B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Binder. Nech sa páči, máte slovo.

J. Binder, poslanec: Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňujúci návrh k návrhu zákona, ktorý prerokúvame (tlač 1182). Pozmeňujúci návrh máte v laviciach, ale dovolím si ho prečítať.

V bode 1 v novom odseku 3 za slová "nachádzajúce sa" doplniť slová "v rozhodujúcom období", pokračovať na koniec vety, kde bodku nahradiť bodkočiarkou a doplniť text o dodatok, ktorý znie, "bez ohľadu na neskoršiu zmenu i skutočného využitia a ostatné stavby tvoriace s predchádzajúcimi celok".

V bode 2 v § 4 v novom odseku 4 doplniť za slová "sa na lesných pozemkoch" doplnia slová "v rozhodnom období", vo vete pokračovať až na koniec, kde bodku nahradiť čiarkou a doplniť o slová "bez ohľadu na neskoršiu zmenu ich skutočného využitia". Týmto pozmeňujúcim návrhom sa rozširuje rozsah pôsobnosti zákona aj na pozemky, ktoré sú súčasťou lesného fondu v národnom parku, a na hospodárske budovy a ostatné stavby, ktoré slúžia alebo slúžili lesnej výrobe, vrátane stavieb tvoriacich s nimi celok a nachádzajúcich sa na týchto pozemkoch.

Prosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol posledný, ktorý sa prihlásil písomne do rozpravy. Pani poslankyňa, chcete reagovať na pána poslanca? Takže faktická poznámka - pani poslankyňa Mušková, nech sa páči.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Ďakujem, pán podpredseda. Len veľmi krátko by som poprosila o podporu obidvoch týchto pozmeňujúcich návrhov. Hlásim sa vlastne k tomuto najmä kvôli tomu, že v roku 1993 som bola spravodajkyňa k zákonu o navrátení majetku cirkvám, ktorý teraz novelizujeme. Tak ešte raz by som poprosila o podporu. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pýtam sa tu prítomných poslancov a poslankýň, či sa chcú prihlásiť ústne do rozpravy k tomuto bodu. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú.

Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť v rozprave? Nech sa páči, pán poslanec Muránsky, máte slovo.

P. Muránsky, poslanec: Pán predsedajúci, krátko k návrhu, ktorý tu predniesol pán poslanec Osuský, som sa už vyjadril, pretože sa nachádza v spoločnej správe gesčného výboru pre kultúru a médiá, a už som ho podporil a rovnako podporujem a osvojujem si aj pozmeňujúci návrh, ktorý tu z rozpravy vyšiel od poslanca Júliusa Bindera, ktorý spresňuje text navrhovanej novely, a podporujem ho a prosím, aby ho aj ostatní kolegovia poslanci podporili.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pýtam sa pána spravodajcu, či sa chce vyjadriť v rozprave. Nech sa páči, pán poslanec.

J. Kužma, poslanec: Ďakujem. Ja len som chcel upozorniť kolegu Osuského, v tom bode 1 reformná cirkev nebol problém vo výbore, ale ide vlastne o právne pokračovanie nemeckej evanjelickej cirkvi a toto nie je ako de iure uznané. Čiže z tohto dôvodu gesčný výbor neodporučil schváliť pre Reformovanú cirkev. To je zdôvodnenie v bode 1 súhrnnej správy. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. K nasledujúcemu bodu, ktorým je návrh novely zákona o retransmisii, nie je spoločná správa. Prerokuje sa na januárovej schôdzi na základe uznesenia výboru pre kultúru a médiá.

Budeme pokračovať druhým čítaním o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 94/1963 Zb. o rodine v znení neskorších predpisov a zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1139, spoločnú správu máte v tlači 1139a.

Dávam teraz slovo pani poslankyni Anne Záborskej a prosím ju, aby za skupinu poslancov návrh zákona odôvodnila. Nech sa páči, pani poslankyňa.

A. Záborská, poslankyňa: Vážený pán podpredseda, kolegyne a kolegovia poslanci, dovoľte mi, aby som v krátkosti uviedla novelu zákona č. 94/1963 Zb. o rodine a v pôvodnom znení aj novelu Občianskeho súdneho poriadku. Keďže na poslednej schôdzi Národnej rady sme novelu Občianskeho súdneho poriadku prijali, kde sme zapracovali aj čl. 2 z novely zákona, ktorý momentálne prerokúvame, je bezpredmetné o tom teraz hovoriť.

