M. Andel, podpredseda NR SR: Pán kolega, ďakujem vám za vaše vystúpenie.
Podľa § 27 ods. 8 o slovo požiadala pani ministerka. Nech sa páči, máte slovo.
B. Schmögnerová, ministerka financií SR: Ja som, pravdupovediac, nepožiadala o slovo, ale požiadala som pána predsedajúceho, že nebudem tu sedieť za predpokladu, ak sa budú opakovať vyjadrenia takého druhu, ako predniesol teraz pán poslanec Kozlík. Jednoducho, pán poslanec, zneužívate túto poslaneckú snemovňu na osobné urážky a to v žiadnom prípade nie som ochotná počúvať. Ďakujem. (Ruch v sále.)
M. Andel, podpredseda NR SR: Páni, prosím o kľud. Skutočne buďme džentlmeni. (Hlasy z pléna.) Priatelia, nemáte slovo. Ak niečo chcete, prihláste sa. (Neustále hlasy z pléna.) Pán kolega, vieš veľmi dobre, že podľa § 27 ods. 8 člen vlády alebo navrhovateľ, alebo spravodajca kedy chce, môže požiadať o slovo.
Teraz vystúpi v rozprave pán Pál Farkas za SMK. Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.
P. Farkas, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené dámy, vážení páni, schvaľovanie návrhu štátneho rozpočtu vždy a v každej demokratickej spoločnosti patrí medzi najvážnejšie a najdôležitejšie otázky, ktoré najvyšší zákonodarný orgán každoročne prerokováva. Príprava návrhu trvá celý rok, počas ktorej takpovediac pod taktovkou ministerstva financií sa na jednej strane zosumarizujú a hodnotia požiadavky, potreby rezortov a rozpočtových kapitol a na strane druhej sa hľadajú zdroje na vykrytie týchto zosumarizovaných a objektivizovaných požiadaviek. Prijatý štátny rozpočet v každej spoločnosti má významný vplyv na dotváranie celkového rámca ďalšieho vývoja hospodárstva a ekonomiky a má za úlohu zabezpečovať financie pre ďalšie nerušené fungovanie spoločnosti.
V našej transformujúcej sa ekonomike štátny rozpočet vytvára významnú časť celkovej hospodárskej klímy. Štátny rozpočet je hlavným nástrojom v rukách štátu na zabezpečenie a dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja hlavne v otázkach hospodárskej politiky. V tomto zmysle štátny rozpočet u nás zohráva oveľa významnejšiu úlohu než vo vyspelých trhových ekonomikách. Celkový podiel štátneho rozpočtu na dosiahnutej výške hrubého domáceho produktu je u nás oveľa vyšší a významnejší než u nich. Ale aj u nás už existujú markantné znaky poukazujúce na snahy smerujúce k postupnému znižovaniu takéhoto vysokého podielu. Preto aj z tohto hľadiska je veľmi dôležité, z akých národohospodárskych pozícií a trendov sa vychádza, či naznačené trendy sú reálne a vychádzajúc zo stupňa vyspelosti ekonomiky relevantné. Jedným hlavným poslaním štátneho rozpočtu o. i. musí byť snaha motivačne a rozvojovo pôsobiť na podnikateľské subjekty, na verejnú správu, na samosprávu a v neposlednom rade na správanie sa domácností.
Makroekonomické východiská, ktoré sú zapracované do návrhu štátneho rozpočtu na rok 2002, vychádzajú z aktualizovaného strednodobého finančného výhľadu na roky 2001 - 2004. Otázka v tejto súvislosti je iba tá, že tento výhľad do akej miery a hĺbky bude pozmenený...
M. Andel, podpredseda NR SR: Páni kolegovia, som povedal v tejto miestnosti sa nebude telefonovať. Hovoríme o štátnom rozpočte. Ďakujem. Prepáčte, nech sa páči.
P. Farkas, poslanec: Ďakujem. Otázka v tejto súvislosti je iba tá, že tento výhľad do akej miery a hĺbky bude pozmenený hospodárskou politikou nasledujúcej vlády. Veď musíme vychádzať z toho, že teraz prerokovaný návrh štátneho rozpočtu je pravdepodobne posledným návrhom tejto vládnej koalície, v takomto zložení. Samozrejme, týmto som nechcel naznačiť to, že takýto strednodobý finančný výhľad nie je potrebný, ba práve naopak, vždy som bol zástancom programového rozpočtovania, ktoré sa opiera o reálne koncepcie a makroekonomické východiská. Iba opierajúc sa o doterajšiu prax vládnej politiky v tejto otázke som naznačil svoje obavy vo vzťahu k akceptovateľnosti a realizovateľnosti...
M. Andel, podpredseda NR SR: Prepáč, Paľko. Pán minister, to platí tak o vás, ako aj o poslancoch. V tejto miestnosti sa netelefonuje.
P. Farkas, poslanec: Môžem pokračovať, pán predsedajúci? Ďakujem. Naznačené makroekonomické východiská rozpočtu môžeme hodnotiť ako ambiciózne, hlavne vo vzťahu k reálnemu tempu rastu hrubého domáceho produktu o 3,6 % v bežných cenách, ako aj vo vzťahu k priemernej miere inflácie okolo 6,7 %. Z analýzy ukazovateľov za predchádzajúce obdobie nám vychádza, že napriek tomu, že v roku 2001 už môžeme očakávať reálny rast hrubého domáceho produktu v bežných cenách okolo 2,6 - 2,9 %, v návrhu štátneho rozpočtu naznačený cieľ 3,6 % vo volebnom roku 2002, keď v októbri sa budú meniť vlády, sa skôr javia ako ambiciózne predsavzatie vlády. To isté potvrdzuje aj skutočnosť rokov 1999 a 2000, keď v roku 1999 reálny rast hrubého domáceho produktu bol na úrovni 1,9 % a v roku 2000 na úrovni 2,2 %. Teda dochádzalo v posledných rokoch k miernemu tempu rastu hrubého domáceho produktu, ale nie až k takému výraznému rastu, ako to návrh štátneho rozpočtu predkladá. Tým, samozrejme, nechcem naznačiť to, že tento cieľ je nesplniteľný, len som naznačil to, že doterajšie tempo reálneho rastu hrubého domáceho produktu u nás bolo miernejšie. Ďalej, vychádzajúc zo skutočností z predchádzajúcich období v poslednom roku vládnutia jednotlivých vlád u nás spomínané tempo reálneho rastu hrubého domáceho produktu bolo spravidla miernejšie než počas vládnutia, teda v nevolebnom roku.
