M. Andel, podpredseda: Vážené kolegyne, vážení kolegovia, otváram siedmy rokovací deň 53. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní písomne požiadali títo poslanci: predseda Národnej rady Jozef Migaš, podpredsedovia Národnej rady pán Béla Bugár, pán Igor Presperín a poslanci Peter Ošváth, Dušan Slobodník, Štefan Šlachta, Vojtech Tkáč. Na zahraničnej služobnej ceste je poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Peter Osuský.

Budeme pokračovať v rozprave o návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2002.

Len neviem, či mám udeliť slovo, nakoľko tu nie je pani ministerka financií, bohužiaľ, ani žiaden člen vlády, čo sa už stalo vlastne pravidlom, a to je vlastne aj dôkazom toho, aký má vzťah vláda k parlamentu. Tak myslím si - a už je tu pani ministerka. Ja viem, len kritizujem členov vlády, že tu nie sú. Ja som tiež išiel hodinu a pol z Modry. To je jedno, či je komunizmus alebo kapitalizmus, cestári sú stále rovnakí. Môžeme, pani ministerka?

Dámy a páni, budeme pokračovať rozpravou. Slovo má pani poslankyňa Aibeková. Poprosil by som aj spravodajcu, keby mohol zaujať svoje miesto. Ďakujem.

Pani kolegyňa, nech sa páči, máte slovo. Pani poslankyňa Aibeková, pripraví sa pán poslanec Delinga, pán poslanec Gajdoš a potom pani poslankyňa Slavkovská.

Pani kolegyňa, nech sa páči, máte slovo.

M. Aibeková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia,

skutočne za absolútneho nezáujmu členov vlády, za absolútneho nezáujmu členov parlamentu prerokúvame taký dôležitý zákon, akým je zákon o štátnom rozpočte. Budem sa vyjadrovať k rozpočtovej kapitole ministerstva zdravotníctva, ale, samozrejme, aj k veľkému rozpočtu, kde sú naplánované odvody do poisťovní za poistencov štátu. Je mi veľmi ľúto, že tu nie je pán minister Kováč, aj včera chýbal, aj dnes a myslím si, že ako minister, ktorý má záujem o obhajobu rozpočtu svojej kapitoly, mal by byť prítomný. No ale u pána Romana Kováča je pravidlom, že nebýva ani na interpeláciách. Mohla by som vás poprosiť, pretože sa naozaj potom nedá sústrediť na vystúpenie. Ďakujem pekne.

Vážené dámy, vážení páni, najskôr mi dovoľte k spoločnej správe. Ako v úvodnom slove, alebo na začiatku vystúpenia uvádzal pán spoločný spravodajca, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo k rozpočtovej kapitole Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie a neschválil ani rozpočet na rok 2002, za hlasovali iba 3 poslanci. Dôvody boli rovnaké u opozičných aj u koaličných poslancov - nesúhlas s rozpočtom pre oblasť zdravotníctva, predovšetkým s platbou štátu za poistencov štátu, tak ako to určuje zákon 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení.

Pani ministerka, musím povedať, ale na tom, že takto skončil rozpočet v našom výbore, má svoj podiel viny aj pán štátny tajomník Podstránsky, ktorý u nás uvádzal rozpočet a jeho absolútna neznalosť problematiky rozpočtu zdravotníctva a neprimerané a neodborné odpovede, čo popudilo všetkých členov výboru zase bez ohľadu na to, či sú opoziční alebo koaliční. Už na budúci rok nebude uvádzať rozpočet, tak dúfam, že nový štátny tajomník, ktorý príde, bude primerane pripravený a nebude podceňovať túto rozpočtovú kapitolu.

Zo spoločnej správy odporúčam vyňať na samostatné hlasovanie z bodu veľké C IV presuny a upresnenia v rámci príslušných kapitol body 2 a 4. Je mi veľmi ľúto, že gestorský výbor každý rok bez znalosti problematiky zdravotníctva odporúča tieto podobné body neschváliť napriek tomu, že nejde o navyšovanie prostriedkov pre rozpočtovú kapitolu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ale iba o viazanie prostriedkov v rámci rozpočtovej kapitoly. Bod 2 sa týka štátneho príspevku pre Slovenský červený kríž a bod 4 sa týka riešenia vážnej situácie v Národnom ústave tuberkulóznych a respiračných chorôb v Klinike pediatrickej pneumológie a ftizeológie. Áno, čakajú tu aj rodičia veľmi vážne chorých detí, detí, ktoré trpia cystickou fibrózou, tak dúfam, páni poslanci, že si prečítate letáčiky, ktoré rozdávajú a že sa nad touto situáciou zamyslíte.

Náš gestorský výbor uskutočnil prieskum v tomto zariadení, čiže poslanci na vlastné oči videli, v akých podmienkach pracujú lekári a pracujú tam naozaj špičkoví odborníci v Európskej únii a v akých podmienkach tu musia byť hospitalizované deti, vážne choré deti, s ktorými sú hospitalizované aj matky. Skutočne, tento stav je katastrofálny. Takže môj pozmeňujúci návrh bude potom k bodu 4. Bod 4 v spoločnej správe, keďže nebolo u nás prijaté uznesenie o rozpočte, má iba odporúčajúci charakter. Napriek tomu ho odporúčam vyňať na samostatné hlasovanie, hlasovať o tom návrhu, ktorý je v spoločnej správe, negatívne, ale potom vás požiadam schváliť môj návrh. Hovorím, nepôjde o navyšovanie rozpočtovej kapitoly, pôjde iba o viazanie prostriedkov v rámci kapitoly ministerstva zdravotníctva.

Dovoľte mi uviesť stručne tieto dva body a prečo budem prednášať tieto pozmeňujúce návrhy.

