P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca Jasovského s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Hofbauer.
R. Hofbauer, poslanec: Pán poslanec Jasovský, Bratislava dotácie zo štátneho rozpočtu vo výške 600 mil. korún bezpochyby nevyhnutne potrebuje a dokonca som presvedčený, že pri tomto gazdovaní mestského zastupiteľstva je to ešte len nepatrná kvapka. Prečo? V nedávnej minulosti mesto vydalo obligácie, za ktoré inkasovalo 1,8 mld. Obligácie prelialo do svojej vlastnej banky, SKB, v ktorej boli osobne zaangažovaní priamo poslanci mestského zastupiteľstva. Ak by ste sa o nich zaujímali, tak sedia aj v tejto snemovni. A div divúci tieto peniaze boli dislokované na štyri koaličné strany, ktoré tvoria mestské zastupiteľstvo, KDH, DÚ, DS, SDĽ. Tieto strany disponovali svojimi podielmi v tejto banke. Keď sa banka dostala do prepadu, tak DÚ rozhodla, že peniaze z tejto banky vyberať nebude, lebo by sa banka rozkolísala. A sám primátor Bratislavy Moravčík toto potvrdil, že on toto predsa spraviť nemohol, lebo je za DÚ, čiže ani primátor hlavného mesta nie je primátor občanov, ale je primátorom Demokratickej únie. Následne banka zbankrotovala, nedobytné úvery sa previedli na ďalšiu firmu, v ktorej opäť boli koaliční poslanci zamontovaní. Táto firma taktiež skrachovala, zmizla aj s týmito pohľadávkami. Suma sumárum Bratislava prišla asi o pol miliardy len tak mirnix-dirnix, ktoré sa nestratili, len sa preliali. Preliali sa do konkrétnych vreciek a preliali sa do vreciek tejto čudnej koalície, ktorá spravuje mesto Bratislava, hlavné mesto Slovenskej republiky a kde primátor mesta o sebe sám potvrdzuje, že on nie je primátor Bratislavy, ale on je primátor za DÚ.
Takže takýmto spôsobom keď sa šafári beztrestne na úrovni hlavného mesta, tak 600 mil. zo štátneho rozpočtu, to je úplne smiešna čiastka, ktorú toto mestské zastupiteľstvo stihne prehajdákať zaručene v priebehu polroka.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďalší v poradí do rozpravy je prihlásený pán poslanec Mesiarik, pripraví sa pán poslanec Langoš.
M. Mesiarik, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pani ministerka, pokiaľ ma počuje, rok 2002, ako sme tu viackrát počuli, je záverečným rokom volebného obdobia, a teda aj návrh rozpočtu Slovenskej republiky na budúci rok je posledným návrhom v tomto volebnom období. Z tohto pohľadu som očakával, že vláda Slovenskej republiky a jednotlivé rezorty v rozpočte na budúci rok predložia viacero rozvojových aktivít, ale hlavne že v budúcoročnom rozpočte bude chcieť vláda naplniť alebo aspoň sa priblížiť k splneniu svojho vládneho programového vyhlásenia, na základe ktorého sme jej v roku 1998 dali dôveru. Aj napriek tomu, že návrh rozpočtu na budúci rok má viacero nových prvkov, obsahuje niektoré rozvojové aktivity, ktoré v predchádzajúcich rozpočtoch absentovali, aj napriek tomu nevymyká sa zo stereotypu predchádzajúcich troch rokov a opätovne viac-menej konzervuje súčasný stav v ekonomike, a tým aj v sociálnej oblasti. Z návrhu rozpočtu možno dedukovať, že vláda Slovenskej republiky už rezignovala na svoje ciele v oblasti bytovej výstavby, nesplnené ostanú zrejme sľuby v oblasti zvyšovania miezd, v rozpočte sa nepočíta s výraznejšou zmenou prístupu štátu k zdravotníctvu, k dôchodkovému zabezpečeniu, ale aj v oblasti riešenia zamestnanosti. Tak by som mohol menovať ďalšie oblasti, v ktorých zrejme nedôjde v budúcom roku k pozitívnejšej zmene. Obávam sa, že výsledkom pôsobenia takto zostaveného štátneho rozpočtu dôjde v budúcom roku opäť k stagnácii alebo k zníženiu reálnych miezd, k stagnácii alebo k zníženiu domácej spotreby, a, samozrejme, tým aj k rastu nezamestnanosti.
Ak by som mal charakterizovať návrh budúcoročného štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, je iba zavŕšením určitej bezmocnosti alebo možno neschopnosti odvážnejšími krokmi zvrátiť nepriaznivý vývoj v slovenskej ekonomike, v zdravotníctve, v školstve a tak ďalej. Viacero oblastí v návrhu štátneho rozpočtu je tak podhodnotených, že môže dôjsť k vážnym problémom už v polovici budúceho roka. Za tento stav podľa môjho názoru nie je možné obviňovať len Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Nech by bolo ministerstvo financií akokoľvek silné, nech by na čele tohoto rezortu stál hoci aj nositeľ Nobelovej ceny za finančnú politiku, bez aktívneho ekonomického prístupu ministrov z ekonomickej oblasti, bez súhry celej vlády, bez dávky odvahy sa to vždy musí skončiť neúspechom. Chcem preto aj dnes pri prerokovávaní posledného návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky hoci ako člen koalície s ľútosťou zdôrazniť, že výrazný podiel viny na tomto stave má aj podpredseda vlády pre ekonomiku, ekonomickí ministri, ale aj samotný predseda vlády, ktorý v mnohých veciach je zásadový, tvrdý, koná rozhodne a rýchlo, ale v oblasti vyžadovania dôsledného plnenia úloh vyplývajúcich z vládneho programového vyhlásenia od rezortných ministrov, ako aj svojho podpredsedu pre oblasť ekonomiky nevyžaduje veci tak, ako by mal, často je neprincipiálny, nekoncepčný a až podozrivo zhovievavý. Ak by to tak nebolo, neprerokovávali by sme dnes tak zraniteľný štátny rozpočet, ktorý nezaručuje výrazné a zásadné zmeny v ekonomike pre budúci rok.
