I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Švec.

J. Švec, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán exminister, dámy a páni, v prvom čítaní, samozrejme, nie je vhodné podávať návrhy na zmenu dikcie zákona, ale treba sa zamyslieť nad celkovým obsahom a prípadne hľadať niektoré drobnosti, ktoré je potrebné ozrejmiť, osvetliť, prípadne korigovať. Preto moje vystúpenie bude skôr tohto charakteru a rád by som pána ministra poprosil o vysvetlenie alebo o jeho stanovisko k pozmeňujúcim návrhom v spoločnej správe pod č. 40 a 27, ktoré majú istú nadväznosť. Hneď vysvetlím akú.

V bode č. 40 sa v čl. 1 vkladá nový bod, § 56 ods. 6, ktorý znie: "Zdravotnícke zariadenie napojené finančným vzťahom na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu alebo inú zdravotnú poisťovňu, na ktorom je zriadená výučbová základňa fakúlt, lekárskych, farmaceutických a iných, tak toto zdravotnícke zariadenie uhrádza príslušnej fakulte rozdiel medzi odmenou za vykonanú prácu, ktorá patrí pedagogickému zamestnancovi podľa osobitného predpisu, a odmenou za vykonávanú prácu, ktorá patrí zamestnancovi v štátnom zdravotníckom zariadení."

Rozumel by som tomu do tej miery, že zamestnanci rezortu zdravotníctva majú vyššie platy ako pedagogickí pracovníci a že tento článok, ktorý sa vkladá do zákona, vlastne umožní dostať platy zdravotníckych a školských pracovníkov na jednu úroveň. Moja otázka znie: Čo ak lekárska fakulta má pracovisko, má katedru, ktorá je v neštátnom zdravotníckom zariadení? Týchto fakúlt máme niekoľko, myslím, okolo 6. (Reakcia z pléna.) Hej, len moja otázka znie, či aj toto zariadenie je týmto zákonom zaviazané vyrovnávať platy, pretože v dikcii zákona sa takýto vzťah neobjavuje.

Moja druhá otázka sa týka bodu 27, § 32 ods. 4, kde na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení je potrebné predložiť okrem iného súhlas zamestnávateľa na výkon tejto zárobkovej činnosti žiadateľa o poskytovanie zdravotnej starostlivosti, čestné vyhlásenie žiadateľa, že nie je v pracovnom pomere v štátnom zdravotníckom zariadení alebo že tento skončí do troch mesiacov. Opäť sa pýtam: Ak fakulty majú svoje pracoviská na neštátnom zdravotníckom zariadení, vzťahuje sa tento zákon aj na ne? Alebo nie? Inými slovami, je tu istá nezrovnalosť, ktorú by bolo treba vysvetliť a eventuálne legislatívne upraviť, aby to bolo jasné.

Tretia vec sa týka samotnej podstaty vykonávania zdravotnej starostlivosti v neštátnych zariadeniach. Tento zákon striktne - podľa toho, ako ho ja chápem - zakazuje vykonávať privátnu prax všetkým pracovníkom v štátnych zdravotníckych zariadeniach bez ohľadu na to, akú majú kvalifikáciu a či sú zamestnaní v rezorte školstva alebo v rezorte zdravotníctva. Takáto dikcia je v protiklade s legislatívou Európskej únie, kde, ako vieme, vrcholní vedecko-pedagogickí pracovníci v zdravotníctve majú povoľovanú privátnu prax, inými slovami, každý profesor alebo každý docent vysokej školy môže v rámci svojej pôsobnosti vykonávať privátnu prax v zariadení, kde pracuje, pričom toto zariadenie má veľké výhody z takýchto pracovnoprávnych vzťahov, pretože z úhrady za výkon zdravotnej starostlivosti týmito pracovníkmi získava príslušné zariadenie nemalé finančné prostriedky. A je všeobecne známe, že nemocnice vyššieho typu sa veľmi uchádzajú o to, aby na ich pracoviskách pôsobili profesori nielen preto, že im zaručujú najkvalifikovanejšiu zdravotnú starostlivosť, ale aj preto, pretože im to prináša ekonomicky výhodné vzťahy. Takže moja otázka je: Nejdeme týmto zákonom trošku proti legislatíve Európskej únie? Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie v rozprave. Jedna faktická poznámka - pani poslankyňa Aibeková. Končím možnosť ďalších faktických poznámok.

M. Aibeková, poslankyňa: Ja som, žiaľ, nestihla začiatok vystúpenia pána poslanca Šveca, tak iba k tej záverečnej časti. Je dobré, že sa do zákona, resp. pozmeňujúcimi návrhmi dostalo to, teda vstúpilo sa aj do zákona o verejnej službe, zákona č. 313/2001, aby sa konečne riešilo ohodnotenie pracovníkov, ktorí zároveň prednášajú na lekárskej fakulte a zároveň vykonávajú zdravotnícke výkony.

