P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem pani ministerke za uvedenie návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2002.

Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením zo 17. októbra požiadala Najvyšší kontrolný úrad, aby predložil

stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2002,

ktoré ste dostali ako tlač 1241.

Prosil by som teraz pána predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky Jozefa Stahla, aby uviedol stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2002. Pán predseda, máte slovo.

J. Stahl, predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR: Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, Národná rada, tak ako bolo povedané, uznesením požiadala Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky o predloženie stanoviska k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2002.

Najvyšší kontrolný úrad požadované stanovisko vypracoval pre potreby Národnej rady podľa § 5 ods. 2 zákona o Najvyššom kontrolnom úrade v znení neskorších predpisov. Opiera sa najmä o vlastné poznatky z kontrolnej činnosti, o analýzu materiálov vlády Slovenskej republiky, ministerstiev, ostatných ústredných orgánov, správcov jednotlivých kapitol, ako aj o informácie Národnej banky Slovenska.

Najvyšší kontrolný úrad konštatuje, že návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2002 bol v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 106/1999 Z. z. o hospodárskom a sociálnom partnerstve prerokovaný v Rade hospodárskej a sociálnej dohody Slovenskej republiky, pričom Rada nedospela k dohode.

Ekonomické východiská, ktoré Ministerstvo financií Slovenskej republiky zohľadnilo pri tvorbe návrhu štátneho rozpočtu na rok 2002, vychádzajú z postupného zvyšovania reálneho tempa rastu hrubého domáceho produktu a znižovania miery inflácie na predpokladanú úroveň 6,7 %. Celkový ekonomický vývoj je však stále deformovaný vysokou mierou nezamestnanosti. Táto je spolu s rizikovým vývojom obchodnej bilancie najdôležitejším vnútorným ekonomickým faktorom znižujúcim dynamiku a stabilitu konsolidácie verejných financií.

V návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2002 sa rieši aj prechodné financovanie vyšších územných celkov. V kapitole Všeobecná pokladničná správa bola vytvorená rezerva vo výške 465 mil. Sk, ktorá má byť na tento účel vo forme preddavkov do 15. januára roku 2002 uvoľnená. Vyššie územné celky s týmito prostriedkami budú hospodáriť do schválenia svojho rozpočtu, najneskôr do 31. marca roku 2002. Poskytnuté preddavky budú zúčtované so schváleným rozpočtom vyšších územných celkov. V návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2002 tým nie sú zohľadnené komplexné zmeny vyplývajúce z reformy štátnej správy a samosprávy.

K príjmom štátneho rozpočtu. V návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2002 sú celkové príjmy rozpočtované sumou 219 mld. Sk. Ich medziročný nárast činí 38,4 mld. Sk, t. j. 21,3 %. Proces tvorby štátneho rozpočtu na rok 2002 prebiehal v období, keď neboli schválené zákony súvisiace s transformáciou štátnych fondov a zákony súvisiace so zriadením a presunom kompetencií na subjekty územnej samosprávy.

Najväčší nárast predstavuje rast daňových príjmov, t. j. o 21,7 mld. Sk. Na účinnosť výberu daní má vplyv vytvorenie legislatívneho prostredia, ktoré by malo byť stabilné, jednoduché a jednoznačné. Jedným z dôvodov nárastu daňových nedoplatkov je práve zložitá a nejednoznačná legislatíva. Súčasný proces transformácie ekonomiky je sprevádzaný veľkým počtom prijímaných noviel, ich aplikovanie je komplikované pre správcov daní, ale aj pre podnikateľské subjekty.

Legislatívne zmeny daňových zákonov smerované k znižovaniu daňového zaťaženia právnických a fyzických osôb, ale aj zmeny v organizačnom usporiadaní daňovej správy skôr zvyšujú riziko naplnenia jednotlivých daňových príjmov.

Dôležitým prvkom efektívnej daňovej správy je funkčný informačný systém. Kvalita súčasného informačného daňového systému, tzv. APV DIS napriek určitým zlepšeniam negatívne ovplyvňuje efektívnosť správy daní. Doposiaľ neexistuje ani veľmi potrebné prepojenie daňového a colného informačného systému, najmä z hľadiska kontroly vývozov, ktoré sú oslobodené od dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní.

Kontrolné poznatky Najvyššieho kontrolného úradu ukazujú, že vzhľadom na nepriaznivú situáciu v podnikateľskej sfére stúpa počet stratových podnikov. Vzhľadom na nedostatočnú finančnú disciplínu stúpa prvotná a druhotná platobná neschopnosť. Vzhľadom na existenciu daňových únikov z tzv. šedej ekonomiky je potrebná zvýšená miera opatrnosti pri rozpočtovaní práve tejto dane.