Na strane druhej je potrebné spomenúť aj fakt, že nám chýbajú výrazné rozvojové impulzy, ktoré by vedeli výraznejším spôsobom rozhýbať našu ekonomiku, a doterajší prílev zahraničných investícií formou účinného kapitálu do našej ekonomiky je na splnenie tohto ambiciózneho cieľa ťažko dostačujúci. Ani úverová politika bánk sa oproti predchádzajúcemu obdobiu veľa nezmenila , aj napriek tomu, že niektoré banky boli privatizované zahraničnými bankami a niektoré z nich boli štátom aj oslobodené od úverov, ktoré pre nich boli nevýhodné. Samozrejme, išlo to na ťarchu štátneho rozpočtu a štátu. A právom sme od toho kroku očakávali, že sa zmení ich úverová politika vo vzťahu k podnikateľom. Je pravdou, že vládne úvery sú oveľa lacnejšie než pred rokom 1998, ale podnikateľské úvery, ktoré vo väčšej miere majú vplyv na rozvoj našej ekonomiky, zabezpečujú nové pracovné miesta, zvyšujú úroveň pridanej hodnoty, sú pre našich podnikateľov naďalej drahé a málo dostupné.
Aj programovaná priemerná miera inflácie na úrovni 6,7 % je podľa nášho posúdenia na hranici splniteľnosti. Na vývoj tohto ukazovateľa budú vplývať viaceré faktory. Jedným z nich bude zvýšenie spotreby domácností aj z dôvodu vyplácania dlhopisov Fondu národného majetku. A môžeme očakávať, že väčšia časť prostriedkov z predaja týchto dlhopisov pôjde do spotreby, čo môže vytvárať priamy tlak na roztočenie inflačnej špirály. Taktiež výrazný rozmach multinacionálnych veľkopredajní a supermarketov na Slovensku vytvára priestor na ďalšie zvyšovanie spotreby. A bude to spotreba krytá nie z produkcie našich výrobcov, ale vo väčšej miere z importu, čo vytvára priamy a nežiaduci tlak na našu zahraničnoobchodnú bilanciu. A v neposlednom rade musíme spomenúť aj fakt, že od existencie Slovenskej republiky iba raz a počas krátkeho obdobia sme mali úroveň inflácie pod 7 %. Tým, samozrejme, nechcem naznačiť, že takýto ukazovateľ nie je žiaducim, ale bude ťažko splniteľným. Ako oporný bod pri hodnotení môže nám tu poslúžiť fakt, že priemerná miera inflácie vlani bola 7,6 % a v roku 2000 bola 12 %. Teda dochádza k poklesu miery inflácie. Ale vychádzajúc aj zo spomenutého ďalšie znižovanie tohto ukazovateľa na úroveň 6,7 % sa nám javí ako ambiciózny, ale ťažko splniteľný cieľ.
Príjmy sú v návrhu štátneho rozpočtu rozpočtované v objeme 218,7 mld. Sk bez prostriedkov z jednotlivých programov z Európskej únie a bez celej čiastky, ktorú očakávame získať z privatizácie štátnych podnikov. Kvantifikácia príjmov charakterizuje rad rizík vývoja makroekonomického prostredia u nás. Okrem už spomenutého na predchádzajúcich schôdzach nášho parlamentu boli prijaté viaceré legislatívne normy, možno z pozitívnym dosahom na príjmovú stránku rozpočtu. Ale konečný efekt týchto parlamentom a vládou vykonaných krokov a opatrení je veľmi ťažko predvídateľný, veď presne ešte nemôžeme poznať dosah týchto opatrení na zmenu podnikateľského rozhodnutia a istotne bude potrebné počítať aj s tým, že k takýmto zmenám tu zákonite musí dôjsť.
Príjmová stránka návrhu štátneho rozpočtu dokumentuje aj to, že oproti predchádzajúcim rokom, keď dochádzalo k postupnému nárastu daňových príjmov na celkových príjmoch štátneho rozpočtu až vysoko nad úroveň 80 % celkových príjmov, v prerokovanom návrhu štátneho rozpočtu tento ukazovateľ bude už iba tesne nad úrovňou spomínaných 80 %. Ale na strane druhej však treba spomenúť fakt, že oproti rozpočtu na rok 2001 v jeho návrhu na rok 2002 dochádza k nárastu podielu tak celkových príjmov, ako aj daňových príjmov štátneho rozpočtu na hrubom domácom produkte. A buďme otvorení, vôbec nás to neteší.
