P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec.

P. Bohunický, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, vážený pán minister, so stanoviskom klubu Strany demokratickej ľavice k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2002 vystúpil môj kolega Vladimír Maňka. Dovoľte mi, aby som sa dotkol iba jednej z priorít Strany demokratickej ľavice, a to rozvoja vzdelávania. Viacerí poslanci vystúpili k otázkam rozvoja školstva, analyzovali plusy a mínusy rozpočtu na rok 2002, podávali pozmeňujúce návrhy, podrobne o tejto veci hovorila predsedníčka výboru pre školstvo, vzdelanie a vedu kolegyňa Rusnáková. Ja chcem predložiť jeden pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 2002.

V registri investícií Ministerstva financií Slovenskej republiky v časti 20010 Obstarávacie a technické zhodnotenie investičného majetku v správe vysokých škôl zvýšiť individuálny kapitálový výdavok na Študentský domov MTF Trnava (obstarávateľ STU Bratislava) o 44 167 tis. Sk zo Všeobecnej pokladničnej správy v rámci Programu podpory stravovania, ubytovania a športových a kultúrnych aktivít študentov.

Odôvodnenie: Obstarávacia cena uvedenej akcie predstavuje sumu 229 mil. Sk, akcia sa začala budovať v 12. mesiaci roku 1990 a termín ukončenia je naplánovaný na december 2002. V štátnom rozpočte je na rok 2002 plánovaná suma 45 mil. Sk, stav akcie je pred stavebným dokončením a sú vytvorené všetky podmienky na zariadenie študentského domova a ukončenie akcie v predpokladanom termíne. O uvedenú sumu navrhujem zvýšiť program 02302 Podpora stravovania, ubytovania a športových a kultúrnych aktivít študentov. Jedným z troch cieľov tohto programu je rozšírenie možnosti ubytovania študentov vysokých škôl, zabezpečeného vysokými školami o 10 % oproti roku 2001. Myslím si, že len táto jedna akcia, aby sme ju dokončili, toto percento naplní. Pekne ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Rusnák.

J. Rusnák, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážený pán minister, kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúci návrh k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2002.

Navrhujem zvýšiť výdavky kapitoly Ministerstva školstva Slovenskej republiky v položke 20010 Obstaranie a technické zhodnotenie investičného majetku v správe vysokých škôl o 40 mil. Sk. Uvedená suma bude prevedená z položky 713002 Celoslovenský informačný systém GOVNET-KASROŠ. Výslednú sumu na položke 20010 upraviť na 277 509 tis. Sk a finančnú sumu v položke 713002 na sumu 704 400 tis. Sk. Uvedených 40 mil. Sk sa zároveň účelovo viaže na individuálny výdavok Ministerstva školstva Slovenskej republiky, a to na kúpu budovy firmy LINEAS, Budovateľská 14, Prešov, za účelom zvýšenia ubytovacích kapacít pre študentov Prešovskej univerzity.

Krátke zdôvodnenie: Zvýšením kapitoly Ministerstva školstva Slovenskej republiky o 40 mil. Sk za účelom obstarania budovy sa vytvorí nová šesťstomiestna kapacita na ubytovanie študentov prešovských vysokých škôl. V súčasnosti je stav v ubytovaní vysokoškolákov v Prešove viac ako alarmujúci a na internátne ubytovanie čaká 2 000 študentov. Kúpou budovy bude možné problém ubytovania študentov riešiť ešte v roku 2002. V tomto prípade budú náklady na jedno lôžko predstavovať necelých 70 tis. Sk, čo je o desaťkrát nižší náklad ako v prípade novostavby. Zvýšenie je v súlade s programovým vyhlásením vlády, ktoré si kladie za cieľ zvýšiť počet ubytovacích kapacít na vysokých školách. Prosím vás, páni kolegovia, o podporu pri schvaľovaní.

Ďalej mi dovoľte, aby som predložil ďalší pozmeňujúci návrh.

1. V § 11 ods. 3 písm. c) doplniť nasledujúci text: "a na účely financovania výstavby základných škôl pre rómske deti v Sečovciach a Košiciach do sumy 67 mil. Sk".

2. V § 11 ods. 4 písm. j) doplniť nasledujúci text: "a na účely financovania výstavby základných škôl pre rómske deti v Sečovciach a Košiciach do sumy 67 mil. Sk".

3. V nadväznosti na body 1, 2 navrhujem zvýšiť kapitálové výdavky v rozpočtovej kapitole Krajský úrad Košice pre rozpočtové organizácie o 67 mil. Sk a túto zmenu premietnuť vo všetkých prílohách k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2002.

