L. Ambróš, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, chcel by som sa vyjadriť k prvému čítaniu predloženej novely zákona o energetike a konkrétne tomu bodu, ktorý spomenul pán minister. Je to otázka zrušenia povinností inštalácie jednotlivých zariadení, ktoré zamedzujú tomu, aby bolo neprimeraným spôsobom nútené teplo pre občanov. Prečo som sa prihlásil? Jednotlivé regulačné ventily, ktoré majú byť alebo mali byť podľa teraz platného zákona nainštalované, majú zamedziť tomu, aby dodávatelia tepla dodávali viacej tepla, ako je únosné a ako sú vlastne občania schopní platiť. Preto ma dosť podivilo, keď po rokoch, keďže vieme, odkedy bol tento zákon prijatý, sme navrhli riešenie, ktoré vlastne znehodnotí, musím povedať, niekoľkomiliardové náklady, ktoré boli vynaložené na inštaláciu týchto regulačných ventilov. A dostaneme sa do situácie, keď bol vlastne zákon ešte pred jeho novelou, resp. pred prijatím v tom roku, myslím, 1992 alebo roku 1993.
Nechcem sa teraz v prvom čítaní nejako viacej rozvádzať okolo toho, ale dávam na zamyslenie a určite v tom druhom čítaní budem dávať pozmeňujúci návrh na to, aby sa zabezpečilo dofinancovanie a ukončenie tých projektov vnútornej regulácie tepelných rozvodov, na ktoré už boli vybraté peniaze. A teraz vlastne vzniká situácia, že správcovia bytových domov ani nechcú inštalovať tieto regulačné ventily a zároveň nechcú ani občanom vrátiť peniaze. Čiže budem určite viesť ten pozmeňujúci návrh v takom zmysle, aby tie projekty, na ktoré už boli vyzbierané peniaze a za ktoré občania už zaplatili, boli dokončené a tieto regulačné ventily namontované.
Zároveň sa budem snažiť dať taký pozmeňujúci návrh, ktorý vlastne zabezpečí primerané opatrenia, aby občan nemusel poberať viac tepla, ako zákon káže, to znamená, aby sa nestal rukojemníkom dodávateľov tepla.
Chcem zároveň upozorniť na to, čo vlastne už vzniklo a čo prebieha, to znamená aj pri platnosti tohto zákona. Keďže dodávatelia tepla úmerne nákladom, ktoré vznikali s termostatizáciou a s výmenou starých energetických zdrojov za nové, zvyšovali aj cenu. Vznikla taká situácia, že vo viacerých mestách je eminentná snaha občanov odpájať sa od centrálnych zdrojov tepla. A spomeniem príklad Starej Ľubovne, kde sme boli na poslaneckom prieskume, ale môžem spomenúť aj naše mesto, mesto Veľký Krtíš, kde takisto už sú bytové domy, kde sa občania dohodli, že sa budú odpájať od centrálnych zdrojov tepla a že si budú zavádzať nové lokálne zdroje. Tu chcem podotknúť, že Slovensko sa zaviazalo, že bude rešpektovať Kjótsky protokol a že sa bude snažiť znížiť emisie do ovzdušia. Ak pôjdeme touto cestou, že zabezpečíme, aby občania sa nemohli brániť voči dodávateľom tepla, tak budú naozaj tak reagovať, ako som už povedal, že si budú zavádzať lokálne zdroje. A tieto lokálne zdroje, samozrejme, zvýšia aj emisie spalín do ovzdušia a poškodia ten náš zámer, ktorý sme prijatím Kjótskeho protokolu mali, to znamená znížiť emisie hlavne oxidov uhlíka do ovzdušia.
Čiže ja navrhujem, aby bol zaradený tento bod aj na rokovanie výboru pre životné prostredie. Čiže ja som chcel len pri predkladaní tohto zákona upozorniť na tie úskalia, ktoré nás môžu čakať. Samozrejme, budem hlasovať za to, aby bol zákon postúpený do druhého čítania. Ďakujem pekne.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem vám, pán kolega, za vaše vystúpenie.
S faktickou poznámkou chcú vystúpiť dvaja poslanci. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok.
Ako prvý má slovo pán poslanec Drobný.
