M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou chcú vystúpiť traja poslanci. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok.
Ako prvá má slovo pani poslankyňa Tóthová. Nech sa páči.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Ja sa plne stotožňujem s vystúpením pána poslanca Osuského v tej časti, kde hovoril, že filozofia celého zákona je ako šikmá veža v Pise. Skutočne je to odklon, a to, čo je predložené, sa pozmeňujúcimi návrhmi nedá zlepšiť. Ja si dovolím tvrdiť, že vysokoškolský zákon prijatý v roku 1990 je na vyššom stupni demokracie a pokroku ako ten materiál, ktorý je teraz predložený v parlamente. Katastrofálna je aj legislatívna technika, systém vyjadrovania, presnosť pojmov a podobne.
Pán minister, čo vám to napadlo vôbec takýto zákon doniesť? Ja nevidím na to argumenty. To vôbec nepomôže vysokému školstvu. Tam treba úplne iné opatrenia robiť. A mne je veľmi ľúto, že za tejto vlády vysoké školy idú dolu vodou, pretože v roku 1997 prejavili zahraničné vysoké školy a zahraničie veľký záujem študovať na našich vysokých školách, a po vašich krokoch ten záujem rapídne odpadol. Z Izraelu chceli študovať farmáciu a podobne. Čiže slovenské vysoké školstvo bolo v rozvoji na stupni vývozu, opakujem, vývozu vysokoškolského vzdelania. A vaše postupy, či už finančné dusenie učiteľov vysokých škôl, ako aj samotných fakúlt a ich rozvoja, a prvé myšlienky rušenia škôl to všetko zničili... (Zaznel zvuk časomiery.)
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pán poslanec Mikloško, nech sa páči.
F. Mikloško, poslanec: Ja by som v súvislosti s tým, ako som počúval pána poslanca Osuského, poprosil pána ministra, keby veľmi stručne, ale predsa mohol povedať genézu vzťahov medzi týmito orgánmi, ktoré sa tu dnes sťažujú, a medzi tou skupinou, resp. ministerstvom, ktorá tvorila tento zákon. To by ma veľmi zaujímalo, pretože odrazu sú tu isté dokumenty, ktoré sú alarmujúce atď. Dobre? A ešte druhá vec. Veľmi sa mi páči, ako to už kolega Osuský vie, pojem terminus technicus "Rada rektorov, spol. s r. o.". Rada rektorov, spol. s r. o., aká je jej funkcia? Okrem toho, že jej jednotliví členovia majú právo z času na čas nosiť reťaz na krku. To by ma zaujímalo.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pán poslanec Benčat.
J. Benčat, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja som svoj generálny názor vyjadril pred chvíľkou v jednej faktickej poznámke. Chcel by som ju doplniť a stotožňujem sa vlastne s predrečníkom, ktorý rozvinul tie moje myšlienky alebo tie moje závery, čo som tu povedal v stručnosti.
Áno, v Európe je to tak i tak. My často pri tvorbe nielen tohto zákona, ale aj mnohých iných zákonov, tvorcovia týchto zákonov sa oháňajú, že to tak v Európe je potrebné, že to tak v Európe robia alebo že to súvisí s naším vstupom. Často je to demagógia. My si nevieme v niektorých zákonoch, aj v tomto zákone, zachovať možnože svoju tvár. My často mechanicky preberáme to, čo u nás už je možnože prekonané, alebo lepšie sa robí. Zoberte si, ja neviem, u nás sa začalo vehementne dvojstupňové štúdium a tak ďalej atď. na vysokých školách. Zoberte si Oxford, ja neviem, či by v takom Oxforde pristúpili na nejaký dvojstupňový systém vzdelávania najprv bakalárov a podobne. Alebo zoberte si Cambridge, zoberte Sorbonu, slávne univerzity, ktoré majú svoju charakteristiku. Sú preto slávne, že majú svoj spôsob vychovávania vysoko kvalitných odborníkov. Veď predsa úlohou každého vysokého školstva v každom štáte Európy, a tobôž aj u nás, je, aby sme našli metódy, ako toto dosiahnuť. A mechanickým kopírovaním niečoho, čo u nás nie je zažité, často chybíme vlastnej veci.
Takže treba zvážiť aj tie veci, ktoré sa tu podsúvajú, že to teda Európa tak chce alebo nechce. Možnože v niektorých prípadoch chce a možnože nechce. Ani to nie je nutné robiť. Takže buďme trošku aj sami sebou. A toto tvrdenie nie je len tým podložené, že to ja hovorím alebo že to tu viacerí rečníci hovoria. Ale veď je to podložené aj tým, že naši absolventi sú pomerne dobre odoberaní vonku. Veď končia v našom systéme školstva a sú perfektne umiestnení v západných štruktúrach.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Na svojich predrečníkov chce reagovať pán poslanec Osuský. Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.