Filozofiu našej predloženej novely som bližšie objasnila pri prvom čítaní, teraz len celkom v krátkosti uvediem, že týmto ustanovením sa zabráni automatickému umiestňovaniu detí z rodín priamo do detského domova bez predchádzajúceho pokusu o realizáciu inej formy náhradnej výchovy. A zároveň sa zavádza demonštratívny výpočet konkrétnych foriem správania rodičov, ktoré sa považujú za skutočný záujem rodiča o dieťa. V prvom rade sa od rodiča vyžaduje, aby sa o dieťa aktívne zaujímal, teda ho prinajmenšom pravidelne navštevoval. Z doteraz platnej právnej úpravy postačuje, aby rodič prejavil záujem tým, že pošle pohľadnicu alebo zatelefonuje jedenkrát za 6 mesiacov. Ďalej sa od rodiča vyžaduje, aby si plnil pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť a zároveň aby sa aktívne snažil o zlepšenie svojich rodinných a sociálnych pomerov, ak deklaruje, že jeho záujem o dieťa je úprimný.

Kolegyne a kolegovia, ja vás prosím o podporu tejto novely zákona o rodine. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pani poslankyni za odôvodnenie tohto návrhu zákona. Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Petrovi Kresánkovi a prosím ho, aby oznámil Národnej rade výsledok prerokovania tohto návrhu vo výboroch.

Nech sa páči, pán poslanec.

P. Kresánek, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, v prvom rade tiež deklarujem, že ústavnoprávny výbor sa pre toto náhradné spravodajcovstvo rozhodol uznesením a splnomocnil ma k tomuto spravodajcovstvu.

A pokiaľ ide o spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 94/1963 Zb. o rodine v znení neskorších predpisov a zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní, konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1679 z 19. októbra 2001 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 94/1963 Zb. o rodine v znení neskorších predpisov a zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre sociálne veci a bývanie a výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol tento návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky výbory, ktorým bol tento návrh zákona pridelený. Hlasovaním tak učinili: ústavnoprávny výbor uznesením č. 759 z 27. novembra 2001, výbor pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 408 z 15. novembra 2001 a výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport svojím uznesením č. 323 z 22. novembra 2001. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplynuli tri pozmeňujúce návrhy a doplňujúce návrhy, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť spoločne. Z týchto troch návrhov je práve to, čo už spomínala pani poslankyňa predkladateľka, vlastne prvý pozmeňujúci návrh už reaguje na nedávno schválenú novelu Občianskeho súdneho poriadku, preto sa aj názov zákona zjednodušuje a vypadá z neho novela Občianskeho súdneho poriadku, ktorú sme už vlastne uskutočnili svojím hlasovaním, ja len pripomínam, 3. októbra tohto roku. Pozmeňujúcim návrhom sa tieto obsahové zmeny premietli. Druhý pozmeňujúci návrh je legislatívnotechnického a jazykového charakteru. A tretí návrh sa týka výboru. Takže pokiaľ rozprava nejako neurčí inak, tak budem odporúčať hlasovať o týchto troch návrhoch spoločne.

Konštatujem ešte veľmi stručne, že gestorský výbor na základe stanovísk ďalších výborov a aj na základe vlastnej diskusie odporúča Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh zákona schváliť. Túto spoločnú správu náš ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor schválil pod č. 774 dňa 28. novembra 2001.

Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu k tomuto návrhu zákona.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy. Pani poslankyňa Keltošová ako jediná. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy k tomuto bodu programu.

Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

O. Keltošová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budem stručná. V prvom rade chcem povedať, že klub poslancov za HZDS podporí tento návrh novely, pretože ho považujeme za zmysluplný a užitočný. K tomu viac hovoriť netreba.

Ale moja druhá poznámka sa týka práve predkladateľov poslancov za KDH, aby apelovali na svojho ministra spravodlivosti pána Čarnogurského, keďže Občiansky kódex, tak ako povedal tu v pléne, nebude predložený ešte v tomto volebnom období a jeho súčasťou má byť aj nový zákon o rodine, aby vláda prehodnotila toto svoje rozhodnutie, pretože týchto noviel, ako napr. táto, môže tu prísť ešte celý rad. Ako sme už boli svedkami v nedávnej minulosti, zákon o rodine sa novelizuje po častiach. Dokonca som sa dozvedela, že aj ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pripravuje vlastnú novelu zákona o rodine, čo považujem za absurdné. Keď je hotový zákon o rodine, akože je nový zákon o rodine hotový, v ktorom sú zakotvené nielen napr. problémy s osvojením dieťaťa, ale sú tam riešené - a myslím si, že veľmi progresívne a moderne - aj problémy s neplatením výživného, s valorizáciou výživného u detí a ďalšie momenty, tak si myslím, že bolo by už načase prestať s čiastkovými novelami, predložiť samostatný nový zákon o rodine v tomto pléne a ja som si istá, že bez politickej príslušnosti tento nový zákon o rodine prejde. Ak od roku 1963, ako bolo povedané, slúži tento zákon, nevidím dôvod, prečo by sme mali čakať ešte ďalšie roky, kým pripraví ministerstvo spravodlivosti nový Občiansky kódex na ďalší nový zákon o rodine. Toto je moja druhá poznámka a zároveň výzva aj k predkladateľom. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa bola jediná prihlásená do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pýtam sa navrhovateľky, či sa chce vyjadriť. Nech sa páči, máte slovo.

