P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi Brňákovi. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána ministra, chce sa vyjadriť k rozprave.
Nech sa páči, pán minister.
J. Čarnogurský, minister spravodlivosti SR: Vážený pán predsedajúci, vážená Národná rada. Chcel by som reagovať na diskusiu v tom zmysle, že ustanovenie, ktoré viaže konanie na Ústavnom súde so začatím konania v Komisii pre ľudské práva, nebolo koncipované v nejakej nadväznosti na amnestiu, zrušenie amnestie a tak ďalej, hoci by si to zaslúžilo, ale bolo koncipované s ohľadom na previazanie ústavnej ochrany alebo súdnej ochrany občianskych práv na Slovensku prostredníctvom Ústavného súdu a medzinárodnej ochrany prostredníctvom medzinárodných organizácií. Ale myslím si, že diskusia o týchto ustanoveniach sa zrejme bude konať potom pri druhom čítaní vo výboroch, takže teraz sa s tým bližšie nebudem zaoberať. Ďakujem.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán spoločný spravodajca sa chce vyjadriť k rozprave.
L. Orosz, poslanec: Ja sa vyjadrím len veľmi stručne k tým dvom poznámkam. V jednom sa zhodujeme s pánom poslancom, že ten návrh mal byť skôr, tak sme tlačili aj na vládu, aby pracovala tak, aby v decembri už mohol byť schválený. Žiaľ, bude tu zrejme sklz jedného, respektíve dvoch mesiacov. Čo sa týka toho prechodného ustanovenia, prechodné ustanovenie každého zákona je mimoriadne dôležité. Treba venovať pozornosť tomuto ustanoveniu. Ja zdôrazním len to, že vyvolanie kauzy problému novely ústavy z hľadiska podávania ústavných sťažností, respektíve podnetov bola bublina a je bublina. Toto ustanovenie, ktoré tu máme, je klasickým prechodným ustanovením. Uplatnilo sa aj pri konštituovaní Ústavného súdu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a preklenie všetky problémy, ktoré naznačovali opoziční poslanci. Takže nevidím v ňom žiaden problém. Samozrejme treba ho ešte starostlivo posúdiť a je to opatrenie, ktoré je vykonané v prospech občanov Slovenskej republiky, je to v prospech ochrany základných práv a slobôd občanov, ktorú oveľa účinnejšie poskytuje novela Ústavy Slovenskej republiky ako stav predchádzajúci.
K § 75 zákona o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky sme mali rozsiahlu diskusiu v ústavnoprávnom výbore. Samozrejme pochybnosti môže vyvolávať už pôvodné znenie § 75, ktoré sa dostalo do textu tohto zákona v roku 1993. Po prijatí novely Ústavy Slovenskej republiky, keď sa podstatným spôsobom rozšírili možnosti podať ústavnú sťažnosť a domáhať sa tým efektívnej ochrany základných práv a slobôd občanov, treba zvážiť či takéto ustanovenie je alebo nie je potrebné v tomto zákone. To bude predmetom diskusie v rámci druhého čítania. Takže to je všetko. Opakujem moje odporúčanie, aby sme podporili tento návrh do druhého čítania.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi Oroszovi, predsedovi ústavnoprávneho výboru, a pánovi ministrovi za spoluprácu pri prerokúvaní tohto návrhu zákona. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nemáte tu poslancov, páni poslanci. Vy nie ste poslanci?