M. Drobný, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Ambróš, tento problém má viacej rozmerov. Ono to nie je len tak, ako ste hovorili, ale existujú spoločenstvá majiteľov domov, ktoré si dať nechceli namontovať regulačnú techniku z toho dôvodu, že nie je účinná a že to nemá význam vtedy, keď nie je dotované teplo. A už teraz to naozaj nemá význam. Oni si to nedali namontovať len jednak preto, že boli insolventní, a jednak, že vedeli, že to nemá význam. A teraz majú pokuty tieto spoločenstvá majiteľov bytov. A to je konfliktná situácia, kde z nich nie sú mnohí schopní platiť nájomné, nieto ešte pokuty za nenamontovanú techniku. Ja si myslím, že tú teplomernú techniku by malo význam namontovať na päťke, tam, kde sa dodáva teplo priamo do domu, ale nie tam na jednotlivých radiátoroch. To nemá naozaj význam. To nemá ani ochranný vplyv, pretože napr. produkcia tepla v Martine je už kompletne ekologická. Aký to má význam? Teplo nie je dotované. To nemá význam, ale spoločenstvá sú znervóznené tým, že krajská inšpekcia im už vyrubila pokuty za to, že nenamontovali tepelnú reguláciu. A teraz keby ste zobrali spoločenstvo za spoločenstvom, každé má v tom iný problém. Jeden to mal termínované pred dvomi rokmi či pred rokom, druhý to má teraz. Každý má inú pokutu a krajský inšpektorát má z toho skutočne obrovský galimatiáš. Ja si myslím, že to je zbytočné pobúrenie občanov.
Ja som to už mnoho razy pánu ministrovi hovoril, že by sa to malo vyriešiť zákonne skorej, teraz ten zákon nakoniec prichádza sem. Dúfam, že to bude vyriešené definitívne a že ľudia zbytočne nebudú neurotizovaní z toho, že sú pokutovaní. A oni majú pocit, že sú pokutovaní nesprávne, pretože oni nechcú regulačnú techniku. A tá regulačná technika ani nemá prakticky už pozitívny vplyv podľa ich vedomia. Ja som nie fyzik, ale mám taký dojem, že majú tí obyčajní ľudia pravdu.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Bajan.
V. Bajan, poslanec: Ďakujem pekne. Ja som len chcel zareagovať, ale pán kolega Drobný ma predbehol čiastočne. Na druhej strane, samozrejme, nič nie je bieločierne. Ja si počkám na druhé čítanie, ale bol by som rád, aby tento návrh zákona bol aj vo finančnom výbore.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Na svojich predrečníkov chce reagovať pán poslanec Ambróš.
L. Ambróš, poslanec: Ďakujem pekne. Ja, samozrejme, ako som povedal, nie som proti tomu, aby tento zákon bol postúpený do druhého čítania a aby odstránil tie nedostatky, ktoré momentálne v platnom zákone sú. Ale musím vám povedať, že po tých rokoch, a pracujem v samospráve bytového družstva 15 rokov, nepoznám iný spôsob, ako sa môže občan brániť proti nadbytočnej dodávke tepla, ako je termostatizácia jednotlivých radiátorov. Naše skúsenosti sú také, že po inštalácii, pretože my sme nainštalovali v celom meste termoregulačné ventily a na všetkých, to znamená, aj na primárnych aj na sekundárnych rozvodoch a na radiátoroch, sme vlastne dosiahli toľko, že za tie predchádzajúce roky v meste sa usporilo asi 25 % energie, ktorá inak išla do vzduchu, pretože boli buď byty prekurované, alebo boli zároveň aj byty, kde sme nedokázali docieliť ani tú zákonom stanovenú teplotu v byte, tých 20 stupňov.
Čiže z nášho pohľadu máme záujem na tom, aby toto bolo zákonne ošetrené, ale zároveň máme záujem na tom, aby tie miliardy korún, ktoré sa za predchádzajúce roky investovali do centrálnych zdrojov tepla, neboli vlastne vyhodené navnivoč tým, že občania sa začnú brániť tým spôsobom, že jednoducho si budú inštalovať lokálne vykurovacie systémy, ktoré vlastne poškodia aj ekonomiku a znehodnotia to úsilie, ktoré Slovensko v tejto tzv. malej energetike za tých posledných 15 rokov urobilo. Ďakujem.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega.
Dámy a páni, uzatváram rozpravu o tomto bode rokovania.
