Deviaty deň rokovania

53. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

11. decembra 2001 o 9.11 hodine

 

 

J. Migaš, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram ďalší rokovací deň 53. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: podpredseda Národnej rady Béla Bugár, poslanci Fico, Kresák, Kujan, Macháček, Slobodník, Švec, Tkáč, Volf. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Národnej rady Belohorská, Duka-Zólyomi a Peter Weiss.

Panie poslankyne, páni poslanci, v prerušenej rozprave o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2002, tlač 1208, budeme pokračovať popoludní. Poslanecké kluby, ktoré majú možnosť na základe dohody a odsúhlasenia Národnej rady majú ešte sa vyjadriť v rozprave k jednotlivým návrhom. Požiadali, aby si tieto veci mohli pred vystúpením usporiadať a pripraviť svoje pozmeňujúce návrhy. Čiže preto prerušujem rozpravu o štátnom rozpočte a budeme pokračovať poobede, keď kluby budú pripravené na vystúpenie k štátnemu rozpočtu.

Poprosil by som predsedov klubov alebo tých, ktorí budú vystupovať za kluby, aby mi nahlásili mená, dobre? Čiže za HZDS pán poslanec Kozlík, SDKÚ Bajan, KDH Brocka, SDĽ Bartoš, SMK Bárdos, SOP Petrák, Pravá SNS nikto. Ďakujem.

Teraz budeme pokračovať v 53. schôdzi.

Pristúpime teda k druhému čítaniu o

vládnom návrhu zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1180 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1180a. Vládny návrh zákona odôvodní ministerka financií Brigita Schmögnerová.

Pani ministerka, nech sa páči, máte slovo.

B. Schmögnerová, ministerka financií SR: Vážený pán... Poprosím zapnúť mikrofón.

J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne a páni poslanci, ak máte niektoré veci, vyjasnite si ich mimo rokovacej miestnosti.

Nech sa páči, pani ministerka, máte slovo.

B. Schmögnerová, ministerka financií SR: Vážený pán predseda, vážená poslanecká snemovňa, dovoľte mi, aby som z poverenia vlády Slovenskej republiky predniesla návrh zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá na základe plánu legislatívnych úlohy vlády Slovenskej republiky na rok 2001. Cieľom vypracovania tohto zákona je vytvorenie kvalitatívne lepších podmienok na výkon dohľadu nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom a postupné priblíženie sa k úrovni výkonu bankového dohľadu vykonávaného Národnou bankou Slovenska.

Uvedený návrh zákona je aj v súlade so správou Európskej komisie zo dňa 8. novembra 2000, ktorá odporúča Slovenskej republike zaručiť finančnú a prevádzkovú nezávislosť Úradu pre finančný trh. V tejto súvislosti sa navrhuje zriadenie Úradu pre finančný trh ako samostatného orgánu dohľadu nad finančným trhom, ktorému sa zveruje v oblasti verejnej správy dohľad nad kapitálovým trhom a komerčným poisťovníctvom tak, aby bol zabezpečený taký režim činnosti úradu, ktorý by spĺňal ciele a princípy regulácie požadované Európskou komisiou, medzinárodnými organizáciami združujúcimi regulačné úrady, ako sú JOSKO a FESKO. Ministerstvo financií Slovenskej republiky sa pri formulovaní funkcií úradu ako orgánu dohľadu nad finančným trhom inšpirovalo tiež právnymi aktmi Európskej únie a Bazilejskými princípmi na výkon bankového dohľadu. Samostatné postavenie úradu sa zabezpečí tým, že úrad sa zriaďuje ako neštátna inštitúcia sui generis vyčlenená zo sústavy orgánov štátnej správy, bude orgánom verejnej správy a nebude vykonávať podnikateľskú činnosť. Úrad nebude závislý od štátneho rozpočtu, pretože bude prevažne financovaný z príspevkov účastníkov finančného trhu a bude disponovať dostatočnými právomocami, ako sú kontrolné postupy, povoľovanie činnosti účastníkom finančného trhu, ukladanie sankcií, zahraničná spolupráca. Z hľadiska svojho postavenia pôsobnosti bude úrad porovnateľný so zahraničnými nezávislými regulačnými inštitúciami. Ako orgány úradu sa navrhujú rada úradu, generálny riaditeľ úradu a dozorný výbor úradu. Najvyšším orgánom úradu je rada, ktorá je štatutárnym orgánom úradu a do ktorej pôsobnosti patrí rozhodovanie o základných koncepčných otázkach činnosti úradu.

Členov úradu vymenuje a odvoláva vláda. Navrhuje sa päťročné funkčné obdobie člena rady úradu. Vymedzujú sa tiež spôsoby zániku funkcie člena rady úradu, a to na základe právneho úkonu, ako je vzdanie sa funkcie, odvolanie z funkcie len z dôvodov ustanovených v zákone alebo objektívne udalosti, akou je uplynutie funkčného obdobia, úmrtie či podobne. Ďalším orgánom úradu je generálny riaditeľ ako výkonná zložka riadenia, ktorý je príslušný na konanie v prvom stupni. Generálny riaditeľ je pri konaní a rozhodovaní v prvom stupni nezávislý od ďalších orgánov úradu, čím sa zabezpečuje oddelenie konania v prvom stupni od konania v druhom stupni, na ktorom je príslušná rada úradu.

Dozorný výbor úradu bude kontrolným orgánom. V jeho kompetencii bude okrem iného schvaľovanie rozpočtu úradu, výšky príspevku a podmienok tvorby fondov úradu, ich výšky a spôsobu použitia. Účinnosť zákona sa navrhuje dňom 1. januára 2002.