Príjmová položka z DPH je rozpočtovaná sumou 82 mld. Sk, čo znamená 17-miliardový nárast oproti rozpočtu predchádzajúceho roka. Takýto nárast predstavuje podľa nášho posúdenia významné riziko v napĺňaní príjmov návrhu štátneho rozpočtu na rok 2002. Ide až o 26-percentný nárast, čo hodnotíme ako veľmi ťažko splniteľné. Je pravda, že občania vlastníci dlhopisov Fondu národného majetku, ktorým tieto dlhopisy budú vyplatené, budú mať vyššie príjmy a tieto príjmy väčšinou pôjdu do spotreby. Ale takýto programovaný nárast tejto daňovej položky ani táto skutočnosť nedokáže vykryť. Ďalej, podľa nášho posúdenia v priebehu roka nedochádzalo k žiadnej významnej novele zákona o DPH, ktorá by dokázala zabezpečiť vyššie príjmy do štátneho rozpočtu. Ďalším faktom je, že od existencie Slovenskej republiky iba v roku 1995, v roku 1999 a v roku 2000 bola z tejto daňovej položky rozpočtovaná suma splnená.
Keď hovoríme o príjmoch návrhu štátneho rozpočtu na rok 2002 a hlavne o daňových príjmoch, nemôžem nespomenúť našu nespokojnosť vo vzťahu k súčasným daňovým nedoplatkom, ktoré sú evidované na daňových úradoch. V tejto súvislosti musíme spomenúť prácu našej daňovej správy. Veď hlavným ukazovateľom efektívnosti tejto správy je stav a celková výška daňových nedoplatkov. Podľa nášho názoru reformu daňovej správy nie je možné úspešne uskutočňovať iba jednostranne, cestou centralizácie a zrušením počtu daňových úradov a centralizáciou riadiacich a rozhodovacích právomocí do rúk Daňového riaditeľstva. Organickou súčasťou spomenutej reformy musí byť snaha o celkové zvyšovanie efektívnosti, vyberania daní a maximálna snaha na zníženie daňových nedoplatkov. Žiaľ, skutočnosť je iná. Daňové nedoplatky od roku 1998 výrazne narástli, zo 40 mld. v roku 1998 na 63 mld. v roku 2000 a ešte výraznejšie v súčasnosti, v roku 2001. Veď výsledok za 1. polrok 2001 je alarmujúci, keď celkové daňové nedoplatky vzrástli oproti sume z konca minulého roka o ďalšie 3 mld. na sumu 67 mld. Sk.
Možno niektorí z vás, panie poslankyne, páni poslanci, pani ministerka, so mnou nesúhlasíte a poviete, že príčinou takéhoto nepriaznivého stavu nie je iba neefektívna práca našej daňovej správy, ale niečo iné. Áno, je pravda, máme viaceré nedostatky v našej legislatíve, ktoré úspešne využívajú niektorí nečestní podnikatelia. Tieto nedostatky je potrebné urýchlene riešiť, ale právom očakávame opodstatnené a faktmi a argumentáciou podložené návrhy od Daňového riaditeľstva, ktoré vychádzajúc z takéhoto nepriaznivého stavu by malo nás zasypať s návrhmi zákonov, ktoré smerujú k odstráneniu nedostatkov a deformácií našej daňovej správy.
Vážnym znakom kvality činnosti našej daňovej správy je, že narastá počet prípadov, keď daňový orgán nekonal vo veci vymáhania daňového nedoplatku, teda nezaslal ani výzvu na zaplatenie nedoplatku alebo konal oneskorene. O týchto skutočnostiach hodnoverne svedčia niektoré správy z kontrol Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré boli vykonané na niektorých daňových úradoch.
Prosím vás, vážené dámy, vážení páni, nehodnoťte moje slová ako útok na činnosť našej daňovej správy. Neútočím na nikoho, len som chcel poukázať na niektoré problémy, ktoré hodnotím ako veľmi vážne a už dávno existujúce, ktoré je potrebné vyriešiť. A možno na spôsob riešenia v niektorých otázkach mám iný názor. Mojou snahou je dospieť k tomu, aby sme mali účinnejšiu a efektívnejšiu daňovú správu, ktorá dokáže riešiť aj otázku daňových nedoplatkov.
Charakteristickým znakom výdavkovej časti návrhu štátneho rozpočtu na rok 2002 je rast výdavkov v nominálnom vyjadrení pri súčasnom poklese ich reálnej kúpnej sily. Výrazným negatívom návrhu je, že dochádza k vysokému podielu bežných výdavkov na celkových rozpočtovaných výdavkoch. Oproti schválenému rozpočtu na rok 2001 síce došlo k miernemu zníženiu takéhoto podielu, ale súčasný stav na úrovni 83 % je nepriaznivý. Znamená to, že kapitálové výdavky sú rozpočtované na nižšej neuspokojujúcej úrovni. Vo všeobecnosti môžeme poznamenať, že aj v prerokovanom návrhu rozpočtu naďalej pretrváva spotrebný charakter tvorby štátneho rozpočtu. Nízky podiel kapitálových výdavkov, samozrejme, nevytvára a negeneruje dostatok rozvojových impulzov pre podnikateľskú sféru a návrh rozpočtu potom v minimálnej miere ovplyvní ďalší rozvoj na trhu investícií. Na základe toho môžeme mať názor, že v roku 2002 výdavky štátneho rozpočtu budú skôr pôsobiť stabilizačne a v porovnaní s kapitálovými výdavkami v roku 2001 mierne rozvojovo.