Chcem sa spýtať pána ministra, či chce reagovať na vystúpenie. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
Ľ. Harach, minister hospodárstva SR: Áno, ďakujem pekne. Aspoň teda veľmi krátko k tomu, čo tu odznelo, pretože pán poslanec Ambróš veľmi často použil slová: "aby sa občania mohli brániť pred dodávateľmi tepla". No to je potom ozaj niečo choré v tom systéme, ak ja som nútený sa brániť proti dodávateľovi tepla. Dodávateľ tepla dostáva licenciu. My musíme v licencii zabezpečiť, aby on presne meral a odpočítaval, koľko tepla dodáva, ale nezaťažovať tým občana. To je zatiaľ len toľko. K tomu zrejme potom vo výboroch rozoberieme podrobnejšie celú situáciu.
My sme vychádzali z veľmi dôkladnej analýzy toho, ako to vyzerá z hľadiska odberu tepla, akú úlohu plnia tieto termoregulačné ventily, ako to vyzerá so stratami na prívode tepla do jednotlivých obytných objektov a kto to všetko platí. Nuž platí to občan. Tak či tak sa mu to rozpočíta. A ešte ma bude firma nútiť, aby som si kúpil termoregulačný ventil. Nie. Oni majú na to, oni budú dostávať licenciu tak, aby zabezpečili presné meranie na vstupe, do ich sústavy, na výstupe ich sústavy v diferencovaných bodoch, tam, kde toto teplo občanom rozvádzajú. To je časť tej ekonomiky.
Druhá časť tej ekonomiky, pretože tá časť tých pripomienok mala ekonomický charakter, sa, samozrejme, dotýka cien, krížových dotácií a podobne. To nesúvisí s týmto zákonom, to nebudeme tu rozoberať, ale pán poslanec Drobný na to zareagoval, povedzme, ako je to tam, kde vyrábajú ekologicky čisté a takpovediac nedotované teplo, nedotovanú energiu, tak pre nich je to jednoducho záťaž.
A druhá časť je, samozrejme, ekológia. To, že sa občania odpájajú, aj tento problém alebo táto situácia nás viedla k tomu, že sme pristúpili k relatívne náročnému procesu transformácie tepelnej energetiky, že prechádzajú veľké teplárne a musia prejsť možno až do 100-percentného vlastníctva miest a obcí a vlastne v regióne sa teplárne musia vysporiadať, spolu s občanmi dohodnúť na serióznom vzťahu pri odoberaní tepla, vo vzťahu k priemyselným objektom, ktoré vyrábajú toto teplo, ale ktoré ho aj zužitkovávajú vo svojich výrobných alebo v technologických procesoch. Ale tu dávam pánovi poslancovi za pravdu. Je nemysliteľné, aby sa výroba tepla, takpovediac veľkovýroba tepla ukázala ako neefektívna, neefektívnejšia ako množstvo malých domácich zdrojov. Myslím si, že tam až tak veľký ekologický dopad nie je, pokiaľ sa to robí na báze energií, na báze plynu a podobne. Ale v každom prípade to má aj negatívny ekologický dosah. Ale toto je predmetom riešenia transformácie celej sústavy elektroenergetiky, transformácie teplárenských spoločností do kompetencie miest a obcí, v katastri ktorých vlastne teplárenské spoločnosti pôsobia.
Mohol by som menovať niekoľko veľmi zaujímavých prípadov. A my zrejme možno v druhom čítaní a vo výboroch sa k nim dostaneme. Sú dve mestá, kde sme to teraz riešili. Už v tomto okamihu je kompetencia na technické vydanie licencií na regulačnom úrade. Ale riešili sme dve veľmi zaujímavé a typické situácie pre naše mestá, situáciu v Leviciach a v Snine. V obidvoch mestách sú tepelné energetické jednotky, ktoré bohato stačia na výrobu tepla. Pre Levice 8,5 km, možno 9 km vzdušnou čiarou sú takpovediac terawatty tepla, 30-ročného tepla z Jadrovej elektrárne v Mochovciach, ktoré by sa dalo využiť, povedzme, na vykurovanie možno aj raz tak veľkého mesta, ako sú Levice. I napriek tomu vznikol na území záujem vybudovať samostatnú novú energetickú jednotku, no v konečnom dôsledku ju musí zaplatiť odberateľ. To asi nie je charitatívna činnosť. Ale pritom textilná fabrika má svoju energetickú jednotku, ktorá má dva inovované moderné kotly, ktoré vyrábajú v súčte ešte aj 5 megawattov elektrickej energie, ktorá môže byť použitá. A navyše je tam transformátorovňa, ktorá ju dostane do prenosovej sústavy, do rozvodov, a môže byť použitá ako špecifický zdroj napr. pre mesto.