Vážená poslanecká snemovňa, dovoľte mi, aby som sa stručne vyjadrila aj k spoločnej správe, ktorá je pod číslom 1180a. Predkladateľ odporúča schváliť prevažnú časť bodov tejto správy s výnimkou piatich bodov. To sú body 1, 2, 3 a 4, ktoré všetky hovoria o názve zákona a kde trváme na tom, aby bol zachovaný pôvodný návrh názvu tohto zákona, to znamená zákon o dohľade nad finančným trhom, a ďalší bod, bod 54, ktorý odkladá účinnosť tohto zákona. Chcem vás požiadať o podporu účinnosti zákona k 1. januáru 2002 a nie o odloženie účinnosti tohto zákona. Ďakujem za pozornosť.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem pani ministerke za odôvodnenie vládneho návrhu zákona a prosím ju, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov. Teraz by som poprosil spoločného spravodajcu pána poslanca Maňku, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výboru o tomto vládnom návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Nech sa páči, pán poslanec.

V. Maňka, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vyššie uvedeného zákona. Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1692 z 25. októbra 2001 pridelila vládny návrh zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač č. 1180, týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre verejnú správu. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona, tlač 1180, stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť: výbor pre verejnú správu uznesením č. 383 zo dňa 15. novembra 2001, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 679 zo dňa 13. novembra 2001.

Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 846 zo dňa 28. novembra 2001, ústavnoprávny výbor uznesením č. 744 zo dňa 21. novembra 2001. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v časti III spoločnej správy, vzniklo a vyplynulo 55 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Všetky sú uvedené v spoločnej správe. Nebudem ich teraz čítať. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, tlač č. 1180, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tejto správe v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač č. 1180, schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Predmetná správa výborov Národnej rady k tlači 1180 pod tlačou 1180a bola schválená uznesením gestorského výboru č. 847 zo dňa 28. novembra 2001. Výbor ma súčasne určil za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril po prvé, predniesť spoločnú správu výborov predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky,

po druhé, navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynú z rozpravy a hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy k nej.

Vážený pán predseda, môžete otvoriť rozpravu k tomuto návrhu zákona.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Nech sa páči, zaujmite svoje miesto. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa prihlásil jeden poslanec, pán poslanec Tatár.

Nech sa páči, pán polanec Tatár, a potom budú ústne prihlášky do rozpravy.

P. Tatár, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi predložiť v druhom čítaní dva pozmeňujúce návrhy, ktoré vám boli rozdané do lavíc. Jeden hovorí o účinnosti, je to v čl. 7 zákona slová "1. januára" nahradiť slovami "1. februára". Nadväzne na to upraviť lehoty v prechodných ustanoveniach. Ide o zreálnenie navrhovanej účinnosti vo väzbe na postup schválenia zákonov súvisiacich s návrhom štátneho rozpočtu na rok 2002. Prihliadajúc na túto skutočnosť sa 1. február javí ako reálny termín pre účinnosť zákona, a tým na zriadenie Úradu pre finančný trh podľa navrhovanej právnej úpravy. Prípadne neskorší termín účinnosti by neopodstatnene predĺžil obdobie, v ktorom bude navrhovaný zákon platný, avšak nie účinný, nakoľko Úrad pre finančný trh je už v súčasnosti plne funkčným orgánom, ktorého štruktúru nie je potrebné budovať od počiatku. Neskorší termín účinnosti by tiež predĺžil obdobie, počas ktorého má byť Úrad pre finančný trh zriadený podľa doterajších predpisov rozpočtovou organizáciou, čo by malo priamy dopad na štátny rozpočet. V súvislosti s týmto návrhom žiadam, aby zo spoločnej správy bolo osobitne hlasované o všetkých bodoch, ktoré sa týkajú účinnosti, nemám ich tu teraz poznačené, a aby sme mohli prijať tento návrh, tak mali by sme odmietnuť návrhy zo spoločnej správy, pôvodne bol 1. január a potom sú tam dva k 1. aprílu a 1. júlu, a teda ja navrhujem vynechať tie zo spoločnej správy k 1. aprílu a k 1. júlu, lebo sú neskoro, a dať tam 1. február, lebo to sa už stihne a je to reálne.

Ešte ďalšie pozmeňujúce návrhy. Týkajú sa § 7 sú dva. V § 57 ods. 6 na konci pripojiť tento text, túto vetu: "Funkčné obdobie členov Rady Úradu pre finančný trh vymenovaných vládou podľa doterajších predpisov ostáva u tých osôb, ktoré spĺňajú podmienky podľa § 7 ods. 6 zachované do jeho skončenia. Pracovnoprávny vzťah týchto osôb úradu sa končí skončením tohto funkčného obdobia alebo v prípade pokračovania členstva podľa § 7 ods. 3 po skončení nasledujúceho funkčného obdobia."

A druhý návrh. V § 57 sa za ods. 6 vkladá nový ods. 7, ktorý znie: "Prvého predsedu rady, prvých podpredsedov rady a prvých členov rady vymenuje vláda s prihliadnutím na ustanovenia ods. 6. Pritom prví členovia rady môžu byť zamestnancami úradu. Ustanovenia § 7 ods. 7 sa na nich vzťahujú primerane." Potom v § 57 sa doterajšie ods. 7 a 8 označia ako ods. 8 a 9.

Odôvodnenia. Návrh upresňuje v dôsledku ustanovenia § 57 ods. 6 vládneho návrhu zákona vo vzťahu k členom Rady Úradu pre finančný trh, ktorých pracovnoprávny vzťah úradu pre finančný trh podľa doterajších predpisov bol založený vymenovaním vládou Slovenskej republiky v súlade so zákonom č. 329/2000 Z. z., ktorého čl. 1 sa ustanovením § 58 vládneho návrhu zákona ruší. Zároveň sa pozmeňujúcim návrhom rieši funkčná kontinuita rady. Zachovanie nerovnakej dĺžky prvého funkčného obdobia členov rady podľa doterajších predpisov umožní, že nedôjde k súčasnému ukončeniu prvého funkčného obdobia u všetkých členov rady naraz. Pozmeňujúci návrh tiež prihliada na skutočnosť, že vládny návrh zákona zavádza prísnejšie kritériá na obsadzovanie funkcie v orgánoch úradu v porovnaní s požiadavkami platnej právnej úpravy. A ten druhý bod pozmeňujúceho návrhu rieši na prechodné obdobie nesúlad s požiadavkou § 7 ods. 1 písm. c), podľa ktorého dvaja členovia rady nie sú zamestnancami úradu. Tento druhý návrh umožní, aby podľa rozhodnutia vymenovať toho, kto bude vymenúvať novú radu úradu mohol vymenovať aj doterajších členov rady, nakoľko zhruba po roku fungovania úradu je dostatočný dôvod na to, aby sa tak stalo. To sú moje pozmeňujúce návrhy, prosím o ich podporu. Ďakujem pekne.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi Tatárovi. Pani poslankyňa Angelovičová, vy sa hlásite s faktickou? Do rozpravy ústne. Čiže teraz sa pýtam, kto sa do rozpravy hlási ústne. Pani poslankyňa Angelovičová a pán poslanec Köteles, áno? Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ako prvá pani poslankyňa Angelovičová a po nej pán poslanec Köteles.