Odôvodnenie: Projekt "Výstavba rómskych škôl v Košiciach a Sečovciach" sa pripravuje v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 821 z 27. septembra 1999 k "Stratégii riešenia problémov rómskej národnostnej menšiny", kde prejavila vláda Slovenskej republiky snahu urýchlene a vecne riešiť dlhodobo pretrvávajúcu nepriaznivú situáciu rómskej národnostnej menšiny. Projekt sa týka školských a predškolských zariadení, ktoré sa nachádzajú na územiach s vysokou koncentráciou občanov rómskej národnostnej menšiny. V prípade Sečoviec ide o vybudovanie združenej školy, materskej, základnej a špeciálnej, ktorej súčasťou je aj stravovacie zariadenie. V základnej škole v mestskej časti Košice-Luník IX, ktorá je kapacitne preťažená, sa plánuje prístavba 18-triedneho pavilónu a telocvične. Zvýšenie kapacity na oboch základných školách vytvorí tiež predpoklady na absorpciu populačného rastu Rómov na územiach oboch škôl.

Keďže problematika Rómov je jednou z prioritných oblastí Rozvojovej banky Rady Európy, banka poskytne zo selektívneho účtu Slovenskej republike dotáciu k úrokovej sadzbe. Predloženie projektu na schválenie Administratívnej rade Rozvojovej banky Rady Európy sa predpokladá v januári 2002. Takisto prosím o podporu tohto môjho druhého pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi Rusnákovi. Pán poslanec Prokopovič nie je prítomný, pán poslanec Hajdúk nie je prítomný, pán poslanec Faič nie je prítomný, pani poslankyňa Sabolová nie je prítomná, Cabaj nie je prítomný, Mesiarik takisto, Finďo nie je prítomný, Ferkó nie je prítomný, Benčat nie je prítomný, Bartoš nie je prítomný, Andrejčák nie je prítomný, Antecký nie je prítomný, Delinga nie je, Tatár nie je, Köteles nie je.

Juriš Anton.

A. Juriš, poslanec: Vážení kolegovia, vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, sme zasa pri rozpočte ako každý rok ku koncu roka v novembri, decembri. Rozpočet je, ako sa hovorí, zákon roka. Je to otázka príjmu a výdavkov finančných prostriedkov zo štátnej kasičky. Boli sme toho svedkami pri nedávnych zasadnutiach pléna Národnej rady, keď sme prijímali zákony o daniach z príjmov, o dani z dedičstva a darovania, kde sme znižovali zásadne príjmy štátneho rozpočtu, a budeme sa diviť, tí istí poslanci teraz chcú zvyšovať výdavky. Je to taký problém. Samozrejme, že veľmi dobre sa hrá s tou kartou, že niekomu chceme dať, ale treba najprv sa spýtať z čoho. A to je ten problém, ktorý v tejto sále rok čo rok, vidím, sa opakuje.

Napríklad teraz som si prerátal, že už v pozmeňujúcich návrhoch je vyčlenených 765 mil. darovať z kapitoly VPS iným položkám. Samozrejme, že je to z tej položky Nové zákonné vplyvy, povodne a také čosi. Ja viem, že ešte za povodne nemáme splatené za predchádzajúci rok, nieto tento rok a myslím si, že o rok zase budú nejaké povodne. Či nebudú? Takže tie peniaze tam rozhodne budú chýbať. A ja by som bol radšej, aby tie povodne neboli, aby sme im radšej predchádzali. (Reakcia z pléna.) No, tak to my zariadiť nevieme, niekto druhý.

Takisto musím konštatovať, že za posledné roky na životné prostredie sa voľajako nenachádza peňazí, aspoň teraz sa uvažovalo o tom obrátkovom fonde, kde by sa nejaké peniaze mohli dať. Samozrejme, tie sa nenašli, aspoň doteraz, dúfam, že v budúcnosti to bude. Videl som tam plánované nejaké 2 mld., ktoré by mohli na to ísť, len aby to tak bolo. Pretože obce čakajú na to, aby riešili problémy životného prostredia, a takisto my všetci čakáme na to, aby sme lepšie uzatvorili kapitolu životného prostredia pre vstup do Európskej únie. A tam budeme potrebovať veľmi veľa peňazí. Tie 2 mld., to je, dá sa povedať, drobnosť.

