I. Presperín, podpredseda NR SR: Áno, nech sa páči, pán poslanec Brocka bude reagovať.

J. Brocka, poslanec: Ja by som chcel poďakovať kolegom z opozície za ich šetrný, ale najmä pozitívny prístup k môjmu vystúpeniu.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec Farkas vystúpi v rozprave. Po ňom chcem dať slovo pánu predsedovi Najvyššieho súdu, ktorý požiadal o maximálne tri minúty času. (Hlasy v sále.) Nehlasovali sme. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas. (Hlasy v sále.) Je súhlas, ďakujem pekne. Po ňom vystúpi pán poslanec Harabin.

P. Farkas, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Využijúc právo spravodajcu, ktoré mi zaručuje rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky, by som chcel upriamiť vašu pozornosť na ďalšie pozmeňujúce návrhy. Vychádzajúc z toho, že viaceré nemohli byť prednesené v rozprave, tak som ako spravodajca vyšiel v ústrety niektorým pánom poslancom, ktorí sa na mňa obrátili. Tieto pozmeňujúce návrhy by som chcel predniesť v jednom balíku. V druhom balíku by som chcel predniesť pozmeňujúce návrhy, ktoré som ešte ja chcel v rozprave predniesť, a v treťom balíku by som chcel predniesť potom pozmeňujúce návrhy, ktoré bude potrebné prijať vo vzťahu k návrhu štátneho rozpočtu.

Teraz mi dovoľte, aby som hneď na prvom mieste predniesol pozmeňujúci návrh, ktorý sa vzťahuje na Národný bezpečnostný úrad. Na tento problém sme prišli prakticky pred pár dňami a včera skupina poslancov sa stretla a hľadala možnosť na vyriešenie tohto vážneho problému a tá skupina poslancov sa dohodla, že pán kolega Palko vypracuje konkrétny pozmeňujúci návrh a tento návrh potom dnes ráno ešte prerokujeme a predložíme v rozprave. Tak preto mi dovoľte, aby som to prečítal. V prílohe č. 3 k zákonu číslo ešte nepoznáme výdavky štátneho rozpočtu na rok 2002 v kapitole Všeobecná pokladničná správa v položke výdavky spolu sa suma 19 798 488 000 nahrádza sumou 19 420 255 000. V položke 700 suma 5 030 112 000 sa nahrádza sumou 4 651 879 000. Druhý návrh v prílohe č. 3 výdavky štátneho rozpočtu na rok 2002 v kapitole Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v položke výdavky spolu sa suma 14 498 319 000 nahrádza sumou 14 876 552 000 Sk. V položke 600 sa suma 13 146 276 000 nahrádza sumou 13 219 514 000, v položke 610 sa suma 6 745 109 000 nahrádza sumou 6 782 577 000, v položke 640 sa suma 411 260 000 000 nahrádza sumou 416 260 000 000. V položke 700 sa suma 1 352 000 043 nahrádza sumou 1 657 038 000. Na odôvodnenie iba toľko, že tento návrh je totožný s návrhom, ktorý predniesol pán kolega Kozlík a je nám trošičku záhada, akým spôsobom doslovne bol prednesený tento návrh, keď sme sa dohodli, že tento návrh vypracuje pán kolega Palko, ale vychádzajme z toho, že ide o spoločný návrh.

Ďalej by som chcel predložiť ďalší návrh, ktorý, po prvé, z kapitálových výdavkov rozpočtovej kapitoly Ministerstva vnútra Slovenskej republiky účelovo viazať finančné prostriedky vo výške 50 mil. Sk na zriadenie pracoviska a zakúpenie CT prístroja pre Nemocnicu ministerstva vnútra na Ulici Fraňa Kráľa 14 Bratislava. Zriaďovateľom tejto nemocnice, tohto zdravotníckeho zariadenia je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a je potrebné takýto prístroj zabezpečiť pre túto nemocnicu. Po druhé, z kapitálových výdavkov rozpočtovej kapitoly Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky účelovo viazať 25 mil. Sk na prestavbu ubytovne v Národnom ústave tuberkulózny a respiračných chorôb v Bratislave v Podunajských Biskupiciach a 10 mil. Sk z výnosov do lotérií na rekonštrukciu a modernizáciu existujúcich objektov. Krátke odôvodnenie. Vzhľadom na závažnosť a zákernosť ochorenia pobyt v tomto ústave vyžaduje osobitný režim. Ide o dlhodobý a dlhotrvajúci problém, ktorý už neznesie ďalší odklad.

