J. Migaš, predseda NR SR: Pán predseda, ďakujem pekne za uvedenie návrhu aj za vinš k Vianociam. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

Teraz dávam slovo poverenej členke Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo poslankyni Anne Záborskej, aby podala správu o prerokovaní návrhu vo výboroch Národnej rady. Nech sa páči.

A. Záborská, poslankyňa: Vážený pán predseda, vážený pán predseda Správnej rady, kolegyne a kolegovia poslanci, dovoľte, aby som vám predniesla informáciu o prerokovaní návrhu poistného rozpočtu Spoločnej zdravotnej poisťovne na rok 2002 vo Výbore pre zdravotníctvo Národnej rady Slovenskej republiky a výbore pre financie, rozpočet a menu.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1337 zo 17. októbra 2001 pridelil návrh poistného rozpočtu Spoločnej zdravotnej poisťovne na rok 2002 Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo na prerokovanie do 16. novembra 2001. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo s tým, že na základe rokovaní výborov predloží Národnej rade správu výborov o priebehu a výsledkoch rokovania k predmetnému návrhu rozpočtu.

Návrh poistného rozpočtu Spoločnej zdravotnej poisťovne na rok 2002 bol predložený v súlade s § 49 zákona Národnej rady č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo začal o predloženom návrhu poistného rozpočtu Spoločnej zdravotnej poisťovne na rok 2002 rokovať 14. novembra 2001. Výbor svojím uznesením č. 212 prerušil rokovanie o návrhu poistného rozpočtu Spoločnej zdravotnej poisťovne na rok 2002 s tým, že uvedený návrh výbor prerokuje až po schválení návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2002 v Národnej rade Slovenskej republiky.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval predložený návrh dňa 23. novembra 2001. Výbor svojím uznesením vyjadril súhlas s predloženým návrhom a odporučil Národnej rade návrh poistného rozpočtu Spoločnej zdravotnej poisťovne na rok 2002 schváliť.

Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo pokračoval v rokovaní o návrhu poistného rozpočtu Spoločnej zdravotnej poisťovne na rok 2002 po schválení návrhu štátneho rozpočtu 17. decembra 2001. Vymeriavací základ pre platbu štátu bol schválený v zákone o štátnom rozpočte vo výške 2 750 Sk a pre platbu Národného úradu práce bol stanovený v § 8 písm. a) vo výške 3 540 Sk. V súvislosti s tým Správna rada Spoločnej zdravotnej poisťovne predložila nové znenie návrhu poistného rozpočtu Spoločnej zdravotnej poisťovne na rok 2002. Výbor na svojom rokovaní neprijal platné uznesenie, tak ako bolo navrhnuté a je uvedené v prílohe, pretože súhlas nevyjadrila nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru. Výbor odporučil Národnej rade Slovenskej republiky, aby návrh poistného rozpočtu Spoločnej zdravotnej poisťovne na rok 2002 odôvodnil na schôdzi Národnej rady predseda Správnej rady Spoločnej zdravotnej poisťovne JUDr. Rudolf Martančík.

Ďakujem za pozornosť, skončila som, pán predseda. Môžete otvoriť rozpravu a hlásim sa do rozpravy.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Pán poslanec Zelník ako jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, pán poslanec Zelník.

Š. Zelník, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predseda Správnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som hovoriť len veľmi krátko. Budem vychádzať z faktov, ktoré ste si mali možnosť pri prerokovávaní účtovných uzávierok. Poviem veľmi stručne: Za predošlé volebné obdobie za 4 roky Spoločná zdravotná poisťovňa urobila deficit v hodnote 1,6 mld. Sk. Pri účtovnej uzávierke za rok 2000 sa táto suma navýšila na 3,3 mld. korún, teda za 2 roky vznikol deficit okolo 1,5 mld. Ak prirátame k tomu ešte nezaplatené odvody do prerozdeľovania okolo 1 mld., môžeme povedať, že za 3 roky sa vytvoril deficit viac ako 3,5 mld. korún. Hovorím to len preto, lebo, áno, aj za nášho obdobia vznikali dlhy, boli sme pod paľbou kritiky médií aj Národnej rady, ale dnes tá dynamika nárastu dlhov je podstatne vyššia, je niekoľkonásobne vyššia. A zaujímavé je, že ani médiá neprejavujú o to záujem, mlčia a aj, by som tak povedal, je nezáujem samotnej Národnej rady, pretože v rokovacej miestnosti je asi okolo 30 poslancov.

Ja by som vám chcel len pripomenúť jeden materiál, vážené kolegyne a kolegovia, ktorý sme prerokovávali minulý rok v októbri. Bol to materiál č. 717 a mal názov - návrh na oddlženie štátnych zdravotníckych zariadení a zdravotných poisťovní vrátane zrušenej zdravotnej poisťovne Perspektíva. Vystúpil som pri prerokovávaní tohto materiálu a žiadal som, aby ste podporili môj návrh, aby tento materiál bol stiahnutý z rokovania Národnej rady a aby sme zaviazali ministra zdravotníctva, aby predložil do Národnej rady na rokovanie materiál, ktorý bude hovoriť o tom, aké sa prijmú opatrenia v rezorte zdravotníctva, aby rok 2001 išiel s vyrovnaným rozpočtom. Bohužiaľ, nebol môj návrh podporený koaličnými hlasmi a dnes máte ten stav, ktorý máme, že síce materiál sa schválil, že budú sa oddlžovať zdravotnícke zariadenia do roku 2004, ale mesačne nám vznikajú obrovské dlhy, ako som už hovoril, v rezorte - okolo 400 mil. - 500 mil. Sk.

