P. Hrušovský, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Finďo. Končím možnosť ďalších prihlášok do faktických poznámok. Nech sa páči.

P. Finďo, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. My sme pred asi 2 mesiacmi rokovali o poslaneckom návrhu zákona o neziskových organizáciách, kde som upozorňoval na to, že niektoré opatrenia, ktoré dnes prijímame, sú opatrenia, ktoré sú pomerne zložité a majú viacero riešení. To isté som hovoril aj pri zákone o majetku obcí a vyšších územných celkov, kde sa uviedlo také ustanovenie, myslím, že je to v § 6, v ktorom sa hovorí, že majetok, ktorý prejde do vyšších územných celkov alebo do obcí, môžu spravovať iba rozpočtové alebo príspevkové organizácie zriadené obcou. Ja hlboko nesúhlasím s takou dikciou. Predložil som pozmeňujúce návrhy ktoré, vtedy ani vy ste neprijali. A to znamená, že sa vlastne vytvorila situácia taká, že ak chceme mať nejaké neziskové organizácie z dnešných rozpočtových alebo príspevkových organizácií v čo najkratšom čase, tak musíme urobiť určité legislatívne opatrenie, ktorým tento akt umožníme. Transformačný zákon v tomto smere vyhovuje takémuto účelu a osobne si myslím, že transformačný zákon istým spôsobom dáva priestor aj obciam a mestám, aj vyšším územným celkom, aby sa ako iná právnické osoby, pokiaľ nezískali majetok prevodom zo štátu, mohli zúčastniť a vkladať do neziskových organizácií svoj majetok, nielen teda know-how, ako ste tu hovorili. Čiže ja si myslím, že bola by veľká škoda, a hovorím tak aj z pohľadu rezortu zdravotníctva, keby sme tento zákon neprijali.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Keltošová chce reagovať na faktickú poznámku.

O. Keltošová, poslankyňa: Dovoľte, pán predsedajúci, aby som reagovala na vystúpenie pána poslanca Finďa. Pán poslanec, nepochopili ste ma, o čo mi ide. V období transformácie, keď prechádzajú veľké majetky z vlastníctva štátu do rúk vyšších územných celkov, si myslím, je predčasné, ba dokonca škodlivé, aby tento zákon mal rovnakú účinnosť ako kompetenčný zákon. Verte mi, že ak je takto vymedzené poradie rozpočtových a príspevkových organizácií, to znamená negatívne, ktoré tu nesmú byť, tak práve to vymedzenie bude zvádzať k veľmi širokému výkladu všetkých subjektov, ktoré budú mať záujem o bezodplatnú privatizáciu, lebo toto nie je nič iné, to je bezodplatná privatizácia, tretí sektor, a budú tam veľmi sporné výklady. Preto som hovorila v mojom vystúpení, ak ste ma sledovali, že požadujem, aby sa pozitívne vymedzil zoznam rozpočtových a príspevkových organizácií, ktoré budú k dispozícii. Bude to jednoznačné, nebude sa dať s tým manipulovať a nedôjde k sporom.

Myslím si, že ten pozmeňujúci návrh, ak neprejde návrh na moje uznesenie, ktorý dal pán poslanec Hóka, aby minimálne účinnosť tohto zákona bola od 1. 3., zrejme má svoje opodstatnenie aj v jeho skúsenostiach starostu. A sú to aj skúsenosti ďalších subjektov, ktoré majú záujem takto získať majetok rozpočtových a príspevkových organizácií čiže majetok štátu. Ale je tu predsa priorita. Sú tu vyššie územné celky. Čo sa stane keď ešte tri mesiace počkáme s účinnosťou tohto návrhu zákona, pokiaľ sa vyššie územné celky a ich poslanci a ich hlavní predstavitelia usídlia a začnú konečne pracovať? Prečo tretí sektor tlačí na 1. 1.? Tomu nerozumiem a proti tomu protestujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Husár.

S. Husár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, dlhý čas, vlastne ešte donedávna som sa domnieval, že najhorší zákon, ktorý som mal v rukách, s ktorým som musel, bohužiaľ, aj ja pracovať, je zákon o veľkej privatizácii, ale, bohužiaľ, obávam sa, že tento názor budem musieť zmeniť.

Vážená pani ministerka, ja začnem tým, čím vlastne končí dôvodová správa. A ja sa stotožňujem so stanoviskom zástupcov Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky, ktorí svoje negatívne stanovisko k prijatiu tejto právnej normy ako dôvody nesúhlasu uvádzajú bezplatnú privatizáciu rozpočtových a príspevkových organizácií a to, že dôsledky aplikácie predkladaného zákona v praxi nie sú predvídateľné. Keby som s porozumením vypustil, pretože ide o taký druh majetku, aký zákon sleduje, tú prvú námietku, že ide o bezplatnú privatizáciu majetku, musím plne súhlasiť s druhou námietkou, že dôsledky aplikácie predkladaného zákona v praxi v tejto dobe a situácii, ktorá na Slovensku vládne, sú veľmi-veľmi ťažko predvídateľné. A, bohužiaľ, samotný návrh zákona či dôvodová správa alebo aj paragrafové znenie nedáva odpoveď, myslím si, nielen mne, ale ani väčšine poslancov práve na túto námietku odborových zväzov.

Dovolím si uviesť niektoré skutočnosti na podporu tohto stanoviska. V prvom rade dôvodová správa hovorí o tom, že transformácia rozpočtových organizácií sa týka právnických osôb štátu v zmysle zákona č. 303/1995 Z. z. na neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, ja by som si hneď tu dovolil takú malú transformáciu a povedal by som, na organizácie poskytujúce nie všeobecne prospešné, ale všeobecne potrebné služby. Všetky rozpočtové a príspevkové organizácie alebo ich absolútna väčšina spadajúca pod režim zákona číslo 303/1995 Z. z. vykonávajú činnosť, ktorá je potrebná pre tento štát a jeho občanov. Je až veľmi potrebná predovšetkým pre občanov tohto štátu.

