M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Maňka, pripraví sa pán poslanec Šepták.

Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

V. Maňka, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážený pán podpredseda vlády, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vstup Slovenska do Európskej únie si vyžaduje celý rad prispôsobení sa európskemu štandardu. Týka sa to takmer všetkých oblastí politiky, teda aj politiky finančnej. Štandardy vo finančnej politike vypracovali členské štáty Európskej únie spoločne. Vyžadujú si od všetkých krajín vysokú mieru disciplíny. Príkladom je Európsky pakt stability a rozvoja. Účastníci eura sa v ňom zaviazali, že znížia štátny deficit, ktorý ešte v mnohých krajinách existuje, a zo strednodobého hľadiska predložia rozpočty, ktoré budú nielen vyrovnané, ale v budúcnosti budú dokonca vykazovať prebytky. Cesta k tomuto cieľu je ťažká pre každú krajinu.

Pozitívne je, že aj my sme takúto cestu nastúpili. Cesta k cieľu je zložitá a nepopulárna, nepopulárna pre tú vládu, ktorá uprednostnila záujmy štátu pred vlastnou popularitou. Daň za zodpovedný prístup pociťujeme naplno a prejavil sa aj v znížení preferencií koaličných strán. Súčasný stav kľúčových ekonomických ukazovateľov potvrdzuje, že prijaté opatrenia boli úspešné. Slovenská ekonomika sa stabilizovala už v priebehu roku 2000 a v nasledujúcom období sa rast hospodárstva postupne zrýchľuje. V porovnaní s obdobím pred nástupom vlády do funkcie poklesol deficit bežného účtu platobnej bilancie i deficit verejných financií, výrazne sa znížili úrokové sadzby a stabilizoval sa kurz slovenskej koruny k euru. Obnovil sa prílev priamych zahraničných investícií a, naopak, prestala rásť zahraničná zadlženosť Slovenska. Zahraničie tieto naše úspechy oceňuje.

Potvrdením správnosti hospodárskej politiky je o. i. aj fakt, že Slovensko sa v decembri 2000 stalo 30. členom OECD, alebo to, že ako prvá ratingová agentúra Standard & Poor‘s zvýšila dňa 30. októbra 2001 rating Slovenska, a tým o opäť preradila do investičného stupňa, z ktorého Slovensko vypadlo tesne pred voľbami v septembri roku 1998. Reformná politika Slovenska je v Európe vítaná, aj keď sprievodné problémy reformy, samozrejme, existujú, a to nezamestnanosť, ktorá dosiahla v niektorých regiónoch 30 %. Ďalej, inflácia, ktorá od roku 1995 do roku 1998 dosahovala jednocifernú úroveň, vzrástla v roku 1999 na 14,2 % a v marci 2000 dosiahla svoj vrchol - 16,6 %. Potom však inflácia aj napriek vysokej hodnote amerického dolára a ropy na svetových trhoch poklesla a v septembri roku 2001 dosiahol medziročný rast spotrebiteľských cien hodnotu 7,4 %. Jadrová inflácia, teda rast spotrebiteľských cien bez vplyvu zvýšenia regulovaných cien, dosiahla v tom istom období len 4,4 %. Štátny rozpočet počíta s priemernou infláciou v roku 2002 vo výške 6,7 %.

Dnes tu niekoľkokrát zaznelo, že inflácia je nadnesená. Ja mám na infláciu iný názor. A ak si pozrieme výšku jadrovej inflácie, ktorá v tomto roku dosiahne okolo 4,4 % hodnotu s tým, že bude v roku 2002 minimálny nárast regulovaných cien, myslím si, že tá inflácia bude nižšia, ako predpokladá vláda. Ak by ste sa možno opýtali pána guvernéra Národnej banky Slovenska, tak by možno povedal, že za istých okolností sa môže dostať pod hodnotu 5 %.

Čo je potrebné kritizovať, je realizácia skutočných reforiem, ktorá vo viacerých smeroch výraznejšie nepokročila. Vytvára to potom hlavne vo výdavkovej strane rozpočtu mimoriadne napätú situáciu. Ak máme veci zvládať, treba zachovávať striktnú výdavkovú disciplínu. Je potrebné, aby rast výdavkov bol nižší ako rast príjmov. Ten trend už v tomto rozpočte je. Napriek výdavkovej disciplíne je nutné, aby sme mali stanovené na strane výdavkov nové ťažiská. Zvýšené výdavky do oblasti vzdelávania a vedy predstavujú investíciu do budúcnosti. Som rád, že tento rozpočet ide týmto smerom.

Musíme sa postarať aj o riešenie problémov, ktoré sú zrejmé už dnes. Prispieva k nim nepriaznivý demografický vývoj. Zo starnutia spoločnosti vyplývajú značné problémy, ktoré sa týkajú zákonného dôchodkového poistenia. Opatrenia, ktoré sme prijali, nie sú určite populárne, ale boli nevyhnutné. Bude ich musieť robiť aj ďalšia vláda.

Pred dvomi rokmi sme sa rozhodli, že výrazne znížime daň z príjmov. Na jednej strane sme tak pre rok 2001 stratili do rozpočtu štátu významné príjmy, ktoré nám dnes, samozrejme, chýbajú. Na druhej strane znížením daní sme podporili rozvojové impulzy. Pamätáme sa, že zástupcovia Medzinárodného menového fondu a Európskej komisie nás len nedávno upozornili, že v súčasnej situácii nemôžeme ísť cestou znižovania daní. To znamená, že rozhodnutia o znižovaní daňových sadzieb a rozhodnutia o smerovaní výdavkov sa musia odvíjať hlavne od možností štátneho rozpočtu, a nie naopak. Práve v rozpočtovom roku 2001 pocítil štátny rozpočet zníženie daní nepriaznivo. Napriek tomu iné parametre, hlavne úrokové sadzby, toto zníženie dostatočne vykompenzovali.