V ďalšom balíku, vážené dámy, vážení páni, by som chcel predniesť pozmeňujúce návrhy, ktoré som si osvojil, sčasti som spolutvorcom týchto návrhov z radov pánov poslancov. Po prvé, do § 9 predloženého vládneho návrhu zákona sa navrhuje doplniť dva nové odseky tohto znenia. Odsek číslo 4. Prostriedky, ktoré získa Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky do štátneho rozpočtu na rok 2002 nad rámec jeho schválených príjmov a ktoré boli zdrojom Fondu životného prostredia do 31. decembra 2001 plynúcim do skupiny nenávratného financovania, použije ministerstvo životného prostredia na program na podporu realizácie environmentálnych opatrení. Odsek 5. Výdavky ministerstva životného prostredia na rok 2003 a na ďalšie kalendárne roky na program na podporu realizácie environmentálnych opatrení budú najmenej na úrovni predchádzajúceho roka vynásobené koeficientom 1,4. Ďalší návrh, ktorý som si osvojil, smeruje do rozpočtovej kapitole Krajský úrad v Bratislave navýšiť o sumu 2,8 mil. Sk a túto sumu v rozpočte Krajského úradu Bratislava účelovo viazať pre Divadlo Astorka Korzo. Krátke zdôvodnenie. Presun financií umožní začať s využívaním dostavaného divadla v budove ministerstva kultúry, bývalé kino Pohraničník, pričom ide o náklady spojené s nájomným, ktoré bude divadlo Astorka Korzo 90 uhrádzať ministerstvu kultúry za prenájom priestorov 2,3 mil. Sk a zvyšok prostriedkov súvisí so strážnou službou, poistné a vodné, stočné.

Ďalší návrh som si osvojil, ktorý vypracoval pán kolega Budaj, a predkladám návrh na navýšenie rozpočtu v kapitole Ministerstva spravodlivosti o 30 mil. Sk presunom z kapitoly Všeobecná pokladničná správa. Navrhujem, aby toto navýšenie rozpočtu ministerstva spravodlivosti bolo účelovo viazané na činnosť oddelenia pre dokumentáciu zločinov komunizmu ministerstva Slovenskej republiky. Krátke zdôvodnenie. Doterajšia činnosť oddelenia sa ukázala byť užitočná a prispieva k poznaniu národných dejín v rokoch neslobody, k odčineniu krívd a k dokumentácii dôležitých historických faktov. V súčasnom rozpočte však nedostatok financií neumožní rozvinúť dokumentačnú činnosť na potrebnú úroveň. Rovnako neumožní vyriešiť problém dostupnosti archívov pre verejnosť.

Posledný návrh z tohto balíka, ktorý som si osvojil, pochádza z dielne pána kolegu Muránskeho, ktorý navrhuje zvýšiť kapitolu ministerstva kultúry o sumu 45 mil. Sk a túto účelovo viazať na výstavbu Stred Európy okolo roku 1000 v Bratislave v roku 2002. Veľmi krátke odôvodnenie. Táto výstavba bola inštalovaná už vo všetkých stredoeurópskych krajinách okrem Slovenska.

A na záver mi dovoľte predniesť pozmeňujúce návrhy, ktoré je potrebné ešte zapracúvať do návrhu štátneho rozpočtu. V § 11 sa dopĺňa novým odsekom č. 6, ktorý znie. Odsek 6. Úvery neprevzaté vládou v roku 2001 podľa osobitného predpisu je vláda oprávnená prevziať v roku 2002. Odôvodnenie. V roku 2001 sa predpokladalo prevzatie úverov vládou na určené účely na základe splnomocnenia obsiahnutého v štátnom rozpočte na rok 2001. Keďže sa prevzatie niektorých úverov časovo oneskorilo a nie je predpoklad uzavretia všetkých zmlúv do konca roku 2001, napríklad projekt správy sociálnych dávok, príprava projektu riadenia verejných financií a ďalšie, navrhovaným ustanovením sa vytvára priestor na negociácie v roku 2002. Ďalšie návrhy potom navrhujem zapracúvať do návrhu uznesenia číslo 2 Národnej rady a v tomto uznesení potom budeme prijímať určité odporúčajúce uznesenia vo vzťahu k vláde a sem navrhujem zapracovať s požiadavkou na predsedu predstavenstva Národného úradu práce, na predsedu Správnej rady Sociálnej poisťovne, na predsedu Správnej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne a na predsedu Správnej rady Spoločnej zdravotnej poisťovne, aby dopracovali rozpočet Národného úradu práce, Sociálnej poisťovne, Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Spoločnej zdravotnej poisťovne na rok 2002 o dopady vyplývajúce zo schváleného zákona o štátnom rozpočte na rok 2002, ktoré neboli do jeho návrhu zapracované s termínom pred ukončením jeho prerokovania v druhom čítaní v Národnej rade. Krátke odôvodnenie. Doplňujúci návrh uznesenia rieši zachytenie zmeny finančných tokov zo štátneho rozpočtu do rozpočtov ostatných subjektov, ktoré sú súčasťou verejného rozpočtu vo väzbe na schválený zákon o štátnom rozpočte na rok 2002 a rozpočtovanú výšku súhrnného schodku verejného rozpočtu na rok 2002. Ďakujem vám za pozornosť.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Faktické poznámky tri, posledná pani poslankyňa Sabolová. Končím možnosť faktických poznámok.