Ak sa teda vrátim k prvej námietke odborárov a rozoberieme si trošku právny stav a postup, ktorý vládny návrh zákona prináša, je asi takýto. Zrušením rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie a registráciou novej právnickej osoby, teda neziskovej organizácie poskytujúcej všeobecne prospešné služby prechádza transformovaný majetok do vlastníctva tejto organizácie, na rozdiel od obchodných organizácií nie je majetkom zakladateľa, ale už len novej neziskovej organizácie. Nová nezisková organizácia, a tak hovorí aj dôvodová správa, má získať vkladom majetku zo strany záujemcu prevádzkové prostriedky a príp. finančné prostriedky na ďalšie prevádzkovanie tejto organizácie. Ale prvá otázka je, čo sa stane, ak do jedného roku takáto nová nezisková organizácia prestane existovať. V danom prípade ak nebude zákon obsahovať riešenie tohto konkrétneho problému, o ktorom hovorím, platí Ústava Slovenskej republiky občiansky zákonník, obchodný zákonník, všetky jeho ustanovenia o vlastníctve, o obsahu vlastníctva a nakladaní s vlastníctvom, a to je jedno, či fyzickej alebo právnickej osoby. Znamená to, že v tomto prípade pri likvidácii novej neziskovej organizácie zbytok majetku tejto organizácie je majetkom novej neziskovej organizácie, už to, samozrejme, pletiem, pretože inak sa to nedá, ktorá po likvidácii zanikne.

Myslím si, že ochrana majetku štátu, ktorý vloží štát alebo ústredný orgán ako zakladateľ do novej neziskovej organizácie, do tohto zákona patrí. A nadväzuje to bezprostredne na otázku, ktorú položila aj pani poslankyňa Keltošová, čo s tým potom keď. Zákon jednoznačne totiž stanoví, že akýkoľvek finančný príspevok štátu zo strany ústredného orgánu môže existovať najdlhšie 1 rok od registrácie novej neziskovej organizácie. Keby aj v tomto čase a priestore v podmienkach, v ktorých sa Slovensko nachádza, ústredný orgán tento príspevok poskytoval, vynára sa opäť vážna otázka, ktorú tu už postavili viacerí kolegovia aj kolega Finďo, kto ďalej.

V tejto súvislosti musím trošku poopraviť aj pána kolegu, pretože podľa ustanovení § 2 ods. 5 záujemca musí pôsobiť v oblasti poskytovania všeobecne prospešných služieb, v ktorej pôsobí rozpočtová organizácia a príspevková organizácia, minimálne 3 roky. Pokiaľ teda zo strany obce či mesta nič podobného neexistuje, je prakticky vylúčené, aby v zmysle tohto zákona mohli obce a mestá ako jediní akí takí garanti budúcnosti, mám teraz na mysli tu svetlú budúcnosť, nové neziskové organizácie, existovať. Ale za podmienok § 2 ods. 5 takýchto obcí skutočne môže byť na Slovensku minimum.

Problematická je pre terajších zamestnancov rozpočtovej a príspevkovej organizácie možnosť zúčastniť sa transformačného procesu. Čo bude potrebovať nová nezisková organizácia. Hovorím ešte raz, ako som už povedal, peniaze, priestory, aké také prevádzkové prostriedky má a tieto vlastne bude vkladať ústredný orgán, štát ako zakladateľ. Ide predovšetkým o zdroje finančné pre budúcnosť.

Aké finančné zdroje môžu zamestnanci rozpočtovej a príspevkovej organizácie vložiť do novej neziskovej organizácie a ktorý peňažný ústav na Slovensku im poskytne úver na vklad do neziskovej organizácie. Opäť sa musím v tejto súvislosti vrátiť ku skutočnosti, na ktorú som už upozornil. Zákon síce hovorí, že minimálny vklad, ktorý musí záujemca vložiť do novej neziskovej organizácie, určí transformačný projekt, ale tu je skutočne ponechaná nesmierna voľnosť pre spracovateľa projektu, t. j. rozpočtovú a príspevkovú organizáciu a ústredný orgán. Tu takáto dikcia zákona môže vytvárať diskrimináciu jednotlivých záujemcov. A to nemyslím teda v konkrétnom a jednom prípade, ale v porovnateľných prípadoch, kde môže byť minimálna hodnota vkladaného majetku určená veľmi rozdielne. Preto by som považoval za správne, aby samotný zákon určoval aspoň minimálnu hranicu vkladu majetku jednu tretinu, jednu štvrtinu, tak ako po odbornej konzultácii ministerstvo alebo iné odborné orgány, ktoré sa zúčastňovali aj na spracovaní tohto zákona, uznajú za vhodné.

No a hovorím to trochu nerád, ale nie celkom dobre chápem, pani ministerka, prečo do tohto procesu vstupuje ministerstvo privatizácie. Keď si, vážené kolegyne, kolegovia, prečítate pozorne tento zákon, všetko, čo jednotlivé paragrafy až do rozhodnutia o transformácii obsahujú, teda transformačný návrh, transformačný projekt, dokonca aj náležitosti rozhodnutia o transformácii vypracuje alebo ústredný orgán, alebo konkrétna rozpočtová a príspevková organizácia, v konečnej fáze však bude práve ministerstvo pre správu a privatizáciu oným ústredným orgánom, ktorý podáva návrh na vydanie rozhodnutia o transformácii na vládu. Prečo? Naozaj nie celkom dobre to chápem, pretože predovšetkým príslušný ústredný orgán odrobí všetko. A ja takýto postup považujem potom iba za akúsi obštrukciu alebo predlžovanie celého procesu, povedzme, s tým zdôvodnením, že ministerstvo ešte vykoná kontrolu vecného, finančného vymedzenia majetku štátu. Ale to by malo predovšetkým vykonať príslušné ministerstvo riadne a dôkladne, tak ako to v transformačnom projekte uvedie. A za všetko, čo v ňom uvedie, by malo aj zodpovedať.

Opakujem ešte raz to, čo som vlastne povedal na začiatku. Najviac zo všetkého mňa osobne trápi skutočnosť, že v celom návrhu zákona nie je spiatočka, okrem prípadu, o ktorom hovorila pani kolegyňa Keltošová, ktorá hovorila o tom, čo sa stane, ak nevloží záujemca majetok určený v transformačnom rozhodnutí, ale skutočne nerieši, čo s majetkom štátu, povedzme, aj v krátkom čase po transformácii, pokiaľ na to nové v neziskovej organizácii zaľahne zem. Práve táto skutočnosť mňa vedie k tomu, že takáto úprava zákona môže nabádať mnohých špekulantov, mnohých chytráčikov k ceste, ako sa dostať často i k lukratívnemu majetku.

Skutočnosť, ktorú musím povedať ešte na akúsi podporu prípadných, pretože viem, že aj tento zákon ako všetky ostatné bude prijatý, nových neziskových organizácií, je otázka dlhov, záväzkov. Všetky záväzky prechádzajú na novú neziskovú organizáciu. Vážené kolegyne, kolegovia, myslím si, že rozprávame aj v tomto parlamente o niečom, o čom naozaj nemáme prehľad, ani ja osobne ho nemám. Ak sa vzťahuje na rozpočtové a príspevkové organizácie, TH, právnické osoby režim zákona č. 303/1995 Z. z., tak sú jasne v tomto zákone vymedzené, potom by už len postupnosť zaradenia rozpočtovej a príspevkovej organizácie do transformačného orgánu na základe návrhu ústrednej správy mala robiť vláda, ale nie rozhodovať o zaradení alebo nezaradení do transformačného procesu. A v každom prípade, keď to bude robiť, keď to bude robiť tým spôsobom, aký je v zákone, tak nech to robí s prihliadnutím na reálny stav. Ja sa vážne obávam, že prvé budú zaraďované, síce z pochopiteľných aj objektívnych dôvodov, tie organizácie, ktoré budú mať záväzky najväčšie. A v súvislosti s tým sa vážne obávam, že tieto organizácie ľahnú, tak ako som už uvádzal, popolom tiež medzi prvými.

Je úplne správne, že sa vláda auditom snaží redukovať všetko, čo redukovať treba. Úplne chápem pani ministerku, že plní jednu zo zodpovedných úloh vyplývajúcu z auditu týmto návrhom zákona, ale naozaj, vážené kolegyne, kolegovia, pani ministerka, myslime trochu aj na ľudí a na obsah toho, čo tieto príspevkové a rozpočtové organizácie vykonávali, a na obsah toho, čo by mali nové neziskové organizácie po transformácii vykonávať. Myslime teda aj pri prijímaní tohto zákona na ľudí. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Ferkó, ešte pred ním s faktickou poznámkou pán poslanec Finďo.

P. Finďo, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Husár mal veľmi dobre pripravené svoje vystúpenie a iste mnohé veci, ktoré tam spomenul. Človek, ktorý dlhší čas nepracuje v tejto oblasti a nezaoberá sa neziskovými organizáciami, príp. činnosťou v takých organizáciách, ktoré poskytujú všeobecne prospešné služby, môže nadobudnúť tento pocit, ale ja by som uviedol niekoľko faktov, ktoré sú veľmi dôležité pre tento prípad.

Po prvé, otázka vkladu majetku. Je normálne, ak sa požaduje, aby niekto, kto zakladá obchodnú spoločnosť, vložil majetok. Je však už menej normálne, aby sa pri prípade neziskovej organizácie záujemca zaväzoval vkladom nejakého vysokého majetku, pretože jednoducho tým by sme anticipovali vývoj v neziskovej organizácii, že to bude tunelárska organizácia, cez ktorú si niekto tie vložené prostriedky vráti, pretože iným spôsobom jednoducho to nepôjde, pretože vlastníkom majetku nie je zakladateľ, ale nezisková organizácia ako taká.

Ďalší problém, ktorý tu načal pán poslanec, je otázka lukratívnosti celej neziskovej organizácie. Nuž môžem povedať, že štátne rozpočtové a príspevkové organizácie sú vo všeobecnosti výrazne zadlžené. Podľa zákona budú musieť prevziať všetky záväzky aj pohľadávky na seba. To znamená, že nebudú až tak lukratívne, pretože mnoho razy záväzky sú vyššie ako cena.

A posledné, čo sa týka bankrotu. Upravuje to § 14 zákona o neziskových organizáciách, ktorý sa nenovelizuje v súčasnej novele. A myslím, že to upravuje dobre.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ferkó.

B. Ferkó, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som predniesol dva návrhy k vládnemu návrhu zákona o podmienkach premeny niektorých rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií na neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby (transformačný zákon) (tlač 1195).

Bude sa to týkať § 2, kde sa vkladajú nové odseky 7 až 9, ktoré znejú:

"Odsek 7: Na transformáciu rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie, ktorá je zdravotníckym zariadením, na neziskovú organizáciu poskytujúcu všeobecne prospešné služby sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 5 a 6.

Odsek 8: Záujemcami v prípade uvedeného odseku 7 sú v písmene a) zamestnanci zdravotníckeho zariadenia, ktorí sú zdravotníckymi pracovníkmi, alebo nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby nimi založená, v písmene b) zdravotnícki pracovníci neuvedení v písmene a), ktorí preukážu pôsobenie v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti, sociálnej pomoci alebo humanitárnej starostlivosti, alebo nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby nimi založená, v písmene c) cirkevné organizácie alebo iné právnické osoby, ktoré preukážu pôsobenie v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti, sociálnej pomoci alebo humanitárnej starostlivosti. Tu by som chcel upozorniť, že písmeno d) v mene skupiny poslancov sťahujem po vysvetlení pani ministerkou.

Odsek 9: Záujemca podľa odsekov 7 a 8 je povinný preukázať personálne zabezpečenie odborného výkonu poskytovanej zdravotnej starostlivosti na požadovanú činnosť, pričom aspoň jedna osoba musí preukázať aj spôsobilosť na výkon funkcií podľa osobitného predpisu."

Poznámky pod čiarou k odkazom 6 až 8 znejú:

"6) § 24 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 279/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov,

7) § 24 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov,

8) vyhláška Ministerstva zdravotníctva SSR č. 79/1981 o zdravotníckych pracovníkoch a iných odborných pracovníkoch v zdravotníctve."

Doterajšie odkazy a poznámky pod čiarou k odkazom 6 - 11 sa označujú ako odkazy a poznámky pod čiarou k odkazom 9 - 14.

Zdôvodnenie: Ide o zabezpečenie odborného vykonávania a riadenia zdravotnej starostlivosti v zdravotníckych zariadeniach zaradených do transformačného procesu po transformácii na neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby.

K § 9 ide o posunutie účinnosti: "Tento zákon nadobúda účinnosť 15. januára 2002."

Ďakujem, pán predsedajúci, odovzdám to v písomnej podobe pánu spravodajcovi.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pýtam sa pani navrhovateľky pani ministerky Machovej, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči, pani ministerka.

M. Machová, ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku SR: Ďakujem veľmi pekne za slovo. V prvom rade chcem možno zopakovať to, čo som uviedla pri návrhu zákona, ktorý prerokovávala poslanecká snemovňa v prvom čítaní, ale zrejme nie dostatočne jasne a zreteľne. V prvom rade si treba uvedomiť, že ak cez transformačný zákon sa pretransformuje niektorá z rozpočtových či príspevkových organizácií na takú, aká je uvedená v návrhu zákona, tak jej činnosť, jej život sa bude riadiť podľa zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách. Čiže ten režim je daný zákonom o neziskových organizáciách.