Najskôr k bodu 2, ktorý sa týka rozpočtu Slovenského červeného kríža. Slovenskému červenému krížu je od roku 1999 každoročne znižovaný štátny príspevok. V roku 1999 bol plánovaný vo výške 33,9 mil. korún, v roku 2000 a v roku 2001 30,5 mil. korún, na rok 2002 už je to iba 28,8 mil. korún. Pokiaľ sa nám v roku 1999 a v roku 2000 podarilo navýšiť štátny príspevok pre Slovenský červený kríž, v roku 1999 na 40 mil. a v roku 2000 na 35 mil., v roku 2001 návrh gestorského výboru plénum Národnej rady Slovenskej republiky neakceptovalo. Podľa stanoviska Slovenského červeného kríža by na zabezpečenie svojej činnosti v roku 2002 potrebovali 45 miliónov korún.

Môj pozmeňujúci návrh nekopíruje ich návrh, ale predkladám návrh, aby z VPS lotérie pre kapitolu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo sumy 128 mil. korún bola zvýšená plánovaná suma pre Slovenský červený kríž zo 4 mil. 419 tisíc korún o 5 miliónov na sumu 9 mil. 419 tisíc korún, čím by sa plánovaný štátny príspevok zvýšil pre Slovenský červený kríž z 28 mil. 847 tisíc korún na 33 mil. 847 tisíc korún. Vidíte, že nejde o nejaké podstatné zvýšenie, ale skutočne rozdiel medzi požadovanými a potrebnými 45 miliónmi a necelými 29 miliónmi, tak ako je to v návrhu rozpočtovej kapitoly pre ministerstvo zdravotníctva, viedlo by k zániku Slovenského červeného kríža.

Bod 4 sa týka viazania finančných prostriedkov z kapitačných výdavkov Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktoré sú plánované vo výške 2 mld. 233 mil. 200 tisíc korún na riešenie vážnej situácie v už spomínanej Klinike pediatrickej pneumológie a ftizeológie Národného ústavu tuberkulóznych a respiračných chorôb v Bratislave v Podunajských Biskupiciach. Klinika je situovaná v budove, ktorá je v reštitučnom konaní a nespĺňa podmienky na hospitalizáciu detských pacientov ani z medicínskej, ani z hygienickej stránky. Počet pacientov v izbách je šesť, päť, najnižší počet štyria pacienti a v týchto izbách nie je ani základné vybavenie. Títo pacienti nemajú ani skrinky na uloženie šiat, šatstvo a všetky potrebné veci, ktoré si prinesú z domu, majú v taškách pod posteľami. Tak toto skutočne zodpovedá začiatku 20. storočia, možno 19. storočia, a nie 21. storočiu.

Minister opakovane sľúbil rodičom aj pracovníkom kliniky, že zrealizuje presun kliniky do lepších podmienok. Mal niekoľko návrhov, ale, bohužiaľ, tieto návrhy zostali iba v rovine sľubov. Preto vedenie kliniky a nemocnice hľadalo optimálne a nie veľmi drahé riešenie, aby sa rýchlo vyriešila táto situácia a ich návrh je, aby sa prebudovala ubytovňa pre sestry, ktorá má už takmer 40 rokov, na potreby pacientov. Celá rekonštrukcia a presun kliniky by si vyžadovali náklady vo výške 30 miliónov korún. Ale prosím, týchto 30 miliónov nežiadam nad rámec rozpočtu, ale viazať 30 miliónov z kapitálových výdavkov, ktoré sú určené pre ministerstvo zdravotníctva. V takomto duchu odovzdám aj v písomnej podobe môj pozmeňujúci návrh.

A teraz, dámy a páni, prejdem priamo k hodnoteniu rozpočtu pre rezort zdravotníctva. Preto ľutujem, že tu nie je pán minister Roman Kováč, lebo 25. októbra pri odpovedi na moju otázku, keď som sa ho priamo spýtala, kedy chce odstúpiť z postu ministra, lebo toľko škôd, koľko narobil v zdravotníctve, neodpovedal priamo, ale začal tak, ako je to u neho zvykom, nepravdami. Dovolím si odcitovať z jeho odpovede: "Táto vláda za svojich poistencov zvyšuje neustále odvody do zdravotného poistenia. Vaša vláda," - a tým reagoval na mňa - "v roku 1996 zvýšila poistné o nula korún, v roku 1997 o nula korún, v roku 1998 o jednu korunu. Za súčasnej vlády bolo prvé zvýšenie o 0,5 miliardy korún. Porovnajte si 0,5 miliardy korún s nulou v prvom roku vašej vlády".

Nuž, ja vám na číslach ukážem, že pán minister nielenže nehovorí pravdu, ale navyše pomiešal hrušky s jablkami a porovnával platbu štátu za jedného svojho poistenca s celkovou sumou poistného uvedenou v rozpočte a tieto údaje sú uvedené pod údajom bežné transfery - štátom platené poistné. Reagujem takto, pretože jeho odpoveď prevzali viaceré médiá bez možnosti opravy z mojej strany. Prevzali to aj zdravotnícke noviny, ktoré číta zdravotnícka verejnosť.

Tak, vážené dámy, vážení páni, aká je pravda? V roku 1994, teda začínam nástupom našej vlády, bolo štátom platené poistné vo výške 3 mld. 76 mil. 633 tisíc korún. V roku 1995 to už bolo 7 mld. 131 mil. 783 tisíc korún. Čiže vidíte ten obrovský rozdiel. Nie nula navýšenia, ako hovoril pán minister Kováč, ale navýšenie bolo z 3 mld. na 7 mld. Takže, ak pán minister považuje 4 mld. za nulu, skutočne to vidíte, aký je obraz ministra, že sa nehanbí takto klamať v parlamente. V roku 1996 to už bolo ďalšie zvýšenie a na 10 mld. 321 mil. 880 tisíc korún. V roku 1997 10 mld. 380 mil. 800 tisíc korún a v roku 1998, keď sme odovzdávali vládu vám, to bolo 10 mld. 501 mil. 488 tisíc korún.

Vaša vláda v roku 1999 dala 11 mld. 5 mil. 429 tisíc, v roku 2000 11 mld. 63 mil. 914 tisíc, v roku 2001, áno, tam sa zvýšili o 2 miliardy, bolo to 13 mld. 39 mil. 700 tisíc korún a na rok 2002 je plán 14 mld. 961 mil. 549 korún. Čiže netajím a nikdy sa neznížim na úroveň pána ministra, že budem tvrdiť, že vaša vláda dala nula korún. Toto sú reálne čísla a tieto čísla mám, prosím, z tabuliek pána ministra, ktoré predkladal vo výbore. Takže každý z vás si môže pozrieť, je to tabuľka 1, kde sú tieto údaje uvedené, čiže nie sú to nejaké moje údaje alebo údaje, ktoré mám odniekiaľ získané, ale toto je materiál pána ministra a z tohto materiálu som vypísala tieto čísla.

Čiže toto je jeden údaj, celková suma, ktorú platil štát za svojich poistencov. A ešte raz zopakujem, počas našej vlády v porovnávaní rokov nástupu a odovzdania, čiže rokov 1994 až 1998 sa rozpočet zvýšil o 7 mld. 424 mil. 855 tisíc korún. Počas vašej vlády, ak sa započíta už aj rok 2002, ktorý iba schvaľujeme, to bude celkové zvýšenie rokov nástupu a odovzdania vlády 4 mld. 460 mil. 61 tisíc korún.

Viem, že pani ministerka dodá, áno, že nie sú v tom privatizačné zdroje. Ja beriem iba čísla očistené. Privatizačné zdroje, samozrejme, boli aj počas našej vlády. Treba si pozrieť sumy, ktoré boli v Štátnom fonde zdravia a boli aj počas vášho pôsobenia, pani ministerka, to netajím, ale vy veľmi dobre viete, že neprichádzali v takom rozsahu, ako boli naplánované a predovšetkým neprichádzali v takých termínoch, aké boli sľúbené. Pozrime si, pani ministerka, rok 2001. Vy ste v júni prijali uznesenie, podľa ktorého malo prísť na oddlženie a na riešenie situácie, ktorá je v zdravotníctve a predovšetkým vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni bolo sľúbených 6,5 mld. korún. Na moje opakované výzvy, na interpeláciu mi pán minister odpovedal písomne a podľa údajov, ktoré mi dodal, mali by prísť do konca tohto roku iba 2 miliardy, aj tie nie sú isté, pretože máme december a neprišlo toľko zdrojov. Takže považovala som predovšetkým za neseriózne od ministra, že klamal, že počas našej vlády bolo zvýšenie o nula korún, o nula korún.

Preto som uviedla tieto čísla, aby sa pán minister spamätal a aby prestal tvrdiť takéto nezmysly. Nula korún nebolo, ani čo sa týka platby štátu za poistenca za mesiac a zase uvidíte ten priepastný rozdiel. Kým v roku 1994 bola mesačná platba za jedného poistenca štátu 34 korún, v roku 1995 to už bolo 181 korún, v roku 1996 to bolo 269, v roku 1997 tiež, áno, tu nedošlo k zvýšeniu. Ale keď si pozrieme to enormné zvýšenie v roku 1995 v porovnaní s rokom 1994 a v roku 1996 v porovnaní s rokom 1995, tak vám je ako ministerke financií jasné, že nemohlo dôjsť k ďalšiemu enormnému zvyšovaniu platieb štátu.

Pri odovzdávaní vlády to bolo 270 korún. V roku 1999 počas vašej vlády to bolo na poistenca 283 korún. Toto isté bolo aj v roku 2000, čiže takisto sa nezvyšovalo v porovnaní s týmito dvomi rokmi. Áno, v roku 2001 to už bolo 336 korún a teraz sa plánuje v roku 2002 na 378 korún. Ale ak porovnávame roky 1994 a 1998, bolo zvýšenie o 236 korún na poistenca a mesiac. Ak by sme odpočítali rok 1994, ale aj ten rozpočet sme tvorili my, bolo by zvýšenie o 109 korún, čiže počítajme s číslom 236 korún, pretože tak boli schvaľované rozpočty počas našej vlády. Počas vašej vlády došlo k zvýšeniu o 66 korún, pri započítaní roku 2002 to bude o 108 korún, čiže je to ani nie polovičná suma z toho, čo išlo počas našej vlády za poistenca štátu.

Podľa predloženého strednodobého finančného výhľadu na roky 2001 a 2004 bola inflácia a o tom hovorí tabuľka 2, že zase čísla, o ktorých som vám hovorila, neboli mnou niekde spracované čísla, ale je to výpočet platby štátu a je to materiál ministra zdravotníctva a tu jasne tieto čísla vidno, čiže každý poslanec si tento materiál môže pozrieť. Dôležité je, samozrejme, dať tieto všetky údaje aj do rámca inflácie, zvyšovania DPH, zvyšovania cien energií, čo sa, samozrejme, na zdravotníctve výrazne podpísalo. Inflácia v roku 1995 bola 9,9 %. V roku 1996 to bolo 5,8 %, v roku 1997 6,1 % a v roku 1998 6,7 %. To bolo počas našej vlády. V 1999 to bolo 10,6 %, v roku 2000 12 %, v roku 2001 7,6 % a v roku 2002 je predpoklad 6,7 %.

Čiže zase je tu ministrova tabuľka, keď si očistíme rozpočty od vplyvu inflácie na rozpočet ministerstva zdravotníctva, tak vidíme, že napriek stúpajúcej sume, ktorá ide zo štátu, dochádza vlastne k jej znižovaniu práve vplyvom inflácie, ktorá bola v rokoch 1999 a 2000, ale ešte aj v roku 2001 vyššia ako počas našej vlády. Výdavky na zdravotníctvo, ak berieme podiel na hrubom domácom produkte, tak zase je to z čísel pána ministra a jeho grafov a znovu vidno, ako sa znižoval podiel výdavkov na zdravotníctvo z hrubého domáceho produktu. V roku 1995 to bolo 6,4 %, v roku 1996 ale už 7,6 %, v roku 1997 7,5 %, v roku 1998 7,2 %. Čiže v rokoch 1996 a 1997 išlo toľko zdrojov do zdravotníctva, že sme sa dostali takmer na úroveň štátov Európskej únie, kam smerujeme. V roku 1999 došlo k poklesu tohto percenta na 6,5, čiže vlastne na úroveň nášho roku 1995. V roku 2000 to bolo 6,7 %, v roku 2001 6,9 % a na rok 2002 je plán na 6,5 %, čiže až v roku 2002, ak bude schválený rozpočet, tak ako je predložený, dostaneme sa na úroveň roku 1995.

Tieto prepočty už urobil pán minister aj za všetky platby, to znamená, nielen za platby štátu, ale aj za platby poistencov, ale aj za platby v priamych platbách. Teda čo sa kúpi v lekárňach, aké prostriedky sa kúpia, aké zdravotné pomôcky atď., z ktorých si občan niektoré môže aj sám kúpiť. Takže keby nedošlo k tomuto započítavaniu platieb aj za voľnú kúpu liekov a vitamínov a aj nejakých pomôcok, tak by rok 1999 bol len na úrovni 4,9 %. O tomto všetkom zase svedčí graf, ktorý predložil pán minister a na tom grafe je to úplne jednoznačne vidieť - červená línia je naša vláda a modrá línia oveľa, oveľa nižšia pod túto úroveň je vaša vláda. Takže neviem, o čom pán minister hovoril.

Ešte viac o zdrojoch do zdravotníctva hovorí rozdiel medzi skutočnými nákladmi na jedného poistenca štátu za mesiac a platbou štátu za poistenca na mesiac. Kým v roku 1995 bola platba medzi potrebou, aj to je brané zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorá má takmer 70 % poistencov a nie je to celý poistný kmeň, takže v roku 1995 bol tento rozdiel 326 korún, ale v roku 1996 sa znížil na 301 korún, v roku 1997 už vzrástol na 381 korún a v roku 1998 na 438 korún. A práve preto tieto čísla hovoria o tom, prečo rástli dlhy. Pretože platba je nižšia, ako sú náklady a čím je väčší tento rozdiel, tým je väčšie zadlžovanie.

Počas vašej vlády v roku 1999 už narástol tento rozdiel na 490 korún, v roku 2000 na 543 korún, v roku 2001 na 600 korún, viac ako 600 korún a v roku 2002 sa už počíta až okolo 800 korún, ak bude schválený rozpočet. K tomu sa dostanem, na čo všetko poukazuje Všeobecná zdravotná poisťovňa.

Čiže, pani ministerka, áno, ja oceňujem, že aj vlani ste dali takmer o 2 mld. viac, aj tento rok dávate, ale vidíte, čo vám to robí v realite, ako náklady v zdravotníctve rastú a ako tieto náklady nie sú pokrývané zdrojmi a na tom sa, samozrejme, podpisujú ceny, ceny za materiál, ceny za lieky, ceny energie atď., nebudem to tu všetko vymenúvať. Samozrejme, že chyba je aj v tom, a v tom dávam vám za pravdu, pani ministerka, že minister neprijal dve zásadné zdravotnícke normy, a to je Liečebný poriadok upraviť na pomery slovenskej ekonomiky, to znamená, počítať len s toľkými financiami, koľké máme a nedávať taký široký Liečebný poriadok, ako je a sú tam naozaj aj mnohé zbytočnosti, ktoré si žiadna krajina nemôže dovoliť.

Druhou jeho zásadnou chybou je, že nepredložil do parlamentu zákon o zdravotnom poistení, kde by boli zdroje aj okrem tohto základného poistenia ošetrené, aby sa postupne vytvoril priestor na doplnkové poistenie a pripoistenie. Pretože, keď si vezmete čísla, a to zase nie sú moje čísla, s týmito číslami prišla v roku 1999 M.E.S.A 10 a teraz prišli tiež ich odborníci, že sivá ekonomika v zdravotníctve je na úrovni 10 až 12, niektorí hovoria 15 mld., tak to sú skutočne alarmujúce čísla. Keby sme tieto zdroje dostali do riadneho systému zdravotníctva, tak by sme nemuseli byť tam, kde sme a toto mohol už zákon pripravovať, pretože nábeh doplnkového zdravotného poistenia nebude zo dňa na deň.

Keby to bol dal ešte pán minister Šagát, ako je to aj v Programovom vyhlásení vlády, keby ho bol dal vtedy do parlamentu, aj inú "98-ku", ktorá by počítala so zdrojmi, aké sú reálne, a bol by pripravil tento zákon, už vo štvrtom roku sa mohli napĺňať tieto zdroje z doplnkového zdravotného pripoistenia, pretože v takej situácii, v akej je obyvateľstvo, to nebude také jednoduché, ale tento zákon je potrebné pripraviť. Samozrejme, tieto zdroje, aj tak ako ich máte pripravené v rozpočte, nebudú pokrývať potrebné zdroje pre zdravotníctvo a povedie to k ďalšiemu prehlbovaniu rozdielu medzi zdrojmi a nákladmi.

