Desiaty deň rokovania

53. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

12. decembra 2001 o 9.00 hodine

 

 

I. Presperín, podpredseda NR SR: Prosím pánov poslancov a panie poslankyne, aby sa dostavili do rokovacej sály. Pána poslanca Osuského žiadam ako spravodajcu, pána ministra Ftáčnika, aby prišli do rokovacej sály.

(Nedostatočný počet poslancov v rokovacej sále.)

I. Presperín, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram desiaty rokovací deň 53. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní písomne požiadali títo poslanci: pán poslanec Andrejčák, poslanec Brhel, poslankyňa Keltošová, poslanec Kresák, poslanec Macháček, poslankyňa Malíková, poslanec Slobodník, poslanec Švec, poslanec Tkáč. Na zahraničnej služobnej ceste je poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Peter Weiss.

Chcem vás informovať, že gestorský ústavnoprávny výbor prerušil rokovanie o novele zákona, ktorým sa ustanovujú podmienky vydania aproximačných nariadení vlády, takže v rokovaní teraz budeme pokračovať druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 386/1997 Z. z. o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997 Z. z.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1192 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1192a. Vládny návrh zákona odôvodní minister školstva Slovenskej republiky Milan Ftáčnik.

Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

M. Ftáčnik, minister školstva SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, návrh zákona o ďalšom vzdelávaní, alebo novela zákona o ďalšom vzdelávaní je prerokúvaná v tomto parlamente už v druhom čítaní. Jej cieľom je zapracovať do zákona o ďalšom vzdelávaní povinnú akreditáciu vzdelávacích programov, resp. projektov pre zamestnancov a volených predstaviteľov verejnej správy, čo je aktuálne najmä v súvislosti s reformou, ktorá sa vlastne už začala.

Cieľom predloženého návrhu zákona je tiež zabezpečiť rozvoj ďalšieho vzdelávania prostredníctvom skvalitňovania vzdelávacích služieb poskytovaných najmä neštátnymi vzdelávacími inštitúciami. Návrh zákona spresňuje postavenie a úlohy Ministerstva školstva SR a Akreditačnej komisie Ministerstva školstva SR na ďalšie vzdelávanie v procese akreditácie ďalšieho vzdelávania. Zároveň obsahuje povinnú akreditáciu programov pre volených predstaviteľov verejnej správy, odstraňuje rozpor s platnou i pripravovanou legislatívou v oblasti vysokých škôl, rieši otázku platnosti vydaných potvrdení o akreditácii. Zákon by mal vstúpiť do účinnosti a platnosti od 1. januára 2002. Pripraví tak predpoklady na ďalšie vzdelávanie zamestnancov, ktoré bude vyžadovať od 1. apríla zákon o štátnej a verejnej službe.

Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré prerokovali tento návrh zákona, odporučili k nemu niektoré pripomienky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe. V mene predkladateľa vyslovujem súhlas a podporu týmto pripomienkam, pretože zlepšujú znenie zákona.

Vážené panie poslankyne a páni poslanci, odporúčam vám, aby ste v znení pripomienok výborov Národnej rady Slovenskej republiky schválili tento zákon v druhom a treťom čítaní. Ďakujem pekne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu ministrovi za odôvodnenie vládneho návrhu zákona. Prosím ho, aby zaujal miesto pre navrhovateľov.

Dávam teraz slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport poslancovi Petrovi Osuskému a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Prosím.

P. Osuský, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážená snemovňa, dovoľte mi, aby som ako poverený spravodajca k tlači 1192a, týkajúcej sa ďalšieho vzdelávania, vás informoval o tom, že Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade podľa § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov o prerokovaní uvedeného návrhu zákona.

Národná rada uznesením č. 1701 z 26. októbra 2001 pridelila tento vládny návrh zákona týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre verejnú správu, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Zároveň za gestorský výbor určila výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a lehotu prerokovania vo výboroch do 26. novembra a v gestorskom výbore do 27. novembra 2001. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v určenej lehote a iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal nijaké stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

K predmetnému návrhu zákona uvedené výbory v prijatých uzneseniach zaujali tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor neschválil predložený návrh uznesenia, keďže bolo z 11 poslancov prítomných 8 a za návrh boli 4, proti nikto a 4 sa zdržali. Nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor pre sociálne veci a bývanie vyslovil súhlas s návrhom a odporučil Národnej rade, aby tento návrh zákona schválil. Výbor pre verejnú správu a výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport v prijatých uzneseniach vyslovili súhlas s návrhom zákona a odporučili Národnej rade vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 386/1997 o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej rady č. 387/1996 o zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997, schváliť s týmito zmenami a doplnkami. Keďže, kolegovia, máte pred sebou tlač 1192a, dovoľujem si len sumárne povedať, že ide o päť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré väčšinou majú spresňujúci a jazykový charakter. Ako ste si vypočuli, i predkladateľ, ktorého tu zastupuje minister školstva, súhlasí s uvedenými piatimi pripomienkami, a preto by som si dovolil navrhnúť, aby sme o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch v súlade s návrhom gestorského výboru hlasovali spoločne o bodoch 1 až 5 a tieto schválili.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky tento zákon v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe schváliť. Táto predmetná spoločná správa bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, ktorý bol gestorským výborom, uznesením č. 331 z 28. novembra 2001. Ďakujem za pozornosť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov.

Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne je prihlásený poslanec Vojtech Tkáč. Nie je prítomný v rokovacej sále. Pán poslanec Tkáč je jediný prihlásený. Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prosím, kto sa chce prihlásiť ústne? Pán poslanec Štefan Rusnák, pán poslanec Pavel Šťastný, pani poslankyňa Slavkovská. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ešte raz: Rusnák, Šťastný a Slavkovská. To sú traja poslanci, ktorí budú vystupovať v rozprave.

Nech sa páči ako prvý - pán poslanec Štefan Rusnák.

Š. Rusnák, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, využívam túto možnosť a chcem pred vás vystúpiť s pozmeňujúcim návrhom, pretože ten, ktorý som dával pri zákone o zamestnanosti, mi neprešiel, tak znovu sa pokúšam získať vašu dôveru a vysvetlím prečo.

Dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňujúci návrh s týmto znením: Za čl. 1 za vkladá nový čl. 2, ktorý znie:

Zákon č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky sa mení a dopĺňa takto:

V čl. 22 sa slová "v 70. bode" nahrádzajú slovami "v 63. bode". Doterajší čl. 2 sa označuje ako čl. 3. Krátke zdôvodnenie: Predložený návrh reaguje na to, aby od 1. januára 2002 boli realizované ustanovenia bodov 64 až 70 v čl. 8 zákona č. 416/2001 o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky. V uvedených bodoch sa vecne neriešil presun kompetencií, ale posun účinnosti na poskytovanie účelových peňažných dávok sociálnej starostlivosti pre ťažko zdravotne postihnutých občanov alebo poskytovanie služby sociálnej starostlivosti, a to do 31. decembra 2003 podľa predpisov platných pred účinnosťou zákona č. 195/1998 o sociálnej pomoci, t. j. v tejto problematike pred 1. júlom 1999. Keďže v čl. 22 zákona č. 416/2001 je účinnosť pre uvedené body ustanovená od 1. apríla 2002, je potrebné odstrániť toto právne vákuum. V prípade neakceptovania návrhu dôjde k situáciám, že títo občania od 1. januára 2002 nebudú poberať dávky sociálnej starostlivosti a ich zdravotné postihnutie nemusí byť riešené prostredníctvom kompenzácií podľa zákona o sociálnej pomoci.

Toľko môj pozmeňujúci návrh. Ja verím, že všetci ho podporíme, aby sme neurobili ďalšie problémy práve našim zdravotne postihnutým spoluobčanom. Ďakujem pekne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Ďalej vystúpi pán poslanec Pavel Šťastný.

P. Šťastný, poslanec: Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, návrh novely zákona o ďalšom vzdelávaní v znení neskorších predpisov vlastne upresňuje oblasť akreditácie vzdelávacích ustanovizní a činnosť Akreditačnej komisie Ministerstva školstva SR na ďalšie vzdelávanie. Ide predovšetkým o upresnenie činnosti Akreditačnej komisie, podmienok a procesu akreditácie vzdelávacích ustanovizní, vydávanie potvrdenia o akreditácii, ktoré podlieha správnemu poplatku, vydávanie dokladov o vzdelávaní, platnosť vydaných kreditov, resp. potvrdenie o akreditácii, pričom sa využili, pochopiteľne, skúsenosti, ktoré doteraz z platnosti už existujúceho zákona vyplývali.

Hovorí sa o Akreditačnej komisii Ministerstva školstva SR. Z doterajších skúseností vieme, že Akreditačná komisia je nadrezortný orgán, takže neviem dosť dobre, pán minister, či sa táto formulácia Akreditačná komisia ministerstva školstva hodí takto formulovať, či by nebolo z rôznych dôvodov lepšie, tak ako v rámci postavenia existujúcej Akreditačnej komisie pre vysoké školy, aj tu, aby Akreditačná komisia nebola komisiou rezortného orgánu, ktorý vlastne má ako poradný, ale tak, ako je to v prípade súčasnej Akreditačnej komisie, ako nadrezortný orgán alebo orgán vlády, lepšie povedané.