Je teda celý rad aspektov, ktoré hovoria o tom, že treba transformáciou elektroenergetiky tepelného hospodárstva zrejme aj sprísniť trošku licenčnú politiku, cenovú politiku vo vzťahu k výrobcom tepla, výrobcom elektrickej energie, ale to najmä k výrobcom tepla a nedávať možno tak trošku ľahkomyseľne ťarchu za reguláciu, za odobraté teplo na bedrá konečného spotrebiteľa, na bedrá občana. To je všetko. Ďakujem pekne.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či chce reagovať. Áno. Nech sa páči, pán spoločný spravodajca, máte slovo.
J. Rusnák, poslanec: Ďakujem pekne. Samozrejme, súhlasím s pánom ministrom. V rozprave vystúpili dvaja páni poslanci, pán poslanec Ambróš a pán poslanec Bajan. Ja si osvojím ich pozmeňujúce návrhy a jednoducho budem navrhovať pri hlasovaní rozšírenie počtu výborov o výbor pre životné prostredie a výbor pre financie, rozpočet a menu. Ďakujem pekne.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega.
Dámy a páni, prerušujem rokovanie o tomto našom bode programu.
Pán minister, ďakujem.
Dámy a páni, keďže minister zdravotníctva požiadal, aby sme ho na dnešný deň uvoľnili, a sa ospravedlnil, body 63, 66, 67, teda v novom pracovnom programe, ktorý ste dostali, body 9, 10 a 11 prerokujeme zajtra.
Teraz teda pristúpime k druhému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1188 a spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky máte ako tlač 1188a.
Vládny návrh zákona odôvodní minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky pán Pavel Koncoš. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
P. Koncoš, minister pôdohospodárstva SR: Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v prvom rade chcem oceniť veľmi rozsiahlu a kvalifikovanú rozpravu pri prerokovaní tohto návrhu novely zákona o potravinách v jednotlivých výboroch Národnej rady. A, samozrejme, oceňujem aj pripomienky, ktoré boli vznesené a ktoré boli vo výboroch prijaté a sú predmetom spoločnej správy.
Tak ako som už uviedol pri prvom čítaní tohto zákona, tento predložený vládny návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.
V návrhu sa navrhuje zabezpečovať výkon potravinového dozoru len orgánmi, ktoré sú uvedené v § 23 návrhu, a ruší sa pôsobnosť ostatných orgánov v oblasti kontroly potravín, ktoré sa na tejto kontrole zúčastňujú podľa rozsahu pôsobnosti uvedených v osobitných predpisoch. Tým sa vytvárajú predpoklady na jednoznačnosť kontroly celého potravinového reťazca, ale aj na zabezpečenie vedeckosti pri kontrole potravín a, samozrejme, nielen samotných potravín, ale opäť potravín v celom reťazci od ich výroby až po spotrebiteľa.
Z tohto dôvodu sa nazdávam, že sa urobí aj veľmi významný krok v aproximácii práva v kontrole potravín s Európskou úniou a zavedie sa do praxe systém, o ktorý sa usiluje aj Európska únia.
Verím, že v druhom čítaní vyslovíte podporu tomuto návrhu zákona a nakoniec ho budete odporúčať schváliť aj v treťom čítaní. Ďakujem pekne za pozornosť.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za uvedenie vládneho návrhu zákona.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil výbor pre pôdohospodárstvo, poslancovi pánovi Antonovi Jurišovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o vládnom návrhu a takisto aby odôvodnil tento návrh zákona a odôvodnil stanovisko gestorského výboru. Pán kolega, máte slovo.
A. Juriš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, podávam spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo v súlade s § 78 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1699 z 26. októbra 2001 pridelila uvedený vládny návrh zákona na prerokovanie vo výboroch do 26. novembra 2001 a v gestorskom výbore do 27. novembra 2001, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo.
Uvedené výbory vrátane gestorského výboru vládny návrh zákona prerokovali v stanovenej lehote. Gestorský výbor prerokoval spoločnú správu výborov na svojej schôdzi dňa 27. novembra a schválil ju svojím uznesením. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona neprerokovali.
Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov uvedených v uznesení Národnej rady Slovenskej republiky č. 1699, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská:
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 751 z 27. novembra 2001 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 811 zo 14. novembra 2001 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 685 z 29. novembra 2001 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením č. 390 z 15. novembra 2001 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo uznesením č. 218 zo 14. novembra 2001 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť v predloženom znení.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením č. 339 z 20. novembra 2001 tiež s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bode III tejto správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Máte ich všetky v spoločnej správe, nebudem ich teraz čítať, ale prečítam len návrh gestorského výboru, zmeniť dátum účinnosti, pretože nebude sa to asi stíhať. To potom prednesiem samostatne.
Pán predsedajúci, skončil som, môže sa otvoriť rozprava.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode rokovania. Keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, pýtam sa pánov poslancov, či sa niekto hlási. Áno. Pán poslanec Finďo, pán poslanec Delinga. Môžem uzatvoriť prihlášky? Uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok.
Ako prvý má slovo pán poslanec Finďo.
P. Finďo, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, prihlásil som sa do rozpravy najmä preto, aby som mohol predložiť pozmeňujúci a doplňujúci návrh k § 2 ods. 1. A krátko odôvodním dôvod, prečo som sa takto rozhodol. Doteraz náš potravinový kódex ani naša legislatíva nepoznala termín, ktorý sa volal dietetické potraviny pre medicínske účely. Podľa smernice Európskej únie č. 25/1999 sú členské štáty, a teda aj ostatné štáty, ktoré svoju legislatívu približujú Európskej únii, povinné legislatívne usporiadať dietetické potraviny pre medicínske účely tak, že vydajú na to špeciálne zákonné opatrenia. U nás až do súčasnosti dietetické potraviny pre medicínske účely sú kategorizované ako lieky, a nevyskytovali sa teda medzi bežnými potravinami. Novela zákona č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach však vyvolala stav, že dietetické potraviny pre medicínske účely prestali spĺňať kritériá tohto zákona a nie je ich naďalej možné podľa tohto zákona posudzovať. Dostali sme sa do komplikovanej situácie a do právneho vákua, ktoré by sme sa pokúsili vyplniť jednak tým, že navrhneme pozmeňujúci a doplňujúci návrh k zákonu o potravinách, a jednak tým, že potom pri prerokúvaní zdravotníckych zákonov sa pokúsime tieto potraviny zadefinovať, pokúsime sa ich začleniť do nášho právneho systému tak, aby v konečnom dôsledku mohli byť uhrádzané zo zdravotného poistenia tak, ako sú uhrádzané dnes.
Prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
K čl. I: "V § 2 ods. 1 sa na konci pripája veta: "Potravinami podľa tohto zákona nie sú dietetické potraviny pre osobitné medicínske účely ustanovené osobitným predpisom." Odkaz 1a), poznámka pod čiarou znie: "§ 4a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov."."
Tento návrh sme prerokovali aj s pánom ministrom, s pánom predkladateľom, ktorý vyjadril v zásade súhlas s takýmto riešením. Ďakujem za pozornosť.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Chcete reagovať, pán spravodajca? Nech sa páči, máte slovo.
A. Juriš, poslanec: Vážená snemovňa, chcem ešte doplniť spravodajskú správu v tomto bode, že gestorský výbor odporúča o bodoch spoločnej správy 1 - 41 hlasovať spoločne s návrhom schváliť ich a schválením bodu 41 stráca bod 42 opodstatnenie. Čiže o týchto bodoch navrhujeme hlasovať spoločne s návrhom schváliť ich.
Gestorský výbor na základe rokovaní výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a o zmene niektorých zákonov, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami, ako sú uvedené v spoločnej správe výborov. Zároveň oznamujem, že mám schválenie výboru, aby sme zákon navrhli do tretieho čítania. (Hlasy z pléna.)
M. Andel, podpredseda NR SR: V poriadku, samozrejme.
Ďakujem pekne za vystúpenie.
Slovo má pán poslanec Delinga.
P. Delinga, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, možnože sa zdá, že už je škoda reči k tak dôležitému predmetu rokovania, akým je zákon o potravinách, ale predsa mi nedá, aby som nepovedal svoje stanovisko aj v druhom čítaní.