Prvý pán poslanec Palko.

V. Palko, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Dovoľte mi vyjadriť sa k návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Farkas, na navýšenie prostriedkov pre Národný bezpečnostný úrad. Som veľmi rád, že pätnásti poslanci opozície podali totožný návrh ako iní osemnásti poslanci koalície. Kto vie, či je to nejakou telepatiou medzi opozíciou a koalíciou alebo je to z iného dôvodu, to nie je podstatné. Podstatné je, že sa ukazuje zhoda relevantných strán na podporu tohto návrhu. Takže verím, že tento návrh prejde. Viem, že funkcionári Národnej rady, funkcionári vlády na stretnutiach s predstaviteľmi členských štátov NATO alebo s predstaviteľmi centrály NATO v Bruseli vždy hovoria o tom, čo všetko robíme pre vstup Slovenska do NATO. Jednou takou vecou bolo aj zriadenie Národného bezpečnostného úradu. Asi by sme sa s tým nemohli naďalej chváliť, ak by sme neprispeli aj k tomu, že vyčleníme skutočne aj prostriedky na skutočné dobudovanie tohto Národného bezpečnostného úradu. Opakujem, dúfam, že dôjde k zhode na podporu tohto spoločného návrhu. (Hlasy v sále.)

I. Presperín, podpredseda NR SR: Poslanec Langoš.

J. Langoš, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Na podporu návrhu, ktorý tu vyslovili dvaja poslanci Pál Farkas a Sergej Kozlík, na navýšenie finančných prostriedkov na rozbehnutie práce Národného bezpečnostného úradu, ale aj na podporu môjho návrhu navýšiť rozpočet na obranu na výšku 2 % očakávaného hrubého domáceho produktu, mi dovoľte, aby som citoval Ronalda Regana, keď sa ho pýtali, čo považuje za dôležitejšie alebo prednejšie, či vyrovnaný rozpočet alebo navýšenie obranného rozpočtu. Povedal, že vyrovnaný rozpočet mu je z duše ukradnutý, prvoradá je pre neho aj vládu USA porážka komunizmu, čo sa nakoniec aj stalo. A ako vidieť, liberáli a libertariáni opäť nemali pravdu, keď v čase zavádzania embarga voči ZSSR ostro protestovali a používali argument voľného obchodu ako spásy ľudstva, opak bol pravdou.

Embargo a ďalšie prvky Reganovej doktríny viedli k oslobodeniu východnej Európy, čo malo za následok pozitívny efekt na oboch stranách. Ďakujem.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ja si myslím, že predložené návrhy, ktoré tu zazneli od pána poslanca spravodajcu Farkasa, boli veľmi dobré a v mnohom dopĺňajú potreby, ktoré sme v štátnom rozpočte nezohľadnili. Ale rada by som sa opýtala len spravodajcu a pani ministerky, či máme dostatok prostriedkov, lebo veľmi potichu a tak pokojne sme sa preniesli cez návrh, kde sa hovorí o 320 miliónoch na tenisové centrum. Chcem sa spýtať, z akých prostriedkov bude v Bratislave toto centrum vybudované a či tých 320 miliónov v tak napätom rozpočte by sme nemohli v budúcom roku použiť na vyrovnanie tých požiadaviek a tých výdavkov, ktoré tu odzneli v tejto poslednej rozprave.

Chcela by som konkrétne vysvetlenie, akým spôsobom chceme túto vysokú čiastku, ktorú vláda schválila do rozpočtu a je to tak veľmi zaobalené v rozpočte, ako ju chceme vykryť. A či toto je tak nutný výdavok v tomto rozpočte. (Hlas poslanca Cupera.)

I. Presperín, podpredseda NR SR: Tri minúty pre pána predsedu Harabina.

Š. Harabin, predseda Najvyššieho súdu SR: Vážený pán predsedajúci, vážená ctená snemovňa, vážené dámy, vážení páni.

Ja vo svojom vystúpení sa obmedzím skutočne stručne len na otázku finančného krytia novokreovaného ústavného orgánu Súdnej rady. Ja by som bol veľmi rád keby si za svoje zobrali koaliční a opoziční poslanci práve slová pána poslanca Palka, ktorý hovoril o tom, že je dobre, keď sa našla zhoda na navýšenie finančného krytia Národného bezpečnostného úradu. Neviem, z akého dôvodu sa stalo, že návrh zákona o štátnom rozpočte nepredpokladá finančné krytie novokreovaného súdneho orgánu, ústavného orgánu, ktorým je Súdna rada.

