P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Drobný chce reagovať faktickou poznámkou.

M. Drobný, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, nielen za to, že ste mi dali slovo, ale aj za to, že ste trošku nechali latenciu. Mal som husiu kožu po tej reči a prešla mi až teraz. Takže mám hladkú kožu a môžem rečniť, lebo počúvať tie čísla od kolegu Šťastného je skutočne hrôza.

Predovšetkým by som sa dotkol tej časti, kde hovoril, že bez navýšenia prostriedkov nemôžu ani vysoké školy, ani stredné školy, ani základné školy urobiť reformu. A o tej predsa vláda hovorila ako o priorite. A okrem toho hovorila o priorite vysokých škôl ako takej. Ale ani jedna, ani druhá priorita sa dajako nebude realizovať, pretože ak sme minule hovorili, keď minister školstva pán Ftáčnik zakladal Agentúru na podporu vedy a techniky s istým obnosom peňazí a povedali sme mu, že to nie je dostatočné, ale treba také tri agentúry so 4 mld. - 5 mld. Sk, tak ako je to v Maďarsku, v Česku, v Poľsku, tak dajako ste nám neverili. Ale výskum sa neodštartuje bez takéhoto objemu peňazí. Ten výskum zakrnieva. Výskum je skutočne popoluškou na našich vysokých školách. A Slovenská akadémia vied ho nenahradí, pretože taká variabilita pracovných síl, aká je na vysokých školách, v akadémii nie je. Máme tuná predsa vrstvy úplne mladých, stredných a veľmi starých a tie keď sa dajú dohromady, tak to je produktivita enormne vysoká. A okrem toho by som myslel, že by tu mali byť naozaj 3 agentúry. Jedna by sa mala venovať s 5 mld. Sk základnému výskumu, druhá by sa mala venovať aplikovanému výskumu a tretia interaktívnemu výskumu medzirezortnému, kde by sa dávali dohromady rezortné rozumy. Bol by to teda podnikový alebo rezortný výskum, ale takéto veci sa neudiali. A preto si myslím, že treba podporiť to, čo hovoril profesor Šťastný, že navýšenie je jediná možnosť, ako oživiť tento rezort. Tak nám nebudú utekať ľudia do Čiech študovať, ako nám utekajú, to je naša vlastná hanba.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Tkáč, nech sa páči, v poradí šiesty prihlásený do rozpravy. Pripraví sa pani poslankyňa Keltošová.

V. Tkáč, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, dámy a páni, chcel by som v úvode povedať, že budem hovoriť v tézach, pretože považujem prerokúvanie tohto návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok za nedôstojné, považujem aj podmienky, za ktorých sa to uskutočňuje, za neseriózne, neumožňujúce serióznu diskusiu o mnohých súvislostiach, ktoré v tejto súvislosti vo väzbe na štátny rozpočet objektívne i subjektívne existujú.

Treba povedať, že naozaj je to rozpočet, tak ako hovorila pani ministerka v úvode, ktorý je stavaný pre posledný rok tejto vládnej koalície, že po voľbách v roku 2002, je absolútne isté, sa znovu prejde na rozpočtové provizórium, čo je dané tým, že v podstate termín volieb a možných kreácií pri tvorbe novej vlády bol daný v roku 1994 pri zvláštnej koalícii, pri ústavnom zákone o skrátení volebného obdobia vlády v roku 1994. Chcem tým povedať, že je to štvrtý rozpočet a každý rozpočet má istým spôsobom svoj názov. Nakoniec aj v dejinách Ameriky každé obdobie buď jedného prezidenta, alebo rozpočtu sa nejakým spôsobom volalo. A kým predchádzajúce rozpočty boli dosť často stavané na vode, to je citát z vládneho denníka, ja som to spojil aj s tým, že som hovoril, že je to rozpočet spojený s nenávisťou, pretože sa budovali niektoré inštitúcie na úrovni ruských anarchistov, ktorí v čase pred zvrhnutím cára diskutovali v anarchistických krúžkoch, čo spravia, keď cára zvrhnú. A hovorili o tom, že budú vytrhávať koľajnice, pretože po tých koľajniciach jazdil cár. Je to analógia, ktorá vôbec nechce byť bonmotom. Ani by som nechcel byť vtipný, lebo v takomto komornom prostredí tie tváre, ktoré evidujem, a som dosť starý kantor, aby som vedel, kto ma počúva, si nevyžadujú z mojej strany bonmoty.