Nadväzujem na slová pán ministra, ktorý síce ocenil kvalitatívny prístup vo výboroch v druhom čítaní a v čom sa tento návrh zákona vylepšuje, ale predsa len treba povedať aj to, že v kontexte s predchádzajúcim zákonom, kde sme prerokovávali v prvom čítaní zákon o ochrane spotrebiteľa na trhu a o kompetenciách, ktoré zostali Slovenskej obchodnej inšpekcii, vidíme diametrálny prístup vlády k výkonnej zložke nad ochranou nášho spotrebiteľa. Kým ministerstvo hospodárstva drží líniu rozpočtovej organizácie v doterajšom rozsahu a nemienilo pristúpiť k nejakej integrácii tohto spôsobu výkonu kontroly, tak ako som o tom hovoril, ako to aj pán minister Harach potvrdil, zostáva to v starých šľapajach, tak v tomto návrhu zákona dochádza k podstatnej zmene, kde Slovenská poľnohospodárska a potravinárska inšpekcia sa včleňuje do veterinárnej správy a vytvára sa jedna zložka.
Hovorím to aj preto, že sme sa vo výbore snažili zachovať tento systém a pristúpiť k tomu až na základe vytvorenia jednej centrálnej inštitúcie, ktorá by skutočne zahŕňala veľký kompetenčný rozsah na našom trhu nad ochranou všetkých výrobkov, samozrejme, vrátane potravín, kde skutočne dochádza k určitému stretu, najmä u tých malých podnikateľov, najmä pri výrobkoch, ktoré nie sú jasne nomenklatúrne alebo určitým vyjadrením profesionálnej kvality patriace do odboru, ktorý by mal túto činnosť nad kontrolou vykonávať. V tomto prípade ide o Štátnu veterinárnu správu. Nepodarilo sa nám presadiť skutočnosť a v spoločnej správe nie sú návrhy. Zostáva to v návrhu, ako si to predsavzala vláda, resp. ministerstvo pôdohospodárstva. Preto chcem aj v druhom čítaní vyjadriť svoj názor, že sme mohli počkať a urobiť jeden integrovaný zásah do výkonu a že sa mohli ujednotiť dva rezorty pod hlavičkou tejto vlády. Mohlo to byť ponechané až na to, až sa vytvorí z hľadiska centra všetkých činností Európskej únie jeden klobúk a bude to ujednotené aj pre štáty, ktoré sa pričleňujú do Európskej únie.
Mám teraz rozporuplné názory, že z jednej stránky sme dosiahli určitú kvalitatívnu zmenu v zákone o potravinárstve, kde sme vylepšili kontrolnú, obsahovú činnosť, kde sme skvalitnili určité termíny v paragrafovom znení, kde sme vyčlenili kozmetiku, kde sme povedali, čo to je voda, pitná voda a pod., ale na druhej stane si myslím, že je potrebné povedať aj to, že ten predstih do zložky nie je z profesionálneho pohľadu Hnutia za demokratické Slovensko opodstatnený. Preto budem naďalej vo výbore pre pôdohospodárstvo, pretože tam to patrí, žiadať od pána ministra, aby nám predložil do výboru správu o tom, ako sa uskutočnila aj integrácia pod týmto jedným strešným orgánom - veterinárna a potravinová správa -, preskúma, či nedošlo k nejakej zbytočnej úchylke, či nedošlo k tomu, že profesionálni pracovníci opustia túto zložku, a či skutočne bude zložka, ktorá sa integruje do Štátnej veterinárnej správy, mať patričné zastrešenie aj z hľadiska odbornosti, z hľadiska profesionality, z hľadiska riadiacej činnosti.
Toľko, vážený pán minister. O zákone, ako je, sa bude hlasovať, ale z pohľadu tejto zložky je nám to nie po vôli. A myslíme si, že je to zatiaľ predčasné. Ďakujem pekne.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega, za vaše vystúpenie.
Uzatváram rozpravu o tomto bode rokovania.
Pán minister, chcete reagovať na vystúpenie v rozprave? Áno. Nech sa páči, máte slovo.
P. Koncoš, minister pôdohospodárstva SR: Tak ako už oznámil pán poslanec Finďo, súhlasíme ako predkladajúce ministerstvo s návrhom, ktorým doplňuje § 2 ods. 1.
