P. Koncoš, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci, vždy máme pohromy v podobe povodní. Postihovali z času na čas rôzne časti nášho územia aj v minulosti. Od roku 1996 sa však vyskytujú každoročne aj viackrát do roka. Za obdobie od spomínaného roka doteraz evidujeme škody spôsobené povodňami za viac ako 12 mld. Sk. Na ochranu pred povodňami sa upriamila pozornosť celej spoločnosti.
Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky za účasti odborných a vedeckých pracovníkov vypracovalo v decembri 1999 a predložilo na rokovanie vlády Slovenskej republiky správu o navrhovaných systémových opatreniach na ochranu pred povodňami a spôsobe financovania následkov spôsobených povodňami - Program protipovodňovej ochrany Slovenskej republiky do roku 2010. Vláda Slovenskej republiky správu prerokovala, schválila a prijala k nej uznesenie č. 31 z 19. januára 2000. Navrhnuté systémové opatrenia prijaté v programe, ktorý je v prílohe predkladaného materiálu, predstavujú komplexné riešenie problematiky ochrany pred povodňami. Program obsahuje aj opatrenia na vybudovanie protipovodňovej ochrany na území Slovenska do roku 2010 vo všetkých oblastiach dotýkajúcich sa ochrany pred povodňami.
Program najmä zahŕňa vybudovanie povodňového varovného a predpovodňového systému Slovenskej republiky, oblasť technických opatrení vo vodnom hospodárstve vrátane odstránenia doterajších škôd spôsobených povodňami v ostatných rokoch na vodných tokoch a vodohospodárskych objektoch a zariadeniach, opatrenia v oblasti územného plánovania, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva na zlepšenie odtokových pomerov povrchových vôd, zlepšenie materiálno-technického vybavenia pre výkon záchranných prác pri povodniach, vybudovanie moderného komplexného povodňového dispečingu Ústrednej povodňovej komisie a technického štábu Ústrednej povodňovej komisie na Ministerstve pôdohospodárstva Slovenskej republiky a konečne oblasť informovanosti obyvateľstva o rizikách povodní a ochrany pred povodňami.
Východiskovým materiálom, ktorý zabezpečí aplikáciu moderných účinných metód aplikácie a posudzovania navrhovaných opatrení, je súbor vedecko-technických projektov. Ide o rozsiahly a dlhodobý program. S prihliadnutím na šírku a zložitosť problému sú opatrenia kategorizované z časového a vecného hľadiska na krátkodobé, strednodobé a dlhodobé. Náklady na realizáciu Programu protipovodňovej ochrany boli vyčíslené na takmer 18 mld. Sk do roku 2010.
Plnenie opatrení uložených uznesením č. 31/2000 bolo vyhodnotené v správe o systémových opatreniach vlády Slovenskej republiky na ochranu územia Slovenskej republiky pred povodňami, ktorú vláda Slovenskej republiky prerokovala na svojom zasadnutí 17. októbra 2001. A prijala k nej uznesenie č. 990. V správe sa konštatuje, že plnenie Programu protipovodňovej ochrany Slovenskej republiky do roku 2010, tak ako bol prijatý uznesením vlády č. 31 z roku 2000, sa nerealizovalo podľa navrhnutého časového harmonogramu vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov v štátnom rozpočte. Vláda konštatovala, že systémové opatrenie na ochranu pred povodňami, ktoré sú obsiahnuté v Programe protipovodňovej ochrany Slovenskej republiky do roku 2010, sú dostatočné a je potrebné v nich pokračovať v pôvodne navrhnutom a prijatom rozsahu.
V uznesení č. 990 z roku 2001 vláda uložila príslušným ministrom aktualizovať časový harmonogram Programu protipovodňovej ochrany Slovenskej republiky schválený uznesením č. 31 z 19. januára 2000 a zabezpečovať finančné prostriedky na realizáciu úloh v jednotlivých rezortoch tak, aby sa mohli realizovať práce na vedecko-technických projektoch a práce na vlastnom programe protipovodňovej ochrany. V uznesení boli konkretizované, resp. doplnené aj niektoré ďalšie úlohy.
Predkladaná správa obsahuje aktualizovaný časový harmonogram, podrobnejšie členenie úloh a požiadavky na potrebné finančné prostriedky na zabezpečenie programu. Správu za účasti zástupcov Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky prerokovali príslušné výbory Národnej rady Slovenskej republiky a odporučili ju Národnej rade vziať na vedomie. K návrhu uznesenia Národnej rady a k odporúčaniam gestorského výboru nemáme výhrady.