M. Angelovičová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predniesť dva pozmeňujúce návrhy. Obidva sú s cieľom odstrániť chyby, ktorých sme sa poslanci Národnej rady dopustili pri schválení zákona o zrušení niektorých štátnych fondov, o niektorých opatreniach súvisiacich s ich zrušením a o zmene a doplnení niektorých zákonov. A ten druhý je tiež s cieľom odstrániť chybu, ktorej sme sa dopustili tiež pri schvaľovaní zákona o odpadoch.

Prvý pozmeňujúci návrh znie: Za čl. 6 sa dopĺňa nový čl. 7, ktorý znie: Zákon o zrušení niektorých štátnych fondov, o niektorých opatreniach súvisiacich s ich zrušením a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení takto. V § 12 ods. 2 druhá veta znie: V súdnych sporoch, ktorých predmetom je uplatňovanie nárokov z titulu záruk poskytnutých štátnym fondom uvedených v § 5 nezrealizovaných do 31. decembra 2001, prechádzajú práva a povinnosti fondu na záručnú banku. Doterajší čl. 7 sa označuje ako čl. 8.

Druhý pozmeňujúci návrh. Za čl. 7 sa dopĺňa nový čl. 8, ktorý znie: Zákon č. 222/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto. Je to ten istý pozmeňujúci návrh, ktorý som predniesla pri návrhu zákona o zrušení niektorých fondov. Tieto dva pozmeňujúce návrhy mám podpísané 16 poslancami Národnej rady Slovenskej republiky. Preto, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam o podporu obidvoch pozmeňujúcich návrhov. Ďakujem pekne.

Musím prečítať. Áno? Tak druhý pozmeňujúci návrh znie: Po prvé,

v § 41 ods. 11 sa vypúšťajú slová "s výnimkou kategórií zariadení uvedených v prílohe č. 8". Odôvodnenie. Vypúšťajú sa slová, ktoré sú nadbytočné vzhľadom na platné znenie ods. 5 a viedli k nejasnostiam vo vzťahu k povinnosti platiť príspevky do recyklačného fondu.

Po druhé, § 54 znie: § 54 príspevok do recyklačného fondu za motorové vozidlá ods. 1 výrobca a dovozca motorových vozidiel kategórie M1 a N1 sú povinní za každé motorové vozidlo kategórie M1 a N1 uvedené na trh po 1. júli 2002 zaplatiť príspevok do recyklačného fondu v sume určenej podľa § 56 ods. 2 za správnosť jeho výpočtu zodpovedajú výrobca a dovozca, ktorí uvádzajú výrobky uvedené v ods. 1 na trh v Slovenskej republike. Odsek 3. Výrobca platí príspevok podľa § 41 ods. 13. Dovozca platí príspevok podľa § 41 ods. 14. Odsek 4. Výrobca, dovozca motorových vozidiel podľa ods. 1 sú povinní umožniť orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve § 73 kontrolu správnosti výpočtu príspevku a kontrolu jeho plnenia. Odsek 5. Výrobca, dovozca motorových vozidiel sú povinní: po a) viesť a uchovávať evidenciu o objeme svojej výroby, dovozu, vývozu a reexportu, po b) ohlasovať ustanovené údaje z evidencie štvrťročne recyklačného fondu a príslušnému okresnému úradu a šesť, ten, kto zabezpečuje zber a zhodnotenie starých vozidiel, je povinný:

po a) viesť a uchovávať evidenciu o týchto odpadoch a o objeme ich zhodnotenia zo zberu odpadu na území Slovenskej republiky, po b) ohlasovať ustanovené údaje z evidencie štvrťročne recyklačného fondu a príslušnému okresnému úradu.

Odôvodnenie. Pri príprave návrhu zákona o odpadoch sa pôvodne časť pri starých vozidlách pripravovala ako samostatný zákon. Jeho začlenením do zákona o odpadoch došlo k odlišnému ustanoveniu spôsobu platenia do recyklačného fondu za motorové vozidlá. Po vytvorení recyklačného fondu sa ukázalo, že je potrebné zjednotiť spôsob platenia za motorové vozidlá s ostatnými komoditami. Navrhované znenie zodpovedá štruktúre ostatných paragrafov zákona, kde sa ustanovuje povinnosť platenia napríklad § 45. Predložené znenie tohto ustanovenia je výsledkom dohody so zástupcami automobilového priemyslu. Po tretie. V § 78 ods. 1 písm. b) sa slová "odsek 10" nahrádzajú slovami "odsek 9". Po štvrté. V § 78 ods. 1 písm. m) sa slová "odsek 8" nahrádzajú slovami "odsek 7". Po piate. V § 78 sa vypúšťa odsek 4. Po šieste. V § 80 ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. b) a ods. 5 písm. b) sa slovo "m" nahrádza slovom "n". Po siedme. V § 81 ods. 9 sa slová ods. 8 nahrádzajú slovami ods. 7. Po ôsme. V prílohe č. 2 sa označenie bodu R9 nahrádza označením R1 a označenia bodov R1 až R8 sa nahrádzajú označením R2 až R9. Po deviate. V prílohe č. 5 riadok 14 sa slovo "solí" nahrádza slovom "látok". Poznámka pod čiarou k odkazu č. 2 znie: Stanovené ako odparok filtrátu po filtrácii rozpadu odpadu vzťahované na sušinu.