Pracovníci ministerstva školstva v niektorých prípadoch v snahe zabezpečiť bezproblémový priebeh činnosti Akreditačnej komisie, možno povedať, prehnali niektoré kompetencie, ktoré narážajú na porušenie iných právnych noriem. V niektorých prípadoch zasa prisúdili, dalo by sa tak povedať, svojej činnosti význam, ktorý síce chceli doteraz mať, oni ho v podstate aj robili, ale nemali oporu v zákone. Teraz sa tak stalo. Mám niektoré pripomienky, nemám podstatné, samozrejme, úplne podstatné pripomienky k zákonu nemám, ale mám niektoré pripomienky, ktoré si myslím, že by bolo dobré akceptovať, resp. ktoré by upresnili potom definitívne znenie.

Predpisovať povinnosť orgánom verejnej správy, aby mohli navrhovať len kandidátov za členov Akreditačnej komisie, v ktorej sú ich zamestnancami, mne sa to osobne nezdá, že je to celkom správne. Pretože aj v tomto prípade by tu mala zohrávať prednosť odbornosť, a nie to, či je príslušnosť k úradu, či patrí k tomu alebo k onému úradu. Preto by som navrhol, aby sa tá posledná veta z § 6 ods. 2 vypustila.

Ďalej v ods. 3 doplniť text za výbory "osoby poverené ministerstvom na výkon kontrolnej činnosti oprávnené vstupovať do budov a kontrolovať uskutočnenie vzdelávacích aktivít v sprievode kompetentnej osoby alebo poverenej osoby za danú inštitúciu". Pretože vieme, že na vysokých školách napríklad sa môže vstupovať na akademickú pôdu aj orgánom dokonca činným v trestnom konaní len so súhlasom rektora, resp. na fakultu dekana. Myslím si, že aj toto tu by bolo vhodné, aby sa takéto uznesenie prijalo.

Nie je mi celkom jasné, prečo sa v § 3 vylučuje vysokoškolské štúdium a inštitúcie z procesu ďalšieho vzdelávania, či je to z toho dôvodu, že sa počíta, že to bude v zákone o vysokých školách. V prípade, že je to tak, nenamietam, pretože v opačnom prípade si neviem predstaviť, čo by sa robilo s externými formami, či už ide o inžinierske alebo magisterské štúdium.

Ak je zmyslom novely zaviesť jasné kritériá na akreditáciu a na všetky formy externého vzdelávania, potom si myslím, že nie je potrebné precizovať pre jednotlivé stupne podmienky, resp. nie podmienky, ale vymenúvať tam, že musí vždy požadovať, že by stačilo uviesť univerzálnejší text, že každá vzdelávacia ustanovizeň je povinná predložiť ministerstvu žiadosť o akreditáciu. Čiže tým by sa úplne zovšeobecnil ten pohľad, resp. tie povinnosti pre všetkých, ktorí by sa snažili o ďalšie vzdelávanie alebo o účasť na ďalšom vzdelávaní.

Nemôžem celkom jednoznačne súhlasiť, aby tak jednoznačne do tej obsahovej stránky vzdelávania vstupovali jeho zadávatelia tak, že určia obsah, rozsah aj podmienky. Predsa by sa toto malo diať len v nejakej spolupráci so vzdelávacími ustanovizňami, pretože sa nedomnievam, že všetci zadávatelia budú tak z tejto stránky vzdelávania erudovaní, aby bezpodmienečne vedeli aj z toho širšieho pohľadu, povedzme z hľadiska globalizácie vzdelávania, aby vedeli o všetkých tých aktivitách a možnostiach, resp. potrebách, ktoré sa z hľadiska rozvoja poznatkov môžu uplatniť. A tu si myslím, že by to mali byť predovšetkým vzdelávacie organizácie, ktoré budú rešpektovať, pochopiteľne, tie požiadavky, ale nemalo by to byť len na základe zadania objednávateľa.

Chcel by som sa spýtať, pán minister, na dve veci. Čo sa myslí pod pojmom "zodpovedajúci lektorský zbor"? Ak sa inde dávajú kritériá, tak potom by tu malo byť povedané, čo pre jednotlivé stupne, aký ten lektorský zbor má byť. Pretože zodpovedajúci, to je taký, taký všeobecný, povrchný, široký pojem, že ťažko, tam sa môže zmestiť skutočne všeličo. A druhá otázka je taká, prečo sa znižuje váha získaného dokladu tým, že sa tam nedáva okrúhla pečiatka so štátnym znakom? Ide o to, že ide o vydanie dokladov na nižších stupňoch vzdelávania, ako sú štátne skúšky, alebo proste z akých dôvodov? Pretože keď si vezmeme aj štátne skúšky z jazykov, musia byť opatrené takýmto znakom, resp. takouto pečiatkou. A ako to potom bude pri týchto jazykových bakalárskych, inžinierskych štátniciach v externom štúdiu? Pretože to by bolo tiež v tomto smere treba vymeniť.