V príjmovej časti návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok považujem za rizikové východisko rastu hrubého domáceho produktu a zvažovanú mieru nezamestnanosti. Obávam sa, že pri nastupujúcej ekonomickej recesii vo svete, a teda, samozrejme, aj v krajinách Európskej únie pri stále klesajúcej výkonnosti našich podnikateľov, pri ohrození mnohých podnikateľov tým, že sa dostávajú do krachu, bude takmer nereálne dosiahnuť tieto pekné ciele. V príjmovej časti návrhu štátneho rozpočtu si opätovne vláda, tak ako aj v minulých rokoch, ponecháva rezervy, ktoré v prípade prekročenia príjmov do štátneho rozpočtu možno plánuje využiť tak, ako to bolo v tomto roku, keď mimo štátneho rozpočtu rozdelila prednedávnom takmer 7 mld. korún. Takúto prax považujem za zlú. Určite neprispieva k stabilizácie ekonomiky. Naopak, budí dojem zneužívania štátneho rozpočtu, ba dokonca dojem možnej korupcie na najvyššom stupni. Aj to je dôvod, prečo navrhujem, aby sa v štátnom rozpočte na budúci rok zabránilo vláde takýto prístup praktizovať.
Zarážajúcou skutočnosťou je, že vláda v návrhu štátneho rozpočtu nepočíta ani s korunou z oblasti vymáhania daňových nedoplatkov. V súčasnosti sa výška daňových nedoplatkov vyšplhala, ako sme už tu dnes počuli, na 67 mld. korún, pričom sa za posledné tri roky zvýšila takmer o 100 %. V daňovej oblasti vláda opätovne navrhuje napr. pri dani z majetku znížiť príjmovú časť, a to aj napriek tomu, že táto položka sa neustále vysoko prekračuje a plní. Takto by som mohol uviesť viacero príkladov, ktoré naznačujú, že vláda si akosi, možnože zámerne, vytvára rezervy, o ktorých potom počas rozpočtového roka rozhoduje a ktoré potom počas rozpočtového roka rozdeľuje. Chýba mi v návrhu štátneho rozpočtu aj výraznejšie definovanie príjmu štátneho rozpočtu, pokiaľ by došlo k zrušeniu štátnych fondov. Som rád, že v spoločnej správe sa táto vec objavuje. V oblasti výdavkovej považujem za podhodnotené oblasti zdravotníctva, školstva. Opätovne sa navrhuje zníženie štátnej prémie na stavebné sporenie, zníženie príspevku štátu na hypotekárne úvery. Opätovne je tu nízky vymeriavací základ platieb do Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní. Nemôžem si pomôcť, ale štátny rozpočet už niekoľko rokov mi pripadá skutočne ako odfarbená blondína z Krížnej, pretože čím viacej mu rozťahujeme nohy, tým je tá diera väčšia. (Potlesk.)
Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k štátnemu rozpočtu na budúci rok.
V príjmovej časti chcem navrhnúť, aby sme z hľadiska daňových nedoplatkov, ktoré sme tu spomínali, navýšili príjmovú časť o 1 mld. korún, lebo ak si zoberieme, že 65 mld. je daňových nedoplatkov, z toho je jasné, že väčšina je nevymožiteľná, ak si zoberieme zistenie Najvyššieho kontrolného úradu, že niektoré daňové úrady ani nevyžadujú, aby nedoplatky boli platené, nepostupujú podľa zákona č. 511/1992 Zb., myslím si, že práve tým ich donútime k väčšej razancii, aby sme do príjmovej časti naplánovali takúto sumu.
Ďalej, v príjmovej časti navrhujem, aby sme v oblasti dane z majetku takisto trvali na tom, aby táto položka bola minimálne tak rozpočtovaná ako v roku 2001, pretože, opätovne, do dnešného dňa je prekračovaná takmer o 8 %, pričom návrh príjmu je o 100 mil. nižší.
Pokiaľ ide o výdavkovú časť, navrhujem k § 5 ods. 1 vládneho návrhu, aby sme maximálnu prémiu k stavebnému sporeniu zachovali na 4 500 Sk, a nie 4 000 Sk, ako je v návrhu. Pokiaľ je to len nedostatok technický, pretože tu sme riešili zákon, tak sa ospravedlňujem. Bude to vyriešené. Myslím si, že došlo už aj k dohode, z akých prostriedkov by mal byť vykrytý tento schodok. A pokiaľ je to súčasťou spoločnej správy, tento návrh potom nebudem uplatňovať.
Ďalej, k § 5 ods. 2 vládneho návrhu vláda navrhuje znížiť príspevok na úrokovú sadzbu hypotekárneho úveru o 0,5 %, teda na 4,5 %. Ja pripomínam, že pri prerokovávaní štátneho rozpočtu na rok 2000, keď sme znižovali štátnu prémiu, pretože za 2 roky klesla o 2000 korún, tu bolo zdôrazňované, že je to preto, že chceme posilňovať hypotekárne úvery. Myslím, že toto nie je cesta. Práve cesta by bola, keby sa zachovala aspoň tá úroveň, ktorá bola v minulom roku a v tomto roku, ak nie ešte vyšší príspevok štátu. Navrhujem preto, aby sme zachovali v tomto paragrafe 5-percentný príspevok štátu na hypotekárne úvery. Finančné vykrytie, ktoré predstavuje len 7,4 mil., a v správe to budete mať zdôvodnené, navrhujem riešiť z navýšenia príjmov, o ktorých som v úvode hovoril.
Ďalej, k § 11 ods. 2 návrhu rozpočtu navrhujem, podobne ako vlani, aby sme doplnili tento odsek o nové písmeno, písmeno e), v ktorom by sme dali vláde možnosť, pokiaľ zváži, že to bude výhodné a pomôže to bytovej výstavbe, aby vláda mohla vydať v roku 2002 štátne dlhopisy aj na bytovú výstavbu do maximálnej výšky 3 mld. korún. To ju nezaväzuje, ale to jej umožní, pokiaľ by sa vyskytla situácia, toto využiť. Nebudem rozoberať v zdôvodnení prečo, pretože sami viete, že bytovej výstavbe sme hodne dlžní a ťažko splníme koncepciu aj v nájomnom bývaní, ktorú správne vláda prijala a ktorá je dobrou koncepciou, pokiaľ ju finančne nepodporíme.