Po desiate. V prílohe č. 7 v bode 3 sa slovo "horčíkové" nahrádza slovom "mangánové".

Po jedenáste. V prílohe č. 8 v nadpise sa slová "vyňatých z pôsobnosti zákona" nahrádzajú slovami "podľa § 41 ods. 5".

Preto, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vás žiadam o návrhu obidvoch pozmeňujúcich návrhov. Ďakujem pekne, skončila som.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Faktická poznámka na vystúpenie pani poslankyne Angelovičovej pani poslankyňa Tóthová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

Nech sa páči, pani poslankyňa.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predseda, myslím si, že každý, kto počúval pani poslankyňu, môže konštatovať, že ide o mimoriadne špecifické pozmeňujúce návrhy, ktoré snáď mali byť predložené ešte vo výboroch, aby bolo možné sa odborne k nim vyjadriť. Ja sa však môžem vyjadriť v tomto momente k prvému pozmeňujúcemu návrhu a ten podľa legislatívnych pravidiel mal byť zahrnutý do zákona, ktorým sa zrušili fondy a tam bolo treba riešiť, kam prechádzajú zvyškové financie z fondov. Lenže tlak, aký vyvinula práve odchádzajúca pani ministerka financií na tento parlamente, kde doslova vydierala, že nebude rozpočet zostavený a že bude musieť byť rozpočtové provizórium, nedovolilo doriešiť otázky a potom dochádza k takej legislatíve, že otázky, ktoré súvisia s predmetom úpravy jedného zákona, sú novelizované v iných zákonoch, kde by ich možno žiadny praktik a logicky rozmýšľajúci človek nehľadal. V tejto chvíli chcem vyjadriť rozhorčenie nad tým, akým spôsobom sa prerokúval zákon o zrušení fondu pod tlakom, pod vydieraním a čo je najhoršie, ide o nerozumný, nesystémový a škodlivý krok s takým odôvodnením, že tie financie predsa budú dané do rezortu.

Pani ministerka, ak by toto bola bývala pravda, tak vy tu nemusíte robiť z parlamentu také cirkusové šapito, aké sa urobilo a stačil by jednoduchý presun a nebolo by treba prerábať celý rozpočet. (Zaznel zvuk časomiery.)

J. Migaš, predseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Köteles, nech sa páči.

Panie poslankyne, páni poslanci, zvolávam poradu predsedov poslaneckých klubov vládnej koalície plus jeden expert na rozpočet v týchto kluboch na 10.00 hodinu.

Nech sa páči, pán poslanec Köteles.

L. Köteles, poslanec: Vážená Národná rada, pán predseda, pani ministerka. Dovoľte mi, aby som predložil (hlasy zo sály) tak, ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec.

L. Köteles, poslanec: Ďakujem pekne. Takže dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Mojou snahou je opraviť chybu, ktorej sme sa dopustili pri odsúhlasení zákona o zrušení štátnych fondov, keď sme nemali hlasovať o už odsúhlasenom návrhu. Z tohto dôvodu navrhujem, aby za článok 6 doplnil sa nový článok 7, ktorý znie: Článok 7. Zákon o zrušení niektorých štátnych fondov a niektorých opatreniach súvisiacich s ich zrušením a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení takto: V § 12 ods. 2 druhá veta znie: Súdny spor, ktorých predmetom je uplatňovanie nárokov z titulu záruk poskytnutých štátnym fondom uvedených v § 5 nezrealizovaných do 31. decembra 2001, prechádzajú práva a povinnosti fondu na záručnú banku. Doterajší článok 7 sa označuje ako článok 8.

Zdôvodnenie: Pozmeňujúci návrh je zhodný s pôvodným textom, len v ods. 2 sa zmení druhá veta, ktorá je v rozpore s doterajšou právnou úpravou. Táto otázka bola predmetom, ako som už povedal, pri prerokovaní návrhu zákona o zrušení štátnych fondov, že táto otázka už bola predmetom viacerých súdnych sporov. Napríklad Štátny fond životného prostredia Slovenskej republiky bol úspešný, nezávislý od seba, od Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo od Najvyššieho súdu Českej republiky. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné § 12 ods. 2 návrhu upraviť a druhú vetu pre jej jasný rozpor so zákonom zmeniť.

J. Migaš, predseda NR SR: Všetko, pán poslanec? Ďakujem.

L. Köteles, poslanec: Áno.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem. No, čo áno, však ste boli a už nie ste. No.

Pani poslankyňa Tóthová s faktickou poznámkou, nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Pán predseda, pán predseda...

J. Migaš, predseda NR SR: Máte to zapnuté. Hlasnejšie, no.

K. Tóthová, poslankyňa: Až, až teraz, ďakujem. Pán predseda, budem veľmi krátka. Vy necítite trápnosť tej situácie, že druhý poslanec vystupuje a dáva návrh na opravu zákona, ktorý bol schválený, zákon o zrušení, teda krok o zrušení fondov. Veď toto je tak trápna záležitosť v tomto parlamente, keď sa hlasuje o desiatich, dvanástich návrhoch naraz, veď poslanci ani nevedia, o čom hlasujú. Pán predseda, vy predsedáte tomuto zboru, vôbec vás nemrzí takáto robota? Vy si to nevšímate? Prosím vás, všimnite si to a urobte nápravu, veď ľudia nás nevolili a z daní nás neplatia preto, aby sme robili chaos nad chaos, ale preto, aby sme tu zodpovedne rozhodovali. A tu sa zodpovedne nerozhoduje. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť ministerka ako navrhovateľka?

Pani ministerka. Pani ministerka!

B. Schmögnerová, ministerka financií SR: Áno? Prosím?

J. Migaš, predseda NR SR: Ukončil som rozpravu. Pýtam sa, či sa chcete vyjadriť k rozpave.

Nech sa páči.