Ja však chcem upozorniť na jedno, pán minister, ja som ani v prvom čítaní, ani vo výbore nevystupovala proti tomuto návrhu zákona, lebo tých 52 plus 3 zmeny v zákone č. 98, ktoré ste dali, boli vecné a nemala som proti nim námietky. Čo ma znepokojilo a čo sa mi nepáči, že ďalšími pozmeňujúcimi návrhmi poslancov, ale vami odsúhlasenými, sa vstúpilo do ďalších štyroch zákonov takých rôznorodých, že toto považujem za veľmi zlé a legislatívne nečisté. A hovorím to len preto, že nebola by som rada, keby sa v budúcnosti takéto zásahy opakovali, pretože môže to spôsobiť pre tých, ktorí pracujú s týmto zákonom, taký chaos a veľmi ťažko - tých odkazov totiž v týchto návrhoch a v tej spoločnej správe je toľko, že už vopred ľutujem tých, ktorí s týmito zákonmi pracujú. Takže myslím si, že bolo trošku na škodu, že ste ustúpili a podporili ste vstup do týchto zákonov. To sa mohli pripraviť krátke poslanecké novely, proti ktorým by sme neboli.

Mnohé tie návrhy sú užitočné a ja ich budem podporovať, ale pre vás pre budúcnosť, že keď dávate návrh zákona, ktorý nie je problematický, že môže vzniknúť takáto problematická obrovská spoločná správa, ktorá má viac bodov ako všetky body, ktoré ste vy navrhovali. Tak tým vstupujem trošku do svedomia aj koaličným poslancom, že mohli vás upozorniť na svoje návrhy... (Zaznel zvuk časomiery.)

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode.

Chceš sa vyjadriť? Nech sa páči, prepáč mi.

R. Kováč, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne. Ja by som sa, vážený pán predsedajúci, chcel vyjadriť k tým otázkam, ktoré boli postavené.

Čo sa týka prvej otázky, či je takto viazané neštátne zariadenie, áno, je takto viazané. Ak ste tam zachytili slovo v tom pozmeňujúcom návrhu, ak ste tam zachytili slovo, alebo vo vystúpení podpredsedu výboru pána Dr. Barnabása Ferkóa, že ste tam začuli slovo "v štátnych zariadeniach", je to len preto, že mzdové tabuľky sú takto označené a my sme museli citovať mzdovú tabuľku. To znamená, dnes mzdová tabuľka pedagogického pracovníka a mzdová tabuľka zdravotníckeho pracovníka v štátnych zariadeniach sa musí pre pedagogických pracovníkov vyrovnať. A pedagogický pracovník musí dostať od toho zariadenia, v ktorom je výučbová základňa, musí dostať toto vyrovnanie. Súčasná úprava, ktorá bola v zákone o verejnej službe, žiaľ, vyrovnávala prácu zdravotníka len počas výučby a tvárila sa, ako keby ten pedagóg, ako by ten profesor po odchode medikov, ja neviem, z operačnej sály už vlastne neoperoval, lebo nebolo čím mu nahradiť. My sme to nahrádzali individuálnymi zmluvami medzi pedagogickým pracovníkom a nemocnicou, ale, žiaľ, tieto individuálne zmluvy už nebude možné po 1. apríli uzatvoriť, pretože Zákonník práce nepovolí viac ako 48 hodín týždenne, to znamená, maximálne by sa mohla urobiť zmluva na 8 hodín týždenne, čo je málo pre pedagogických pracovníkov.

Podotýkam, že celkove, keď sme to prepočítali - s výnimkou pracovníkov SPAM-u, to znamená pre lekárske, farmaceutické fakulty atď. -, tento rozdiel vo financiách ročne vychádza vo výške asi 56 mil. Sk, bude hradený z prostriedkov zdravotných poisťovní prostredníctvom fakultných nemocníc. Ak prirátame SPAM, tak to bude hodnota, ktorá dosiahne možno niečo okolo 67 mil. Sk, čo pri 50-miliardových rozpočtoch je suma, ktorú je možné uhradiť. A súhlasím s pánom profesorom, že je to istá pocta, ale aj ekonomická výhoda, ak tam pracuje takto erudovaný človek.

Tá druhá otázka sa týka súbehu dvoch činností, teda činnosti neštátnej a štátnej. Veľmi otvorene hovorím, súbeh nepovoľujeme zatiaľ pre ambulantnú prevádzku, ktorá je zaradená do siete a hradená z prostriedkov zdravotných poisťovní. Tam nie. Ale niet žiadneho dôvodu, aby zdravotnícke zariadenie nedalo súhlas na využívanie takéhoto pracoviska na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti mimo platby zdravotnej poisťovne, to znamená na priamu platbu. Chceme tým aj umožniť využívať kvality profesorského a docentského zboru, aby mohol odovzdávať a aby z toho získala aj tá nemocnica. Tým, myslím si, sa nevzďaľujeme od Európskej únie, ale je to taký krôčik trošku vpred.