Práve § 10 ods. 3 zákona o Súdnej rade, ktorý bol schválený 29. novembra 2001, predpokladá a hovorí, že Kancelária Súdnej rady hospodári s finančnými prostriedkami vyčlenenými na jej činnosť v rozpočte Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Na krytie tohto ústavného orgánu sa nepredpokladá ani koruna. Ja chcem upozorniť na tento moment práve preto, aby sa nedehonestovala predchádzajúca práca tohto parlamentu, pokiaľ ide o schválenie novely ústavy, kde sa konštituoval nový ústavný orgán, ktorým je Súdna rada a napokon aj nedávno schválený zákon o Súdnej rade. Dostali by sme sa do pozície takej, že na papieri by sme mali ústavne a zákonne zakotvený tento ústavný orgán, ale v praxi by nemohol vzniknúť, pretože by nemohol začať činnosť, keďže neboli by vyčlenené osobitné finančné prostriedky na jeho spustenie do prevádzky. Je to veľmi dôležité práve aj z pohľadu plnenia kritérií Európskej únie, kde Európska únia nám práve toto kládla v otázke posilňovania súdnej nezávislosti ako veľmi dôležitý moment. Keďže sa dosiahli tieto ústavné a zákonné zmeny, bol by som rád, keby sa našla zhoda koaličných a opozičných poslancov na podporu poslaneckého návrhu, aby sa vyčlenili finančné prostriedky minimálne v tej sume 22 mil. korún, ako tu bolo prednesené, a aby tento orgán skutočne mohol začať fungovať. Ďakujem veľmi pekne.

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predseda Najvyššieho súdu. Páni poslanci, panie poslankyne, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Prosím pani ministerku Schmögnerovú, aby zaujala stanovisko k rozprave.

Nech sa páči.

B. Schmögnerová, ministerka financií SR: Vážený pán predsedajúci, vážená poslanecká snemovňa. Ospravedlňujem sa dopredu, ak budem hovoriť voľačo viacej ako deväť minút, ale si myslím, že je vhodné, aby sme túto rozpravu ukončili dnes, aby bol čas na spracovanie a pripomienkovanie všetkých pozmeňujúcich návrhov tak, aby sme riadne mohli podľa možnosti vo štvrtok hlasovať o štátnom rozpočte a verejnom rozpočte na rok 2002.

Dovoľte mi, aby som sa stručne vyjadrila k rozprave, ktorá prebiehala k návrhu štátneho rozpočtu. Je celkom prirodzené, že počas rozpravy odzneli mnohé názory, ktoré boli často veľmi diametrálne odlišné. Časť týchto názorov vychádzala jednoznačne z politických pozícií. Mali sme možnosť si vypočuť niektoré názory, ktoré boli značne ultraliberálne. Uvediem napríklad názor pána poslanca Langoša, ktorý vidí úlohu štátu výlučne len v tom, aby tu existovalo súdnictvo, nezávislá centrálna banka, armáda. Mali sme možnosť si vypočuť opozičné názory, ktoré boli často nekonkrétne, neobjektívne a napokon spĺňali tú úlohu, ktorú opozícia sa nazdáva, že spĺňať má, že má kritizovať všetko bez ohľadu, či to je alebo nie je kritizovateľné. Mali sme možnosť si vypočuť aj odlišné názory. Napokon sú zabudované aj v spoločnej správe, ktoré ukazujú aj na určité rozdielne prístupy a rozpory, ktoré sú medzi jednotlivými výbormi. Uvediem napríklad rozdielny názor na tú istú otázku zo strany výboru pre zdravotníctvo a výboru pre otázky sociálne, povedzme, k rozpočtu Národného úradu práce. Návrhy, ktoré znamenali, že jeden výbor dáva prednosť napríklad poľnohospodárstvu, iný napríklad kapitole obrany, ministerstva obrany, SIS, a tak ďalej a tak ďalej. Predsa však by som snažila sa aspoň dotknúť tých bodov, ktoré najčastejšie tu odzneli a postupne sa k nim vyjadriť.

Veľká časť diskusie aj tu, ale aj za bránami tejto sály sa týka toho, či rozpočet na budúci rok je reálny, či je reštrikčný, či je rozvojový a tak ďalej a tak ďalej. Prísne vzaté z hľadiska definičného rozpočet, ktorý je schodkový, tak sám osebe už nemôže byť reštrikčný. A musí už zahrnovať aj niektoré prvky, ktoré idú vlastne nad rámec možností bežného financovania štátu, čo z jedného hľadiska treba posudzovať aj pozitívne, ale z druhého hľadiska aj negatívne, pretože skutočne to vytvára pre budúce potreby štátu určité značné obmedzenia z hľadiska potreby hradiť dlhovú službu, ktorá s každým schodkovým rozpočtom narastá.

Z tohto hľadiska je len správne, že si vláda predsavzala, že rozpočet vo volebnom roku bude menej schodkový ako rozpočet v predchádzajúcom roku, a preto schodok verejného rozpočtu, ktorý v tomto roku predpokladáme, že udržíme na tej úrovni 3,9, bude v budúcom roku nižší a bude na úrovni 3,5 %. Preto hovoriť o tom, aby som odcitovala napríklad pána poslanca Kozlíka, že ide tu o nezvládnutie manažovania verejných financií, zrejme neodpovedá skutočnosti, najmä keď sa pozrieme retrospektívne do vývoja verejného schodku, ktorý evidentne od roku 1998 sa výrazne nám podarilo redukovať. Aj keď musím, samozrejme, priznať, že na druhej strane sme museli riešiť niektoré dlhodobo odkladané záležitosti, ako je napríklad reštrukturalizácia finančného sektora, ktoré celkovo navýšili jednorazovo v jednom jedinom roku verejný dlh. A jeho splácanie budeme musieť riešiť. Preto by som bola veľmi rada, keby z budúcoročných príjmov z realizácie predaja SPP sa jedna veľká časť použila opäť jednorazovo na zníženie zadlženosti štátu, a tým by sme odbremenili výdavkovú časť štátneho rozpočtu na roky nasledujúce.

Veľa diskusie sa vedie o výške schodku. Ja chcem len dodať, že každý poslanec, ktorý mal záujem podrobne si prečítať dokumenty, ktoré ste k rozpočtu na budúci rok dostali, mal si možnosť prečítať, aj ako to vlastne s kvantifikáciou schodku je. Je to uvedené v knihe pod č. 1208 na stranách 20, 21, 22, kde je presne definovanie takzvaný účtovný schodok, schodok zníženého nákladu na reštrukturalizáciu bánk, primárny schodok, schodok z bežného hospodárenia. Inými slovami v tomto návrhu nič nezakrývame. Všetko je k dispozícii, mali ste si možnosť prečítať aj náš komentár k tomu, aká je vlastne výška schodku verejného rozpočtu na budúci rok.

Chcem sa vyjadriť zároveň aj k takzvanej 1 miliarde poslaneckej. Opäť by som odporučila, aby ste si nalistovali návrh rozpočtov ostatných zložiek verejných financií, kde na strane, respektíve tabuľka č. 3 uvádza, že podiel verejného rozpočtu na HDP na rok 2002 je na úrovni 3,4 %. Inými slovami, 1 miliarda, o ktorej sa tu toľko viedla diskusia, bude predstavovať 0,1 %a z HDP a 3,4 plus 0,1 je 3,5 %. To bol zámer vlády, záväzok vlády neprekročiť schodok verejného rozpočtu v roku 2002. Takže tento zámer vlády, pokiaľ sa nám podarí udržať všetky vaše návrhy v jeho rámci, bude môcť byť aj splnený. Myslím si, že to treba hodnotiť ako zodpovedný prístup vlády, aj keď ja na druhej strane, prirodzene, som zástankyňou toho, aby sa nám darilo v rokoch nasledujúcich rýchlejšie znižovať schodok verejného rozpočtu, a tým aj pribrzdiť a pomaly aj likvidovať pomerne značnú zadlženosť. Aj keď si treba uvedomiť, že zadlženosť, respektíve výška verejného dlhu neprekračuje nejaké veľmi neprimerané čísla, keď to porovnávame s vývojom v iných transformujúcich sa štátoch, myslím si, že stále ešte patríme medzi štáty, ktoré dosahujú relatívne dobré výsledky.

Ďalej mi dovoľte, aby som sa dotkla definície rozvojového impulzu, pretože to zaznelo tak vo vystúpeniach opozičných poslancov, ako aj vo vystúpeniach vládnych poslancov. Každý z vás ste tam hľadali väčšie a väčšie rozvojové impulzy. Vrátim sa k tomu, čo ja pokladám za najväčší a najvýznamnejší rozvojový impulz. To, že sa nám podarilo podstatne zlepšiť podnikateľské prostredie a môžeme mať rôzne názory, či to mohlo byť viac alebo ešte viac. Ale fakt zostáva faktom. V čom to zlepšenie podnikateľského prostredia je a aké sú s tým spojené aj náklady. Predovšetkým je spojené s tým, že sa nám podarilo výrazne znížiť úrokové sadzby a môžeme zhruba vyčísliť, že podnikateľská sféra ročne v dôsledku toho na finančných nákladoch ušetrí asi 14 mld. korún. Podarilo sa aj ďalej dosiahnuť určitú stabilitu slovenskej koruny, opäť nie je to pravda, ako sa vyjadril poslanec Kozlík, že vývoj slovenskej koruny je nepriaznivý, že koruna depriciuje a tak ďalej. Opak je pravdou a musím povedať, že som niekedy aj v rozpakoch, či by nebolo vhodnejšie, keby koruna v tejto chvíli možno bola aj slabšia, pretože mohlo by to zohrať pozitívnejšiu rolu vzhľadom na bežný účet platobnej bilancie. Dôležité je, že koruna je pomerne stabilná, že výkyvy sú skutočne nízke, a to aj pre podnikateľskú sféru je veľmi dôležité. Zníženie daňového zaťaženia, aj keď môžeme mať na rozsah tohto zníženia rôzny názor, na druhej strane fakt je, že to prispelo k nárastu ziskovosti podnikateľskej sféry a tento nárast je veľmi značný, predstavuje asi 41 % za prvý polrok v porovnaní s predchádzajúcim obdobím minulého roka.

Prirodzene, že v rozpočte sú aj niektoré, čo nás toto všetko stálo, no, ja si myslím, že na jednej strane je to výsledok snahy práve o stabilizáciu verejných financií, na druhej strane boli to aj bezprostredne vynaložené náklady na reštrukturalizáciu finančného sektora, ktoré boli značné a ktoré budeme musieť tak, ako sme už o tom aj hovorili, prirodzene aj splácať. Ale fakt, že sa nám takéto podnikateľské prostredie podarilo vytvoriť, je skutočne to najvýznamnejšie, čo sme urobiť aj mohli. Na druhej strane sú tu aj desiatky rôznych iniciatív, ktoré by sme bezprostredne mohli kvalifikovať ako rozvojové projekty, rozvojové impulzy, či už sa to týka bezprostredne podnikateľskej sféry, ako je podpora malostredného podnikania, cestovného ruchu, podpora na parky, priemyselné parky, ale aj sprostredkovanie, podpora bývania, infraštruktúry a tak ďalej a tak ďalej. Podľa môjho názoru v rámci možností, ktoré sme mali k dispozícii, viacej sme ani vynaložiť na tieto ciele, ktoré sa môžu nazvať rozvojové, nemohli.

Kritika sa ďalej týka aj jednej miliardy z hľadiska toho, či je to správny alebo nesprávny postup, či je to bezprecedentné alebo nie. Pozrite sa, už tu sedí naozaj len torzo poslancov opozície, ale vráťte sa k tomu, keď bývalý minister financií Kozlík, bývalý minister financií Maxon, sám bez toho, aby čo len informovali vládu, Národnú radu, rozdeľoval jednu miliardu z lotérií. Viete veľmi dobre, že jeden z prvých krokov, ktoré som urobila ja, a bolo treba na to presviedčať aspoň časť členov vlády, bolo, že táto jedna miliarda korún sa vybrala z pôsobnosti ministra financií a rozdeľuje sa prehľadne cez rozhodovací proces vlády.

Chcem tým povedať, že to, čo sa tu odohralo, možno je nezvyklé. Na druhej strane, každý môže posúdiť účelnosť vynaložených prostriedkov. Ja by som chcela len upozorniť, že do budúcnosti treba v podstatne väčšom rozsahu využívať nový inštitút, ktorý tu vznikol, program, aby poslanci tieto svoje iniciatívy, ktoré iste vychádzajú z poznania konkrétnej skutočnosti, z prostredia, z ktorého vychádzajú, mohli realizovať prostredníctvom programu už pri príprave štátneho rozpočtu, a nie v tejto konečnej fáze, keď sa vedie rozprava. Ale ja sa nazdávam, že sa učíme aj toto robiť a predpokladám, že v budúcom roku už nech tu bude iná zostavená poslanecká snemovňa, ale že ten proces určenia bude pokračovať, že sa odovzdajú skúsenosti, ktoré sa nadobudli už teraz.

Časť diskusie sa vedie okolo toho, ja by som chcela ešte možno odpovedať pani poslankyni Sabolovej, pani poslankyňa, NTC nie je výdavok zo štátneho rozpočtu. Je to uznesenie vlády, ktoré hovorí o použití časti prostriedkov z privatizácie v budúcom roku. Nechcem to komentovať, dovoľte mi z tohto miesta, môj osobný názor je veľmi príbuzný vášmu názoru, ale teraz nechcem o tom hovoriť.

Na druhej strane musím, prirodzene, zareagovať na to, keď tu zazneli hodnotenia, vláda si dovolí prejedať príjmy z privatizácie. Jednoducho nemáte na to oporu v ničom. S výnimkou NTC, ktoré sa, samozrejme, zatiaľ nerealizovalo, uvidíme, ako to bude, vláda nepoužije ani jednu korunu na žiadne bežné výdavky, ani na kapitálové, ani na bežné zámery, je v plnom rozsahu použiť prostriedky z privatizácie budúci rok v zásade na dva druhy, a to na oddlženie štátu, či už je to prostredníctvom zníženia dlhu splácaním istiny, použitia prostriedkov na splácanie istiny, alebo je to oddlžovanie zdravotníctva, Železníc Slovenskej republiky, dlhy v životnom prostredí, a to sú asi tie najdôležitejšie, a na druhej strane na založenie druhého piliera dôchodkového poistenia. Myslím si, že to je predsa zámer, ktorý jednoducho realizovať treba, preto aj keď z neho budú profitovať zrejme až dôchodcovia, ktorí sa stanú dôchodcami o nejakých osemnásť, dvadsať rokov.