B. Schmögnerová, ministerka financií SR: Ak dovolíte, veľmi stručne. V prvom rade chcem opraviť to, čo som v úvodnom slove povedala ako komentár k spoločnej správe. Myslím si, že som to zle povedala k bodu 54, kde gestorský výbor navrhuje neschváliť a je to dátum účinnosti po ešte prekonzultovaní s odborníkmi, ktorí pripravovali tento návrh zákona na ministerstve financií. Beriem späť to, čo som povedala a poprosím vás, aby ste účinnosť zákona predsa len predĺžili o ten jeden štvrťrok do 1. 4. vzhľadom na to, že ako ma pred chvíľočkou informovali, sú potrebné pomerne značné zmeny v účtovníctve a tak ďalej, ktoré sa nedajú už tak za to krátke obdobie, ktoré k dispozícii máme, uskutočniť. Takže beriem späť to, čo som predtým povedala.

Z pozmeňujúcich návrhov, ktoré tu zazneli, dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Tatára. Prvý sa dotýkal účinnosti zákona, o tom som povedala teraz. Druhý návrh, druhý a tretí sa dotýkal spôsobu vymenovania členov rady, ale zároveň aj možnosti, aby členovia rady, ktorí boli do tejto rady delegovaní, respektíve vymenovaní podľa predchádzajúceho zákona, by si mohli ukončiť svoje obdobie. Je to veľmi neprimerané riešenie, vždy, keď sa novým spôsobom vytvára inštitúcia, tak sa musí vytvoriť aj priestor pre nový spôsob vymenovania členov a pre nové vymenovanie členov rady, čo v žiadnom prípade neznamená, že prevažná väčšina z nich možno nebude rovnako vymenovaná do rady, ako to bolo aj doposiaľ. Takže poprosím nepodporiť tento návrh dva, tri pána poslanca Tatára.

Odzneli tu ďalej dva návrhy, ktoré sa týkajú, áno, je to pravda, iných dvoch zákonov, ale vzhľadom na to, že ide o návrh zákona o Úrade pre finančný trh a o zmenách niektorých iných zákonov, tento priestor tu vytvorený bol. Jeden návrh sa týka určitých upresnení, ktoré sa zaoberajú úverovými záväzkami a vôbec právnymi záväzkami, ktoré prechádzajú na Štátny fond životného prostredia a druhým sa napráva niečo, čo vzniklo v Národnej rade v úplne inom zákone, v zákone o odpadoch a je to skutočne veľmi dôležité z hľadiska chodu niektorých podnikov, čiže je to pre potreby slovenského hospodárstva dôležité. Takže chcem vás poprosiť, aby ste obidva tieto návrhy, jednak pani poslankyni Angelovičovej a pána poslanca Kötelesa, podporili. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca?

Áno, nech sa páči.

V. Maňka, poslanec: Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja budem stručný. Chcel by som sa poďakovať všetkým, ktorí sa podieľali na prerokovaní tohto návrhu. My sme vo výbore pre financie rokovali, nechcem povedať, že nie hodiny, ale dni o tomto návrhu spoločne s pracovníkmi ministerstva financií, s pracovníkmi Úradu pre finančný trh a ďalšími. Tento kompromis, ktorý sme dostali do spoločnej správy, sa nerodil ľahko a ja by som sa chcel poďakovať všetkým, ktorí sa na ňom podieľali. Na začiatku sa javilo, že kompromis žiadny nenastane, nakoniec usilovnou prácou aj pracovníkov ministerstva financií, aj ďalších, ktorí oponovali niektoré body, sme dospeli k návrhu zo spoločnej správy. Ďakujem za spoluprácu.

J. Migaš, predseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme hlasovať neskôr. Body 32 a 34 schváleného programu majú väzbu priamo na štátny rozpočet, čiže budeme o nich rokovať až po schválení zákona o štátnom rozpočte.

Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1238. Návrh na pridelenie vládneho návrhu zákona na prerokovanie výborom Národnej rady máte v mojom rozhodnutí č. 1377. Z poverenia vlády návrh zákona uvedie minister spravodlivosti Ján Čarnogurský.

Nech sa páči, pán minister.

J. Čarnogurský, minister spravodlivosti SR: Vážený pán predseda, vážená Národná rada. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, predkladá ministerstvo spravodlivosti podľa plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na tento rok. Predkladaná novelizácia zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu si vyžaduje prijatie ústavného zákona č. 90/2001 novely ústavy, ktorý rozšíril právomoci Ústavného súdu, zavádza nové druhy osobitných konaní, rozširuje počet sudcov Ústavného súdu. Cieľom novely je uviesť daný zákon do súladu s Ústavou Slovenskej republiky a odstrániť niektoré nedostatky, ktoré v praxi spôsobovali aplikačné problémy, ako aj upresnenie niektorých právnych pojmov a odstránenie terminologických nepresností. Ťažiskom novely je už spomínané dosiahnutie súladu daného zákona s Ústavou Slovenskej republiky, s čím súvisí: vypustenie ustanovení upravujúcich podnet fyzických a právnických osôb, ktorým namietali porušenie svojich práv, ktoré vzhľadom na novelizáciu ústavy stratili v nej oporu; ďalej uverejňovanie rozhodnutí týkajúcich sa výkladu ústavy a ústavných zákonov v Zbierke zákonov Slovenskej republiky; ďalej pozastavenie účinnosti právnych predpisov, ak môže dôjsť k ohrozeniu základných práv a slobôd alebo ak hrozí hospodárska škoda, alebo iný vážny, nenapraviteľný následok; ďalej úprava špecifickej preventívnej kontroly ústavnosti dohodnutých medzinárodných zmlúv a o ústavnosti predmetu referenda; konečne rozšírenie okruhu subjektov, ktoré budú môcť podať ústavnú sťažnosť na orgány verejnej moci, o orgány verejnej moci, aj rozšírenie okruhu skutočností, na základe ktorých môže oprávnený subjekt podať ústavnú sťažnosť, a to ak k porušeniu základných práv a slobôd došlo opatrením alebo iným zásahom. Na základe uvedeného odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky postúpiť tento zákon do ďalšieho čítania. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, predsedovi tohto výboru poslancovi Oroszovi.

Nech sa páči.