Podnikateľom sme len včera definitívne schválili ďalšie výrazné úľavy v zákone o dani z príjmov. Musíme však byť opatrní, aby sme neohrozili stabilitu štátnych financií. A stabilita štátnych financií má absolútnu prioritu.

Novým zadlžením sa náš problém, ktorý z veľkej časti súvisí so starým zadlžením riešiť, samozrejme, nedá. Všetci ministri financií členských štátov Európskej únie sa zhodujú v názore, že daňové reformy nemôžu byť financované dlhmi.

Myslím, že nikto v tejto sále ani pani ministerka financií nepovie, že s rozpočtom je 100-percentne spokojná. Ja by som takisto ako vy všetci ostatní a aj ostatní obyvatelia Slovenskej republiky tiež rád videl ešte viac peňazí na zdravotníctvo, na školstvo, na bývanie. Finančná politika štátu je však orientovaná dlhodobo a prekračuje rámec volebného obdobia. Chcem povedať, že ideme správnou cestou, aj keď tá cesta je zložitá. Odborníci to vnímajú a chápu. Ďakujem za pozornosť.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem za vystúpenie.

Faktické poznámky - pán poslanec Kozlík, pani poslankyňa Keltošová, pán poslanec Jasovský. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok.

Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

S. Kozlík, poslanec: Áno, ďakujem pekne. Pán poslanec Maňka, neviem, v ktorej krajine žijete, ale rozprávaním tu o stabilizácii ekonomiky, keď sme svedkami absolútnej destabilizácie parametrov tohto štátu, ako keby ste ani neboli členom výboru pre financie, rozpočet a menu.

Ja vám len pár údajov poviem teda na dokreslenie. Pokiaľ sa týka schodku verejných financií za rok 2001, možno očakávať rádovo skoro 50 mld. korún včítane, samozrejme, nákladov na reštrukturalizáciu bánk alebo trebárs tých 39 mld. Spomeňte si, v roku 1998 to bolo 16 mld. Verejný dlh v roku 1998 činil 188 mld., na konci roka 2001 to bude 431 mld. korún, to znamená, 2,5-násobok v zadlženostiach bol vývoj verejných dlhov do roku 1998 viazaný, orientovaný v rozhodujúcej miere na investície, tak dnes sú to predané zdroje. Deficit obchodnej bilancie je 90 mld. v tomto roku. Ja som uvádzal vo svojej správe, že len 10 - 12 % toho prírastku do objemu dovozov je viazaných na aké také investície alebo čerpanie, ktoré zakladá nejaký rast do budúcna. Miera nezamestnanosti je 19 %. V roku 1998 bola 13 %. Však sa spamätajte, keď hodnotíte stav ekonomického a sociálneho prostredia. Veď to je absolútny znak destabilizácie a rozvratu produkčnej sféry v tých základných produkčných odvetviach. Pri vývoji v zahraničnej zadlženosti si dajte prácu a na porovnateľné podmienky zistíte, že nárast sa navýši, ona sa konvertuje do vnútornej zadlženosti. Takže rad za radom by sa to dalo vyvrátiť.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Slovo má pani poslankyňa Keltošová.

O. Keltošová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Maňka spomenul nepriaznivý vývoj v Sociálnej poisťovni a dáva to do súvisu so starnutím populácie. Pán poslanec, tento argument je síce pravdivý, ale už po troch rokoch vládnutia hádam by ste mali nájsť aj iné argumenty. Ja sa pýtam, váš minister práce, sociálnych vecí a rodiny mal už dávno predložiť návrh zákona o sociálnom poistení. Ohlásil minulý rok veľmi honosne, že bude urobená dôchodková reforma. A pokiaľ viem, tak ani do konca tohto roku nebude tento zákon v parlamente predložený, pretože ste nedosiahli dohodu s tzv. silovými rezortmi. Takže nestačí len konštatovanie o starnutí populácie, bolo by treba sa pozrieť aj na svoje predvolebné sľuby a bolo by treba aj vo vlastnej strane, v SDĽ-ke tlačiť na dohodu medzi ministrom Stankom a ministrom Magvašim, pretože nedá sa znova ospravedlňovať ešte aj v roku 2002 len starnutím populácie rozvrat dôchodkového fondu a čaká to aj fond nemocenského poistenia.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pán poslanec Jasovský, nech sa páči.

J. Jasovský, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Pán poslanec Maňka, je mi ľúto, že si mal také vystúpenie, ako si mal. Ospravedlňuje to len to, pokiaľ sa ti podarilo niečo vybaviť pre mesto Zvolen z tohto rozpočtu. Ja musím konštatovať, že som čakal, že Strana demokratickej ľavice, a nie ja vo svojom predchádzajúcom vystúpení, bude hovoriť o otázkach Konfederácie odborových zväzov. Kto druhý ako Strana demokratickej ľavice, by mal teda zasiahnuť a povedať svoje stanovisko, ako obhajuje stanovisko odborov? Kto bližšie ako Strana demokratickej ľavice by mal mať k odborárom, ak nie vy, vaša strana?

Dvojnásobne mi je ľúto, že dnes nie je prenos alebo aspoň záznam z tohto rokovania, pretože si myslím, že Strana demokratickej ľavice by bola v preferenciách tak, že by ju preskočila strana sociálnych demokratov. Myslím si, že by ste sa dostali v preferenciách asi na túto úroveň. Je mi skutočne ľúto, pretože by som bol očakával aspoň vystúpenie, ktoré by snáď bolo chladnokrvne hovorilo o tom, aký je ten rozpočet. Ale hovoriť chválospevy o číslach, ktoré nie sú pravdivé, a pán poslanec Kozlík ich veľmi ľahko vyvrátil, je veľmi-veľmi jednoznačné. Nepáči sa mi takéto vystúpenie, pán kolega.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Slovo má pán poslanec Maňka.