A. Záborská, poslankyňa: Ďakujem pekne. Celkom krátko. Ďakujem pani poslankyni Keltošovej jednak za podporu nášho návrhu v klube Hnutia za demokratické Slovensko, ale zároveň aj za jej apel, aby zákon o rodine bol predložený čo najskôr, pretože všetci máme skúsenosti, že s týmto nedostatkom sa stretávame takmer každodenne. Zároveň chcem povedať za predkladateľov, že súhlasím so všetkými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené v spoločnej správe. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prerušujem rozpravu o tomto bode programu.

Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jirka Malchárka a Petra Kresáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1144, spoločnú správu máte v tlači 1144a.

Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Malchárkovi a prosím ho, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán poslanec.

J. Malchárek, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, ja si myslím, že tí, čo mali záujem o tento zákon, o túto novelu, že sa s ňou oboznámili, aj sme o nej hovorili chvíľku v prvom čítaní, tento zákon má ambície, aby po jeho prijatí sa zvýšila bezpečnosť na našich cestách. Ide predovšetkým o to svietenie v zimných mesiacoch, čím zosúlaďujeme aj podobný právny postup s krajinami v blízkom okolí. Je tu riešená otázka vymáhateľnosti pokút a otázka odťahovania vozidiel.

Mali sme tam drobné nedorozumenia s ministerstvom vnútra, myslím si, že po rokovaniach, ktoré sme absolvovali, aj po súhlasnom stanovisku vlády, dnes sú zapracované v spoločnej správe také formulácie, ktoré vyhovujú všetkým stranám, ktoré sa odborne k tejto oblasti vyjadrovali, nakoniec aj gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť vyjadril drvivou väčšinou svojich hlasov súhlasné stanovisko s týmto zákonom. Takisto sme zvažovali a zapracúvali tam určité pripomienky, ktoré tu padli zo strany kolegov z HZDS. Myslím si, že tento zákon naozaj nemá politický podtón, a bol by som veľmi rád, keby sa v tomto duchu aj schvaľoval, a preto prosím o vašu podporu aj v druhom čítaní, ako aj o celkové schválenie tohto zákona. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi.

Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Pavlovi Hamžíkovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto poslaneckom návrhu.

P. Hamžík, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená Národná rada, panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

Uznesenie Národnej rady č. 1676 z 19. októbra tohto roka rozhodlo prideliť návrhy poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jirka Malchárka a Petra Kresáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre verejnú správu a výboru pre obranu a bezpečnosť. Uvedené výbory prerokovali návrh v lehote určenej v uznesení Národnej rady. O tomto návrhu zákona rokoval aj výbor pre ľudské práva a národnosti.

Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu poslancov nedostal žiadne stanoviská od poslancov Národnej rady, ktoré by boli podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku NR SR. K predmetnému návrhu zákona výbor pre verejnú správu a výbor pre ľudské práva a národnosti neprijali platné uznesenia. Výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie súhlasí s návrhom zákona a odporúča Národnej rade návrh schváliť bez pripomienok. Ostatné výbory Národnej rady v prijatých uzneseniach zhodne odporúčajú návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú obsiahnuté v spoločnej správe. Tú máte k dispozícii.

O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorský výbor odporúča hlasovať takto: Spoločne o bodoch 1, 2, 5, 6 a tieto schváliť, samostatne o bode 3 a tento schváliť, samostatne o bode 4 a tento neschváliť. Gestorský výbor odporúča Národnej rade podľa § 79 ods. 4 písm. f) zákona o rokovacom poriadku návrh zákona ako celok schváliť.

Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili všeobecnú rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu o tomto bode programu. Zároveň chcem upozorniť, že to nebude všeobecná rozprava, ale už konkrétna. Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku pánov poslancov, preto sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy. Pán poslanec Hofbauer ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

R. Hofbauer, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, dámy a páni, už pri prvom čítaní som vyjadril výhrady a pripomienky k tomuto poslaneckému návrhu zákona, a to predovšetkým v súvislosti s tým, že nepovažujem za správne, aby legislatívne predpisy a dokumenty takéhoto rázu sa upravovali a menili poslaneckými návrhmi, pretože to nie je adekvátne. Premávka na pozemných komunikáciách je proces, ktorý je zložitý a vzájomne zreťazený a takéto jednostranné a čiastkové zasahovanie do jednotlivých krokov a fáz dopravného procesu neprináša zlepšenie, ale skôr zmätočné stavy, a to tým skôr, že samotný návrh nedokumentuje odôvodnenosť, že návrh je lepší ako jestvujúci stav.

Pán predkladateľ uviedol, že poslanecký návrh nemá politický podtón, čo môžem potvrdiť, a súčasne konštatujem, že nemá ani podtón vecný a odborný. Pretože, nech mi je odpustené, viazať osvetlenie vozidiel na pozemných komunikáciách nie vzhľadom na viditeľnosť a počasie, ale s ohľadom na dátum v kalendári nie je adekvátne našim klimatickým a geografickým pomerom, a to o to skôr, že aj v zimnom čase veľa ráz viditeľnosť je viac ako dobrá a viditeľnosť nie ako uspokojivá je nezriedka aj v období mimo zimného obdobia. Takže viazať to na dátum v kalendári nie je optimálne. To, že takéto niečo je zavedené v škandinávskych štátoch, je celkom prirodzené, pretože v škandinávskych štátoch klíma je iná a slnečný osvit takisto. Možno pána Malchárka ako poslanca českej národnosti zvádza k tomu návrhu skutočnosť, že takto to zaviedli aj v Českej republike. Nuž tak, ale v Českej republike takisto nie je potvrdené, či sa nehodovosť tým pozitívne pozmenila, alebo nie. Štatistiky potvrdzujú, že to nehodovosť neovplyvnilo vôbec nijakým spôsobom.

Vymáhateľnosť pokút. Ak vodič zaplatí pokutu pod nátlakom, že mu bude odobratý vodičský preukaz, tak vlastne akceptuje aj nesprávne a neodôvodnené rozhodnutie príslušníka Policajného zboru. To nie je v poriadku. Pretože tým sa vlastne nútene z príkazu zákona vzdáva svojho oprávnenia opravného konania.

Čo sa týka odťahovania vozidiel, zaviesť tam väčšiu benevolenciu, to by som sa veľmi zdráhal. Pozrite sa, čo sa deje na bratislavských uliciach, ale aj na uliciach veľkej časti slovenských väčších miest a obcí, kde vládne ohľadne parkovania obrovská benevolencia. Ak sa tento moment ešte viac odbrzdí, tak mám obavu, že vodiči by už začali parkovať aj div že nie v schodiskových priestoroch jednotlivých domov. Potvrdzujem len to, čo som povedal v tej súvislosti s prvým čítaním, že nepodporím túto novelu zákona. Nedomnievam sa, že je pozitívna, a vôbec sa nedomnievam, že pre premávku na pozemných komunikáciách prinesie pozitívne, zásadné pozitívne zmeny k lepšiemu. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil ústne do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pán navrhovateľ, nech sa páči, chcete sa vyjadriť? Máte slovo.

J. Malchárek, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ešte raz, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, rád by som zareagoval, ale vlastne ani niet celkom na čo, lebo tu naozaj nepadla jediná vecná pripomienka k tomuto zákonu. Tento komentár som považoval za dosť povrchný, pretože otázka odťahovania, myslím si, je jednoznačne riešená touto našou novelou a z hľadiska predkladania zákona zo strany poslancov. No neviem, o čo viac je dôležitejší zákon 315 ako Ústava Slovenskej republiky, ktorá tiež bola predkladaná ako iniciatíva poslancov tejto Národnej rady. (Reakcia z pléna.) To nebudem komentovať. A preto ja som naozaj hlboko presvedčený o správnosti týchto krokov, ktoré sa tu snažíme navrhovať, a všetci do roka a do dňa oceníte, ak to bude schválené, že naozaj sa budete stretávať s vozidlami na cestách, ktoré budú viac viditeľne, a tým aj pre vás viac bezpečné. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi navrhovateľovi. Pýtam sa pána spravodajcu, či sa chce vyjadriť. Nie, ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz by sme mali rokovať o návrhu pána poslanca Prokeša na vydanie novely Trestného zákona, ale zatiaľ ešte spoločná správa nie je.