Podľa nášho hodnotenia vari najrizikovejším bodom celého návrhu štátneho rozpočtu na rok 2002 je § 9. Podľa tohto ustanovenia bude možné schodok štátneho rozpočtu navýšiť o čiastku za vládou poskytnuté štátne záruky, za bankové úvery v podnikateľskej sfére a za dlhopisy vydané podnikateľom. Tento fakt každoročne kritizujeme, ale vôbec nedochádza k zlepšeniu situácie. Môžeme pozitívne hodnotiť aspoň to, že v tomto roku je už stanovená horná hranica týchto aktivít vlády vo výške 13 % rozpočtovaných príjmov. Ale aj tak podľa tohto ustanovenia návrhu bude možné schodok štátneho rozpočtu a celkových verejných financií zvýšiť o sumu okolo 15 mld. Sk, čo bude predstavovať celkový schodok vo výške vyše 52 mld. Sk, čo tvorí zhruba 5 % hrubého domáceho produktu. Takýto stav už vysoko prekračuje očakávanú úroveň deficitu štátneho rozpočtu a bude znamenať nárast zadlženia krajiny. Aj keď limit poskytnutých štátnych záruk za posledné obdobie už má klesajúcu tendenciu, napriek tomu narastá objem realizovaných záruk. Je veľkým nedostatkom, že poberanie štátnych záruk za bankové úvery podnikateľov sa neuplatňuje iba na rozvojové programy, ale v niektorých prípadoch aj na čiastočné riešenie už dlhšie pretrvávajúcich problémov, jednoduchšie povedané, na predĺženie agónie niektorých podnikov.
Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, napriek tomu, že existuje určitá napätosť tak na príjmovej, ako aj na výdavkovej strane návrhu štátneho rozpočtu na rok 2002, je možné v tomto návrhu nájsť aj určité rozvojové impulzy, čo môžeme hodnotiť pozitívne. Iste, nie sú až také markantné, aké by sa žiadali, ale vychádzajúc z existujúcich zdrojov, sú relevantné, ktoré budú pozitívne vplývať na ďalší ekonomický vývoj krajiny. Chcel by som niektoré z nich pomenovať. Významným takýmto rozvojovým impulzom je zabezpečenie finančného krytia požiadaviek súvisiacich s reštrukturalizáciou niektorých bánk. Keď už politické rozhodnutie bolo prijaté, v štátnom rozpočte sú zabezpečené prostriedky na vykrytie tejto reštrukturalizácie. Ďalej, do návrhu zákona o štátnom rozpočte je zapracované ďalšie zníženie daňového zaťaženia tak fyzických, ako aj právnických osôb. Včera sme odsúhlasili tento návrh, teda bude platiť takýto stav. Ďalej, impulzom je vyčlenenie zaujímavého balíka finančných prostriedkov na ďalšie budovanie infraštruktúry a priemyselných parkov, ďalej, nárast kapitálových výdavkov jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu. Ďalším takýmto impulzom je vyčlenenie dostatočného objemu finančných prostriedkov na spolufinancovanie projektov, na ktorých sa spolupodieľa Európska únia, alebo vyčlenenie nemalého balíka finančných prostriedkov na ďalšiu výstavbu diaľnic a v neposlednom rade poskytnuté prostriedky na podporu a rozvoj bytovej výstavby u nás.
Môžeme mať názor, že uvedené rozvojové impulzy a aktivity budú v pozitívnom smere vplývať na rozvoj našej ekonomiky a hospodárstva. Isteže. Je možné položiť otázku, či sú dostačujúce na vykrytie všetkých požiadaviek, ktoré s tým súvisia. Môžeme na to odpovedať, že nie. Veď naša ekonomika sa nachádza na zložitej ceste svojho vývoja. Postupne sa transformuje na schopnejšiu a výkonnejšiu ekonomiku, potrebovala by výraznejšiu finančnú podporu z prostriedkov štátneho rozpočtu, ale existujúce zdroje, žiaľ, nie sú dostačujúce na vykrytie všetkých opodstatnených a očakávaných požiadaviek. Môžeme rozdeliť iba toľko, koľko na rozdelenie máme. Ide nám o to, aby sme ich rozdelili správne a dobre.
Vážené dámy, vážení páni, podľa hodnotenia Strany maďarskej koalície aj predložený návrh štátneho rozpočtu poukázal na niektoré problémové okruhy v našej rozpočtovej politike, ktoré v najbližšom období bude potrebné odstrániť. Na niektoré sme poukázali s úprimnou snahou a so záujmom ich riešiť. Niektoré sme vymenovali z dôvodu, aby pri tvorbe návrhu rozpočtu na nasledujúci rok sa s nimi dalo počítať. Naša snaha nesmerovala ku kritike, ale smerovala k vymenovaniu a hodnoteniu iba niektorých stránok návrhu štátneho rozpočtu hlavne z makroekonomického hľadiska s predsavzatím dosiahnuť nápravu v problémových bodoch. Moji kolegovia z poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície budú ešte, samozrejme, hovoriť aj o ďalších stránkach, otázkach súvisiacich s návrhom štátneho rozpočtu, budú hodnotiť jednotlivé kapitoly a budú predkladať aj konkrétne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Všeobecne je možné vychádzať z tézy, že v budúcom období bude potrebné návrh štátneho rozpočtu tvoriť takým spôsobom, aby štátny rozpočet plnil stabilizačnú úlohu pre rozvoj hospodárstva krajiny a aby niektoré kapitoly štátneho rozpočtu neboli iba zdrojom rozdeľovania lacných peňazí. V tomto smere, iste, zavedenie štátnej pokladnice bude pôsobiť pozitívne a optimalizujúco na niektoré rozpočtové vzťahy, pričom však sa nedá očakávať, že sa zmení všetko samo od seba. Naďalej bude potrebné pripravovať ďalšie právne normy a všeobecne právne predpisy smerujúce k vytvoreniu priaznivejšieho, transparentnejšieho a tvorivejšieho ekonomického prostredia u nás. Bude potrebné naďalej zdokonaľovať náš právny systém. Zákonite musí dôjsť k neodložiteľným a pozitívne pôsobiacim zmenám aj vo fiškálnej politike, ktoré budú smerovať k stabilizácii vzťahov v našom hospodárstve. Strana maďarskej koalície je pripravená spolupodieľať sa na tomto tvorivom procese.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, poslanci Strany maďarskej koalície aj v zmysle tu povedaného v zásade podporia prerokovaný návrh štátneho rozpočtu na rok 2002. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
M. Andel, podpredseda NR SR: Pán predseda, ďakujem vám za vaše vystúpenie.
S faktickou poznámkou chcú vystúpiť traja poslanci. Uzatváram možnosť ďalších prihlášok.