Vzhľadom na to, že aj s ohľadom na ďalšie vzdelávanie neexistuje nejaká koncepcia rozvoja tohto ďalšieho vzdelávania len ako súčasť Milénia, dávam návrh na uznesenie Národnej rady v tomto znení: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky vypracovať a predložiť koncepciu ďalšieho vzdelávania v Slovenskej republike v nadväznosti na trendy a dokumenty Európskej únie vrátane komplexnej právnej úpravy financovania a vymedzenia práv a povinností štátu, obcí a miest, ako aj ostatných subjektov ďalšieho vzdelávania."

Robím to z toho dôvodu, že si myslím, že existujúce dokumenty o ďalšom vzdelávaní vo vzťahu k Európskej únii, vo vzťahu k rozvoju tejto časti vzdelávania sú, myslím si, podstatne ďalej, ako to máme v súčasnosti rozpracované na Slovensku. Preto si myslím, že by sa toto tak malo diať, a odporúčam tam termín 30. 6. 2002.

Ďakujem za pozornosť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pánu poslancovi. Pani poslankyňa Slavkovská stiahla svoju prihlášku do rozpravy. Predtým ešte jedna faktická poznámka k vystúpeniu pána poslanca Šťastného. Pán poslanec Drobný. Zároveň končím možnosť prihlásiť sa do faktických.

M. Drobný, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Naozaj v kontexte s otázkou, ktorú položil kolega Šťastný pánu ministrovi, sa pýtam: O akú Akreditačnú komisiu vlastne ide, keď vo všetkých iných dokumentoch je Akreditačná komisia poradným orgánom vlády Slovenskej republiky? A tu sa hovorí o Akreditačnej komisii ako o orgáne ministerstva, teda rezortnej ustanovizni. Ak sa myslí dajaká iná rezortná Akreditačná komisia a je to iná komisia ako tá, ktorá je poradným zborom vlády Slovenskej republiky, tak to skutočne treba vysvetliť. Lebo sú tu iné ustanovenia a ide o iné aktivity ako doterajšia Akreditačná komisia vykonávala. Takže ide o aktivity, ktoré posudzujú kvalitu a nárast kvality postgraduálneho vzdelávania, a nie pregraduálneho vzdelávania. Preto táto otázka stojí na zamyslenie a na vysvetlenie od pána ministra, pretože naozaj tomu nerozumiem. Ďakujem pekne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vážení páni poslanci, pani poslankyne, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pán minister, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

M. Ftáčnik, minister školstva SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi stručne zareagovať na krátku rozpravu k tomuto návrhu zákona. Najprv ku Akreditačnej komisii. Vážení páni poslanci, keď ste sa pýtali na Akreditačnú komisiu, tak tu ide o Akreditačnú komisiu pre ďalšie vzdelávanie. Čiže nie je totožná s tou Akreditačnou komisiou, ktorá pôsobí zo zákona o vysokých školách. A treba povedať, že ten zákon je istou anomáliou, pretože my máme na ministerstve ešte jednu komisiu, ktorá udeľuje akreditácie pre ďalšie vzdelávanie v oblasti športovej činnosti pre trénerov a funkcionárov a v tejto oblasti máme ďalšiu akreditačnú štruktúru, ktorá je čisto rezortného charakteru. Pretože ministerstvo školstva je ústredným orgánom štátnej správy aj pre oblasť celoživotného vzdelávania, preto rezortná komisia. Čiže výsadné postavenie vysokoškolskej komisie vyplýva z toho, že je priamo podriadená vláde a pri diskusii o vysokoškolskom zákone, o ktorom budeme o chvíľu hovoriť, treba zvážiť aj túto otázku, či to tak má zostať, my to tak navrhujeme, alebo sa má to tiež posunúť nejakým iným smerom. Čiže preto tá komisia má túto podriadenosť, pretože ministerstvu má radiť v tej oblasti, za ktorú v plnom rozsahu zodpovedá ministerstvo školstva. Nemyslím si, že tu by nadrezortná komisia dosiahla viac, pretože stále by musel byť orgán, ktorý je oprávnený vydávať tie akreditácie, a to aj v prípade vysokých škôl je len ministerstvo školstva. Zrejme by to tak zostalo aj v oblasti ďalšieho vzdelávania.

Pán poslanec Šťastný hovoril o viacerých otázkach alebo aspektoch toho zákona, ale nenavrhoval žiadne pozmeňujúce návrhy. Skôr to bolo také zamyslenie sa nad tým, či orgány verejnej správy majú navrhovať len svojich zamestnancov. Vychádzali sme z toho, že vlastne mali by sa prezentovať pôsobením svojich vlastných ľudí, ktorých navrhnú do týchto akreditačných orgánov, aby poznali problematiku verejnej správy, pretože aj kvôli nej sa robí táto novela, aby vzdelávanie v oblasti verejnej správy bolo dobre pripravené.

Čo sa týka obsahu, rozsahu a podmienok, to súvisí s tým, že sa nemôžeme spoliehať a nechceme sa spoliehať na to, že len vzdelávacie ustanovizne alebo vzdelávacie ustanovizne predovšetkým budú formulovať to, čo sa má vzdelávať v oblasti verejnej správy. Mal by to definovať orgán alebo orgány verejnej správy, v čom chcú preškoliť svojich zamestnancov. A preto tá podmienka je formulovaná takto. Zodpovedajúcim lektorským zborom a materiálnymi podmienkami sa myslí to, aby to bolo primerané tomu, čo sa poskytuje. Ak ide o vzdelávanie na vysokej úrovni, to znamená charakteru poskytovaného povedzme vysokou školou, mali by tomu zodpovedať aj lektori a, samozrejme, aj materiálne podmienky. Iná vec je, ak ďalšie vzdelávanie bude určené povedzme pracujúcim občanom, ktorí neskončili základné alebo stredné vzdelanie a chcú si takéto vzdelávanie dokončiť cestou tzv. druhej šance.

Otázka pána poslanca Šťastného smerovala k tomu, prečo sme vysoké školy vylúčili z poskytovania ďalšieho vzdelávania. Nie je to celkom pravda. My počítame s tým, že vysoké školy budú poskytovať ďalšie vzdelávanie, ale nemôžu poskytovať ucelenú časť vysokoškolského štúdia, ktorá sa môže skončiť získaním titulu. To znamená, nebude možné cestou ďalšieho vzdelávania získať vysokoškolské štúdium. Je to istá reakcia na tú situáciu, ktorá dnes je, čiže nám súkromné spoločnosti v spolupráci s vysokými školami poskytujú prakticky formou ďalšieho vzdelávania vysokoškolské štúdium. My sme v zákone o vysokých školách, alebo v návrhu zákona, ktorý sme vám predložili, zapísali, že vysokoškolské vzdelávanie môže poskytovať len vysoká škola a v zásade formami tam uvedenými. To znamená dennou alebo externou formou, pričom ďalšie vzdelávanie za takúto formu nepovažujeme.

Je pravda, že napríklad v Českej republike to riešili inak. Časť vzdelávania môže študent absolvovať aj v ďalšom vzdelávaní, hovorím časť vysokoškolského. Zarátajú sa mu kredity, ktoré takto získal v počte 60 % toho, čo sa vyžaduje na získanie vysokoškolského titulu. A zvyšných 40 % si musí dorobiť na vysokej škole. U nás sme teda započítali nula percent. Nie je možné získať kredity ani časť vzdelávania mimo systému vysokoškolského vzdelávania. Opakujem, chápeme to ako istý prechodný stav, ktorý v tejto situácii zodpovedá tomu, čo sa na Slovensku deje.

Čo sa týka pečiatok. Jazykové vzdelávanie poskytujú jazykové školy, ktoré sú definované ako školy zo zákona. Jazyková škola pôsobí ako školské zariadenie, ktoré dnes má v zásade štátnu povahu. Pokiaľ je takýmto neštátnym zariadením, vychádza sa z toho, že poskytuje ekvivalentné vzdelanie ako štátna inštitúcia. Preto dáva pečiatku so štátnym znakom. Sféra súkromná, poväčšine táto poskytuje ďalšie vzdelávanie a tam sme nevideli dôvod opatrovať osvedčenia pečiatkami so štátnym znakom, pretože nejde o vzdelávanie v mene štátu. Je získané v súkromnom sektore a tomu zodpovedá aj spôsob vydávania dokladov alebo osvedčení o takto získanom vzdelaní.

Čo sa týka predloženia koncepcie ďalšieho vzdelávania, nemáme problém, len som rozumel pánovi poslancovi tak, že chce aj komplexnú právnu úpravu, ktorá by do 30. 6. nanovo upravovala systém ďalšieho vzdelávania, a tam si myslím, že čas do 30. 6. je predsa len prikrátky. Ak ide o koncepciu, nemáme s tým problém. Vieme predložiť, pretože diskutujeme aj na ministerstve školstva, aj širšie s inštitúciami alebo ustanovizňami ďalšieho vzdelávania o tom, ako reagovať na aktuálny vývoj v Európskej únii, kde téma celoživotného vzdelávania je v oblasti školstva vlastne témou č. 1 a do tohto kontextu sa zasadzujú všetky ďalšie reformné kroky, ktoré jednotlivé členské krajiny Európskej únie robia. Čiže ak by to zostalo v rovine koncepčnej, ministerstvo školstva je pripravené to splniť. Ak by bolo potrebné predložiť aj normu, tam máme isté problémy.

Už len krátku poznámku mi dovoľte k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý navrhol pán poslanec Rusnák. Je jasné, že je to nad rámec tohto zákona, pretože zákon o ďalšom vzdelávaní sa netýka zákona 416, na druhej strane chápem naliehavosť, čo pán poslanec hovoril, a súhlasím v mene predkladateľa s tým, aby sa to stalo súčasťou tejto normy, pretože je potrebné ten problém, o ktorom pán poslanec hovoril, vyriešiť do 1. januára budúceho roku, a preto odporúčam, aby ste vecne posúdili v hlasovaní, či sa prikloníte k tomuto návrhu, alebo nie. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pán minister, ďakujem za vaše vystúpenie k rozprave.

Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

P. Osuský, poslanec: Zhrnúc, by som povedal, že do ukončenia rozpravy boli predložené dva návrhy opatrené 15 podpismi poslancov. Jeden, ako už bolo zmienené, predložil pán poslanec Rusnák a iste by sa správne z puristického hľadiska dala namietať nepriama novelizácia, ale na druhej strane pochybenie, ktoré sa stalo, bude iste ospravedlnením toho, ak prijmeme návrh pána poslanca Rusnáka a podporíme ho hlasovaním, i keď sme si vedomí, že je to záchranná brzda, ktorá sa nedeje v súlade s bežnými normami. Pokiaľ ide o pána poslanca Šťastného, predložil návrh na vypracovanie koncepcie a o návrhu na uznesenie budeme hlasovať po odhlasovaní zákona.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, prerušujem rokovanie o tomto návrhu zákona.

Ďalej budeme rokovať o

vládnom návrhu zákona o Slovenskej akadémii vied.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1244. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 1364.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister školstva Slovenskej republiky Milan Ftáčnik.

Prosím pána ministra, aby sa ujal slova.

M. Ftáčnik, minister školstva SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďalšou normou, ktorú predkladá ministerstvo školstva tentoraz v prvom čítaní, je návrh zákona o Slovenskej akadémii vied.

Ministerstvo školstva v prvej fáze pripravilo obsahový zámer zákona o Slovenskej akadémii vied, v ktorom boli rozpracované požiadavky na definovanie postavenia a úlohy Slovenskej akadémie vied, vyplývajúce z novej ekonomickej a politickej štruktúry našej spoločnosti a vyjadrené aj nové legislatívne pohľady na túto vedeckú inštitúciu aj vo vzťahu k vytváraniu spoločného európskeho vedeckého priestoru. Ak si uvedomíme, že Akadémia sa dodnes spravuje zákonom z roku 1963, tak napriek novelizáciám, ktoré sa, samozrejme, odohrali po roku 1989, jednoducho súčasná právna úprava už nestačí na to, aby v požadovanej miere vyhovovala dynamickým zmenám spoločensko-ekonomickej situácie a taktiež procesom demokratizácie nášho spoločenského života.

Cieľom predkladaného vládneho návrhu zákona o Slovenskej akadémii vied je preto legislatívne zakotviť a ďalej rozvinúť doterajšie výsledky transformácie Akadémie, vychádzajúce z princípov novej spoločensko-ekonomickej situácie.

Ide najmä o tieto princípy:

- zabezpečenie samosprávnosti akademickej obce SAV,

- vytvorenie hierarchicky jednoduchej dvojstupňovej štruktúry Akadémie,

- zabezpečenie demokratických volieb orgánov, konkurzného obsadzovania postov a miest,

- obmedzovanie počtu funkčných období,

- zavedenie termínovaných pracovných zmlúv,

- eliminovanie konfliktu záujmov,

- rozšírenie spolupráce s vysokým školami a s ostatnými organizáciami výskumu a vývoja Slovenskej republiky,

- rozšírenie medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce,

- účinnejšie zapojenie do procesu európskej integrácie v tejto oblasti,

- dôsledné hodnotenie a akreditácia pracovísk Akadémie,

- otvorenosť voči vysokým školám a ostatným inštitúciám výskumu a vývoja garantovaním 1/4 až 1/3 účasti ich zástupcov vo vedeckých radách pracovísk Akadémie a vo vedeckej rade samotnej SAV,

- zastúpenie sektora vysokých škôl a podnikateľského sektora výskumu a vývoja prostredníctvom stálych delegovaných členov vo vedeckej rade Akadémie.

Navrhovaným zákonom sa zrušuje doterajší zákon č. 74/1963 Zb. o Slovenskej akadémii vied v znení neskorších predpisov. Z ekonomického pohľadu a finančného dosahu si nevyžiada predložený návrh zákona nárast finančných prostriedkov. Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky aj s inými zákonmi a ďalšími právnymi predpismi v Slovenskej republike.

Som veľmi rád, že sa nám podarilo predložiť tento návrh zákona v kontexte aj ďalších zákonov, ktoré nasledujú po prerokovaní tejto právnej normy. Konkrétne mám na mysli zákon o vede a technike a zákon o vysokých školách, pretože spoločne vytvárajú jeden celok a máte možnosť ako poslanci Národnej rady posúdiť vzájomné súvislosti a väzby medzi týmito právnymi normami.

Slovenská akadémia vied potrebuje nový zákon, preto vám, vážené poslankyne a vážení poslanci, odporúčam, aby ste podporili prerokovanie tejto právnej normy v druhom čítaní. Ďakujem pekne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za vaše vystúpenie k uvedeniu vládneho návrhu zákona Slovenskej akadémii vied v prvom čítaní.

Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, poslancovi Petrovi Osuskému. Prosím.

P. Osuský, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená snemovňa, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o Slovenskej akadémii vied (tlač 1244) ako spravodajca určený Výborom Národnej rady pre vzdelanie, vedu, mládež a šport.

Chcem vás informovať o skutočnosti, že predmetný návrh zákona o Slovenskej akadémii vied bol doručený poslancom Národnej rady dňa 8. novembra 2001, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. že zákon bol doručený najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Predseda Národnej rady posúdil, či predkladaný návrh zákona spĺňa náležitosti podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel, a zaradil ho na rokovanie 54. schôdze Národnej rady na prvé čítanie. Ako spravodajca si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Cieľom predkladaného zákona, ako sa aj v dôvodovej správe uvádza, je legislatívne zakotviť a ďalej rozvinúť doterajšie výsledky transformácie Akadémie, vychádzajúc z princípov novej politickej situácie po roku 1990, z koncepcie štátnej politiky a smerovania k európskemu výskumnému priestoru. Súčasný právny stav určený zákonom SNR č. 74/1963 Zb. o Slovenskej akadémii vied v znení neskorších predpisov nezodpovedá súčasnému poslaniu vedeckej činnosti a snahám priblížiť úroveň vedy a techniky v Slovenskej republike k úrovni v porovnateľných štátoch Európskej únie do roku 2005.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj s inými zákonmi a ďalšími právnymi predpismi Slovenskej republiky. Navrhovaná právna úprava nie je rozpore s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona bol 30. marca 2001 prerokovaný v pléne Rady hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky, ktorá s predloženým návrhom súhlasila.

Za seba by som si dovolil povedať k tomuto zákonu, že i keď nepochybne môže zanechať, ako hovoria Nemci, "noch Wünsche offen" (niektoré želania ešte otvorené), musím povedať, že zo srdca ako vysokoškolský pracovník závidím, ale zároveň dožičím Slovenskej akadémii vied tento zákon, ktorý je zákonom demokratického ducha, je to zákon dobre pripravený a zákon, podľa ktorého bude Slovenská akadémia vied fungovať dobre a možno lepšie ako doteraz.

Predpokladám, vážené panie poslankyne a páni poslanci, že vaše stanoviská a prípadné zmeny k návrhu zákona budete predkladať v rozprave najmä v rámci druhého čítania vo výboroch Národnej rady a v rámci druhého a tretieho čítania na schôdzi Národnej rady.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, budem po rozprave odporúčať, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje vládny návrh zákona o Slovenskej akadémii vied v druhom čítaní.

Vážený pán predsedajúci, odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu zákona. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcov výborov.

Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Sme v prvom čítaní, páni poslanci, panie poslankyne. Písomne nemám prihláseného žiadneho z poslancov. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne. Nikto. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a zároveň vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Ďakujem pánu ministrovi, takisto aj pánu spravodajcovi.

Pokračovať budeme prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona o vede a technike.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1251. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 1372.

Z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona uvedie minister školstva Slovenskej republiky Milan Ftáčnik. Prosím, pán minister, aby ste sa ujali slova.

M. Ftáčnik, minister školstva SR: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ako som uviedol, predkladáme balík zákonov, ktoré majú navzájom vnútornú väzbu a súvislosť, a preto je dobré, že sa prerokúvajú ako jeden celok.

Dovoľte mi predniesť úvodné slovo k vládnemu návrhu zákona o vede a technike, ktorý sa do slovenského parlamentu vracia vlastne po deviatich rokoch. Na poslednej schôdzi volebného obdobia, ktoré končilo rokom 1992, predložil vtedajší minister školstva Ján Pišút návrh zákona o vede a technike, ktorý, žiaľ, z časových dôvodov nebol prijatý, a od vtedy bolo niekoľko, možno desiatok pokusov spracovať zákon, ktorý by upravoval vzťahy v tejto oblasti. Máte teda predloženú normu, ktorá rieši veľmi dôležitú oblasť spoločenských vzťahov.