Na záver by som chcel pripomenúť, že povodne ako prírodný živel sa budú pravdepodobne vyskytovať aj v budúcnosti. Ich počet a rozsah budú ovplyvňovať prirodzené klimatické amplitúdy pozorované už v minulosti, umocnené globálnymi klimatickými zmenami, spôsobenými i činnosťou ľudstva. Rozsah škôd bude tiež narastať úmerne s hodnotou majetku umiestneného v inundáciách tokov a na území ohrozovanom prívalovými vodami z priľahlých svahov. Odvrátenie povodňového nebezpečenstva si vyžaduje profesionálnu znalosť problematiky. Do výstavby vodohospodárskych diel na ochranu pred povodňami boli už investované značné finančné prostriedky. Bude však treba v súlade s predkladaným programom realizovať aj ďalšie technické opatrenia. Technicky nie je problém chrániť ktorékoľvek územie, napr. pred tisícročnou vodou. Ekonomicky však musíme zvažovať hodnotu chránených objektov a územia na jednej strane a náklady na výstavbu tejto ochrany na strane druhej.
Cieľom Programu protipovodňovej ochrany v Slovenskej republike do roku 2010 prijatého vládou je pripraviť obyvateľstvo na nebezpečenstvo povodní a, ak nie je možné škodám zabrániť, aspoň obmedziť tieto následky na najmenšiu možnú mieru technickými a organizačnými opatreniami. Ďakujem za pozornosť.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem vám, pán minister, za vaše vystúpenie.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého určil výbor pre pôdohospodárstvo, pánovi poslancovi Antonovi Jurišovi a prosím ho, aby podal správu o výsledkoch prerokovania tohto materiálu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.
A. Juriš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu o systémových opatreniach vlády Slovenskej republiky na ochranu územia Slovenskej republiky pred povodňami, ktorú pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1333 z 2. novembra 2001 výborom Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predkladajú túto spoločnú správu.
Za gestorský výbor, ktorý pripraví správu o výsledkoch prerokovania uvedenej správy v určených výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, určil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.
Z rokovaní výborov vyplýva, že všetky výbory, ktorým bola uvedená správa pridelená, ju prerokovali.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu správu uznesením č. 812 zo 14. novembra 2001 vzal na vedomie a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky tiež vziať na vedomie.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody správu uznesením č. 238 z 29. novembra 2001 vzal na vedomie a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením č. 399 z 27. novembra 2001 vzal správu na vedomie a odporučil ju Národnej rade vziať tiež na vedomie.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie správu uznesením č. 419 z 27. novembra 2001 vzal na vedomie a odporučil ju tiež Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo správu uznesením č. 340 z 20. novembra 2001 vzal na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky po prvé, správu o systémových opatreniach vlády Slovenskej republiky na ochranu územia Slovenskej republiky pred povodňami vziať na vedomie, po druhé, navrhnúť vláde Slovenskej republiky vyčleniť zo štátneho rozpočtu zodpovedajúci objem finančných prostriedkov na zabezpečenie systémových opatrení na ochranu územia Slovenskej republiky pred povodňami, po tretie, v časti Program protipovodňovej ochrany Slovenskej republiky do roku 2010, príloha č. 4, podporiť variant č. 1, s variantmi č. 2 a č. 3 neuvažovať.
Gestorský výbor uznesením č. 347 zo 4. decembra 2001 schválil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k správe o systémových opatreniach vlády Slovenskej republiky na ochranu územia Slovenskej republiky pred povodňami vrátane uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenej správe.
Gestorský výbor poveril poslanca Ing. Topoliho predložiť a predniesť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a návrh na uznesenie Národnej rady, ktorý je prílohou k tejto spoločnej správe. Nakoľko pán poslanec Topoli nie je prítomný a je ospravedlnený, predniesol som správu ja ako podpredseda výboru.
Návrh na uznesenie k správe o systémových opatreniach vlády Slovenskej republiky na ochranu územia pred povodňami:
"Národná rada Slovenskej republiky a) berie na vedomie správu o systémových opatreniach vlády Slovenskej republiky na ochranu územia Slovenskej republiky pred povodňami, b) navrhuje vláde Slovenskej republiky: 1. vyčleniť zo štátneho rozpočtu zodpovedajúci objem finančných prostriedkov na zabezpečenie systémových opatrení na ochranu územia Slovenskej republiky pred povodňami, 2. v časti program protipovodňovej ochrany Slovenskej republiky do roku 2010, príloha č. 4, podporiť variant č. 1." Ďakujem, skončil som.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram rozpravu o tomto bode rokovania. Písomne sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Binder. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
J. Binder, poslanec: Vážený pán predsedajúci, páni ministri, kolegyne a kolegovia, prerokúvame materiál, ktorého mimoriadnu závažnosť zdôrazňuje vývoj periodicky sa opakujúcej a neustále sa zhoršujúcej povodňovej situácie v celej Európe. Z povahy človeka možno vyplýva, že v závažnosť potenciálnych nebezpečenstiev neverí, kým sa tieto neprejavia v skutočnosti a nenarobia také škody, ktoré už nemožno bagatelizovať alebo dokonca prehliadnuť.