Odporúčam, aby sme pristúpili na základe dohody medzi jednotlivými poslaneckými klubmi k prerokúvaniu ďalšieho bodu programu, ktorým je
návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 239/2001 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov,
ktorý prerokúvame ako tlač 1258. Prosím teraz, aby z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo odôvodnil predmetný návrh zákona pán poslanec Hajdúk.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
P. Hajdúk, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení páni poslanci, pani poslankyne. V máji tohto roka Národná rada Slovenskej republiky prijala zákon č. 239/2001 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov. Skúsenosti z praxe ukazujú, že by sa výrazne zhoršili ekonomické podmienky podnikateľských subjektov v poľnohospodárskej prvovýrobe i v službách pre agropotravinársky komplex, pričom v nezanedbateľnom počte prípadov by reálne hrozili bankroty. Zákon č. 239/2201 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov nerieši problematiku spotreby motorovej nafty pre celú poľnohospodársku výrobu. Vylúčením manipulačnej a nakladacej techniky na nákladné dopravy a zo spotreby motorovej nafty v rezorte vylučuje približne 20 % z celkovej spotreby. V poľnohospodárstve Slovenskej republiky na rozdiel od krajín Európskej únie sa na väčšinu technologickej dopravy používajú aj nákladné automobily. Zmena spôsobu dopravy na dopravu traktorovú si vyžaduje veľmi vysoké investičné náklady na nákup špeciálnych návesov a prívesov. Rezort pôdohospodárstva uvažuje s postupnou zmenou a predpokladá na to predovšetkým predvstupové obdobie do Európskej únie. V zákone navrhovaná označovaná na červeno motorová nafta si vyžiada dobudovanie nových skladovacích kapacít a jej zavedenie do praxe je administratívne veľmi náročné. Navrhovaná novela zákona nebude mať dopad na príjmy štátneho rozpočtu, pretože zavádza nový kontrolný mechanizmus stanovením limitov na hektár poľnohospodárskej pôdy a na jednotlivé druhy hospodárskych zvierat. Predpokladaná zmena znenia zákona si nevyžiada ani nadväzné legislatívne úpravy iných zákonov. Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nebude mať dopad na zamestnancov a ani na tvorbu pracovných miest. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo vypracoval a prerokoval návrh na predloženie návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o spotrebnej dani z minerálnych olejov. Uznesením číslo 335 ma poveril uviesť ho na tejto schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Sme tej mienky, že zákon je jednostranne postavený na výrobné podmienky štátov Európskej únie tak, kde prevládajú len malé farmy a poľnohospodárska výroba sa orientuje na malovýrobu, ale u nás sú väčšinou veľkovýrobné typy podnikov. Ak však majú naši podnikatelia efektívne využívať strojný park a špeciálne stroje aj s ohľadom na udržanie zamestnanosti, musia svoje aktivity uplatniť aj vo sfére služieb a iných činností. Slovenská republika nemá vyhovujúcu obchodnú sieť pre maloodber, vyhovujúce skladovacie kapacity, vyhovujúcu distribúciu, vyhovujúce skladovanie odberateľov, vyhovujúce technické a technologické zabezpečenie, vyhovujúci systém likvidácie zostatkov pri obmene farebnej nafty za normálnu. Vybudovanie a sprevádzkovanie vyššie uvedených zariadení bude stáť stovky miliónov korún, ktoré momentálne naše kolabujúce poľnohospodárstvo nemá. Navyše nám budú vznikať zatiaľ nepredpokladané a ťažko odhadnuteľné straty priamo pri organizácii výroby a prepravy. Podnikateľské subjekty poľnohospodárskej prvovýroby nie sú na využívanie farbenej nafty pripravené z technickej stránky. Nemajú osobitné nádrže a stojany na farebnú naftu. Súkromne hospodáriaci roľníci nemajú vlastné nádrže a stojany na čerpanie motorovej nafty a sú v drvivej väčšine odkázaní čerpať naftu na najbližšej čerpacej stanici pričom nie všetci registrovaní obchodníci s naftou budú obchodovať aj s červenou naftou. V dôsledku toho subjektom vznikajú dodatočné náklady. S ohľadom na efektívnosť je nutné, aby dopravné prostriedky v poľnohospodárstve boli využívané viacúčelovo. Preplachovanie nádrží je technicky náročné, pričom nie sú stanovené záväzné normatívne kritériá pre prijateľnú mieru zostatku farbiva.
Zákon obmedzuje, respektíve znemožňuje vzájomný zápočet spotrebnej nafty pri komerčných službách medzi podnikmi, mám na mysli rozdiel ceny, služby a nafty. Technické úpravy, nákup nových strojov a budovanie samostatných zariadení na používanie farbenej nafty vyžaduje značné náklady a na ich krytie nemajú podnikateľské subjekty v poľnohospodárstve dostupné finančné prostriedky. Celý systém farbenia nafty je technicky nevýhodný, administratívne náročný a ekonomicky neefektívny. Vylúčenie vozidiel používaných na nákladnú dopravu z nároku na cenovo zvýhodnenú naftu by výrazne zdražilo poľnohospodársku výrobu, bolo by krokom späť z hľadiska uplatňovania progresívnych technologických postupov a bolo by neefektívne aj z národohospodárskeho hľadiska.