Diskusia sa ďalej viedla k tomu, ako sú zostavené východiská. Dala som slovo, že neprezradím výsledky tretieho štvrťroka HDP, ktoré budeme vedieť vo štvrtok ráno, ale už pred hlasovaním ich budete vedieť. Môžem však povedať, že ma veľmi potešili, že sú dokonca lepšie, ako som čakala, a na základe toho môžem povedať, iste, neviem povedať, ako to bude vyzerať ďalej, ale doterajšie výsledky vývoja hrubého domáceho produktu v Slovenskej republiky ma oprávnili zopakovať to, čo som povedala v úvodnom slovo. Nemáme dôvod revidovať odhad HDP na rok 2002. Zatiaľ takýto dôvod nemáme. Myslím si, že je to veľmi dobrá správa. Napokon, keď porovnávate aj posledné výsledky, ktoré sa týkajú inflácie, ukazujú, že zrejme aj inflácia bude nižšia. Uvidíme, ako to bude s mierou nezamestnanosti, pretože neviem, odkiaľ pán poslanec má zrejme individuálny prístup k niektorým údajom Národného úradu práce. Ja takýto individuálny prístup nemám. Musím si vždy počkať na oficiálne vyjadrenia a môžem však s istotou povedať, že október, september rozhodne neboli najhoršie mesiace v miere nezamestnanosti, takže uvidím, ako bude mesiac november. V každom prípade ale našou ambíciou a napokon aj výdavky k tomu smerujú, je, aby sa skutočne nedosiahla horná hranica nezamestnanosti, miery nezamestnanosti, ktorá je uvedená vo východiskách. Ja sa nazdávam, že sú všetky predpoklady, aby to naozaj tak aj bolo.

V každom štátnom rozpočte sú zabudované určité riziká, pretože nikdy neviete stopercentne povedať, ako sa naplnia príjmy štátneho rozpočtu alebo príjmy ostatných zložiek verejných financií. Napriek tomu znovu na základe doterajšieho vývoja môžem povedať, že príjmy sú odhadnuté na hranici možností, ale nie sú nereálne. Vývoj daňových príjmov, predovšetkým pri DPH, je vyšší, ako sme predpokladali. Môžem povedať, že ak sa pozrieme na DPH vyberanú colným riaditeľstvom, respektíve Colnou správou, tak ten výber je až prekvapujúco vysoký, čo ma, samozrejme, na druhej strane až tak veľmi nenadchýna, pretože odráža to aj rast dovozu a určité negatívne dopady, ktoré to má na celkový schodok bežného účtu platobnej bilancie. Ak ste si pozorne prečítali návrhy rozpočtov ostatných zložiek verejných financií, zistili ste, že je veľmi málo, aj keď boli tam isté odlišnosti, ale nie zásadného charakteru, od toho, čo predložilo ministerstvo financií a, prirodzene, pokiaľ Sociálna poisťovňa nezabudovala do svojej výdavkovej časti predpokladaný návrh zvyšovania dôchodkov, no tak potom tam môže vyskočiť určitý rozdiel schodku. Dôležité je, že my sme to zabudovali a máme napočítaný schodok verejného rozpočtu vrátane tohto. Je absolútne neprijateľné niečo takého povedať, že zrušili ste štátne fondy účelovo, aby ste zvýšili výdavky. Viete veľmi dobre, že všetky výdavky, ktoré boli predtým v štátnych fondoch, sa jednoducho len transformovali do výdavkovej časti jednotlivých kapitol.

Dotknem sa ešte jedného. Pán poslanec Kozlík veľmi rád, expresívne, takmer vidno, ako to podčiarkuje, hovorí o takzvanej nezvládnutej reštrukturalizácii bánk, o bremene daňových poplatníkov a tak ďalej a tak ďalej. Pán poslanec, škoda. Škoda, že keď ste boli ministrom, že ste vy nerealizovali reštrukturalizáciu bánk. Možno, že by ste ju boli urobili lepšie, že by to stálo menej daňových poplatníkov, ale fakt je, že ste to neurobili a že ste tým pádom zaťažili podstatne viacej daňových poplatníkov, pretože medzitým takzvané zlé úvery výrazne narástli. A už som to uviedla aj včera vo večernej relácii, keď sme spoločne viedli debatu, že ja to vaše vyjadrenie chápem čisto ako politické, ale nemá nič spoločné s odbornosťou, pretože tie inštitúcie, ktoré odborne hodnotili proces reštrukturalizácie bánk, či už je to OECD, Svetová banka, Európska komisia, ratingové agentúry, hodnotili práve reštrukturalizáciu bánk v Slovenskej republike ako najvydarenejší projekt vlády Slovenskej republiky a aj v dôsledku toho sa nám podarilo konečne znovu získať investičný rating, čomu sme zrejme všetci veľmi radi.