Známe sú problémy Holandska, krajiny, ktorá dve tretiny svojho územia musela doslova ukradnúť moru. Jej odborníci, vodohospodári márne varovali, že hrádze poldrov, ktorých dno leží 6 - 7 metrov pod hladinou mora, hoci sú úplne bezpečné za tichého počasia, nemusia odolať za búrky, keď silný vietor môže zvýšiť hladinu vody v zálive východnej Scheldy až nad úroveň jestvujúcich hrádzí. Vláda aj parlament však stále uprednostňovali v rozpočte súrnejšie výdavky, aká to paralela s nami, až kým v roku 1953 nedošlo ku katastrofe, ktorá nespôsobila len obrovské materiálne škody, ale vyžiadala si viacej ako 1 800 ľudských životov, hoci len niekoľko mesiacov predtým parlament nadstavil už po x-tý raz hluché ucho varovaniu odborníkov. Až po katastrofe nestálo realizácii náročného delta projektu nič v ceste. Jedinečné dielo v hodnote vtedajších 13,2 mld. guldenov bolo uvedené do prevádzky v roku 1986 napriek tomu, že ochrana územia je nielen jeho hlavným, ale aj prakticky jediným prínosom pre Holandsko.
Nemusíme však chodiť pre príklady až tak ďaleko. Naša najväčšia vnútroštátna rieka Váh si zaslúžila meno "vagabundus", ktoré jej pre silné meandrovanie a častú zmenu riečišťa dali už Rimania. Prívaly vôd spod Vysokých aj Nízkych Tatier a najmä z flyšových oblastí Oravy, a to, zdôrazňujem, napriek tomu, že v tom čase bola zalesnenosť viac ako 80 % povodia a omnoho vyššia, ako je dnes, tieto vody zatápali pravidelne sídliská na strednom a dolnom toku Váhu a ničili úrodu, kým sa v roku 1953 neuviedla do prevádzky Oravská priehrada a v roku 1976 Liptovská Mara, ktorých nádrže spoľahlivo vyrovnávajú nepravidelnosti a extrémne zrážky. Je však pravdou, že nie sú dokončené úpravy v pôvodnom koryte Dunaja, najmä pre malé vody. To však vyžaduje opäť finančné prostriedky.
Tí skôr narodení si možno tiež pamätajú, že už v roku 1961 vodohospodári preukázali popri vecnom význame aj ekonomický význam Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros. Táto viacúčelová investícia okrem iných dôležitých prínosov umožňovala dosiahnuť lepšiu protipovodňovú bezpečnosť, aká by sa dosiahla neustálym zvyšovaním, spevňovaním a utesňovaním protipovodňových ochranných hrádzí. Potvrdenie povodňového nebezpečenstva priniesol rok 1965, keď sa dunajské ochranné hrádze pretrhli na dvoch miestach, nad aj pod Komárnom, a na zatopenom území v rozsahu až 100 tisíc ha vznikli obrovské škody. Celá republika sa podieľala na znovuvýstavbe zničených obcí, komunikácií, železníc a iných stavieb a vláda pod tlakom verejnej mienky rozhodla o realizovaní už dlho pripravovanej investície Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros, ktorá významnou mierou mohla zvýšiť bezpečnosť podunajského územia a umožniť aj jeho ekonomický rozvoj. Hoci v roku 1967 bola spracovaná aj príslušná projektová úloha a napriek tomu, že vtedy aj maďarský partner tlačil na jej realizovanie, znovu sa uplatnila zdržiavacia taktika a znovu sa uprednostňovali iné, dôležitejšie investície. Bolo treba porovnávať navrhnuté riešenia s viacerými tzv. konkurenčnými riešeniami a vypracovať ešte ďalšiu projektovú úlohu v roku 1973. V tomto čase bola závažnosť a naliehavosť tejto investície zdôraznená aj práve prebiehajúcou ropnou a energetickou krízou, ktorá zvýšila význam využívania domácich a obnovujúcich sa zdrojov.
Po odporučení Dunajskej komisie zlepšiť aj plavebné podmienky medzinárodnej dunajskej vodnej cesty medzi Bratislavou a Budapešťou mohlo konečne v roku 1977 dôjsť k podpísaniu Medzinárodnej zmluvy o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros, ktorá riešila aj protipovodňovú bezpečnosť územia.
Po stránke povodňovej bezpečnosti sa po uvedení Gabčíkova do prevádzky na Dunaji situácia výrazne zmenila, najmä v najviac exponovanej hornej časti Žitného ostrova a na maďarskej strane v oblasti Szigetközu. Ale Európu aj naďalej obchádza strašidlo povodní. Obrovské záplavy so škodami vyjadrenými v desiatkach miliárd domácich mien sa v ostatných rokoch vyskytli v Maďarsku, Ukrajine, v Poľsku, Česku, Nemecku a dokonca aj vo Švajčiarsku.