V. Maňka, poslanec: Chcel by som sa poďakovať všetkým za reakciu k môjmu vystúpeniu. Ja by som takisto vyjadril niekoľko názorov na tieto vystúpenia.

Pán poslanec Kozlík hovoril o verejnom dlhu a o jeho náraste. Treba povedať asi to, že verejný dlh Slovenskej republiky plnenie referenčnej hodnoty na vstup do Európskej menovej únie a integračné ambície Slovenskej republiky priamo neohrozuje. A dosť sa odvolával aj pán poslanec Kozlík na stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu. Ak si ho lepšie pozrie, tak uvidí, že vlastne v tomto roku má tendenciu táto krivka klesať s tým, že dnes máme asi 40-percentnú rezervu na vstup do Európskej menovej únie z hľadiska možnosti zvýšenia tohto dlhu.

Ďalšia vec. Bol deficit obchodnej bilancie. Áno, pán poslanec, samozrejme, že viem, že v rokoch 1999, 2000 deficit obchodnej bilancie výrazne klesol. Myslím, že to bolo okolo 5,7 % v roku 1999 a asi 3,7 % v roku 2000. A v tomto roku, samozrejme, že ten nárast je, len si treba pozrieť, čím je ten nárast spôsobený. A neviem, odkiaľ má pán poslanec Kozlík informácie, ale moje informácie hovoria, že až dve pätiny z tohto deficitu obchodnej bilancie tvorí nákup nových technológií. A to je základňa do budúcnosti na to, aby sa rozbehli nové výroby a nové exporty, ktoré súčasne vlastne nám umožnia znížiť deficit obchodnej bilancie.

Keď sme hovorili o nezamestnanosti, tak pani poslankyňa Keltošová možnože ma zle pochopila. Ja som hovoril o starnutí a vzťahu k nezamestnanosti. Poviem jeden príklad. Zdedili sme aj v našom meste Zvolen jednu tepláreň, ja som tu ju už spomenul. A tam umelo bolo živených 320 ľudí a postačuje na to, aby tá tepláreň fungovala, z toho asi tretina. A táto vláda musí zvyšovať efektívnosť práce a musí tých ľudí prepustiť, lebo by sami od seba skončili, by sme nezvládli túto situáciu. Tak to je ten efekt z minulosti.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Slovo má pán poslanec Šepták, pripraví sa pán poslanec Tatár.

R. Šepták, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni poslanci, pani ministerka, pán podpredseda vlády, páni ministri, dnes tento parlament začína prerokovávať štátny rozpočet na rok 2002. Návrh štátneho rozpočtu je špecifický vo viacerých oblastiach. Rozhodol som sa, že nebudem rozoberať konkrétne čísla, koniec koncov, nemá zmysel o nich hovoriť. Pravdepodobne na nich nič tento parlament nezmení. Treba si uvedomiť, že hovoríme o volebnom rozpočte a od toho sa odvíjajú ďalšie kroky. Moji predrečníci za jednotlivé kluby už toho veľa povedali. Nebudem niektoré veci opakovať, a preto som sa rozhodol, že svoj príspevok, ktorý je dosť rozsiahly, radikálne skrátim.

Mám pocit, že je zbytočné hovoriť veľa, keď vládna koalícia nakoniec rozhodne podľa koaličných dohôd. Chcem ale za poslanecký Klub Pravej Slovenskej národnej strany stručne povedať. Rozpočet na rok 2002 počíta s naddimenzovanými príjmami, ktoré sa navyšujú o 38 mld., kde vieme, že pôvodný návrh počítal s navýšením príjmov o 32 mld., čo už bolo hraničné červené číslo. Potom vláda navýšila príjmy o ďalších 6 mld. korún. Toto rozhodnutie jasne ukazuje problém štátneho rozpočtu, že za každú cenu chce vláda udržať deficit v hraniciach, ktoré máme určené na rokovanie o vstupe do Európskej únie. Výdavky štátneho rozpočtu nemajú žiadne rozvojové trendy, len udržiavajú status quo. Dá sa povedať, že rozpočet aj napriek tomu, že táto snemovňa schválila presun právomocí a kompetencií na vyššie územné celky, priamo nepočíta s presunom financií.

Môžeme si povedať, že aj napriek týmto zmenám rozpočet na rok 2002 je opísaný a koeficientmi navýšený z predchádzajúceho rozpočtu. Jednoducho v rozpočte sa nereflektuje prenos kompetencií. V našom výbore pre financie, rozpočet a menu bola o tomto vážnom probléme tvrdá diskusia a viackrát bola z toho dôvodu prerušená rozprava, kde sme čakali na vysvetlenie z ministerstva financií. Dnes vieme, že sa rozbehla akcia na zmapovanie potrebných krokov, ktoré bude musieť vláda zrealizovať k reálnemu presunu kompetencií, ale aj financií na regióny. Tieto kroky môžu priniesť až otvorenie štátneho rozpočtu v priebehu budúceho roka. To, aké problémy to môže spôsobiť, vieme všetci.