V kapitole ministerstva výstavby - položka alebo oddiel 06 - navrhuje sa čiastka 470,1 mil., ktorá je plánovaná v rozpočte na výstavbu služobných bytov vybraných rezortov. Chcel by som vás požiadať, že v tomto návrhu navrhujem, aby v rámci tejto položky bez zvýšenia jej celej hodnoty, sme vyriešili aj problém Detského mestečka Zlatovce - Trenčín.
Vy sa pamätáte mnohí, že toto Detské mestečko bolo zriadené štátom ako účelové zariadenie na výchovu detí. A keď náhradní rodičia alebo vychovávatelia išli tam pracovať, v bývalom režime, museli odovzdať byty, v ktorých bývali, a nasťahovať sa do Detského mestečka. Po zmene v roku 1989 prestala komunálna výstavba a niet z čoho tým, ktorí sú už na dôchodku a nútene bývajú v Detskom mestečku, im tieto byty dať. Ide pre budúci rok o 3 byty a ten ďalší rok o 2 byty. Vyzývam vás preto, aby sme takýto návrh prijali bez zvýšenia tejto čiastky, aby sme zahrnuli aj možnosť v tejto kapitole vyriešiť tieto 3 byty.
V kapitole Krajský úrad Košice v prílohe č. 3 navrhujem, aby sme schválili, pokiaľ to posúdite, pre obec Nálepkovo a vôbec pre oblasť Hnileckej doliny, kde je katastrofa v sociálnej oblasti, naozaj, pretože sme robili prieskumy, možnosť dobudovať Dom dôchodcov, kde navrhujem čiastku 16 mil. korún.
Ďalej, navrhujem, aby sme pre krajské úrady Bratislava, Trnava, Trenčín, Nitra, Žilina, Banská Bystrica, Prešov, Košice v položke 610, Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania navýšili čiastku o 542 mil. s účelovým viazaním na zvýšenie miezd zamestnancom na úseku sociálnych služieb.
Vážené poslankyne, poslanci, už niekoľko rokov pracovníci na tomto úseku v oblasti sociálnych služieb sú platení na úrovni takmer minimálnej mzdy. Nerieši sa tento problém a nevidím iné riešenie, ako cez krajské úrady tento problém posunúť dopredu, ale s účelovým viazaním prostriedkov, aby sme tieto mzdy posunuli skutočne o niečo vyššie.
Chcel by som zo spoločnej správy navrhnúť, aby o bode č. 5, vážený pán spravodajca, sa hlasovalo osobitne. Ide o § 11 ods. 3, kde ide o financovanie projektu správy sociálnych dávok. Zmluva so Svetovou bankou mala byť uzavretá tento rok, nebola, bude zrejme v roku 2002, takže treba, aby sme dali do súladu tento problém, aby bol vyriešený. V spoločnej správe je odporučenie neschváliť bod. Ja vás vyzývam osobitne hlasovať a schváliť ho. Ďakujem pekne.
Vážené poslankyne, poslanci, aj napriek mojim výhradám k štátnemu rozpočtu nemyslím si a nie som zástancom toho, aby sme budúci rok začínali rozpočtovým provizóriom. Ak si uvedomíme, že sme spustili reformu verejnej správy, že sa rozbiehajú vyššie územné celky, myslím si, že nebola by to šťastná cesta a bola by to len vážna komplikácia pre Slovensko ako také. Chcel by som preto vyzvať predkladateľa, osobitne pani ministerku, k ústretovosti pri rokovaní o návrhu o štátnom rozpočte aj o takých návrhoch, aké som predložil. A ja verím, že nájdeme riešenie také, aby predsa len štátny rozpočet, aj keď možno v inej podobe, ako je teraz, bol schválený. Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Aibeková a pán poslanec Cuper - faktické poznámky. Končím možnosť ďalších prihlášok do faktických poznámok.
Nech sa páči, pani poslankyňa Aibeková.
M. Aibeková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Pán poslanec, pre vás je typické, že vždy vystupujete veľmi kriticky, možno kritickejšie ako niektorí opoziční poslanci, ale v záverečnej etape aj tak za všetky návrhy zákonov, ktoré kritizujete, potom hlasujete. Ja budem veľmi sledovať, či aj pri tomto rozpočte, ktorý ste podrobili takej kritike, sa zachováte ako chlap ten posledný rok vo vládnej koalícii a či teda nepodporíte takýto zlý rozpočet, lebo vtedy si vás začnem vážiť a poviem, áno, kritizoval, ale ani za to nehlasoval. Ale takto to považujem len za isté populistické natriasanie sa pred parlamentom, novinármi, no pred občanmi nie, lebo nedávate ani televízne prenosy.
Súhlasím však s vami, že bolo daných v predvolebnej kampani veľa sľubov, predovšetkým zo strany pána Dzurindu. A tieto sľuby nielenže neplní, ale do dnešného dňa nemal odvahu, aby povedal: "Občania, to, čo som vám sľuboval pred voľbami, to bolo len také predvolebné lákadlo," pretože, čo sa týka napr. úpravy miezd, ktorých ste sa aj vy dotkli, a dôchodkov, tak viete veľmi dobre, že ich nominálna hodnota síce rastie, ale reálna hodnota ešte stále klesá a ešte sa nedostaneme podľa analýz ani v roku 2004 na úroveň roku 1989. Takže pán premiér by naozaj mal predstúpiť pred občanov a namiesto podania dobrých správ byť trošku pokorný a priznať, že sa mu nepodarilo to, čo sľúbil.
Súhlasím s vami, že rozpočet je neuspokojivý pre zdravotníctvo, aj keď sa pridáva okolo 2 mld. korún. Poukážem vo svojom vystúpení, že vlastne stále dochádza k poklesu reálnych zdrojov. Nominálne zdroje rastú pre zdravotníctvo, ale reálne zdroje klesajú. A mám to z analýz ministerstva zdravotníctva.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cuper.
J. Cuper, poslanec: Pán kolega Mesiarik, ja vám budem musieť asi priniesť prihlášku do HZDS, pretože vaša reč bola naozaj hodná opozičného poslanca. Len problém je v tom, že vy ste podporovali 3 roky už program pani ministerky Schmögnerovej, ktorá mala na tričkách napísané aj so svojimi kamarátmi zo SDĽ "Lepšie žiť". Len, žiaľbohu, zatiaľ uskutočnila tento sen iba pre seba a pre niektorých svojich kolegov z vládnej koalície. Takže ja predpokladám, pán kolega Mesiarik, tak ako to už povedala pani poslankyňa Aibeková, že tento rok sa zachováte ako poriadny chlap a že dostojíte si svojich kritických slov tuná na túto vládnu koalíciu, ktorú vy ste podporovali a podporujete, lebo ešte ste stále poslancom politického subjektu "SOP", ktorý vládnu koalíciu podporuje a dosť vehementne, aj keď si myslím, že už dosť mal na to dôvodov, aby z vládnej koalície vystúpil, pretože vaše preferencie klesli z 8 % na 2 %, pán kolega Mesiarik. (Hlasy z pléna.) No pridajme im radšej, ako uberme. Buďme lepší ako pani ministerka. Takže, pán Mesiarik, ja predpokladám, že svoj návrh nestiahnete, lebo on naozaj má dopad na štátny rozpočet, a že nebudete hlasovať a nepodporíte štátny rozpočet. Ďakujem.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Mesiarik, chcel by som vás poprosiť, ak chcete reagovať, nehovorte o nohách a dierach, lebo to uráža dôstojnosť tohto parlamentu, takže buďme struční, ale naozaj slušní pri vyjadrovaniach sa.
Nech sa páči, pán poslanec Mesiarik.
M. Mesiarik, poslanec: Ďakujem pekne. Ja si myslím, že tej neslušnosti tu odznelo ďaleko viacej. Ja ďakujem, pán Cuper, za prihlášku, zatiaľ nemám nejaký záujem o prihlášky do nejakých strán. A ak ste si všimli na záver, ja som nenavrhoval a ani nie som zástancom toho, aby sme tento rozpočet neschválili, aby sme nemali štátny rozpočet na budúci rok. Ja som povedal svoje výhrady, ktoré ma viedli k tomu, alebo vychádzal som z toho, aké mám skúsenosti ročné z prieskumov v oblasti sociálnej, a vyústenie do týchto návrhov. Budem rád, keď ich podporíte aj z vašej strany. A rozhodne, že nie som zástancom, aby sme budúci začínali nejakým rozpočtovým provizóriom. (Smiech v sále.) Za podporu, ktorú ste vyslovili obidvaja, vám ďakujem a hlasovať budem, samozrejme, tak ako si ja rozhodnem, a nie ako mi našepkávate.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďalší v poradí písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Langoš. (Hlasy z pléna.)
Pán poslanec Cuper, nevysmievajte sa pánovi poslancovi Mesiarikovi. Choďte si to von vybaviť na férovku a uvidíme, ako to dopadne.
Nech sa páči, pán poslanec Langoš.
J. Langoš, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená Slovenská národná rada, členka vlády, dámy a páni, úcta k zákonodarnému zboru a slovenskému parlamentu ma núti udržať vážny tón. Pred vyše týždňom sme rozhodli hlasovaním, že dnes ráno o 9.00 hodine začneme prerokovávať štátny rozpočet, aby sa vláda mohla pripraviť, aby tu mohla byť v plnej kráse obhájiť svoju politickú víziu, pretože zákon o štátnom rozpočte je v podstate rámcom politiky vlády na celý budúci rok, v celej oblasti pôsobnosti a riadenia štátu. Vláda sa má uchádzať o podporu parlamentu, o našu podporu. To je prvá poznámka.
Rus Lenin niekedy pred 100 rokmi sníval o svete, kde prestanú platiť peniaze a kde všetci ľudia budú pracovať a každý dostane toľko, koľko bude potrebovať. Ja mám taký pocit, že vláda dnes sníva tento Leninov sen a že nepotrebuje presadiť svoj zámer na budúci rok alebo, čo je možno ešte horšie, stratila záujem o riadenie štátu a výkon moci. Ale to je predčasné, lebo ešte na nápravu vecí má 9 - 10 mesiacov, do menovania novej vlády po budúcich voľbách.
K rozpočtu alebo k filozofii rozpočtu, alebo k politickému zámeru rozpočtu prakticky sa nedá takmer nič výrazné povedať. Je to udržiavací rozpočet, ktorý má udržať vlastne, aj to nie veľmi šikovne podľa môjho skromného názoru, súčasný stav alebo tohtoročný stav. Nezávislí analytici tvrdia, že fiškálny deficit podľa vstupných údajov, ktoré mala vláda k dispozícii, a podľa charakteristík tohto rozpočtu, budúci rok dosiahne 4,7 %, čo je kritická hodnota, keď sa predpokladá, že tento rok 10-percentný obchodný deficit sa bude zvyšovať. A tieto dva deficity sú hrozivé a v zákone o štátnom rozpočte nie sú nástroje, ktoré by mohli reálne a účinne znížiť ten vysoký predpokladaný deficit fiškálny.
Podľa môjho názoru vláda budúci rok, aby udržala v podstate makroekonomickú rovnováhu, keď hovorím slovami akademicky vzdelaných pravicových ekonómov, by mala splatiť 100 mld. štátnych záväzkov, mala by začať ale veľmi rýchlo praktické kroky dôchodkovej reformy a mala by uskutočniť veľmi praktické kroky, aby urobila poriadok v zdravotníctve, mala by znížiť, ak nie zrušiť, štátne dotácie alebo teda znížiť ich na minimum, lebo je známe alebo je prakticky overené, že makroekonomickými nástrojmi nie je možné zo socialistickej ekonomiky urobiť ekonomiku rastovú alebo ekonomiku produktívnu, ekonomiku prosperujúcu.
Toľko k filozofii, môj názor k filozofii štátneho rozpočtu. Môžeme ho schváliť tak, ako ho vláda navrhuje. Tie ostatné pozmeňujúce návrhy nemajú zásadný charakter pre oživenie ekonomiky alebo pre nejaké skutočne rastové impulzy v budúcom roku.
Ja sa ale sústredím ako člen výboru pre obranu a bezpečnosť na oblasť národnej bezpečnosti. Dá sa povedať, že v takých tých kritických politických krízach a hospodárskych krízach vnútroštátnych alebo medzinárodných suverenitu štátu udržia 3 také základné kamene podľa môjho názoru. A to je rýchlo fungujúce nestranné súdnictvo, národná banka, centrálna banka alebo teda emisná banka, ktorá odoláva akýmkoľvek politickým vplyvom a vplyvom exekutívy, teda vlády, a armáda, ktorá je profesionálna, ktorá je dobre vyzbrojená a ktorá je postavená na princípoch vlastenectva. Tieto tri segmenty štátu dokážu uchovať suverenitu štátu v tých možných kritických krízových situáciách politických nepokojov, hospodárskej krízy.