Chcel by som pánu spravodajcovi dať návrh, aby sa vyňali body zo spoločného hlasovania na samostatné hlasovanie C-I 5 až 6 s odporúčaním schváliť ich. Ony sú v spoločnej správe len s odporúčaním neschváliť. O čo ide? Je to zvýšenie rozpočtov kapitoly krajských úradov z titulu, že sme prijali zákon o odpadoch. Na budúci rok, dúfam, prijmeme aj zákon o obaloch a odpadoch z obalov a budeme potrebovať na to pracovníkov, ktorí to budú riadiť. Keď nebudeme mať tých pracovníkov, tak ten zákon bude neaplikovateľný. Tak z toho dôvodu to vynímam na samostatné hlasovanie a odporúčam ctenej snemovni, aby sme ich schválili.

Taktiež odporúčam vyňať na samostatné hlasovanie bod C-I 16 a bod C-I 4. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Budaj.

J. Budaj, poslanec: Vážení kolegovia, vážené kolegyne, aj keď sa obávam, že nebudem dnes schopný vyvolať dlhú diskusiu vo vašich radoch, dovoľte mi, aby som predniesol niekoľko poznámok na okraj predloženého rozpočtu. Najprv by som sa vyjadril k všeobecným otázkam a potom, ak dovolíte, aj k oblasti, ktorou sa zaoberám vo výbore.

Pokiaľ ide o metodiku tvorby štátneho rozpočtu, obávam sa aj napriek sľubom, že prišlo k zmene v príprave metodiky štátneho rozpočtu, priveľa prvkov zostalo presne takých, aké boli dlhé roky. Zdroje rastu slovenskej ekonomiky, ktoré sa predkladajú v správe, ktorá je priložená k návrhu, sú len všeobecnými konštatovaniami, ktoré vyznievajú skôr ako želanie než ako podložený odborný odhad. Dokonca v doložke zlučiteľnosti na str. 5 rozpočtu sa konštatuje, že návrh zákona o štátnom rozpočte je len čiastočne v súlade s princípmi čl. 104 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. V skutočnosti je to ešte trochu inak. Skôr je návrh rozpočtu v nesúlade s uvedenou zmluvou. Pretože pri jeho spracovaní sa použila odlišná metodika. Z návrhu sa nedá identifikovať, v akom pomere je navrhované verejné zadlženie k hrubému domácemu produktu a či neprekračuje odporúčanú hodnotu v krajinách EÚ. To je však jedna zo základných podmienok akceptovania našej ekonomiky do európskych hospodárskych štruktúr.

Funkčná klasifikácia, ktorá je na str. 9 správy k návrhu, nie je v súlade napr. s prílohou č. 3 Výdavky štátneho rozpočtu. A tak sa celý materiál stáva do istej miery neprehľadným. V dôsledku toho je potom možné napr. také tvrdenie, že výdavky na vzdelávanie predstavujú 15,4 % výdavkov štátneho rozpočtu, čo iste nie je pravda, ale nachádza sa to na str. 53 tej istej správy. Rovnako, pokiaľ ide o metodiku, je veľmi sporné, že minister financií, resp. ministerka financií bude v priebehu roka upravovať záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu, o čom informuje návrh zákona na str. 3. Načo ich potom schvaľuje Národná rada ako zákonnú normu?

K obsahu návrhu by som si dovolil povedať tiež niekoľko poznámok. Ak je tvorba hrubého domáceho produktu (HDP) odhadovaná na 1 052,5 mld. Sk, potom je suma určená na vzdelávanie na úrovni rozvojových krajín, pričom nie je isté, že aj táto suma 3,7 % HDP bude reálna. Otázny je problém účelových prostriedkov, ktoré predstavujú takmer 50 % výdavkov štátneho rozpočtu. Napr. ak ministerstvo financií navrhuje 70 mil. Sk ako účelové prostriedky pre Poštu, š. p., za predaj a distribúciu kolkov, ťažko je v návrhu nájsť zisky, predpokladané zisky z predaja kolkov.

Plánované príjmy z daní právnických osôb, to je len jeden príklad za mnohé, že rozpočet je postavený v tradičnom vydaní, v ktorom poslanec, ale aj verejnosť sa dozvie veľmi málo o tom, aké sú skutočné príjmy a výdavky, resp. dozvedá sa to v neprehľadnej sústave, navyše po uistení, že záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu sa budú upravovať, si kladie otázku, na čo toto schvaľovanie a na čo tento zákon vlastne je.