V poľnohospodárstve sa využívajú nákladné automobily, valníkové, vyklápacie, cisternové a nakladače rôznych typov na prepravu úrody z polí do manipulačných alebo nákupných skladov, na prepravu a rozmetanie priemyselných pevných, organických i tekutých hnojív, na rozvoz rôznych zmesí do objektov živočíšnej výroby i na prepravu hospodárskych zvierat, na plnenie zásobníkov sejačiek osivami, na manipuláciu s hnojivami a podobne.
Nahromadenie automobilovej prepravy traktormi by si vyžiadalo nové investície, na ktoré niet zdrojov, spomalilo a zahustilo by premávku na cestách, znemožnilo dopravu prvovýrobcov a bolo by neefektívne.
Podľa zisťovania SPPK v súbore takzvaných testovacích podnikov je poľnohospodárska doprava zabezpečovaná v podstatnej miere nákladnou dopravou. Zhruba 77 % spotrebovanej nafty na dopravu v poľnohospodárskych podnikoch čerpá nákladná autodoprava, čo je približne 30 % nafty spotrebovanej v celej poľnohospodárskej prvovýrobe.
Uplatnením zákona od 1. 1. 2002 vznikajú vážne problémy aj pri distribúcii a obchodovaní s farebnou naftou. To preto, lebo registrovaný obchodník s červenou motorovou naftou musí pred vydaním odberného poukazu zložiť takzvanú daňovú zábezpeku v sume 5 mil. korún, čo nebudú schopní a ochotní urobiť všetci registrovaní obchodníci, ktorí v súčasnosti obchodujú s minerálnymi olejmi. Paušálna zábezpeka v sume 5 mil. korún bez ohľadu na výšku odberu nafty je v rozpore so zásadami ochrany hospodárskej súťaže. Navrhujeme stanoviť daňovú zábezpeku pre predajcov diferencovane v závislosti od množstva. Napríklad do 1 mil. korún pri predaji do 250 ton mesačne alebo umožniť vytvorenie konzorcia predajcov, ktorí zložia spoločnú záruku s tým, že každý člen konzorcia môže byť predajcom. Zložením počtu predajcov, a tým aj predajných miest nebude plošne rovnomerne pokryté celé územie Slovenska. Budú prípady, keď s ohľadom na umiestnenie čerpacích staníc nebudú môcť mať možnosti traktorom prísť nakúpiť naftu. Táto situácia skomplikuje a zdraží prevádzku a rovnako bude pôsobiť aj paušálne stanovená colná zábezpeka, pretože finančný dopad celej zábezpeky premietajú výrobcovia do konečnej ceny nafty.
Zákon nie je v plnom súlade so schválenou koncepciou energetickej politiky Slovenskej republiky, v ktorej sa na základe odporúčania Bielej knihy Európskej únie predpokladá, že takzvané ekologické pohonné látky budú naďalej daňovo zvýhodňované. Znenie zákona nezohľadňuje reálnu situáciu vo výrobe ekologických a biogénnych palív na Slovensku, nepriaznivo ovplyvní ekonomiku malých výrobcov. K výhradám sa pripojilo aj Združenie vlastníkov pôdy agropodnikateľov Slovenska, podľa ktorého zákon vnáša problémy do celej poľnohospodárskej prvovýroby, no osobitne diskriminuje súkromných roľníkov.
Za jeden z likvidačných dôsledkov novej právnej úpravy označili vylúčenie verejných čerpacích staníc z predaja daňovo zvýhodnenej nafty. Podstatná časť vyše 20 tisíc súkromných roľníkov bude tak nútená nakupovať naftu vo vzdialených daňových skladoch, čím vzrastú ich prepravné náklady a vzniknú im časové i iné straty.
Na splnenie nových podmienok využívania daňovo zvýhodnenej nafty nie sú súkromní roľníci obhospodarujúci pätinu celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy na Slovensku technicky pripravení a ich ekonomická situácia im to ani neumožňuje.
Združenie navrhuje zmeniť tvrdosť nového zákona reálnejším normatívom spotreby nafty na 1 hektár poľnohospodárskej pôdy, a to o 30 % nižším oproti súčasnému. Ďalej odporúča zaviesť systém odberných poukazov, a to s možnosťou nákupov nafty na verejných čerpacích staniciach. Súčasťou návrhu je i požiadavka upustiť od farbenia nafty a od inštitúcie daňových skladov. Argumentuje pritom veľkou realizačnou zložitosťou v máji schváleného zákona, ktorého požiadavky presahujú možnosti mnohých subjektov agrárnej prvovýroby, nenadväzujú na doterajšiu prax a najmä súkromným roľníkom nedávajú šance splniť ich.
Podľa združenia zákon preferuje technicky dávnejšie vybavené subjekty disponujúce certifikovanými zásobníkmi pohonných hmôt a výdajnými stojanmi. Na rozdiel od nich farmári hospodária zväčša v prenajatých priestoroch a bez náležitého technického vybavenia. V dôsledku zložitých ekonomických podmienok nemajú reálnu možnosť vyhovieť požiadavkám skladovania pohonných látok. Súkromní roľníci sa cítia byť neprávom trestaní namiesto subjektov, ktoré v rozpore so zákonom používali takzvanú zelenú naftu aj na iný ako vymedzený účel.
Ešte niekoľko argumentov, čo sa týka hospodárenia s naftou v predchádzajúcich rokoch. V roku 1999 rozpočet bol 1 400 mil. korún, skutočnosť 1 332 mil., rozdiel je 67 mil. korún. V roku 2000 rozpočet 1 600 miliónov, skutočnosť 1 498 miliónov, rozdiel mínus 101 mil. korún. Rok 2001 rozpočet 1,6 mld., skutočnosť 959 miliónov, to je dokonca deviateho mesiaca. A to ešte na jeseň ceny nafty klesali, čiže určite sa limit ešte zelenej nafty nevyčerpá. Čiže netreba sa báť, že by bolo zneužívanie červenej nafty určené pre poľnohospodárstvo a lesníctvo, že by bola konkurencia pre automobilových dopravcov. Dostanú len presne toľko ako doteraz, a to po stanovené limity pôdu a živočíšnu výrobu.
To by bolo z mojej strany všetko, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Dovoľujem si vás požiadať o podporu tohoto návrhu zákona.
Pán predsedajúci, skončil som.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, za uvedenie a odôvodnenie návrhu. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov. A teraz poprosím pána poslanca Benkovského, ktorého poveril gestorský výbor, aby informoval Národnú radu o stanovisku gestorského výboru k predloženému návrhu zákona výborom pre pôdohospodárstvo.
Pán poslanec Benkovský.
M. Benkovský, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k návrhu výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 239/2001 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov pod tlačou 1258 ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenom termíne, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a legislatívnych pravidiel. Zároveň ho zaradil na rokovanie 53. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedeného v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu. Po rozprave odporučím, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní, a zároveň budem odporúčať, aby bol pridelený Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo s tým, že ako gestorský výbor navrhnem výbor pre financie, rozpočet a menu.
Pán podpredseda, prosím otvoriť rozpravu.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Do rozpravy sa hlásia ústne páni poslanci Klemens, Tatár, Delinga, Angelovičová. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Nech sa páči, pán poslanec Klemens.
J. Klemens, poslanec: Ďakujem za možnosť vystúpenia. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia. Moje vystúpenie bude veľmi krátke a týka sa podpory predkladaného návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 239/2001 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov.
Poľnohospodárska prax očakáva schválenie predloženého návrhu. Na rozdiel od krajín Európskej únie, ktorá v poľnohospodárskej výrobe používa na 70 % traktorovú techniku, v slovenskom poľnohospodárstve na tých 70 % sa používa technika takzvanej rady agro, t. j. technika na podvozkoch nákladných automobilov. A práve o túto techniku v predkladanom návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo ide. Ide o to, aby na manipulačnú, nakladaciu a dopravnú techniku poľnohospodárskej a lesníckej prvovýroby sa vzťahovala spotrebná daň z minerálnych olejov, čo terajšie znenie zákona č. 239/2001 Z. z. nedovoľuje. Preto ako poľnohospodár dovoľujem si vás požiadať, prosím, rešpektujte poľnohospodársku a lesnícku prax a predmetný návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo podporte. Ďakujem za pozornosť.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Tatár.
P. Tatár, poslanec: Vážený pán podpredseda, dámy a páni. Dovoľte mi rozdeliť zámery tohto zákona. Jeden zámer je vrátiť časť pomerov, čo sa týka takzvanej zelenej nafty, aj keď hovoríme o červenej predtým, než bola prijatá posledná novela zákona o spotrebnej dani z minerálnych olejov, s čím môžem ťažko súhlasiť. A druhá tá časť toho zákona hovorí, aby sa sťažené technické podmienky na používanie farbenej nafty znížili alebo teda aby technické ťažkosti boli menšie, pretože ako tu bolo povedané, najmä pre malé podniky a súkromných farmárov to naozaj spôsobuje ťažkosti.