Chcem povedať tézovito niekoľko poznámok. A odrazil by som sa od niečoho, čo tu zrejme ešte neodznelo. A to je otázka strednodobého finančného výhľadu na roky 2001 - 2004. A tam sa používa taká formulácia, že strednodobá projekcia nadväzuje na pozitívne výsledky v ekonomickej stabilizácii v roku 2000 a ďalšie smerovanie slovenskej ekonomiky a v druhej odrážke je formulácia záhadná, že nadväzuje na prechodné zníženie rastu výkonnosti ekonomiky v roku 1999 a zvyšovanie miery nezamestnanosti v dôsledku stabilizačnej reštriktívnej politiky a na nastupujúcu etapu zvyšovania rastu ekonomiky. Hľadanie týchto pojmov je presne také, ako keby ste analyzovali tie zásadné texty v oblasti životnej úrovne zo XIV., XV. až ja neviem ktorého zjazdu Komunistickej strany Česko-Slovenska, kde sa raz hovorilo o zvyšovaní životnej úrovne, potom o vyrovnaní a potom o zabránení poklesu. A mám to dostatočne naštudované aj v iných štátoch, kde sa nehovorilo o ekonomickej recesii či o ekonomickej strate, ale o dočasnom zastavení ekonomického rastu. Naša vláda predkladá formuláciu, že došlo k prechodnému zníženiu rastu výkonnosti ekonomiky. To je presne formulácia, že sa dočasne zastavil ekonomický rast, ale my to máme v rukách, nebojte sa, my to spravíme, my sme pionieri.

Chcem tým povedať, že tieto súvislosti, ktoré dnes vláda predkladá, sú, samozrejme, aj priestorom na to, aby každý poslanec vytiahol páví chvost a naparoval sa, aká je tá vláda zlá, akým spôsobom by to na mieste tej vlády robil lepšie. Povedal som už tu za týmto pultom raz jednu myšlienku a poviem ju aj teraz, že je bieda pre krajinu, ak je perfekcionistkou len ministerka financií a nie sú ostatní ministri perfekcionisti, pretože to potom, samozrejme, skončí pri kritike jej osoby alebo rezortu a štátny rozpočet je v podstate vynikajúca platforma na to, akým spôsobom si otrieť ústavou ministerku financií a nevidieť tieto veci v širších súvislostiach.

Chcel by som povedať, že v tejto súvislosti považujem za zásadnú chybu celkovej klímy na Slovensku, a to už nie je kritika len vlády, akým spôsobom sa pracuje s prípravou alebo so zabezpečovaním vonkajších zdrojov do slovenskej ekonomiky. Nejde tu len o dadaistické formulácie, že zahraniční investori nám pomôžu, ale mali sme vo výbore pre integráciu diskusiu o tom, ako sa v podstate trestuhodne nepracuje s fondmi Európskej únie a nie sú vytvorené ani možnosti na prípravu odborníkov pre využívanie štrukturálnych fondov, toto ja považujem za trestuhodné, nie pre vládu, ale pre všetkých, ktorí v tejto súvislosti majú čo povedať. Ak by sme analyzovali možné vonkajšie zdroje vo vzťahu napr. k Rozvojovej banke Rady Európy, sledujem túto vec, pretože som bol ten, ktorý presadil, aby Slovenská republika vstúpila do tejto banky, tak je to trestuhodné, čo sa deje. Ak by sme zobrali aj to, čo sa dnes deje napr. vo vzťahu k Svetovej banke cez Sociálnu poisťovňu, úrady práce, to zlyhanie Telemosta 26. novembra z tohto roku, čo je niekoľkohodinová záležitosť, to považujem za absolútne nevhodný spôsob zháňania, zabezpečenia zdrojov pre viaczdrojové krytie, nielen pre možnosti príjmov štátneho rozpočtu, ale aj pre otázky investícií, to ani jeden rating nezakryje. Ale Írsko dnes stojí na tom, presne, o čom hovorím. A to je práve ten jeden stôl, v rámci ktorého štátny rozpočet je síce jeden z najdôležitejších nástrojov, ale nemôže byť jediný a nemôže to byť ani ministerka financií a nakoniec v konečnom dôsledku ani len vláda, ako jediný subjekt. Ospravedlňujem sa za tézovitosť, ale nechcem ísť do detailov.