Plánované príjmy štátneho rozpočtu z daní právnických osôb sú 22,8 mld. Sk, pričom od fyzických osôb sa očakáva 28,5 mld. Zostáva však otázne - chápem, že to v rozpočte nie je obsiahnuté, ale mohlo by byť v nejakej podobe -, čo sa má udiať s doterajšími nedoplatkami na daniach právnických osôb. Otázka je tiež, či ministerstvo financií vie do rozpočtu definovať celkovú výšku nedoplatkov na daniach právnických osôb. Vymáhanie týchto nedoplatkov je iste položkou, ktorá je veľmi zložito odhadnuteľná, ale je odhadnuteľná, najmä s predložením príslušných zákonov, čo ministerstvo financií má v rukách, a je rovnako možnou položkou pri napĺňaní rozpočtu, ako sú aktuálne dane alebo ako sú iné príjmy štátneho rozpočtu, ktoré sa uvádzajú v tomto zákone takisto iba v odhadnutých sumách.

Na záver malých poznámok v komentári k obsahu návrhu zákona by som ešte uviedol nespokojnosť nad uvádzaním záruk za záruky, ktoré sa znovu zjavujú v tomto zákone, v tomto návrhu štátneho rozpočtu napr. na str. 7 ods. 2, ktoré v tomto kontexte vyznievajú skôr ako rozhadzovanie peňazí v poľnohospodárstve, než ako korektné hospodárenie s prostriedkami štátu.

Ďalej by som sa chcel dotknúť otázky úspor výdavkov štátneho aparátu, alebo riadenia štátu. Otázka úspornosti, resp. dosiahnutia väčšej úspornosti štátnej byrokracie bola pri nastupovaní našej koalície jednou z otázok aj volebnej kampane, aj vládneho programu. Všetci vieme, že po vzniku samostatného štátu čiastočne z objektívnych a čiastočne z politických príčin sa hodne preskupovalo, menilo, vláda Vladimíra Mečiara menila kraje, okresy, vznikali nové úrady, niektoré sa vymýšľali umelé, rástol počet úradníkov centrálnych ministerstiev a my sme to kritizovali, veľmi oprávnene, pretože Slovensko má, malo aj dnes má jeden z najdrahších štátnych aparátov v Európe. V porovnaní so susednými Čechami sme na jedného obyvateľa na tom podstatne horšie a s ostatnými, efektívnejšie hospodáriacimi krajinami, najmä západnými, ani nehovorím.

Oblasť úspor výdavkov štátneho aparátu zostal aj v tomto rozpočte vo veľmi zlom svetle. Z úspor je totiž rast výdavkov, a to vrátane aj výdavkov Národnej rady Slovenskej republiky, napríklad výmena koberca, ktorý vidíme pred nami, je v rozpočte navrhovaná na 7 mil. Neustále stupňovanie výdavkov, ktoré idú do spotreby štátnej byrokracie alebo verejných úradov, vyvoláva sklamanie reformne orientovaných voličov a pocit, že všetko je, ako bolo, dokonca o tieto objednávky sa azda dnes ruje iba viac koaličných strán. Toto je dôkazom, že Slovensko neprešlo sľubovanou zmenou a že tieto zatiaľ uplynulé tri roky nepriniesli reformy tam, kde sme ich očakávali.

Teraz by som sa v závere svojho príspevku dotkol témy, ktorá mi leží na srdci, pretože je nielen témou gestorského výboru, ale je závažnou celospoločenskou oblasťou. Je to oblasť hospodárenia v oblasti kultúry a v oblasti médií. Slovenská republika má ministerstvo kultúry, ktoré sa za minulé obdobie premenilo, pokiaľ ide o pohľad na jeho financovanie, prevažne na ministerstvo stavebníctva. Obrovské investície do všetkého možného sú už u nás obvyklé a často sa za nimi vytŕčajú rožky rôznych záujmov. Investičná politika voči novostavbe Národného divadla už bola na tejto pôde kritizovaná a ja som podpísal a pripájam sa k návrhom, aby táto investičná akcia bola prehodnotená. Vláda si ju vybrala ako prioritu, čiže prioritou v rezorte kultúry sa nestala živá, skutočná kultúra, to, čo sa vytvára, ale stalo sa investovanie do stavebnej činnosti. Rovnako sa investuje na ministerstve kultúry do výstavby divadla v bývalom kine Pohraničník. Len na ilustráciu a na okraj dodávam, že toto domnelé divadlo by malo byť už od 1. januára skolaudované, ale nie je zaradené a zrejme ani nebude tak ľahko zaradené do siete štátnych divadiel, pretože na to nie sú peniaze. Dnes je v takom absurdnom stave, že nie je jasné, ani ako ho poistiť, pretože sa nevie, čo s ním, ale finančné prostriedky, veľké finančné prostriedky boli preinvestované. Technika je nakúpená za viac ako 10 mil., ktorá je špecializovaná na účely divadla, ale ako som povedal, jeho osud je zatiaľ nejasný.

