I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie v rozprave. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa, pán minister, či chcete vystúpiť k rozprave. Áno. Nech sa páči.
R. Kováč, minister zdravotníctva SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja, ak dovolíte, by som zhrnul, alebo odpovedal by som na niektoré pripomienky, ktoré odzneli v rozprave.
Tá prvá pripomienka, ktorú aj dával zväz, skutočne ponúkam poslancom, aby sa zoznámili s návrhom zákona, ktorý mám pri sebe, samozrejme, budeme o ňom rokovať, ak sa rozhodnete rokovať vo výboroch. Ja, samozrejme, predložím všetky dokumenty, aby ste videli, že ten zákon je postavený na požiadavkách zväzu kúpeľov, na ich zásadách, ktoré vypracovali.
Ale vrátim sa najprv k tej pripomienke, či čakať, alebo nečakať na novopripravované zákony v Európskej únii. My dnes máme v Európskej únii platnú smernicu. Tú smernicu, pretože je sledovaná z hľadiska aproximácie slovenského práva, musíme naplniť. Otázka je, kedy sa Európska únia rozhodne pre novú legislatívu. Neviem. Ja to neviem povedať, kedy bude nová legislatíva pripravená, a chcem vznieť teda skôr filozofickú otázku: Ak bude pripravená legislatíva za päť, za osem rokov, my budeme osem rokov čakať a nebudeme implementovať tú smernicu, ktorá existuje? Asi pravdepodobne nie. Myslím si, že dnes je veľmi ťažko povedať, kedy sa rozhodnú krajiny Európskej únie prijať novú legislatívu. Táto je prijatá, je akceptovaná. To po prvé.
Po druhé. Vzniesol tu pán poslanec Delinga otázku, prečo takto posudzujeme minerálnu vodu. Nuž jednoducho, smernica Rady Európy č. 80 hovorí, že pre prírodnú minerálnu vodu Európske hospodárske spoločenstvo vytvorilo novú rozsiahlu definíciu, ako dosiaľ musí ísť o zdroje s vodou z výskytu podzemnej vody, rozhodujúci už nie je minimálny obsah rozpustených minerálnych látok alebo voľného oxidu uhličitého, ale čistota týchto vôd, ktoré sa musia bez predchádzajúcej úpravy nachádzať v bezchybnom mikrobiologickom stave, nesmú byť kontaminované škodlivinami z okolitého prostredia, ako i osobitnosť, ktorá týmto vodám prislúcha na základe ich obsahu minerálnych látok, stopových prvkov alebo iných zložiek. Z výživno-fyziologického hľadiska prepožičiavajú tieto látky a zložky prírodným minerálnym vodám želané vlastnosti. Prírodné minerálne vody musia byť podrobené úradnému preskúšaniu, aby získali uznanie. My to máme v zákone hodnotené tak, že fyzikálno-chemické vlastnosti osobitným spôsobom a výživové vlastnosti osobitným spôsobom musia byť preukázané. Pri vodách dokonca Európske hospodárske spoločenstvo hovorí, že pri vodách, ktoré obsahujú v jednom litri menej ako 1 000 mg, teda nie je tam stanovená hodnota, že musia mať 1 000 mg rozpustených minerálnych látok, alebo menej ako 250 mg voľného oxidu uhličitého, možno dôkaz o ich osobitnosti podať pomocou farmakologických, fyziologických alebo klinických skúšok. Presne týmto smerniciam zodpovedá náš návrh zákona, tým odpovedám, prečo sme takto definovali minerálnu vodu. Je to definícia, ktorá je odpísaná zo smernice Rady Európskej únie č. 80.
Otázka: Prečo neprenášame kompletnú agendu kúpeľov a využívania minerálnych podzemných vôd a liečivých zdrojov na vyššie územné celky? Teda otázka samosprávnosti. Treba povedať, že Ústava Slovenskej republiky jednoznačne hovorí o tom, že minerálne vody, ale aj prírodné liečivé zdroje sú bohatstvom a majetkom štátu. A preto o ich použití rozhoduje štát. My z hľadiska toho, čo sa nám vytýka, z hľadiska centralizácie, prosím, preberte si jednotlivé právomoci, ktoré sa udeľujú ministerstvu. Veď to sú právomoci, ktoré hovoria o tom, aby sme mohli zabezpečiť vyšetrenie tejto vody, aby sme mohli stanoviť obsah minerálnych látok - no to predsa môže robiť štátny orgán. Veď my máme štátne skúšobníctvo, máme štátny ústav pre kontrolu liečiv a nemáme tento problém regionalizovaný. A ak hovoríme o liečebných minerálnych vodách, skutočne nevidím dôvod, prečo my by sme mali regionalizovať alebo prenášať na samosprávu tie úlohy, ktoré vyplývajú pre štát.
Rovnako tretí bod, ktorý pripomenul pán poslanec Delinga, že sa vytvára Inšpektorát kúpeľov a žriediel. Pán poslanec, nevytvára sa. Ten inšpektorát existuje. Ten inšpektorát vôbec nezvyšuje počet svojich... (Reakcia poslanca.)