Chcel by som spomenúť niektoré súvislosti, ktoré hovoria o tom, akým spôsobom sa vlastne sabotujú doslova zdroje v tejto krajine. Návrhy zákonov, ktoré prichádzajú, napr. zákon o vysokých školách obmedzuje tvorbu zdrojov a ich redistribúciu tam, kde vlastne tie zdroje sú. Stovky ľudí dnes pracujú pre množstvo iných subjektov, nie pre vysoké školy. Katedrový či fakultný plat je len, by som povedal, pláštikom na to, aby zakryl to, čo sa dnes deje. Obdobne existuje obrovské množstvo tvorby zdrojov, ktoré sú blokované rozpočtovými pravidlami, ktoré neprešli zásadnou transformáciou podľa mojej mienky, obdobne ako neprešli rozhodujúcou transformáciou ani rozpočtové a príspevkové organizácie v našej ekonomike. To je posledný socializmus, ktorý zúri. A keď o 30 rokov bude ešte niekto hľadať stopy socializmu, tak vo financovaní ich skutočne budeme musieť objaviť. Je mi ľúto, ale je to pravda.

Chcel by som v tejto súvislosti uviesť niektoré skutočnosti týkajúce sa tej, po starom povedané, nadstavbovej sféry v oblasti kultúry, kde sa naozaj dejú horibilné veci, už dnes odsúdené aj súdmi, ako je postup ministerstva kultúry vo vzťahu k Matici slovenskej, keď 9. septembra podpíše minister kultúry spôsob prerozdeľovania prostriedkov štátneho rozpočtu za tento rok, už schválený Národnou radou, ale 13. septembra dá pokutu príslušný orgán Matici slovenskej len za to, že prerozdeľovala prostriedky podpísané v septembri daného roku. Chcel by som uviesť aj prerozdeľovanie niektorých finančných prostriedkov, ktoré sú, samozrejme, už mimo pôsobnosti pani ministerky, resp. jej rezortu, v oblasti kultúry a v oblasti tej nadstavbovej sféry, kde existuje vyhlásenie členského zhromaždenia Spolku slovenských spisovateľov zo dňa 20. júna 2001, kde sa hovorí, že vyslovujú ostrý protest proti likvidačným tendenciám ministerstva kultúry práve v oblasti prerozdeľovania. Dokonca uvádzajú, že existuje cenzúra, ktorá používa finančné páky na umlčiavanie názoru na spoločenské a kultúrne problémy, ktoré sú odlišné od názorov mocensky preferovaných. Budem citovať: "Tento hanebný stav svedčí o vážnych deformáciách v uplatňovaní demokratických princípov v kultúrnej politike." A Spolok slovenských spisovateľov je prinútený obrátiť sa osobitným listom aj na orgány Rady Európy, budem citovať: "... lebo zanedbávanie, podceňovanie a ignorovanie národnej kultúry, mocenské potláčanie slobody prejavu je v kultúrnej Európe nevídaný jav."

Chcem tým povedať, a tým aj končím, pretože nepovažujem túto platformu za dôstojnú, že okrem štátneho rozpočtu sú to aj návrhy rozpočtov Národného úradu práce, Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, kde existuje nedokončený systém, ktorý naozaj zlyhal v oblasti sociálneho poistenia, čo je z makrosociálneho a makroekonomického hľadiska úžasná vec. Neexistuje vybudovanie druhého piliera, ktorý by kapitalizoval a ktorý by posilnil kapitálový trh. A to už nevytrhne len štátny rozpočet ani jeho zdroje. Dnes je ekonomika vo svete aj vo vyspelých štátoch postavená nie na reziduálnosti sociálneho systému, ale na jeho aktívnej tvorbe zdrojov posilnenia kapitálového trhu a posilnenia zodpovednosti každého občana za svoj osud. Chcem tým povedať, že platí tá téza o perfekcionizme nielen ministerky financií, teraz vravím abstraktne, ale o potrebe perfekcionistického prístupu aj iných zdrojov, vrátane obcí a miest, vrátane občianskych združení, ale aj vrátane posilňovania občianskej spoločnosti aj v tom, že sa bude posilňovať vzájomnostný princíp v našej krajine, že prístupy Konfederácie odborových zväzov, aké sú dnes aj k štátnemu rozpočtu, sú trápne, že Asociácia zamestnávateľských zväzov by mala ako reprezentatívny subjekt jasne povedať, čo spraví v oblasti tvorby zdrojov aj v oblasti vyjednávania, v oblasti prístupu zdrojov zo zahraničia a podobne.