Ten režim nového života novej neziskovej organizácie, pretransformovanej z rozpočtovej a príspevkovej organizácie, je založený aj na existencii tzv. prioritného majetku. Prioritný majetok je majetok, ktorého nakladanie je podrobené špeciálnemu režimu. A práve mechanizmy tohto špeciálneho režimu majú zabrániť tomu, aby sa takto definovaný majetok špekulatívne alebo náhodne vymkol verejnej kontrole. Prioritný majetok, ktorý vloží štát, nebude možné založiť ani inak ho použiť na zabezpečenie záväzkov neziskovej organizácie, nemožno ho predať, darovať, poskytnúť do nájmu, nebude podliehať výkonu rozhodnutia, exekučnému konaniu, nakoľko ide o majetok určený na verejnoprospešné a nepodnikateľské účely. Ani toto však, samozrejme, nemôže zabrániť tomu, že jednoducho ten život organizácie sa nebude vyvíjať tým spôsobom, že sa zabezpečí jej perspektíva v tom slova zmysle, že nedôjde k problémom. Ale asi veľmi ťažko je možné zákonom ošetriť všetky životné situácie, ktoré môžu nastať aj v živote neziskovej organizácie, ktorá vznikla transformáciou z príspevkovej, resp. rozpočtovej organizácie. Ale to nemôže zabezpečiť ani zákon pre život neziskovej organizácie, ktorá vznikla takzvane na zelenej lúke.

Zaangažovanosť vlastne aj tých, ktorí prejavujú záujem o transformáciu, je daná tým, že naozaj zámerom predkladateľa bolo, aby aj jednotliví záujemcovia vložili časť majetku do novovzniknutej organizácie a tou spoluúčasťou vlastne vyjadrili aj svoj záujem. Ale na druhej strane je predpoklad, že nie je im jedno, či ten vložený majetok, ktorý vložia do neziskovej organizácie, naozaj bude smerovať k rozvoju alebo k nejakému čiernemu koncu.

Toľko na tému majetok a na tému, ktorá naozaj často rezonovala, toho darovania, rozdávania majetku štátu tretiemu sektoru. Myslím si, že tá filozofia o rozdávaní a darovaní je naozaj nie správna. V rámci tých možností, ktoré sme mali, a hovorím, že nerodil sa tento zákon ľahko, sme sa snažili aspoň v tej miere, ktorá bola prijateľná, aby sme určité tie brzdy a tie mechanizmy kontroly a verejného záujmu tu zachovali.

Pani poslankyňa Keltošová, vaša prvá otázka asi smerovala, že prečo teda negatívne vymedzenie, čo nemôže byť, a že, naopak, teda čo môže byť predmetom transformácie. Predmetom transformácie môžu byť vlastne tie neziskové, tie rozpočtové a príspevkové organizácie, ktoré sú zriadené na základe zriaďovateľskej listiny ministra príslušného rezortu, teda nie to, čo ste sa pýtali, okresné, krajské úrady. A nie sú teda vymenované pozitívne, lebo ten rozsah je veľmi rôznorodý a išli sme tou cestou negatívneho vymedzenia. Ale keď sme robili takú analýzu, že koľkých organizácií by sa to týkalo, naozaj tu nejde o nejaké obrovské počty. Audit štátnej správy, ktorý teda nám uložil vlastne spracovať aj návrh takéhoto transformačného zákona, v tom momente, keď sme teda diskutovali na tú tému, vymedzil, že mohlo by sa to týkať necelej desiatky príspevkových a rozpočtových organizácií, ktorých zriaďovateľom sú jednotlivé ministerstvá. Týkalo sa to ministerstva hospodárstva, ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií a časti aj ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

Súhlasím s tým, že dnes je už vysoký dátum na to, aby sme vôbec presadzovali účinnosť zákona od 1. januára, jednoducho nie je to v zásade ani účelné. Naozaj dnes je 17. decembra a všetky tie sviatky vchádzajú. Ja súhlasím s posunutím účinnosti tohto zákona podľa toho, ako poslanecká snemovňa posúdi tie návrhy, ktoré tu boli. Chcem však upriamiť pozornosť, že vznik takejto organizácie v zmysle zákona sa vlastne udeje dvakrát do roka, a to 1. 7. a 1. 1., tak aspoň hovorí zákon. To znamená, že teoreticky prvé neziskové organizácie pretransformované by mohli byť k 1. 7. budúceho roku, ale moje skúsenosti doterajšie z transformácie majetku štátu sú také, že ten proces je veľmi dlhý a možnože na aj smútok niektorých, ktorí predpokladajú, že by sa mohli uchádzať o transformáciu, nepredpokladám, že k 1. 7. aj v prípade schválenia zákona by bola niektorá príspevková alebo rozpočtová organizácia pretransformovaná.

Takže toľko k tým najčastejšie diskutovaným otázkam majetku - ktoré organizácie, výpredaj, resp. teda fakt, že záujemcovia, ktorí by mohli vzísť z obcí alebo z tých územných samospráv toho vyššieho rádu, by sa nemohli zúčastniť transformačného procesu. Ten priestor tu je a naozaj aj tým posnutím, ale predovšetkým tými dátumami, ktoré sú v zákone, a tou časovou realitou dnes. Nemyslím si, že by ten priestor tu nebol daný.

Otázky smerovali aj k smerom ministerstvu privatizácie, prečo ministerstvo privatizácie je niekde v závere toho transformačného procesu. Zhodla sa na tom jednak vláda, Legislatívna rada vlády, že to konečné finále a určitá kontrola nakladania s majetkom štátu by bola zverená inému rezortu ako zakladateľskému.

Téma komisií tiež bola naozaj veľmi-veľmi dlho diskutovaná. Nakoniec ten záver bol taký, že ministerstvo pre činnosť každého prípadu, lebo zrejme sa nebude dať našiť jedna komisia na všetky prípady, pretože to je vždy o niečom inom, bude vybavené štatútom, ktorý presne bude vymedzovať aj pozíciu a postavenie tejto komisie. A naozaj niet dôvodov, aby tam nebolo aj ministerstvo financií zastúpené. A aj v tej dôvodovej správe nakoniec je to uvedené. Myslím si, že každý, kto bude sedieť na stoličke, ktorá sa bude nazývať ministerstvo privatizácie, vytvorí na to priestor.

Či zástupcovia neziskového alebo mimovládneho sektora a v akom zastúpení. Aj tento problém je riešiteľný. A napr. aj pri transformácii majetku štátu v rámci privatizácie je pravidelne súčasťou komisie zástupca odborového zväzu, zástupca z Asociácie zamestnávateľských zväzov, ktorí sú prítomní pri rozhodovaní o časti majetku. To ale neznamená to, že účasť komisií môže byť rozdelená - členovia s právom hlasovania alebo s právom vlastne len účasti. Čiže určite je možné aj takýmto voľnejším spôsobom negovať nejaké tie vplyvy, o ktorých ste hovorili, a na druhej strane otvoriť priestor pre naozaj široké zastúpenie v komisii a posudzovanie týchto návrhov.