Nie, nie, nie, nie, nie! Vôbec nezvyšuje počet svojich zamestnancov, a keď sa pozriete ďalej do toho zákona, v tej prílohe, tam je veľmi presne uvedené, na čo sa použijú finančné zdroje. A tie sa používajú na objednané posudky hydrogeologického prieskumu, bakteriologického vyšetrenia, chemického a fyzikálneho vyšetrenia. To nemôže robiť inšpektorát. Na to sú špecializované skúšobne a tie treba zaplatiť. My musíme mať aj centrálny monitor, tak ako to majú pri všetkých takýchto prírodných bohatstvách, a tam vôbec nejde o počet pracovníkov. Tam naozaj ide o zaplatenie. Keď si pozriete, tam je rozpísané, ktorá činnosť koľko stojí, to znamená, tam je to jasne popísané, že tu nejde o nárast tejto inštitúcie, ale že tu ide jednoznačne o práce, ktoré treba vykonať. Môžem vám to rýchlo nájsť. To znamená, tie ceny sú naozaj v tejto polohe.
Ja som presvedčený, že tento zákon my potrebujeme. Naozaj, ak prijmeme tézu, že budeme odkladať rozhodnutia o našich zákonoch, pretože sa pripravuje novela nejakých smerníc Európskej únie a my nevieme, kedy bude tá novela, pretože nie je pre nás rozhodujúce stanovisko organizácií, ktoré nie sú oficiálnymi inštitúciami Európskej únie a podľa vyjadrenia Inštitútu aproximácie práva je tento zákon práve zákonom, ktorý máme splniť tak, aby sme naplnili smernice Európskej únie. Preto si myslím, že by sme tento zákon mali prerokovať v druhom čítaní.
Chcem sa vyjadriť ešte k návrhu, ktorý predložil pán poslanec Tatár. Ja sa nebránim tomu, aby druhé čítanie o tomto zákone, aby bol zmenený termín, žeby nebolo v januári, ale aby bolo vo februári. Nie, skutočne ja nejdem siliť veci, ktoré treba, alebo kde je pocit, že ich treba dodiskutovať, ale som hlboko presvedčený, že tento zákon potrebujeme.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť? Áno, nech sa páči.
A. Záborská, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, kolegyne a kolegovia poslanci, len pár slov k rozprave, ktorá tu odznela. Vystúpili dvaja poslanci. Na margo ich vystúpenia chcem povedať toľko: Pán poslanec Delinga vo svojom vystúpení hovoril o tom, že smernica rady č. 80/777 sa zaoberá len výrobou nealkoholických nápojov vrátane stolových a neliečivých minerálnych vôd a spadá vlastne do kompetencie ministerstiev, v ktorých kompetencii je potravinársky priemysel. Myslím si, že aj materiál, ktorý máme predložený, kde je tabuľka o kompatibilite nášho návrhu a tejto smernice, hovorí v ods. 3, že táto smernica sa nevzťahuje na vody, ktoré sú liečivými výrobkami v zmysle smernice EHS 65/65 čl. III a na prírodné minerálne vody využívané pri zdroji na liečivé účely v termálnych alebo v minerálnych zariadeniach. To znamená, že sú to tie vody, ktoré spĺňajú kritérium tých 1 000 mg/l.
Ešte v krátkosti reakciu na pána ministra, pokiaľ hovoril o tom, že nevie, kedy Európska únia pripraví tieto zákony, alebo smernicu týkajúcu sa európskeho kúpeľníctva. Môžem mu povedať, že 28. októbra tohto roku bolo zasadnutie Európskeho parlamentu, teda zástupcov Európskeho parlamentu s Európskym zväzom kúpeľov a pri tejto príležitosti sa prerokúvali zákonné úpravy pre kúpele a žriedla v jednotlivých štátoch Európskej únie a generálny tajomník Európskeho zväzu kúpeľov, súc informovaný na tomto zasadnutí, že sa pripravuje u nás zákon, poslal vyjadrenie, v ktorom hovorí: "Chcel by som vám týmto dať na vedomie, že Európsky zväz kúpeľov toho času vypracúva so všetkými svojimi členskými zväzmi podklady, ktoré stanovujú vo všetkých krajinách Európskej únie a tiež aj v kandidátskych prístupových krajinách porovnateľné zákonné ustanovenia." Podľa nášho názoru by nebolo nápomocné, keby si jednotlivé krajiny vypracúvali zákonné normy, ktoré by mohli naraziť na striktné odmietnutie členských štátov Európskej únie. Toto platí pre napojenie a účasť uznaných kúpeľných zväzov tak, ako je to predovšetkým uvedené v nemeckých zákonoch o kúpeľoch.