Tak ako som sa zachoval vo výbore pre zdravotníctvo, takisto sa zachová aj poslanecký klub Pravej Slovenskej národnej strany, že nepodporí tento rozpočet nie preto, že by bol zle urobený legislatívne alebo že by sme mali výhrady k vedeniu Spoločnej zdravotnej poisťovne, ale na protest tomu, že tento rozpočet nezakladá to, že zdravotníctvo pôjde s vyrovnaným rozpočtom, že napriek tým drobným úpravám, o ktorých tu bolo hovorené, že došlo k nejakému minimálnemu navýšeniu rozpočtu, tento rozpočet bude pôsobiť ako deficitný rozpočet, budú vznikať dlhy, s ktorými sa bude musieť táto spoločnosť vysporiadať. Je to škoda, pretože tak veľké čísla, do akých ideme, budú zrejme problémové. A je to, zopakujem znova, nefér voči tým, ktorí prídu po nás, že takúto obrovskú ťarchu im zanecháme. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Zelníka - pán poslanec Andrejčák a pán poslanec Drobný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Pán poslanec Andrejčák, nech sa páči.

I. Andrejčák, poslanec: Ďakujem za slovo. Chcel by som len doplniť pána poslanca Zelníka dvoma myšlienkami. Tou prvou je tá, že vlastne stav rozpočtu Spoločnej zdravotnej poisťovne musíme vidieť cez okuliare hlasovania v Národnej rade, keď sme nespravodlivosť v prerozdeľovaní len prehĺbili. A teda ak táto poisťovňa nemôže používať tie prostriedky, ktoré sama získa a ktoré my jej uberáme, tak nemáme veľa morálneho práva ju kritizovať. To je ako prvé.

Ako druhú myšlienku by som chcel povedať v tom, že zrejme na budúci rok budeme musieť sa vrátiť aj k tejto poisťovni v širšom rozmere. Chcem len pripomenúť, že predovšetkým občianky Slovenskej republiky, zdravotné sestry sú vysielané do misií a v tej dobe, kým sú v misii, sú poistené v iných poisťovniach, než je Spoločná zdravotná poisťovňa. Tam ale v dôsledku služobnej činnosti môžu mať vojnové zranenie. A zrejme po návrate budeme musieť sa o ne starať ako o veteránky vojny. Vážení, a to je záväzok, ktorý my budeme zo zákona pridávať tejto poisťovni. Zatiaľ nikto neráčil sa touto otázkou zaoberať. A ja si myslím, že budeme musieť s tým počítať, že ľudia, potom čo boli v zahraničí v službe štátu, prišli o zdravie a budú nútení vlastne zdravotnou poisťovňou byť prijatí po návrate za svojich poistencov a starať sa aj o nich ako o vojnových veteránov. A pritom bude aj vhodné si uvedomiť, že treba konečne prestať s nespravodlivosťou v rozdeľovaní.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Drobný.

M. Drobný, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Pripájam sa ku kolegovi Zelníkovi v tom zmysle, že treba zalarmovať Národnú radu, ale aj verejnosť zdravotnícku, že situácia, ktorá postihla Spoločnú zdravotnú poisťovňu, ale aj Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, skutočne hrozí výbuchom, katastrofou, debaklom finančným, pretože konkrétne Spoločná zdravotná poisťovňa vďaka tomu, že sa musí zúčastňovať aktívne na prerozdeľovacom fonde, to znamená, to, čo vyberie, nie je jej, ale musí dať Všeobecnej zdravotnej poisťovni, ktorá prevažne poisťuje občanov ekonomicky nečinných alebo odkázaných - a ona, naopak, by mala prevažne poisťovať ekonomicky činných -, tak sa musí na tomto mechanizme zúčastniť, ale pritom jej poklesáva počet aktívne činných poistencov. Takže tu je situácia, ktorá je úplne kompletne iná, a mala by sa skutočne reformovať zákonnosť, ktorá riadi činnosti oboch poisťovní, pretože inak tie poisťovne skolabujú, aj jedna aj druhá. Stále hovoria, že keby do prerozdeľovacieho fondu dali to, čo im podľa zákona treba dať, tak by už dnes neexistovali. To znamená, že táto veľmi významná poisťovacia spoločnosť by už bývala dávno skrachovala. Musí teda fungovať protizákonne. A to znamená, že zákonné normy a prostredie legislatívne, ktoré upravuje jej činnosť, nie je dobré, pretože sme mali tu kompletne preorganizovať a novelizovať, pretože inak to hrozí skutočne debaklom a debaklom takej citlivej oblasti, ako je poskytovanie zdravotníckych služieb, oblasti liekovej politiky, ale aj oblasti medicínskej a lekárskej starostlivosti, a to sú veci, ktoré sú veľmi háklivé a citlivé. Ďakujem pekne.

J. Migaš, predseda NR SR: Reakcia na faktické poznámky - nech sa páči, pán poslanec Zelník.

Š. Zelník, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Chcem poďakovať za doplnenie. K pánu kolegovi Andrejčákovi chcem povedať len toľko, to nemala byť alebo nebola moja kritika Spoločnej zdravotnej poisťovne, jej práce. Ja si myslím, že sa Spoločná zdravotná poisťovňa zhostila svojich povinností veľmi dobre.

Čo sa týka prerozdeľovacieho mechanizmu, ten bude musieť byť medzi zdravotnými poisťovňami, pretože princíp poisťovníctva je založený na princípe solidarity. Ale čo je problém, to je problém v tom, že štát si neplní svoju morálnu odvodovú povinnosť. Keby si štát splnil svoju odvodovú povinnosť, že by si neupravoval vymeriavací základ, ani prerozdeľovací mechanizmus by nejakým spôsobom neohrozoval Spoločnú zdravotnú poisťovňu. Treba si uvedomiť jedno: Čím menej štát platí za neaktívne osoby, tým sa zvyšuje väčší podiel toho, čo musí odviesť Spoločná zdravotná poisťovňa, a teda tým viacej musí odvádzať do prerozdeľovacieho mechanizmu. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Ešte sa hlási do rozpravy pani spravodajkyňa. Nech sa páči.

A. Záborská, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dovoľte aj mne niekoľko slov do rozpravy. Samozrejme, že prerozdeľovací mechanizmus, ktorý obyčajne rezonuje pri prerokovávaní poistného rozpočtu Spoločnej zdravotnej poisťovne na tomto fóre, je inštitútom, ktorý je bežný vo všetkých štátoch, kde platí poistný systém. U nás v Slovenskej republike je možno trošku iný ako inde, a to v dvoch rovinách, jednak v tej, že tento prerozdeľovací mechanizmus je stopercentný, to znamená, že každá poisťovňa musí do prerozdeľovacieho fondu odviesť celé poistné za mesiac. To je jedna vec. Druhá vec je, že v ostatných štátoch do prerozdeľovacieho mechanizmu sa odvádzajú prebytky zdravotných poisťovní. To, čo je prebytok zdravotnej poisťovne, to odvedie do prerozdeľovacieho fondu a s tým sa solidarizuje s ostatnými poisťovňami, ktoré nie sú natoľko solventné.

Ja by som na tomto fóre chcela podčiarknuť to, čo povedal už aj pán poslanec Zelník. Keby štát odvádzal 14 % z minimálnej mzdy, tak Spoločná zdravotná poisťovňa a iné poisťovne majú vyrovnaný rozpočet a nemuseli by odvádzať ani jednu slovenskú korunu do prerozdeľovacieho mechanizmu. Na druhej strane je potešujúce, že Správna rada Spoločnej zdravotnej poisťovne pozastavila uznesenia, ktorými blokovala odvádzanie poistného do prerozdeľovacieho mechanizmu, a bude odvádzať vybrané poistné do tohto fondu. Ja dúfam, že sa nám podarí začiatkom budúceho roku, aby snemovňa prijala zmenu toho pomeru, že to nebude 100 %, ale keď už to nebude ideálny pomer, tak to bude aspoň pomer, ktorý je únosný.

Zároveň keďže nastala vo výbore pre zdravotníctvo situácia, že sme neprijali platné uznesenie, aby Spoločná zdravotná poisťovňa mohla v budúcom roku pracovať podľa rozpočtu, ktorý bol schválený v Národnej rade, dovoľte mi, aby som predniesla návrh na uznesenie.

"Národná rada Slovenskej republiky a) konštatuje, že návrh poistného rozpočtu Spoločnej zdravotnej poisťovne na rok 2002 bol predložený v súlade s § 49 zákona Národnej rady č. 273/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov a dopracovaní v súlade so schváleným zákonom o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 2002, b) schvaľuje poistný rozpočet Spoločnej zdravotnej poisťovne na rok 2002 s tým, že predpokladaná tvorba fondov celkom a použitie fondov sú rozpočtované nasledovne - tvorba fondov celkom 5,840 089 mld. korún, použitie fondov 5,840 089 mld. Sk, v tom základný fond zdravotného poistenia 5,202 078 mld. korún, rezervný fond 47,378 mil. korún, účelový fond 199,994 mil. Sk, správny fond 390,639 mil. Sk, c) žiada Spoločnú zdravotnú poisťovňu, aby 3 mil. Sk vyčlenila zo správneho fondu na vypracovanie vlastnej koncepcie liekovej politiky." Ďakujem za pozornosť.

J. Migaš, predseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pýtam sa pána predsedu Správnej rady, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.

R. Martančík, predseda Správnej rady Spoločnej zdravotnej poisťovne: Veľmi stručne. Stotožňujeme sa s tu prednesenými návrhmi, i pokiaľ ide o vyčlenenie tých 3 mil. na vypracovanie vlastnej liekovej politiky, čo vítame. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

Čiže, návrh uznesenia bol prednesený v rozprave, čiže hlasovať budeme neskôr, ale v súlade s uznesením, ktoré bolo prednesené v rozprave.

Ďakujem pekne, pán predseda, ďakujem pekne spravodajkyni.

Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať ďalej, druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona o podmienkach premeny niektorých rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií na neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby (transformačný zákon).

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1195 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1195a.

Vládny návrh zákona odôvodní ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku pani Mária Machová. Nech sa páči, pani ministerka.

M. Machová, ministerka pre správu a privatizáciu národného majetku SR: Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, uznesením č. 1696 Národná rada Slovenskej republiky rozhodla o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní.

K vypracovaniu návrhu zákona pristúpilo ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku na základe rozhodnutia vlády Slovenskej republiky, ktorým bola prijatá koncepcia nových právnych foriem vzťahov medzi štátom a poskytovateľom verejných služieb. Táto koncepcia nadväzuje na audit štátnej správy, ktorý ako jeden zo spôsobov zmeny vlastníckych vzťahov štátnych organizácií odporúčal realizovať premenou na neziskové organizácie.

Tu hneď v úvode chcem, naozaj zdôrazniť, že predkladaný návrh zákona vzišiel z auditu štátnej správy a vzťahuje sa len na tie príspevkové a rozpočtové organizácie, ktoré sú vo vlastníctve štátu, a teda nie na príspevkové a rozpočtové organizácie, ktoré sú vo vlastníctve obcí, resp. s koncepciou reformy verejnej správy budú prechádzať na obce. Chcem to predoslať z toho dôvodu, lebo mnohé diskusie a aj pozmeňujúce návrhy smerovali do tej oblasti, aby aj príspevkové a rozpočtové organizácie, ktoré prechádzajú do majetku obcí, sa mohli transformovať na neziskové organizácie podľa tohto zákona. Jednoducho nie je to možné a na takýto postup bude potrebné nájsť iný právny rámec.

Predkladaný vládny návrh, ktorý bol predmetom naozaj dlhej diskusie v tripartite, v Legislatívnej rade vlády, vo vláde Slovenskej republiky, tak ako je predložený, je výsledkom skutočne takej krehkej rovnováhy medzi rôznymi názormi jednotlivých členov tripartity, ale aj Legislatívnej rady vlády na neziskové organizácie, na spôsob transformácie. A preto každý poslanecký návrh, ktorý by výrazne vychýlil túto krehkú dohodu medzi všetkými, ktorí posudzovali tento vládny návrh, by mohol znamenať, že v konečnom dôsledku nenájde doporučenie alebo nenájde hlas medzi inou časťou poslaneckej snemovne, a preto naozaj chcem poprosiť o rešpektovanie aj tohto faktu.

Predkladaný vládny návrh transformačného zákona vlastne vymedzuje rozpočtové a príspevkové organizácie, ktoré môžu byť predmetom transformácie, a detailne popisuje celý ten transformačný proces v jeho jednotlivých krokoch a v jednotlivých fázach, ako aj orgány a organizácie, ktoré v tých jednotlivých krokoch preberajú tú pomyslenú štafetu na ceste transformácie.

Predkladaný návrh transformačného zákona nezakladá nároky na štátny rozpočet a chcem predoslať, že všetky tie pozmeňujúce návrhy, ktoré boli prerokované v gestorskom výbore, tak ako sú uvedené v spoločnej správe, sú pre predkladateľa akceptované.

Vážený pán predseda, to je všetko do úvodného slova.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Pavlovi Prokopovičovi a prosím, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výboru o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani ministerka, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 78 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o podmienkach premeny niektorých rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií na neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby (transformačný zákon) (tlač 1195).

Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1696 z 25. októbra 2001 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie s termínom do 26. novembra 2001 týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ktorý zároveň určila aj ako gestorský výbor.

Uvedené výbory prerokovali návrh a gestorský výbor prerokoval a schválil podľa § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady uznesením č. 689 z 29. novembra 2001. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky návrh neprerokovali.

Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov uvedených v uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.

Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený vládny návrh zákona na prerokovanie, zaujali tieto stanoviská:

Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh 27. novembra 2001 a uznesením č. 756 odporučil Národnej rade návrh schváliť so zmenami a doplnkami.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu prerokoval návrh 14. novembra 2001 a uznesením č. 816 odporučil Národnej rade návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu prerokoval návrh 15. novembra 2001 a uznesením č. 370 odporučil Národnej rade návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi pripomienkami.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie prerokoval návrh 15. novembra 2001 a uznesením č. 407 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval návrh 14. novembra 2001 a neprijal platné uznesenie, lebo podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku nehlasovala za návrh uznesenia nadpolovičná väčšina prítomných poslancov. Teda z celkového počtu 10 poslancov bolo 7 prítomných, nebol nikto za, nikto proti a 7 sa zdržalo hlasovania.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval návrh 13. novembra 2001 a uznesením č. 666 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť.

Z uznesení výborov Národnej rady, ktoré som uviedol pred chvíľou, vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy s odporúčaním gestorského výboru, tak ako ste ich dostali v spoločnej správe pod bodom IV. Je celkovo 15 týchto pozmeňujúcich návrhov.

Dovoľte mi jednu poznámku. Napriek tomu, že bod 10 odporúča gestorský výbor schváliť, je potrebné si všimnúť, že tento bod 10 rieši presunutie poradia odsekov nahradením odseku 3 odsekom 2. Avšak vzhľadom na to, že v predchádzajúcom bode, v bode 9, tým, že bol podaný pozmeňujúci návrh, ktorým, tým, že sa tam vkladá určitá časť, automaticky sa označujú nanovo aj odseky, odseky 2 a 3 sa označujú ako 3 a 4, teda bod č. 10 je už tým pádom bezpredmetný. Je to prerokované aj s legislatívnym odborom Kancelárie Národnej rady, ako aj s predkladateľom. Odporúčam teda bod 10 vyňať na osobitné hlasovanie napriek tomu, že gestorský výbor odporúčal schváliť, aby sme tento bod neschválili. Na základe toho budem potom po ukončení rozpravy odporúčať, aby sme hlasovali nasledovne: o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 7, 8, 9, 11, 12, 13, 14 a 15 spoločne s odporúčaním schváliť ich, o bode 6 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho a bod 10, už som pred chvíľou spomínal, bude vyňatý na osobitné hlasovanie. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť ho, ale po tých argumentoch, ktoré som predložil, vás prosím, aby sme hlasovali s odporúčaním neschváliť ho.

Po ukončení rozpravy budem takisto odporúčať na základe poverenia gestorského výboru Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o podmienkach premeny niektorých rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií na neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby (transformačný zákon) schváliť so zmenami a doplnkami, tak ako ich pred tým schválime. Ďakujem pekne. Pán predseda, môžete otvoriť rozpravu k tomuto bodu programu.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem. Nech sa páči, zaujmite miesto spravodajcov.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa prihlásil pán poslanec Hóka, čiže jemu dávam slovo a potom je možnosť prihlásiť sa ústne. Takže pán poslanec Hóka písomne sa prihlásil. Nech sa páči.

L. Hóka, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Vážená pani ministerka, ctená Národná rada, dovoľte mi, aby som podľa § 29 ods. 1 a § 82 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predložil pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k prerokovávanému vládnemu návrhu, čo ste dostali ako tlač 1195.

Navrhujem tam doplniť názov "zákona o podmienkach premeny niektorých rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií na neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby" tak, že názov zákona sa mení a dopĺňa: "a o zmene a doplnení zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov".

Ďalej navrhujem označiť paragrafové znenie návrhu zákona o podmienkach premeny niektorých rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií na neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby ako čl. I.

Ďalej navrhujem vypustiť § 9 - účinnosť transformačného zákona. Navrhujem ju potom upraviť ďalej v čl. III. Ako zdôvodnenie uvádzam, že ide o legislatívnotechnické úpravy v nadväznosti na doplnenie názvu - "tzv. transformačného zákona".

Ďalej navrhujem doplniť zákon o podmienkach premeny niektorých rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií na neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby ako čl. II, ktorý pozmeňuje a doplňuje zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení zákona č. 254/1992 Zb., ústavného zákona č. 541/1992 Zb., zákona č. 544/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 17/1993 Z. z., ďalej zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 172/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 60/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 172/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 244/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 369/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 190/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 4/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 56/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 322/1996 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 352/1996 Z. z., zákona č. 210/1997 Z. z., zákona č. 211/1997 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 221/1998 Z. z., zákona č. 253/1999 Z. z., zákona č. 122/2000 Z. z. a zákona č. 441/2000 Z. z.

Čl. II by znel:

"1. V § 19a odseky 1 a 2 by zneli:

"Odsek 1: Do splatenia celej kúpnej ceny, jej príslušenstva a splnenia všetkých zmluvných záväzkov a povinností je nadobúdateľ privatizovaného majetku povinný odo dňa účinnosti zmluvy strpieť, aby fond kontroloval stav a nakladanie s privatizovaným majetkom a na ten účel nahliadal do účtovných dokladov nadobúdateľa privatizovaného majetku. Uvedené sa vzťahuje aj na obchodné spoločnosti, v ktorých má fond majetkovú účasť a ktoré sú predmetom predaja.

Odsek 2: Do splatenia celej kúpnej ceny, jej príslušenstva a splnenia všetkých zmluvných záväzkov a povinností je prevod privatizovaného majetku alebo jeho časti nadobúdateľom na inú osobu alebo jeho vklad do obchodnej spoločnosti, alebo jeho založenie v prospech tretích osôb, alebo jeho prenájom, iba ak by išlo o zmluvu s dobou nájmu kratšou ako jeden rok a s výpovednou lehotou kratšou ako 3 mesiace, možný len po predchádzajúcom písomnom súhlase fondu. Predchádzajúci písomný súhlas fondu je potrebný aj pri obchodných spoločnostiach, v ktorých majetkové účasti na podnikanie v obchodnej spoločnosti sú predmetom predaja. Ak nadobúdateľ privatizovaného majetku nedodrží pri nakladaní s týmto majetkom uvedený postup, prevod privatizovaného majetku alebo jeho časti alebo jeho vklad do obchodnej spoločnosti, alebo jeho založenie v prospech tretích osôb, alebo jeho prenájom sú neplatné."."