Súdnictvo dostalo vlastne také právne postavenie, ktoré ho dostalo do takmer ideálnej nezávislosti od výkonnej moci. Teraz zostáva na sudcoch, aby sami si urobili poriadok medzi sebou a aby súdnictvo rozhodovalo, aby sudcovia rozhodovali nestranne, čo je vlastne tá spoločenská požiadavka, nie nezávisle, ale nestranne. Verejná mienka dáva súdnictvu dnes také postavenie, aké mu dáva, nie veľmi dôveryhodného ústavného segmentu.
Národná banka Slovenska vyžaduje zásadne podľa môjho názoru personálne zmeny. Po poslednom škandále, keď v deň, keď médiá uverejnili rok starú správu bankového dohľadu, o ktorej vedeli prinajmenšom dvaja členovia vlády, mal guvernér Národnej banky a s ním možno dvaja členovia vlády už len kvôli stabilite meny a kvôli dôveryhodnosti Národnej banky podať demisiu.
Ten tretí segment. Budúci rok podľa všetkého bude rozhodujúci pre stabilizáciu a garanciu našej národnej bezpečnosti na dlhú budúcnosť, malej krajiny v horúcej strednej Európe na horúcej východnej hranici. Slovensko bude prijaté do NATO, ale s tým prídu obrovské záväzky veľmi praktických a rýchlych zmien v ozbrojených silách Slovenskej republiky.
Preto navrhujem, aby bola navýšená kapitola ministerstva obrany do výšky 2 % predpokladaného hrubého domáceho produktu, tak ako sa zaviazala vláda hneď, teda vo svojom programovom vyhlásení v roku 1990 a tak ako to ani jeden rok doteraz nesplnila. Navrhujem, aby finančné prostriedky, je to 1,207 350 mld. korún, boli presunuté z kapitoly Všeobecná pokladničná správa tak, aby v podstate tie rezortné kapitoly zostali nedotknuté a aby to nezvýšilo štátny deficit.
Pre tento návrh je okrem toho, že je to záväzok vlády spred 3 rokov v programovom vyhlásení, i odporúčanie NATO, ale má to ešte aj iné dôvody. Slovensko vyhlásením premiéra a vlády sa stalo členom aliancie vo vojne proti terorizmu. A NATO pod tlakom tejto dnešnej situácie mení svoju stratégiu zo spoločenstva alebo teda z aliancie obrannej na alianciu bezpečnostnú, a teda Slovenská republika a naše ozbrojené sily sú vo vojne proti terorizmu.
Ďalší dôvod je, že konečne nové vedenie ministerstva začalo pripravovať profesionalizáciu armády, čo bude znamenať výkonnejšie, menšie ozbrojené sily, lepšie vyzbrojené a čo bude mať aj ďalšie implikácie. Odstránil sa ten nemorálny stav, kde mladí muži, ktorým armáda nedokáže zabezpečiť základnú vojenskú službu, nie sú prijímaní do zamestnania a navštevujú úrady práce, pretože dnes väčšina podnikov sa pýta na absolvovanie základnej vojenskej služby. Je to urgentný a naliehavý problém. Teda vojna proti terorizmu, v podstate profesionalizácia armády a s tým spojené oživenie a uchovanie aspoň tých zbytkov, čo zostalo po rozpadnutom vojenskom výskume a výrobe, teda s profesionálnou armádou, profesionálna armáda a podpora tejto transformácie podľa môjho názoru vyvolá zase tú potrebu vlastného obranného priemyslu s vývojom, a teda rozšírenie zamestnanosti.
Ľudia mi hovorili, kolegovia poslanci, že dnes treba podporiť zdravotníctvo a školstvo. Áno, súhlasím. Ja podporím z lavice pri hlasovaní každý dobrý návrh na podporu zdravotníctva a školstva. Ďakujem za pozornosť.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Aibeková a pán poslanec Hofbauer sa hlásia s faktickou poznámkou. Končím možnosť ďalších prihlášok do faktických poznámok.
Pani poslankyňa Aibeková.
M. Aibeková, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ja iba veľmi stručne. Pán poslanec, máte absolútnu pravdu v tom, že je pohŕdaním vlády, že takýto dôležitý zákon, zákon zákonov, ako je štátny rozpočet, jednoducho ignoruje. Ja si myslím, že je to aj neúcta voči pani ministerke. Ja s ňou v mnohých smeroch a vo väčšine teda jej návrhov nesúhlasím, ale musím uznať, že je to nielen negalantné voči nej ako členke vlády, ale aj ako voči žene. Mal tu byť skutočne aspoň podpredseda vlády pre ekonomiku pán Mikloš, mali tu byť ekonomickí ministri. A myslím si, že toto je naozaj obraz vládnutia v Slovenskej republike. Ale musím povedať, pán poslanec, že máte na tom podiel viny aj vy ako koaliční poslanci, že ste dopustili tento stav, že ste dopustili to, že parlament je v role takej slúžtičky, na ktorú sa vláda obracia iba vtedy, keď potrebuje, aby jej zákony boli schválené, a že vtedy sa na vás vyvíja aj enormný tlak a často aj s vecami, s ktorými nesúhlasíte, potom ich musíte podporiť. Tak ja dúfam, pán predsedajúci, že zajtra sa táto situácia nebude opakovať a že členovia vlády tu budú, pretože skutočne keď si ani nevypočujú názory poslancov na jednotlivé rozpočtové kapitoly, tak potom sa pýtam: Ako vedú svoje rezorty?
Spomínalo sa tu okrem obrany zdravotníctvo a školstvo. Nuž tak konkrétne minister zdravotníctva sa vo výbore tváril, ako keby mu strašne ležal na srdci rozpočet pre zdravotníctvo, a teraz si nenájde ani chvíľku, aby prišiel a aby tu vystúpil na podporu svojich predstáv. Som veľmi zvedavá, ako to bude v budúcich dňoch. A znovu vás prosím, pán podpredseda, či budete zajtra viesť schôdzu alebo nie, použite svoju autoritu koaličného člena a žiadajte od vlády účasť.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hofbauer.