Ako prvý má slovo pán poslanec Delinga. Nech sa páči.
P. Delinga, poslanec: Ďakujem za udelenie slova. Pán predseda finančného výboru, ja s vami absolútne súhlasím, najmä s tou 20-minútovou kritikou súčasného návrhu štátneho rozpočtu. Ja zdieľam ten názor, čo zdieľaš aj ty. Ja som toho istého názoru, že inflácia je nadnesená, že príjmy do štátneho rozpočtu z daní sú nadnesené. Len mám jednu zásadnú otázku na teba. Finančný výbor a ty ako jeho predseda ste mali krásnu možnosť vo finančnom výbore schváliť návrhy, ktoré išli z ostatných výborov, odporučiť ich plénu, ste mali jasnú možnosť zmeniť filozofiu tohto štátneho rozpočtu tak, aby za 200 mld. korún bolo viac tých impulzov prorozvojových, ktoré sú v nákladovej položke. A nestalo sa tak. Čiže je to trošku povrchnejšie, to ma predsa len bolí.
A druhá vec. Chcem sa opýtať teba, vážený pán predseda. Je tu vážny rozpor na schodok štátneho rozpočtu pre budúci rok medzi stanoviskom NKÚ a tým, čo predložila vláda. Veľmi by ma zaujímal tvoj postoj ako predsedu finančného výboru, kto má pravdu, pretože finančný výbor je rozhodujúca inštitúcia v tomto parlamente, aby zásadne povedala, či vykázaný schodok štátneho rozpočtu pre budúci rok je to, čo je dané vo vládnom návrhu, alebo či má pravdu predseda Najvyššieho kontrolného úradu. K tomu by som veľmi rád počul tvoje stanovisko.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Jasovský.
J. Jasovský, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja by som sa rád opýtal pána poslanca Farkasa, či existuje aj iná možnosť pre Stranu maďarskej koalície, ako podporiť tento rozpočet. Keby hneď ten rozpočet bol ešte horší alebo keby sme si o ňom hovorili pravdivo, máte možnosť nepodporiť návrh zákona o štátnom rozpočte? Veď nemáte. To znamená, že tie vaše slová, bohužiaľ, musím brať na ľahkú váhu, hoci si vážim váš klub, ktorý tu zvykne sedávať. Dnes neviem, čo sa stalo, ale tlieskal vám len jeden samojediný poslanec. Veľmi ťažko sa vám, pán predseda, poslanec alebo zástupca klubu, hľadali slová, ktorými by ste hovorili o pozitívach tohto rozpočtu. Je to prirodzené. Tých pozitív je tam hľadať veľmi ťažké. Ja nepoznám vaše profesijné zaradenie, neviem, čo ste robili predtým, ale, isteže, ako predseda výboru pre financie, rozpočet a menu ste mali ťažkú situáciu. Ale treba povedať, že celá skladba tohto rozpočtu je veľmi zlá, je veľmi mizerná, je to len určité lepenie dier, cez ktoré fučí para tohto štátu. A tej pary je už strašne málo.
Ak hovoríte o pozitívach, ja som si preštudoval aj stanoviská Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení a preštudoval som si takisto aj stanoviská ďalšie, stanoviská Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky. A tam sú písané veľmi ťažké slová. A to sú predsa partneri vlády. A my ako parlament by sme mali asi zobrať do úvahy stanoviská všetkých troch partnerov, vlády, asociácie a konfederácie. Ale my tu hovoríme len o vládnom návrhu zákona. A vy, pán predseda finančného výboru, ste mali povedať aj o stanoviskách tých dvoch ďalších partnerov, lebo my ako parlament by sme mali byť nad nimi a mali by sme sa k tomu vyjadrovať. Ak Asociácia zamestnávateľských zväzov píše, že návrh rozpočtu nezabezpečuje podporu programového vyhlásenia vlády a že teda nedôjde k reštrukturalizácii ani k dynamizácii ekonomiky, o čom potom hovoríme dnes?
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán Jasovský.
Chcel by som upozorniť, že pán predseda vystupoval nie ako predseda výboru, ale za Stranu maďarskej koalície.
Slovo má pán poslanec Hofbauer.
R. Hofbauer, poslanec: Pán poslanec, mohli by ste spresniť medzi tými pozitívami, ktoré ste uvádzali, čo ste mysleli pod tým: rozvoj priemyselných parkov, rozvoj dopravnej a technickej infraštruktúry a výstavba diaľnic. Nepodarilo sa mi to totiž dešifrovať, z čoho sa majú budovať priemyselné parky, keď na to nedisponuje vláda ničím a obce a mestá už vôbec ničím. Kde sa majú tie priemyselné parky budovať, keď v tomto štáte nie sú dobudované infraštruktúrne siete, predovšetkým diaľnice a vysokokapacitné železnice a cesty? Máte predstavu ako predstaviteľ Strany maďarskej koalície, že do oblasti Veľkého Krtíša a Modrého Kameňa sa budú valiť záujemcovia o priemyselné parky za stavu dopravnej infraštruktúry takej, aká sa tam nachádza? A keď ste sa zmieňovali o pozitívnom dopade zámeru budovania diaľnic na základe rozpočtu, máte predstavu odkiaľ sa zoberú finančné prostriedky, keď v rozpočte nie sú a zahraničné investičné zdroje finančných domov nebudú ochotné požičať a poskytnúť úvery? Táto vláda základné imanie tohto štátu prehajdákala a rozdala a nemá materiálne a hmotné krytie ako garant na úvery. Banky sú v cudzích rukách, strategické podniky sa odovzdávajú do cudzích rúk, vo vlastníctve tohto štátu vlastne nezostáva nič. Tak čo má byť protigaranciou údajným zahraničným úverom, ktoré by sa mali získať? Rád by som počul váš názor ako predsedu nie Strany maďarskej koalície, ale ako predsedu príslušného výboru.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Na svojich predrečníkov chce reagovať pán poslanec Farkas. Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.