L. Orosz, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda. Vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni. Dovoľte mi ako spoločnému spravodajcovi výborov Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov vystúpiť na rokovaní Národnej rady pri prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov. Ide o tlač č. 1238.

Na úvod mi dovoľte konštatovať, že prerokúvaný vládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov a spĺňa takisto náležitosti, ktoré sú určené v legislatívnych pravidlách. Z vecného hľadiska, myslím si, že nie je potrebné osobitne o tomto vládnom návrhu zákona hovoriť tak, ako vyplýva z dôvodovej správy, tak ako vyplýva z úvodného vystúpenia pána ministra.

Základným cieľom prerokúvaného návrhu zákona je jeho zosúladenie s platným textom Ústavy Slovenskej republiky po zmenách, ktoré boli vykonané vo februári tohto roka. Vieme, že ústavná zmena z tohto roka podstatným spôsobom zmenila postavenie Ústavného súdu, zaviedla štyri nové právomoci pre Ústavný súdu Slovenskej republiky. Podstatne rozšírila ďalšie tri právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky. Veľmi významným spôsobom zmenila ústavnú úpravu právnych účinkov v rozhodnutí Ústavného súdu tak, aby mohol byť Ústavný súd efektívnym nástrojom kontroly a ochrany ústavnosti. Takisto treba spomenúť určité zmeny súvisiace s pôsobnosťou pléna, respektíve senátov Ústavného súdu Slovenskej republiky. Toto všetko je potrebné premietnuť do zákona č. 38/1993 Z. z. a iste aj podrobnejšie upraviť najmä z procesného hľadiska. Už z tohto hľadiska je možné konštatovať, že je to novela veľmi potrebná a dovolím si povedať, že s úlohami, ktoré mala pred sebou vládna legislatíva, sa vysporiadala veľmi solídne, i keď treba povedať, že trocha oneskorene. Určite by sme boli privítali, keby tento návrh zákona bol v parlamente už v druhom čítaní. To znamená, keby bol predložený už na minulú schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky. Predložený návrh zákona reaguje popri reakcii na novelu Ústavy Slovenskej republiky aj na niektoré ďalšie otázky, ktoré nesúvisia bezprostredne s novelou a vyplývajú z doterajšej praxe Ústavného súdu. Je to otázka upresnenia zastupovania pred Ústavným súdom, je to otázka vylúčenia inštitútu vedľajšieho účastníka z konania pred Ústavným súdom. Sú to niektoré ďalšie otázky, napríklad upresnenie uplatnenia zásady res judikáta a ďalšie veci. Z obsahu zákona vyplýva, že je to veľmi významný návrh, dá sa predpokladať, že bude o ňom najmä odborná diskusia, ja osobne to aj očakávam. Je iná vec, že na niektoré časti návrhu môžu byť rozdielne názory. Ale to je už predmetom druhého čítania. Chcem ešte upozorniť na to, že v legislatívnom procese je aj ďalšia novela zákona č. 38/1993 Z. z.. Ide o poslanecký návrh zákona, ktorý novelizuje aj zákon o rokovacom poriadku Národnej rady a zákon o Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky. On súvisí so schváleným zákonom o štátnej službe, zákonom o verejnej službe. Ide vlastne o úpravu platových pomerov zamestnancov Ústavného súdu Slovenskej republiky. V tejto súvislosti bude potrebné konštruktívne posúdiť, či by nebolo vhodné premietnuť obsah tej spomínanej novely do vládneho návrhu zákona, aby sme v priebehu jednej schôdze nenovelizovali dvakrát zákon č. 38/1993 Z. z.

Vychádzajúc z toho, čo som uviedol, a vychádzajúc aj z oprávnení, ktoré mám ako spravodajca výboru, budem odporúčať, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, že po rozprave odporučí, aby sa tento návrh prerokoval v druhom čítaní.

Ďalej v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 12. novembra 2001 č. 1377 odporúčam, aby sa tento návrh zákona pridelil na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti. Ďalej v súlade so spomínaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby úlohu gestorského výboru plnil Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a čo sa týka lehôt, odporúčam, aby výbory, ktorým bude návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 22. januára, t. j. táto lehota by platila pre výbor pre ľudské práva a národnosti a gestorský výbor aby ho prerokoval v lehote do 24. januára 2002.

To je všetko z mojej strany, pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

J. Migaš, predseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto, pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Pán poslanec Brňák. Uzatváram možnosť prihlásiť do rozpravy ústne. Jediný prihlásený pán poslanec Brňák.

Poprosil by som predsedov poslaneckých klubov, aby na 14.00 hodinu zabezpečili poslancov, budeme hlasovať o doteraz prerokovaných zákonoch. Čiže prosím predsedov poslaneckých klubov, aby na 14.00 hodinu zabezpečili poslancov, budeme hlasovať.

A teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Brňák, nech sa páči.