R. Hofbauer, poslanec: Pán poslanec Langoš, mňa veľmi mrzí, že svojím aktívnym podielom som prispel k dezolátnemu stavu neprítomnosti vlády tu v tejto snemovni, lebo v tom okamihu, keď som začal hovoriť o rozchniapaní 0,5 mld. korún štátnych obligácií z banky SKB v Bratislave, tak minister Harach za Demokratickú úniu zdvihol svoj ministerský zadok a vyprášil odtiaľto tak, až sa mu kúrilo spod topánok. Tento stav ma veľmi mrzí. Súčasne by som uvítal, ak by ste sa zmienili, čo o tejto problematike viete vy, pretože obligácie sa vyparili v Bratislave za triumvirátu KDH - DÚ - DS. Takže dúfam, že viete o tom čosi, pokiaľ áno, tak bolo by korektné, keby ste o tom informovali, pretože pán poslanec Jasovský sa veľmi trápi, prečo treba Bratislavu sanovať 600 miliónmi za stavu, že 0,5 mld. sa zasa z tejto kasy mestskej takýmto čudným spôsobom vyparilo. Nikomu nechýbajú, nikto nie je za to trestne stíhaný. My sa tu krenkujeme aj vy sa krenkujete nad guvernérom Národnej banky Juskom, ale iná banka sa zdekuje, padne, vyparí, peniaze zmiznú, obligácie sa stratia, nikto nie je vinovatý, všetko je naprosto v poriadku, o. k., ako hovoríme ako budúci členovia NATO. Takže bol by som rád, keď by ste na to zareagovali.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďalší v poradí do rozpravy je prihlásený pán poslanec Šťastný.
P. Šťastný, poslanec: Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, nebudem sa zmieňovať v širších súvislostiach o rozpočte, pretože už tu bolo toho skutočne povedané a myslím si, že ešte do konca rozpravy bude z hľadiska väčších odborníkov na ekonomiku, ako som ja, dosť, a preto dovoľte mi, aby som sa sústredil na kapitolu, ktorá je z hľadiska rozpočtu veľmi dôležitá a ktorá možno patrí medzi tie, ktoré sú dlhodobo a aj v tomto rozpočte značne poddimenzované.
Ide o školstvo. Systémové opatrenia v rezorte spôsobili, že sa školstvo dnes dotýka dna a končí, dá sa povedať, so životom z podstaty, pretože ani súčasný návrh rozpočtu neindikuje predpovedaný rozvoj alebo iba indikuje predlžovanie agónie. Štátny rozpočet nevytvára ani predpoklady na zabezpečenie riadneho chodu škôl. Naopak, vzniknú pri jeho prijatí v predloženej podobe reálne riziká vzniku nových dlhov. Takéto sú závery z hodnotenia návrhu rozpočtu jednotlivých krajských úradov pre základné a stredné školstvo. Samozrejme, že rovnaký názor na rozpočet pre vysoké školy majú aj zodpovední za riadenie tejto sféry vzdelávania.
Aj keď má dôjsť k oddlženiu alebo likvidácii existujúcich dlhov, návrh rozpočtu signalizuje nové zadlženie škôl, a tak majú vedúci funkcionári aj naďalej a, myslím, aj v roku 2002 o zábavu postarané. Nebude nielen na ukončenie rozostavaných investičných celkov v požadovanom objeme, čím sa, samozrejme, predraží ich dostavba, ale nebude ani na rekonštrukciu a opravy zatekajúcich striech, zatepľovanie, budovanie sociálnych zariadení z úrovne tretieho tisícročia, ťažko už hovoriť o plynofikácii a krytí nedostatku, povedzme, v oblasti tvorby učebníc, vydávania učebníc a podobne.
Podľa vládou prijatého programu sme sa pri tejto príležitosti hádam mali baviť o tom, aké zdroje budú uvoľnené pre informatiku, nové technológie, pre vedeckovýskumné pracoviská, aby sme v nasledujúcom období nemuseli pozerať na chrbát škôl v Európe a aj možno vzdialenom svete, ktorý považujeme za tzv. tretí. Ak sa chceme čo len priblížiť ku krajinám Európskej únie, potom musíme akceptovať fakt, že výdavky v Európskej únii na všetkých úrovniach vzdelávania predstavujú viac ako 5 % z priemerného hrubého domáceho produktu. Podľa toho by súčasný návrh mal v kapitole Školstvo predstavovať viac ako 42 mld. Sk. Existujúci rozdiel predstavuje iba oddialenie klinickej smrti školstva, zvlášť teraz po ich presune mimo pôsobnosť rezortu. Tento rozpočet na úrovni predškolských zariadení, základného a stredného školstva predstavuje iba 70-percentné pokrytie potrieb. Ja si neviem dosť dobre predstaviť, čo bude pre školy znamenať ďalšie zvýšenie cien energie, plynu a nakoniec aj ostatných zložiek, pretože tie, samozrejme, so zvýšením energie súvisia po novom roku a vlastne tento rozpočet s týmto vôbec nekalkuluje. Neviem si predstaviť, ako sa s týmto stavom vysporiadajú obce, na ktoré vlastne prejde predovšetkým základné školstvo, kde sa už teraz prejavuje nedostatok financií v údržbe škôl a v riešení ich havarijných stavov. A tieto obce to sanujú vlastne z vlastných prostriedkov už v tomto období.
Na zabezpečenie reálnych potrieb v mzdovej oblasti pre základné a stredné školstvo je v rozpočte vyčlenený nedostatočný objem finančných prostriedkov, ktoré nezabezpečia ani potrebu vyplývajúcu z navrhovanej a tiež nie príliš štedrej platovej stupnice prijatej v zákone o verejnej službe. Ako dlho sa ešte budeme čudovať personálnemu stavu v rezorte, keď nie sme ani pre najkvalifikovanejšiu skupinu pracovníkov budúcej verejnej správy schopní pripraviť primerané mzdové podmienky? Ako si plní úlohy štát v oblasti, ktorú nazývame prioritou spoločnosti? Ako možno pri takomto stave akceptovať toľko proklamované, že vzdelávanie je najväčším bohatstvom národa, keď tí, ktorí sa snažia o jeho zveľaďovanie, žijú na hranici chudoby? Z entuziazmu sa žiť donekonečna nedá, tobôž nie v podmienkach trhovej ekonomiky. A to nám pán minister prognózoval, že v roku 2005 by sa mala dosiahnuť úroveň 120 - 150 % platov v národnom hospodárstve. Myslím si, že je to značná utópia alebo nevydarený žart.