P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Žiaľ, sú to také otázky, ktoré by mali smerovať nie smerom k výboru pre financie, rozpočet a menu, lebo ten adresát by mal byť iný. Výbor pre financie, rozpočet a menu netvorí návrh štátneho rozpočtu, iba prerokúva návrh štátneho rozpočtu, všetky prijaté návrhy z ostatných výborov. A podľa môjho hodnotenia výbor pre financie, rozpočet a menu prijal také návrhy, ktoré sú splniteľné, ktoré dostali potrebný počet hlasov či potrebnú podporu vo výbore pre financie, rozpočet a menu.
Na margo toho iba by som chcel poznamenať, že, samozrejme, keby sme chceli tvoriť štátny rozpočet ináč alebo z iného zorného uhla sa na to pozrieť, dalo by sa to aj iným spôsobom. Keby to tvoril výbor pre financie, rozpočet a menu, možnože tá vnútorná väzba, tá vnútorná skladba by bola úplne iná, ale na jednej strane sú zdroje a na strane druhej zase požiadavky. Vždy treba vychádzať z existujúcich zdrojov a z relevantných požiadaviek. Práve preto som vystupoval, ako som vystupoval. Ja si myslím, že nikto odo mňa neočakával ako od predstaviteľa tejto vládnej koalície, že budem robiť chválospevy na návrh štátneho rozpočtu, bez ohľadu na to, aký je, tak ako sme boli zvyknutí z predchádzajúceho obdobia. Veď vaši kolegovia v predchádzajúcom volebnom období tu jednotlivo vystupovali a robili chválospevy na predkladaný návrh štátneho rozpočtu. Ja nič iné som nechcel, len reálnym okom pozrieť na návrh štátneho rozpočtu a povedal som od srdca, ako som to cítil. A som otvorený na ďalšiu diskusiu.
Pokiaľ ide o niektoré rozvojové programy, ja som vymenoval, hľadal som tie rozvojové programy v návrhu štátneho rozpočtu. A to sú existujúce zdroje, o ktorých som hovoril. Všetky zdroje sú zapracované do návrhu štátneho rozpočtu a mohli ste si ich nájsť, keď ste to prelistovali. Čaká na nás nie jednoduché obdobie. A práve preto, aby sme zvládli toto obdobie, k tomu potrebujeme prijať takýto štátny rozpočet, ktorý bude ešte vylepšený s prijatými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Ďakujem vám.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán predseda.
Podľa § 27 ods. 8 o slovo požiadala pani ministerka. Pani ministerka, nech sa páči, máte slovo.
B. Schmögnerová, ministerka financií SR: Ja by som veľmi rada reagovať na vystúpenie... (Ruch v sále.)
M. Andel, podpredseda NR SR: Pani ministerka, nech sa páči, máte slovo.
B. Schmögnerová, ministerka financií SR: Pán predseda výboru, ak dovolíte... Počkám chvíľočku, myslím, že nezaregistroval ešte. Môžem poprosiť o pozornosť, pán predseda výboru?
M. Andel, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, ak budeš taký dobrý.
B. Schmögnerová, ministerka financií SR: Keďže ste vystupovali ako predseda klubu SMK, dovoľte, aby som na jednu časť vášho vystúpenia zareagovala. Nepochybne budem neskôr reagovať aj na ďalšiu. Vyjadrovali ste svoj názor, zrejme i názor poslaneckého klubu Strany maďarskej koalície. Chcem zároveň zareagovať na to i preto, že som nemala možnosť včera byť pri predkladaní zákona o daňových orgánoch do druhého čítania a je pravdepodobné, že možno zajtra bude táto poslanecká snemovňa hlasovať o tomto zákone. Zároveň dovoľte, aby som vás oslovila aj ako predsedu gestorského výboru pre rozpočet, financie a menu. Škoda, že sme nemali dostatok času. Tým zrejme vždy treba hľadať určitý podiel aj na strane jednej, aj na strane druhej, aby sme sa zaoberali aspoň raz komplexnejšie reformou daňovej správy.
Keby bol výbor i vy, pán predseda, keby ste boli podrobnejšie informovaný o reforme daňovej správy, ktorú realizujeme dva roky, určite by ste neboli zredukovali svoj kritický pohľad na efektívnosť daňovej správy iba na otázku rušenia či nerušenia daňových úradov. Zároveň by som chcela povedať, že nie sú to daňové úrady, ktoré pripravujú daňové zákony. Prirodzene, túto kompetenciu má ministerstvo financií a je povinné vychádzať aj zo skúseností daňových úradov a o to sa skutočne aj usilujeme.