Takže budeme pokračovať druhým čítaním o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o ochrane a rozvoji územia Banskej Štiavnice a okolia.

Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1184, spoločnú správu máte v tlači 1184a.

Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní pán poslanec Andrassy. Nech sa páči, máte slovo.

Ľ. Andrassy, poslanec: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, veľmi stručne k zákonu, ktorý predkladá skupina poslancov Národnej rady, ide o zákon o ochrane a rozvoji územia Banskej Štiavnice a jej okolia. Tento zákon je predkladaný aj v súvislosti so zapísaním mesta Banská Štiavnica do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Zo Slovenskej republiky sú do tohto medzinárodného zoznamu ľudských civilizačných historických hodnôt zapísané tri obce, lepšie povedané, jedna obec Vlkolínec a mestá Banská Štiavnica a Bardejov.

Týmto zákonom majú predkladatelia záujem stanoviť aj jednoznačné pravidlá a podmienky, kto na akej úrovni zabezpečuje ochranu historického kultúrneho dedičstva niekoľkých civilizácií. V prvom rade ide o samosprávu, ide o miestnu samosprávu, ktorá ma najväčší diel zodpovednosti, zákonite a samozrejme nemôže takýto významný objekt a takého významné objekty, ako sú aj v Banskej Štiavnici, byť postavené len na obecnom rozpočte, lebo tento obecný rozpočet alebo mestský rozpočet by to určite neutiahol. Teda dávame spolu zodpovednosť aj na regionálny parlament, na miestnu štátu správu, ale takisto aj na centrálnu vládu, teda vládu Slovenskej republiky.

Ako v prvom čítaní, tak aj v druhom čítaní, kolegyne, kolegovia, vás chcem požiadať o podporu tohto zákona o ochrane a rozvoji územia Banskej Štiavnice. Predkladatelia sa stotožňujú so všetkými pripomienkami, ktoré predložil či už legislatívny odbor Národnej rady, alebo takisto aj Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky. Teda ešte raz vás žiadam o podporu tohto zákona Slovenskej republiky.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu poslancovi za uvedenie tohto návrhu. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre kultúru a média pánovi poslancovi Jozefovi Kužmovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto poslaneckého návrhu vo výboroch.

J. Kužma, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som prečítal spoločnú správu, ktorú máte pod č. 1083a, o predloženom návrhu v druhom čítaní.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v zmysle zákona č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto správu:

I. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1707 z októbra 2001 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vykonanie zákona o ochrane a rozvoji územia Banskej Štiavnice, ktorý máte ako tlač 1184, týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre verejnú správu, výboru pre životné prostredie a ochranu prírody, výboru pre kultúru a médiá. Určené výbory prerokovali predmetný návrh v lehote a mali k tomuto tieto stanoviská: Gesčný výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanovisko od poslancov podané podľa § 75 ods. 2. S predmetným návrhom zákona nesúhlasil Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, pretože za predložený návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie neprerokoval návrh zákona, pretože sa predkladateľ opakovane nedostavil na rokovanie výboru. Ostatné určené výbory Národnej rady prijali toto odporučenie: Schváliť predložený materiál s týmito pozmeňujúcimi návrhmi, máte ich v písomnej časti pod bodom 1 až 11 vrátane odporučenia hlasovania.

Prosím, pán predsedajúci, aby ste k danému návrhu otvorili rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu o tomto bode programu. Dostal som písomnú prihlášku jedného pána poslanca. Pán poslanec Binder, nech sa páči, máte slovo.

J. Binder, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, na sklonku roku 1993 dostalo mesto Banská Štiavnica najvyššie ocenenie. Výbor pre ochranu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva zapísal Banskú Štiavnicu a technické pamiatky okolia do Zoznamu svetového a prírodného dedičstva. Takýchto lokalít na svete je len okolo 420. V tom počte je obsiahnutá celá ľudská civilizácia, len závistlivec alebo nevďačník by sa netešil z úspechu stredoslovenského mesta. Odišli časy, bohužiaľ, keď mesto pod Sitnom plnilo ťažiarsku, vtedy výlučne nemeckú a cisársku, to už nie bohužiaľ, teda aj rakúsku a sčasti aj uhorskú pokladnicu. V roku 1740, ktorý bol rokom rekordným, sa v Banskej Štiavnici vyťažilo 680 kg zlata a 26 000 kg striebra, okrem iných vzácnych kovov. Tento revír patril medzi najvýnosnejšie v Európe, no nielen to, mesto sa stalo strediskom európskej technickej vzdelanosti a už v roku 1627 vo Biberovej štôlni použili na rozrušenie hornín strelný prach. Stalo sa tak prvý raz na svete.