P. Osuský, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem kolegom, ktorí reagovali na moje vystúpenie. Pánovi poslancovi Ferkovi Mikloškovi chcem povedať len toľko, že som nehovoril o "Rade rektorov, spol. s r. o.", aj keď tento jeho bonmot má priam čaro nechceného, ale musím povedať, že Konferencia rektorov je ctené občianske združenie, ktoré nepochybne reprezentuje najvyššie hlavy univerzít a vysokých škôl. Nič menej. Ešte raz musím podčiarknuť, že jediným reprezentantom akademickej obce zo zákona v záležitostiach, ako je tvorba zákonov, je Rada vysokých škôl Slovenskej republiky.
Chcem povedať, že duch, o ktorom hovorím, je záležitosť, ktorú vo svojej kandidátskej reči pregnantne vyjadril profesor Ladislav Kováč, keď kandidoval na rektora UK. Tam mnohí kandidáti hovorili o svojich manažérskych schopnostiach. Momentálne by som do tejto polohy posunul peniaze. Tie sú problém a je to vec, ktorá sa nevyrieši ani dnes, ani zajtra. On však povedal: "Rektor nemusí byť ani tak manažér, ale musí byť osobnosť." Musím povedať, že presne o toto ide. Ten zákon, samozrejme, keďže obsahuje časť venovanú finančným prostriedkom, je i o tom. Ale to, ako sa bude na tých univerzitách žiť, rozhoduje okrem finančných tokov i duch a demokratickosť toho zákona a existencia nezávislých samosprávnych štruktúr. Inými slovami, ak vysokým školám v dohľadnom čase nemôžeme dať toľko peňazí, koľko potrebujú, môžeme im dať minimálne toľko demokracie, aby znovu nezamrzli v permafroste apatie a rezignácie, ktorá by sa pri takomto duchu zákona na školách rozhostila. Ďakujem.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Dámy a páni, uzatváram všeobecnú rozpravu o tomto bode nášho rokovania.
Pýtam sa predkladateľa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave. Áno. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
M. Ftáčnik, minister školstva SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, bola to bohatá rozprava a treba na ňu reagovať, aby som vysvetlil niektoré veci, ktoré ste tu znosili pod čiernu zem a ktoré si to podľa môjho názoru nezaslúžia.
V prvom rade chcem povedať, že návrh zákona nerobíme pre Európsku úniu, robíme ho pre seba. Legislatíva v oblasti vzdelávania nie je súčasťou spoločnej legislatívy. Nepatrí teda medzi oblasti prioritné, ktoré sa aproximujú, a je na nás, ako si veci rozhodneme. My môžeme a budeme pritom rešpektovať trendy, ktoré sa v oblasti vysokoškolského vzdelávania v tejto chvíli v Európe odohrávajú, to je Bolonská deklarácia - spoločná snaha európskych krajín vo výstupoch byť kompatibilní. Presadzovať mobilitu, teda posun študentov z jednej školy na druhú bez toho, aby museli opakovať semester, keď sa vrátia, a poznali to, čo sa deje v Európe širšie. Toto všetko podľa môjho názoru podporí aj táto snemovňa a nemá s tým problém.
Ale keď tu boli predstavitelia Európskej asociácie univerzít, čo je renomovaný orgán združujúci európske univerzity ako také, a urobili evaluáciu dvoch našich najväčších a najrenomovanejších vysokých škôl, to je Univerzita Komenského a Slovenská technická univerzita, tak vo svojich správach títo ľudia, ktorí sa na nás pozerali zvonku, z pohľadu svojej vlastnej skúsenosti, konštatovali, že obe naše vysoké školy, rovná sa aj všetky ostatné, sú konfederáciami fakúlt. To znamená, fakulty majú silné právomoci a rektor je len človek, ktorý navonok reprezentuje školu, ale de facto nemá nástroje a možnosti zabezpečiť rozvoj tejto školy. To je prvé konštatovanie, z ktorého sme vytvorili tézu obsiahnutú v koncepcii, že treba posilniť integritu vysokej školy.
Po druhé pohľad študentov. Dnes je štúdium, áno, tak ako to povedal pán poslanec Osuský, organizované na fakultách. Ale ak by si študent chcel zapísať prednášku na susednej fakulte, tak sú vysoké školy, na ktorých by s tým mal problémy. Sú vysoké školy, kde mobilita z jednej fakulty na druhú by bola problematická. To je napríklad dôvod, prečo Študentská rada vysokých škôl, ktorá je tiež orgánom samosprávy zo zákona, podporuje túto právnu normu a hovorí, že treba ju prijať. Má teda iný názor ako Rada vysokých škôl, tak ako to bolo povedané.
Keď sme povedali v koncepcii, že navrhujeme zrušenie právnej subjektivity fakúlt, a povedali sme, že ju nahradíme sústavou garantovaných kompetencií, ktoré fakulty budú mať, mali sme na mysli presne to, čo tu povedal pán poslanec Osuský, že senáty, tak ako doteraz, budú rozhodovať o problematike štúdia. A to je, prosím, v návrhu zákona obsiahnuté. To ste, pán poslanec, vašim kolegom nepovedali, že váš senát naďalej bude rozhodovať o otázkach štúdia presne takým istým spôsobom ako doteraz, pretože mu to garantuje tento zákon v § 22. Je to presne tak a bude rozhodovať o mnohých ďalších veciach.