Samozrejme, my sme prepočítavali, ako vyzeráme so špecialistami. Neviem ešte, ako nám vyjde rozpočet, ale podľa toho, ako máme špecialistov v praxi, tak to vyzerá tak, že ich máme málo. Na Slovensku podľa prepočtu, keď sme spočítali aj štátnych, aj neštátnych ŠAS-károv (teda špecialistov ambulantnej starostlivosti), vychádza nám priemerný počet 1 špecialista na 1 000 obyvateľov. Dostávame sa tam takpovediac ku krajinám, ktoré na špecialistoch najviac šetria, a my by sme potrebovali, keby sme chceli dosiahnuť taký štandard, ako sme už dosiahli v PAS-ke (v primárnej ambulantnej starostlivosti), my by sme potrebovali dosiahnuť číslo okolo 1,4. Už číslo 1,2 znamená presun asi 1 400 lekárov do starostlivosti špecialistov. To znamená, je tu veľký priestor, myslím, pre budúcnosť ako ďalší krok - otvoriť takúto špeciálnu ambulantnú starostlivosť aj platenú z prostriedkov poisťovne pre štátnych zamestnancov, teda pre pracovníkov nemocníc, ktorí by sa takto mohli zúčastňovať aj na tej platenej zložke. Priznám sa, že sme si netrúfli skôr otvoriť tento problém, pretože naozaj treba vyjsť z finančných možností, ktoré dnes poisťovňa má.

A čo sa týka tretej otázky, ktorú položila pani poslankyňa Aibeková, ja si uvedomujem, že je tu príliš veľa pozmeňujúcich návrhov, ktoré idú nad rámec zákona. Ja som s tými pozmeňujúcimi návrhmi súhlasil najmä preto, že náš legislatívny proces je pomerne dlhý a posledné miesto, do ktorého môže vstúpiť ministerstvo, je v určitom časovom období a potom už to ide mimo neho, a ak v tomto období sú prijaté Národnou radou iné zákony, ktoré, žiaľ, teraz boli prijaté trošku neskôr, ako sme kalkulovali, tak už nie je možné z pohľadu ministerstva vstúpiť do toho pozmeňujúcimi návrhmi. Preto vítam aktivitu poslancov. Ja som si vedomý toho, že otvárame viacero zákonov, ale, bohužiaľ, zdravotníctvo je taký predmet činnosti, že tomu sa aj v budúcnosti nevyhneme. Napríklad len sám pojem "dietetická potravina", kvôli nemu bolo treba otvoriť 4 zákony. Ale to sa asi nedá ináč urobiť, lebo aj v potravinovom kódexe, aj v zákone o zdravotnej starostlivosti, o zdravotnom poistení, v tomto zákone, vlastne v Liečebnom poriadku, všade sa objavuje. Preto na návrh poslancov prišlo k takémuto otvoreniu. Ja som to akceptoval, lebo sme to skúšali legislatívne ináč ošetriť. Mohla by sa dať novela, ale tá novela by tiež otvárala 4 zákony, vlastne 5, lebo by musela otvoriť aj tento. Takže tu sa využila... (Reakcia poslankyne z pléna.)

No, ale na každý problém, lebo aj tie ďalšie problémy, ktoré sa otvorili, tiež otvárali tri. Iste. Je to lepšie a je to čistejší legislatívny spôsob, ale myslím si, že tu sa využila naozaj tá situácia, že dva zákony boli naraz už otvorené, no to znamená, že tie tri sa museli kvôli takýmto špecifikám, no, jednak kvôli jednému, možno dvom slovíčkam sa museli otvoriť, lebo ozaj ten problém dietetických potravín sa ukázal ako vážny. A na nás sa naozaj obrátili aj rodičia detí s fenylketonúriou a s ďalšími, kde je naozaj potrebné zabezpečiť aj tie dietetické potraviny. Ja ďakujem pekne za podporu od pána poslanca Ferkóa.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán spravodajca Tibor Šagát sa ešte vyjadrí.

T. Šagát, poslanec: Nechcem sa vyjadrovať k rozprave, ale chcem upozorniť a poprosiť, aby ste boli takí láskaví, vznikli dve technické chyby pri tlači, ktorú máme teraz, ktorú prerokúvame, a dovoľte mi, aby ste si ich poznačili. Na strane 33 v odseku b) bod 2 "Žiadosť o zaradenie dietetickej potraviny na osobitné medicínske účely do zoznamu dietetických potravín", tam treba doplniť "správny poplatok 1 000 Sk". A ešte jedna technická vec. Na strane 35 v čl. 7 na konci toho odseku o nadobudnutí účinnosti zákona si doplňte, ktoré "nadobúdajú účinnosť 1. 1. 2003", t. j. tie body, ktoré sa týkajú ukončenia činnosti ÚZIŠ-u. Ďakujem veľmi pekne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto návrhu zákona. Ďakujem, pán poslanec Šagát.

Ďalej pristúpime k prvému čítaniu o

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1247. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu NR č. 1374.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister zdravotníctva Slovenskej republiky Roman Kováč. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

R. Kováč, minister zdravotníctva SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh zákona vytvára základný právny rámec na využívanie a ochranu prírodných liečivých zdrojov, prírodných minerálnych vôd a klimatických podmienok priaznivých na liečenie, ako aj na ochranu kúpeľných miest. Úprava osobitným zákonom je odôvodnená tým, že upravovaná problematika sa len čiastočne týka poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Cieľom navrhovanej právnej úpravy je vytvoriť také podmienky, ktoré umožnia komplexne a pružnejšie zabezpečovať využívanie a ochranu prírodných liečivých zdrojov, prírodných minerálnych vôd, klimatických podmienok priaznivých na liečenie a ochranu kúpeľných miest. Návrh zákona transformovaním smernice Európskej únie vzťahujúcej sa na minerálne vody sleduje v podstatnom rozsahu dosiahnutie kompatibility s právom Európskej únie. Oproti súčasnej právnej úprave obsiahnutej v zákone č. 277 o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov sa najmä zjednodušuje konanie o uznanie prírodných zdrojov za prírodné liečivé zdroje a prírodné minerálne vody, upresňujú sa povinnosti využívateľov prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych vôd a upravujú sa nielen povinnosti využívateľov, ale aj iných osôb v súvislosti s ochranou prírodných liečebných zdrojov, prírodných minerálnych vôd a kúpeľných miest.