V tejto súvislosti na záver mi dovoľte povedať, že tak ako sa postupne stáva zdrojom prístupu napr. aproximácia, že súčasťou každého právneho predpisu by mali byť otázky aproximácie, resp. či je alebo nie je to kompatibilné s Európskou úniou, že by každý návrh zákona, ktorý tu prerokovávame, sme mali hodnotiť aj cez prizmu štátneho rozpočtu alebo zdrojov, že zákon o vysokých školách obmedzuje dnes tvorbu hodnôt podľa mojej mienky, tak ako je navrhovaný, a že obmedzuje tvorivú iniciatívu katedier a fakúlt, pretože všetko pôjde znovu na rektorát. A ja už som to ako učiteľ na vysokej škole zažil, keď sme chodili prosiť na rektorát a hľadať zdroje a prednášali sme v Socialistickej akadémii, v domoch techniky, pre podnikové inštitúty. Všetci z toho zbohatli, len moja vlastná katedra nie. A ja som dostal 30 korún na hodinu. Chcem tým povedať, že to je aj otázka prístupu k rozpočtom Sociálnej poisťovne, k vyjednávaniu so Svetovou bankou, kde táto vláda totálne zlyhala, a pre služobné pomery, nechcem ísť do detailov, aj napriek neverejnému zasadnutiu. Chcem len povedať, že je to zlý predpoklad pre budúce obdobie.

Na záver si myslím, že stavať cez dadaistickú ekonomiku len na privatizácii, na prerozdeľovaní zdrojov nejde. Chcem citovať jedného pána z Ameriky, ktorý kritizoval svoju vládu a ktorý hovorí, že predajte si už všetko, predajte si už aj Biely dom a predajte si ho tak, aby ste si ho mohli od budúceho kupca hneď aj prenajať, aby ste v tom Bielom dome mohli fungovať. Ja sa pýtam, dokedy budeme uvažovať, to teraz neadresujem na pani predkladateľku, aby sme si rozumeli, a dokedy budeme dadaisticky v tejto ekonomike aj v tejto spoločnosti vychádzať z toho, že sa niečo predá a zalepia sa diery aj ústa občanom. A mám obavy, že sa raz predá aj Úrad vlády, budova Úradu vlády, že sa predá aj Bratislavský hrad aj Spišský hrad, pod ktorým sa sľubovali dvojnásobné platy. A potom si to rýchlo možno aj budúca vláda prenajme od budúceho vlastníka. Na tom stavať rast ekonomiky nemožno.

A aj to sú poznámky, ktoré v tomto nedôstojnom prostredí som si dovolil povedať na margo tohto návrhu štátneho rozpočtu, ale nie je to na margo predkladateľov, je to na margo všetkých nás.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďalšia v poradí do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Keltošová. Nech sa páči, pani poslankyňa.

O. Keltošová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som na úvod sa pripojila k tomu, čo povedal môj predrečník, že takéto prerokovávanie štátneho rozpočtu je skutočne nedôstojné. Ja som v parlamente od roku 1990, zažila som chvíle v opozícii aj v koalícii a takéto zastúpenie členov vlády považujem za škandalózne. Napokon viackrát som sa vyjadrila k vystupovaniu niektorých členov vlády. Poviem konkrétny príklad, čo je pre mňa neprípustné, neetické. Keď členovi vlády neprejde určitý návrh alebo nejaké paragrafy vo vláde, tak príde bezostyšne do parlamentu a dá to ako poslanecký návrh za chrbtom vlády, viď posledná vládna novela zákona o zamestnanosti, kde jednoducho pán poslanec Andrassy predniesol ako svoje vlastné poslanecké návrhy to, čo pánovi ministrovi vo vláde neprešlo. Takže ja sa nečudujem, že je takýto záujem o prerokovávanie takto vážneho návrhu zákona akým zákon o štátnom rozpočte bez sporu je.

Chcem veľmi takisto tézovito povedať, že to, čo teraz pred vami predostriem, prosím, aby ste brali ako upozornenia. Berte to podľa možností bez politiky, pretože si myslím, že mám určité skúsenosti za tie roky a vidím riziká v štátnom rozpočte tak, ako sú dnes napočítané, najmä pokiaľ ide o mieru nezamestnanosti v roku 2002, aj keď v tomto návrhu rozpočtu už je projektovaná na 18,9 % podľa ministerstva financií. Máme k dispozícii návrh rozpočtu Národného úradu práce, ktorý hovorí o vyššej miere nezamestnanosti. Neviem, prečo by sme si tu mali maľovať naružovo, že tá miera nezamestnanosti bude len 18,9 %. Ja viem, že opticky to vyzerá lepšia ako 19 %, ale je to nereálne.