Tie sporné veci, keď sme sa pýtali dekanov: Vážení páni dekani - ktorí sa iste obracali aj na mnohých z vás -, v čom vám bude chýbať tá právna subjektivita? Identifikovali sme dve citlivé oblasti pre každého dekana. Pracovnoprávne vzťahy a podnikateľská činnosť. V pracovnoprávnych vzťahoch dekan chce byť ten, kto bude rozhodovať o prijímaní na vysokú školu bez toho, aby sa musel pýtať rektora, či môže, alebo nemôže. Náš návrh to umožňuje rovnako za podmienky, že sa prijíma na vysokú školu, to znamená, že učiteľ, resp. nepedagogický zamestnanec bude prijatý na univerzitu ako celok. A po druhé, že takú právomoc dekan, resp. fakulta bude mať.
Pôvodný návrh ministerstva bol ten, aby si rozdelenie právomoci vo vnútri školy demokraticky rozdelili priamo na samotnej škole prostredníctvom štatútu vysokej školy. Viete, kto schvaľuje štatút? Akademický senát univerzity. (Reakcie z pléna.)
Navrhuje ho rektor. Áno, ale schvaľuje ho senát. To znamená, môže ho meniť, môže ho meniť, pretože môže k nemu dávať pozmeňujúce návrhy, jednoducho môže ho neschváliť. Senát obsahuje zástupcov všetkých fakúlt z danej vysokej školy. To znamená, naše riešenie, ktoré sme pôvodne navrhovali a ktoré bolo alternatívou pred prerokovaním zákona vo vláde, by znamenalo dohodu na škole. Dohodu medzi rektorom a medzi akademickými zástupcami jednotlivých fakúlt. To si stále myslím, že by bolo riešenie, ktoré by znamenalo tú rovnováhu, ktorú hľadáme vo vyvážení právomoci univerzity ako celku a fakúlt ako predstaviteľov, teda jednotlivých jednotiek vysokej školy, ktoré zabezpečujú výučbu v dobre definovaných študijných odboroch a študijných celkoch.
Myslím si teda, že je možné opraviť to, čo ste nazvali, že sa nedá, že filozofia návrhu zákona je jednoducho neopraviteľná. Nie je to pravda! Pretože ste redukovali svoje výhrady v tejto veci len a len na právnu subjektivitu fakúlt. Prosím teda, keby sme o tejto veci diskutovali tak, ako my už dva a pol roka diskutujeme s akademickou obcou. A je to jediný bod, ktorý uviedla Rada vysokých škôl z neprijatých návrhov a pripomienok k návrhu zákona o vysokých školách.
Odpovedám pánovi poslancovi Mikloškovi. Rada vysokých škôl sformulovala možno 80 pripomienok. Prakticky všetky sú obsiahnuté v tom návrhu s výnimkou jednej jedinej - právna subjektivita fakúlt. Nevedeli sme to lepšie vyriešiť ako to, čo sme ponúkli vláde. Vláda si vybrala alternatívu. Je možné vrátiť sa k tej druhej alternatíve, ktorá bola predmetom posudzovania. Toto je, prosím, jediný zlomový moment, ktorý vo vás vytvára dojem, že tu nastáva éra centralizácie, že všetko bude riešiť lektor. Nie je to pravda! V návrhu zákona sú obsiahnuté garantované právomoci. Napríklad otázka podnikateľskej činnosti skončila tak, ako to navrhovalo ministerstvo. Podnikateľskú činnosť budú vykonávať fakulty v rozsahu a za podmienok, ktoré budú stanovené v štatúte vysokej školy. To znamená presne podľa dohody, ktorá sa dosiahne na danej vysokej škole. Na veľkej škole to bude, prirodzene, na fakultách, na menšej škole to možno bude sústredené na univerzite ako na celku. Toľko, prosím, k tej poznámke, že filozofia návrhu zákona je pomýlená. Nepomenovali ste žiadnu inú filozofiu a sústreďovali ste svoje výhrady do problematiky právnej subjektivity. Ja ju vnímam v tejto chvíli ako jeden z dvoch najcitlivejších bodov tohto predloženého návrhu zákona popri téme poplatky, ktorá nepochybne bude predmetom diskusie v druhom čítaní.