Pri počúvaní správ o povodňových katastrofách u bližších aj vzdialenejších susedov akosi vlastné problémy s povodňami boli trochu zatlačené do úzadia. Nedosahovali totiž taký rozsah ako v okolitých štátoch, lebo okrem hlavných tokov Dunaja aj Váhu sme už stihli vybudovať aj ďalšie nádrže, a to Vihorlat na Laborci a Čiernej vode v roku 1965, Veľkú Domašu na Ondave v roku 1966, Ružín na Hornáde v roku 1968 a viaceré ďalšie z objemom menším ako 50 mil. metrov kubických, ktoré pomáhali problémy povodne zmierniť, ale napriek tomu ich treba ešte riešiť.
Svet sa mení aj problematika povodní sa mení, najmä vplyvom jeho najagresívnejších obyvateľov, nás ľudí. Keď išlo len o lokálne zmeny, odlesňovanie, nesprávne obrábanie pôdy, rozrastanie miest a spevňovanie plôch, ktoré urýchľovali odtok zrážok, ako aj o nárast osídlenia v povodňou ohrozených oblastiach, sa riziko povodní a škôd síce zvyšovalo, ale postupne úmerne veľkosti povodia. V ostatných rokoch sa však nepríjemne prejavili dôsledky globálnej zmeny klímy.
Viem, že je náročné čo len prelistovať tie hromady textov, ktorými nás zásobuje parlamentná tlač. Ale odporúčam do pozornosti, vážené dámy a páni, prehľad povodňových udalostí na slovenských tokoch v ostatných rokoch, ktorý je uvedený v rámci tlače 1231. Tento prehľad bol publikovaný už v správe o navrhovaných systémových opatreniach na ochranu pred povodňami v decembri v roku 1999. Len za obdobie necelých 4 rokov od roku 1996 do roku 1999 bolo registrovaných až 8 povodní, v roku 1997 len 1 povodeň v roku 1999 až 3 povodne. Príčinou boli najmä extrémne zrážky dosahujúce až 440 % normálu mesačných zrážok. V jednotlivých dňoch za 4 - 6 po sebe nasledujúcich dní denné zrážky dokonca presiahli 30 mm, resp. za dva po sebe nasledujúce dni dosiahli až vyše 50 mm, čo predstavuje objem 300 - 500 metrov kubických vody na 1 hektár plochy.
V súčasnosti počúvame správy o povodniach na Kanárskych ostrovoch, kde padlo dokonca 120mm zrážok v priebehu len 6 hodín. Zrážky takýchto intenzít sa v minulosti nevyskytovali. A aj keď sa vyskytujú, vyskytujú sa koncentrovane na relatívne malom území. Nemôžeme sa diviť veľkým škodám, ktoré lokálne napáchali.
Za uvedené 4 roky náklady na záchranné a zabezpečovacie práce na Slovensku činili takmer 450 mil. Sk a spôsobené škody dosiahli 9,878 mld. Sk, spolu 10,3 mld. Sk, z toho 4,6 mld. Sk len v roku 1999.
Ministerstvo pôdohospodárstva sa podujalo riešiť problematiku zodpovedne. Na základe uznesenia vlády č. 764 zo septembra roku 1999 vypracovalo za necelé dva mesiace do decembra roku 1999 Program protipovodňovej ochrany do roku 2010, ktorý vláda prijala uznesením č. 31 v roku 2000 už 19. januára v roku 2000. Podľa tohto materiálu malo byť v rokoch 2000 - 2005 zabezpečených po jednotlivých rokoch 351 mil. v roku 2000, 679 mil. v roku 2001, 1,09 mld. v roku 2002, potom 1,3 mld., 1,4 mld., 1,617 mld. v roku 2005 a v nasledujúcich po sebe idúcich rokoch každý rok po 1,631 mld. Sk. Štátny rozpočet pre rok 2001 bol uzatvorený, takže mohli byť hradené práce v roku 2000 len z pôžičky z fondu sociálneho rozvoja Rady Európy a necelých 75 mil. Sk z kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky.
Dnes sme o 2 roky starší, mali by sme byť aj múdrejší. Vieme, že v ostatných dvoch rokoch, v rokoch 2000 a 2001, sa náklady a škody z titulu povodní zvýšili o ďalších 3,4 mld. Sk, t. j. na 13, 7 mld. Sk spolu za ostatných 6 rokov. Ale vieme tiež, že na rok 2001 neboli na plnenie vypracovaného programu pridelené žiadne prostriedky zo štátneho rozpočtu, takže riešenie súboru vedecko-technických projektov bolo pozastavené. Tento súbor je základom a východiskom ďalších opatrení investičného a neinvestičného charakteru, lebo aktualizuje hydrologicko-klimatické aspekty a návrhové veličiny zrážkovo-odtokového procesu. Identifikuje rizikové faktory a oblasti, skúma interakciu povrchových, pôdnych a podzemných vôd, pri povodniach stanovuje riziká vzniku povodňových vĺn a navrhuje opatrenia na minimalizovanie dopadov povodní, ktorým sa, žiaľ, ani v budúcnosti nebudeme môcť celkom vyhnúť.