Reforma daňovej správy dostáva sa do svojej, možno dneska už povedať, možno druhej, tretej fázy. Závisí to od toho, ako tieto fázy boli vymedzené. Vychádzali sme pritom zo snahy, aby sa slovenská daňová správa v roku vstupu do Európskej únie dostala zhruba aspoň v tých základných črtách na úroveň daňových správ členských štátov Európskej únie. Európska únia, resp. jej komisia pred niekoľkými rokmi pripravila určitý súhrn blueprintov, ktoré by mala každá daňová správa kandidátskeho štátu pred vstupom do Európskej únie splniť. Je ich 11 a aj slovenská daňová správa vypracovala rozdielovú analýzu, ktorá spočíva v tom, že porovnávame súčasný stav v daňovej správe s tými zámermi, ktoré sú explicitne vyjadrené v blueprintoch. A zároveň sme aj vyjadrili ciele, ktoré sa konkretizovali aj do istého časového harmonogramu, čo treba urobiť, aby sme tieto rozdiely prekonali. Preto reforma daňovej správy je komplexná, vláda o nej rokovala, ale napriek tomu, že rokovala, možno neskôr sa priebežne táto reforma aj realizuje. Zahrnuje skutočne veľmi komplexný pohľad na daňovú správu cez procesy organizačných zmien, vzdelávania, cez snahu vytvárať podmienky pre dobrovoľné plnenie daní, cez posilňovanie autonómie daňovej správy. Možno dotknem sa tohto bodu, že nie je to minister financií, ktorý menuje a odvoláva riaditeľov daňových úradov, ale táto kompetencia je v plnej gescii generálneho riaditeľa daňovej správy.
Súčasťou, ako som uviedla, tu bola aj zásadná organizačná zmena Daňového riaditeľstva, ktoré ešte poznáte podľa starého názvu Ústredné daňové riaditeľstvo. Môžem povedať, že do zmeny Daňové riaditeľstvo neplnilo v žiadnom prípade tie úlohy, ktoré sa od moderného daňového riaditeľstva v štátoch Európskej únie čakajú. V žiadnom prípade tu nejde o centralizáciu rozhodovacích právomocí Daňového riaditeľstva, ale ide tu o presné rozdelenie kompetencií, čo majú robiť daňové úrady a čo má robiť Daňové riaditeľstvo. Daňové riaditeľstvo je predovšetkým zodpovedné za otázky metodického charakteru, za otázky stratégie celkového rozvoja daňovej správy, za otázky zefektívňovania daňovej správy. Tomu sme prispôsobili aj štruktúru Daňového riaditeľstva a pracovísk Daňového riaditeľstva, ktoré sú v tejto chvíli v jednotlivých krajských mestách alokované. Pripravujeme postupne, tak ako bola reforma daňovej správy aj prerokovaná vo vláde, zásadné materiály, ktoré, treba otvorene povedať, nikdy tu neexistovali, nikdy sa daňová správa a Daňové riaditeľstvo nezaoberalo stratégiou vymáhania, stratégiou kontroly. Dosiaľ tu neexistovali inštitúty, ako je komplexná správa daní, komplexná kontrola, nevedeli sme ani vôbec, čo to je analýza rizík. Sú to nové metódy, nové postupy, ktoré sme začali realizovať.
Súčasťou je tu aj vytváranie niektorých inštitucionálnych predpokladov na realizáciu zlepšenia výberu daní. A medzi ne patrí aj zriadenie útvaru, ľudovo nazývaného daňové polície. Môžeme povedať, že aj v tomto prípade, aj v prípade zriadenia daňového úradu pre veľké daňové subjekty sme sa o. i. inšpirovali, čo vám môže byť blízke, skúsenosťami z Maďarskej republiky. Aj skúsenosti z Maďarskej republiky nás vedú k tomu, ale nielen tieto, že je nevyhnutné pristupovať k redukcii daňových úradov. Priemerne veľký daňový úrad v Maďarskej republike dosahuje okolo 275 zamestnancov, je tam asi 27 daňových úradov, v Slovenskej republike sme mali 108 daňových úradov a máme daňové úrady ešte dodnes pod 20 ľudí. Ak si uvedomujeme, že daňový úrad musí komplexne vykonávať činnosti správy, vymáhania, kontroly, exekúcie, informovania, určite mi dáte na pravdu, že 20 ľudí v daňovom úrade toto robiť nemôže. Preto aj zákon, ktorý sme pripravili, zahrnuje o. i. aj redukciu daňových úradov. Ale zopakujem, že tu nejde o to, že sa rušia daňové úrady v niektorých mestách. Daňový úrad tam zostane, ale bude to pracovisko. O čo príde príslušné mesto, je, že príde riaditeľ daňového úradu o svoje riaditeľské miesto, ale zostáva, samozrejme, pracovať ďalej v daňovej správe.
A ak skutočne chceme naplniť daňové príjmy budúceho roku, ja som veľmi otvorene hovorila aj o rizikách, ktoré tu sú spojené. Je potrebné pokračovať aj v reforme daňovej správy. Sú to aj keď nie celkom spojené nádoby, ale určité isté prepojenie tu je, pretože celé naše zámery napĺňania daňových príjmov sa realizujú cez daňovú a colnú správu. A práve preto je skutočne dôležité, aby sme boli dobre informovaní o zámeroch daňovej správy a nesnažili sa hádzať isté polienka pod nohy, pretože potom je nekonzistentné na jednej strane kritizovať daňové príjmy, resp. reálnosť či nereálnosť ich naplnenia a na druhej strane nevytvárať predpoklady na to, aby sme ich napĺňali. Máme určité ambície. Tieto ambície, či budeme tu my sedieť alebo bude tu sedieť niekto iný, budú sa musieť naplniť. Rozdiel je, či ich naplníme skôr alebo neskôr. A bude to na našu vlastnú škodu, ak ich naplníme neskôr. Preto by som bolo veľmi rada, aby sme aj v prípade ďalšieho kroku reformy daňovej správy, ktorá je tak dôležitá aj z hľadiska štátneho rozpočtu, dokázali nájsť schodné riešenie. Ďakujem.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem.
S faktickou poznámkou dvaja poslanci a jedna poslankyňa chcú vystúpiť. Ďakujem. Uzatváram možnosť.
Ako prvý má slovo pán poslanec Farkas. Nech sa páči.