V rozprave odzneli dva, v podstate tri návrhy, z ktorých dva boli zhodné. Pán poslanec Delinga aj pán poslanec Tatár dali návrh, aby v zmysle zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky § 73 ods. 3 písm. b) sa Národná rada uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. A potom druhý návrh pána poslanca Tatára, keby tento prvý neprešiel, aby sa predĺžil termín prerokúvania vo výboroch do 25. februára 2002 a v gestorskom do 28. februára 2002. Ďakujem pekne.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pani poslankyni. Vážení páni poslanci, panie poslankyne, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona o povolaní sestry, o povolaní pôrodnej asistentky, o Slovenskej komore sestier a pôrodných asistentiek a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 14/1992 Zb. o Slovenskej komore stredných zdravotníckych pracovníkov a o Slovenskej komore zubných technikov (tlač 1248).
Pán poslanec Ferkó, nech sa páči. Mikrofón pre pána poslanca Ferkóa.
B. Ferkó, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Na základe rokovania so zástupkyňami Slovenskej komory stredných zdravotníckych pracovníkov z poverenia Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo dávam návrh, aby sme vládny návrh zákona o povolaní sestry, o povolaní pôrodnej asistentky, o Slovenskej komore sestier a pôrodných asistentiek a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 14/1992 Zb. o Slovenskej komore stredných zdravotníckych pracovníkov a o Slovenskej komore zubných technikov (tlač 1248) presunuli na januárové zasadnutie Národnej rady.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Budeme hlasovať o tomto návrhu neskôr. Teraz ďakujem pánu ministrovi Kováčovi.
Ďalším bodom programu je druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona o ochrane pamiatkového fondu.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1135 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1135a.
Vládny návrh zákona odôvodní minister kultúry Slovenskej republiky Milan Kňažko. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
M. Kňažko, minister kultúry SR: Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dámy a páni, ako je vám známe, a to nielen z prvého čítania predloženého návrhu zákona, zákon o ochrane pamiatkového fondu je súčasťou uceleného systému legislatívnych noriem a opatrení na záchranu, využitie a prezentáciu jednotlivých zložiek a súčastí kultúrneho dedičstva, ktoré rámcuje Deklarácia Národnej rady Slovenskej republiky o ochrane kultúrneho dedičstva z 28. februára 2001. Kým zákon o knižniciach z roku 2000, novela zákona o múzeách a galériách z tohto roku, ako aj Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky pripravovaný archívny zákon riešia ochranu podstatnej časti hnuteľného kultúrneho dedičstva takpovediac pod strechou, t. j. prevažne štátom a územnou samosprávou spravovaných objektov, zákon o ochrane pamiatkového fondu má podstatne iné východiská. Ním sa dostávame do sféry záujmov súkromného a podnikateľského sektora, cirkví, štátnych a neštátnych organizácií, miest a obcí. Vstupujeme na rozsiahle pamiatkové územia a do krajiny. Preto bola celá príprava návrhu zákona zložitá, v procese trvalého vývoja nášho právneho systému obsahovo a časovo náročná. Tým však, samozrejme, nechcem ospravedlňovať prípadné čiastkové chyby a drobné nedostatky tohto návrhu. Aj preto vítam pripomienky uvedené v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako už bolo v tomto zákonodarnom orgáne uvedené v prvom čítaní, vypracovanie a predloženie návrhu zákona o ochrane pamiatkového fondu je odôvodnené najmä nevyhnutnosťou zmeny súčasnej právnej úpravy. Terajší zákon o štátnej pamiatkovej starostlivosti vychádza z vtedajších podmienok socialistického systému, zo štátneho vlastníctva väčšiny pamiatok a z centrálneho monopolu na zabezpečovanie prípravných, projektových a realizačných kapacít. Prioritou predloženého návrhu je ochrana pamiatkového fondu ako konkrétna činnosť zameraná na predchádzanie a obmedzovanie nepriaznivých vplyvov, ako aj odstraňovanie takýchto zásahov do pamiatok a pamiatkových území, ktoré ich ohrozujú, poškodzujú alebo ničia.
Vypracovaniu návrhu zákona predchádzala podrobná analýza a primeraná aplikácia vhodných predpisov zo zahraničia, ako aj prístupov a opatrení, ktoré pre Slovenskú republiku vyplývajú z ratifikovaných dokumentov, najmä z dohovorov Rady Európy a z dohovorov UNESCO. Zásadnou zmenou v porovnaní s platnou právnou úpravou je zriadenie pamiatkového úradu a krajských pamiatkových úradov ako orgánov špecializovanej štátnej správy vo veciach ochrany pamiatkového fondu. Tým sa zjednodušujú administratívne postupy pri vyhlasovaní, zmenách a zrušovaní vyhlásenia a pri vydávaní rozhodnutí. Predovšetkým sa však odstraňuje doterajšia duplicita v rozhodovaní vo veciach ochrany a obnovy pamiatkového fondu.