Toľko k tým podstatným námietkam alebo pripomienkam, ktoré tu boli. S návrhmi, ktoré boli uvedené v tom poslednom vystúpení, dá sa súhlasiť. Konzultovali sme ich spolu, nemenia v podstate podstatu tohto zákona. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pani ministerke.

Pán spoločný spravodajca si nežiada zaujať stanovisko k rozprave.

Vyhlasujem prerušenie rozpravy o tomto bode programu.

Na základe dohody budeme pokračovať ďalším bodom programu 53. schôdze, ktorým je

vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona ste pred prvým čítaním dostali ako tlač 1172, ktorého súčasťou je aj spoločná správa výborov, ktorú máte ako tlač 1172a.

Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona odôvodnila a uviedla pani ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku Mária Machová. Pani ministerka, máte slovo.

M. Machová, ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte my, aby som na dnešnom rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky uviedla v druhom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zároveň mi dovoľte, aby som používala v tom ďalšom len jeho skrátený názov - tzv. letecký zákon.

Letecký zákon bol prijatý slovenským parlamentom v roku 1998 a v porovnaní s dovtedy platným zákonom č. 47/1956 Zb. znamenal zásadnú kvalitatívnu legislatívnu zmenu. Vytvoril podmienky realizovania trhového hospodárstva v civilnom letectve vykonávaním leteckej dopravy, leteckých a ostatných prác vrátane zabezpečovacích činností, a to na úrovni porovnateľnej s vyspelými krajinami. Zmenu a doplnenie leteckého zákona si vyžadujú trojročné skúsenosti po jeho zavedení do právneho poriadku Slovenskej republiky.

Novelizované ustanovenia vo významnom rozsahu riešia zosúladenie práva Európskej únie s právnym poriadkom Slovenskej republiky v oblasti odborného vyšetrovania, leteckých nehôd a incidentov, implementovania leteckých predpisov vydávaných Spojenými leteckými úradmi, pravidiel pre kompenzáciu pri odoprení vstupu cestujúceho s platnou letenkou na palubu lietadla a ďalších ustanovení, ktorých zavedenie je podmienkou nášho prijatia do Európskej únie.

Pri tvorbe novely zákona bola zložitá najmä aproximácia smernice Rady 94/56 stanovujúcej základné princípy, ktorými sa riadi vyšetrovanie nehôd a incidentov v civilnom letectve. Striktné prijatie tejto smernice, t. j. úplná nezávislosť vyšetrovania, by si vyžadovalo zriadiť samostatnú štátnu inštitúciu nad úrovňou Leteckého úradu Slovenskej republiky s primeraným počtom vysokokvalifikovaných odborníkov a samostatným finančným rozpočtom. Takéto aplikovanie si však môžu dovoliť len veľké štáty s rozsiahlym civilným letectvom. Vzhľadom na rozsah leteckej prevádzky na Slovensku je preto v § 18 navrhnuté iné riešenie, a to ministrom vymenovanej Stálej komisie na vyšetrovanie leteckých nehôd a incidentov z členov, v ktorej by jej predseda zriaďoval odbornú vyšetrovaciu komisiu na vyšetrenie konkrétnej leteckej mimoriadnej udalosti. V návrhu je tiež stanovená funkčná nezávislosť vyšetrovania spolu s určením materiálneho a finančného zabezpečenia vrátane pomoci Leteckého úradu, pokiaľ táto pomoc neovplyvní nezávislosť a objektívnosť vyšetrovania. Veríme, že takéto riešenie môže byť prijateľné i v ďalších rokovaniach s orgánmi Európskej únie.

Predložený návrh novely leteckého zákona nezvyšuje finančné nároky na štátny rozpočet, nevyžaduje zvýšenie počtu pracovníkov v rozpočtovej sfére.

Zároveň za predkladateľa vyjadrujem akceptovanie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Vážené dámy a poslankyne, poslanci, týmto si vás dovoľujem požiadať o podporu a schválenie návrhu na zmenu a doplnenie leteckého zákona. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pani ministerke za odôvodnenie návrhu.

Teraz dávam slovo poverenému spravodajcovi pánovi poslancovi Palackovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu zákona vo výboroch, ako aj o odporúčaní gestorského výboru.

G. Palacka, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, dámy a páni, dovoľte, aby som uviedol spoločnú správu výborov k tomuto návrhu zákona s konštatovaním, že určené výbory tento vládny návrh zákona prerokovali a gestorský výbor po prerokovaní prijal uznesenie, ktorým odporúča tento vládny návrh zákona prijať s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené v spoločnej správe k tomuto návrhu zákona.

Vážený pán predsedajúci, chcel by som sa zároveň prihlásiť do rozpravy, a tým vás chcem požiadať, aby ste túto rozpravu otvorili. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Áno, pán spoločný spravodajca, otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy sa písomne prihlásil jeden pán poslanec, pán poslanec Jasovský. Po ňom vystúpi pán poslanec Palacka, spoločný spravodajca k prerokúvaného návrhu zákona.

Nech sa páči, pán poslanec Jasovský.

J. Jasovský, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, páni ministri, som rád, že pani ministerka nie je ministerkou dopravy, pôšt a telekomunikácií, bude sa mi ľahšie hovoriť, aj keď som si zvykol, že ani pri poštovom zákone tu nebol minister dopravy, pôšt a telekomunikácií.

Je to zákon, k zmene ktorého došlo od roku 1946, poštový je novelizovaný omnoho skôr. Ešte v roku 1998 som ho tu v tomto parlamente predkladal sám. Považoval som si za česť, keď som mohol predkladať zákony v tomto parlamente a odpovedať na otázky, ktoré s prijatím zákonov súviseli. Mnoho vecí som hovoril k rezortu dopravy, pôšt a telekomunikácií pri zákone o rozpočte na rok 2002. Vtedy boli schované kamery v tomto parlamente, pretože vládna moc sa bála pustiť vystúpenia opozičných poslancov do éteru a na obrazovky, pretože vedela, aká je situácia v tomto štáte. Hovorili sme tu pred prázdnym parlamentom. Hovorili sme preto, aby sme si uspokojili svoje svedomie.