Dá sa povedať, že v súčasnosti na školy a školské zariadenia v pôsobnosti krajských úradov na mzdy a odvody do poisťovní chýbajú prostriedky vo výške viac ako 370 mil. korún, na tovary a služby vo výške viac ako 1,2 mld. korún, na bežné transfery vo výške viac ako 860 mil. korún a na kapitálové výdavky vo výške viac ako 1 mld. korún. Aj v ďalších položkách rozpočtu sú reálne požiadavky vyjadrené krajskými úradmi omnoho vyššie ako v návrhu rozpočtu. Všetky potvrdzujú, že návrh pokrýva potreby na 70 %. O koľko sa zníži percento pokrytia po spomínanom zvýšení cien od nového roka? Do akej doby nezmenený rozpočet zabezpečí riadny chod škôl? Niektoré krajské úrady hovoria, že to bude prvých 5 mesiacov. Na riadny chod škôl v kapitole krajských úradov chýbajú neuveriteľné takmer 2 mld. korún, a to bez existujúceho spomínaného súčasného dlhu na úrovni zhruba 1 mld. korún. No napriek tomu všetkému je v rozpočte vyčlenených len neuveriteľných "len" 320 mil. korún, či 332 mil., aby som presne povedal, na dobudovanie Národného tenisového centra, hoci sa športové zariadenia škôl nachádzajú v žalostnom stave a okrem toho by sa za tieto prostriedky dala ukončiť dostavba niekoľkých škôl. Alebo, že by sme toto mali považovať za požiadavku predvstupovú, alebo ide len o podľa súčasných mediálnych správ o želanie niekoľkých prominentov, keď si horúci zemiak pohadzujú páni ministri a vicepremiéri medzi sebou?
Samozrejme, že dôsledky takéhoto rozpočtu, ak bude takto v tejto podobe prijatý, spôsobia ohrozenie prevádzky všetkých druhov škôl a narastanie nových dlhov, nehovoriac o tom, že sa predraží dostavba existujúcich rozostavaných stavieb, že dôjde k podstatnému zhoršeniu kondičného stavu škôl, že sa znížia výdavky na výučbu, že bude v rámci stredných škôl obmedzenie praktických činností. A myslím, že by sa malo hovoriť práve o tom, že spomalíme zavádzanie informatiky a informačných technológií. Myslím si, že ide o aktivity, ktoré naše školstvo výrazne pribrzdia.
Vzhľadom na to, že ide o takýto stav, dávam pozmeňujúci návrh, aby sa v kategórii 610 mzdové prostriedky v súvislosti s krajskými úradmi zvýšili o 338,52 mil. korún, v kategórii 630 tovary a služby o 336,82 mil., v kategórii 640 bežné transfery o 430,236 mil., v kategórii 700 kapitálové výdavky o 298 mil.
Samozrejme, že vyplýva to z toho, že je, ako som uviedol, všeobecný nedostatok finančných prostriedkov a ani pri jednom krajskom úrade navrhovaný rozpočet neprekračuje hranicu spomínaných 70 %. Kapitálové prostriedky odporúčam prerozdeliť z čiastky určenej na vybudovanie Národného tenisového centra.
Podobná situácia vládne aj na vysokých školách. Predstavitelia vysokých škôl, akademickej obce, Slovenskej republiky sa zhodujú v tom, že vláda neplní svoje programové vyhlásenie, v ktorom si za jednu z hlavných priorít vytýčila vzdelávanie. Reálny rozpočet vysokých škôl znížil v roku 1999 o 6 %, v roku 2000 o 9 % v porovnaní s rokom 1998. Financovanie vysokých škôl zo strany štátu predstavuje po vyjadrení v podiele hrubého domáceho produktu 0,69 % v roku 1999, 0,61 % v roku 2000 a 0,64 % v roku 2001. Znižovanie rozpočtu je v protiklade so zvyšovaním výkonov na vysokých školách. V roku 1999 sa zvýšili o 7 %, v roku 2000 o 13 % a v roku 2001 na požiadanie ministerstva školstva pri navyšovaní počtu študentov o 10 % sa zvýšili o 18 % počty, ale pritom sa počet pedagogických a vedecko-pedagogických pracovníkov vlastne znížil. V dôsledku krátenia mzdových prostriedkov pre administratívno-technických pracovníkov o 10 % museli mnohé vysoké školy krátiť pohyblivú zložku alebo jednoducho prepúšťať.
Prostriedky navrhované v štátnom rozpočte pre vysoké školy nezodpovedajú nárokom kladeným štátom na vysoké školstvo ani minimálnym požiadavkám potrebným na začatie reformy vysokých škôl. Môžeme si zobrať materiál - návrh výdavkov rozpočtových kapitol na rok 2002. Keby sme sa tam pozreli na stránku 23, tak by sme zistili pod položkou 022 -Vysokoškolské vzdelávanie a veda, že existuje 7 takých hlavných zámerov, ktoré by vlastne mal zohľadňovať tento rozpočet. Je nemysliteľné, aby sa z tohto rozpočtu tieto položky dali naplniť. Môžem skutočne zobrať len jeden jediný taký ukazovateľ, pod bodom 4 - dosiahnuť pokles priemerného veku vysokoškolských učiteľov oproti roku 2000. Za súčasných platových podmienok pri riziku, ktoré hrozí z prijatia nového navrhovaného vysokoškolského zákona, no to je jednoducho nerealizovateľné.
Vysoké školy sa nachádzajú z hľadiska financovania vo výraznej kríze. Inovačný dlh tak v oblasti ľudských zdrojov, ako aj v oblasti materiálneho zabezpečenia je už neúnosný a bráni tomu, aby tieto školy mohli plniť svoje funkcie v náležitej úrovni. Na tento rok sa malo uskutočniť navýšenie rozpočtu vysokých škôl o 0,1 % z podielov hrubého domáceho produktu. Toto bola požiadavka, ktorú konferencia rektorov vyslovila pred rokom. A vlastne len na základe súhlasu ministerstva, resp. vlády prijala aj koncepciu rozvoja vysokého školstva. Ale, samozrejme, skutek utek, nič podobného sa nedialo. Ak sa od nového roku o 10 % zvýši počet študentov, ak sa má zvýšiť počet doktorandov, ak sa zvýšia mzdy od 1. 4. len podľa existujúcej tabuľky v súvislosti so zákonom o verejnej službe, je vylúčené, aby mohla reforma pokračovať, resp. v podstate nezačala, začať v roku 2002. Bez prostriedkov, ktoré požadujú predstavitelia vysokých škôl akademickej obce, sa reforma jednoducho robiť nedá.