Pýtam sa preto našej vlády, či svoje uznesenie z januára roku 2000 myslela vážne alebo len ako propagačné gesto na zatretie očí minulým aj potenciálnym budúcim obetiam povodní. Pýtam sa tiež, akú záruku má Národná rada Slovenskej republiky, že po vypočutí predloženej správy, veľmi precízne spracovanej, dokladovanej a, môžem povedať, jednej z najlepších správ o systémových opatreniach vlády Slovenskej republiky na ochranu územia Slovenskej republiky pred povodňami sa znovu o dva roky k tejto téme nevráti Národná rada s konštatovaním, že povodňové škody opäť vzrástli, ale peňazí na ich redukovanie do budúcnosti stále niet, napriek tomu, že už pomaly nebudeme mať z národného majetku čo predávať.
Pravda je, že samotné povodne narobili za ostatné tri roky škody len za necelých 8 mld. Sk, čo porovnané so škodami spôsobenými v období posledných troch rokov je skoro zanedbateľné. Ak si pripomenieme zo všetkého len Devín banku s jej 13 mld., Slovenské telekomunikácie, stratu desiatok miliárd, banky ako také so 100 mld., nebudem ďalej konštatovať tú smutnú skutočnosť.
Podľa aktualizovanej potreby prostriedkov malo byť na roky 2001 - 2005 zabezpečených 7,661 mld. Sk vrátane 158 tisíc na riešenie vedecko-technických projektov, z toho 2,370 535 mld. Sk na rok 2002 vrátane sklzu z roku 2001, z roku 2001 sklz 1,052 mld. Tieto prostriedky bolo treba zabezpečiť v rámci rozpočtu roku 2002 a primerane aj v ďalších rokoch, aby sme zvýšili bezpečnosť občanov Slovenskej republiky aj majetku. Ako dopadol štátny rozpočet, to viete. Rozdeľovali ste prostriedky po 12 miliónoch na jedného poslanca koalície, ale neuvedomili ste si, že sú tu i protipovodňové opatrenia.
Musím konštatovať, že rozhodnutia vlády, ale i Národnej rady Slovenskej republiky v správach o vodnom hospodárstve, ale nielen o vodnom hospodárstve, majú hodnotu vyprážaných snehových gulí.
Chcel by som vám, panie kolegyne a kolegovia pripomenúť, že pri prerokovaní koncepcie vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2005, ktorá bola schválená v tomto parlamente uznesením č. 1477 z 13. júna 2001 a predtým vládou uznesením č. 404 z 9. mája 2001, ste prijali rozhodnutie o potrebe finančných prostriedkov do roku 2005 vo výške 63,447 mld. korún, kde prevažnú časť by mal pokryť štátny rozpočet, 63 mld. v cenovej úrovni 99, čo v skutočnosti znamená v reálnych cenách do roku 2005 viac než 80 mld. Sk. Ak použijem fyzikálnu matematiku, tak zistím, že do roku 2005 by to znamenalo každý rok preinvestovať zo štátneho rozpočtu 20 mld. Sk. O čom, dámy a páni, hovoríme? Z čoho prostriedky získame? Môžete si skontrolovať štátny rozpočet a uvidíte.
Môj návrh pri júnovom prerokovaní ste odmietli, návrh, ktorý aspoň sčasti riešil problémy financovania, a to spoplatnenie hydroenergetického potenciálu alebo vytvorenie podniku vodných elektrární pod správou ministerstva pôdohospodárstva. Takto by sa po splnení všetkých povinností pre štát dostalo do pokladnice ministerstva pôdohospodárstva takmer 7 mld. korún, ktoré by mohli byť použité pre účely, o ktorých hovorí koncepcia vodného hospodárstva.
Viem, že podaktorí máte nutkanie mi pripomenúť zadlženosť Vodného diela Gabčíkovo. Dnes, dámy a páni, už ani postihnutí mentálnou retardáciou vám neveria o nevýhodnosti Vodného diela Gabčíkovo či Vodného diela Žilina. Pre poriadok pripomeniem, že Vodné dielo Gabčíkovo vyrobilo do dnešného dňa viac než 20 miliárd kilowatthodín elektrickej energie, Vodné dielo Žilina vyrobilo viac než 500 mil. kilowatthodín špičkovej energie, čo pri prepočte na základnú energiu je viacej ako 2 mld. kilowatthodín elektrickej energie. Je to viac než 22 mld. kilowatthodín. Čo prinieslo tých 22 mld. do pokladnice distributérom? Viac než 33 mld. Sk len z výroby elektrickej energie. Tu musím dať za pravdu pánu poslancovi Tatárovi, že toto sú prostriedky, čím sú dotované Slovenské elektrárne, to sú prostriedky, ktorými sú dotované elektrárne, ktoré vytvárajú na úkor iných takéto príjmy. Aby som bol úplný, od roku 1989 bolo preinvestovaných do Vodného diela Gabčíkovo a Vodného diela Žilina 23 mld. Sk. Dovolím si pripomenúť, že je to zisk od roku 1992 do roku 2001 viac než 10 mld. Sk len za elektrickú energiu.