Tento zákon vzhľadom na stanovisko, ktoré poslanci dostali od profesijnej organizácie Zväzu slovenských liečebných kúpeľov a žriediel a Asociácie výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd, vzbudil pomerne veľkú pozornosť, preto mi dovoľte ešte trošku doplniť úvodné slovo, aby sme mali jasný obraz, ako zákon vznikal a o čom vlastne hovorí, aby sme mali aj tento pohľad na vec.

Zväz slovenských liečebných kúpeľov a žriediel a Asociácia výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd na Slovensku boli vyzvaní ministerstvom zdravotníctva na spoluprácu pri príprave vecného podkladu návrhu zákona hneď v začiatkoch, na základe čoho doručila na ministerstvo zdravotníctva predsedníčka zväzu v máji 2000 návrh zásad zákona, mám ho so sebou, teda jej návrh, a Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky pri vecnom spracovaní z týchto zásad vychádzalo a v ich intenciách je návrh zákona spracovaný. Pripomienky zväzu a asociácie boli prerokované na rokovaniach v rámci riadneho medzirezortného pripomienkového konania k návrhu zákona. Z celkového počtu 85 pripomienok bolo zo strany ministerstva zdravotníctva plne alebo čiastočne akceptovaných 61 pripomienok a neakceptovaných 24. Z celkového počtu 21 pripomienok asociácie ministerstvo akceptovalo 10 a neakceptovalo 11. To už boli pripomienky vlastne k paragrafovanému zneniu zákona, ktorý bol vytvorený na základe zásad odovzdaných obidvomi organizáciami.

Návrh zákona sa zaoberá ochranou, podmienkami využívania a sledovania prírodných liečivých zdrojov, prírodných minerálnych vôd a kúpeľného prostredia prírodných liečebných kúpeľov. Umožňuje plnohodnotné rozvíjanie kúpeľných a plniarenských podnikov tým, že im garantuje využívanie prírodných liečebných zdrojov a prírodných minerálnych vôd, usmerňuje činnosť v ochranných pásmach týchto zdrojov v záujme ich ochrany a garantuje kvalitné kúpeľné prostredia v ňom, opatreniami, ktoré sú v zákone. Návrh zákona v oblasti prírodných minerálnych vôd patrí podľa Inštitútu pre aproximáciu práva Úradu vlády Slovenskej republiky medzi prioritné oblasti aproximácie práva, uvedené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, a preberá smernicu rady č. 80/777 EHS vo veci uznávania, využívania a sledovania prírodných minerálnych vôd.

Návrh zákona je zaradený do schváleného Protikorupčného programu vlády Slovenskej republiky. Všetky konania v návrhu zákona sú na princípe zákona o správnom konaní. Rozšírenie pôsobnosti ministerstva zdravotníctva sa navrhuje iba v súvislosti s implementáciou smernice Európskej únie s ochranou majetku štátu. Návrh zákona terminologicky a vecne upresňuje pôsobnosť a znižuje kompetencie ministerstva zdravotníctva prenosom kompetencie na samosprávy kúpeľných miest a obcí. Súčasná právna norma (IX. časť zákona č. 277) umožňuje diskriminačné a nerovnoprávne postavenie slovenských výrobcov minerálnych vôd voči dovozovým, je nedostatočná zo stránky hmotnoprávnej a procesnoprávnej, obsahuje vecné a terminologické nedostatky. Nepatrí do zákona o zdravotnej starostlivosti z vecnej stránky, lebo zasahuje do technických a prírodovedných disciplín, ktoré nemajú nič spoločné s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Návrh zákona je na rovnakých princípoch ako v tomto roku prijatý zákon v Českej republike. Pripravovaná legislatíva v oblasti kúpeľníctva v Európskej únii sa má zaoberať medicínskou problematikou a štandardmi pre prírodné liečebné kúpele a nemá teda nič spoločné s návrhom zákona, preto návrh zákona nemôže byť podmieňovaný jej prijatím.

Záverom je potrebné konštatovať, že je potrebné upraviť problematiku prírodných minerálnych vôd implementovaním smernice Európskej únie najneskôr do termínu vstupu do Európskej únie. Tým, že sa nový zákon prijme už v predstihu, je veľkou výhodou, keďže sa nové pravidlá zaužívajú v praxi a naši výrobcovia minerálnych vôd budú pripravení na konkurenčné prostredie v podmienkach Európskej únie.

Možno by som ešte mohol prečítať hodnotenie transparentnosti a protikorupčnosti tohto zákona.

1. Z hľadiska hmotnoprávneho jednoznačne vytvára podmienky uznania prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych vôd, ďalej jednoznačne definuje podmienky ochrany zdrojov a jednoznačne definuje podmienky povoľovania využívania zdrojov.