Ja osobne si ale myslím, že v tomto rozpočte sa hrá úplne iná hra. Voľby do vyšších územných celkov už naznačili, že táto vládna koalícia sklamala. Dnes už vieme predpokladať konečné výsledky regionálnych volieb. Je úplne pochopiteľné, že sa vláda nebude ponáhľať s presunom financií na regióny. Prečo by sa aj mala? Podporu v regiónoch bude hľadať veľmi ťažko. Politickú úlohu - založiť samosprávy pre zahraničie - splnila. Teraz by mala nastať druhá fáza prepustenia úradníkov v krajoch a okresoch. Ale ako? To je otázka. Ide zväčša momentálne o koaličných úradníkov. Predsa neprepustia svojich teraz v tejto ťažkej dobe, keď štátne orgány sú skoro jediným stabilným zamestnávateľom, chlebodarcom. Malo by to fatálne dopady pre koalíciu. Pravdepodobne by títo ľudia nešli voliť. Preto je potrebné celý proces trošku natiahnuť a nechať rozbehnutý proces na novú vládu.

Toto je tá situácia, na ktorú opozícia tvrdo upozorňovala, že nie je dobré na konci volebného obdobia za každú cenu spustiť takúto vážnu reformu. A práve preto štátny rozpočet nerieši túto problematiku koncepčne, ale len prechodne, čo prinesie v budúcnosti nemalé problémy pre novú vládu. Malo by sa na Slovensku konečne stať pravidlom - nepripravovať nástrahy novej vláde, skôr hľadať kontinuitu a nadväznosť volebných období. Ale to je, bohužiaľ, utópia. Preto bola aj účasť vo voľbách do vyšších územných celkov tak úbohá, lebo vládna koalícia SDK sľubovala radikálne zmeny. Na konci volebného obdobia tejto koalície môžeme uznať ale len jednu jedinú pozitívnu zmenu, a to v zahraničnej politike.

Čo sa týka životnej úrovne obyvateľstva, tam treba povedať, že sa vážne zhoršila. Samotné odbory, ktoré majú silu 700 tisíc členov, čo je s rodinnými príslušníkmi až 1,2 mil. potenciálnych voličov, hovoria: "Situácia občanov Slovenskej republiky sa za pôsobenia súčasnej vlády Mikuláša Dzurindu rapídne zhoršila. Toto je posledné vysvedčenie tejto vlády a je jasné, že vláda prepadla. Okrem toho tento rozpočet je mizéria aj oproti roku 1998, čo bol začiatok vládnutia tejto vlády." Myslím si, dámy a páni, že toto nie je zrovna lichotivý výsledok vládnutia. Kdeže ostali sľuby predsedu vlády o zmene, o dvojnásobných platoch a tak ďalej? Sľuby, sľuby nikto nemôže sľúbiť viac ako premiér. Bohužiaľ, týmto konštatovaním sa život ľudí k lepšiemu nezmení.

Dovolím si povedať, že to ešte stále nie je to najhoršie, čo nás čaká. Ľudia hovoria, že dobre už bolo. A skutočne budúci rok nás čaká ďalší balíček opatrení. Ktorý alebo koľkýže v poradí, dámy a páni? Porastie cena plynu pre podnikateľov o 19,3 %, čo prinesie zvýšenie ceny ďalších tovarov a služieb pre občanov. Zdražie nájomné, teplo, teplá voda, základné potraviny a tak ďalej. Platy sa zvyšovať nebudú, ale cena plynu do konca roka pravdepodobne ešte vzrastie. Konečná cena plynu sa má v najbližších rokoch zvýšiť až o 50 %. Zvýšenie ceny plynu prinesie aj zvýšenie ceny benzínov a nafty, čo opäť zdražie ďalšie komodity potrebné pre život občana.

Všetko so všetkým súvisí a na konci vždy stojí občan, ktorý to nakoniec všetko zaplatí. Dokedy to ešte uvládze, je otázne. Obrovské problémy budú mať hlavne dôchodcovia. Tým asi neostane nič iné, len hladovať. Už teraz sú vo väčšine na dne svojich možností. Celý štátny rozpočet nedáva vyhliadky na zlepšenie života obyvateľov - vysoká miera nezamestnanosti, zrušenie viacerých podporných nástrojov, nezvládnutie reformy zdravotnej, sociálnej, dôchodkovej, daň z pridanej hodnoty, nebude tak vysoká, ako sa predpokladá, deficit verejných financií, vychádza na 52 mld., nie, ako uvádza ministerstvo financií, na 32 mld. Padá tu o. i. aj nezvládnutá reštrukturalizácia bánk, ktorá nebývalým spôsobom zaťaží občanov na 10 - 20 rokov. Máme tu síce zdravé banky, ale ostali choré podniky a banky nechcú dávať úvery zlým podnikom. Výsledkom je stagnujúci úverový trh a hodenie malých a stredných bánk cez palubu. Ide tu o snehovú guľu, ktorá sa nabaľuje, čo bude mať veľký problém pre budúcu vládu.

Ak má byť schodok dodržaný, potrebuje vláda 30 mld. z privatizácie, z čoho vyplýva veľký tlak na privatizáciu strategických podnikov. Bohužiaľ, pri ich potenciálnom predaji ich nakoniec prejeme. Dôsledky pre budúce vlády budú potom katastrofálne.

Celý vývoj v oblasti deficitov je zlý. Štátny dlh rastie na 2,5-násobok a je tu tendencia prehlbovania sa. Dokonca aj strednodobý výhľad je zlý. Dá sa povedať, že celá táto bublina praskne v auguste alebo v septembri, keď sa končí mandát tejto vlády.

Pokiaľ ide o výdavky štátneho rozpočtu, sú rozhádzané z dôvodu rozhádzania verejnej a štátnej správy. Výdavky zaznamenali značný pokles na vedu, kultúru, výskum a školstvo. Štátny rozpočet hovorí o 59 mld. výdavkov na krajské úrady, čo je položka, ktorá nehovorí o decentralizácii verejnej a štátnej správy.