Dovoľte veľmi stručne k niektorým konkrétnym pripomienkam, ktoré tu odzneli v diskusii. Poplatky naozaj tvoria, začala sa nimi táto diskusia, citlivú otázku a rozhodne sa nakoniec na pôde tejto snemovne. Chcem pripomenúť váženým kolegom, že už minulá vláda mala vo svojom programovom vyhlásení zavedenie poplatkov na vysokých školách v nadväznosti na sociálne opatrenia, ktoré uvažovala prijať. Nezaviedla poplatky, to jej slúži ku cti, ale to bolo viazané na sociálne kompenzácie, medzi ktoré, vážený pán poslanec, patrí aj otázka odpúšťania, odpúšťania poplatkov v prípade, že sú zavedené. Rektori vysokých škôl v Európe, kde sú zavedené poplatky, majú takúto právomoc odpúšťať poplatky a berie sa to ako jeden z nástrojov sociálnej kompenzácie popri štipendiách a pôžičkách, ktoré už u nás fungujú. Kľúčová otázka v tejto oblasti je rovnosť šancí. Ak parlament dokáže nájsť riešenie, ktoré bude znamenať zachovanie rovnosti šancí, teda neobmedziť šancu študovať pre akúkoľvek sociálnu skupinu, to bude potom dobrá odpoveď pre všetkých tých, ktorí sa uchádzajú o štúdium na vysokých školách.
K financovaniu vysokých škôl. Prosím, rešpektujme to, že štát aj vo vyspelých krajinách je rozhodujúcim činiteľom financovania. Pravda, jeho podiel na financovaní je rôzny. U nás je zhruba 10 % finančných prostriedkov, ktoré vysoké školy získavajú z mimorozpočtových zdrojov. Sú krajiny, kde je to 20, ale i 30 %. Tento návrh zákona vytvára šance na to, aby si školy mohli získavať zdroje. Je zavádzaním verejnosti, ak tu poslanci opozície tvrdili, že sme nenaplnili záväzok o 0,1 % hrubého domáceho produktu. Musím vysloviť smútok nad znalosťou pani poslankyne Slavkovskej, ktorá tvrdí, že nám na to chýba 800 mil. korún, pričom pravda je taká, že chýba 212 mil. korún. A tento parlament pri návrhoch k rozpočtu navrhuje zvýšiť prostriedky pre vysoké školy ešte vyššie. To znamená, 0,1 % bolo zachovaných v roku 2001 a bude zachovaných z vôle vás, poslancov Národnej rady, i v budúcom roku. (Reakcia z pléna.)
563 mil., pán poslanec, je požiadavka, ktorá vyjadruje celkové nároky vysokých škôl a je nad rámec toho 0,1 %. Ja netvrdím, že je neoprávnená. Zvyšujeme a chceme zvýšiť vysokým školám finančné prostriedky oproti minulému roku minimálne o 1 052 mil., čo je presne 0,1 % z hrubého domáceho produktu odhadovaného na budúci rok.
Rovnako neplatí tvrdenie pani poslankyne Muškovej, ktoré často opakuje, ale nevie ho doložiť číslami, že táto vláda znižuje finančné prostriedky pre školstvo. Vážená pani poslankyňa, trošku matematiky. V roku 1998, resp. 1999 bolo daných finančných prostriedkov vo výške 32 mld. pre všetky typy škôl. V budúcom roku to bude 40 mld. Ak je to menej ako v roku 1999, prosím, keby si počty s merbou zopakovala v niektorej základnej alebo možno strednej škole. (Reakcia z pléna.)
Áno, inflácia to je druhá otázka, samozrejme. Ale potom poďme diskutovať o tom, aké reálne prostriedky dávame aj na iné oblasti v spoločnosti a budeme vidieť, ako to funguje.
Prosím, k správnej rade a porovnaniu s Akadémiou. Prečo má mať vysoká škola správnu radu a Akadémia vied ju nemá mať? Ak dáme majetok vysokým školám do vlastníctva, na školách, ktoré takýto majetok majú, fungujú správne rady. Choďte sa opýtať vašich kolegov do Českej republiky, kde takéto správne rady zaviedli na vysokých školách. Všetkých členov tej správnej rady vymenúva minister školstva, čo v našom návrhu obsiahnuté nemáme, a vysoké školy vám povedia, že to je na prospech vysokých škôl, že sa dosiahlo prepojenie s podnikovou, podnikateľskou, bankovou sférou, ktoré doteraz chýbalo v takejto inštitucionalizovanej podobe. To má byť nástroj na zabránenie tunelovania majetku alebo niektorých takýchto obáv, ktoré ste tu vyslovili. Čiže správne rady majú tento účel a tento cieľ.
Pracovnoprávne vzťahy. Pán poslanec Drobný vo svojom vystúpení vlastne podporil ten návrh, ktorý sme dali, pretože uviedol argumenty, že niekedy sa potreboval rozlúčiť aj s človekom, ktorý jednoducho na škole nevykazuje dostatočnú produkciu a nemá ešte vek na to, aby bol uvoľnený zo školských služieb, a nemá vlastne na to nástroj. To znamená, tie riešenia, ktoré tam máme, sú vlastne opäť analogické s tým, čo je v Slovenskej akadémii vied. Tam už je dlhodobo zakotvené, že sa uchádzajú vedeckí pracovníci o dočasné pracovné miesta na čas určitý. Pretože to vyžaduje konkurencia, vyžaduje to dokázať, že mám na to, aby som sa mohol uchádzať znovu. Čas 65 rokov alebo vek 65 rokov ako horný limit ste uvádzali, že je v rozpore, ale je to obsiahnuté v zákone z roku 1990. V minulom volebnom období to nikto nenapadol, nikto to nespochybnil, nevypustil zo zákona, tak sme túto úpravu prevzali aj do terajšieho zákona. Je, samozrejme, na vás, či to má v ňom ostať, alebo nie.