2. Z hľadiska procesnosprávneho sa konania podľa tohto zákona o uznaní, ochrane a povoľovaní využívania zdrojov uskutočňujú v správnom konaní podľa zákona č. 71 o správnom konaní.

3. Zakladá rovnaké právne istoty pre všetkých účastníkov konania podľa tohto zákona, ako napríklad riešenie majetkovej ujmy za obmedzenie vlastníckych práv za náhradu.

4. Vytvára podmienky na využívanie majetku štátu na princípe hospodárskej súťaže tým, že v správnom konaní je možné povoliť využívanie aj ďalšiemu využívateľovi.

5. Zabezpečuje rovnaké konkurenčné podmienky pre všetkých výrobcov a dovozcov minerálnych vôd a liečivých vôd na trhu.

6. Zákon preberá smernicu č. 80/777 EHS o zblížení zákonov členských štátov vzťahujúcich sa na využívanie a obchodovanie s prírodnými minerálnymi vodami v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 96/70 EHS.

Na záver azda ešte jednu poznámku, neviem, či dostatočne vynikla z toho, čo som hovoril, hovorilo sa o tom, že tento zákon prináša dekompozíciu zákona o zdravotnej starostlivosti. Áno, do istej miery je to pravda, oddeľuje kúpeľníctvo a tie technické veci, ktoré sa týkajú kúpeľov, oddeľuje zo zákona o zdravotnej starostlivosti, ale my zo zákona o zdravotnej starostlivosti pripravujeme ďalšie oddelenie ďalšej problematiky, pretože máme pripravené už paragrafované znenie zákona o zdravotníckych zariadeniach. To znamená, z pôvodného zákona o zdravotnej starostlivosti by vznikli zákony tri: zákon o vlastnej zdravotnej starostlivosti, zákon o zdravotníckych zariadeniach a zákon o kúpeľoch, prírodných liečivých zdrojoch, prírodných liečebných kúpeľoch a prírodných minerálnych vodách.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja sa nevyhýbam diskusii, opäť diskusii o znení jednotlivých paragrafov tohto zákona, nevyhýbam sa odbornej diskusii na úrovni poslaneckých výborov pri prerokovaní zákona v druhom čítaní, ani pripomienkam, ktoré kvalifikovaným spôsobom zlepšia dikciu tohto zákona. Preto vás prosím, aby ste zákon posúdili a posunuli do druhého čítania. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi. Prosím, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, poslankyni Anne Záborskej. Nech sa páči.

A. Záborská, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpila pri rokovaní Národnej rady v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o prírodných liečebných zdrojoch, prírodných liečebných kúpeľoch a prírodných minerálnych vodách ako spravodajkyňa určená Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo.

Ako spravodajkyňa k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predpokladám, že prípadné zmeny a návrhy budú predložené v rozprave v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí predložený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1374 z 12. novembra 2001 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, Výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v lehote do 22. januára 2002 a gestorský výbor do 24. januára 2002. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pani poslankyni.

Otváram všeobecnú rozpravu o tomto vládnom návrhu zákona. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne vzhľadom na to, že nebol nikto prihlásený písomne. Pán poslanec Delinga, pán poslanec Tatár. Ešte niekto? Nie. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

Pán poslanec Delinga - ako prvý.

P. Delinga, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, predmet zákona, ktorým sa rieši v našom štáte nový vzťah k prírodným liečivým zdrojom, ktoré naša republika má a ktoré využívajú predovšetkým občania v kúpeľoch a potom sa využívajú ako voľné zdroje pri plnení svojich obchodných povinností ako minerálnych vôd, predovšetkým nápojov pre občanov na Slovensku, je zákon, ktorý sa v podstate týka takmer každého občana, ktorý chce využiť minerálne prírodné pramene.

Pán minister vo svojom úvodnom vystúpení v predstihu sa nás snažil presvedčiť, že organizácie, ktoré pôsobia v tomto kontexte, boli dostatočne uspokojené v prípravnom konaní na tento zákon a že by bolo nesprávne, keby sme znovu otvorili niektoré odborné a profesionálne veci a posúdili ich odlišne, ako ich posudzuje rezort zdravotníctva. Dovoľujem si povedať, že nemám túto mienku, a aj keď nie som odborník do zdravotníctva, ale predsa vo vzťahu hlavne k Asociácii výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd som niekoľkokrát vystupoval v tomto parlamente a mám určitý prehľad z tejto problematiky, preto som sa rozhodol vystúpiť v prvom čítaní a namietať voči tomu, čo hovorí predkladateľ zákona, z toho pohľadu, že aj naďalej tu nie je vyriešený a nie sú vyriešené dva pohľady na tento zákon.

Predovšetkým ten, že v Európskej únii sa pripravujú orgány, ktoré sú vytvorené pre tento úsek spravovania zdrojov, ktoré plynú z bohatstva štátov, to znamená, ktoré aj pripravujú, akým spôsobom by malo byť upravované kúpeľníctvo v štátoch Európskej únie, a takisto aj zdrojov, ktoré sú naviazané na používanie nealkoholických nápojov, teda minerálnych vôd vo vzťahu k občanom. Chcem povedať, že z takéhoto pohľadu je skutočne veľmi dôležité, aby sme nepredbiehali veci, ktoré budú uzatvorené v krajinách Európskej únie, a nakoniec svedčia o tom aj dokumenty, ktoré sú nám tu poskytnuté cestou týchto organizácií a ktoré jednoznačne hovoria, že organizácie, ktoré sa o to starajú v rámci Európskej únie, pripravujú na budúci rok nové znenie predpisov, ktoré sa týka či už kúpeľníctva, kúpeľov a žriediel, ale aj nápojov z minerálnych vôd, ktoré obsahujú pramene minerálnych vôd.