O systematickej výučbe baníckej profesie nájdeme prvú zmienku už v roku 1605 a o 130 rokov neskôr Viedenská dvorská komora tu zriadila banícku školu prvú v monarchii. Jej prvým profesorom sa stal Slovák Samuel Mikovíni. 13. decembra 1762 panovníčka Mária Terézia rozhodla o zriadení Baníckej akadémie, ktorá bola prvou vysokou školou baníckou na svete. S neustále sa zhoršujúcimi podmienkami ťažby, ktorú zapríčinili množstvá podzemných vôd, nastalo nebezpečie úplného zastavenia banskej činnosti. Na pomoc prišla veda v podobe takmer nadľudského riešenia. Ťažiari dali raziť odvodňovaciu štôlňu, ktorá ústí do Hrona pri Voznici po prekonaní 16 538 m. Jej razenie trvalo 96 rokov. Bolo to najdlhšie banské dielo na svete. Čas ukázal, že ani odvodňovanie nestačilo. Neustále hlbšie štôlne sa dostali pod úroveň voznickej dedičnej štôlne, a tak museli nastúpiť čerpacie stroje dovtedy nepoznané. Prišla skvelá éra Mateja Kornela Hella a jeho syna Jozefa Karola. To oni vybudovali čerpacie mechanizmy novej generácie. Tie však potrebovali pohonnú silu, ktorou mala byť a mohla byť len voda.

Tu sa dostávame k štiavnickému paradoxu. Ak v podzemí bolo vody nadbytok, na povrchu, kde mala byť pohonnou silou, jej bol nedostatok. Matej Kornel Hell to začal riešiť stavbou zberných nádrží, ktorých bolo vtedy okolo 60. Tak vznikli štiavnické tajchy, dodnes veľkolepí svedkovia ľudského umu a v mnohých ukazovateľoch jedinečné v Európe. Môžeme byť hrdí na to, že po Hellovcoch sa ich budovateľom stal spomínaný Samuel Mikovíni. Tajch Rozgrúnd ním postavený v roku 1743 až 1744, doteraz funkčný, ešte aj dnes udivuje odborníkov na celom svete smelosťou sklonov na vodnej a vzdušnej strane hrádze. Štiavnické tajchy, ktorými sa previedla voda z povodia do povodia a ktoré sú vzájomne prepojené, položili základy slovenskej modernej vodohospodárskej vedy a 20 z nich dodnes slúži na rôzne účely. Ony sú perlovým náhrdelníkom okolitej prírody a ja sa len čudujem, že ešte nenapadlo žiadnemu tzv. ochrancu prírody ich zlikvidovať, lebo sú výtvorom človeka.

Ak mám zhrnúť dávnu veľkosť Banskej Štiavnice a jej okolia so svojím niekdajším nesmiernym prírodným bohatstvom, ktoré je, žiaľ, už iba spomienkou a príkladného vodohospodárskeho systému, tak musím povedať, že tento kraj dal Európe, najmä Rakúsku, ale sčasti aj Uhorsku, materiálnu silu, ktorá výdatne prispievala k mocenskému postaveniu cisára. V čase, o ktorom hovorím, bolo v baniach zamestnaných okolo 8 000 ľudí a samotné mesto malo na konci 18. storočia 23 192 obyvateľov. Po Bratislave a Debrecíne bolo tretím najväčším mestom v Uhorsku.

Toto mesto teraz potrebuje pomoc. Potrebuje naliehavo a rýchlo. Potrebuje ju od nás. Od všetkých, samozrejme, najviac od štátu, od Slovenskej republiky. V meste dnes žije necelých 11 000 obyvateľov. Obdivuje ho svet, dostalo sa do spomínaného zápisu UNESCO a situácia je taká, že sme tento fakt vtedy s potešením zobrali na vedomie bez pocitu, že nás to aj zaväzuje. Netvrdím, že sa nič nezlepšilo. V Štiavnici bolo zrenovovaných niekoľko desiatok domov, ale, žiaľ, mnohé sú stále v žalostnom, ba až v havarijnom stave. Bolo by na smiech nazdávať sa, že si mesto s takouto situáciou pomôže samo. Treba teda len uvítať iniciatívu skupiny poslancov, ktorí predložili návrh zákona o ochrane a rozvoja územia Banskej Štiavnice a okolia. Dopredu sa vyznávam, že budem za tento návrh hlasovať.