Vytvorenie špecializovanej štátnej správy z doterajších organizačných zložiek je zároveň v súlade s podobnými fungujúcimi organizačnými modelmi vo viacerých európskych štátoch, napríklad v Rakúsku a Nemecku. Návrh je zároveň v súlade s koncepciou reformy štátnej správy, ktorá takýto organizačný model predpokladá. Sídla súčasných stredísk a pracovísk pamiatkového ústavu umožňujú vytvoriť navrhovaný model špecializovaných orgánov už v súčasnosti. Pre úplnosť ešte poznamenávam, že pamiatkové úrady sa zriadia na báze terajšieho pamiatkového ústavu vrátane delimitácie pracovníkov a nutného materiálno-technického vybavenia z okresných a krajských úradov. Z týchto dôvodov nedochádza k novým požiadavkám na štátny rozpočet.
Osobitne oceňujem, že na príklade postavenia orgánov colnej správy a daňovej správy je možné úspornejšie konštituovať aj pamiatkový úrad na báze krajských pracovísk a ústredného riaditeľstva. Dva stupne rozhodovania podľa správneho konania budú dosiahnuté v rámci úradu, ktorý je z hľadiska rozpočtu a personálneho zabezpečenia jedným právnym subjektom, čím sa ušetrí značný administratívny aparát v prospech odborného výkonu vo veciach ochrany pamiatok.
Ďakujem poslancom zainteresovaných výborov za porozumenie aj pre novú úpravu úloh a pôsobnosti krajských úradov, okresných úradov, najmä však samosprávnych krajov, nadväzne na zákon č. 416/2001 Z. z., ktorý bol prijatý v čase, keď tento návrh bol už predložený vládou Slovenskej republiky Národnej rade Slovenskej republiky. Ďakujem tiež pracovníkom odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Dr. Záhradníkovi, Dr. Kubicovej za dobrú spoluprácu, ktorá vo viacerých detailoch pomohla zlepšiť záverečný text predlohy.
Verím, že aj váš konštruktívny prístup k návrhu zákona o ochrane pamiatkového fondu v druhom čítaní bude prínosom k jeho konečnému zneniu a prijatiu v takej podobe, ktorá bude v praxi účinným nástrojom ochrany tejto podstatnej zložky nášho kultúrneho dedičstva.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu ministrovi za uvedenie tohto vládneho návrhu.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre kultúru a médiá pánu poslancovi Jozefovi Kužmovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu vo výboroch.
Nech sa páči, pán poslanec.
J. Kužma, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som ako predkladateľ zaujal stanovisko k spoločnej správe, ktorú máte pod číslom 1135a.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade podľa § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov k uvedenému návrhu zákona toto stanovisko:
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1681 z 19. októbra 2001 pridelila vládny návrh zákona o ochrane pamiatkového fondu (tlač 1135) na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu, výboru pre životné prostredie a ochranu prírody, výboru pre kultúru a médiá. Určené výbory predmetný návrh zákona prerokovali v určenej lehote a iné výbory mimo týchto určených k predloženému návrhu nevzniesli pripomienky.
Gestorský výbor konštatuje, že do začatia konania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť. Ostatné výbory v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú Národnej rade návrh zákona schváliť s týmito pozmeňujúcimi návrhmi.
Máme tu predložené v písomnej časti spomínanej tlače 51 bodov a pripomienok. Ja ich nebudem čítať. Odporúčam vzhľadom na to, aby sme o týchto návrhoch rokovali takto: Bod 2 až 13 a bod 16 až 51 schváliť. V spoločnej správe body 14 a 15 neschváliť. Bod č. 1 vyňať na samostatné hlasovanie z toho dôvodu, že ste dostali do lavíc - a ja vystúpim v rozprave - návrh na doplnky, ktorý prišiel z ministerstva kultúry a cez poslancov vám vlastne dnes bol daný do lavíc.
Preto vás prosím, pán predsedajúci, aby ste k tomuto bodu otvorili rozpravu. Ja by som si dovolil prečítať tento návrh.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu k tomuto bodu. Ale predtým ako vám dovolím vystúpiť, najprv musím, samozrejme, pán spravodajca, dovoliť vystúpiť tomu, kto sa hlási písomne. Jediný takýto poslanec je pán poslanec Sopko. Nech sa páči, máte slovo. A potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne, vy budete ako prvý.
V. Sopko, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister kultúry, vážená Národná rada, nie je zvykom v druhom čítaní vystúpiť tak, ako vystúpim, ale nemal som možnosť diskutovať v prvom čítaní a rád by som povedal svoj názor, aj keď som si plne vedomý, že je to už druhé čítanie, že je tu vyše 50 pozmeňujúcich návrhov a zdá sa na prvý pohľad, že by sa mohol tento zákon, ako povedal pán minister, v niektorých veciach zlepšiť a zdokonaliť. Aj keď ja mám pocit, že ten zákon nie je dobrý a nedá sa zlepšiť, pretože je koncepčne veľmi nejasný. Pokúsim sa povedať prečo.