Z ďalšieho uznesenia vlády v roku 2001 zostali len vyprážané snehové gule, uznesenia o transformácii Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Podľa uznesenia vlády mala byť Vodná elektráreň Gabčíkovo daná do majetku štátu, resp. vrátená do majetku štátu, odkiaľ bola protiprávne zobratá, do správy buď štátneho podniku Gabčíkovo, alebo štátnej akciovej spoločnosti Gabčíkovo. Bohužiaľ, termín je preč a transformácia čaká na ďalšie termíny. Dokedy? Dovtedy, dokedy Slovenské elektrárne budú sprivatizované, dovtedy, dokedy sa budú hodnotiť Slovenské elektrárne podľa ziskov, ktoré im nepatria? To nie je malý zisk, je to najmenej 4 mld. korún ročne. Z matematiky fyzikálnej, nie politickej vyplýva, že Slovenské elektrárne majú neoprávnených 30 mld. Sk.
V médiách i na Generálnej prokuratúre môžete zistiť, že bývalé vedenie Vodohospodárskej výstavby zanedbalo údržbu plavidlových komôr, ako aj skutočnosť, že prostriedky boli nejakým spôsobom nesprávne použité. Aká je skutočnosť? Ľavá plavidlová komora bola vyčerpaná zariadeniami, ktoré ešte minulé vedenie Vodohospodárskej výstavby urobilo. A teraz pred mesiacom bola ľavá plavidlová komora vyčerpaná, pri čerpaní 500 litrov za sekundu. Hladina bola znížená z kóty 131,20 na kótu 94, čiže viacej ako o 37 m, 37 m je viacej ako 10-poschodový dom. To bola znížená hladina. Priesaky sú menej ako 500 litrov za sekundu. Čo z toho vyplýva? Že treba priesaky znížiť, ale peniaze nie sú i napriek tomu, že na celú sanáciu plavidlovej komory je potrebný 3-dňový výkon Elektrárne Gabčíkovo. Dobre počujete, za 3 dni sa vyrobí toľko elektrickej energie, ktorá je postačujúca na to, aby sa plavidlové komory dokázali sanovať. Treba si uvedomiť, že i auto potrebuje pravidelnú údržbu, že i auto potrebuje investície, aby plnilo svoju funkciu. Cez plavidlové komory bolo preplavených od začiatku roku 1992 dodnes viacej ako 150 000 plavidiel.
Takže to sú fakty, na ktoré by sme nemali pri schvaľovaní koncepcie zabúdať. Škoda schvaľovať koncepciu, o ktorej vieme, že ju nedodržíme, škoda márniť čas preto, aby sme si tu vypočuli dobrú správu a potom vzápätí odhlasovali také uznesenie, ktoré túto správu nerieši.
Aby som bol však aj trošku pozitívnejší. Medzinárodný olympijský výbor a Medzinárodná asociácia stavieb pre šport a voľný čas vypísala medzinárodnú súťaž na hodnotenie športových stavieb, ktoré sa uviedli do prevádzky v období rokov 1993 - 1998. Do súťaže sa prihlásilo 21 štátov so 70 projektmi. Prihlásené projekty vyhodnotili v dňoch 4. - 7. júla 2001, a to 10-členná medzinárodná architektonická porota zložená z dvoch zástupcov Medzinárodného olympijského výboru, zástupcu Talianska, zástupcu Japonska, 4 zástupcov zväzov architektov, 2 zástupcov z Nemecka, 1 zástupcu z Brazílie, 1 zástupcu z Holandska, 1 zástupcu z Inštitútu pre šport a kultúru z Japonska, prezidenta Panamerického kongresu pre telesnú výchovu a 2 zástupcov z Medzinárodnej asociácie stavieb pre šport a voľný čas, a to 1 Nemca a 1 Taliana. Porotu viedol diplomovaný inžinier architekt Erhard Tränkner zo Stuttgartu a predložené projekty preskúmali a prezentovali v porote architekti Bühlbecker a Klaus Meinel. Projekty boli hodnotené v 6 kategóriách.