Ako odôvodnenie uvádzam, že návrh tohto ustanovenia zabezpečuje zvýšenie ochrany pohľadávok fondu vo vzťahu k nadobúdateľom privatizovaného majetku, ktoré vznikajú nesplatením časti kúpnej ceny, úrokov a nesplnením všetkých zmluvných záväzkov. Navrhuje sa rozšíriť kontrolné oprávnenie fondu aj voči obchodným spoločnostiam, ktorých majetková účasť fondu je predmetom predaja. V praxi dochádza k situáciám, keď účtovníctvo nadobúdateľa je v poriadku, prakticky však nevykonáva žiadnu činnosť alebo hospodárenie obchodnej spoločnosti, v ktorej majetkovú účasť nadobúdateľ získal od fondu, je neefektívne a smeruje sa k tzv. konkurzu. V týchto prípadoch chýbajú kontrolné právomoci fondu voči spoločnostiam. Pri zistení nedostatkov bude môcť fond vykonať príslušné opatrenia voči nadobúdateľovi.

"2. V § 28 ods. 3 písm. b) sa dopĺňa 9., 10. a 11. bodom, ktoré znejú: "9. bod - na posilnenie štátnych finančných aktív podľa osobitného predpisu -, bod 10 - na vysporiadanie cenových rozdielov k cenám tepla a teplej úžitkovej vody pre občanov za roky 1997 a 1998, ktoré vznikli v dôsledku zmien dotačnej politiky štátu v regulácii cien tepla a teplej úžitkovej vody -, bod 11 - na finančné kompenzácie nákladov obcí na vybudované plynárenské a elektroenergetické zariadenia, ktoré boli bez náhrady prevedené do vlastníctva štátu."."

Ako odôvodnenie uvádzam:

K bodu 9: Dané riešenie použitia prostriedkov Fondu národného majetku Slovenskej republiky umožní vláde kryť výdavky, ktoré nie sú zahrnuté v štátnom rozpočte, pričom tieto výdavky nebudú zvyšovať štátny dlh Slovenskej republiky. Podľa platného zákona č. 92/1991 Zb. príjmy a výdavky fondu nie sú súčasťou štátneho rozpočtu. Z tohto dôvodu nebudú tieto prostriedky použité prostredníctvom štátneho rozpočtu, ale v súlade s rozhodnutím vlády posilnia štátne finančné aktíva zo zdrojov Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

K bodu 10: Dané riešenie použitia prostriedkov Fondu národného majetku Slovenskej republiky umožní odstrániť finančnú nerovnováhu na trhu s teplom, v ktorej vzniklo cenovým rozdielom, keď od roku 1997 sa začalo realizovať postupné zvyšovanie maximálnej ceny tepla a teplej úžitkovej vody so súčasným výrazným skrátením štátnych dotácií do tepelnej energetiky. Dôsledkom tejto situácie v rokoch 1997 a 1998 bolo znižovanie solventnosti dodávateľov tepla, vysoké zadlženie bytových družstiev a ohrozenie plynulej dodávky tepla pre domácnosti. Vyriešenie tohto problému sa bytostne týka všetkých vlastníkov domov, bytov, výrobcov a distribútorov tepla, obcí, Slovenského zväzu bytových družstiev, ako aj ostatných fyzických aj právnických osôb. Ministerstvo financií Slovenskej republiky v priebehu roka 2001 vyrovnalo finančné deficity za teplo a teplú úžitkovú vodu, ktoré vznikli v priebehu roka 1999, a uznalo aj opodstatnenosť nároku na vysporiadanie týchto deficitov za roky 1997 a 1998. Nakoľko riešenie tohto problému je mimo možností štátneho rozpočtu, návrh na riešenie deficitu je spojený s využitím zdrojov z privatizácie.

K bodu 11: Dané riešenie použitia prostriedkov Fondu národného majetku Slovenskej republiky umožní vysporiadať náklady miest a obcí na vybudovanie plynárenských a elektroenergetických zariadení prevedených do správy bývalých štátnych podnikov.

V bode 3 navrhujem v § 29 ods. 9 takéto znenie: "Fond môže postúpiť svoje pohľadávky voči nadobúdateľom privatizovaného majetku verejnou súťažou alebo na základe verejnej dražby."

Ako zdôvodnenie uvádzam, že v záujme zlepšenia likvidity fondu a pri použití transparentných metód sa umožňuje časť pohľadávok fondu predovšetkým pohľadávky obtiažne vymáhateľné odpredať. Obtiažne vymáhateľné pohľadávky sú pohľadávky, na vymoženie ktorých by náklady presiahli výťažok z vymáhania alebo pri ktorých je pravdepodobné, že by nedošlo ani k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky.

A na záver navrhujem doplniť čl. III, ktorý by mal znenie: "Tento zákon nadobúda účinnosť 1. marca 2002."

Na záver mi dovoľte, aby som vás požiadal o podporu mojich návrhov a doplnil, že navrhujem spôsob hlasovania, aby sme spoločne hlasovali o bodoch 1, 2, 3 a 4, osobitne o bodoch k čl. II, I a III a ďalej osobitne o bode 4 k čl. III. Ďakujem, pán predseda, skončil som.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.

Do rozpravy hlási sa ďalej ústne pani poslankyňa Keltošová, pán poslanec Husár a pán poslanec Ferkó. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne.