Návrh zákona podľa dôvodovej správy si kladie dve hlavné úlohy: reagovať na aktuálne relevantné medzinárodné dokumenty, túto úlohu spĺňa, po druhé vytvoriť nové právne podmienky na zlepšenie stavu pamiatkového fondu, a to je otázka, či tieto lepšie podmienky vytvára. Návrh zákona zo stránky obsahovej v mnohých prípadoch je kontroverzný. Síce zachováva predkupné právo štátu na kultúrne pamiatky, zároveň však príliš zdôrazňuje povinnosti vlastníkov obcí a tým teda znižuje úlohu štátu pri realizácii obnovy pamiatok.
Výrazne je v zákone akceptovaná represívna úloha štátu. Uvediem príklad. Zápisom do zoznamu pamiatok sa istým spôsobom usmerňujú, regulujú či obmedzujú práva vlastníkov. Je teda žiaduce, aby zápis do zoznamu pamiatok zakladal vlastníkovi nielen povinnosti, ale aj práva, práva, ktoré by mali byť primerané povinnostiam. Bezplatné poskytnutie metodiky pomoci nie je adekvátnym vyjadrením vôle zákonodarcu zabezpečiť reálnu ochranu pamiatky. Právo vlastníka požiadať obec a ministerstvo o príspevok na zachovanie pamiatkovej hodnoty bez taxatívneho vymenovania povinností obcí a štátu na jej zachovanie nedáva žiadnu záruku na zlepšenie súčasného stavu, ktorý je naozaj neuspokojivý, až veľmi zlý.
Takže v druhom čítaní chcem poukázať na to, že zákon novým spôsobom rieši usporiadanie orgánov štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu, ale len zo stránky formálnej. V skutočnosti ostáva zachovaná súčasná organizačná štruktúra. Návrhom na ustanovenie pamiatkového úradu a krajského pamiatkového úradu sa vytvára určitý precedens špecializovanej štátnej správy. Podľa § 31 sa predpokladá v zákone vydávanie povolení a v dôvodovej správe je uvedené, že sa zároveň počíta s delimitáciou príslušného počtu zamestnancov okresných a krajských úradov vrátane materiálno-technického vybavenia a nových mzdových prostriedkov. Je potrebné teda zákon zosúladiť s navrhovanou organizáciou miestnej štátnej správy, ale ani pozmeňujúce návrhy to neriešia.
Podobne nezosúladené v návrhu zákona sú kompetencie štátnej správy a samosprávy v oblasti vedenia evidencie pamiatkového fondu. Tá istá povinnosť viesť evidenciu je určená v § 14 samosprávnemu kraju, ako v § 15 pre obec. Ale viesť evidenciu ústredného zoznamu pamiatok nie je v zákone určené nikomu. Myslím si, že by ju mal viesť pamiatkový úrad.
V piatej časti, ktorá hovorí o obnove a reštaurovaní, je určená povinnosť vlastníka predložiť zámer obnovy pamiatky krajskému pamiatkovému úradu, bez súhlasu ktorého stavebný úrad by nemal konať. V zákone však absentuje povinnosť štátu participovať na obnove pamiatky v tých prípadoch, keď zámer štátu v obnove kultúrneho dedičstva je prioritný a neprináša prospech vlastníkovi alebo bez primeraného prospechu vyžaduje zvýšené náklady na obnovu. Podobne v § 39 ods. 1 je žiaduce návrh zákona doplniť o možnosť, ako je uvedená v ods. 2 s tým, že by nemalo ísť o možnosť alebo povinnosť.
Takže pripomienky či skôr výhrady boli spracovávateľovi tlmočené, návrhy neboli zohľadnené, a preto ich teraz zhrniem a zopakujem.
Návrh zákona je v rozpore s kompetenciou reformy verejnej správy, ktorej cieľom bola decentralizácia štátnej moci a presun jej výkonu na samosprávu. Spracovatelia zákona pokračujú v schéme centralistického modelu budovania štátnej rezortnej správy. Navrhovaný pamiatkový úrad má byť orgánom s nadmernými a neprimeranými právomocami. Je dokonca nadradený stavebného úradu, lebo ten musí podľa návrhu konať v súlade s rozhodnutím regionálneho pamiatkového úradu.
V návrhu sa dáva do rúk pamiatkarom úradná moc, čo je podľa môjho názoru nesprávne, lebo oni majú byť odbornou organizáciou zameranou na prípravu metodických pamiatkových podkladov pre verejnú správu. Situovanie výkonnej moci na pamiatkové úrady je aj jednoznačným konfliktom záujmov, pretože zložky tohto úradu budú nielen vykonávať za úplatu odborné prieskumy a reštaurovanie, ale ich aj vlastníkovi nariaďovať a neposlúchnutie pokutovať. Z tohto vyplýva akútna hrozba ovplyvňovania úradným rozhodnutím formou objednávok a ďalej znerovnoprávnenie nezávislých reštaurátorov a výskumníkov.
Všetky povinnosti má teda podľa návrhu vládneho zákona znášať vlastník. Nie je mu však priznané právo na štátny príspevok, pretože naň nemá právny nárok podľa § 35. Aká je potom pozitívna motivácia vlastníka ku vzťahu k pamiatke, keď mu štát neposkytne finančnú pomoc ani úľavu na daniach a jedinou formou pomoci sú pokuty? Pokuty, ktoré sú štátnym príjmov bez definovania, či sa použijú v prospech pamiatkového fondu.