Gabčíkova čiže Čunova sa týkala kategória F - tréningové a súčasné zariadenie pre jednotlivé druhy športov a zvláštne stavby. Zlatá medaila nebola udelená. Boli udelené 2 strieborné medaily, prvá pre Vodné dielo Čunovo a druhá pre Austráliu. V zdôvodnení, prečo si areál divokej vody v Čunove zaslúžil udelenie ocenenia, komisia uvádza, že tento areál bol dôležitou inšpiráciou pre olympijský areál vodného slalomu v Sydney, ktorý je vysoko ocenený v celom svete. Jednak pracovníci Vodohospodárskej výstavby aj športovci sa zúčastnili konzultácií pre výstavbu areálu v Sydney. Umiestnený je do rozsiahleho priestoru náš čunovský. "Areál divokej vody v Čunove je vhodný nielen na tréningy a závody profesionálnych vodákov, ale aj na mnohostranné trávenie voľného času širokej verejnosti," toto hovorí záverečná správa hodnotenia. V spojení dvoch korýt vznikla zaujímavá možnosť vedenia trasy mnohými obmenami. Požiadavky, ktoré vyplývajú zo špecifík disciplíny vodného slalomu, sú vhodne skombinované s ďalšími športoviskami umiestnenými v príjemnom, hodne zazelenanom prostredí.
Na domácej mediálnej scéne sa divoká voda v Čunove málokedy spomína, nieto ešte oceňuje. Správy o tomto unikátnom športovisku skôr zapadnú medzi neoprávnenými výčitkami Vodohospodárskej výstavbe za dlhové zaťaženie Gabčíkova, ktoré vraj zaťažuje ekonomiku Slovenskej republiky. Bodaj by všetky investície prinášali taký efekt ako Vodné dielo Gabčíkovo. O to nás viac teší medzinárodné ocenenie, ktoré sa Čunovu dostalo v ťažkej konkurencii na poli športových stavieb. Keďže v príslušnej kategórii nebola udelená zlatá medaila, je vlastne Čunovo na prvom mieste pred dvomi austrálskymi športoviskami.
Medzinárodné ocenenie športového areálu v Čunove vhodne doplňuje vnútroštátne vyhodnotenie Vodného diela Gabčíkovo z júla 2001 na základe celonárodnej architektonickej ankety, kde sa Vodné dielo Gabčíkovo umiestnilo na prvom mieste v kategórii piatich vodohospodárskych stavieb a získalo tým čestný titul Stavba storočia. Ocenenie Čunova aj Gabčíkova ako celku je mimoriadne vhodným a dôsledným doplnením tejto pre Slovensko a slovenské hospodárstvo tak významnej udalosti.
Vážené dámy a páni, je nevyhnutné zaviazať vládu na zabezpečenie nevyhnutných prostriedkov uvedených v tejto správe. Správa je dobrá. Správa spĺňa všetky atribúty modernej správy, len my ani vláda nerešpektuje slová odborníkov. Opäť natŕčame hluché uši, opäť nemáme silu, aby sme povedali, že je potrebné niečo robiť a nečakať na ďalšie povodne, poprípade na straty životov, lebo zbytočne budeme mať oči, ktoré budeme mať len na plač. Ďakujem. (Potlesk.)
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, za vaše vystúpenie.
S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Drobný. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok. Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.
M. Drobný, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V nadväznosti na prejav pána kolegu musím povedať, že naozaj potencionálne riziká sú len pre ľudí, ktorí majú svedomie, pretože ostatní bez svedomia a chamtivci potencionálne riziko nevedia oceniť. To, bohužiaľ, zaznelo ako nostalgia z toho prejavu, ktorý sa mi veľmi páčil.
A treba povedať, že nielen v tejto oblasti, v oblasti regulácie vôd, ale aj v iných oblastiach národy akosi potencionálne riziká negujú a na svoju vlastnú škodu, pretože ako nám to pán kolega povedal, koľko razy to potencionálne riziko sa potom vypomstí nielen na peniazoch, ktoré sú rádovo vyššie, ako keby boli prostriedky inak investované, ale vypomstí sa to aj na strate ľudských životov. A vtedy tí, ktorí nemajú svedomie, by sa mali skutočne prebrať a povedať si: "Páni, a to boli obete, ktoré sme my bez svedomia spôsobili." Toto si ale ľudia neuvedomujú. A nepoučiteľní sú snáď na celom svete, pretože mnoho razy takíto ľudia a takéto analytické správy, ako povedal kolega, sú nevyslyšané, negované, sposmeškované a inak znevážené. Ale robia to väčšinou ľudia, ktorí sa do toho snáď ani nevyznajú ako laici, nečítajú tieto veci na svoje vlastné poučenie.
A Národná rada Slovenskej republiky by mala to naozaj zobrať do úvahy a povedať si definitívne, je koniec s nezodpovednosťou, koniec s ľuďmi, ktorí nemajú svedomia. Veď sme ľudia, ktorí sme nábožne vychovaní a ktorí sme nábožensky založení, takže mali by sme mať aj svedomie a mali by sme mať aj dajaké morálne imperatívy nad sebou, ktoré by nás regulovali pri hlasovaní o takýchto správach - takáto správa si zaslúži skutočne maximálnu pozornosť a maximálne jej ocenenie a maximálne adaptácie alebo implementácie toho, čo obsahovala do praxe -, a prijať také uznesenia, ktoré nebudú jalové, ale ktoré budú skutočne reálne naplnené financiami a prácou.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Pýtam sa, kto z poslancov sa hlási do rozpravy ústne. Nikto. Uzatváram rokovanie o tomto bode nášho programu.