Predložený návrh zákona, o ktorom hovoríme, zďaleka nepostihuje potreby Banskej Štiavnice a jej okolia. Je málo argumentačný a tým aj nepresvedčivý. Navyše je to návrh, ktorý zabudol, že v Banskej Štiavnici žijú aj ľudia. Návrh zákona si vytýčil záchranu architektonických a technických pamiatok bez širšieho environmentálneho záberu. Takže ak by sa naplnili jeho zámery, môžeme sa tešiť, že budeme mať na Slovensku o jeden skanzen viac. V tomto prípade skanzen mesta, taký ešte nemáme. Lenže na to nemáme ani peniaze. Filozofia Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva, v ktorom je zaradená aj Banská Štiavnica a jej okolie, je postavená nie na tom, že sa tam budú turisti chodiť pozerať ako na Pompeje, ale na tom, že v tomto krásnom prírodnom prostredí žijú potomkovia ľudí zašlej slávy a že si tu žijú v pohode.

Ak chceme Štiavnici pomôcť, budeme tak musieť urobiť aj v tomto prípade. Pravdaže, nebudeme môcť prijať § 5, ktorý zaväzuje štátne fondy, že sa musia podieľať na poskytovaní finančných zdrojov mestu. Dôvodová správa ich taxatívne vymenúva päť, z čoho štyri predkladatelia návrhu v minulom týždni zrušili. Musíme zaviazať správcov týchto fondov, aby sa nesprávali ako zostavovatelia štátneho rozpočtu Banskoštiavničanom, ale aby plnili uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 304 z roku 2000 a č. 384 z roku 2001, kde medzi inými uzneseniami zaväzuje ministerku financií, citujem: "V nadväznosti na body B.4 a B.6 uznesenia vlády č. 304 z roku 2000 uplatniť v rámci návrhu rozpočtu kapitol na rok 2002 prostriedky účelovo určené na obnovu kultúrnych pamiatok v lokalitách zapísaných v zozname svetového dedičstva."

Pani ministerka na uznesenie vlády i na Banskoštiavničanov zabudla. Viac ma však mrzí, kolegyne, kolegovia, že ani páni poslanci predkladajúci tento zákon na Banskú Štiavnicu pri rozdeľovaní finančných prostriedkov zabudli. Okrem poslancov KDH, ktorí mali príspevok pre Banskú Štiavnicu, zo svojich prostriedkov dali. Možná je však práca na účinnejšej pomoci mestu a okoliu, ako si ju predstavuje prerokovaný návrh. Potrebuje to však odhodenie politických, načisto propagandistických zámerov, dôkladnejšie poznanie miestnej situácie i analýz, ktoré už jestvujú, prípadne ktoré bude potrebné ešte urobiť.

Z vlastnej skúsenosti viem, že v Banskej Štiavnici jestvuje veľká skupina nadšených aj múdrych patriotov, ktorá dôverne pozná situáciu mesta, s mestom je bytostne spätá a hoci ide o ľudí vyššieho veku, sú pripravení dať všetky sily na obnovu, oživenie a rozvoj mesta. Ich návrhy majú ucelenú koncepciu zachytenú v písomnej podobe. To, čo nám predostrela skupina poslancov, je len mútnym odvarom skutočného poznania, a teda aj riešenia. Navrhujem, aby bol uskutočnený poslanecký prieskum s cieľom vyhodnotiť uznesenia vlády týkajúce sa Banskej Štiavnice. Toto riešenie jestvuje. Treba však odstrániť zbytočné rojčenie o Štiavnici a okolí. Napr. také, ktoré ju silou-mocou tlačia do pozície turistického centra. Mám na mysli športovú turistiku. Ťažko je rozvoj očakávať v lokalite, kde v zime je málo snehu a v lete málo teplej vody. Čo je však možné, to je dobudovanie Štiavnice ako školského centra. V rámci centra vysokoškolského - a nebojím sa povedať - aj vedeckého a výskumného. Základy sú položené. V nastúpenom trende treba pokračovať a intenzifikovať ho. To, čo bolo možné pred tromi storočiami, to je možné v modifikovanej podobe aj teraz. Nie sú vyčerpané ani možnosti zdravotníctva. Mám na mysli zdravotníctva nadregionálneho, doslova medzinárodného. Aj akademický charakter, aj zdravotnícke ponuky by mohli pritiahnuť viac návštevníkov, ako ich privábi nejestvujúca vyhovujúca zjazdovka a studená voda tajchov. Už pred ôsmimi rokmi skupina zdravotníkov vypracovala zámer na poskytovanie vybratých zdravotníckych služieb, najmä zahraničným klientom v spojení s ich rekreačno-turistickým pobytom. Bohužiaľ, dodnes nie je realizovaný.