Predkupné právo štátu, ktoré som už spomínal v úvode svojho vystúpenia, vnáša naozaj chaotický prvok do právneho systému, lebo nie je definovaná primeraná náhrada, ktorú vlastník od štátu dostane, čo bude viesť k súdnym sporom. Zákonom nariadené obmedzovanie súkromného vlastníctva malo by byť kompenzované nárokovateľným príspevkom. Takmer celá finančná záťaž pri pamiatkovej obnove sa kladie na plecia vlastníkov a obcí napriek tomu, že ochrana pamiatkového fondu je verejným celospoločenským záujmom. Štát sa nezaväzuje k žiadnej finančnej pomoci a ešte okliešťuje práva vlastníkom.
Toto sú dôvody, pre ktoré tvrdím, že zákon je koncepčne veľmi nejasný, a preto dobre zvážme, ako sa zachováme pri záverečnom hlasovaní. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol jediný, ktorý sa písomne prihlásil. Preto sa pýtam, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Viem, že pán spravodajca. A nikto iný? Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.
J. Kužma, poslanec: Ďakujem. Ako prvé prečítam zmeny a potom si dovolím aj podať krátke stanovisko k rozprave, k tomu, čo hovoril kolega Sopko.
Odôvodnenie doplnkov a zmien k návrhu zákona o ochrane pamiatkového fondu:
1. V § 1 ods. 1 navrhujeme ponechať slovo "európskeho". Odôvodnenie: Slovenská republika je viazaná aj ratifikáciou dohovorov Rady Európy, ktoré neboli uvedené pod čiarou z dôvodu, že v čase prípravy zákona neboli publikované v Zbierke zákonov. Odkaz pod čiarou 1) sa v tomto zmysle doplní o Európsky dohovor o ochrane archeologického dedičstva (revidovaný) (oznámenie č. 344/2001 Z. z.) a Dohovor o ochrane architektonického dedičstva Európy (oznámenie č. 369/2001 Z. z.).
Čiže na rozdiel od správy, ktorú máte z gestorského výboru, tam je návrh vynechať slovo "európsky", týmto pozmeňujúcim návrhom ho znova tam vkladáme, ako je to v pôvodnom návrhu. Z toho dôvodu som tento bod navrhol na samostatné hlasovanie.
2. V § 18 ods. 2 a v § 19 ods. 2 navrhujeme doplniť vetu: "Účastníci konania sú o rozhodnutí informovaní verejnou vyhláškou." Odôvodnenie: Doplnením sa zjednoduší postup oznamovania rozhodnutia o vyhlásení pamiatkového územia účastníkom konania formou verejnej vyhlášky. To je spôsob, ktorý sa uplatňuje aj pri vyhlasovaní ochrany územia podľa stavebného zákona.
3. V § 21 navrhujeme vypustiť v nadpise slová "ochranné pásma". Odôvodnenie: Touto úpravou sa názov paragrafu zjednotí s jeho textom. Zrušenie ochranného pásma samostatným aktom sa nepredpokladá, lebo ochranné pásmo je viazané na pamiatku alebo pamiatkové územie.
4. V § 43 ods. 1 bod 1 písm. c) navrhujeme doplniť § 40. Odôvodnenie: Považujeme za potrebné, aby sa pod hrozbou pokuty v prípade neodovzdania dokumentácie ocitli nielen vlastníci, ale aj osoby oprávnené vykonávať výskum.
5. V § 46 ods. 1 navrhujeme slová "ústrednom zozname" nahradiť slovami "Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky". Odôvodnenie: Ide o nahradenie legislatívnej skratky Ústredného zoznamu Pamiatkového fondu Slovenskej republiky podľa návrhu tohto zákona presným názvom ústredného zoznamu podľa predchádzajúceho právneho predpisu (zákona č. 207/1987 o štátnej pamiatkovej starostlivosti).
Tak toto je pozmeňujúci návrh, ktorý podpísalo 17 poslancov a máte ho rozdaný v laviciach.
Ešte veľmi krátko by som sa zmienil o tom, čo tu predložil kolega Sopko. V odbornej projektantskej verejnosti sa veľmi dlho diskutovalo o potrebe tohto zákona a myslím si, že jeho potrebu tu nemôžeme spochybňovať. Žiaľ, musíme však konštatovať, že v tom, čo povedal kolega Sopko, má v mnohých veciach pravdu, lebo podľa súčasne platnej legislatívy aj podľa návrhu tohto zákona vlastniť pamiatkovo chránený objekt alebo objekt čo len pamiatkového záujmu znamená obmedzenie vlastníckych práv a je to skôr na oštaru ako na osoh pre vlastníka. Myslím si však, že tieto veci prechádzajú ešte z obdobia tých rokov, keď gro objektov bolo vo vlastníctve štátu.