K otázke akreditácie. Veľmi si cením tie poznámky, ktoré tu zazneli zo strany pána poslanca Drobného ako bývalého člena akreditačnej komisie. Tam je možné diskutovať o tom, ako ten problém zlepšiť.
Ak pán poslanec Osuský povedal, že zákon je postavený proti akademickej obci, že ideme proti nej čelom, ešte raz opakujem, nie je to pravda. Študentská rada vysokých škôl podporuje prijatie zákona. Rektori slovenských vysokých škôl ako predstavitelia exekutívy podporujú prijatie zákona. Rada vysokých škôl má jednu jedinú nenaplnenú podmienku - právna subjektivita. To je vec, ktorá sa dá dodiskutovať na pôde tohto parlamentu.
A ja chcem podporiť to, čo tu povedal pán poslanec Mikloško, nie je kam vrátiť ten zákon. Nie je kam vrátiť. O týchto veciach v akademickej obci, na ministerstve diskutujeme niekoľko mesiacov, ba prakticky už rokov. Niekto musí rozhodnúť. S konečnou platnosťou ste to vy, páni poslanci a panie poslankyne, pretože nikomu inému ústava nezveruje tú právomoc s konečnou platnosťou rozhodnúť o citlivých otázkach. Navrhujem vám teda, aby ste si zobrali na zodpovednosť to, že rozhodnete o konečnej podobe tohto zákona, a umožnili ste jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Musím povedať, že tí, ktorí navrhujú, aby sa s tým zákonom čakalo, odkladalo, aby sme jednoducho neprerokovali ten zákon, vrátili ho na dopracovanie, sú de facto proti reforme vysokého školstva. Nemôžem to inak povedať, pretože tu už brzdenie, oneskorovanie nemá priestor. Tie kľúčové veci sú vydiskutované v obci, obec ich vie sama pomenovať. Je na poslancoch, aby zvážili, akým spôsobom ich zakotviť do zákona. My sme k tomu schopní poskytnúť všetky legislatívne sily, ktoré máme, ale už treba rozhodovať. Citlivé veci postaviť na poslanecký stôl a rozhodnúť.
Ja som presvedčený, že norma, ktorú máme predloženú, približuje alebo rozvíja, nadväzuje na to, čo bolo prijaté v roku 1990, a zavádza do našej legislatívy ďalšie prvky európskeho zákonodarstva v oblasti vysokého školstva. To znamená, zákon je potrebný, dá sa s ním pracovať na pôde Národnej rady Slovenskej republiky. A veľmi prosím tento vážený poslanecký zbor, aby podporil prerokovanie tejto právnej normy v druhom čítaní. Veľmi pekne vám ďakujem. (Potlesk.)
M. Andel, podpredseda NR SR: Pán minister, ďakujem vám za vaše vystúpenie.
Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.
Š. Šlachta, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dovoľte mi pár slov, ktoré si nemôžem akosi odriecť, pretože jednak som 6 rokov pôsobil ako rektor vysokej školy, ale o to ani tak nejde, ale pôsobil som niekoľko rokov v troch vedeckých radách Komenského univerzity, Technickej univerzity a Vysokej školy múzických umení a myslím si, že som kompetentný, aby som sa vyjadril k niektorým veciam.
K tej diskusii, ktorá sa točila tu najmä okolo tej právnej subjektivity, potrebujem azda povedať toľko, tá myšlienka tej právnej subjektivity v tom roku 1990, samozrejme, veľmi rezonovala a bola jednoznačne podporovaná celou akademickou obcou a, samozrejme, aj uvítaná. Prečo je dnes problém? Problém je preto, pretože jednoducho tá právna subjektivita fakúlt nefungovala tak, ako fungovať mala. Miesto toho, aby sa fakulty otvorili, aby začala fungovať mobilita študentov, aby sa fakulty prekrývali študijnými plánmi, to všetko vyšlo navnivoč vo veľkej väčšine fakúlt. Fakulty sa jednoducho obmurovali jedným veľkým múrom. Uzatvorili sa do seba a to je dnes problém, samozrejme, o ktorom sa diskutuje a kvôli ktorému sa diskutuje. Čiže ja sám som tiež na pochybách, samozrejme, ako k tomuto zaujať stanovisko, ale to, čo sa tu ponúka, myslím si, je prijateľným riešením preto, aby sa urobil krok dopredu.