A chcel by som zaujať stanovisko k vystúpenie pána poslanca Delingu. Veľmi dobre sa iste pamätá na to, že návrh na zlúčenie Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej inšpekcie so Štátnou veterinárnou správou bol dávaný už pri predkladaní pôvodného návrhu zákona o potravinách v roku 1995. A dával ho vtedy vtedajší minister pôdohospodárstva Peter Baco. Zvážilo sa a nestalo sa a urobila sa chyba. A ja som tiež vtedy zvážil tak ako ty a nestalo sa a ministra sme vtedy nepodporili. Skutočne bola to chyba, pretože v celom potravinovom reťazci pri kontrole sa zaviedla nie dvojkoľajnosť, ale viackoľajnosť, nejednoznačnosť, a tým aj nejednoznačná kontrola kompetencií a výkonu kontroly potravín.
My sme mali v mesiaci november týždňovú návštevu z Veterinárneho a potravinového výboru, zdôrazňujem, Veterinárneho a potravinového výboru Európskej komisie a zaoberali sme sa, samozrejme, v konzultáciách s členmi tejto inštitúcie, bolo ich tu 6 či 7, aj kontrolou potravinového reťazca. Ak možno tomuto kroku čosi vyčítať, tak nie to, že sa dve zložky potravinového dozoru navrhujú zlúčiť pod jednu strechu, ale že sa nekumuluje aj Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky pod jednu strechu. Ale budem veľmi úprimný, takéhoto nárazového zlúčenia troch organizácií do jednej inštitúcie my sa skutočne obávame. A nazdávame sa, že treba ísť postupnými krokmi tak a naozaj aj, aby sme vytvorili predpoklady na zvládnutie kontroly potravinového reťazca po zlúčení Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej inšpekcie a Štátnej veterinárnej správy. Ubezpečujem, že tak je pripravená celá štruktúra. A ja viem, pán poslanec, že aj ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej správy konzultoval osobne aj túto štruktúru s vami a že jednoducho bol tu záujem dostať informácie, ktoré sú pripravené, a kroky ktoré sú pripravené, do pozornosti jednotlivých pánov poslancov a jednotlivých výborov.
Z tohto dôvodu by som sa skutočne chcel ešte raz obrátiť aj na vás, aby ste tento podľa môjho názoru veľmi logický krok podporili, lebo my naozaj budeme musieť smerovať k tomu, aby sme aj ÚKSÚP neskôr pričlenili. A nemôžeme si dovoliť to robiť nejako hurá systémom. Tak z tohto dôvodu volíme zmenu v dvoch krokoch. Nazdávam sa, že nikto by si nedovolil ani zo Štátnej veterinárnej správy a, samozrejme, ani z ministerstva pôdohospodárstva, aby sa stratili pracovníci, ktorí sú zatiaľ zamestnaní v Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej inšpekcii. Ich poznanie je príliš cenné na to, aby sme mohli s ním hazardovať. Ďakujem za pozornosť, za pochopenie.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči, máte slovo, pán kolega.
A. Juriš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegovia, pred chvíľou sme preberali nový zákon o Slovenskej obchodnej inšpekcii, ktorá má na starosti čestnosť predaja, kvalitu a dokonca aj stravovacie zariadenia. Teraz zase preberáme novelu zákona o potravinách, kde zase je kontrola potravín ako veľmi dôležitej zložky. A hovorili sme tam aj o nezávislosti. Mám taký názor, že skutočne by bolo dobre spraviť jeden nezávislý úrad, ktorý by bol tak ako metrologický alebo protimonopolný pri vláde, ktorý by mal na starosti okrem statočnosti, čestnosti predaja, otváracích hodín a tak ďalej aj kvalitu potravín, aj zdravotnú nezávadnosť potravín. Čiže všetky tieto zložky by boli pohromade. A myslím, že to by bola tá pravá ochrana spotrebiteľa. Ale takto, keď to majú 3 organizácie, momentálne, tá prehľadnosť nie je. Bolo tu aj vtedy hovorené, že jednými dverami odchádzajú jedni kontrolóri, druhými dverami druhí prichádzajú. A pritom, pokiaľ to bude na rezortoch, tak vždy tam bude priama alebo nepriama závislosť, keď už len cez rozpočet, čo je pochopiteľné. Ja si myslím, že budúcnosť asi taká bude. Na terajšiu situáciu treba sa pozerať prítomnými očami. Máme tu tie návrhy zákonov. Myslím, že treba ich podporiť a schváliť, samozrejme, s tými pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré odsúhlasil aj výbor pre pôdohospodárstvo. Ďakujem.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pokračovať budeme prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona o rybárstve.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1256. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky pod č. 1376.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky vládny návrh zákona odôvodní minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky pán Pavel Koncoš. Pán minister, máte slovo.