Dovoľte mi teda, aby som povedal, že aj napriek tomu, že pán minister dokumentoval, že z 85 návrhov, ktoré predložili Zväz slovenských liečebných kúpeľov a Asociácia výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd, zostáva síce 24 neakceptovaných, ale táto asociácia a toto združenie vo svojom stanovisku z 23. 10. tohto roka znovu nám predznačujú pozornosť na to, aby sme tento zákon posúdili v neskoršej etape. A teda dovolím si odcitovať, ak všetci poslanci nie sú oboznámení s tými základnými a hlavnými problémami, v čom je podstata problému.

1. Chcem uviesť z tohto stanoviska, že všetky štáty Európskej únie uznávajú za minerálnu vodu len takú vodu, ktorá pochádza z určitej hydrogeologickej štruktúry a prirodzeným alebo umelým záchytným technickým objektom je vyvedená na povrch terénu, je mineralizovaná, a to obsahom minimálne 1 000 miligramov na liter. Prijatím podmienok na uznanie minerálnej vody podľa § 22 tohto návrhu zákona budeme v podstate podľa tohto Zväzu slovenských liečebných kúpeľov a Asociácie výrobcov nealkoholických nápojov jediným štátom v Európe, kde prakticky všetky vody môžu byť ministerstvom zdravotníctva uznané za minerálne. Tento zásadný omyl v návrhu zákona vychádza z nepochopenia zásadného rozdielu medzi stolovými vodami, ktoré sú špecifikované v potravinovom kódexe Európskej únie, kde sú plnené vody ako potravina delené na kategórie podľa ich mineralizácie už od vôd, ktoré majú mineralizáciu 50 miligramov na liter. Osobitnú kategóriu tvoria vody aplikované na liečbu v liečebných kúpeľoch alebo plnené do obalov ako liečivá, minerálna voda na pitie spotrebiteľmi, ktoré sú uznané za minerálne, len keď ich celková mineralizácia je minimálne 1 000 miligramov na liter. Takéto nepochopenie vychádza z faktu, že ani v jednom štáte Európskej únie nepodliehajú vody obyčajné a minerálne do kompetencie ministerstiev zdravotníctva, teda ide o potraviny, ktoré sú zaradené pod tie ministerstvá, do ktorých kompetencie patrí v oblasti potravinárskeho priemyslu rozhodovať o použití týchto vôd.

2. V štátoch Európskej únie a v zákonoch o liečebných kúpeľoch a liečivých zdrojoch sú kompetencie uznávania liečebných kúpeľov a liečivých zdrojov odovzdané na vyššie územné celky. Napríklad v Rakúsku a Spolkovej republike Nemecko sú to krajinské vlády. Tieto vlastne rozpracúvajú zákony o liečebných kúpeľoch a liečivých zdrojoch na svoje územné celky a v tomto smere je legislatíva štátov Európskej únie jasne usmernená. My sme tu schválili vyššie územné celky, dávame im určité kompetencie a v tomto znení predkladaného zákona aj naďalej zostáva v akejsi direkcii ministerstva, teda centrálneho orgánu, stanovovanie podmienok zákonom o liečebných kúpeľoch a liečivých zdrojoch. Treba povedať, že tieto orgány, teda tie orgány vyšších územných celkov alebo krajinské orgány, vydávajú aj zásady tvorby kúpeľného prostredia, v kúpeľných mestách podmienky a vyhlásenia miest a obcí za kúpeľné mestá a obce a zásady správnej bahnoterapeutickej liečby alebo podmienky plnenia liečivej minerálnej vody do obalov a možnosti úpravy liečivej minerálnej vody pred jej naplnením. Samotné vyhlásenia kúpeľných miest realizujú vyššie územné celky na základe odporučení príslušných kúpeľných komisií, čiže sú tu vytvorené samosprávne orgány, ktoré rozhodujú o tom, ako sa tento celý proces bude uskutočňovať.

Uvedený legislatívny systém vychádza z poznania, že jednotlivé združenia v spolupráci s liečebnými kúpeľmi a plniarňami liečebných vôd sú najlepšie oboznámené s požiadavkami pacientov a trhu a takto môžu bez zbytočnej administratívy rýchlo na tieto podmienky aj reagovať. Čiže tu nie celkom obstojí zámer, ktorý nám predkladá rezortný orgán ministerstva zdravotníctva, kde centralizuje túto záležitosť a kde máme akceptovať naše prijatie do Európskej únie už v predstihu, ale pritom ideme centralizovať všetky rozhodnutia, čo sa týka kúpeľov, minerálnych vôd a žriediel.