Keď môžem za súkromných farmárov povedať, tak súkromní farmári v tých svojich listoch, ktoré adresovali ministerstvu financií a na všetkým centrálnym orgánom hovorili a oddeľovali tieto dva problémy. Bolo tam jasne napísané, že nie sú proti tomu, ako boli obmedzené možnosti používať naftu, farbenú naftu so zvýhodnenou sadzbou dane len naozaj na poľnohospodársku výrobu, teda nie na dopravu, ale že žiadajú zjednodušiť tú manipuláciu, lebo to by naozaj bolo príliš komplikované a medzitým ani nie je jasné, či sa dobre zavedie na trhu distribúcia takejto nafty. Čiže ja budem podporovať tú časť zákona, ktorá hovorí o zjednodušení čerpania tej farbenej nafty pre všetkých, ale nebudem podporovať tú časť zákona, ktorá hovorí o navrátení nejakej dotačnej časti do dopravy.
A vyjadrím sa ešte aj o vzťahu tohto zákona k Európskej únii. Tá farbená nafta sa používa v Európskej únii. Musím povedať, že pre mňa nie je Európska únia nejaký zvláštny vzor, pretože tam sa neobyčajne nehospodárne nakladá s tými spoločnými peniazmi a oni, aj čo sa týka poľnohospodárstva, prehodnocujú svoj dotačný systém, čiže na jednej strane sa chceme približovať k Európskej únii, na druhej strane ona už koná nejaké opravné mechanizmy vo vnútri seba, takže iba odvolávanie sa na Európsku úniu aj v tomto prípade pre mňa nie je dostatočným argumentom. Ale teda naozaj v prospech lepšieho chodu poľnohospodárstva a najmä v prospech súkromných roľníkov, ja tú časť, ktorá zjednodušuje tú manipuláciu, podporím. Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Delinga.
P. Delinga, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci. Chcem podporiť pripravenú novelu zákona o minerálnych olejoch, ktorú podáva výbor pre pôdohospodárstvo. Je to spôsob, ktorý sa v našej snemovni nie dostatočne využíva, ale v tomto prípade ide o nápravu chyby, ktorá sa stala zhruba pred polrokom, keď sa pôvodný návrh zákona prerokúval a keď plénum Národnej rady pod vplyvom ministerky financií neodobrilo návrhy, ktoré boli v spoločnej správe a ktoré boli podané v pléne a ktorými sme sa mohli vyhnúť ďalšiemu zbytočnému postupu. Treba povedať, že pôdohospodári, v tomto prípade nejde len o poľnohospodárov na pôde, ale ide aj o lesníctvo, o lesnícku výrobu, čo je teda kvitovanie, že sa rozšíril okruh subjektov, ktoré môžu využívať zníženú sadzbu spotrebnej dane na motorovú naftu, ale nemôžeme kvitovať to, že hlavne vnútropodniková doprava a hlavne doprava hlavných komodít z poľnohospodárstva, ale aj lesníctva by bola z tohto spôsobu vylúčená. Doterajší zákon ju vylučuje. Treba jasne zadefinovať, že dnes doprava a dopravné prostriedky predsa nemôžeme vrátiť do šesťdesiatych alebo päťdesiatych rokov, keď sa všetka doprava v poľnohospodárstve a lesníctve uskutočňovala len traktormi alebo konskými poťahmi, kvázi ešte inými poťahmi. Je nepredstaviteľné, aby dnes, či už sú to súkromní podnikatelia, či sú to podnikatelia družstevní alebo ak sú to iní podnikatelia, aby nevyužívali súčasné investície, ktoré majú, to znamená motorové prostriedky, ktoré obhospodarujú, alebo aby si pod vplyvom tohto zákona už neinvestovali do modernizácie, to znamená nenakupovali ďalšie prostriedky, ktorými by zefektívňovali dopravu v poľnohospodárstve. To by znamenalo, že pre poľnohospodárstvo by nákladné autá, ďalej mechanizmy, ktoré sú spojené s nákladnou dopravou, nemali v oblasti investícií žiadnu cenu. No kam by sme sa dostali? Takto postavený návrh zákona je potrebné novelizovať a nie je možné súhlasiť s tým, ako povedal aj pán poslanec Tatár, že je proti tomu, aby sa využíval v doprave, pretože sú markantné príklady a dajú sa zevidovať, že dnes veľké podniky, ktoré obhospodarujú tri, štyri až päť alebo až šesť tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy a je jedno, v ktorom regióne, majú zhruba 40 až 50 % mechanizmov, ktoré