P. Brňák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážená Národná rada Slovenskej republiky. V rámci tohto prvého čítania chcem uviesť k uvedenému materiálu tri základné poznámky. Prvá poznámka vlastne nadväzuje na to, čo už bolo povedané zo strany aj spoločného spravodajcu a týka sa to vlastne celej genézy nadväznosti tohto návrhu zákona o organizácii Ústavného súdu vo väzbe na novelu Ústavy Slovenskej republiky. A musím s poľutovaním a ako viackrát konštatovať, že aj tento návrh zákona, ktorý organickým spôsobom má vykonávať to, čo bolo schválené v novele Ústavy Slovenskej republiky, ktorá je účinná od leta tohto roku, že o tomto návrhu zákona sa rokuje až dnes na začiatku mesiaca december a tesne pred novým rokom. Čiže z hľadiska účinnosti je možné predpokladať, že tento návrh zákona bude účinný niekedy v primeranom čase, možno v mesiaci februári alebo koncom januára. V tomto smere je legislatívne neudržateľné, aby niektoré zásadné veci, ktoré boli riešené vo vzťahu k Ústavnému súdu Slovenskej republiky v zmysle novely ústavy, poslednej novely Ústavy Slovenskej republiky, boli procesne organicky riešené v tomto zákone s takým časovým oneskorením, ako o tom rokujeme dnes. Zopakujem to ešte raz, to čo som povedal vo väzbe na zákon o verejnom ochrancovi práv alebo o súdnej rade Slovenskej republiky. Tento návrh vykonávacieho zákona mal byť známy a parlamentom poznaný v čase rokovania o novele Ústavy Slovenskej republiky, pretože tak nás zaväzuje a tak určuje záväzný dokument pri tvorbe legislatívnych noriem, legislatívny poriadok. Bohužiaľ, tento návrh nebol poznaný, o tomto návrhu sa rokuje s časovým rozdielom možno sedem mesiacov od účinnosti samotnej novely Ústavy Slovenskej republiky a neviem túto chvíľu predvídať možné praktické problémy vyplývajúce z toho, že tento zákon nadobudne účinnosť v oveľa neskoršom čase, ako z hľadiska ústavy bola upravená účinnosť pre niektoré pôsobnosti Ústavného súdu a vlastne od textu, ktorým bola schválená novela Ústavy Slovenskej republiky. To je prvá a zásadná pripomienka, inak je potrebné uviesť, že táto novela zákona o organizácii Ústavného súdu je potrebná a skutočne, ako už bolo povedané, nadväzuje na niektoré nové úpravy obsiahnuté v novele Ústavy Slovenskej republiky, ktoré sa týkajú činnosti Ústavného súdu. V tomto smere teda niet ani z nášho pohľadu nejakých väčších výhrad voči tomuto návrhu, pretože on vlastne iba vykonáva a organicky nadväzuje na to, čo bolo schválené v právnom predpise vyššej právnej sily, to je v novele Ústavy Slovenskej republiky.

Dve pripomienky ale budem mať aj k tomuto textu, zatiaľ vo všeobecnej podobe. Prvá pripomienka sa týka problému, ktorý vznikol aj v súvislosti s novelou Ústavy Slovenskej republiky. Myslím si, že mnohým z nás, teda poslancom Národnej rady Slovenskej republiky ušlo z pozornosti, a ušlo z pozornosti to aj mnohej odbornej verejnosti a mnohým novinárom, že došlo z hľadiska schvaľovanej novely Ústavy Slovenskej republiky k istému lapsusu týkajúcemu sa a možnosti podávania návrhov a návrhov na Ústavný súd prostredníctvom fyzických osôb týkajúcich sa ústavných sťažností. Tento problém bol čiastočne alebo niektorí poslanci opozície čiastočne poukázali na tento problém a treba povedať, že tak, ako už som uviedol, odborná verejnosť, na stránkach odborných právnických časopisov, ale tiež novinárska obec nedostatočne využila tento, nazvime ho jemne, lapsus, ktorý predkladatelia novely ústavy nespozorovali a ktorý v konečnom dôsledku znamenal, že od účinnosti zákona, t. j. od termínu l. 7. 2001 do 1. 1. 2002 nebolo možné iniciovať na Ústavnom súde istý druh konaní zo strany občanov v súvislosti s ich návrhmi ústavných sťažností. Existovali rozličné účelové výklady, spomeniem pána poslanca Kresáka alebo pána poslanca Orosza ako otcov novely Ústavy Slovenskej republiky, ktorí sa snažili zmierniť tento nedostatok ústavného textu v tom, že nie je to celkom tak a že žiadne nejaké problémy z toho plynúce nehrozia, ale skutočnosť je iná. Mimochodom práve tento návrh, o ktorom teraz budeme rokovať v rámci prvého a neskôr aj v rámci druhého čítania, jasne dokladuje a jasne potvrdzuje, že došlo v danom prípade k chybe, k veľmi vážnej chybe v súvislosti so schválením novely Ústavy Slovenskej republiky a chyba spočíva, prepáčte, vyrušujete ma, a chyba spočíva v tom, že bolo potrebné v záverečných ustanoveniach, myslím v bode 57 tohto vládneho návrhu zákona, riešiť účelovo situáciu, ako vnímať návrhy občanov, ktoré boli podané v tom legislatívnom časovom vákuu, medzi obdobím 1. 7. 2001 až 1. 1. 2002, pretože inak by museli byť tieto návrhy Ústavným súdom odmietané a v dôsledku toho mohlo dôjsť aj k porušeniu základných práv a slobôd občanov v tom smere, že sa mohli obracať priamo, povedzme, na Európsky súd pre ľudské práva a slobody z toho dôvodu, že Ústavný súd Slovenskej republiky v tomto období šiestich mesiacov nemá kompetenciu a nemá právomoc rozhodovať o ich ústavných sťažnostiach. K uvedenému problému došlo na základe toho, že vypadol v novele ústavy článok 130 odsek 3 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý v minulosti umožňoval dávať zo strany občanov podnety vo veciach ich práv a slobôd na Ústavný súd. Tým, že toto vypadlo, a tým, že nový model ústavnej sťažnosti občana nadobudol účinnosť až 1. 1. 2002, vlastne došlo k tej situácii, že uvedený čas siedmich mesiacov alebo šiestich mesiacov je právne nevykrytý a mohlo by dôjsť aj k istým ujmám občanov. Práve uvedený záverečný alebo uvedený jeden zo záverečných paragrafov novely vládneho návrhu zákona o organizácii Ústavného súdu reaguje na túto skutočnosť a treba povedať, že skôr právne účelovým spôsobom sa snaží povedať to, že takéto návrhy, ktoré boli podané v tomto medziobdobí, že treba pokladať vo všeobecnosti za návrhy, akoby boli podané vlastne v súlade už s novými podmienkami a že sa nestrácajú lehoty a nestráca sa čas práve v spojitosti s podaním takýchto návrhov, o ktorých bude možné konať a rozhodovať po prvom, bude sa môcť konať a rozhodovať po 1. januári 2002. Čiže inými slovami zhrniem to, čo som povedal, aj uvedený vládny návrh zákona uvedeným paragrafom, záverečným paragrafom jasne dokumentuje a dokladá, že došlo k zrejmej chybe v súvislosti s novelou Ústavy Slovenskej republiky a že sa snaží táto chyba riešiť možno pritiahnutím za vlasy nie celkom právne čistým spôsobom, ale hľadá sa riešenie, ako dospieť k situácii, aby občan netrpel na svojich právach a na svojich slobodách a aby štát z toho nemal väčšie fiasko pred medzinárodným súdom pre ľudské práva a slobody, ako by v skutočnosti mal mať. To je prvá poznámka.