Ďalší problém, na ktorý poukazujú naše samosprávne orgány, je, že sa vytvára inšpektorát kúpeľov, ktorý už vlastne zostáva v tejto polohe a v súčasnosti je určitým prežitkom a ekonomickou príťažou. Nakoniec môžeme vidieť aj v dôvodovej správe k zákonu, že práve v tejto oblasti ministerstvo zdravotníctva požaduje aj vyššie finančné zdroje v štátnom rozpočte. V žiadnom štáte Európskej únie nie je na ministerstvách zdravotníctva zriadená centrálna inštitúcia s takýmito kompetenciami. Ja to nemám preverené, ale opieram sa o tieto stanoviská. Liečebné kúpele sú riadené a kontrolované kúpeľnými komisiami miest, obcí a územných celkov z odbornej stránky tzv. združením liečebných kúpeľov.

Rozhodujúce postavenie v organizovaní a riadení liečebného kúpeľníctva a výroby liečivých minerálnych vôd v štátoch Európskej únie majú kúpeľné komisie, zväzy liečebných kúpeľov a zväzy výrobcov liečebných minerálnych vôd, zriadené v kúpeľných mestách a obciach vo vyšších územných celkoch. Už som o tom hovoril, ako je to v Rakúsku a Spolkovej republike Nemecko, že tam ide o krajinské vlády. Teda je scestné a zásadne neekonomické, aby sa tieto práce duplicitne pre využívateľov zdrojov riešili na Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky, ako je to predložené v tomto návrhu zákona.

Chcem ešte poukázať na štvrtý problém a ten je riešený v bode, kde nás upozorňujú organizácie na to, že záchytné technické objekty, to znamená vrty a následné krenotechnické a bahnotechnické zariadenia vrátane merných zariadení využívaných minerálnych vôd a minerálnych liečivých vôd v štátoch Európskej únie sú majetkom fyzických alebo právnických subjektov, čiže ide o súkromný sektor. Teda do spôsobu a intenzity ich exploatácie nemôže zasahovať žiadny subjekt ani príslušné ministerstvo zdravotníctva, pretože by týmto zásahom vstupoval do podnikateľských aktivít majiteľov. Na túto skutočnosť už v pripomienkovom konaní bolo ministerstvo zdravotníctva upozornené aj ministerstvom hospodárstva, neviem, či na to ministerstvo zdravotníctva reagovalo.

Ďalej nás tieto orgány upozorňujú aj na to - a to je v rozpore s tým, čo povedal pán minister -, že to, čo je uvedené v prílohe zákona, kde ide o zhodu tohto zákona s právom Európskej únie, a to hlavne na použitie smernice rady, teda Európskej komisie, a to pod č. 80/777 EEC, táto smernica Európskej únie sa zaoberá len výrobou nealkoholických nápojov vrátane stolových, čiže neliečivých minerálnych vôd. Čiže je to vlastne v polohe potravinového kódexu a nejde o minerálne liečivé vody a kúpeľné záležitosti.

Chcem teda skutočne na záver svojho vystúpenia povedať, že je tu aj naďalej pretrvávajúci rozpor medzi tým, čo predkladá príslušné ministerstvo zdravotníctva prostredníctvom vlády do tohto parlamentu, a medzi tým, čo aj naďalej obhajujú príslušné profesionálne zväzy a Asociácia výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd.

A preto, vážené panie poslankyne a páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol návrh v prvom čítaní, že v zmysle zákona o rokovacom poriadku Národnej rady § 73 ods. 3 písm. b) navrhujem, aby Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu tohto zákona. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pani poslankyňa Aibeková ako jediná, pani poslankyňa Halušková. Ešte niekto s faktickými? Nie. Uzatváram možnosť faktických poznámok.

Prvá vystúpi pani poslankyňa Aibeková.

Mikrofón pre pani poslankyňu Aibekovú. Dá sa zapnúť, pani poslankyňa Aibeková?

M. Aibeková, poslankyňa: Aha, už. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, pôvodne som aj ja chcela vystúpiť v prvom čítaní k tomuto prerokúvanému návrhu zákona, ale keďže ma pán minister predbehol a vlastne otázky, ktoré som mu chcela klásť, už na ne zodpovedal. Napriek tomu sa prikláňam k tomu názoru, ktorý tu tlmočil pán poslanec Delinga, a to preto, pán minister, že v tomto stanovisku, ktoré sme dostali od Zväzu slovenských liečebných kúpeľov a žriediel, sa poukazuje v niektorých bodoch na rozpor s európskymi normami. A tak ja sa vás chcem ešte dodatočne spýtať, či je to skutočne tak, ako poukazuje tento zväz, pretože dáva tu podrobný prehľad, v ktorých bodoch je ten rozpor s normami Európskej únie. Myslím si, že by nebolo dobré, keďže na tento zákon sme dosť dlho čakali, vy ste ho mali, nie vy, ale váš predchodca už tiež ho mal v legislatívnom programe za rezort ministerstva zdravotníctva.

Ja viem, že nie je jednoduché pripraviť takúto normu. Pamätám si na búrlivé diskusie pri prerokúvaní zdravotníckych zákonov, kde sa hovorí aj o kúpeľoch, minerálnych vodách a tejto problematike, že vždy tá diskusia bola naozaj na vysoko odbornej úrovni, ale aj pomerne búrlivá. Ale myslím si, že potom naozaj by bolo dobré, keby ste ešte dopracovali tento návrh zákona na základe tých upozornení, ktoré sme dostali z týchto dvoch, teda z toho zväzu a z tej asociácie, pretože si myslím, že naším cieľom - a spoločným - je vstup do Európskej únie a zrejme by sme si aj ušetrili prácu v nasledujúcich rokoch, keby sme už dnes do tohto návrhu zákona zakomponovali zhodu s normami Európskej únie, čo sa týka tejto oblasti. Takže by som, nebudem vystupovať, ale takouto formou by som vás požiadala o odpoveď. Vy to stanovisko máte a myslím si, že by bolo dobre, keby ste reagovali.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Halušková.