sú určené práve na dopravu, nakladanie a prepravu. Takže ak by sme tieto prostriedky z červenej nafty vylúčili a poľnohospodárske podniky by nemohli používať zvýhodnené pohonné hmoty, vlastne by sme týmto spôsobom vrátili naše poľnohospodárstvo nie ku konkurencieschopnosti, ale by sme ho odstavili vlastne s približovaním sa k Európskej únii. Preto chceme, aby Národná rada posúdila túto novelu pozitívne. My nie sme proti tomu, keď už sa má farbiť zelená nafta na červenú, nech sa farbí, ale nech je to urobené, že nezvyšuje prevádzkové a finančné náklady do poľnohospodárstva a nech to nie je proti modernizácii výkonov v našom poľnohospodárstve. Proti tomu, aby sa týmto spôsobom išlo proti poslancom, je, myslím, každý, ktorý súdne a rozumne posudzuje dnes produktivitu a produkčnosť nášho poľnohospodárstva vo vzťahu k Európskej únii. Ešte raz v tejto málopočetnej snemovni vyzývam všetky poslankyne a poslancov, aby pozitívne posúdili a poslali tento návrh zákona, ktorý predložil výbor, do druhého čítania a, samozrejme, po druhom čítaní aj na konečné schválenie. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pani poslankyňa Agelovičová, ako posledná do rozpravy chce sa krátko vyjadriť. (Hlasy v sále.)
Pani poslankyňa Angelovičová, prosím, aby ste nediskutovali s pánom ministrom a vystúpili v rozprave.
M. Angelovičová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vlastne vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci. Dovoľte aj mne predložiť stanovisko k predloženému návrhu zákona č. 239/2001 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov. Súčasne platný zákon z pohľadu poľnohospodárskej výroby Slovenskej republiky a výrobnej štruktúry podnikateľskej sféry v poľnohospodárstve a lesníctve nie je dobrý. Súhlasím a stotožňujem sa s argumentmi, ktoré predložil pán predkladateľ vo svojom úvodnom vystúpení. Vyhovujúci je pre výrobné podmienky štátov Európskej únie, ktoré majú charakter malovýroby, ale s orientáciou len na poľnohospodársku prvovýrobu, na malé farmy. Podnikateľské aktivity našich podnikateľov z hľadiska efektívneho využitia strojového parku a špeciálnych strojov musia sa uplatniť i vo sfére služieb a v iných činnostiach podnikania. Slovenská republika nie je pripravená a nevytvorila podmienky na realizáciu teraz platného zákona. Slovenská republika nemá vyhovujúcu obchodnú sieť pre maloodber. Nemá vyhovujúce skladovacie kapacity, nemá vyhovujúcu distribúciu, nemá vyhovujúce skladovanie u odberateľov, nemá vyhovujúce technické a technologické zabezpečenie, nemá vyhovujúci systém likvidácie zostatkov pri obmene farebnej nafty za normálnu. Vybudovanie a sprevádzkovanie uvedených zariadení bude stáť stovky miliónov korún, ktoré momentálne naše poľnohospodárstvo nemá. Navyše budú nám vznikať zatiaľ nepredpokladané a ťažko odhadnuteľné straty priamo pri organizácii výroby a prepravy. Ďalším vážnym nedostatkom platného zákona je vylúčenie nákladnej autodopravy v poľnohospodárstve zo systému daňového zvýhodnenia. V našich podnikoch nákladné autá prepravia takmer 70 % našej produkcie a tiež priemyselných hnojív, maštaľného hnoja, chemických prostriedkov na ochranu a ošetrenie plodín a tak ďalej a tak ďalej.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, z uvedených dôvodov, ktoré som predložila, vítam predložený návrh zákona Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo č. 239/2001 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov. Podporím ho a budem hlasovať za jeho posunutie do druhého čítania. Ďakujem pekne za pozornosť. Skončila som.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa bola poslednou prihlásenou do rozpravy k predloženému návrhu zákona. Končím rozpravu o tomto bode programu. Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť? Nie. Pán spravodajca, krátko, áno, nech sa páči.