Čo vidím ako veľmi vážne riziko, je to, že v porovnaní s rokom 2001 sa výrazne znižujú účelové dotácie zo štátneho rozpočtu práve na riešenie zamestnanosti dlhodobo nezamestnaných prostredníctvom verejnoprospešných prác a mladých ľudí, absolventov škôl. Na to v tomto roku bolo 1,6 mld. a na budúci rok má byť len 904 mil. Ja sa pýtam, na čo boli všetky tie plamenné reči o tom, ako treba pomôcť absolventskou praxou, ako treba pomôcť dlhodobo nezamestnaným, keď v podstate sa tuná znižuje dotácia zo štátneho rozpočtu oproti súčasnému roku o takmer 600 mil. korún. Obávam sa, že ekonomika ani v roku 2002 nebude generovať nové pracovné miesta, a preto si myslím, že v návrhu štátneho rozpočtu sa mal vytvoriť minimálne taký priestor na podporu zamestnávania týchto rizikových skupín, ako to bolo v roku 2001. Vysoká miera nezamestnanosti v podmienkach reštrikcie dotácií zo štátneho rozpočtu na riešenie týchto skupín nezamestnaných sa odrazí ale aj ďalej na sociálnej situácii obyvateľstva, stúpne počet sociálne odkázaných občanov, ale aj na finančnej pozícii verejnoprávnych fondov, najmä Sociálnej poisťovne. Myslím si, že to, že sa bude udržiavať, a ministerstvo financií a vláda s tým zrejme počíta, vysoká miera nezamestnanosti, bude sa premietať, samozrejme, aj do požiadaviek voči štátnemu rozpočtu v dávkach sociálnej pomoci.

Samotný návrh štátneho rozpočtu priznáva, že príjmy, ktoré sú rozpočtované, sú údajne "na hranici reálnej dosiahnuteľnosti". V prípade ich nedosiahnutia v tej rozpočtovanej výške pri dodržaní rozpočtovaného schodku 37 mld. korún toto neplnenie príjmov môže vážne ohroziť aj realizáciu výdavkov. A teraz hovorím o výdavkoch, ktoré majú obligatórnu povahu. Takisto mi nie je celkom jasné, či tieto nadhodnotené príjmy zo štátneho rozpočtu z titulu transformácie štátnych fondov, kde sa ráta s príjmom 5,5 mld. korún, sú reálne, či to zasa nie je len taký zastierací manéver a za každú cenu udržanie schodku. Skôr by som povedala, že je tu tendencia nadhodnotenia príjmov, a preto, pani ministerka, nie je pre mňa celkom logické a ani pochopiteľné predpokladanie, že ďalej sa budú znižovať príjmy z cla. Predpokladá sa, že v tomto roku to bolo 3,9 mld., na budúci rok to bude o 1 mld. korún menej. Nie je mi jasné, kde a ako sa prejavujú tie proklamované opatrenia na zefektívnenie výberu ciel.

V návrhu štátneho rozpočtu sa opäť uvažuje s použitím jednorazových a neopakovateľných príjmov z výnosov privatizácie. Ako jediné pozitívum vidím použitie týchto výnosov spomínaných 55 mld. korún na reformu dôchodkového poistenia. Dúfam, že vláda svoje slovo dodrží. Po ukončení privatizácie neviem posúdiť, ako bude ďalšia vláda realizovať sľubované reformy, či je to v oblasti zdravotníctva, školstva a ďalších sektorov.

Napokon aj v tej výdavkovej oblasti tento návrh štátneho rozpočtu priznáva, že sa výraznejšie nepokročilo v reformách. Spomínané reformy v zdravotníctve, v školstve aj sociálnom poistení čakajú zrejme na ďalšiu vládu.

Ďalšie riziko, ktoré vidím, je riziko v dávkach sociálnej pomoci, v kapitolách krajských úradov. Ak sa splní predpoklad ministerstva práce, že v súvislosti s rastom nezamestnanosti vzrastie, samozrejme, aj počet poberateľov dávok sociálnej pomoci, tieto dávky prekročia sa až o 4 mld. korún, tak už dnes vieme, že v druhom polroku na tieto dávky sociálnej pomoci budeme potrebovať ďalšie 2 mld. korún oproti navrhovanému rozpočtu.