Jedným z deklarovaných cieľov vlády bolo aj postupne zvyšovať prostriedky určené na zabezpečenie školstva takým podielom, aby to bolo porovnateľné s krajinami Európskej únie. Najnovšie analýzy ukazujú z roku 1998, krajiny OECD vkladali do vysokoškolského vzdelávania priemerne 1,33 % hrubého domáceho produktu. Pre kvalitu vysokoškolského vzdelania je varujúca skutočnosť, že podľa vládneho návrhu rozpočet vysokých škôl v roku 2002 dosiahne 0,67 %, čo predstavuje práve polovicu priemernej úrovne financovania krajín OECD, a tým radí Slovensko vlastne na úplne posledné miesto z transformujúcich sa krajín. V prípade financovania na úrovni priemeru krajín by súčasný rozpočet pre vysoké školy musel mať nie 7 mld., ale 14 mld. korún pre rok 2002. Návrh rozpočtu vysokých škôl pre budúci rok predstavuje iba 5,7-percentný nárast v porovnaní s reálnym rozpočtom vysokých škôl v roku 1998. Financovanie vysokých škôl zo strany štátu vyjadrené podielom hrubého domáceho produktu predstavuje 0,76 % v roku 1998, ale 0,64 % v roku 2001.
Zvyšujúca sa efektívnosť vysokých škôl potvrdzuje i neustále narastajúci pomer počtu študentov. Je reálny predpoklad, že pri narastaní počtu vlastne vysoké školy dosiahnu úplne porovnateľný podiel počtu študentov na učiteľa, ktorý sa pohybuje okolo 12 - 13 študentov na jedného učiteľa už v roku 2002 v porovnaní s krajinami OECD.
Dlhodobá neuspokojivá situácia vo financovaní sa odráža aj v nevhodnej štruktúre rozpočtu vysokých škôl. Napriek skutočnosti, že poslaním týchto škôl je rozvoj vzdelanosti a vedy, prostriedky určené na výskumnú činnosť vysokých škôl návrhu rozpočtu vo výške 584 mil. korún predstavujú iba 9,1 % plánovaných výdavkov vysokých škôl. Zaostávame za Českou republikou a za ostatnými. V Českej republike je to viac ako 2 mld. českých korún. Tie tvoria okolo 22 % rozpočtu verejných vysokých škôl. Čiže môžeme povedať, že je to alarmujúci stav pre nás.
Preto vysoké školy pokladajú za nevyhnutné navýšenie rozpočtu podprogramu Vysokoškolská veda a technika v kategórii 630 tovary a služby minimálne o 100 mil. korún.
Rovnako navrhovaná výška 179 mil. Sk, to je okolo 2,8 %, určená na rozvoj vysokých škôl predstavuje zníženie o 32 % oproti roku 2001. Čiže nieže zostávame na úrovni, ale sa znižuje podpora vysokých škôl.
Deficit v oblasti inovačného rozvoja predstavuje niekoľko miliárd, pre rok 2002 sa z dôvodu nedostatku prostriedkov na prevádzku navrhuje znížiť kapitálové prostriedky na rozvoj vysokých škôl približne o 150 mil. korún. Preto pokladám za nevyhnutné pre rok 2002 zachovať v tejto kategórii aspoň úroveň roku 2001.
Je vážnym varovaním, že na reformu vysokých škôl vyčlenila vláda v roku 2002 iba 10 mil. korún, čo je len 0,2 % ich rozpočtu. Možno len ťažko si myslieť, že s týmto objemom je možné robiť transformáciu vysokých škôl, ak áno, tak potom je potrebné navýšiť do kapitoly 50 mil. korún.
V súčasnosti poskytované prostriedky na výdavky na bežnú prevádzku, výdavky v kategórie 630 tovary a služby sa dajú s krajným úsilím budú postačujúce na pokrytie rastúcich výdavkov na energie. Nárast nezodpovedá ani priebežnému zvyšovaniu cien energie. Údržba sa realizuje iba na najnutnejšej úrovni, čo vedie k tomu, že stav budov, zariadenia budov sa stále zhoršuje. Ak by sa mal dosiahnuť stav zastavenia, chátrania a minimálneho pokrytia potreby energií a médií, vyžadovalo by sa zvýšenie prostriedkov o 30 %, čo predstavuje 228 mil. korún, pričom pre rok 2002 sa uvažuje s nárastom na prevádzku vysokých škôl iba o 77 mil. korún.
Návrh rozpočtu prostriedkov určených na štipendiá doktorandov vychádza iba zo statusu quo, iba z toho, čo v súčasnosti potrebujú vysoké školy pre existujúci stav doktorandov, už vôbec nie na prijímanie ďalších doktorandov. A pritom hovoríme a je to v programe vlády, že by sa mal tento počet o 20 % zvýšiť. Je preto nutné, aby sa aj v tejto oblasti navýšenie rozpočtu udialo zhruba o 38 mil. korún.
Podobne je to aj v súvislosti s neustále sa zvyšujúcimi požiadavkami na zabezpečovanie stravovania a ubytovania. A tieto položky sa vyžaduje zvýšiť o 55 mil. korún.
Tieto požiadavky vychádzajú zo skutočne reálnych potrieb, pri ktorých je možné splniť vládou prijaté úlohy v koncepcii rozvoja škôl. V prípade, že sa nenaplnia požiadavky uvedené v týchto predložených pozmeňujúcich návrhoch, ja jednoducho nemôžem zahlasovať za prijatie rozpočtu v kapitole Školstvo na rok 2002. Žiadam preto všetkých poslancov, aby dobre zvážili požiadavku navýšenia rozpočtu v kapitole Školstvo s ohľadom na perspektívu zvyšovania vzdelanostnej úrovne, a tým približovania Slovenskej republiky k vyspelým krajinám Európy. Tým by sa začala napĺňať aj téza o najväčšom bohatstve malých národov, ktorým bezpodmienečne a, myslím si, bezpochyby vzdelanie je. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)