Nebudem sa zdržiavať kritikou iného neefektívneho hospodárenia, kde sa straty pohybujú rádovo iba v miliónoch alebo desiatkach miliónov, ktoré sa popáchali v rezorte kultúry. Tieto veľké investičné akcie, o ktorých rozhodla vláda a pri ktorých minister rozhadzoval potom rukami aj vo výbore, že to nie je jeho vec, pretože to je rozhodnutie vlády, sú azda najkrikľavejším dôkazom toho, že reformizmus obišiel ministerstvo kultúry, ktoré podľa toho výkonu, ktoré za tie tri roky uskutočnilo, naozaj mohlo byť pokojne zrušené a mať oddelenie na ministerstve financií, ktoré by prerozdeľovalo peniaze. Reprezentačnú rolu dostatočne zohrávajú samotní umelci, ktorí majú rešpekt a ktorí skutočne získavajú aj potlesk, ale často na nich peniaze nezvýšili. Kvôli nonkomformnému divadlu a jednomiliónovej investícii sa dokonca vedie súdny spor. Bohužiaľ, iné otázky sa nepodarilo opraviť, napríklad aj problém Koliby, a všade tam zostali veľké finančné diery.

Oblasť médií. V oblasti médií je známa chronická situácia. Politici odmietajú už dlhé roky dať televízii a rozhlasu ekonomickú nezávislosť. Ekonomická nezávislosť znamená to, že televízia a rozhlas budú mať len tie peniaze, ktoré plynú z koncesionárskych poplatkov. Nič viac. Za verejnú službu, ktorú robia, len koncesionárske poplatky. Táto koncepcia je korektná a pokúsil som sa o nej presvedčiť výbor, výbor tento návrh potvrdil a prejavil sa v návrhoch výboru, pokiaľ ide o televíziu a rozhlas, ktoré týmto aj navrhujem na osobitné hlasovanie.

Pokiaľ, samozrejme, politici rozhodli v minulosti alebo aj za našej vlády, lebo aj za našej vlády bol zákon o koncesionárskych poplatkoch v tejto snemovni, o vyňatí alebo oslobodení časti koncesionárov, nuž, tak potom za to musí štátny rozpočet znášať náklady presne rovnako, ako keď sa urobia zľavy cestovných lístkov alebo iné sociálne programy, ktoré vláda robí v rôznych oblastiach služieb. Slovenská televízia a Slovenský rozhlas sú - a ich fungovanie - jednou z podmienok vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie a je nemysliteľné, aby sme ich hnali do krízy, a preto chcem na vás apelovať, aby ste podporili toto racionálne riešenie - iba financovanie za koncesionárske poplatky. A samozrejme, ak si vláda urobí objednávku navyše, ak bude chcieť, alebo chcela v minulosti od médií služby nad rámec verejného záujmu, ako je napríklad v prípade rozhlasu, že žiada, aby udržiavali stanice strednovlnových vĺn, na stredných vlnách vysielače, kvôli požiadavke bezpečnostných orgánov vlády, kvôli mimoriadnemu stavu a podobne, no tak potom týchto 64 mil. treba presunúť z rezortu obrany v prospech médií tak, ako to navrhol výbor vo svojom návrhu.

Vážení kolegovia, ďakujem tým, ktorí si vypočuli, aj, samozrejme, pani ministerke za trpezlivé vypočutie týchto aj kritických a znepokojených slov. Iste všetci sme chceli, aby sa posledný rozpočet, ktorý táto koalícia prerokúva, prerokúva po prvé s väčším záujmom poslancov, po druhé s väčším záujmom členov vlády, dovoľte mi, aby som povedal, že aj s väčším záujmom médií, pretože tie vycítili, v akej apatii prebieha rokovanie o najdôležitejšom zákone na budúci rok a v podstate sa prestali zúčastňovať tohto rokovania. Navyše všade v chodbách sa pošuškáva, že všetko je dohodnuté a žiadne ďalšie návrhy jednoducho aj tak neprejdú. Podotýkam, že to mi povedali viacerí poslanci, že zato odišli: Načo tu budem rozprávať, keď sa v kinosále dohodne, že nikoho nepodporíme a všetko sa hodí pod stôl, rozumné aj nerozumné, do jedného vreca. Ďakujem teda za trpezlivosť tým, ktorí zostali, aj pánovi predsedajúcemu.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec Budaj. Pán poslanec Hofbauer s faktickou poznámkou.