Ja chápem, že rok volebný je pre každú vládu dôležitý, ale považujem za neseriózne, ak sa navrhuje už dnes plošné vyplácanie prídavkov na deti a zvýšenie rodičovského príspevku na druhý polrok roku 2002. A tu je pre mňa ten dátum dosť zvláštny, pretože najprv sa hovorilo, že tieto dávky, či sú to prídavky na deti, teda pre všetky deti a zvýšenie rodičovského príspevku, majú mať účinnosť od 1. 7. Už dnes sa hovorí, že by mali mať účinnosť od 1. 10., lebo nie sú peniaze. Ja chápem, že treba ísť s niečím do volieb, že treba povedať, že my sme to navrhli, ale je to vlastne úloha pre novú vládu. Obávam sa, že 1. 10. nová vláda ešte ani nebude zostavená, ale plnenie bude musieť začať. Nevidím to reálne. Myslím si, že netreba občanom sľubovať nesplniteľné, napriek tomu tento rozpočet to navrhuje.

Na záver by som chcela povedať v súvislosti s rozpočtom Národného úradu práce, kde vláda uvažuje o takmer 100 mil. korún menej dať do garančného fondu. Garančný fond, ako viete, slúži na vyplácanie miezd, platov a ostatných náhrad zo zákona pre zamestnancov skrachovaných podnikov. Pritom pri projekte takej vysokej miery nezamestnanosti je reálne uvažovať o tom, prečo sa príjem zo štátneho rozpočtu do garančného fondu znižuje. Ja viem, že na prvý polrok to bude stačiť, ale na druhý polrok, obávam sa, vyše tých 100 mil., 135 mil. bude chýbať.

Preto, nehnevajte sa, ale takto zostavený návrh štátneho rozpočtu považujem za nerealistický, aj keď viem, že by to mal byť volebný, nehovoriac o tom, že Sociálna poisťovňa nepočíta s valorizáciou dôchodkov, návrh štátneho rozpočtu namaľoval 5-percentnú valorizáciu. Mohla by som hovoriť ešte o ďalších nezrovnalostiach medzi jednotlivými návrhmi rozpočtov, medzi týmto, čo máme teraz na stole, návrhom rozpočtu Sociálnej poisťovne a návrhu rozpočtu Národného úradu práce. Myslím si však, že aj to čo som uviedla, stačí. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Tkáč sa hlási s faktickou poznámkou. Máte slovo.

V. Tkáč, poslanec: Ďakujem pekne. Ja by som sa chcel venovať tej pasáži vystúpenia pani poslankyne Keltošovej, ktorá sa týka osobitnej skupiny občanov. Chcem aj položiť otázku pani ministerke financií v súvislosti s týmto návrhom, akú má ona predstavu aj jej rezort v súvislosti s tým, o čom sa dosť málo hovorí: Keď sa aj kritizuje rezort sociálnych vecí, že zmeškal v reforme sociálneho poistenia, je tu jedna hrubá absencia dokončenia alebo vôbec pokračovania reformy štátnej sociálnej podpory. Okrem príspevku na bývanie, ktorý absolútne neplní svoju funkciu, sa nepočíta ani v budúcom roku ani s jednou dávkou týkajúcou sa príspevku na vzdelanie, príspevku na dopravu či sociálneho príspevku a blúzni sa tu o rôznych formách plateného alebo neplateného štúdia, čo absolútne je mimo veci.

Chcel by som v tejto súvislosti zároveň dať tiež otázku, v súvislosti so záverečným vystúpením, ako vláda chce doriešiť ten lapsus, ktorý vznikol v súvislosti s VÚC, že dnes nie je kompetentná ani jedna inštitúcia pre vyplácanie kompenzačných príspevkov pre ťažko zdravotne postihnutých občanov zhruba do marca až júna budúceho roku, čiže vzniká právne vákuum. Nehovorím, že to zavinila vláda, možno sme to zavinili my všetci nepozornosťou v parlamente pri hektickom hlasovaní, ale ja to považujem za spoločný problém. A dnes už nemožno hovoriť, že občania ťažko zdravotne postihnutí sú len zdravotne postihnutí, lebo v dôsledku reštriktívnej politiky v oblasti zamestnanosti, ale najmä v oblasti sociálnej pomoci či absencie štátnej sociálnej podpory sú aj postihnutí úplne inak.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďalší v poradí je prihlásený do rozpravy pán poslanec Brňák.

P. Brňák, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážená Národná rada Slovenskej republiky, Národná rada Slovenskej republiky dnes začala rokovať o najvážnejšom alebo najzávažnejšom právno-politickom dokumente bez účasti vlády, bez záujmu parlamentu a bez naplnenia základného sľubu, ktorý predstavitelia tejto vlády deklarovali vo voľbách a ktorý možno vyjadriť základným heslom "Dvojnásobne lepší život". Pani ministerka v uplynulých voľbách alebo v posledných voľbách sama s úsmevom bola prezentovaná na veľkých billboardoch a aj pod ňou bol nápis "Lepšie žiť". Myslím si, že aj tento dokument, o ktorom dnes rokujeme, a predovšetkým stav tohto parlamentu a stav tejto vlády Slovenskej republiky nasvedčuje, že všetky tieto heslá, všetky tieto proklamácie boli klamaním občanov Slovenskej republiky.