P. Koncoš, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Panie poslankyne, páni poslanci, predložený návrh zákona o rybárstve vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky tiež na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2001. Predkladaný návrh zákona reaguje na spoločensko-politické a hospodárske zmeny po roku 1989, osobitne na prechod na podmienky trhového hospodárstva s prihliadnutím na zásadné otázky zachovania životného prostredia.
Návrh zákona o rybárstve navrhuje novú koncepciu rybárstva, a to jeho rozdelenie na nasledovné oblasti: hospodárenie v rybárskych revíroch, ďalej hospodársky chov rýb a v závere podnikanie na ostatných vodných plochách. Návrh zákona rozširuje okruh oprávnených osôb a presne určuje podmienky pri výkone rybárskeho práva, pričom bližšie špecifikuje jednotlivé základné pojmy. Návrh zákona podrobnejšie upravuje aj podmienky hospodárskeho chovu rýb a navrhuje širší rozsah oprávnení rybárskej stráže ako orgánov ochrany rybárskeho práva, čo bezprostredne súvisí s rozvojom trestného činu pytliactva ako zdroja protizákonného obohacovania sa na úkor cudzieho majetku.
Vo svojom súhrne predstavuje predmetný návrh zákona kvalitatívne celkom novú normu zodpovedajúcu súčasným spoločenským pomerom a záujmom Slovenskej republiky o vstup do Európskej únie, ako aj spoločenským záujmom na ochranu vôd a rýb ako prirodzeného bohatstva štátu.
Realizácia navrhovanej právnej úpravy nebude mať vplyv na štátny rozpočet.
Vzhľadom na uvedené dovoľujem si vás požiadať o vyjadrenie súhlasu s vládnym návrhom zákona o rybárstve. Ďakujem za pozornosť.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, a to Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, poslancovi Jozefovi Klemensovi. Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.
J. Klemens, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľujem si predložiť spravodajskú správu k vládnemu návrhu zákona o rybárstve, ktorú ste dostali ako tlač 1256, a to v prvom čítaní.
Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo svojím uznesením č. 344 zo dňa 27. novembra tohto roku.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To značí, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie i dôvodovú správu.
Ďalej konštatujem, že po prvé, zo znenia návrhu zákona je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť, po druhé, všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie súladu návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky v súvislosti s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, zhodnotenie súčasného stavu, dôvod potreby novej právnej úpravy, ako i hospodárskeho a finančného dopadu a vplyvu na rozpočet, ako aj finančného rozsahu na rozpočty obcí, po tretie, osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení, po štvrté, návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktorá taktiež spĺňa predpísané náležitosti. V práve Európskej únie je problematika návrhu zákona upravená. Návrh zákona sa svojou problematikou dotýka prioritnej oblasti uvedenej v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, ktorou je ochrana zdravia a života zvierat, ako i rastlín.
Kladne hodnotím hlavne tú skutočnosť, že prílohou návrhu zákona je pracovná verzia vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon o rybárstve.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1376 zo dňa 12. novembra tohto roku prideliť vládny návrh zákona o rybárstve v druhom čítaní na prerokovanie týmto piatim výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Ďalej odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 22. januára roku 2002 a gestorský výbor do 24. januára roku 2002.
Vážený pán predsedajúci, skončil som, ďakujem. Prosím, otvorte rozpravu k danej problematike.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem vám, pán kolega, za uvedenie stanoviska gestorského výboru.
Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu rokovania. Keďže sa mi nikto neprihlásil písomne, pýtam sa, či páni poslanci, pani poslankyne sa chcú prihlásiť ústne. Nie je to tak. Ďakujem veľmi pekne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Prerušujem rozpravu o tomto bode nášho programu.
Nasleduje
správa o systémových opatreniach vlády Slovenskej republiky na ochranu územia Slovenskej republiky pred povodňami.
Správu vlády ste dostali ako tlač 1231. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 1231a, ku ktorej máte pripojený aj návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Teraz dávam slovo ministrovi pôdohospodárstva Slovenskej republiky Pavlovi Koncošovi a prosím ho, aby uvedený materiál uviedol. Ďakujem.