Celý rozpočet hovorí jasne, že vláda a ministerstvo financií nemá jasnú predstavu, ako prejdú kompetencie na samosprávu.V rozpočte bude dochádzať k turbulenciám v súvislosti s decentralizáciou štátnej správy. Konštatujem, že jednotlivé rezorty nesplnili uznesenie vlády č. 1073, ktoré hovorí o prechode kompetencií. Dnes mestá a obce nevedia nič, čo prejde a koľko peňazí na to dostanú. Čiže od 1. 1. 2002 nastáva fáza prechodu kompetencií, ale veci nie sú pripravené a dotiahnuté.

Dámy a páni, mám tu pripravené ďalšie príklady o problémovosti tohto rozpočtu, ale nemá zmysel hádzať hrach na stenu. Koalícia sa nakoniec musí dohodnúť a schváliť tento štátny rozpočet, ktorý pomôže tejto vláde dovládnuť. Čo bude potom? Príde nová vláda, ktorá bude hasiť, aby prežila. Chcem povedať, že tento rozpočet na jednej strane uťahuje rozvoju krajiny a na druhej strane rozdáva na prejedanie a zadlžovanie sa do budúcnosti. Ak toto nezmeníme, ak sa budúce vlády nezačnú reálne pozerať na život a možnosti tejto krajiny, nastane katastrofa. Musíme si konečne dokázať povedať pravdu do očí, nie politicky si situáciu prikrášľovať. Je potrebné reálne povedať, kde sa nachádza školstvo, zdravotníctvo a sociálny systém. Ak si čo najskôr nestanovíme pevný bod, od ktorého sa odrazíme, dopadneme zle. Jediná cesta je - začať z reálneho stavu a postupne pridávať a zlepšovať situáciu. Nie je možné donekonečna vyrábať dlh bez jeho riešenia. Ak reálne nezhodnotíme možnosti tejto krajiny a vláda si bude naďalej zakrývať oči ružovými okuliarami, tak sa nám jednotlivé systémy štátu začnú čoskoro rozpadávať ako domček z kariet.

Dámy a páni, mám pripravené tri pozmeňujúce návrhy, o ktorých by som žiadal hlasovať osobitne.

Napriek dohode ministerstva školstva a ministerstva hospodárstva o presune čiastky 25 mil. z kapitoly ministerstva školstva v prospech kapitoly Veda a technika ministerstva hospodárstva sa táto zmena do vládneho návrhu rozpočtu na prerokovanie Národnej rady nepremietla, pretože predpokladaný návrh rozpočtovej kapitoly Veda a technika ministerstva hospodárstva vo výške 186,1 mil. nepokrýva výdaje rezortu hospodárstva ani na zabezpečenie ukončenia rozpracovaných projektov vedy a techniky. Ide tu o žiadosť o presadenie výdavkovej časti rozpočtovej kapitoly 25 mil. z kapitoly Podpora programov výskumu a vývoja na zvýšenie prostriedkov vo výdavkovej časti ministerstva hospodárstva určenej na podporu programov výskumu a vývoja. Navrhovaná zmena bola ministrami dotknutých ministerstiev odsúhlasená, z časového hľadiska však túto zmenu už nebolo možné zapracovať do vládneho návrhu.

Ide o konkrétny pozmeňujúci návrh: "V prílohe č. 3 návrhu zákona Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2002 v kapitole ministerstva školstva znížiť výdavky kapitoly o 25 mil., v tom bežné výdavky o 25 mil. V prílohe č. 3 k zákonu na strane 1 kapitola ministerstva vo výdavkovej časti znie - výdavky spolu 9,206 262 mld. korún, bežné výdavky 8,079 222 mld. korún."

Po druhé: "V prílohe č. 6 k návrhu zákona Rezervy štátneho rozpočtu a účelové prostriedky rozpočtových kapitol na rok 2002 v časti 2. Účelové prostriedky zapracované v kapitole Ministerstva školstva Slovenskej republiky na strane 2 znížiť účelové prostriedky na podporu programov výskumu a vývoja v gescii ministerstva školstva o 25 mil. V prílohe č. 3 k zákonu na strane 2 kapitola ministerstva školstva v časti Podpora programov výskumu a vývoja znie - podpora programov výskumu a vývoja v gescii ministerstva školstva 477 mil. korún."

Po tretie: "Navrhované zníženie výdavkovej časti rozpočtovej kapitoly ministerstva školstva na podporu programov výskumu a vývoja v gescii ministerstva školstva v sume 25 mil. sa navrhuje použiť na zvýšenie prostriedkov vo výdavkovej časti vládneho návrhu štátneho rozpočtu pre rozpočtovú kapitolu ministerstva hospodárstva v prílohe č. 6 k návrhu zákona Rezervy štátneho rozpočtu a účelové prostriedky rozpočtových kapitol na rok 2002 v časti 2. Účelové prostriedky zapracované v kapitole ministerstva hospodárstva na podporu programov v priemyselnom výskume a vývoji - dotácie podnikateľom. V prílohe č. 6 k návrhu zákona na strane 2 rozpočtová kapitola ministerstva hospodárstva znie - podpora programov v priemyselnom výskume a vývoji - dotácie podnikateľom - 211,1 mil. korún."

To je prvý pozmeňujúci návrh.

Druhý pozmeňujúci návrh:

"V prílohe č. 3 k návrhu zákona Výdavky štátneho rozpočtu na rok 2002 v kapitole ministerstva školstva zvýšiť výdavky kapitoly o 450 mil., v tom bežné výdavky o 300 mil. a kapitálové výdavky o 150 mil. V prílohe č. 3 k zákonu na strane 1 kapitola ministerstva školstva vo výdavkovej časti znie - výdavky spolu 9,681 262 mld. korún, bežné výdavky 8,404 222 mld. korún, kapitálové výdavky 1,277 040 mld. korún."