O tom, ako rástli dlhy, znovu svedčí tabuľka pána ministra. Keď si pozrieme našu vládu a ako vznikali dlhy počas našej vlády, nikto netvrdí, že nevznikali, ale pozrite si potom ten prudký nárast po roku 1998. Táto tabuľka o tom jednoznačne hovorí a jednoznačne o tom svedčí. Samozrejme, že potom aj pán minister kvíli vo svojom rozpočte, že navrhované rozpočty zdravotných poisťovní na rok 2002 poukazujú na skutočnosť, že pokračuje prepad medzi reálnymi disponibilnými prostriedkami a požiadavkami poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Je to hlavne spôsobené tým, že v predchádzajúcich rokoch dochádzalo k nedofinancovaniu systému v zdravotnej starostlivosti hradenej do zdravotného poistenia.

Ale pýtam sa, čo urobil pán minister a jeho predchodca na to, aby nedošlo k prehlbovaniu rozdielu medzi prostriedkami a požiadavkami poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Nuž, neurobil nič. Pán minister hľadá zázračné recepty v spájaní nemocníc, tak ako sa to stalo v Bratislave po spojení Mickiewiczovej a NSP Ružinov, nepripravené, chaotické, na čo znovu doplácajú pacienti a doplácajú na to lekári. Celý minulý rok v decembri nehovoril o ničom inom, ako sa pretransformujú štátne zdravotnícke zariadenia na verejnoprospešné neziskové organizácie. Nuž, do dnešného dňa to nie je možné a zákon, ktorý bude predkladať pani ministerka Machová a pán minister Čarnogurský, ani nevytvárajú priestor, aby sa toto dialo. Takže pán minister odbieha od zásadných problémov, ktoré ťažia jeho rezort a uchyľuje sa skôr k takým klamstvám, aké predvádzal v parlamente.

Vy ste, pani ministerka, boli na rokovaní nášho výboru a podrobne ste oboznámená aj z úst koaličných poslancov, aká je situácia v zdravotníctve a čo sa bude diať v tomto roku. Nuž, teraz sa vyľakal už aj pán exminister Šagát, s čím pôjde do volieb, čo bude sľubovať, no ale, bohužiaľ, že tu nie je, tak sa ho pýtam a čo ste robili vy dva roky ako pán minister, čo ste urobili pre to, aby takáto situácia nevznikla. Čo ste robili teraz v tomto čase? Nuž, pán Šagát akurát, aby pán minister Kováč neutŕžil hanbu, predkladá tu zase zákon na pozastavenie exekúcií napriek tomu, že pred nejakým časom Ústavný súd vyriekol pri trošku inom znení neústavnosť takéhoto riešenia. Tak myslím si, že máte, vážené dámy, vážení páni z koalície, ešte čas vymeniť ministra, pretože neschopný minister vám narobí ešte veľa, veľa škody, ale to už je váš problém a ten si musíte vyriešiť vy.

Pani ministerka, čo ma zaujalo v rozpočte, sú rozdiely v sumách, ktoré uvádzate vy a ktoré vyplývajú z analýz zdravotných poisťovní. Ministerstvo financií uvádza napríklad, že predpokladá celkové zdroje vo výške 58 mld. 625,4 mil. Sk, zdravotné poisťovne predpokladajú výšku svojich zdrojov v sume 52 mld. 333 mil. Sk. Tento rozdiel sa mi zdá byť, pani ministerka, príliš veľký, je to takmer 6 mld. Ako je možné, že dochádza k takýmto rozdielnym číslam, ktoré uvádzate vy a poisťovne? A napriek tomu poisťovne uvádzajú toto číslo, že správne konštatujete, že stále je ešte evidovaných navyše 76 902 poistencov nad počet obyvateľov Slovenskej republiky. Pred dvomi rokmi to bolo ešte 200 tisíc, teraz sa toto číslo znížilo, ale aj tak mi nie je jasné, ako je možný takýto stav a ako sa proti tomu nič nerobí. Príjmy bežného roku sú rozpočtované vo výške 56 mld. 849,4 mil. Sk, v tom sú z vašej strany započítané aj výnosy z privatizácie a návratné finančné výpomoci spolu vo výške 3 mld. 871 mil. Sk. Zdravotné poisťovne predpokladajú príjmy vo výške 50 mld. 813,8 mil. Sk. Nepočítajú s príjmami z privatizácie a nezapočítavajú sem ani návratnú finančnú výpomoc, ale aj tak je tu ešte stále rozdiel medzi vašimi údajmi a ich údajmi, keď odpočítam tie 4, tak okolo 2 mld. korún.

Rozdiely sú aj v návrhoch výberu poistného od ekonomicky aktívneho obyvateľstva. Štátny rozpočet počíta s 36 mld. 734,6 mil. korún, máte v tejto sume započítanú 1 mld. z dlhov Železníc Slovenskej republiky voči poistnému. Poisťovne počítajú s 35 mld. 571,1 mil. korún, tu ten rozdiel nie je taký veľký, keď odpočítam 1 miliardu, s ktorou nepočítajú, tak to predstavuje len nejakých necelých 800 miliónov. Ale aj tak, pani ministerka, je reálne, že príde táto miliarda do poistného systému z dlhov, ktoré železnica dlhuje na platbe do zdravotných poisťovní? Výdavky v základnom fonde - v štátnom rozpočte sa počíta s 58 mld. 625 mil. 400 tisíc korún, z toho v základnom fonde, ktorý je rozhodujúci, 54 mld. 881,8 mil. korún. Ale zdravotné poisťovne zase majú nižšie čísla, t. j. celkové výdavky 52 mld. 265,7 mil. korún a zase je tu rozdiel 6 mld. V základnom fonde počítajú tiež rozdiel okolo 6 mld., t. j. 48 mld. 917,5 milióna korún.