Druhá poznámka sa týka tých pasáží a tých častí, ktoré stále sa pridržiavajú poslednej účelovej novely zákona o organizácii Ústavného súdu v tom smere, že Ústavný súd Slovenskej republiky vlastne ex offo začína konania v súvislosti so začatím konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva alebo pred komisiou OSN. Myslím si, že všetkým tým, ktorí sú vo veci zainteresovaní, pán poslanec Orosz to určite vie, možno mnohí kolegovia nie, pretože ide o problém, ktorý už je trocha časovo odťažitý, tak ten problém spočíval vlastne riešením v širších súvislostiach a kauzy zrušovania amnestií zastupujúcim prezidentom pánom Mečiarom, keď myslím dvojnásobný pokus zo strany poslancov KDH na zrušenie týchto amnestií nebol parlamentom z vecných, odborných a právnych dôvodov akceptovaný, a preto sa hľadalo nejaké iné ústretové riešenie, ktoré by mohlo privodiť stav opätovného alebo opakovaného rokovania Ústavného súdu o veci, o ktorej už v podstate raz veľmi jasne a veľmi rigorózne rozhodol. Ten účelový pozmeňujúci návrh v poslednej novele zákona o organizácii Ústavného súdu spočíval v tom smere, že ak by sa niekto obrátil na Medzinárodný súd pre ľudské práva alebo na Komisiu OSN a žiadal by, aby tieto medzinárodné inštitúcie a organizácie posúdili podaný návrh týkajúci sa porušenia základných práv a slobôd, že v takom prípade by vlastne Ústavný súd mal ex offo z úradnej moci začať konanie vnútroštátne a aby sa teda predišlo konaniu a rozhodovaniu pred takýmto medzinárodným orgánom. Treba povedať, že novela Ústavy Slovenskej republiky, ktorá bola schválená, našťastie uvedenú filozofiu a uvedený procesný postup neakceptovala zo strany predchádzajúcej schválenej právnej úpravy a že v tomto smere vlastne neurčila ani zákonné alebo ústavné medze pre takýto postup. Treba povedať, že pri pracovnom rokovaní o tomto návrhu zákona o organizácii Ústavného súdu, o ktorom rokujeme dnes, existovali, myslím, obidva inštitúty, ktorý sa týkal začatia a konania ex offo aj vo väzbe na Európsky súd pre ľudské práva, aj vo väzbe na Komisiu pre OSN. V priebehu legislatívneho alebo pripomienkového konania možno v Legislatívnej rade vlády alebo vo vláde vypadla, myslím, tá časť, ktorá sa týkala konania alebo iniciovania ex offo konania na Ústavnom súde v súvislosti so začatím konania na Európskom súde pre ľudské práva a ostala tam len tá pasáž, ktorá sa týka vlastne konania v rámci Komisie Organizácie Spojených národov. Chcem povedať, že takéto snahy, takéto účelové snahy sú podľa môjho názoru v rozpore s teraz platným textom Ústavy Slovenskej republiky a že skutočne nemôžeme v rámci novely zákona o organizácii Ústavného súdu riešiť akoby nový druh konaní na Ústavnom súde bez toho, aby táto zásadná a principiálna zmienka nebola obsiahnutá priamo v ústavnom texte v Ústave Slovenskej republiky. Treba povedať, že ak prejde aj tento zvyšok účelovej úpravy, ktorý je navrhovaný v tomto návrhu, v tomto vládnom návrhu zákona o organizácii Ústavného súdu, a ktorý hovorí o tom, že Ústavný súd musí začať konanie v prípade, ak sa občan obráti na Komisiu OSN a ona takýto podnet prijme, že uvedené konanie na Ústavnom súde Slovenskej republiky nemá oporu v ústavnom texte vo väzbe začatého konania na Ústavnom súde Slovenskej republiky, pretože Ústavný súd, ústavný zákon alebo Ústava Slovenskej republiky nepozná jednak začatie konania ex offo z úradnej moci a nepozná jednak taký spôsob iniciovania konania bez toho, aby sa neobrátil na Ústavný súd navrhovateľ, tak ako predpokladajú jednotlivé články ústavného textu. V tomto smere myslím si, že veľmi jasné stanovisko už formuloval aj Ústavný súd Slovenskej republiky možno pred pol rokom alebo trištvrte rokom, keď odmietol zaoberať sa takýmto postúpeným podaním z toho dôvodu, práve z toho dôvodu, že pre Ústavný súd takáto povinnosť z hľadiska Ústavy Slovenskej republiky nenastáva. Takže chcem upozorniť aj predkladateľov, chcem upozorniť aj Národnú radu Slovenskej republiky, aj pána spoločného spravodajcu, aby sme sa držali v tomto smere litery ústavného textu, litery Ústavy Slovenskej republiky a aby sme takéto účelové vnášania nových druhov konaní na Ústavný súd, ktoré zväčša vznikli na základe akejsi politickej motivácie a politickej objednávky, aby odtiaľto boli vypustené, pretože samotný Ústavný súd ich odvrhol a nechce sa takýmito návrhmi alebo účelovými konštrukciami zaoberať, o čom už svedčí aj jedno z jeho rozhodnutí. To je pokiaľ ide o uvedený text novely zákona o Ústavnom súde asi všetko. Čiže ešte raz poviem, že aj v klube Hnutia za demokratické Slovensko chápeme tento návrh ako normálne pokračovanie z hľadiska vecného obsahu, ako normálne pokračovanie zavŕšenia tých zmien, ktoré boli v Ústave Slovenskej republiky zmenené, samozrejme, s tými výhradami, o ktorých som teraz hovoril. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)