Ak si odmyslíme to, že problém je financovanie objektu, a ak zavedieme právny nárok na toto financovanie, nemáme ho v rozpočte ničím kryté, žiaľbohu. Čiže neviem si teraz predstaviť, aj keď napríklad v Taliansku je to tak, ak štát žiada nejaké zmeny na pamiatke, tak financuje časť tejto pamiatky, že u nás tá možnosť dofinancovania ostáva a nie je na ňu právny nárok. A bude to znamenať to, že objekty budú naďalej chátrať, lebo noví vlastníci nemajú finančné zdroje a všetky remeselné práce na pamiatkovo chránených objektoch sú rádovo desaťnásobne drahšie ako v bežných stavebných prácach. Čiže myslím si, že po prijatí tohto zákona budeme musieť a mali by sme, či už pri ministerstve kultúry, alebo pri krajských úradoch, zriadiť fondy na financovanie a ochranu pamiatok.
Čiže navrhujem, aby sme tento zákon prijali s týmito doplnkami a dodatkami. A potom neviem, aby sme azda zaviazali ministerstvo kultúry, ak je to možné, rokovaním s ministerstvom financií o právnom vzniku fondu na ochranu pamiatok tak, ako boli fondy na ochranu ovzdušia alebo fond na odpady, čo je. Čiže mal by sa legislatívne vytvoriť nejaký zdroj peňazí, z ktorého by sa dali financovať kultúrne pamiatky bez ohľadu na vlastnícke práva. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave. Pán minister, nech sa páči, máte slovo.
M. Kňažko, minister kultúry SR: Vážený pán podpredseda, panie poslankyne, páni poslanci, samozrejme, že niektoré pripomienky pána poslanca Sopka by som akceptoval a uvítal, ale skôr by mohli byť adresované ministerstvu financií, ako to už hovoril aj pán Kužma. My nemáme problém s tým, aby sa štát podieľal väčšou mierou, už dávno a dlhé roky sa mal podieľať asi väčšou mierou na ochrane a rekonštrukcii kultúrnych pamiatok. Ale nie je možné predložiť zákon, ani vo vláde, možno ešte menej v parlamente, ktorý bude zakladať zákonný právny nárok na zvýšenie štátneho rozpočtu. To je jeden problém.
Ale hádam ešte najprv by som povedal, pán poslanec, ak ste nám aj tieto pripomienky adresovali, uisťujem vás, že k nám nedošli. Boli by sme sa k nim už vyjadrili, samozrejme, a veľmi radi. No. Čiže bez zvýšenia prostriedkov štátneho rozpočtu, a to každoročne možno vždy v zákone o štátnom rozpočte nie je jednoducho možné dať do tohto zákona participáciu štátu na ochrane národných pamiatok. A navyše je celkom prirodzené, že o pamiatky sa jednoducho musí starať predovšetkým majiteľ.
Pokiaľ ide o ústredný zoznam, tak pamiatkový úrad to vedie, ústredný zoznam, a je to v § 23 o ústrednom zozname, čiže je to v tom zákone, pán poslanec.
Pokiaľ ide o riešenie špeciálnej štátnej správy, áno, tento prvok centralizácie rozhodne treba podporovať, pretože čím nižší orgán pamiatkovej správy, žiaľ, tým väčšia benevolencia. Mohli by sme poukázať na desiatky rozpadnutých pamiatok, ktoré dostali za korunu napríklad obce do vlastníctva, zoberte si Holíč, ale mohol by som menovať naozaj veľa. Čiže je potrebné, aby to bolo takýmto centrálnym spôsobom organizované. Navyše s tým súhlasila aj Rada vlády pre verejnú správu a je to obvyklé aj v iných krajinách, ako som spomínal už vo svojom úvodnom slove, v Rakúsku a Nemecku. Čiže nemôžem súhlasiť s pánom poslancom, že ide o nekoncepčný materiál, ide o materiál, ktorý je možný z hľadiska rešpektovania zásad okolo čerpania štátneho rozpočtu. Inak tú spomínanú nekoncepčnosť a podobne by som odmietal a prihováram sa za to, aby tento zákon bol posunutý do ďalšieho rokovania. Ďakujem pekne za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi. Pýtam sa pána spravodajcu. Nechce sa vyjadriť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Mali by sme pristúpiť k ďalšiemu bodu, ktorým je druhé čítanie o návrhu poslancov Benkovského a Rusnáka na vydanie zákona o poskytnutie jednorazového finančného príspevku príslušníkom československých zahraničných alebo spojeneckých armád, ako aj domáceho odboja v rokoch 1939 - 1945 (tlač 1204), ale ešte nie je hotová spoločná správa. Gestorský Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky bude o tomto návrhu rokovať až v stredu ráno.
Preto pristúpime k ďalšiemu bodu, a to k druhému čítaniu o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 282/1993 Z. z. o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam.
Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1182 a spoločnú správu máte v tlači 1182a.
Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní pán poslanec Peter Muránsky. Nech sa páči.