Tá právna subjektivita, teda tá mobilita tých študentov jednoducho nefungovala. Však z Univerzity Komenského boli študenti u nás, ktorí chodili na prednášky, chodili ilegálne. Jednoducho nebola šanca oficiálne ich zapísať. Teda oficiálne, aby si oni mohli ten predmet zapísať, aby to škola akceptovala.
Kreditný systém. Kreditný systém nie je problémom fakulty, nie je problémom školy. Kreditný systém je problém európskej mobility študentov, kde tí študenti dnes naozaj po tých školách chodia a proste ten spoločný kreditný systém musí začať fungovať. A ten problém je isteže aj finančný a isteže sú to aj pracovnoprávne vzťahy atď. Je to otázka aj osobnosti toho rektora, ktorý jednoducho buď sa s tou fakultou a s tými predstaviteľmi fakulty vie dohodnúť, alebo sa nevie dohodnúť. Ale nemôžem nijako akceptovať to, čo tu odznelo, že čo to je Konferencia rektorov? Ja si myslím, že je to vrcholový orgán reprezentujúci akademickú obec a okrem iného je to partner, ja neviem, nemeckej konferencie rektorov, poľskej rektorskej konferencie alebo podunajskej konferencie rektorov atď. Takže si myslím, že to opodstatnenie tejto Rektorskej konferencie je nespochybniteľné. To, že je občianske združenie, je akési východisko z núdze, alebo jednoducho rozhodnutie jej konferencie je kvôli tomu, že chcela ostať nezávislá a nechcela proste byť orgánom zo zákona, ktorý by bol závislý od ministerstva školstva.
Ešte azda pár slov k tomu, čo tu odznelo okolo školného. To školné je nepochybne veľký problém. Len si myslím, že každý, kto dnes na vysokej škole pôsobí, tak mi dá za pravdu, že to "školné" platia už aj dnes študenti. Dnes proste predstava, že sa študuje nejako zadarmo, to je predstava absolútne falošná. A ja si myslím, že pokiaľ by sa to školné platilo, tak bude to oveľa korektnejšie, oveľa férovejšie, pretože to bude jednoducho čistá hra. Zaplatíš toľko a toľko a dostaneš za to toto a toto. Dnes toto nefunguje a to, žiaľ, nie je dobré.
V tých diskusiách neraz odznelo, že vy ste študovali zadarmo. Ja si myslím, že nie je to tak celkom pravda, pretože tá naša generácia, ktorá tu sedí, my sme jednoducho platili cenu, ktorá sa nedá vyjadriť v korunách. Platili sme tým, že sme študovali za ostnatým drôtom, že sme jednoducho nemali možnosť cestovať, že sme boli bez literatúry, bez kontaktov vonku. To je cena, žiaľ, nie v peniazoch, ale jednoducho je to cena, ktorú sme platili my.
Čiže skutočne si myslím, že treba, aby sme postúpili tento návrh do druhého čítania, podporujem návrh Petra Osuského, aby na to prerokovanie bolo tých 60 dní, a myslím si, že naozaj tá šanca tento zákon urobiť tak, aby bol prínosom pre akademickú obec, tu je.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem veľmi pekne.
Dámy a páni, prerušujem rokovanie na 5 minút a zvolávam poslanecké grémium. Takže zvolávam predsedov poslaneckých klubov. Päť minút stačí, nie je problém.
(Päťminútová prestávka.)
M. Andel, podpredseda NR SR: Dámy a páni, žiadam poslancov, ktorí sú mimo rokovacej miestnosti, aby sa okamžite dostavili na rokovanie, pretože budeme hlasovať.
J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, na základe dohody v poslaneckom grémiu hlasovať o zákone o vysokých školách budeme zajtra, čiže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je
vládny návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 238/2001 Z. z. Colný zákon.
Návrh vlády ste dostali ako tlač 1282. Súčasťou návrhu vlády je aj návrh uznesenia Národnej rady.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh odôvodní ministerka financií Slovenskej republiky Brigita Schmögnerová. Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.
B. Schmögnerová, ministerka financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážená poslanecká snemovňa, dovoľte mi, aby som vám predniesla návrh vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 238/2001 Z. z. Colný zákon.
Vláda Slovenskej republiky prerokovala návrh na skrátené legislatívne konanie a predkladá tento návrh Národnej rade Slovenskej republiky. Návrh odporúčame prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní z tohto dôvodu: Je potrebné, aby sa umožnilo týmto návrhom realizovať zmenu spotrebnej dane z tabaku a tabakových výrobkov s účinnosťou čo najskôr. Boli by sme veľmi radi, keby to bolo od 1. 1. 2002. Tým by sa zabránilo vzniku výpadkov daňových príjmov, ktoré by poškodili finančné hospodárenie štátu. Aby sme sa vyhli týmto škodám, je potrebné, aby Národná rada schválila tento zákon v skrátenom legislatívnom konaní.