Ja dnes vystupujem k tomuto zákonu aj preto, že za tri roky som vystupoval v parlamente ku všetkým zákonom, ktoré sa rezortu dopravy, pôšt a telekomunikácií dotýkajú, pretože mám pocit, že sa to patrí ako človeku, ktorý v tomto rezorte pracoval a je stále zamestnancom tohto rezortu, aj keď dnes uvoľnený pre inú činnosť.

Aby som si pripravil pôdu k tomu, o čom zákon o civilnom letectve je, dovolím si povedať niekoľko vecí vôbec k leteckej doprave ako takej na Slovensku. Na Slovensku, dá sa povedať, pôsobí viacero leteckých spoločností. Isteže dominantné postavenie, aj keď s určitými bolesťami, majú Slovenské aerolínie, kde sú - samozrejme, je to domáci dopravca - domáci investori. Je to spoločnosť, ktorá funguje, má výsledky. Je to spoločnosť, ktorá spĺňa zahraničné predpisy, požiadavky a najmä aj napĺňa štátny rozpočet Slovenskej republiky. A mohol by som hovoriť, samozrejme, aj v tejto súvislosti.

A budem hovoriť aj ďalej. Existuje tu spoločnosť Sky Europe, kde boli vyhlásenia o začatí prevádzky dvomi boeingmi od termínu 1. 6. 2001, je dnes december, niekoľko dní pred Vianocami, boeingy, samozrejme, nie sú. Spochybňuje to hodnovernosť tejto spoločnosti. A takéto vyhlásenia treba zrejme dobre zvažovať, či je to potrebné niekedy púšťať. Samozrejme, tento projekt, o ktorom hovorím, si žiada väzbu na štátny rozpočet a žiada si teda od štátu finančnú podporu. Je otázkou, či to má význam. Otázka je, či naozaj ide o fungovanie leteckej dopravy na Slovensku alebo o pozemky na Letisku Milana Rastislava Štefánika v Bratislave. A, o tom sa publikovalo dosť, je spochybnené memorandum. Hovorí sa o tom vo vyhláseniach vládnych predstaviteľov, že nikto s nimi nerokoval. Ale v pracovnom materiáli boli uvádzané mená členov vlády, s ktorými rokované bolo.

Otázka Českých aerolínií je tiež otázkou veľmi zaujímavou, pretože zisky z fungovania tejto spoločnosti odchádzajú do zahraničia. Našich odborníkov České aerolínie nezamestnávajú, to znamená, výchova odborníkov Žilinskou univerzitou pre Slovensko je úplne zbytočná. Samozrejme, České aerolínie si žiadajú aj podporu našich domácich zdrojov, viď otvorenie a pripravované otvorenie linky v smere na Sliač.

Slovenské aerolínie naproti tomu majú skutočne dobrý potenciál pracovníkov, skúsených výkonných letcov, mechanikov, ktorých získali od predchádzajúcich spoločností, ktoré na Slovensku pracovali. Je tu vybudovaná infraštruktúra v rozsahu národného alebo vlajkového leteckého dopravcu. Pýtam sa, ktorá letecká spoločnosť na Slovensku má vybudovaný systém operačnej kontroly a dokáže vykonávať dozor nad vykonávaním letov, má vybudovaný systém riadenia spoločnosti, je držiteľkou certifikácie údržby podľa európskeho predpisu, je jedinou leteckou spoločnosťou na Slovensku, ktorá má zapísanú prepravu nebezpečného tovaru. Vykonané audity v tejto spoločnosti leteckou spoločnosťou ČSA, Lufthansa, Haagskym inštitútom bezpečnosti potvrdzujú vysoký štandard bezpečnosti a kvality prepravy.

Takisto by som odporučil opytovať sa najmä ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií na spokojnosť s kvalitou prepravy v slovenských cestovných kanceláriách. Piloti Slovenských aerolínií lietajú aj na zahraničných cestách pre potreby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pri preprave vládnych činiteľov a neobíde sa bez nich ani jeden náročný let do USA, Kanady, Austrálie, štátov Latinskej Ameriky a pod., pretože na týchto tratiach môžu lietať len skúsení piloti, ktorí získali oprávnenia na lety nad Atlantickým oceánom a v ďalších vzdušných priestoroch.

Tu som sa pýtal pred nejakým časom, možno to bolo v roku 1999, keď došlo k zastaveniu prevádzky Slovenských aerolínií, či predsedovi súčasnej Slovenskej vlády nevadilo, že na letiskovej ploche boli odstavené tri lietadlá a pán predseda vlády využíval len jedno, štvrté lietadlo, ktoré sme priviezli ako vládny špeciál.

Neviem, či niekto vôbec vie, že Slovenské aerolínie sú zapísané v zozname leteckých dopravcov OSN a ich služby sú bohato využívané. Neviem, či niekto vie, že Slovenské aerolínie lietajú aj na základe výpomocí iným leteckým spoločnostiam, že odborníci Slovenských aerolínií pomáhajú Leteckému úradu Slovenskej republiky pri implementácii predpisov Európskej únie. Neviem, či niekto vie, že Slovenské aerolínie boli vybrané ako vzorný dopravca východnej Európy pre projekt Phare v oblasti zvýšenia bezpečnosti leteckej dopravy. Neviem, či niekto vie o vybudovanom systéme objektívnej kontroly vykonávania letov zameraných na kvalitu pilotáže v Slovenských aerolíniách a podobne. Neviem, či niekto vie, že Slovenské aerolínie v tomto roku zvýšili výkony o 40 % a tržby z prepravy až o 60 % a že platia dlhy, ktoré spôsobili úradníci ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, a zaplatili štátu na daniach a odvodoch až 130 mil. Sk. Tu treba spomenúť, samozrejme, aj stratu, ktorú Slovenské aerolínie získali v roku 1999 likvidáciou kontraktov v objeme 580 mil., čo im spôsobil tento štát ako akcionár Slovenských aerolínií tým, že im zablokoval možnosť lietať zo slovenského štátu.

Mohol by som hovoriť o tom ako sú vybavené lietadlá, ktoré boli dovezené z Ruskej federácie a ktoré nestáli tento štát ani korunu. Mohol by som hovoriť o protizrážke, radaroch a ďalej a ďalej a nie je to predmetom iste leteckého zákona. Napriek tomu musím, prosím, k tomuto hovoriť, pretože nie vždy má opozičný poslanec možnosť sa dostať do médií. A pýtam sa preto. ako môže a kto bude zabezpečovať vôbec leteckú dopravu do sveta, či spoločnosť, ktorá tu funguje, alebo spoločnosť, ktorá sa na fungovanie chystá. Otázky, samozrejme, sú veľmi zložité a súvisia aj s prijatím tohto zákona, o ktorom dnes hovoríme. Mohli by sme sa pýtať, čo Slovenské aerolínie potrebujú od štátu, či potrebujú peniaze, či potrebujú, tak ako k tomu, chvalabohu, došlo, vklad lietadiel alebo kľud a zákony také, ktoré platia v modernej Európe a ktoré uľahčia aj dovoz techniky. Bolo by dobré možno, keby som rozprával o tom, ako to vyzerá v Európe z hľadiska národných leteckých dopravcov. Mohol by som porozprávať o tom, že na Slovensku vzniklo centrum British Airways, to znamená, že je záujem o Slovensko ako o štát, kde letecká doprava neexistuje, ktorú je možné, samozrejme, veľmi elegantne na Slovensku spúšťať.