R. Hofbauer, poslanec: Pán kolega Budaj, bujará investičná činnosť v rezorte kultúry skončí tým okamihom, keď sa dokončí výstavba rezidencie ministra kultúry Milana Kňažka. Ja by som len na osvieženie pamäti pripomenul, že po kompletnej generálke budovy ministerstva kultúry ministrom Ivanom Hudecom hneď po nástupe Milana Kňažka tá istá budova sa začala rekonštruovať znovu, a to investičným nákladom 90 mil. Je zaujímavé, že túto vládu netrápi, čo sa tam za 90 mil. zrekonštruovalo, pretože tam nebolo treba rekonštruovať vôbec nič.

Takisto mohutná dostavba Národného divadla, ktorá sa začala v roku 2000 a 2001 bola spojená s investičnou činnosťou Kňažkovej vily pod Slavínom. Travertínové obklady Národného divadla sa robili práve vtedy, keď minister Kňažko budoval gigantický travertínový oporný múr pod svojou rezidenciou. Treba byť trpezlivý a treba dúfať, že v budúcom roku svoje investičné aktivity minister Kňažko dokončí a tým aj ďalšie stovky miliónov do rezortu kultúry na investičnú činnosť sa pravdepodobne zastavia. Ja by som len pripomenul, že na rekonštrukciu historických pamiatok ten istý rezort má vyčlenenú impozantnú sumu 18 mil., a to za stavu, že vláda predvčerom odsúhlasila stavbu tenisového centra v Bratislave za 320 mil. To je veľmi čudné šafárenie s finančnými prostriedkami tohto štátu a daňových poplatníkov.

Takže, pán kolega Budaj, môžem len súhlasiť s pripomienkami a výhradami, ktoré si uviedol v tejto oblasti k rezortu kultúry a k jeho veľmi divnej investičnej činnosti.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Ambróš, pán poslanec Kanis.

Páni poslanci, opakuje sa situácia zo včerajšieho dňa, keď sú poslanci prihlásení do rozpravy ústne a nie sú prítomní v rokovacej sále, preto ešte raz prečítam všetkých tých pánov poslancov, ktorí sa prihlásili dnes dopoludnia ústne do rozpravy, ešte máme čas, aby vystúpil niektorý z nich. V prípade, že ani jeden z tých, ktorí sú prihlásení, nebudú v rokovacej sále, strácajú možnosť vystúpiť v rozprave ústne podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.

Preto vyzývam pána poslanca Prokopoviča, pána poslanca Hajdúka, Faiča, Sabolovú, Cabaja, Mesiarika, Finďa, Ferkóa, Benčata, Bartoša, Andrejčáka, Kandráča, Anteckého, Delingu, Tatára, Kötelesa, Halmeša, Ambróša a Kanisa, aby vystúpili v rozprave. Vidím, že ani jeden z prečítaných pánov poslancov nie je prítomný v rokovacej sále, preto vás chcem informovať, že ešte jeden ústretový krok, ktorý môžeme v tejto chvíli urobiť, je to, že ponecháme možnosť vystúpiť v utorok len zástupcom poslaneckých klubov, ktorých prihlásili jednotlivé poslanecké kluby do rozpravy.

Preto, pán poslanec, a pán spoločný spravodajca, prerušujem rokovanie 53. schôdze Národnej rady.

Pán poslanec Húska, Hofbauer, ďakujem vám za to, že ste vytrvali s nami, a všetkým, myslím z opozície, Andrassy, Bárdos, Štefan Rusnák, Janko Budaj, Hóka, všetci naši operátori, ktorí sú tu s nami, predseda poslaneckého klubu Tono Antecký (Reakcia z pléna: Hoffmann), pardon, Hoffmann.

Páni poslanci, nebolo žiadne iné riešenie. Takto som rozhodol a takto budeme pokračovať v rokovaní 53. schôdze Národnej rady o štátnom rozpočte.

Prajem vám všetkým príjemnú sobotu, nedeľu. Pokračujeme v utorok o 9.00 hodine. (Hlasy v sále.) Ďakujem, pán kolega.

(Prerušenie rokovania o 13.59 hodine.)