Ako základné východiskové dokumenty na prípravu tohto návrhu zákona sme použili Koncepciu štátnej vednej a technickej politiky do roku 2005, ktorú schválil aj tento parlament 19. 12. 2000, teda zhruba pred rokom. Ďalej Nový model financovania vedy a techniky, ktorý schválila vláda v roku 2000, Návrh koncepcie rozvoja vysokého školstva na Slovensku pre 21. storočie a Návrh nového zákona o vysokých školách. Na prípravu návrhu zákona bola tiež použitá porovnávacia analýza systému legislatívy pre vedu a techniku v Slovenskej republike a najmä v niektorých krajinách OECD a Európskej únie.

Predmetom návrhu zákona je utvárať efektívne fungujúci systém vzájomných kooperatívnych vzťahov medzi ústrednými orgánmi štátnej správy v oblasti vedy a techniky subjektmi výskumu a vývoja. Ďalej upraviť podmienky poskytovania štátnej podpory, systém štátnych programov vedy a výskumu, informačné zabezpečenie, periodické hodnotenie a tiež sektorové členenie právnických a fyzických osôb pôsobiacich vo výskume a vývoji v súlade s tzv. Frascatiho manuálom OECD, čo je dokument, ktorý obsahuje základné pojmy v oblasti vedy a techniky, používané v členských krajinách Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj.

Ide najme o tieto princípy:

- vymedzenie pojmov na jednotné používanie odborných termínov v rámci výskumu a vývoja,

- zavedenie klasifikácie odborov, ktorá je totožná s klasifikáciou vedných odborov, akú používa OECD,

- sektorové členenie, ktoré je v súlade s členením OECD, čím sa vytvára priestor na vznik neziskových organizácií výskumu a vývoja v súlade s navrhovaným transformačným zákonom, ktorý pripravuje vláda Slovenskej republiky, a novelou zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby,

- vymedzenie kompetencií práv a povinností, ako aj vzájomnej koordinácie všetkých subjektov pôsobiacich vo vede a technike vrátane úloh, ktoré v tejto oblasti budú plniť ústredné orgány štátnej správy.

Zákon stanovuje formy podpory vedy a techniky v súlade s novým modelom financovania. Tieto prinášajú v zásade rozdelenie na financovanie účelové a financovanie, ktoré by sme mohli nazvať inštitucionálne, aj keď sa v zákone priamo tento pojem nepoužíva. Zavádzajú sa teda nové kategórie účelového financovania v súvislosti s už zriadenou Agentúrou pre podporu vedy a techniky s presnejším definovaním štátnych objednávok, ktoré boli používané aj doteraz, ale len v úzkom rezortnom významne a ďalej so zavedením novej formy podpory vedy a výskumu, to znamená štátnych programov vedy a výskumu.

Okrem prípravy a predkladania úloh rieši zákon aj výber a kontrolu plnenia úloh výskumu a vývoja. V neposlednom rade sú v zákone riešené otázky informačného zabezpečenia vedy a techniky, založené na relevantných informáciách a dostatočnej znalosti stavu vedecko-technickej základne, ktoré sú základnou podmienkou na tvorbu dlhodobejších prognóz a výhľadov, ktoré bude potrebné pripravovať v zmysle tohto zákona. Navrhované vykonávacie predpisy sú predložené len v prvom znení, alebo v prvej verzii a budú dopracované do tej podoby, aby zodpovedali v plnom rozsahu zákonu tak, ako ho, predpokladám, schváli Národná rada Slovenskej republiky.

Prijatie navrhovaného zákona si nevyžiada zvýšené výdavky zo štátneho rozpočtu, aj keď oblasť vedy a techniky si nárast prostriedkov z verejných zdrojov vyžaduje, pretože Slovensko v tomto ohľade patrí medzi krajiny, ktoré majú relatívne najnižší podiel podpory vedy a techniky z verejných zdrojov nielen vo vzťahu k vyspelým krajinám, ktoré sú členmi OECD, ale aj napr. vo vzťahu ku krajinám V 4. To znamená, priamy dosah na štátny rozpočet tu nie je, ale práve tento zákon umožňuje, aby sa zvyšovali prostriedky pre vedu a techniku, a to preto, že bude možné ich efektívnejšie využívať účelovými nástrojmi financovania. Zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj s inými zákonmi a právnymi predpismi. Nie je v rozpore s medzinárodnými zmluvami a zohľadňuje súčasné trendy v podpore výskumu a vývoja vo svete a zabezpečuje základné predpoklady súladu našej vednej a technickej politiky s krajinami Európskej únie a OECD.

Vážené panie poslankyne a páni poslanci, žiadam vás v mene vlády Slovenskej republiky, aby ste podporili tento návrh zákona a umožnili jeho prerokovanie v druhom čítaní. Ďakujem.