Čo ďalej s leteckou dopravou na Slovensku. Chcel som dať takúto otázku pánu ministrovi dopravy. Nie je, bohužiaľ, prítomný, ale iste je známe, a budem teda hovoriť pre tých, ktorí o tieto otázky a odpovede na ne majú záujem, všeobecne sa o leteckej doprave hovorí ako o strategickom odvetví hospodárstva a ako o odvetví, ktoré je nevyhnutnou súčasťou príchodu zahraničných investícií na Slovensko, iste zvyšovania zamestnanosti, rozvoja aktívneho cestovného ruchu a podobne. Prepáčte mi, nech to neznie vôbec pejoratívne, na bicykli sa dá možno dôjsť do vlády, vlakom, autobusom sa dá dôjsť do zamestnania, ale zahraničný investor a podnikateľ má predsa len radšej lietadlá alebo diaľnice, to je, samozrejme, ale iná otázka. Priama dostupnosť leteckej dopravy je jednou z podmienok jeho príchodu.

V koncepcii rozvoja leteckej dopravy ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií poukazuje na neexistenciu silného domáceho dopravcu, na skutočnosť, že Slovensko ako jediná európska krajina doposiaľ nemá vybudované pravidelné spojenie ani do jednej európskej metropoly. Avšak v rozvojových smeroch tvrdí ministerstvo dopravy, že vhodne smerovaná liberalizácia prístupu na náš trh môže výrazne zvýšiť objem leteckej dopravy. Zároveň však ministerstvo tvrdí, že silné európske letecké spoločnosti a nízko nákladové spoločnosti sa budú orientovať až na rozvinutejší trh leteckej dopravy. Tvrdíte, že napojenie Slovenska na európske spádové letiská je úloha domácich leteckých spoločností, ale už ubehlo osem rokov od osamostatnenia a okrem našich akcií, ktoré sme v predchádzajúcich rokoch mali, sa nič dnes nedeje. Domáci leteckí dopravcovia sú podkapitalizovaní a, samozrejme, na to nemajú. Zahraniční dopravcovia vyberajú len hrozienka, ktoré sú pre nich ekonomicky výhodné. Neotvorili, a podčiarkujem to, ani jedinú linku do západnej Európy. Rozvážajú našich cestujúcich na svoje tranzitné letiská. Neviem, či nikomu nevadí, že náš cestujúci musí zakaždým prestupovať a zaplatiť stále drahšiu a drahšiu letenku. Prečo sa bojíme slov "národný, vlajkový letecký dopravca"? Prečo nejdeme cestou našich susedov? Veď český štát v Českých aerolíniách má 90 %, v ďalších leteckých spoločnostiach ja neviem toľko a toľko. Ak mi dobre slúži pamäť, len v British Airways nie je dominantný vstup štátu.

Dalo by sa teda hovoriť o tom, čo mohol tento štát urobiť. Ja osobne kvitujem, že po rokoch váhania, slovenský štát vstúpil do Slovenských aerolínií vkladom lietadiel, ktoré tam teda sú. Mohol by som hovoriť o bezpečnosti leteckej prevádzky, pretože toto je veľmi dominantná otázka. Neviem, či má význam pýtať, či niekto pozná štatistiky nehodovosti v čisto súkromných leteckých spoločnostiach, napr. v spoločnostiach štátnych, kde je známe, že bezpečnosť štátnych firiem je 2- až 3-krát vyššia. Netreba chodiť do štatistík, stačí sa pozrieť na slovenské letecké spoločnosti, porovnať ich výkony a letecké mimoriadne udalosti.

V závere k tejto oblasti by som chcel povedať, že v leteckej doprave treba prestať rozprávať a treba začať s konkrétnymi činmi. Treba, aby tento štát, a teda ministerstvo dopravy, resp. slovenská vláda jasne povedala, akú leteckú dopravu štát chce alebo akú ju potrebuje, čo robí a bude robiť preto, aby ju takú mal, aké konkrétne úlohy a opatrenia bude štát realizovať, aby to dosiahol, v akých termínoch budú úlohy splnené, aký dopad a prínos to bude mať pre štátny rozpočet, do čoho štát konečne nebude zasahovať. A rád by som mal ešte jednu doplňujúcu otázku: Koľko ešte tento štát vymení generálnych riaditeľov sekcie leteckej dopravy? Tí sa tam menia, prosím, ako televízny program. A tak to potom, samozrejme, aj vyzerá na ministerstve dopravy.

Dalo by sa hovoriť o ďalších veciach. Dalo by sa povedať, tak ako to povedali niektorí múdri, ktorí riadia tento štát, že leteckú dopravu štát nepotrebuje. Jeden z bývalých ministrov dopravy povedal, že je to luxus pre pár desaťtisíc cestujúcich. Aj to je koncepcia, aj tak sa na to dá pozrieť, len treba povedať jasne, aby investori, ktorí už do leteckej dopravy na Slovensku investovali nemalé prostriedky, ďalej takto ekonomicky nehazardovali, keď im navyše pri počúvaní prísľubov, podpory a úľav pre zahraničných investorov zo strany vlády zostávajú len oči pre plač, pretože majú len slovenský pas. Posledné konštatovanie, o ktorom hovorím, sa, samozrejme, nedotýka len leteckej dopravy.