M. Benkovský, poslanec: Veľmi krátko, vážené dámy a páni. V rozprave, v ktorej vystúpili celkovo štyria páni poslanci, teda traja páni poslanci a pani poslankyňa, nezazneli procedurálne návrhy a v podstate všetci viac či menej podporili predložený návrh, preto po obedňajšej prestávke odporučím, aby sme hlasovali o posunutí návrhu zákona do druhého čítania. Ďakujem.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rozpravu o tomto bode programu. Ďakujem pánovi poslancovi Hajdúkovi, ktorý z poverenia výboru odôvodnil návrh výboru pre pôdohospodárstvo, pánovi poslancovi Benkovskému a pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorým je
návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 16/1993 Z. z. o Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky v znení zákona č. 312/2001 Z. z. a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.
Prosím teraz, aby za skupinu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil Národnej rade stručne pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu, pán poslanec Farkas.
Máte slovo.
P. Farkas, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy, vážení páni. Dovoľte mi, aby som v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vám predložil v zastúpení skupiny poslancov na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní návrh zákona skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa menia a dopĺňajú zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 16/1993 Z. z. o Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky v znení zákona č. 312/2001 Z. z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.
Predloženým návrhom zákona dochádza k zmene zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, zákona o Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky a zákona o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a postavení jeho sudcov, a to v súvislosti so schválením zákona o štátnej službe a verejnej službe. Podľa niektorých ustanovení týchto zákonov platové pomery a odmeňovanie štátnych zamestnancov a zamestnancov verejnej služby týchto kancelárií upravujú osobitné predpisy. Týmito predpismi majú byť práve spomínané novely zákonov, ktoré obsahuje predložený návrh zákona skupinou poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Postavenie administratívy parlamentov aj v iných krajinách sveta a Európy má osobitný charakter, a preto článok 1, ktorý upravuje zmenu zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky osobitne, avšak na základe splnomocňujúcich ustanovení zákonov o štátnej službe a zákona o verejnej službe upravuje platové náležitosti oboch skupín zamestnancov, t. j. tak zamestnancov v štátnej službe, ako aj vo verejnej službe.
Článok 2 týkajúci sa postavenia zamestnancov Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky osobitným spôsobom upravuje platové pomery a odmeňovanie iba pracovníkov v štátnej službe, platové pomery zamestnancov kancelárie prezidenta vo verejnej službe upravuje v celom rozsahu zákon o verejnej službe a Zákonník práce. Tak ako doteraz vedúceho Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky.
Článok 3 obsahuje zmeny týkajúce sa nielen platových pomeroch a odmeňovania štátnych zamestnancov Ústavného súdu Slovenskej republiky, ale aj postavenie Kancelárie Ústavného súdu Slovenskej republiky. Podľa navrhovanej zmeny sa má táto kancelária stať samostatnou právnickou osobou, ktorú riadi a v jej mene vystupuje vedúci kancelárie. Aj v tomto prípade zamestnanci vo verejnej službe výlučne podliehajú pôsobnosti zákona o verejnej službe. Súčasťou zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky je prílohe k tomu zákonu, ktorá upravuje platový poriadok Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý obsahuje katalóg činností v štátnej službe, katalóg pracovných činností s prevahou duševnej práce vo verejnej službe a katalóg pracovných činností, remeselných alebo manipulačných s prevahou fyzickej práce vo verejnej službe. Súčasťou tejto prílohy je aj stupnica platových taríf jednotlivých skupín zamestnancov. Podľa prílohy č. 1 návrhu zákona je prílohou k zákonu č. 16/1993 Z. z. a jej obsahom je katalóg činností štátnych zamestnancov Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky. Príloha č. 2 obsahuje stupnicu platových taríf štátnych zamestnancov. V prílohe č. 1 k zákonu č. 38/1993 Z. z. je katalóg činností štátnej služby jej zamestnancov a príloha č. 2 obsahuje stupnicu platových taríf týchto zamestnancov. Účinnosť zákona je rozdelená tak, aby nadväzovala na účinnosť zákona o štátnej službe, ako aj na účinnosť o verejnej službe, t. j. 1. apríl 2002. Tie ustanovenia, ktoré sa netýkajú účinnosti spomínaných zákonov, nadobúdajú účinnosť dňom vyhlásenia.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás o podporu tohto predloženého návrhu zákona skupinou poslancov.
Pán predsedajúci, skončil som.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem vám pán predseda výboru. Teraz poprosím pána poslanca Benkovského, aby z poverenia výboru informoval Národnú radu o prerokúvaní návrhu zákona v gestorskom výbore.
Pán poslanec Benkovský.