Po druhé: "V prílohe č. 6 k návrhu zákona Rezervy štátneho rozpočtu a účelové prostriedky rozpočtových kapitol na rok 2002 v časti 2. Účelové prostriedky zapracované v kapitole ministerstva školstva na strane 2 zvýšiť účelové prostriedky na podporu programov výskumu a vývoja v gescii ministerstva školstva o 450 mil. korún. V prílohe č. 3 k zákonu na strane 2 kapitola ministerstva školstva v časti Podpora programov výskumu a vývoja znie - podpora programov výskumu a vývoja v gescii ministerstva školstva 952 mil. korún."

Po tretie: "Na navýšenie výdavkovej časti rozpočtovej kapitoly Ministerstva školstva Slovenskej republiky na podporu programov výskumu a vývoja v gescii ministerstva školstva v sume 450 mil. sa použijú prostriedky výdavkovej časti vládneho návrhu štátneho rozpočtu vyčlenené v sume 1 mld., o ktorých rozhoduje priamo Národná rada."

A tretí pozmeňujúci návrh, ktorý tu mám na dofinancovanie štátnych príspevkových a rozpočtových organizácií kultúry spadajúcich do pôsobnosti krajských úradov:

"V oddelení 42 - kultúra bežné výdavky oproti návrhu navýšiť o 193,068 mil. korún v zmysle požiadaviek jednotlivých krajských úradov, a to nasledovne - Bratislavský kraj o 1,485 mil., Trnavský kraj o 13 mil., Trenčiansky kraj o 7 mil., Nitriansky kraj o 34 mil., Žilinský kraj o 30 mil., Banskobystrický kraj o 20 mil., Prešovský kraj o 41 mil. a Košický kraj o 45 mil."

Dámy a páni, vystúpil som za poslanecký klub Pravej Slovenskej národnej strany. V plejáde poslancov, ktorí sa prihlásili, ešte písomne vystúpia ďalší moji kolegovia k jednotlivým bodom tohto rozpočtu.

Chcem na záver povedať ešte, že pretože niektorí páni poslanci vystúpia s konkrétnymi pozmeňujúcimi návrhmi k prispôsobeniu rozpočtu Matice slovenskej, aby vôbec mohla prežiť táto inštitúcia, podporíme tento krok.

A na záver chcem povedať jasne, že považujem tento rozpočet za zlú vizitku tejto vlády v poslednom roku jej vládnutia a Pravá Slovenská národná strana nepodporí tento rozpočet, ktorý neprináša dobrú správu pre Slovensko. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Tatár, pripraví sa pán poslanec Hudec.

Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

P. Tatár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, chcem sa vyjadriť k tomu, že pretrváva naďalej schodkový rozpočet, čo je v rozpore s programovým vyhlásením vlády. Ak je štátny rozpočet zrkadlom hospodárenia vlády za posledný rok, ale aj zrkadlom toho, či sa robili alebo nerobili reformy, a to nielen za posledný rok, ale aj za posledné roky, tak tento rozpočet tým, že štruktúrou pripomína tie predchádzajúce, vlastne prezrádza, že reformy nepokročili, myslím inštitucionálne reformy, o ktorých tu už bola reč, najmä dôchodková reforma. A my sme od začiatku volebného obdobia zdôrazňovali, že ak chce mať táto vláda súbežne s medzinárodnopolitickým úspechom aj vnútropolitický úspech, ktorý ako jediný sa môže stať zárukou pokračovania reforiem aj po ďalších voľbách, musia prebehnúť kľúčové reformy veľmi rýchlo, razantne a dôsledne. Ale tie sme, žiaľ, zmeškali, nestalo sa tak a všetky možné kompromisy a zabrzdenie reforiem vlastne spôsobuje aj neúspech dnešnej vlády. Programové vyhlásenie vlády doslova hovorí - dospieť ku koncu volebného obdobia k vyrovnanému finančnému hospodáreniu. Toto sa však, žiaľ, nemôže naplniť. Ak sa v roku 1999 zjavil mierne pozitívny vývoj, tak za roky 2000 a 2001 sa tento očakávaný alebo sľúbený trend neudržal, napriek tomu, že išli do štátneho rozpočtu aj nejaké príjmy z privatizácie. Štátny rozpočet odzrkadľuje okrem tých ekonomických vzťahov aj vzťah ekonomiky, politiky a morálky, vzťah vlády, záujmových skupín a ostatných skupín a jednotlivcov. Štátny rozpočet stále diskriminuje súkromné subjekty voči štátu, ale diskriminuje aj vybrané skupiny voči väčšine ostatných skupín alebo jednotlivcov.

Keď citujem mladého ekonóma Miroslava Beblavého, ktorý v roku 1999 napísal, že za odkladanie potrebných reforiem kvôli okamžitému úspechu platí krajina obrovskú cenu, tak musím povedať, že mal pravdu, že sa to jednoducho, žiaľ, potvrdilo. Daňové a odvodové zaťaženie zostalo vysoké, len na porovnanie - o 3,3 % vyššie ako v Českej republike a o 26 % vyššie, ako je priemer v OECD. Verejné financie sú neustále výrazne centralizované. Hovorí to nielen ZMOS, ale je to jasné aj zo štátneho rozpočtu. Samozrejme, tu budeme obchádzať ako okolo horúcej kaše, okolo faktu, že reforma verejnej správy, teda novelizovaný zákon o rozpočtových pravidlách sa vôbec nepremietol do štátneho rozpočtu a to, čo sme urobili ako parlament v septembri, premenilo obce, ktoré boli veľmi na okraji, a vyššie územné celky zo žobrákov na služobníkov alebo sluhov štátu alebo vlády. Celkové konsolidované výdavky verejnej správy sa za posledné roky medziročne zvýšili a miera prerozdeľovania prostredníctvom celkových výdavkov verejných financií je na Slovensku nadmerná najmä k možnostiam ich financovania z príjmov. A netreba zabúdať, že máme nedostatočnú ekonomickú výkonnosť. Výdavky verejnej správy sú najvýraznejšie ako bežné transfery obyvateľom, kde je veľké prerozdeľovanie, a jednoducho chýba váha na súkromnom pilieri rôznych verejných fondov. A ďalej sú to výdavky na spotrebu inštitúcií, a to aj inštitúcií spravujúcich verejné financie. A v neposlednom rade sú to dotácie do podnikateľskej sféry.