Nebudem sa opakovať v tom, čo už naznačili vo svojich vystúpeniach pán poslanec Langoš, pani poslankyňa Keltošová a ďalší, ale neodpustím si aspoň jednu poznámku spočívajúcu v tom, že rokovanie o štátnom rozpočte je pre vládu Slovenskej republiky, pre parlament skutočne najvážnejším dokumentom, oveľa vážnejším, ako je novela Ústavy Slovenskej republiky alebo ako je reforma verejnej správy, pretože práve pri rokovaní o tomto dokumente sa v plnej sile obnažuje základný ústavný vzťah a ústavný pomer medzi parlamentom na jednej strane, ktorý je v rámci našej parlamentnej formy vlády suverénom, a exekutívou, teda vládou Slovenskej republiky, ktorá predstupuje pred tohto suveréna a žiada o dôveru pre svoju činnosť v budúcom roku v súvislosti s rozpočtom, ktorý vláda ponúka. Je skutočne nemiestne, je skutočne urážajúce, ak o tomto dokumente rokujeme jednak v takomto zložení samotného parlamentu, čo je zlé, a, čo je ešte oveľa horšie, pri absencii ostatných členov vlády, keď je tu prítomný len jeden člen vlády.

Môj príspevok sa dotýka časti alebo položky zakomponovanej do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, ktorá sa dotýka požiadaviek Matice slovenskej. Bol som oslovený ako viacerí poslanci tohto parlamentu touto inštitúciou v tom smere, aby sme sa do istej miery pokúsili o zvrat riešenia situácie na prospech tejto celonárodnej ustanovizne. Myslím, že viacerí predrečníci reagovali v tomto smere vo všeobecnosti, ja si dovolím byť troška konkrétny.

Treba povedať, že štátny príspevok na činnosť samotnej Matice slovenskej v roku 2001 predstavoval 19 mil. Sk plus 12 mil. Sk, resp. časť z týchto 12 mil. z účelového transferu na podporu slovenskej kultúry na jazykovo zmiešaných územiach Slovenskej republiky. Rok 2001 podľa všetkého uzavrie Matica slovenská s deficitom okolo 8,5 mil. Sk napriek tomu, že na plnenie štátnych úloh presmerovala všetky svoje neštátne príjmy. Oproti číslam roku 2001 je dnes navrhovaných 9 mil. Sk pre Maticu slovenskú, teda na budúci rok, v roku 2002 a 0 Sk na podporu slovenskej kultúry na jazykovo zmiešaných územiach Slovenskej republiky, zjavne a jednoznačne likvidačných. A tieto čísla by znamenali vlastne zatvorenie tejto národnej inštitúcie v budúcom roku.

Matica slovenská v súlade so zákonom č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej predložila na Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky ešte v marci tohto roku návrh rozpočtu Matice slovenskej na rok 2002, ktorý bol stanovený výškou 37,232 mil. Sk podľa finančného členenia nákladových položiek súhrnne za právnické osoby a pracoviská Matice slovenskej. Na základe listu ministerstva kultúry, ktorý Matica slovenská po prehodnotení finančných potrieb predložila v auguste 2001 na ministerstvo kultúry, vlastne spresneného návrhu rozpočtu vo výške 51,66 mil. Sk s požadovanými špecifikáciami za vydavateľstvo Matice slovenskej a domy a oblastné pracoviská Matice slovenskej, zvýšenie rozpočtu o 14,428 mil. korún si vyžiadal objektívne preukázateľný deficit finančných prostriedkov na činnosť domov a oblastných pracovísk Matice slovenskej a na vydávanie Slovenských národných novín, na ktoré nevyčlenilo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky žiadne finančné prostriedky aj napriek odporúčaniu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