M. Benkovský, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, pani poslankyne, páni poslanci. Dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, zákon č. 16/1993 Z. z. o Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky v znení zákona č. 312/2001 Z. z. a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, ktorý máte predložený pod tlačou 1262 ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh zákona podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie tejto 53. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedených v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i tie, ktoré sú určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu. Po rozprave budem odporúčať, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že odporučí tento návrh prerokovať v druhom čítaní a zároveň odporučím, aby bol návrh prerokovaný v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky, Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie s tým, že ako gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Ďakujem za slovo a prosím, aby ste pán predsedajúci otvorili rozpravu.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa niekto z prítomných poslancov chce prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie je to tak. Preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a pristúpime k ďalšiemu bodu rokovania, ktorým je
vládny návrh zákona o organizácii ústrednej štátnej správy,
ktorý prerokúvame ako tlač 1152.
Súčasťou návrhu je aj rozhodnutie predsedu Národnej rady o pridelený návrhu na prerokovanie výborom. Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona v Národnej rade uviedol a odôvodnil pán podpredseda vlády pre legislatívu Ľubomír Fogaš.
Pán podpredseda, máte slovo.
Ľ. Fogaš, podpredseda vlády SR: Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pôvodný zámer vypracovať len novelu zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorý je často označovaný tiež za kompetenčný zákon, sa z legislatívnej stránky javil ako neprimeraný zásah do už doteraz dvadsaťštyrikrát novelizovaného právneho predpisu. Myslím si, že k prehľadnosti právnych noriem neprispievajú mnohé a ďalšie novelizácie, aj preto sme sa rozhodli spracovať návrh nový. Účelom navrhovaného zákona o organizácii ústrednej štátnej správy je upraviť výpočet existujúcich ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ale súčasne aj poskytnúť prehľad o ich kompetenciách a vymedziť postavenie ich štatutárnych orgánov a načrtnúť ich vnútornú organizačnú štruktúru a základné druhy činností. Predkladaný návrh zákona vlastne nezriaďuje žiadne nové ministerstvá ani ostatné ústredné orgány štátnej správy reaguje viac-menej na stav, ktorý sa stabilizoval prijatím iných hmotnoprávnych úprav. Som presvedčený, že návrh zákona, tak ako bol prerokovaný v jednotlivých výboroch, je pripravený na vaše rozhodnutie. Myslím si, že mnohé z pozmeňujúcich návrhov, ktoré boli predložené smerujú k tomu, aby návrh zákona sa legislatívnotechnicky precizoval a aby sme mohli spoločne konštatovať, že máme právnu normu, ktorá sa zaoberá sčasti činnosťou vlády, ale upravuje postavenie ministerstiev a ostatných ústredných orgánov.
Prosím vás panie poslankyne, páni poslanci o podporu tohto návrhu zákona.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem vám pán podpredseda vlády za uvedenie vládneho návrhu zákona, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. Teraz dávam slovo určenému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu poslancovi Vladimírovi Faičovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona, aby zároveň odôvodnil aj návrh a stanovisko gestorského výboru.
Pán kolega, nech sa páči, máte slovo.
V. Faič, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Z poverenia výboru pre verejnú správu predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o organizácii ústrednej štátnej správy v druhom čítaní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu.
Národná rada svojím uznesením č. 1624 z 3. októbra 2001 pridelila vládny návrh o organizácii ústrednej štátnej správy na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, Výboru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií, Výboru Národnej rady pre európsku integráciu, Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva. Určené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Gestorský výbor nedostal do dňa 6. novembra 2001 žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, oznámené v súlade s § 75 ods. 2 a § 79 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.
Vládny návrh zákona o organizácii ústrednej štátnej správy odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi výbory Národnej rady, tak ako ich máte uvedené na strane 3 v časti III spoločnej správy. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom 3 tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, tak ako sú uvedené v texte spoločnej správy výborov. Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov hlasovať, tak ako je na strane 15 spoločnej správy po a) en bloc prijať body 1, 2, 4, 5, 6, 9, 12, 13, 14, 19, 22, 23, 24 a 25, po b) en bloc neprijať body 3, 7, 10, 11, 15, 16, 18, po d) na osobitné hlasovanie prijať bod 22, po e) na osobitné hlasovanie 8, 17 a 20.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o organizácii ústrednej štátnej správy vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o organizácii ústrednej štátnej správy prijať.
Vážený pán predsedajúci, po predložení tejto spoločnej správy prosím, aby ste otvorili rozpravu.