P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážená pani ministerka, veľmi nerád reagujem na vaše vystúpenie, ale, žiaľ, musím, veď ste vy reagovali na moje vystúpenie prakticky takým tónom, akoby som bol iba tvrdým kritikom v činnosti našej daňovej správy. Ja som iba naznačil, že hlavným ukazovateľom efektívnosti každej daňovej správy je stupeň vymáhania daňových nedoplatkov. Ja som iba poukázal na to, že od roku 1998 daňové nedoplatky narástli enormným spôsobom zo sumy 40 mld. na úroveň 67 mld. Som poukázal na to, že, áno, som zástancom reformných procesov v našej daňovej správe, ale tieto reformné procesy sa nedajú uskutočňovať iba jednostranne, centralizáciou rozhodovacích a riadiacich právomocí do jedného centra. Organickou súčasťou tejto reformy musia byť aktivity, o ktorých ste aj vy hovorili vo vzťahu k daňovým nedoplatkom, a v tejto oblasti búchame do otvorených dverí. Vždy som bol podporovateľom takýchto aktivít, ale, žiaľ, na pôde Národnej rady sme sa stretávali iba s návrhmi zákonov, ktoré väčšinou sa dotýkali iba tých právomocí, o ktorých som hovoril. Ďakujem.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Jasovský.
J. Jasovský, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja tiež nerád reagujem na pani ministerku, ale niekedy treba, nerád preto, lebo nerád sa nechávam emotívne ovplyvňovať a pani ministerka má prejavy, ktoré priamo evokujú takého vystúpenie. Tu treba povedať, že táto vláda začala vládnuť veľmi zle hneď v úvode tým, že zabíjala čas, zabíjala čas a zabíjala odborníkov. Pol roka sa babrať s čiernymi knihami bol trestuhodne premrhaný čas.
Keď som pracoval vo funkcii ministra, moji najbližší spolupracovníci boli napr. zo strany KDH, to bol riaditeľ kabinetu ministra, riaditelia sekcií boli napr. z SDĽ a z ďalších politických strán, ale boli to špičkoví odborníci. Pána ministra Palacku som upozornil, nevyhoďte ich, pretože on ich vyhodil na tretí deň, budete stratený bez takýchto ľudí.
A vy dnes plačete, že nemáte, pani ministerka, čas na prerokovanie tohto zákona. Preboha, kto si má vytvoriť priestor na prerokovanie vládneho zákona o štátnom rozpočte, ak nie vy. Veď ste sa s ním mohli zabávať od júna tohto roku. O fondoch rozprávate, ja tu počúvam minimálne rok a zákon o rušení fondov ešte stále nie je dotiahnutý. Čo to máte za riadiacu činnosť, akú to máte riadiacu prácu? Stále z ministerstva financií nám chodia sem nedokonalé zákony, ale vždy sme nútení, aby sme ich schvaľovali v skrátenom legislatívnom konaní. To o čomsi svedčí, o akejsi práci to svedčí.
Pýtam sa dnes a ja sa musím opýtať: Prečo sa bojíte televízie, aby tu bola Slovenská televízia, prečo nám vnucujete názor, že by sme porušili akýsi zákon o voľbách do vyšších územných celkov? Veď, preboha, nech nevystúpia tí dvaja za nás, ktorí kandidujú na predsedov vyšších územných celkov, a tí traja alebo koľkí, ktorí sú za koalíciu. Aký je v tom problém? Ale my by sme vôbec nemuseli ísť do kampane, keby ľudia trošku počuli, ako vyzerá tento zákon o rozpočte. O čom sa zabáva dnes táto vláda rok pred voľbami? Nemali ste náhodou na rokovaní kauzy Mečiarovej vlády? Znovu to vyťahujete? Robte radšej niečo poriadne.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Slovo má pani poslankyňa Podhradská.
M. Podhradská, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pani ministerka, aj reakcia pána poslanca Farkasa na vaše vystúpenie vás mohla presvedčiť, že menej je niekedy viac. A možno ste si mohli odpustiť vašu reakciu na jeho vystúpenie v rozprave. Naopak, myslím si, že ste mali oceniť to, že sa snažil veľmi kulantným spôsobom zakryť nedostatky tohto štátneho rozpočtu a v podstate vás podržať. Napriek tomu všetkému musím konštatovať, že ten, kto ho veľmi pozorne počúval, musel dospieť k názoru, že síce trochu inou cestou, ale predsa len pán Farkas dospel k tým istým číslam napr. vo vzťahu k predpokladanému deficitu štátneho rozpočtu, aké tu spomenul pán poslanec Kozlík vo svojom vystúpení. Takže to sú naozaj pozoruhodné súhry.
Ale ešte jednu vec by som chcela zdôrazniť. Pán poslanec Farkas povedal napr. aj to, že tento štátny rozpočet má veľmi ambiciózne ciele, ale, žiaľ, tak ako to on môže hodnotiť, sa mu zdá, že sa tieto ambiciózne ciele nenaplnia. Aj takýmto spôsobom sa dá povedať, že tento štátny rozpočet nie je dobre pripravený.
A keď už hovoríme o časovom hľadisku: Koľko máte času na to, aby ste pripravili zákon o štátnom rozpočte na budúci rok, koľko ste venovali pozornosti tomuto zákonu?... Žiaľ, spomeniem napr. len taký paradox, že predkladáte do parlamentu návrh zákona o zrušení štátnych fondov a súčasne predkladáte vládny návrh zákona o ochrane pamiatkového fondu, kde počítate s tým, že napr. Štátny fond kultúry Pro Slovakia bude existovať aj v roku 2002. Opakujem, je to vládny návrh zákona. Takže pravá ruka nevie, čo robí ľavá ruka. Asi takto pracuje súčasná vláda.
A keď už hľadáme pozitíva v tomto štátnom rozpočte, ja si myslím, že tento štátny rozpočet má jedno pozitívum, nesporne ho má, a síce je to fakt, že je to posledný rozpočet tejto vládnej koalície.