Štiavnica trpí na priemyselný útlm. Netreba vymýšľať nové odvetvia. Treba naplno využiť jestvujúce kapacity, v ktorých možno zamestnať jestvujúcu kvalifikovanú pracovnú silu. Stačí do bodky realizovať spomínané uznesenia vlády, kde o všetkých týchto bodoch sa v uzneseniach hovorí. Banská Štiavnica má Banské múzeum s interiérovými a exteriérovými expozíciami, rozloženými nielen v meste, ale aj v okolí. Má galériu a súbory miestnej kultúry a má stáročnú tradíciu kultúrneho a náboženského života. Voči poslednému má aj resty. Mám na mysli veľkolepo koncipovanú kalváriu, ktorá oslávila tento rok 250 rokov, ktorá chátra, je záujmom vandalov aj zlodejov. Situácia nie je neriešiteľná. Potrebuje to však cieľavedomé rokovanie s cirkevnými úradmi a posilnenie náboženského života hoci aj zriadením rehole, ktorej rehoľníci by boli ochrancami aj strážcami sakrálnych objektov.

Zo všetkého však Banská Štiavnica najviac potrebuje pevné legislatívne základy. Komplexné riešenie riešiace danú problematiku a prajných ľudí nielen v meste, ale všade, kde možno prispieť vhodným spôsobom. Čiže aj v tomto parlamente. Dámy a páni, pričiňme sa o to. (Potlesk.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Binder bol prihlásený do rozpravy jediný, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.

Ľ. Andrassy, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Dámy a páni, chcem poďakovať pánovi poslancovi Binderovi, že urobil aj historický exkurz v historickom vývoji historického mesta Banská Štiavnica. Chcem ho však na druhej strane ubezpečiť, že na tomto zákone sa v prvom rade podieľali predstavitelia miestnej samosprávy, podieľali sa ľudia, ktorí sú svojím životom spätí a spojení so situáciou v tomto meste a z ich poznania, z ich názorov a aj s hľadaním ich myšlienok, ako pomôcť Banskej Štiavnici, vznikol tento zákon.

Druhú vec, ktorú by som chcel poznamenať, súhlasím s vami, že základným zrkadlom a základom každého národa je jeho história, jeho kultúra, a preto je aj našou povinnosťou prostredníctvom zákonov podporovať záchranu kultúrnych pamiatok a najmä tých kultúrnych pamiatok, ktoré majú nadregionálny rozmer a majú aj rozmer väčší, ako je európsky, teda celosvetový, a práve Banská Štiavnica, zapísanie aj mesta Bardejov do knihy svetového kultúrneho dedičstva UNESCO je dôkazom toho, že naši predkovia zanechali pamiatky, ktoré sú hodné niesť takýto významný zápis v knihe svetového kultúrneho dedičstva.

Ešte jednu poznámku mám k vášmu vystúpeniu. V parlamente nebolo potrebné podávať pozmeňujúci návrh na podporu či už Banskej Štiavnice, Bardejova, Levoče, pretože v návrhu zákona o štátnom rozpočte sa účelovo viažu finančné prostriedky na podporu záchrany a rozvoja územia mesta Banská Štiavnica vo výške 12 mil. Sk, v takej istej výške, ako to bolo minulý rok. Účelovo sa viažu finančné prostriedky aj na Bardejov vo výške 13 mil. Sk, tam je to o 3 mil. Sk viac, ale je to stále viac - a dávame účelové dotácie. Pričom v predchádzajúcom období sa na podporu týchto historických pamiatok účelové dotácie nedávali. Ja verím, že aj program Pro Slovakia pomôže týmto obciam a mestám, aby sa historické pamiatky zveľaďovali.

Verím, dámy a páni, že podporíte tento návrh zákona a že vašu podporu dostane aj ďalší zákon, ktorý hovorí o rozvoji územia mesta Bardejov. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi navrhovateľovi. Pán spoločný spravodajca sa nechce vyjadriť. Panie poslankyne, páni poslanci, je 17.00 hodina, na ktorú sme sa dohodli, že budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu.

Pán predseda Národnej rady bude viesť ďalšie rokovanie Národnej rady.

J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, ako som oznámil, o 17.00 hodine budeme hlasovať, žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej miestnosti, budeme pokračovať v 53. schôdzi hlasovaním.

(Reakcia z pléna.) Koľko kariet? Jednu? Čiže chvíľu počkáme, pretože vyhotovujú sa náhradné karty pre poslancov.

(Technická prestávka.)