákona o obecnom zriadení. Vypočuli tak hlasy starostov a primátorov obcí. Chcel by som však poprosiť, aby sa v druhom čítaní táto novela vyprecizovala, aby sa odstránili všetky sporné otázky, ktoré vyvolávajú v mnohých prípadoch doslova existenčné problémy. Týka sa to hlavne § 11 ods. 2, kde sa precizuje konflikt záujmu poslanca obecného zastupiteľstva. Chcel by som požiadať, aby z konfliktu záujmu bol vypustený odsek b), ktorý neumožňuje zamestnancovi obce vykonávať funkciu poslanca. Dostávame do problémov poslancov, ktorí sú napríklad vedúcimi mestských kultúrnych stredísk. Príjem z tejto funkcie je jediným príjmom tohto poslanca. Hrdosť poslanca je väčšia než existencia jeho vlastnej osoby a jeho rodiny, chcú sa vzdať, samozrejme, funkcie vedúceho mestského kultúrneho strediska, a tým sú nútení odísť do evidencie úradu práce.

Takže poprosil by som, aby sme skutočne veľmi zodpovedne pristúpili k novelizácii tohto zákona o obecnom zriadení komplexne a odstránili aj takéto prekážky. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pán starosta, nech sa páči.

V. Bajan, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja som len chcel poprosiť pána spoločného spravodajcu, aby medzi tie dva výbory, kam chceme odporučiť pridelenie, zaradil aj výbor pre financie, rozpočet a menu. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, chcem vám navrhnúť, aby sme si predsa len hodinu na hlasovanie pevne stanovili, keďže v tejto chvíli zrejme nebudeme schopní v snemovni sústrediť dostatočný počet poslancov, aby sme pokračovali v prerokúvaní ďalších bodov programu a stanovili si pevnú hodinu hlasovania na 18.00 hodinu. Je všeobecný súhlas? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďalej by som vás chcel poprosiť, ak je všeobecný súhlas, zmeniť poradie prerokúvaných bodov. Vzhľadom na protokolárne povinnosti, ktoré má pán minister zdravotníctva, sa dohodol s pánom poslancom Ištvánom, ktorý je navrhovateľom zákona o partnerstve dvoch osôb rovnakého pohlavia, aby sme najskôr teraz prerokovali jeden zákon, ktorého navrhovateľom je pán minister zdravotníctva, a po ňom by sme rokovali o návrhu zákona, ktorého navrhovateľom je pán poslanec Ištván. Je všeobecný súhlas v snemovni? Pán poslanec Ištván, súhlasíte?

Poprosil by som teraz pána ministra zdravotníctva, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky odôvodnil

vládny návrh zákona o povolaní sestry, o povolaní pôrodnej asistentky, o Slovenskej komore sestier a pôrodných asistentiek a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 14/1992 Zb. o Slovenskej komore stredných zdravotníckych pracovníkov a Slovenskej komore zubných technikov,

ktorý prerokúvame ako tlač 1248 v Národnej rade Slovenskej republiky.

Pán minister, máte slovo.

R. Kováč, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni. Vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o povolaní sestry, o povolaní pôrodnej asistentky, o Slovenskej komore sestier a pôrodných asistentiek a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 14/1992 Zb. o Slovenskej komore stredných zdravotníckych pracovníkov a o Slovenskej komore zubných technikov. Návrh zákona bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2001. Uvedená úloha vyplýva aj z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 703 zo dňa 18. júla k monitoru plnenia prioritných úloh vlády Slovenskej republiky v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 17 z roku 2001. Povolanie sestier a povolanie pôrodných asistentiek nebolo dosiaľ upravené osobitným právnym predpisom. Rámcová úprava je obsiahnutá v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, kde je definovaná ošetrovateľská starostlivosť ako súčasť primárnej, sekundárnej a následnej zdravotnej starostlivosti. Vzhľadom na to, že doterajšia právna úprava je nepostačujúca, bol vypracovaný osobitný predpis, ktorý upravuje podrobnosti výkonu povolania sestry a povolania pôrodnej asistentky, odborné a etické zásady výkonu týchto povolaní a ich reguláciu. Návrh zákona je v súlade so smernicami Európskej únie, ktoré sú uvedené v doložke zlučiteľnosti. Povolanie sestry a povolanie pôrodnej asistentky patrí v Európskej únii podobne ako povolanie lekára, zubného lekára a farmaceuta k regulovaným povolaniam.

Predložený návrh upravuje reguláciu povolania sestry a pôrodnej asistentky formou registrácie a opakovanej registrácie, ktorú bude vykonávať novozriadená Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek prostredníctvom registračných výborov pre sestry a pôrodné asistentky. Registráciou sa má zabezpečiť výkon povolania sestry a pôrodnej asistentky tak, aby osoby vykonávajúce tieto povolania spĺňali podmienky a požiadavky stanovené v tomto zákone. Návrh zákona ďalej upravuje vznik, práva a povinnosti Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek ako samosprávnej stavovskej organizácie a jej orgánov. Návrh zákona bol v dňoch 22. marca a 4. apríla minulého roku zaslaný na medzirezortné pripomienkové konanie. Pripomienky, ktoré boli uplatnené jednotlivými subjektmi, sú zapracované vo vyhodnotení pripomienkového konania, ktoré je súčasťou predloženého materiálu. Návrh zákona bol dňa 11. júna 2001 prerokovaný v odvetvovej rade hospodárskej a sociálnej dohody v rezorte zdravotníctva, ktorá ho zobrala na vedomie a odporučila na ďalšie legislatívne prerokovanie. Návrh zákona prerokovala a schválila Rada hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 29. júna 2001 a odporučila ho na ďalšie legislatívne prerokovanie. V Legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky bol návrh zákona prerokovaný 19. júla so záverom, že Legislatívna rada vlády sa ešte osobitne vyjadrí k povinnému členstvu sestier a pôrodných asistentiek. Dňa 21. augusta 2001 Legislatívna rada vlády rozhodla, že sa zachováva pôvodný právny stav v tejto veci podľa zákona Slovenskej národnej rady číslo 14/1992 Zb. o Slovenskej komore stredných zdravotníckych pracovníkov a o Slovenskej komore zubných technikov a nebude sa zavádzať povinné členstvo pre všetky sestry a pôrodné asistentky.

Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky odporúčala po zapracovaní pripomienok predložiť návrh zákona na rokovanie vlády Slovenskej republiky. Vo vláde Slovenskej republiky bol návrh zákona prerokovaný dňa 31. októbra 2001. Vláda Slovenskej republiky odporučila predložiť návrh zákona na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky.

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na uvedené dovoľte mi obrátiť sa na vás so žiadosťou o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie a odôvodnenie návrhu zákona. Teraz poprosím podpredsedníčku výboru pre zdravotníctvo, aby Národnej rade odporučila, respektíve podala stanovisko, či výbor, ktorý bol poverený ako gestorský, odporúča prerokovať tento návrh zákona v druhom čítaní. Chcem od vás stanovisko, či odporúčate prerokovať v druhom čítaní, či odporúčate prerokovať v druhom čítaní.

A. Záborská, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, z poverenia výboru pre zdravotníctvo ako spravodajkyne odporúčam, aby vládny návrh zákona o povolaní sestry a povolaní pôrodnej asistentky o Slovenskej komore sestier a pôrodných asistentiek a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 14/1992 Zb. o Slovenskej komore stredných zdravotníckych pracovníkov a Slovenskej komore zubných technikov bol prerokovaný v druhom čítaní.

Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP