I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem vám, pán minister za vystúpenie.
Pri uvedení vládneho návrhu zákona dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, poslancovi Pavlovi Kandráčovi.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
P. Kandráč, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o vede a technike (tlač 1251) ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport.
Úvodom vás chcem informovať o skutočnosti, že predmetný vládny návrh zákona o vede a technike (tlač 1251) bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 9. novembra 2001, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či predkladaný návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel, a zaradil ho na rokovanie tejto 54. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanie. Ako spravodajca si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z hľadiska vecného predkladaný návrh zákona vychádza z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 694 z roku 2000 časť C.22 o kľúčovom postavení vedy a techniky pri realizácii zámerov hospodárskej a sociálnej politiky štátu. Ďalej vychádza z návrhu koncepcie nových právnych foriem vzťahu medzi štátom a poskytovaním verejných služieb, čím sa vytvára priestor na legislatívny vznik neziskového sektora výskumu a vývoja.
Navrhovaný zákon upravuje postavenie vedy a techniky v systéme organizácie spoločnosti. Vymedzuje vzájomnú pôsobnosť práv a povinností ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky, právnických osôb a fyzických osôb, výskumu a vývoja. Ustanovuje základné pravidlá podpory výskumu a vývoja založené na novom subjekte - Agentúre na podporu vedy a techniky. Osobitne je zakotvená prierezová koordinačná funkcia Ministerstva školstva Slovenskej republiky, vyplývajúca z jej kompetencií v oblasti vedy a techniky v zmysle kompetenčného zákona.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj s inými zákonmi a ďalšími právnymi predpismi Slovenskej republiky. Navrhovaná právna úprava nie je v rozpore s medzinárodnými zmluvami a s inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona bol prerokovaný v Rade vlády Slovenskej republiky pre vedu a techniku a v pléne Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky, ktorá s predloženým návrhom súhlasila.
Ako osobnú poznámočku chcem zdôrazniť, že iste je to potrebný zákon, a poprosil by som vážených poslancov, keby skutočne venovali pozornosť tejto problematike a veľmi zodpovedne k tomu pristúpili. Pochopiteľne, predpokladám, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, že vaše stanoviská, prípadné zmeny k návrhu zákona budete predkladať v rozprave najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
S ohľadom na oprávnenie, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, po rozprave budem odporúčať, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že prerokuje vládny návrh zákona o vede a technike (tlač 1251) v druhom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, prosím vás, otvorte rozpravu.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.
Páni poslanci, panie poslankyne, otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že do rozpravy nie je nikto prihlásený písomne. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne. Pán poslanec Prokeš ako jediný. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
S faktickou alebo procedurálnym návrhom, predpokladám. Pán poslanec.
J. Prokeš, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Len jednu poznámočku k vystúpeniu pána ministra. Rád by som upozornil práve preto, že je to minister školstva, že aj anglické skratky sa v slovenčine vyslovujú po slovensky, a teda nie "oisidi", ale "oecd" v zmysle výkladu Jazykovedného ústavu. Ďakujem.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Predpokladám, že sa nechce vyjadriť ani pán minister, ani pán spravodajca. Prerušujem teda rokovanie o tomto vládnom návrhu zákona a pokračovať budeme ďalším bodom programu, ktorým je prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1243. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 1371.
Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister školstva Slovenskej republiky Milan Ftáčnik. Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.
M. Ftáčnik, minister školstva SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, toto je tretí z toho balíka zákonov, ktoré majú vzájomný súvis a vytvárajú spoločne celok, ktorý znamená rozvoj vysokoškolského vzdelávania a vedy a techniky na Slovensku z hľadiska legislatívnych úprav.
Predložený návrh zákona o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky. Predložený návrh vychádza z Koncepcie ďalšieho rozvoja vysokého školstva na Slovensku pre 21. storočie, ktorú schválila vláda Slovenskej republiky v auguste minulého roku, a po nej nasledoval proces intenzívnej prípravy predloženej právnej normy.
V súlade s touto koncepciou sleduje predložený návrh zákona súčasné európske trendy v oblasti vysokého školstva a prináša do slovenského vysokého školstva viacero zásadných zmien. Ak hovorím o európskych trendoch, mám na mysli najmä proces, ktorý sa začal prijatím Bolonskej deklarácie podpísanej 29 ministrami školstva európskych krajín vrátane ministra školstva Slovenskej republiky, kde boli definované kľúčové princípy, v ktorých by sa vysokoškolské systémy mali postupne blížiť k sebe navzájom a vytvárať priestor na mobilitu študentov, zamestnancov vysokých škôl, ale aj na uplatnenie na európskom trhu práce z hľadiska absolventov vysokoškolského vzdelávania. To znamená, ide aj zosúladenie jednotlivých cyklov a stupňov vzdelania a titulov, ktoré sa v tejto súvislosti udeľujú.
Ak hovorím o zásadných zmenách, ktoré obsahuje predložený návrh zákona, musím povedať, že účelom tohto návrhu a zmien, ktoré sú v ňom obsiahnuté, je upraviť právne vzťahy týkajúce sa vysokých škôl v súlade s novými podmienkami a novými skúsenosťami aj v Slovenskej republike, ale aj v súvislosti so začleňovaním do Európskej únie. Hlavným zámerom je posilniť autonómiu vysokých škôl najmä v ekonomickej oblasti, na druhej strane vyhovieť vysokému záujmu uchádzačov o vysokoškolské štúdium, a pritom udržať požadovanú kvalitu vzdelávania, a to vytvorením právnych podmienok na ďalšie zvyšovanie počtu študentov vysokých škôl aj prostredníctvom primeranej diverzifikácie vysokého školstva.
Ak sa pozrieme na slovenské vysoké školstvo, tak z hľadiska počtu univerzít na 100 000 obyvateľov alebo na štvorcový kilometer, alebo akokoľvek to budeme počítať, patríme medzi popredné krajiny v Európe i vo svete. Nie je to celkom pravda, ak sa pozrieme na neuniverzitný sektor vysokoškolského vzdelávania, čiže náš vysokoškolský systém si nevyhnutne vyžaduje vnútornú diverzifikáciu, ktorá umožní rozšíriť počet neuniverzitných vysokých škôl, ktoré budú poskytovať prevažne bakalárske vzdelanie zamerané na potreby príslušného regiónu. Tým sa rozšíri stupeň bakalárskeho vzdelávania na percentá alebo podiely, ktoré sú analogické vyspelým krajinám Európskej únie, a umožní sa zvýšiť počet študentov i tým, že väčšia časť z nich bude študovať kratšie cykly, ktoré vlastne umožňujú vyššiu obrátku študentov z hľadiska kapacity našich vysokých škôl.
Návrh zákona prináša aj nové termíny, ktoré zatiaľ nie sú obvyklé v oblasti vysokého školstva. Zavádza kategóriu tzv. verejných vysokých škôl, to znamená, mení podstatu fungovania vysokej školy najmä z hľadiska jej právneho a ekonomického postavenia. Už to nebudú rozpočtové organizácie, ale vlastne neštátne subjekty, ktoré budú mať verejnoprávnu povahu. Budú mať vlastný majetok, ktorý im štát odovzdá do ich vlastníctva, ako je to obvyklé v drvivej väčšine členských krajín Európskej únie a Európskeho združenia voľného obchodu. Popri verejných vysokých školách počíta návrh zákona s tým, že budú existovať aj štátne vysoké školy, ktorými budú najmä vojenské vysoké školy, resp. Akadémia Policajného zboru Slovenskej republiky, ale počíta aj s existenciou súkromných vysokých škôl a zjednodušuje procedúru pre zakladanie súkromných škôl tým, že navrhuje, aby sa nevyžadovala právna úprava, to znamená zákonná forma vzniku novej vysokej školy, ale len tzv. štátny súhlas, ktorý bude udeľovať vláda Slovenskej republiky.
Takisto počítame s novým obsahom vzdelávania zjednotením a reformou študijných odborov, podľa ktorých sa dnes študuje na vysokých školách, pretože sú veľmi atomizované, nie sú súladné z hľadiska ponuky rovnakého typu vzdelávania na rôznych vysokých školách na Slovensku. Počítame s novým spôsobom financovania, ktorý súvisí so zmenou právnej formy a postavenia vysokých škôl a, samozrejme, so zmenami, ktoré som avizoval v oblasti majetku, ktoré by sa mali uskutočniť k 1. januáru 2003, čiže je tu istá legisvakančná lehota, počas ktorej sa pripravia všetky potrebné podklady, aby táto zmena znamenala pozitívny krok pre vysoké školy.
Samozrejme, v zákone sú obsiahnuté aj úpravy proti neoprávnenému a neúčelnému nakladaniu s nadobudnutým majetkom a finančnými prostriedkami. Zavádza sa na to nový orgán, ktorého úlohou bude presadzovať verejný záujem, mám na mysli správnu radu vysokej školy, ktorú v tejto podobe zatiaľ v našom právnom poriadku nepoznáme a v ktorej by mali byť zastúpení predstavitelia podnikateľského, bankového sektora a predstavitelia samosprávy v tom meste, kde sa nachádza vysoká škola, ale, samozrejme, aj zástupcovia štátnych orgánov, aby mohli vnášať a prenášať verejný záujem do pôsobenia vysokej školy. Pôvodne sme počítali s tým, že problematiku financovania vysokého školstva bude upravovať samostatný zákon, nakoniec sme sa priklonili k tomu, aby sme predložili jednu komplexnú právnu normu, ktorá v sebe obsahuje aj problematiku financovania.
Predložený návrh zákona prešiel rozsiahlou verejnou diskusiou v akademickej obci, sú v ňom zapracované pripomienky orgánov reprezentácie vysokých škôl, mám na mysli Radu vysokých škôl, Študentskú radu vysokých škôl, ale aj občianskeho združenia Slovenskej rektorskej konferencie. Väčšinu pripomienok sme akceptovali, samozrejme, zostali tu niektoré body, ktoré stále je možné považovať za senzitívne, teda citlivé z hľadiska tohto návrhu, a predpokladám, že vyvolajú aj rozsiahlejšiu diskusiu vás, poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Po prvé je to otázka zrušenia právnej subjektivity fakúlt a úprava vzťahu medzi fakultou a univerzitou tak, ako ju obsahuje predložený návrh zákona. Nie som zatiaľ presvedčený, že sa nám podarilo dosiahnuť to ekvilibrium, teda rovnovážny vzťah medzi postavením fakulty a univerzity. Predpokladám, že diskusia, ktorá sa vedie vlastne už dva roky na pôde akademickej obce, bude pokračovať aj na pôde výborov Národnej rady a potom i na samotnom zasadnutí, keď sa bude zákon prerokúvať v druhom a treťom čítaní.
Ďalšou citlivou otázkou je vzťah alebo postavenie a úloha Slovenskej akadémie vied v poskytovaní doktorandského štúdia. Tu si myslím, že predložený návrh zákona obsahuje niečo, čo možno nazvať rovnovážnym stavom, ktorý dáva Slovenskej akadémii vied právo podieľať sa na uskutočňovaní doktorandského štúdia, ale rešpektuje ten fakt, ktorý je zapísaný aj v Bolonskej deklarácii, že vysokoškolské vzdelávanie majú právo poskytovať len vysokoškolské inštitúcie, to znamená, aj doktorandské štúdium sa bude začínať a končiť a vlastne aj jeho priebeh bude kontrolovať aj vysoká škola tak, ako je to obsiahnuté v príslušných ustanoveniach predloženej právnej normy.
Predpokladám, že istú diskusiu môže vyvolať aj otázka rovnováhy medzi štátnym zasahovaním do problematiky vysokých škôl a vysokoškolskou autonómiou. Je to citlivá otázka, ktorá bude vždy prítomná, keď sa bude diskutovať o právnej úprave postavenia vysokých škôl, pokiaľ má siahať právomoc štátu, ktorý v prevažnej miere bude naďalej financovať vysoké školstvo, pretože takto je to skutočnosťou a pravdou vo všetkých vyspelých krajinách. Na druhej strane je potrebné rešpektovať akademické práva, akademické slobody a nájsť tú citlivú rovnováhu medzi týmito dvoma skutočnosťami. Predpokladám, že to, čo sme vložili do návrhu zákona, vyvolá diskusiu i vo vašich radoch a že budeme spoločne ďalej hľadať v druhom čítaní odpovede na otázky, či sa nám podarilo aj v tejto oblasti nájsť dostatočnú rovnováhu.
Štvrtou a poslednou otázkou, ktorá, myslím si, bude predmetom diskusie poslancov Národnej rady v druhom čítaní, je otázka poplatkov za vysokoškolské štúdium. Platiť alebo neplatiť za vysoké školy, táto téma je živá i v spoločnosti, vyjadrujú sa k nej rôzne občianske združenia a politické strany. Konečné rozhodnutie, vážené panie poslankyne a páni poslanci, máte vo svojich rukách. Vláda Slovenskej republiky vám predkladá riešenie, ku ktorému sa dospelo väčšinovým rozhodnutím na pôde vlády. Nepokladám toto riešenie za ideálne. Očakávam, že aj vy vyjadríte svoj názor, pretože nie je ľahké nájsť odpoveď na otázku, ako postupovať v tejto oblasti, či zachovať bezplatné vysokoškolské štúdium aj v dennej, aj v externej forme, samozrejme, so zohľadnením skutočností, že už dnes viaceré vysoké školy vyberajú poplatky najmä za externú formu štúdia rôznym spôsobom, ktorý je na hrane zákona o vysokých školách.
Tieto štyri citlivé oblasti som identifikoval, pretože poznám veľmi dôverne prípravu tejto právnej normy. Záverom si dovolím povedať, že vás chcem veľmi úprimne požiadať, aby ste podporili prerokovanie predloženého návrhu zákona v druhom a treťom čítaní. Ak hovorím to, čo som povedal, mám na mysli skutočnosť, že predložený návrh zákona vytvára predpoklady na reformu vysokého školstva. Reforma vysokého školstva je potrebná, jej základné rysy sú obsiahnuté v predloženom návrhu, jeho problematické alebo citlivé miesta bude možné dotvoriť len vtedy, keď sa zákon dostane do druhého čítania a bude predmetom rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím teda v mene vlády Slovenskej republiky, aby ste podporili predložený návrh zákona a umožnili jeho prerokovanie v druhom čítaní. Ďakujem pekne.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za uvedenie tohto veľmi dôležitého vládneho návrhu zákona.
Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, poslancovi Štefanovi Šlachtovi. Nech sa páči.
Š. Šlachta, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o vysokých školách (tlač 1243) ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport.
Úvodom vás chcem informovať o skutočnosti, že predmetný vládny návrh zákona o vysokých školách bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dňa 9. novembra 2001, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil, či predkladaný návrh zákon spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel, a zaradil ho na rokovanie tejto 54. schôdze Národnej rady na prvé čítanie.
Ako spravodajca si osvojujem stanovisko, že predmetný zákon spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam názor, že predkladaný návrh zákona vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, nadväzuje na Koncepciu ďalšieho rozvoja vysokého školstva na Slovensku pre 21. storočie, schválenú uznesením vlády Slovenskej republiky č. 685 z 30. augusta 2000. Návrh zákona má nahradiť zákon č. 172/1990 Zb. o vysokých školách, jeho novely č. 324/1996 Z. z., č. 284/1997 Z. z. a zákon č. 317/1997 Z. z.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj s inými zákonmi a ďalšími právnymi predpismi Slovenskej republiky. Navrhovaná právna úprava nie je v rozpore s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona bol dňa 20. 7. 2001 prerokovaný v pléne Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky.
Ako vysokoškolský profesor si dovoľujem vyjadriť radosť z toho, že táto norma sa začína dnes v parlamente prerokúvať po dlhom čase a dlhom očakávaní, a to aj napriek viacerým diskutabilným otvoreným otázkam, o ktorých pán minister pred chvíľou hovoril. Nepochybne k nim v druhom čítaní bude diskusia. Zákon však nesporne prináša mnohé progresívne prvky do vysokoškolského systému a ja osobne sa prihováram za to, aby sme ho podporili, jeho postup do druhého a tretieho čítania a sám, samozrejme, ho budem podporovať.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, budem po rozprave odporúčať, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že prerokuje vládny návrh zákona o vysokých školách (tlač 1243) v druhom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu zákona.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov výborov.
Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu, páni poslanci, panie poslankyne. Ako prvý v rozprave mal vystúpiť písomne prihlásený pán poslanec Tkáč, ktorý nie je prítomný. Chcel by som poprosiť, aby ste nezapisovali poslancov, ktorí nie sú prítomní na rokovaní. Vystúpi druhý písomne prihlásený poslanec Andrassy z klubu SDĽ. Po ňom potom budú možné, samozrejme, prihlásenia poslancov, ktorí chcú vystúpiť v rozprave ústne.
Slovo má pán poslanec Andrassy, nech sa páči.
Ľ. Andrassy, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, v parlamente v prvom čítaní prerokúvame zákon o vysokých školách, ktorý prešiel niekoľkomesačnou širokou verejnou diskusiou, kde boli vydiskutované odborné otázky na fungovanie slovenského vysokého školstva v 21. storočí, a som veľmi rád, že ministerstvo školstva na čele s ministrom Milanom Ftáčnikom prichádza do Národnej rady a predkladá dlhodobo očakávaný nový zákon o postavení, fungovaní slovenského vysokého školstva.
Za pozitívum považujem aj to, že význam vzdelávania si uvedomujú aj poslanci tým, že nielen v gestorských výboroch, ale aj pri prerokovaní zákona o štátnom rozpočte na rok 2002 predložili pozmeňujúce návrhy, ktoré riešia najpálčivejší problém slovenského školstva, a to je nedostatok finančných prostriedkov, nedostatok verejných zdrojov na chod slovenského školstva, na modernizáciu vyučovacieho procesu a na tak potrebnú modernizáciu aj vyučovania na slovenských vysokých školách.
Pozitívne vnímam takisto skutočnosť, že vláda Slovenskej republiky si dala za cieľ medziročne zvyšovať objem verejných zdrojov na zabezpečenie chodu vysokých škôl o 0,1 % z hrubého domáceho produktu. Treba si však otvorene priznať, že je to stále málo, pretože na Slovensku na chod slovenského vysokého školstva dávame celkovo okolo 0,67 až 0,7 % z hrubého domáceho produktu, ale v iných, aj v moderných európskych alebo aj v svetových krajinách je toto percento ďaleko nad jednotkou, napr. v Spojených štátoch amerických presahuje toto percento 2,25 % z HDP a priemer v Európe je 1,3 %. Ja verím a očakávam, že po prijatí tohto zákona jasným zadefinovaním aj postavenia vysokých škôl a prenesením aj zodpovednosti za svoje vlastné financovanie aj na plecia vysokých škôl sa podarí riešiť ten najpálčivejší problém, a to je problém financovania.
Z hľadiska nového vysokoškolského zákona vnímam tento zákon v troch rovinách a pozitívne vnímam najmä tú skutočnosť, že máme záujem prejsť zo štátnych inštitúcií na verejné inštitúcie, teda budeme napĺňať aj myšlienku možného viaczdrojového financovania vysokých škôl. Myslím si, že aj táto zmena pomôže vysokým školám oveľa lepšie, oveľa efektívnejšie využívať majetok, ktorý budú mať k dispozícii, a takto získať aj potrebné finančné prostriedky na modernizáciu vyučovacieho procesu.
Druhým pozitívom, ktorý vidím v tomto zákone, je skutočnosť, že chceme vytvoriť vysoké školy nielen univerzitného typu, ale aj tzv. neuniverzitného typu. Myslím si, že najmä vysoké školy neuniverzitného typu môžu zohrať veľmi významnú úlohu pri regionálnom rozvoji, môžu vypĺňať tú dieru, ktorá dnes je v mnohých regiónoch Slovenska, že chýbajú vysokoškolsky vzdelaní ľudia pre určité profesie, ktoré sú typické len v daných regiónoch, a teda v regiónoch Slovenska budú môcť vznikať neuniverzitné vysoké školy, ktoré budú reagovať na požiadavky trhu práce, a na týchto školách budú môcť študovať mladí ľudia, ktorí budú chcieť získať ten prvý stupeň vysokoškolského vzdelania - bakalársky titul.
Tu nadviažem na tretie pozitívum tohto zákona a to je skutočnosť, že bude možné študovať v troch formách štúdia, v prvej forme v bakalárskom, v druhej forme v magisterskom a inžinierskom a tretia forma bude doktorandské štúdium. Myslím si, že odstránime aj ten hendikep, ktorý tu dnes je, keďže tí, ktorí už dnes končia vysoké školy najmä v externej podobe štúdia a získavajú za prvé tri roky bakalársky titul, takže vyriešime postavenie týchto mladých ľudí, ktorí sú už dnes vzdelaní, ktorí získali tento titul.
Na druhej strane si myslím, že v druhom čítaní pri prerokovaní vo výboroch Národnej rady vzniknú, a určite sa bude diskutovať o troch rozhodujúcich a možno aj takpovediac sporných otázkach, ktoré v tomto zákone sú. V prvom rade ide o to, či majú alebo nemajú mať fakulty vysokých škôl právnu subjektivitu. Treba priznať, že aj na odborných diskusiách pri príprave tohto zákona bola táto téma a táto diskusia o právnej subjektivite fakúlt neukončená a je rozdielny názor ako ministerstva, takisto aj jednotlivých univerzít alebo jednotlivých fakúlt.
Druhá otázka, ktorá sa určite otvorí v rokovaniach výborov alebo aj v pléne, bude otázka postavenia študentov možných akademických slobôd, alebo rozšírenia akademických slobôd. A bezpochyby otázka, ktorá sa určite otvorí a otvorí ju hlavne poslanecký klub Strany demokratickej ľavice, je otázka uchovania bezplatného prístupu k vysokoškolskému vzdelaniu vo všetkých jeho formách, teda nielen v dennej, ale aj v externej podobe. Musím povedať, že som sklamaný z toho, že vláda Slovenskej republiky a predseda vlády predkladá do parlamentu zákon, ktorý je v rozpore s programovým vyhlásením vlády, kde programové vyhlásenie jasne garantuje a jasne hovorí o tom, že v tomto volebnom období pre túto vládnu koalíciu je zavedenie poplatkov na vysokých školách neprijateľné, a preto som prekvapený, že samotný predseda vlády, ktorý má ako prvý zodpovedať za napĺňanie programového vyhlásenia, hlasoval vo vláde za zavedenie poplatkov za externé štúdium.
Poslanecký klub Strany demokratickej ľavice preto predloží v druhom čítaní k tomuto vládnemu návrhu vysokoškolského zákona pozmeňujúci návrh, ktorý by napĺňal hlavnú tézu programového vyhlásenia vlády, a to je téza o uchovaní bezplatného vysokoškolského vzdelávania vo všetkých jeho formách, teda aj v dennej, aj v externej. Musím povedať, že za týmto návrhom je podpora aj viac ako 70 000 podpisov ľudí z celého Slovenska, ľudí, ktorí sa podpísali pod petičnú akciu Mladej demokratickej ľavice za uchovanie bezplatného vzdelania. Za poslanecký klub SDĽ musím povedať, že pre SDĽ je neprijateľná taká reforma vysokého školstva, ktorá by priniesla zavedenie poplatkov, a preto, ak v druhom čítaní by nemali byť prijaté pozmeňujúce návrhy na uchovanie bezplatného prístupu, potom poslanci za Stranu demokratickej ľavice nebudú hlasovať za tento nový vysokoškolský zákon.
V súvislosti s podporou do druhého čítania chcel by som požiadať spoločného spravodajcu, aby tento návrh zákona bol pridelený aj výboru pre kultúru a médiá. Ďakujem.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.
Prosím, keby ste rešpektovali fakt, že teraz by mali byť faktické poznámky k vystúpeniu pána poslanca Andrassyho, takže poprosím len tých, ktorí chcú faktické poznámky k jeho vystúpeniu. Ostatní buďte takí dobrí, ešte raz bude možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne po jeho vystúpení a po faktických poznámkach. Tak len tých prosím, ktorí chcú mať faktickú poznámku. Môžem uzavrieť? Pán poslanec Kandráč ešte, áno? Takže posledný pán poslanec Kandráč k vystúpeniu pána poslanca Andrassyho. Končím možnosť uplatniť faktické poznámky k jeho vystúpeniu.
Ako prvá - pani poslankyňa Slavkovská.
E. Slavkovská, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ak dovolíte, mňa úplne pobúrilo to mládežnícke nadšenie, s ktorým tu pán kolega vystúpil a hurá systémom tu chválil vládu, ktorá si dala za cieľ 0,1-percentný nárast z HDP pre vysoké školy. Táto koncepcia, vážený pán kolega, bola prijatá už dávno a nebola naplnená, teda už v roku 2000. Nebola naplnená ani v tomto roku a nepočíta sa s jej naplnením v rozpočte ani na nasledujúci rok. Aj na nasledujúci rok tam chýba niečo okolo 840 mil. Takže chváliť vládu za to, že vypracovala koncepciu, ale nedokázala ju ničím naplniť, je podľa mňa smiešne.
No a úplne smiešne je už vaše očakávanie, že prijatím tohto zákona sa podarí vyriešiť problém financovania vysokých škôl. No nepodarí sa, pretože určite ste si vypočuli aj pána ministra, ktorý povedal, že vysoké školy budú naďalej v prevažnej miere financované zo štátneho rozpočtu a ten štátny rozpočet je taký, aký je, čiže tým vysokým školám stále bude chýbať. Efektívnejším využívaním svojho vlastného majetku nedokážu toľko získať, a to už nehovorím o tom, že sa domnievam, že veľa z toho majetku, ktoré školy majú, pôjde dolu vodou práve tým, že i to bude možné odpredať. Takže takýto elán je veľmi pekný vzhľadom na váš vek, ale treba aj rozmýšľať trošku politicky.
No a samozrejme, že tento zákon má aj určité pozitíva. Ale ak vy tu hovoríte o tom, že poslanecký klub SDĽ nepodporí tento zákon, ak tam nebude bezplatné vzdelávanie, a poslanci SDĽ nesúhlasia - a prosím vás pekne a pán minister je asi z akej strany? Prečo sa ten tak vehementne neohradzuje na verejnosti proti tomu, že je tu zavedené spoplatnenie štúdia? Načo ste vy zbierali podpisy po celom Slovensku? Pán minister mal vyhlásiť, že ak vláda neprijme jeho návrh, tak odstúpi. To by bolo hodné ľavicového politika. Ďakujem.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec Šťastný má slovo.
P. Šťastný, poslanec: Ďakujem. Vážený pán poslanec, myslím si, že včera a v uplynulých dňoch, keď sa prerokúval návrh rozpočtu v súvislosti s vysokými školami, bolo jednoznačne deklarované, o aké stotiny percenta sa bude zvyšovať rozpočet a či je to tých deklarovaných 0,1 %. O tom, myslím si, netreba tu diskutovať, stačí, keď si povieme jedno číslo, 563 mil. korún. To bolo požiadavka, ktorá by pri zvýšení napĺňala toto jedno percento.
Druhá záležitosť, hovorili ste, že bola k tomuto zákonu široká verejná diskusia. K tejto verzii, ktorú máme tu, v parlamente, nebola žiadna a okrem konferencie rektorov a jedného stretnutia predstaviteľov, teda dekanov, kvestorov atď., škôl sa akademická verejnosť mala možnosť až vtedy zoznámiť s tým, samozrejme, že to už bolo po medzirezortnom pripomienkovaní, keď sa objavil na internete. Takže ja súhlasím, že bola s predchádzajúcimi asi 150 verziami, k niektorým z nich bola verejná diskusia, ale k tomuto, čo máme tu, tento materiál, k tomu nebola žiadna. Ďakujem.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Slaný. Nie? Pani poslankyňa Kolláriková.
M. Kolláriková, poslankyňa: Ďakujem. Pán Andrassy, je zaujímavé vaše tvrdenie, že ste zozbierali až 70 000 podpisov na podporu bezplatného štúdia. Ja sa vás pýtam, pán Andrassy, prečo ste si dali takú námahu, keď práve z vašich radov je pán minister školstva, pán Ftáčnik? Možnože budete tvrdiť, že jednoducho vládne zoskupenie takto rozhodlo a on je donútený len predložiť tento návrh. Ale ak nesúhlasí s takýmto krokom, tak na protest jednoducho mal odstúpiť. Vaše tvrdenie, že nepodporíte tento návrh zákona, ak bude obsahovať bod so zavedením platenia za vysokoškolské štúdium, preto nie je namieste. A dovoľte mi, aby som sa nad tým pousmiala. Ďakujem. Je to smiešne.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Mušková.
Ľ. Mušková, poslankyňa: Ja by som súhlasila s pánom poslancom v tom, že hovoril o tom, že v programovom vyhlásení vlády nie je o platení za vysoké školstvo ani slovo. V programovom vyhlásení vlády sú aj iné veci. Je zakotvené zvýšenie financií na školstvo každoročne, na platy učiteľov každoročne až o 60 %. Je tam ustanovené, že bude umožnené študovať na vysokých školách čo najširšiemu množstvu študentov. Bohužiaľ, robí sa presne pravý opak. Nielenže platy nešli hore, nielenže financovanie sa nezvyšovalo na školstvo, ba dalo by sa povedať, že bolo skôr mínusové kvôli inflácii v posledných troch rokoch. Brzdí sa študentom študovať na vysokých školách už tým, že sa nebudú financovať fakulty, ktoré vraj nemajú akreditáciu, pretože ich najväčšia vina je, že vznikli v minulom volebnom období. A navyše sa ide zaviesť spoplatnenie vysokého školstva, čo znemožní slabšie situovaným rodinám, aby dali dieťa študovať na vysokú školu. Preto takisto nepodporím tento vysokoškolský zákon.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ištván.
M. Ištván, poslanec: Ďakujem veľmi pekne. Chcel by som doplniť kolegu Andrassyho o to, že Strana demokratickej ľavice si, samozrejme, uvedomuje veľmi dôležitú potrebu tohto nového vysokoškolského zákona. Uvedomujeme si to, že tu je veľmi veľa okruhov, ku ktorým boli názory aj akademickej verejnosti rozporuplné, pretože rektori mali isté požiadavky, dekani iné, potom, samozrejme, pedagógovia hovorili o čomsi, o čomsi druhom hovorili študenti, čo je tiež významná časť akademickej obce. V každom prípade všetci sa zhodujú na tom, že tá základná filozofia, ktorú tento vysokoškolský zákon razí, je potrebná.
Myslím si, že treba potrebné vidieť tento zákon aj v istých širších súvislostiach v tom, aká je situácia na Slovensku a ako môže tento vysokoškolský zákon, keď sa začne uplatňovať, začať zlepšovať povedzme rozvojové momenty v tejto spoločnosti, a najmä preto si myslím, že je potrebné tento zákon schváliť. Na druhej strane si ako ľavicový politik jednoznačne myslím, že zavádzanie poplatkov za vysokoškolské štúdium jednoducho zamedzí rovnosť prístupu k vzdelaniu, a keď zavedieme poplatky za externé štúdium, už len nejakým dominovým efektom budeme môcť do budúcnosti predpokladať zavádzanie poplatkov aj za ďalšie formy vysokoškolského štúdia, takže z tohto pohľadu je to pre mňa neprijateľné.
Strana demokratickej ľavice si toto uvedomuje, a keď sme hovorili aj o štátnom rozpočte, Strana demokratickej ľavice v rozprave návrhy, ktoré by smerovali k zvýšeniu rozpočtu vysokých škôl aj kvôli tomu, aby externé štúdium mohlo byť bezplatné, tak tieto pozmeňujúce návrhy sme predložili. Ďakujem zatiaľ.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Poslanec Pavol Kandráč.
P. Kandráč, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, nepochybne zákon o vysokých školách je dôležitý, nepochybne akademická obec ho veľmi, veľmi netrpezlivo očakáva. V súvislosti s vystúpením pána poslanca Andrassyho súhlasím s jeho víziami o financovaní vysokých škôl, a tiež súhlasím s tým, že tak oduševnene vystúpil. To je správne a patrí to študentovi, že tak oduševnene vystupuje. Nesúhlasím však s niektorými jeho myšlienkami, ktoré sa veľmi vzďaľujú od reality.
Prvá takáto myšlienka je, nemyslím si, že podstata reformy vysokého školstva je v tom, či je štúdium platené, alebo nie, hoci nevylučujem, že tieto problémy veľmi úzko súvisia. Takisto si nemyslím, a bolo by veľmi nesprávne, keby sme očakávali, že predajom majetku vysokých škôl, ktoré nadobudnú po účinnosti tohto zákona, sa vyrieši ich financovanie. Naopak, bojím sa, že nastane divoká privatizácia obrovského majetku, vyše 15 mld. Sk.
A posledná poznámka. Ťažko sa dá porovnávať systém nášho vysokého školstva s inými vyspelými demokratickými krajinami. Je predsa založený na iných princípoch. Tam je to štátna sféra a súkromná, ktorá prevažuje, a u nás zatiaľ je to len jednoznačne sféra štátna. Myslím si, že toto si treba uvedomiť a treba to aj príslušne prezentovať. Ďakujem.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Slaný tu nie je. Je tu pán poslanec Slaný? (Reakcia z pléna.) Máte slovo, pokiaľ ste neboli v sále, nech sa páči.
J. Slaný, poslanec: Ďakujem za slovo. Tu je zásadná téma, už som sa bavil aj s kolegom Ištvánom, či bezplatné školstvo, alebo či platiť na to školstvo. Ja si myslím, že problém toho bezplatného vysokoškolského štúdia je v tom, že značná časť absolventov vysokých škôl, ktorí čerpajú, dá sa povedať, dotáciu štátu na toto vzdelanie, potom po ukončení tejto školy pracujú v zahraničí. To znamená, že náš štátny rozpočet dotuje vzdelanostnú úroveň a pracovné sily, ktoré potom pracujú v Nemecku. Čiže z tohto pohľadu si myslím, že treba zaviesť priplácanie si na štúdium s tým, že bude zavedená forma pôžičiek, ktorá bude nárokovateľná v tom prípade, že ten absolvent si určité obdobie po skončení vysokej školy odpracuje na území Slovenskej republiky. To znamená, že tie peniaze, ktoré štát vloží do toho vzdelania, ostanú na Slovensku a zhodnotia sa formou vysokokvalifikovanej pracovnej sily, ktorá bude pracovať doma. Ďakujem.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán poslanec Andrassy bude reagovať.
Ľ. Andrassy, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ďakujem aj za tie názory, ktoré odzneli vo faktických poznámkach. Musím povedať, že v návrhu zákona o štátnom rozpočte aj v pozmeňujúcich návrhoch, ktoré podľa mňa táto Národná rada schváli, je zvýšenie rozpočtu pre vysoké školy o niečo viac ako 1 mld. Sk, teda je naplnené to, aký verejný prísľub dalo aj ministerstvo školstva vysokým školám, že sa zvýši rozpočet vysokých škôl medzi rokmi o 0,1 % z HDP.
Chcem povedať, že si uvedomujem, že toto zvýšenie naozaj nevytrhne vysoké školy z finančných problémov, pretože ak by vysoké školy dostávali okolo 1,3, 1,4 % z HDP, tak potom by sme mohli vyžadovať oveľa viac od vysokých škôl. Ale keďže dostávajú len okolo 0,7 %, tak zákonite tie finančné problémy budú mať aj v budúcom roku a nepomôže im ani prechod na verejné inštitúcie. Chcem povedať, že sa podarilo tejto vládnej koalícii zvýšiť počet prijatých študentov zo stredných škôl na vysoké školy z populačného ročníka z 23 na 29 %, teda nie je pravda to, čo hovorila pani poslankyňa Slavkovská. A chcem povedať, že vo svojom vystúpení som jasne deklaroval záujem, aby tento zákon bol prijatý, lebo je pre život na vysokých školách veľmi potrebný, ale pre Stranu demokratickej ľavice, tak aj ako povedal kolega Milan Ištván, je otázka rovnosti šancí jednou z principiálnych otázok fungovania tejto spoločnosti a zavedenie poplatkov na vysokých školách by takúto šancu mnohým mladým ľuďom ukradla aj preto, že už dnes 70 % mladých ľudí, ktorí študujú na vysokých školách, ich rodičia poberajú prídavky na deti, teda sú sociálne odkázaní. A zavedenie poplatkov by ukradlo šancu týmto mladým ľuďom vzdelávať sa.
I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prosím, keby ste využili právo poslancov prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči. Kto sa chce prihlásiť do rozpravy k tomuto bodu programu ústne? Môžem ukončiť? Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Podľa poradia: pani poslankyňa Slavkovská, poslanec Šťastný, poslanec Drobný, poslanec Mikloško, poslankyňa Angelovičová, poslanec Kandráč, poslanec Osuský ako posledný, ktorý vystúpi k rozprave k tomuto bodu programu.
Páni poslanci, panie poslankyne, ešte predtým, ako dám slovo pani poslankyni Slavkovskej, chcem požiadať predsedov klubov, aby o 14.00 hodine zabezpečili účasť svojich poslancov, budeme hlasovať o jednotlivých návrhoch zákonov, ktoré sme prebrali. Takisto aj o zaradení tých bodov programu, ktoré včera oznámil predseda Národnej rady. To sú tri návrhy, ktoré je potrebné dostať ešte teraz do programu Národnej rady. A podobne aj o zákone, ktorý sme nedohlasovali včera, to je k tlači 1152 o vládnom návrhu zákona o organizácii ústrednej štátnej správy. Žiadam vás, hlavne predsedov klubov, aby zabezpečili účasť svojich poslancov na 14.00 hodinu. Ďakujem.
Budeme pokračovať ďalej v rokovaní Národnej rady rozpravou k predmetnému zákonu o vysokých školách.
Vystúpi v rozprave pani poslankyňa Eva Slavkovská, pripraví sa pán poslanec Šťastný.