Na tieto rozdiely poukazujem predovšetkým preto, lebo pri určení cenového výmeru vychádza ministerstvo zdravotníctva a vaše ministerstvo financií z nereálnych čísel, čo vedie k zadlžovaniu rezortu. Pamätáme si, že pán minister neustále tvrdí, že peniaze sú na sumu, ktorú určil mesačne pre nemocnice a teda ďalšie časti, ako je rozdelený rozpočet - lekárne, primárna sféra a tak ďalej. Poisťovne tvrdia, že nie sú na to peniaze a vidíme aj v tomto rozpočte sú značné rozdiely, a potom sa stane to, že bude prijatý cenový výmer, na ktorý peniaze nie sú a znovu sa ďalej bude prehlbovať zadlžovanie a darmo sa budú riešiť staré dlhy, keď vznikajú každý mesiac nové dlhy.

Vládny návrh poistného rozpočtu zdravotných poisťovní počíta so schodkovým hospodárením bežného roku vo výške 692 mil. korún, to je vládny návrh. Rozpočty Spoločnej zdravotnej poisťovne a Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorých rozpočty prijíma parlament, počítajú pri odsúhlasení sumy navrhovanej v rozpočte za poistné platené štátom so sumou 7 mld., takže toto je príliš veľký rozdiel a zase tých 6 mld. je rozdiel vo všetkých číslach medzi vami a poisťovňami. Myslím si, že toto by bolo potrebné očistiť a pracovať s reálnymi číslami, a toto zase odčíta, odcitujem vám z materiálu z ministerstva zdravotníctva, kde sa píše: "Uvedený návrh nezohľadňuje reálnu potrebu zdrojov systému zdravotného poistenia, prispôsobenie výšky výdavkov na úroveň štátom stanovených príjmov bude mať konkrétne vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni narastanie deficitu. Všeobecná zdravotná poisťovňa k 31. 12. 2001 predpokladá deficit vo výške 5,4 mld., to bude teda za celé obdobie do konca tohto roku, schodok v hospodárení poisťovne v 1. polroku 2001 sa prehĺbil o 1 mld. 870 mil. korún. To je väčší deficit za polrok roku 2001, ako bol za celý rok 2000.

Pani ministerka, vy veľmi dobre viete, v akej situácii, v akom stave je Všeobecná zdravotná poisťovňa. A pán minister sa aj tu tvári, ako keby sa ho netýkala situácia viac ako 3 milióna poistencov, pretože 69 % poistencov je poistených vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, z tejto sumy 60 % je poistencov štátu. A pán minister nič, ani neprišiel na rokovanie výboru, keď sa prerokúval rozpočet. Samozrejme, ani teraz nemá záujem. Pritom vy veľmi dobre viete, pani ministerka, že tam máte 5 zástupcov štátu, čiže každý rezort, ktorý si tam dal svojho zástupcu, by mal už na túto situáciu reagovať. Preto aj Všeobecná zdravotná poisťovňa na tento rok prvýkrát pripravila iba jeden rozpočet, keďže podľa zákona musia odovzdávať rozpočet, ktorý je vyrovnaný a ktorý nepočíta s dlhmi, tak počítali s odvodom za poistencov štátu z vymeriavacieho základu nie 2 700, ale 4 000 korún. Konfederácia odborových zväzov v stanovisku, ktoré nám poslala, požaduje vymeriavací základ až 4 400 korún.

Pani ministerka, aj môj pozmeňujúci návrh v tomto smere bude kopírovať rozpočet Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pretože Správna a Dozorná rada je zložená na tripartitnom princípe, je tam 5 zástupcov štátu, 5 zástupcov poistencov a 5 zástupcov zamestnávateľov. Keď oni prišli s takýmto rozpočtom, myslím si, že vedia, čo robia a tak ma nikto nemôže podozrievať z nejakého populizmu, pretože som si neosvojila návrh, ktorý dáva Konfederácia odborových zväzov, ale dávam návrh z rozpočtu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, aby sa zvýšil odvod štátu a Národného úradu práce z 2700 na 4000 korún.

Čo ohrozuje činnosť Všeobecnej zdravotnej poisťovne? Neriešenie dlhu 7 mld. za lieky a zdravotné poistenie 5,2 mld., za výkony 1,1 mld. a 0,7 mld. penalizačné faktúry. Penalizačné faktúry hltajú 0,7 mld. Takto prijatý rozpočet, ak nebudete akceptovať ich návrh rozpočtu, povedie k narastaniu dlhu za lieky a zdravotnícke pomôcky v priemere mesačne o 140 mil. korún, v priemere mesačne 60 miliónov v dôsledku penalizácií. Samozrejme, je tu aj vážna situácia, ktorá je v Spoločnej zdravotnej poisťovni a myslím si, že touto situáciou by sa tiež mala zaoberať vláda, pretože táto poisťovňa zastrešuje 4 rezorty. Áno, Spoločná zdravotná poisťovňa porušuje dlhodobo zákon a neodvádza prostriedky do takzvaného prerozdeľovacieho mechanizmu. Ale robí to preto, lebo prerozdeľovací mechanizmus je pre ňu nevýhodný a je tam jedna poisťovňa okrem Všeobecnej zdravotnej, ktorá vlastne žije len z tohto prerozdeľovacieho mechanizmu. Pán minister Šagát, keď navrhoval tento prerozdeľovací mechanizmus, sľúbil, že je to iba dočasná záležitosť a v priebehu roka sa bude meniť. Nuž, prešli takmer 3 roky a táto situácia sa nemení.