Týmto zákonom, ktorý sme pôvodne pripravovali tak, aby bol riadne prerokovaný v I. štvrťroku budúceho roka, chceme nahradiť určitý deficit, ktorý by mohol vzniknúť, ak by tento zákon nebol prerokovaný a nebol schválený. Tento deficit vznikol v dôsledku toho, že Národná rada neschválila vládny návrh zákona o stavebnom sporení, a tým sme boli nútení v návrhu zákona o štátnom rozpočte zvýšiť výdavky zhruba o 850 mil. Sk. Prerokovanie tohto zákona a jeho účinnosť od 1. 1. 2002 by umožnila zvýšiť daňové príjmy zhruba asi o túto sumu. Takýto pozmeňujúci návrh je aj v spoločnej správe k zákonu o štátnom rozpočte.
Zároveň chcem uviesť, že naším zámerom je - a to je druhý dôvod - aj rovnomernejšie rozložiť zvýšenie spotrebnej dane vzhľadom na to, že nechceme, aby dvakrát po sebe v priebehu roka krátko, veľmi krátko po sebe došlo k zvyšovaniu cien cigariet.
Zároveň by som chcela uviesť, že chceme aj uskutočniť istú nápravu jedného nedostatku z Colného zákona, lebo veľmi potrebujeme, aby táto náprava bola realizovaná hneď k 1. 1. 2002. Podrobnejšie o tom by som hovorila potom, ak posuniete tento zákon a ak schválite skrátené legislatívne konanie neskôr.
Dovoľte mi, vážená Národná rada, aby som vás preto požiadala o podporu prerokovať návrh novely zákona o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov v skrátenom legislatívnom konaní. Ďakujem za pozornosť.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pani ministerka, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
Prosím povereného člena výboru pre financie, rozpočet a menu poslanca Milana Benkovského, aby informoval o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore. Nech sa páči, pán poslanec.
M. Benkovský, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podal informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu o výsledku prerokovania návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 238/2001 Z. z. Colný zákon, ktorý máte predložený pod tlačou 1282.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1411 zo 7. decembra 2001 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 238/2001 Z. z. Colný zákon, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu v termíne ihneď. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o predmetnom návrhu zákona prerokoval na svojej 93. schôdzi dňa 12. decembra 2001 a v prijatom uznesení č. 857 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky prerokovať uvedený návrh vlády v skrátenom legislatívnom konaní.
Pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.
J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Nebola rozprava, čiže ani pani ministerka, ani spravodajca asi sa nechcú vyjadriť.
Žiadam poslancov, aby prišli do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať. Budeme hlasovať o schválení skráteného konania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 238/2001 Z. z. Colný zákon. Panie poslankyne, páni poslanci, žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať.
Prezentujme sa a hlasujme o návrhu spravodajcu, aby sme schválili skrátené konanie o tomto vládnom návrhu zákona. Hlasujeme, panie poslankyne, páni poslanci. Hlasujeme o schválení skráteného legislatívneho konania. Hlasujeme o tlači 1282.
(Hlasovanie.) Prítomných je 64 poslancov. Národná rada... (Ruch v sále.)
Žiadam poslancov a poslankyne, aby prišli do rokovacej miestnosti, ináč vyhlásim prestávku.
(Nedostatočný počet poslancov v rokovacej sále.)
Panie poslankyne, páni poslanci, zopakujeme hlasovanie. Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme. Hlasujeme o návrhu na skrátené legislatívne konanie. Hlasujeme.
Vyhlasujem 15-minútovú prestávku. Žiadam predsedov poslaneckých klubov, aby zabezpečili účasť na hlasovaní. Pätnásťminútová prestávka v súlade s rokovacím poriadkom.
(Prerušenie rokovania o 17.22 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 17.40 hodine.)
I. Presperín, podpredseda NR SR: Páni poslanci, žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej sály na hlasovanie. Páni poslanci, žiadam vás o príchod do rokovacej sály.
(Nedostatočný počet poslancov v rokovacej sále.)
Páni poslanci, žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej sály a dostavili sa na hlasovanie o skrátenom legislatívnom konaní k predmetnému návrhu zákona vlády. Ešte raz vás žiadam, aby ste prišli do rokovacej sály.
Páni poslanci, budeme sa prezentovať. Zatiaľ iba prezentovať sa. Žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej sály, páni poslanci. Žiadam vás, aby ste prišli na hlasovanie, páni poslanci. Páni poslanci, žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej sály, aby sme mohli pristúpiť k hlasovaniu.
(Neustále nedostatočný počet poslancov v rokovacej sále.)
Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu. Budeme postupovať v súlade s rokovacím poriadkom. Prezentujme sa a hlasujme o návrhu na skrátené legislatívne konanie.
Prítomných je 70 poslancov.
Panie poslankyne, páni poslanci, na pol hodiny prerušujem rokovanie. Poprosil by som poslanecké kluby, aby zabezpečili poslancov, a ak po pol hodine nebude dostatok poslancov v rokovacej miestnosti, môžeme potom prejsť k ďalšiemu bodu. (Reakcia z pléna.) Môžeme potom prejsť k ďalšiemu bodu. Čiže prerušujem rokovanie na pol hodiny.
(Prerušenie rokovania o 17.48 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 18.17 hodine.)
J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, žiadam vás, aby ste prišli do rokovacej miestnosti.
(Nedostatočný počet poslancov v rokovacej sále.)
Pani ministerka, nech sa páči, príďte do rokovacej miestnosti. Spravodajca?
(Pauza pre nedostatočný počet poslancov v rokovacej sále.)
J. Migaš, predseda NR SR: Ešte raz žiadam poslancov a poslankyne, aby prišli do rokovacej miestnosti, budeme hlasovať. Žiadam podpredsedov Národnej rady, aby prišli do rokovacej miestnosti.
Panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu, ktorý predniesol spravodajca, aby sme vládny návrh zákona prerokovali v skrátenom konaní. Prezentujme sa a hlasujme. Hlasujeme. Hlasujeme o návrhu vlády Slovenskej republiky na skrátené legislatívne konanie. Hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných je 77 poslancov, za 76, proti nikto, zdržal sa 1, všetci hlasovali.
Konštatujem, že Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s prerokovaním tohto vládneho návrhu zákona v skrátenom legislatívnom konaní.
Teraz pristúpime k prvému čítaniu o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 238/2001 Z. z. Colný zákon.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1283. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v mojom rozhodnutí pod č. 1412.
Z poverenia vlády uvedený zákon prednesie pani ministerka Schmögnerová. Nech sa páči.
B. Schmögnerová, ministerka financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážená poslanecká snemovňa, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 312/1993 Z. z. o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 238/2001 Z. z. Colný zákon sa predkladá na základe harmonogramu aproximácie vyplývajúceho z Národného programu na prijatie acquis communautaire a negociačnej pozície Slovenskej republiky ku kapitole č. 10 - Dane.
Potreba priblíženia, vymedzenia predmetu dane k vymedzeniu uvedenom v platných smerniciach Európskej únie a v postupnom priblížení sadzieb spotrebnej dane k minimálnym sadzbám platným v EÚ si vyžadujú čiastočnú novelu zákona o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov, ktorej účinnosť sa navrhuje od 1. februára, ale dúfam, že bude účinný od 1. januára 2002.
V predkladanej novele zákona sa nadväzuje na harmonogram aproximácie práva, zosúlaďuje sa štruktúra predmetu dane, zavádza sa sadzba spotrebnej dane na tabakový zvyšok na fajčenie, upravuje sa sadzba spotrebnej dane pri cigaretách s dĺžkou nad 70 mm, ako aj pri tabaku na vlastnoručne šúľané cigarety a pri ostatnom tabaku a súčasne sa v dvoch etapách navrhuje zvýšenie sadzieb spotrebnej dane z cigariet s dĺžkou do 70 mm vrátane a zvýšenie sadzieb dane tabakov vrátane tabakových zvyškov, čo znamená ďalší krok k priblíženiu k legislatíve Európskej únie.
Úprava spotrebnej dane pri cigaretách s dĺžkou do 70 mm vrátane prvej etapy z 0,50 halierov za kus na 0,60 halierov za kus predstavuje zvýšenie za škatuľku cigariet v počte 20 kusov zhruba o 2,50 Sk. V druhej etape úprava sadzby spotrebnej dane pri cigaretách s dĺžkou do 70 mm vrátane o 10 halierov znamená rovnaký dosah, to znamená zvýšenie na škatuľku cigariet o 2,50 Sk vrátane DPH a zhruba o 1,30 Sk na škatuľku cigariet s dĺžkou nad 70 mm vrátane DPH.
Z uvedených úprav sa dá očakávať zvýšenie daňového zaťaženia spotrebnou daňou zo súčasných 29,4 % na zhruba 32 % a je to v súlade s harmonogramom prispôsobovania sadzieb dane z cigariet, ktorý Slovenská republika predložila EÚ ku kapitole č. 10 - Dane.
K dodatkovej informácii č. 2. Uvedenými úpravami možno zároveň očakávať zvýšenie príjmu štátneho rozpočtu okolo 850 mil. korún za predpokladu zachovania súčasnej spotreby. Zároveň s uvedenými úpravami sa navrhuje v článku 2 novela Colného zákona. Tento zákon nadobudol účinnosť od 1. júla 2001. Na rozdiel od predchádzajúcej úpravy neumožňuje organizačnej zložke zahraničnej právnickej osobe byť ručiteľom. Prijatím navrhovanej úpravy sa zrovnoprávni postavenie organizačných zložiek zahraničných právnických osôb vrátane zahraničných bánk so slovenskými ručiteľmi. Takáto úprava bude zároveň korešpondovať s článkom 45 ods. 2 Európskej dohody o pridružení.
Vážená poslanecká snemovňa, dovoľte mi, aby som vás požiadala o podporu návrhu zákona o spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov. Ďakujem za pozornosť.