Z rozpočtu sa môžeme dočítať, že idú bujnieť úrady napriek reforme verejnej správy, je tam číslovka 1 814 nových zamestnancov na budúci rok. Navrhuje sa 44,9 mld. dotácie transferov do podnikateľskej sféry. Celkove je to nárast a zachováva sa tak vysoký podiel z minulých rokov na úrovni 17,5 %. Tam dominujú dotácie do poľnohospodárstva.

Ako to súvisí teda nielen s ekonomikou a nielen s politikou, ale aj s morálkou. Vysoká miera prerozdeľovania je u nás dlhodobo spojená s vysokou toleranciou voči korupcii. A tolerancia je rizikom prehlbovania korupcie v budúcnosti. Naozaj verím, že obe si väčšina želá znížiť. Neviem, prečo sa tomu nevenujeme intenzívnejšie. Rozmáhajúca sa akceptovaná korupcia súvisí nielen z pretrvávajúcim relativizmom všeobecne platných hodnôt, ale aj s vytvorenými a všeobecne akceptovanými pseudopravidlami, netransparentnými pseudopravidlami, ktoré zasahujú aj do tvorby a užívania štátneho rozpočtu. Tých negatívnych príkladov je veľa. Môžem spomenúť Vodohospodársku výstavbu alebo ministerstvo pôdohospodárstva, ale je ich viac. Inak ako po minulé roky, tak aj na rok 2002 nie je záväzne určené použitie výnosov z privatizácie. A preto je oprávnené varovať, že výnosy z privatizácie sa znova môžu použiť na bežné výdavky, a nie na splácanie dlhu.

Z odbornej stránky schodok štátneho rozpočtu aj celej verejnej správy sa opäť plánuje netransparentne v dvoch paragrafoch: v § 1, a to 37 mld., a v § 11, a to ďalších 15,5 mld. My jednoznačne navrhujeme transparentne zahrnúť jednoznačnú úroveň schodku štátneho rozpočtu aj schodku verejnej správy do jediného čísla, a to v § 1, pričom v texte môže byť uvedené, že sa skladá z dvoch rozdielnych častí. Zároveň chceme presadiť zníženie schodku štátneho rozpočtu a nadväzne aj verejných financií, a to z dnešných navrhovaných 5 % na 3,5 % hrubého domáceho produktu vrátane § 11, to znamená navrhnúť znížiť výdavky o 15,5 mld.

Ďalej, návrh zákona o štátnom rozpočte na budúci rok neobsahuje návrh plánovaného výsledku verejnej správy podľa metodiky Európskej únie, podľa maastrichtských kritérií. Navrhovali sme to doplniť a vo výbore pre financie, rozpočet a menu, pokiaľ to bude možné, tak bolo prisľúbené, že to bude doplnené.

Ďalší problém je, že plánované výsledky verejných financií skrývajú riziko vyššieho schodku, ako je uvádzaný v rozpočte, pretože nezahŕňajú predpokladané výsledky Slovenskej konsolidačnej agentúry, akciovej spoločnosti, ktoré jednoznačne patria do verejných financií. A tak ich vykazuje aj náš Štatistický úrad. Myslím, že by mali byť zaradené do verejných financií.

Ďalej je problém s Fondom národného majetku, lebo sa nedá s istotou určiť, že nenarastie zásadne schodok. Chýba tam jednoznačná tabuľka o očakávaných výdavkoch, z ktorej by bol zrejmý výsledok hospodárenia Fondu národného majetku na budúci rok. Môžeme vysloviť obavu až z rizika schodku do výšky 85,2 mld. korún, pokiaľ nebude zabezpečené, že to hospodárenie bude vyrovnané.

Navrhujeme tiež znížiť možnosť vlády poskytnúť značný objem záruk.

Takisto sa dá kritizovať že, nie sú rozpočtované reálne daňové príjmy po aktuálnych zmenách v daňových zákonoch. Ale to súvisí možno aj s časovým sledom ich prijímania.

A čo je tiež veľký problém, to, čo sa nazýva obligatórne výdavky, tak to nie sú len výdavky vyplývajúce zo zákona, ale sú tam aj prevádzkové náklady na energie. A nie je určite opodstatnený ich taký vysoký objem - až 74 % - z celkových výdavkov. Takisto je zaujímavé, že napriek zmenám v zákone o štátnej službe zostala tá kalkulácia rovnaká ako predtým, než sme urobili zásadné zmeny v zákone o štátnej službe, čiže nárast do 6,6 mld.

Myslíme si, že treba minimalizovať objem nárastu miezd vo verejnej správe. To neznamená nič iné, len to, že netreba rozširovať počty pracovníkov.