Myslím si, že je najvyšší čas, aby minister dal návrh zákona, samozrejme, po spracovaní aj s vašimi odborníkmi, ktorí sa venujú tejto problematike a aby dal taký prerozdeľovací mechanizmus, ktorý nebude poškodzovať výrazne jednu poisťovňu a tá potom na základe rozhodnutia Správnej rady nebude ďalej porušovať zákon. Všeobecná zdravotná poisťovňa musí vrátiť ministerstvu financií spolu 3 mld. korún. Vy už s tým v rozpočte počítate. Do konca roku by to malo byť, teraz v decembri 876 mil. korún. Pani ministerka, už ste to dohodli? V poriadku, lebo ak by to nebolo dohodnuté, tak jednoducho poisťovňa nebude mať pre nemocnice a tie sa budú musieť zatvoriť. Takže budem čakať vašu odpoveď, ako je to dohodnuté. A vôbec, pani ministerka, bolo sľúbené, že finančné výpomoci budú odpustené. A nie sú odpustené, poisťovne, aj Spoločná zdravotná poisťovňa má takéto dlhy voči vám a musí vrátiť návratné finančné výpomoci, ale peniaze na to nemá.

Tlak na schválenie nového cenového opatrenia, posledná verzia z 24. 10. 2001 by pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu znamenala mesačný nárast o 155 mil. To je to, kde som poukazovala na rozdiely vo vašich číslach a číslach poisťovní, čo vedie k tomu, že minister sľubuje a dáva na papieri nerealizovateľný cenový výmer, aby sa tak zapáčil neštátnym lekárom, ktorí teraz vyvíjajú veľký tlak, vieme, že tu boli aj štrajky a štrajkové pohotovosti a jednoducho minister im sľúbi čísla, ktoré nie sú kryté zdrojmi. Všeobecná zdravotná poisťovňa na to jednoznačne poukazuje.

A na záver, predpoklad schválenia nižšieho rozpočtu, ak Národná rada Slovenskej republiky schváli rozpočet Všeobecnej zdravotnej poisťovne podľa východísk štátneho rozpočtu, bude to znamenať o 5,7 mld. menej, ako schválila Správna rada Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

Takže toto je len časť čísel. Mohla by som hovoriť ďalej, ale nechám priestor aj pre iných a počkám, samozrejme, aj na vystúpenia koaličných poslancov, pretože vo výbore predkladali rôzne návrhy a námety a dnes tí poslanci ani nie sú tu okrem pána poslanca Finďa, ktorý dával jeden z návrhov, ale ostatní ani nepovažujú za svoju povinnosť, aby obhajovali to čo vo výbore. Nuž prečo? Lebo výbor bol plný novinárov. Boli tam zástupcovia mnohých profesijných združení a organizácií a oni sa potrebovali pred nimi predviesť, ako obhajujú zvýšený rozpočet, ako im zdravotníctvo leží na srdci. Ale keď sa majú predviesť tu a niečo pre to aj urobiť, tak jednoducho neprídu.

Čiže predkladám, pán spoločný spravodajca, 3 pozmeňujúce návrhy.

Jeden sa týka, ten považujem za mimoriadne dôležitý, a to je zmena štátom plateného poistného na zdravotné poistenie z rozpočtovej kapitoly, už som tie čísla hovorila, takže nebudem opakovať, sú v písomnej podobe.

Druhý sa týkal zvýšenia sumy pre Červený kríž, to je priamo z rozpočtovej kapitoly.

A tretí sa týkal viazania 30 mil. na prestavbu ubytovne v Národnom ústave tuberkulóznych a respiračných chorôb, riešenia situácie na Klinike pediatrickej pneumológie a ftizeológie. Dúfam, že tieto návrhy prehodnotí gestorský výbor. Skutočne nejde o navyšovanie v týchto dvoch bodoch, ale že sa zamyslíte nad situáciou, ktorá je v zariadení pre deti. Samozrejme, kto má záujem sa presvedčiť, aká je, mám tu podrobné materiály a dá sa do Podunajských Biskupíc ísť aj pozrieť. Ja som skutočne videla mnohé zariadenia na Slovensku, ale poviem vám, v takom stave, v akom je táto detská klinika, to som skutočne nevidela. Tak dúfam, že môj návrh podporíte a nebude vám prekážať, že ho predkladá opozičná poslankyňa, pretože na tomto sme sa zhodli aj vo výbore a na prieskume sme sa zúčastnili, samozrejme, v zložení aj koaliční a opoziční poslanci. Tak dúfam, že vám nebude prekážať moje politické tričko a dobrú vec podporíte. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem vám, pani kolegyňa, za vaše vystúpenie. S faktickou poznámkou chce vystúpiť päť poslancov. Končím možnosť podania ďalších prihlášok.

Ako prvý má slovo pán poslanec Cabaj, nech sa páči.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Samozrejme, prvú otázku mám pre vás. Aké opatrenia Národná rada urobila, aby tu sedel aj minister Kováč? Pretože už včera sa vedelo, že za poslanecký klub HZDS vystupuje pani Aibeková k otázkam zdravotníctva, a to sa avizovalo včera, keď sa končilo rokovanie Národnej rady. Takže minimálne, ak mu len trochu funguje sekretariát, mal sa zariadiť. Alebo potom platí to, že jednoducho nemá odvahu tu sedieť, tak ako nemajú odvahu sedieť tu niektorí členovia vlády, pretože sa asi hanbia za robotu, ktorú vláda spravila.

Môžem vám povedať, že na niečo sa už pamätám v tomto parlamente, ale taký zlý návrh rozpočtu ešte Slovenská republika nezažila, ako predložila táto vláda na rokovanie parlamentu. A je to len vizitkou vládnych poslancov, pretože neboli ochotní poslať dočerta Dzurindu. Totiž teraz by už bol niekto iný predkladal návrh rozpočtu a mohlo to byť podstatne iné. Ale tým, že sa ho rozhodli podržať, nesú zodpovednosť za návrh rozpočtu, ktorý predložili ich zástupcovia vo vláde, predložili ho do parlamentu a verím, že to bude tak fungovať, ako to doteraz vždy fungovalo, že koaličná rada rozhodne a bude sa za tento rozpočet hlasovať, tak ako treba.

Ale možno je odpoveď aj taká, že sedí vo vláde, pretože včera slovenský premiér avizoval, že bude zasadať vláda, bude riešiť prešľapy Mečiarovej vlády v privatizácii. Samozrejme, chcem povedať len jednu vec. Ak by ste zrátali všetky tzv. prešľapy, ktoré uvádzate a z ktorých ste nič nedokázali, nevyrovná sa to tým problémom, ktoré ste vyrobili jedinou privatizáciou, a to privatizáciou Slovenských telekomunikácií. Také škody ste urobili slovenským občanom, že veľmi ťažko sa budú z toho spamätávať a mám pochybnosť, či sa z toho vôbec spamätajú.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán kolega, ja vám môžem dať asi takú odpoveď, že vedenie Národnej rady a Kancelária Národnej rady pravidelne pozýva všetkých členov vlády na rokovanie, na rokovanie parlamentu a tobôž na rokovanie o takom dôležitom zákone, ako je návrh štátneho rozpočtu. Je len vecou jednotlivých členov vlády, ako sa stavajú k svojej zodpovednosti. Napokon, na začiatku rokovania som skritizoval neúčasť členov vlády na tomto rokovaní. Pánboh, zaplať. Prepáčte mi, že tak hovorím, ale skutočne, pánboh, zaplať, že prišli aspoň niektorí členovia vlády.

Slovo má pán poslanec Drobný. Pán poslanec Drobný.

M. Drobný, poslanec: Ďakujem pekne, ja som sa vypol asi sám prepáčte mi, pán predsedajúci. Ale obdivujem pani kolegyňu Aibekovú, že s plným nosom tak perfektne pozorne všetko prečítala, povedala, lebo pri týchto ochoreniach obyčajne je aprosexia nepozornosť, ale ona to zvládla. A je to psychologička, ktorá má zrejme svoje tréningy. Ale v niektorých veciach by som predsa len doplnil pani kolegyňu. To, že prerozdeľovací mechanizmus nevyhovuje Spoločnej zdravotnej poisťovni, je chronicky známe. Dokonca keď sme im dávali otázku, prečo to nerobia a neriadia sa týmto režimom, povedali, no to by sme si podpísali samovraždu. Pretože prerozdeľovací mechanizmus by im podťal žily a boli by mŕtvi. Takže, nemôžu to, nemôžu v záujme svojich poistencov dodržiavať. V tomto smere treba toľko doplniť.

Myslím si, že čísla, o ktorých hovorila pani kolegyňa, ukazujú jasne, že je tam istý neporiadok v tokoch financií, ale zásadne možno povedať, že objem peňazí, ktorý by mal nakoniec už likvidovať skrytý dlh v zdravotníctve, je taký, že to nedovolí. A my, prosím vás, stále hovoríme o tom, čo nás po vnútornom dlhu, riešme aktuálne problémy. Ale keď nás to zaskočí o päť rokov, tak potom bude katastrofálna kríza a s tým nepočíta nikto. Ale hlavne keď sa náhodou mantinely Liečebného poriadku, o ktorých hovorila pani kolegyňa, prekročia dákou krízovou situáciou, ktorá sa chystá na rôznych miestach, tak potom rozpočet bude absolútne nedostatkový a budete vidieť, čo tá kríza potom spraví. Prichádzajú mi na um niektoré veci, ktoré tu môžu byť, to sú prionové nákazy, tie keď vybuchnú, tak potom bude rezort zdravotníctva postavený pred takú vec, ktorú nevyrieši finančne inak, len z veľkých rezervných zdrojov. Ale kde ich má, neviem. Ja som sa v tých štyroch knihách nedočítal o takýchto rezervách. Takže, to prichádza na myseľ, keď počúvam pani kolegyňu Aibekovú. Ďakujem pekne.

M. Andel, podpredseda NR SR: Slovo má pani poslankyňa Belohorská.

I. Belohorská, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán predsedajúci, prijala som aj vaše vysvetlenie, o ktorom ste hovorili, že opakovane žiadate vládu, ale myslím si, že tým vláda len dokazuje ignoráciu voči poslancom, ktorí sú tu zástupcovia našich voličov a pevne verím, že voliči to v najbližších voľbách tejto vláde spočítajú. Ľudia sú dnes už v takej ťažkej situácii, čo sa týka zdravotnej starostlivosti, že skutočne si myslím, že možno je to len toto predvianočné alebo zimné počasie, že nejdú teraz ľudia do ulíc, nielen zdravotnícki pracovníci.

Pán minister by tu možno mal vysvetliť aj iný experiment, ktorý urobil nielen v rámci rozpočtu a kapitoly zdravotníctva, ale aj experiment, ktorý sa udial teraz so zrušením alebo presťahovaním fakultnej nemocnice do ružinovskej nemocnice. Tieto svinstvá, ktoré sa páchajú na chorých ľuďoch, sú skutočne také, že nepamätám si od začiatku založenia Slovenskej republiky, že by bola taká ťažká situácia v nemocniciach. Lekári nemajú platené za služby, prichádzajú o zamestnanie, dnes v ružinovskej nemocnici nevedia, ako budú písať recepty, a pritom ružinovská nemocnica bola v obvode č. 2 nedostatkovou nemocnicou, lebo zabezpečovala zdravotnícku starostlivosť pre 122 tisíc obyvateľov Bratislavy 2, čo jednoducho už dopredu hovorilo, že nemôže stačiť na tento výkon.

Takže, ja by som si veľmi rada vypočula, akým spôsobom ďalej chce šafáriť. Ako môže byť taký pokojný ako minister zdravotníctva? Veď to nie je ministerstvo kultúry, kde, keď nám odskočí pán minister trochu si oddýchnuť do Čiech, nič sa nestane. Veď toto sú vážne veci. Tu ide o životy našich najbližších. (Ozval sa zvuk časomiery.)