Dovoľte mi na záver, aby som sa ešte vyjadrila sa jednotlivým návrhom. Návrhy, ktoré idú nad rámec schodkov, ktoré by znamenali, že by sme ten zamýšľaný schodok 3,5 % verejného rozpočtu nedodržali, veľmi pekne by som chcela poprosiť poslaneckú snemovňu, aby zodpovedne k tomu pristupovala, aby neodsúhlasila navýšenie schodku verejného rozpočtu nie preto, že chceme v očiach niekoho vyzerať lepší, ale jednoducho preto, že si uvedomujeme, že to znamená budúce výdavky a že to znamená zároveň aj určité zneistenie stability hospodárstva, z čoho nemôže mať úžitok nikto, ani jednotlivec, ktorý je naším voličom, ani podnikateľská sféra.

Po druhé by som chcela uviesť, že prirodzene je možné uskutočňovať presuny medzi kapitolami, ale pri prístupe k tvorbe štátneho rozpočtu vláda najskôr odsúhlasila výdavkové limity a, samozrejme, odsúhlasovala ich s vedomím určitých priorít. Každý môže mať odlišný názor na priority, ale bola by som rada, aby vládna koalícia vychádzala z vládnych priorít programového vyhlásenia.

No a posledné sa týka presunu vnútri kapitol. Nazdávala som sa, že práve pozornosť poslancov sa bude viacej zaoberať tým, ako sa správcovia kapitol rozhodli použiť prostriedky vo vnútri svojich kapitol. Možno, že tiež chce to určitý proces, kým sa budeme zaoberať rozpočtom nielen posledný mesiac v roku alebo predposledný mesiac v roku, ale keď sa budú výbory, gestorské výbory zaoberať svojimi kapitola, programami, ktoré sú definované v ich kapitolách v priebehu celého roka a naozaj budú obmedzovať priestor úradníkov pri alokovaní prostriedkov. Myslím si, že o toto by nám malo ísť, aby informácie zdola, ktoré poslanci môžu priniesť, sa dostatočne dobre využili pri príprave dobrého rozpočtu na vždy nasledujúci fiškálny rok.

Vážená poslanecká snemovňa, chcem sa vám poďakovať za rozpravu a chcem vás požiadať o podporu vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte a o podporu vládneho návrhu rozpočtu na rok 2002. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne pani ministerke za jej vystúpenie v rozprave a prosím pána spravodajcu, aby sa ujal slova.

Nech sa páči.

P. Farkas, poslanec: Ďakujem. Pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, teda prakticky máme rozpravu k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2002 za sebou. Táto rozprava bola veľmi bohatá, veľmi poučná z jednej strany, zo strany kolegov, ktorí predkladali konkrétne pozmeňujúce návrhy, sa argumentovalo, hľadali sa určité rezervy v návrhu štátneho rozpočtu a na strane druhej zase sa kritizovalo a vyzneli vystupovania dosť kriticky, ale s tým treba rátať, s tým treba počítať a úlohou každej opozície je kritizovať predložené návrhy vládnej koalície. Ale keď hodnotíme rozpravu k návrhu štátneho rozpočtu roku 2001 a 2002, tak môžeme byť spokojní, že táto rozprava už bola o trošičku lepšia než v roku 2001 a neboli až také výrazné názorové rozdiely než v predchádzajúcich rokoch a to nás môže potešovať.

Pokiaľ ide o predložené pozmeňujúce návrhy. Bola bohatá kytička týchto pozmeňujúcich návrhov predložená v rozprave rôznej farby, samozrejme, niektoré kvietky kytičky, niektoré pozmeňujúce návrhy nie sú až tak dokonale sformulované, sú zvädnuté, niektoré potom konečným hlasovaním vypadávajú z tej kytičky, ale aká bude tá kytička, to záleží potom na nás, na všetkých, ako budeme o nich hlasovať. My zo strany Národnej rady budeme pripravení o týchto návrhoch hlasovať tak, ako sme sa dohodli vo štvrtok poobede a do tej doby pripravíme vám všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, budete ich mať v laviciach a v rámci druhého čítania najprv budeme hlasovať o tých pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sa týkajú uznesenia číslo 1, a potom o tých návrhoch, ktoré sa týkajú uznesenia číslo 2, respektíve zo spoločnej správy návrhy, ktoré sú uvedené pod bodom d). A potom po týchto hlasovaniach, budeme až hlasovať o jednotlivých poslaneckých návrhoch tak, ako boli podané v rozprave. Ja z tohto miesta vám chcem poďakovať za výdatnú spoluprácu pri prerokovaní návrhu štátneho rozpočtu, za aktívnu činnosť, za aktívne rokovanie a dúfam, že budeme úspešní pri hlasovaní o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch. Ďakujem vám pekne. (Potlesk.)

I. Presperín, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Ďakujem pani ministerke, ďakujem pánu spravodajcovi za prácu pri prerokúvaní štátneho rozpočtu na budúci rok. Prerušujem rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky do zajtra do 9.00 hodiny, keď budeme pokračovať riadnym programom tak, ako je uvedený v pozvánke, tak ako pán spravodajca uviedol, hlasovanie k rozpočtu bude po hodine otázok a odpovedí vo štvrtok tento týždeň. Ďakujem pekne.

Prajem dobrú noc. Ďakujem.