J. Halušková, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Dovoľte mi veľmi stručne pár slov k tomu, čo povedal pán poslanec Delinga. Chcela by som poukázať na to - a vlastne skoro za celý klub -, že to, čo povedal, zaznievalo dnes poobede aj v našom klube a názory sú dosť rozdielne. Ja by som chcela preto poprosiť, či by sme skutočne radšej ešte nemohli mesiac počkať, pretože môžu byť dve otázky. Skutočne buď majitelia, alebo spravovatelia kúpeľov lobujú v prospech seba, ale viete, keď dostaneme taký list, kde sa píše, že zákon zveruje nekontrolovateľnú moc úradníkom Inšpekcie kúpeľov a žriediel, tak potom to vyvoláva ako myšlienku, tak si myslím, že by bolo lepšie, keby sme si to prediskutovali, aby skutočne buď neprišlo k novele, alebo neprišlo k takému nedorozumeniu, aké je medzi grémiom lekárnikov a majiteľov lekární. Myslím si, že jeden mesiac by nám neuškodil, keby sme si tieto problémy rozobrali a urobili tak, aby bolo maximum spokojnosti aj na jednej, aj na druhej strane. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. V rozprave vystúpi pán poslanec Peter Tatár.

P. Tatár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, budem pokračovať v prvom čítaní v tom, čo bolo povedané zo strany poslancov doteraz, a podporujem predovšetkým to, aby sme hlasovali o tom, že Národná rada nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Je to § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku. Pretože tie argumenty, ktoré tu padli, sú pravdivé. Jednoducho, keď sme sa celý rok bavili o decentralizácii, o reforme verejnej správy a nedosiahli sme skutočnú decentralizáciu, skutočnú reformu verejnej správy a nedosiahli sme autonómne pôsobenie v tomto prípade samosprávnych obcí a v tomto prípade kúpeľných miest, tak ja len môžem zopakovať, že aká vláda, taká pesnička. A tá pesnička je zlá. Preto navrhujem, aby sme nepokračovali v tomto zákone.

Samozrejme, súhlasím s tým, že je to nekompatibilné s právom Európskej únie, keď sa na ňu dokonca ministerstvo odvoláva, nie je to kompatibilné ani s tou smernicou Európskej únie 80/777 EVG a naozaj je to v Európe riešené inak. Ak tu 12 rokov kúpeľné mestá - či sa to týka privatizácie kúpeľov, či sa to týka iných aspektov kúpeľníctva - súťažia, zápasia a diskutujú so štátom, tak jednoducho za tých 12 rokov naozaj ani dnešné ministerstvo zdravotníctva nepokročilo tam, aby sa kúpeľníctvo mohlo voľne rozvíjať.

Musím povedať, že tak, ako sú zle riadené zdravotnícke zariadenia, tak takto by podľa tohto zákona boli zle riadené kúpeľné zariadenia. Čo to znamená? Ak je niečo - a to bolo veľmi jasne povedané - centralizované, tak je to neprehľadné, je to korupčné, je to nevýhodné a je to drahé. O tom ten zákon, tak ako je napísaný, je. Aj keď sa hovorí, že sa dá opraviť, všetko sa dá opraviť, ale nie je potrebné opravovať zlý zákon. Potrebné je ho neprijať. Záležitosť zdravotnícka, čiže zdravotná časť kúpeľnej starostlivosti sa môže riešiť už v existujúcich zdravotníckych zákonov ich rozšírením, doplnením a nemusí byť rozsiahle také rozšírenie a doplnenie.

Ja jednoducho nebudem podporovať také rozhodnutia vlády, ktoré idú proti historickému trendu vývoja v Slovenskej republike. Toto je takýto návrh. Jednoducho nech sa povie čokoľvek, je to taký návrh. Keď sa aj presadí, tak to znamená iba toľko, že napriek tomu, že pomaly, pomaly, pomaly, je nejaký trend samosprávnosti na Slovensku, tak ešte ani tento parlament nie je, a to sa ukázalo, bohužiaľ, pri reforme verejnej správy, dostatočne zrelý vlastnému trendu vlastnej krajiny. Preto podporujem ten návrh, aby sa nepokračovalo.

A aby som zoficializoval návrh, ktorý zaznel pri faktickej poznámke od pani poslankyne Haluškovej, ktorá je tiež členkou zdravotníckeho výboru, tak podávam ako alternatívny návrh, aby termín prerokovania vo výboroch - v prípade, že nezamietneme zákon ako celok, čo by som si želal - bol predĺžený do 25. februára 2002 a aby ho gestorský výbor prerokoval do 28. februára 2002. Nemyslím si, že je ľahko opraviteľný, myslím si, že ho treba zamietnuť, ale podávam aj tento návrh. Ďakujem pekne.