Chcem sa spýtať pána ministra, či chce reagovať. Nie.
Pán spoločný spravodajca, chcete reagovať? Nie. Ďakujem.
Prerušujem rokovanie o tomto bode nášho programu.
Pokračovať budeme ďalším bodom nášho programu a tým je
návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) (tlač 1200).
Návrh zákona ste dostali, ako som povedal, v tlači 1200 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1200a.
Za skupinu poslancov predložený návrh odôvodní pán poslanec Tatár. Prosím pána poslanca, aby sa ujal slova. Nech sa páči.
P. Tatár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi v krátkosti uviesť v druhom čítaní jednoduchú novelu zákona o vyšších územných celkoch.
Máme vlastne aj po voľbách, sú ustanovené zastupiteľstvá, sú ustanovení predsedovia vyšších územných celkov a aj účinnosť nášho návrhu zákona je taká, že by mal hneď po publikácii v Zbierke zákonov byť platný, aby v prípade, že pracovať začnú, a oni začnú pracovať, nemali problémy s tým, čo chceme zo zákona vypustiť. Ide o vypustenie odseku 3 z § 8, ktorý sme prijali 4. júla.
Ako sme povedali už pri prvom čítaní, veľmi to stručne vymenujem, sú tam problémy aplikačné, pretože keby aj sa vláda rozhodla vrátiť všeobecné záväzné nariadenia vyššieho územného celku z tých nedefinovaných titulov, ktoré daný odsek 3 obsahuje, tak po prvé, nikde nie je napísané, že by to bolo záväzné pre vyšší územný celok, po druhé, sa vláda môže obrátiť na krajský súd, kým by krajský súd nerozhodol, tak by vzniklo vlastne obdobie legislatívnej neurčitosti, po tretie, keby sa vyšší územný celok obrátil s tým na Ústavný súd, tak by vznikol ďalší legislatívny problém a veľká neistota.
Argumentovali sme aj konfliktom s ústavou, či je to článok, ktorý hovorí o rozdelení kompetencií medzi samosprávy, ale aj ďalšie články. Z tohto dôvodu boli naše návrhy na vypustenie tohto § 8 ods. 3 podporené aj vo všetkých výboroch, v ktorých boli prerokovávané. Z výborov vznikla spoločná správa, ktorá obsahuje 3 doplňujúce a pozmeňujúce návrhy, ktoré vylepšujú daný návrh zákona. A my s nimi súhlasíme. Ja vás len prosím, aby sme všetky tieto veci vrátane celého návrhu zákona v druhom čítaní schválili. Ďakujem pekne.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem veľmi pekne. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
Teraz dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu pánovi poslancovi Józsefovi Kvardovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán kolega.
J. Kvarda, poslanec: Áno, ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, dámy a páni, predkladám spoločnú správu. Výbor Národnej rady pre verejnú správu ako gestorský výbor pri rokovaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) (tlač 1200), podáva v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1709 z 30. októbra 2001 pridelila návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch), na prerokovanie týmto výborom Národnej rady: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre verejnú správu. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Gestorský výbor nedostal do dňa 3. decembra 2001 žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, oznámené v súlade s § 75 ods. 2 a § 79 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov.
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch), odporúčali Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 758 zo dňa 27. novembra 2001 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením č. 367 zo dňa 15. novembra 2001.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v bodoch 1, 2. a 3. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch odporúčam hlasovať po rozprave a en bloc odporúčam prijať body 1, 2 a 3.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch), vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch), v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe, prednesených v rozprave následne schváliť.
Súčasne gestorský výbor poveril spoločného spravodajcu výboru poslanca Józsefa Kvardu predložiť návrh podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch), bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ako gestorského výboru č. 400 zo dňa 29. novembra 2001. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
M. Andel, podpredseda NR SR: Pán kolega, ďakujem veľmi pekne za stanovisko gestorského výboru.
Keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, pýtam sa, či sa niekto hlási ústne. Ak to tak nie je, končím rozpravu.
Chce sa vyjadriť navrhovateľ, čo je v súlade s rokovacím poriadkom. Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.
P. Tatár, poslanec: Ďakujem ešte raz za slovo. Vážený pán predsedajúci, chcem podporiť úsilie nielen týchto dvoch výborov, ale celej Národnej rady, aby sme vypustili onen paragraf, zjednodušene sa nazýva aj teda Cuperov paragraf. Naozaj by vniesol zmätok. A myslím si, že takto pred Vianocami sme takmer povinní tým novozvoleným vyšším územných celkom dať pod stromček takéto zjednodušenie a sprehľadnenie ich úlohy. A, samozrejme, im želáme dobrú prácu vo vyšších územných celkoch. Ďakujem pekne.