Dobre, poďme k novelizácii zákona č. 143/1998 Z. z., k tzv. leteckému zákonu. Negatívny vzťah súčasnej vlády k rozvoju civilnej dopravy je zrejmý nielen z jej rozhodnutí z predchádzajúceho obdobia, ale aj z pohľadu predloženej novelizácie leteckého zákona. Už som hovoril, že súčasná vláda nechce uznať, že každý suverénny štát má svojho vlajkového dopravcu, ktorý je vyjadrením suverenity a nezávislosti štátu v tejto dôležitej oblasti dopravy. Udalosti posledných týždňov, resp. troch mesiacov vo svete zvýraznili spoluzodpovednosť jednotlivých štátov za svoju leteckú dopravu a informácie o finančných dotáciách a vládnych zárukách najväčším dopravcom podčiarkujú záujem o toto strategické odvetvie národného hospodárstva. Zoberme si len niektoré európske letecké spoločnosti: British Airways, Lufthansu, KLM, Swissair, Sabenu, České aerolínie. Všetkým štát garantoval rozdiel vo výške poistného krytia v prípade vojnových rizík. V prípade Swissairu a Sabeny štát dokonca priamymi subvenciami sa snaží udržať tieto spoločnosti pri živote.

U nás boli návrhy pána vicepremiéra na vyhlásenie na konkurz na Slovenské aerolínie, návrh predsedu vlády na predaj 34-percentného podielu akcií po výraznom poškodení, samozrejme, mena tejto spoločnosti v roku 1999. Poukazuje to na absolútny nezáujem riešiť situáciu v Slovenských aerolíniách a vôbec v leteckej doprave na Slovensku oproti západnej Európe, do ktorej sa s obľubou táto vláda hlási. Tieto návrhy vôbec neberú tú skutočnosť, aké miliardy korún má štát ako podiel v Slovenských aerolíniách, to znamená v dominantnom alebo v jedinom možno leteckom dopravcovi, ktorý tu je. A čo mi je veľmi ľúto, ani jeden zo súčasných vládnych predstaviteľov po strašných udalostiach v USA nevyjadril podporu dominantnému dopravcovi. Vláda neprijala žiadne rozhodnutia, akým spôsobom chce chrániť svoj majetok a svoj záujem v tejto dominantnej činnosti. A to je tiež vizitka fungovania tejto vlády.

Návrh novelizácie obsahuje viac-menej, musím to povedať, kozmetické úpravy v zhode s nariadeniami a smernicami Rady Európy a aj to nedôsledne. Základný zákon, o ktorom som hovoril, z roku 1998 podľa môjho názoru je potrebné meniť, je to pravdou, a doplniť o niektoré zásadné ustanovenia. Zákon vôbec nerieši v súlade s dnešnou dobou pôsobenie štatutárnych zástupcov zbankrotovaných leteckých spoločností v nových leteckých spoločnostiach, hlavne ak je spôsobená škoda štátu. A také spoločnosti na Slovensku sú. Paragraf 41 ods. 1 písm. d) určuje povinnosť leteckých dopravcov prihliadať na verejný záujem. Pýtam sa, akým spôsobom a na čie náklady. Paragraf 41 ods. 1 písm. e) udeľuje právomoc ministerstvu dopravy, pôšt a telekomunikácií na schvaľovanie taríf. Nariadenia Rady Európy predsa takéto niečo nepoznajú, existuje voľná tvorba cien, je v podstate zavedená štátna regulácia. Čo potrebuje štátny úradník? Okrúhlu pečiatku, možnosť tvorby taríf, predkladanie výnimky. A v korupcii v tomto štáte iste viete, na ktorom mieste vo svete sme. Paragraf 26 nerieši exaktne výmaz lietadla z leteckého registra. Zoberte si prípad Air Slovakia, keď bolo dokázané, že lietadlo bolo zošrotované, ale stále bolo zapísané v registri.

Všeobecne záväzný právny predpis k zákonu č. 143/1998 Z. z. je tak nedostatočne spracovaný, že dovoľuje v niektorých prípadoch i jeho obchádzanie. Hlavné nedostatky spomeniem. Neurčuje vekovú hranicu dovozu lietadiel. Považujem to za veľmi dôležité. A čudujem sa ministrovi dopravy, pôšt a telekomunikácií, ktorý letel do zahraničia na boeingu, ktorý mal viac ako 20 rokov. Ja byť ministrom, tak mám hanbu a vystúpim z tohto lietadla, pretože lietadlo, ktoré prekračuje určitú vekovú hranicu, už nie je spôsobilé na vykonávanie pravidelnej civilnej leteckej dopravy. Vo vykonávacom predpise to nie je. V leteckom alebo vo vykonávacom predpise nie sú postupy a podmienky, resp. prenájom lietadiel či suchý alebo mokrý lízing nezodpovedajú dnešným potrebám leteckého trhu.

Žiadatelia o osvedčenie leteckého prevádzkovateľa sú v bludnom kruhu. Ak nemáš lietadlo, nemôžeš žiadať, ale nemôžeš žiadať, ak nemáš lietadlo. Ako to rieši, prosím, vykonávací predpis? Mám čítať ešte ďalej? Mám na tri strany týchto pripomienok. Mám predkladať pozmeňujúce návrhy k tomuto návrhu zákona ako opozičný poslanec preto, aby som znovu zachytil, že niekoľko poslancov za mňa zahlasuje, ale keďže nie som členom koaličnej rady, môj pozmeňujúci návrh, alebo mám povedať, že dôjde znovu k novelizácii tohto leteckého zákona v prípade, že budeme zostavovať vládu? Aký má význam takáto novelizácia zákona, ktorý bol prijatý v roku 1998? Dnes po troch rokoch tak zásadné veci a skutočnosti, o ktorých hovorím, v novelizácii tohto zákona nie sú. Ja súhlasím, že vzhľadom na dobu je potrebné pripraviť novelizáciu tohto leteckého zákona, ale oveľa kvalitnejšiu, a vypracovať hlavne taký záväzný všeobecný právny predpis pre aplikáciu v praxi, aby boli jasne stanovené podmienky pre leteckých prevádzkovateľov, pre žiadateľov, aby nebol priestor na uplatňovanie svojvôle štátneho úradníka a jeho korumpovanie.

Hovoríme o tom, že likvidujeme centrálnu moc v tomto štáte, že presúvame kompetencie na vyššie územné celky, ale zároveň zákonom dávame práve možnosť uplatňovať centralizáciu moci práve tu v Bratislave. Ja by som bol rád, keby ste možno nevŕtali, prepáčte mi to, do zákonov, ktoré ste neprijímali a ktoré ste neschvaľovali, ak ich nemáte upraviť tak, aby boli naozaj zákonmi, ktoré vystihujú dobu a ktoré napomôžu čomusi v tomto štáte. Ale viete, neodpustím si na záver, mám, samozrejme pripravených ešte otázok strašne veľa, otázku, na čo hovoriť, pred kým hovoriť. Pre desať poslancov v tomto parlamente? Ale musím na záver povedať, že zálohu na účet ste už dostali, v sobotu vo voľbách. Ja dúfam, že dostanete aj celý účet. Ďakujem pekne. (Potlesk.)