Medzitým sú prihlášky do faktických poznámok na vystúpenie pána poslanca Hóku - pán poslanec Ambróš ako prvý, pán poslanec Finďo ako druhý. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

Pán poslanec Ambróš, nech sa páči.

L. Ambróš, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia, ja by som na margo toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý prečítal pán poslanec Hóka, chcel podotknúť, že vzhľadom na to, že tie skutočnosti, ktoré prečítal, sú veľmi vážne a ohrozujú existenciu správcovských organizácií niekoľko stotisíc bytov na Slovensku a že ide o veci, ktoré sme nedokázali vyriešiť od roku 1997 a 1998, by som vás chcel požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, aby sme vlastne napravili to, čo sa v tom predchádzajúcom období nejako zanedbalo. A preto podporujem pozmeňujúci návrh, ktorý pán Hóka predniesol. Ďakujem pekne za pozornosť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Finďo.

P. Finďo, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcel by som upozorniť na veľmi dôležitú skutočnosť, že tento transformačný zákon sa rodil za veľmi zložitých okolností. A tie zložité okolnosti viedli k tomu, že jeho súčasná podoba je odladená tak, aby spĺňala tie najdôležitejšie kritériá, ktoré boli vytýčené pre tento typ právnej normy. Predložený pozmeňujúci návrh a doplňujúci návrh, si myslím, ide vysoko-vysoko nad rámec predloženého pôvodného návrhu zákona. A aj keď nespochybňujem tú skutočnosť, že je potrebné riešiť otázky tepelného hospodárstva, správcovstva a pod., ten rozsah sa mi zdá predsa len dosť veľký, akým sa zasahuje do tohto zákona. Nechcem vám vravieť, či ho podporujem alebo nepodporujem, ale v každom prípade sa obávam, že by mohlo dôjsť k narušenie tej krehkej rovnováhy, ktorá pri schvaľovaní tohto zákona sa bude očakávať. Ďakujem za slovo.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pani poslankyňa Keltošová.

O. Keltošová, poslankyňa: Vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, už aj z vystúpení predrečníkov je jasné aj z vystúpenia predkladateľky je zrejmé, že tento návrh zákona, ktorý bol vykonaný na základe auditu, má skutočne veľmi krehkú rovnováhu.

Dovoľte, aby som aj ja prispela zopár poznámkami práve na margo tejto krehkej rovnováhy alebo krehkej zhody po prvé vôbec o jeho potrebnosti v tomto období, keď ešte nemáme v praxi odskúšaný tzv. kompetenčný zákon, ešte len včera boli zvolení noví predsedovia vyšších územných celkov, ešte sa nestretli regionálne parlamenty a my už teraz týmto návrhom zákona ideme doslova urobiť lacný výpredaj alebo, nazvime to, bezodplatnú privatizáciu mnohých rozpočtových a príspevkových organizácií, pričom sami nevieme, ako vyššie územné celky budú možno niektoré z týchto zariadení, z týchto budov, z týchto majetkov potrebovať. Nie je mi celkom jasné ani z vystúpenia pani ministerky, prečo musíme prijímať tento návrh zákona s účinnosťou od 1. 1., keď ešte skutočne jednotlivé vyššie územné celky ani dokonca samosprávy nemajú jasno v tom, do akej miery, v akom rozsahu rátajú alebo chceli by rátať s majetkom štátu. To je moja úvodná poznámka.

Moja druhá poznámka a zároveň otázka na pani ministerku je, prečo v takomto závažnom návrhu zákona, kde ide o transformáciu veľkého objemu štátneho majetku, sa využilo negatívne ustanovenie o vymenovaní niektorých organizácií, na ktoré sa zákon nevzťahuje. Z tohto hľadiska mne vôbec nie je jasné, či tento transformačný zákon sa bude vzťahovať aj na rozpočtové a príspevkové organizácie, ktoré sú v súčasnosti v zriaďovateľskej pôsobnosti krajských a okresných úradov, o to viac, že v poslednom čase sa zvažuje zrušenie okresných úradov. Hovorí sa takisto o zriadení novej špecializovanej štátnej správy minimálne na úseku školstva.

Moja tretia poznámka, takisto negatívna, je, že sa obávam, že ak by sme takto urýchlene transformovali na neziskové organizácie tieto rôzne rozpočtové a príspevkové organizácie, mohli by sme tým spustiť nekontrolovaný proces a mohol by vzniknúť skutočný chaos vo verejnom sektore tak z hľadiska prevodu kompetencií, ako aj zabezpečenia činností vrátane ich financovania. Pokiaľ sa to s transformáciou rozpočtových a príspevkových organizácií myslí plne vážne a so všetkou zodpovednosťou, podľa mňa je nutné, priam nevyhnutné v tomto transformačnom zákona jednoznačne vymedziť organizácie, na ktoré sa zákon vzťahuje, to je po prvé, po druhé, zároveň určiť aj reálne termíny realizácie transformácie tak, aby sa neochromil celý chod verejnej správy vrátane prevodu kompetencií na samosprávu.