Ak sme nevyužili podporu reforiem na začiatku volebného obdobia, a teda ekonomických aj sociálnych reforiem, tak sme nevyužili ani celý priestor na podporu morálnej obnovy. Opakujem, navrhli sme urobiť kľúčové reformy rýchlo, razantne a dôsledne ale v tomto sme zostali sami. Preto sa naše cesty s vládnymi kompromismi rozišli. Tie kompromisy sú napr. v rozpočte v tom, že sa nezmenila štruktúra verejných financií a ani sa nejako neodstránila verejnosťou výrazne vnímaná korupcia, ktorá z vysokého prerozdeľovania vyrastá a pri tolerancii korupcie, samozrejme, mohutnie. Ja len zopakujem tie reformy, ktoré chýbajú: dôchodková, zdravotná, školská, poľnohospodárska. A je tu tá poloreforma verejnej správy, ktorá je drahšia oproti predchádzajúcemu stavu. Pamätám sa, ako sme v rokoch 1990 - 1992 robili maximum reforiem s minimálnou podporou verejnosti. V súčasnom volebnom období, naopak, vláda zlyhala v tom, že napriek veľkej pôvodnej podpore urobila minimum reforiem a premárnila jedinečnú historickú šancu na úspech reforiem.

Ja si myslím, že je potrebné obnoviť dôveru v reformy. A aj z toho dôvodu navrhujeme pri štátnom rozpočte zásadné zníženie verejných výdavkov, a to v oblastiach výdavkov na chod úradov, dotácií a transferov do podnikateľskej sféry a výdavkov na projekty, ktoré sú vo svetle deficitu a deklarovaných reforiem nepochopiteľné, ako sú výdavky na dostavbu národného divadla alebo výdavky na stavbu nových zdravotníckych zariadení. Takisto navrhujeme obmedziť tvorbu ďalších vládnych garancií.

Prečítam stručne naše pozmeňujúce návrhy.

Prvý - znížiť výdavky na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné vyrovnania o 5,9 mld., výdavky na tovary a ďalšie služby o 2,1 mld., výdavky na výskum a vývoj iný ako základný, teda aplikovaný o 0,5 mld., vo Všeobecnej pokladničnej správe znížiť výdavky na reformu daní a daňovej správy o 63 mil. a položku štátna pokladnica o 40,3 mil., čo je spolu asi 0,1 mld. V položke 04 Ekonomika, kde je spolu 44,9 mld., navrhujeme znížiť v poľnohospodárstve dotácie o 5 mld. a tu vo výskume a vývoji výdavky o 0,2 mld., znížiť v hospodárstve výdavky 813,6 mld. na podporu reštrukturalizácie o 0,7 mld. a znížiť vo Všeobecnej pokladničnej správe - nové úlohy ústredných orgánov - výdavky o 0,2 mld., znížiť v položke 06 Bývanie a bytová vybavenosť výdavky na výstavbu služobných bytov o 0,2 mld., znížiť v položke 07 Zdravotníctvo výdavky spolu 915 mil. na výstavbu a dostavbu zariadení o 0,3 mld., znížiť v položke 08 Rekreácia, kultúra a náboženstvo výdavky na novostavbu Slovenského národného divadla o 0,3 mld.

To je spolu 15,5 mld. Naším cieľom je tu znížiť plánovaný schodok z 5 % hrubého domáceho produktu na 3,5 % hrubého domáceho produktu.

Navrhujeme teda transparentne, a to je druhý návrh, vyjadrovať deficit štátneho rozpočtu a tým pádom v § 1 ods. 2 sa číslovka "37 mld." mení na číslovku "52,5 mld." A takisto sa mení číslovka deficitu verejných financií "36,837 5 mld." na "52,337 5 mld.".

Tretí návrh je - znížiť možnosť vlády poskytnúť značný objem záruk, v § 9 ods. 2 nahradiť číslovku "13 %", to je objem, do ktorého je umožnené vláde poskytovať záruky a garancie, na číslovku "3 %", čiže z "28,5 mld." na "6,6 mld.", pretože vládne záruky predstavujú vysoké riziko výdavkov v budúcich rokoch, menia sa na štátny dlh a, samozrejme, selektívne sa nimi naďalej podporujú len niektoré vybrané subjekty, čo znamená nerovnaké podmienky pre subjekty na trhu.

Ak v tom druhom návrhu navrhujeme transparentne vyjadriť štátny dlh len v § 1, tak ten 4. návrh je v § 11 ods. 5. Mal by potom znieť, že: "Suma prostriedkov získaných vydaním štátnych dlhopisov uvedených ods. 2 písm. d) a suma úveru čerpaná podľa ods. 4 písm. g) sú súčasťou schodku štátneho rozpočtu podľa § 1 ods. 2." Čiže bude to vyjadrené v jednom čísle.

To sú pozmeňujúce návrhy. Ja chcem poďakovať všetkým, ktorí podporili svojím podpisom podanie týchto pozmeňujúcich návrhov. Ja si myslím, že raz dôjde čas, keď práve k takýmto návrhom v záujme lepšieho chodu ekonomiky a nižšej korupcie príde. Ja znova zopakujem, že štátny rozpočet je priesečníkom hospodárenia vlády a zároveň zrkadlom chápania ekonomiky. Sme presvedčení, že napriek kompromisnému zlyhaniu reforiem a napriek zlým vyhliadkam na ich rýchlu a dôslednú obnovu a dokončenie sa reforiem jednoducho nemôžeme vzdávať. Nerobíme reformy kvôli reformám, ale kvôli našej vlastnej potrebe, aby sa zvýšila ekonomická výkonnosť krajiny a spokojnosť ľudí, aby ľudia dostali za svoje peniaze primeranú zdravotnú starostlivosť, aby mohli študovať, aby mohli slobodne podnikať. V tomto zmysle považujeme naše návrhy na zníženie výdavkov štátu a v súvislosti s tým zmenu chápania vzťahu politiky, ekonomiky a morálky za nevyhnutné.

Osobne musím povedať, že ak sa v štátnom rozpočte nezníži deficit, a to práve na úkor tých položiek, kde sa doslova plytvá, tak nebudeme môcť podporiť návrh štátneho rozpočtu. Ďakujem pekne.