Pri tejto príležitosti treba konštatovať, že Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky v rozpore s citovaným zákonom o Matici slovenskej vyčiarklo v rámci štátneho príspevku z účelového transferu pre Maticu slovenskú finančné prostriedky v roku 1999 pre 8 zložiek Matice slovenskej s výnimkou 1. štvrťroku, v roku 2000 úplne bolo vylúčených z financovania zo štátneho príspevku 8 zložiek Matice slovenskej a v roku 2001 to bolo až 11 zložiek Matice slovenskej, pričom finančný útvar Matice slovenskej, technicko-prevádzkový útvar Matice slovenskej a útvary zahrnuté do sekretariátu Matice slovenskej zabezpečujú správu a ochranu majetku zverenú Matici slovenskej. Čiže nejde o nejakú vlastnú činnosť vyplývajúcu z vlastných pohnútok a z vlastnej organizácie, ale ide o činnosť, ktorá je priamo predpokladaná zákonom o Matici Slovenskej, v rámci ktorej Matica slovenská ako celonárodná verejnoprávna ustanovizeň vlastne preberá niektoré úlohy štátu.

O drasticky skrátenom návrhu rozpočtu pre Maticu slovenskú vo výške 9 mil. Sk zo štátneho rozpočtu na rok 2002 predstavitelia Matice slovenskej písomne informovali predsedu vlády, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a taktiež aj prezidenta Slovenskej republiky, ktorý listom požiadal ministra kultúry o riešenie situácie tejto národnej inštitúcie tak, aby bola zaručená kontinuita jej práce a predišlo sa ohrozeniu jej ďalšej existencie.

Najmenej konfliktný spôsob riešenia celého tohto problému by bol, keby bolo možné štátny príspevok na Maticu slovenskú navýšiť o 24 mil. Sk z čiastky 1 mld., o použití ktorej po dohode s klubmi má rozhodnúť Národná rada Slovenskej republiky, ako sa to spomína aj v liste pána poslanca Farkasa, predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie rozpočet a menu, ktorý bol adresovaný predsedovi Matice slovenskej zo dňa 12. novembra roku 2001. Takto by Matica slovenská dostala štátny príspevok v úhrnnej výške 33 mil. Sk. Čiže uvedená schválená alebo predpokladaná čiastka 9 mil. by sa navŕšila o čiastku 24 mil., čo by len čiastočne pokrývalo náklady Matice slovenskej na plnenie úloh, ktoré jej boli zverené štátom, ale by to znamenalo aspoň akúsi záchovu na činnosti Matice slovenskej. V tejto súvislosti možno vysloviť nádej, že bude možné nájsť aspoň minimálne rozpočtové možnosti, ktoré by odvrátili realitu núteného zatvorenia samotnej inštitúcie - Matice slovenskej.

V tomto smere si dovolím predložiť pozmeňujúci návrh k parlamentnej tlači, ktorý je v alternácii. Navrhujem v prvom pozmeňujúcom návrhu, aby v kapitole Ministerstva kultúry Slovenskej republiky boli zvýšené výdavky z 2,746 991 mld. Sk na 2,770 991 mld. Sk, t. j. o 24 mil. Sk presunom zo Všeobecnej pokladničnej správy, a to v nasledovnej položke: Matica slovenská - zvýšiť o 24 mil. Sk. V prípade ak by tento návrh neprešiel, navrhujem, aby alternatívne sa hlasovalo o 2. pozmeňujúcom návrhu v tom znení, že v kapitole Ministerstva kultúry Slovenskej republiky je potrebné zvýšiť výdavky z 2,746 991 mld. Sk na 2,758 991 mld. Sk, t. j. o 12 mil. korún presunom zo Všeobecnej pokladničnej správy, a to v nasledovnej položke: Matica slovenská - zvýšiť o 12 mil. Sk. Uvedený návrh v alternatívnom znení odovzdávam spoločnému spravodajcovi. Ďakujem za vašu pozornosť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi Brňákovi.

Páni poslanci, pani poslankyňa Aibeková nie je prítomná, pán poslanec Delinga je ďalší v poradí prihlásený do rozpravy.

Páni poslanci, ja odporúčam, aby sme prerušili rokovanie. Zajtra ráno vystúpi ako prvá pani poslankyňa Aibeková. Prečítam poradie pánov poslancov a paní poslankýň, tak ako a prihlásili do rozpravy: pani poslankyňa Aibeková, páni poslanci Delinga, Gajdoš, pani poslankyňa Slavkovská, páni poslanci Maxon, Kužma, Benkovský. To je poradie prvých ráno vystupujúcich poslancov.

Ďakujem všetkým pánom poslancom za konštruktívny prístup pri dnešnom rokovaní Národnej rady, pani ministerke, pánovi spravodajcovi a všetkým, ktorí vytrvali trpezlivosťou.

Prajem vám príjemnú dobrú noc.

(Prerušenie rokovania o 18.56 hodine.)