Z transformačného návrhu zákona nie je zrejmé, čo sa v skutočnosti sleduje touto transformáciou. Pokiaľ sa transformáciou má sledovať napr. zefektívnenie verejnej správy a zníženie výdavkov štátneho rozpočtu, mali byť tieto zámery vyjadrené jednoznačne v tomto návrhu transformačného zákona vrátane nevyhnutných kvantifikácií, napr. osobitne v dôvodovej správy, čo tam nie je. Nemôžem sa uspokojiť s veľmi zjednodušeným konštatovaním, ktoré je uvedené v dôvodovej správe, že návrh zákona nebude mať negatívny dopad na štátny rozpočet ani nevyvolá zvýšenie počtu pracovníkov. Môj dojem je opačný, že to vyvolá zníženie počtu pracovníkov.

Chcem upozorniť na to, že v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách treba kvantifikovať všetky dôsledky na štátny rozpočet vrátane prínosov pre štátny rozpočet vo forme predpokladaného zníženia výdavkov, resp. efektov pre štátny rozpočet všeobecne vrátane dôsledkov napr. prechodu zamestnancov zo štátnej správy a verejnej správy do systému neziskových organizácií. To tam tiež nie je. Transformačný zákon bude mať okrem priamych dôsledkov na štátny rozpočet aj veľké dôsledky, pokiaľ ide o majetok štátu a majetkové práva súvisiace s ním. V skutočnosti transformáciou rozpočtových a príspevkových organizácií prispejeme k trvalému zníženiu rozsahu majetku štátu, pretože v skutočnosti pôjde o bezodplatné poskytnutie, alebo darovanie majetku štátu neziskovým organizáciám. Nazdávam sa, že takéto veľkorysé gestá darovania majetku štátu neziskovému sektoru si nemôžu dovoliť ani vyspelejšie ekonomicky prosperujúce štáty, než je Slovenská republika.

V súvislosti s prevodom majetku štátu treba poukázať aj na právne problémy prevodu majetku. V čase rozhodovania vlády o transformácii rozpočtových a príspevkových organizácií sa majetok štátu prevádza na neexistujúcu neziskovú organizáciu. Štát týmto spôsobom daruje majetok bez ohľadu riešenia zodpovednosti napr. za nakladanie s majetkom. Vzhľadom na to, že rozpočtové a príspevkové organizácie v podstate vznikli na plnenie úloh štátu, treba upozorniť aj na to, že okrem požiadavky financovania neziskových organizácií zo štátneho rozpočtu nie je zrejmé, aké bude mať štát prostriedky na vymožiteľnosť plnenia úloh štátu v príslušnej oblasti, ktorá bude zabezpečovaná touto transformáciou.

V návrhu zákona vidím aj niektoré nejasnosti, napr. v § 5 ods. 5, kde sa stanovuje, že vláda zruší rozhodnutie o transformácii, ak záujemca nevloží majetok, pričom v rozhodnutí o transformácii, to je § 5 ods. 3, sa medzi náležitosťami rozhodnutia povinnosť vloženia majetku záujemcom neustanovuje.

Rovnako nie je riešený problém, ktorý môže nastať po zrušení transformačného rozhodnutia vládou podľa spomínaného § 5 ods. 5, najmä, kto a akým spôsobom bude nakladať s majetkom transformovanej organizácie vrátane jej činnosti a pracovnoprávnych vzťahov dotknutých zamestnancov.

Ak vychádzam z ustanovení § 2 ods. 5 návrhu zákona, ukazuje sa, že podmienky záujemcu môže splniť len rozpočtová alebo príspevková organizácia alebo právnická alebo fyzická osoba, ktorá má povolenie na vykonávania príslušnej činnosti podľa osobitných predpisov, resp. aj zamestnanci transformovanej organizácie pri splnení stanovených podmienok. Z tohto hľadiska podľa mňa neobstojí zdôvodnenie v dôvodovej správe na strane 2 o zrovnoprávnení, vytvorení zdravého konkurenčného prostredia a podobne. S prihliadnutím na to, že transformácia rozpočtových a príspevkových organizácií sa dotýka predovšetkým rozpočtových pravidiel, pokiaľ ide o zrušenie týchto organizácií, dotýka sa tiež finančných vzťahov k neziskovým organizáciám, ako aj nakladania s majetkom štátu. Som to názoru, že členom komisie pre posúdenie transformačných projektov a transformačných návrhov by malo byť aj ministerstvo financií.

Taktiež mi nie je jasné, o akého zástupcu neziskovej organizácie v odbornej komisii pôjde, resp. či je vôbec nevyhnutná účasť tretieho sektora v odbornej komisii na posúdenie transformácie majetku štátu.

Z návrhu zákona mi tiež nie je zrejmé, ako sa na ňom podieľalo také rozhodujúce ministerstvo z hľadiska kompetencií v otázkach rozpočtových pravidiel, správy majetku štátu, akým je ministerstvo financií.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vzhľadom na nedostatky, ktoré som uviedla k predmetnému návrhu podávam návrh na uznesenie. Môj návrh znie: "Národná rada v zmysle zákona o rokovacom poriadku, § 83 ods. 1 a § 73 ods. 3 písm. b), sa uznáša, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona o podmienkach premeny niektorých rozpočtových a príspevkových organizácií na neziskové organizácie." Prosím o podporu tohto môjho návrhu. Ďakujem.