P. Muránsky, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som za skupinu poslancov vystúpil k návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 282/1993 Z. z. o zmierení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam.
Len krátko pre osvieženie pamäti z prvého čítania, kde som vystúpil k tomuto návrhu novely zákona, chcem podotknúť, že v zmysle doterajších ostatných reštitučných zákonov, ktorými sa vrátili vlastnícke práva k lesným pozemkom fyzickým osobám, spoločenstvám, mestám, obciam, boli týmto oprávneným osobám vydané predmetné lesné pozemky aj na území národných parkov. Jedine v tomto zákone, ktorý novelizujeme, a to v zákone č. 282/1993 Z. z. je ustanovenie blokačného § 7 ods. 1 písm. e), kde nie je možné, alebo doteraz teda nie je možné vydať ten lesný pôdny fond, ktorý je súčasťou národných parkov.
Rovnako ani jeden z reštitučných zákonov v minulosti nevrátil v rámci nehnuteľných vecí fyzickým osobám, pozemkovým spoločnostiam, obciam, mestám, teda ani cirkvám a cirkevným náboženským spoločnostiam investičné lesné cesty, ktoré sa nachádzajú na území týchto pozemkov. Navrhovaná novela tohto zákona č. 282/1993 Z. z. by aspoň čiastočne riešila a vyriešila, domnievam sa, tento dlhodobý problém z hľadiska obhospodarovania lesov súkromnými spoločenstvami a cirkvami.
Chcem podotknúť vo svojom vystúpení, že hoci až na druhý alebo tretíkrát, ale s danou novelou tohto zákona vyslovila súhlas aj vláda Slovenskej republiky a taktiež gesčný výbor pre kultúru a médiá, v ktorom odznelo niekoľko pozmeňujúcich návrhov. A tie, ktoré gesčný výbor navrhuje schváliť, si aj my ako navrhovatelia osvojujeme a podporujeme ich. Toľko v úvodnom slove.
Pán predsedajúci, skončil som.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi. Dávam slovo určenému spravodajcovi z výboru pre kultúru a médiá pánovi poslancovi Kužmovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o prerokovaní tohto návrhu vo výboroch a o výsledku prerokovania. Nech sa páči.
J. Kužma, poslanec: Ďakujem pekne. K predloženému návrhu zákona spoločnú správu máte ako tlač 1182a. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 Národnej rade Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu o uvedenom návrhu zákona.
Po prvé Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1706 z 30. 10. 2001 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 282/1993 Z. z. o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam, ktorý máte ako tlač 1182, na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre životné prostredie a ochranu prírody, výboru pre kultúru a médiá. Určené výbory Národnej rady prerokovali návrh zákona v určenej lehote. Iné výbory k tomuto návrhu nezasadali. Takisto gesčný výbor konštatuje, že do začiatku rokovania o návrhu nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky.
K predmetnému návrhu zákona určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky predložili tieto návrhy. Máte ich znova pod bodmi 1 až 7 v písomnej časti tak, ako ich gestorský výbor odporúčal prijať. Ako spravodajca, keďže z rozpravy nevyplynuli žiadne iné návrhy, ktoré nie sú v gesčnej správe, odporúčam o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať. Pardon, poprosím pána predsedajúceho, aby otvoril rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Áno, otváram rozpravu o tomto bode programu. Mám tu prihlášky dvoch pánov poslancov. Takže najprv vystúpi pán poslanec Osuský, pripraví sa pán poslanec Binder.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
P. Osuský, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená snemovňa, s radosťou som privítal iniciatívny návrh poslancov vo veci tohto zákona a v spolupráci s pánom kolegom Delingom sme si dovolili osloviť viaceré výbory - z tých, ktoré boli určené predsedom Národnej rady na prerokovanie tohto poslaneckého návrhu - so žiadosťou, aby sa do čl. 1 v § 2 vložil nový bod, ktorý rieši situáciu, ktorá sa týka evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. S radosťou konštatujem, že si aj gesčný výbor, a ako zaznelo vo vystúpení predkladateľov, i predkladatelia osvojili tento doplňujúci návrh, a konštatujem, že gesčný výbor odporúča hlasovať kladne.
Oslovili sme viacero výborov a v jednom z nich sa vyskytol ďalší doplňujúci návrh, ktorý zaraďuje do tohto článku i reformovanú cirkev na Slovensku. Musím povedať, že i keď ten náš návrh z pochopiteľných príčin, pretože sme neboli informovaní o požiadavkách a historických okolnostiach týkajúcich sa reformovanej cirkvi v súvislosti s týmto návrhom, túto požiadavku neobsahuje, radi sa s ním stotožníme a radi doprajeme i reformovanej cirkvi, aby dostala to, čo - ako hovorí biblia - "jejich jest".
Budem veľmi rád, ctená snemovňa, ak podporíte stanovisko gesčného výboru a odsúhlasíte pozmeňujúce návrhy k tomuto návrhu poslancov, a už vopred vám v mene evanjelickej cirkvi augsburského vyznania ďakujem.