Jedným z predpokladov riešenia platobnej neschopnosti je dôsledné uplatňovanie konkurzného konania a mechanizmu bankrotov. Z dôvodu pretrvávajúceho zdĺhavého priebehu kontrolných konaní a nízkej výnosnosti uspokojovania pohľadávok veriteľov, medzi ktorých patria aj daňové úrady, často ako majoritní veritelia, zaradil Najvyšší kontrolný úrad do kontroly aj túto oblasť. Jej cieľom je podrobnejšie analyzovať uvedené príčiny a zaktivizovať daňové orgány pri uplatňovaní svojich veriteľských práv, a tým zvýšiť príjmy štátneho rozpočtu a zamedziť rastu daňových nedoplatkov. K 30. júnu tohto roka predstavovali nedoplatky na tejto dani a sankciách spolu 10,764 mld. Sk a medziročne vzrástli o 869 mil. korún.

Rizikom naplnenia príjmov tejto dane je aj legislatívna úprava ustanovenia § 35 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov umožňujúca úľavu na dani formou daňového úveru, najmä pri investovaní vo veľkých podnikateľských subjektoch.

Ani v priebehu tohto roka neboli uskutočnené také zmeny, ktoré by znamenali výrazný obrat v upevňovaní finančnej disciplíny. Najvyšší kontrolný úrad opätovne upozorňuje na faktory, ktoré môžu pozitívne ovplyvniť plnenie rozpočtovanej výšky daňových a colných príjmov. Tieto spočívajú v prijatí legislatívnych a organizačných opatrení pri povoľovaní podnikateľskej činnosti a vedení registra podnikateľov, v dôslednejšom postihovaní a pružnejšom riešení podozrení z trestnej činnosti vo finančnej sfére - tu je tiež podpora z našej strany, realizovať pripravovaný špecializovaný daňový útvar s vyšetrovacími kompetenciami -, ďalej, v zlepšení verejnej kontroly neplatičov, v obmedzení poskytovania daňových úľav, v zlepšení kvality daňového informačného systému a jeho prepojení na colný informačný systém, na katastre nehnuteľností a evidenciu motorových vozidiel, v skvalitnení práce daňových a colných orgánov pri správe a kontrole daňových a colných príjmov a pri vymáhaní pohľadávok štátu.

K nedaňovým príjmom. Nedaňové príjmy sa v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2002 rozpočtujú sumou 28,3 mld. Sk, čo predstavuje 12,9-percentný podiel na celkových rozpočtovaných príjmoch. Oproti objemu nedaňových príjmov rozpočtovaných zákonom č. 472/2000 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2001 v sume 21,3 mld. Sk predstavuje ich zvýšenie 7 mld. korún.

Najvyšší kontrolný úrad hodnotí vo svojom stanovisku iba tie kategórie, ktoré vykazujú oproti rozpočtu roku 2001 najväčšie odchýlky, pretože tieto podľa našich poznatkov predstavujú najväčší rizikový faktor reálnosti splnenia celkového objemu nedaňových príjmov rozpočtovaných na rok 2002.

K výdavkom štátneho rozpočtu. V zmysle návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2002 sa rozpočtuje možnosť čerpania výdavkov v celkovej sume 271,5 mld. Sk. Bez výdavkov vyplývajúcich zo záväzkov z realizovanej reštrukturalizácie vybraných bánk sú ostatné výdavky v štátnom rozpočte určené sumou 256 mld. Sk. Výdavky bez nákladov na reštrukturalizáciu bánk sa v roku 2001 rozpočtovali v sume 217,8 mld. korún. Z uvedeného vyplýva, že v porovnateľných výdavkoch sa v roku 2002 vytvára priestor na ich rast v objeme 38,2 mld. korún, čo predstavuje nárast indexom 1,175.

Na tvorbu, sledovanie a vykazovanie príjmov a výdavkov rozpočtov v roku 2002 ministerstvo financií ustanovilo rozpočtovú klasifikáciu Opatrením č. 39 z 25. apríla 2001. Rozpočtová klasifikácia obsahuje aj funkčnú klasifikáciu, ktorá umožňuje sledovať výdavky verejnej správy podľa ich účelu. Uvedená metodika rozpočtovania približuje Slovenskú republiku k európskym normám, umožní ministerstvu financií vytvoriť takú štruktúru štátneho rozpočtu, ktorá poskytne vláde a Národnej rade Slovenskej republiky prehľad o príjmoch, očakávaných mimorozpočtových zdrojoch, smerovaní výdavkov a zabezpečí porovnateľnosť medzinárodne vykazovanými ukazovateľmi.

Najvyšší kontrolný úrad pozitívne hodnotí tento prístup k reforme verejných financií, ktorá má vytvoriť predpoklady na efektívnejšie využívanie zdrojov štátneho rozpočtu, zvýšenie rozhodovacích právomocí a zodpovednosti správcov rozpočtových kapitol a zároveň zníženie administratívnych náročností.

V predloženom návrhu štátneho rozpočtu na rok 2002 sú výdavky krajských úradov kvantifikované sumou 58,932 936 mld. Sk. Zo strany Najvyššieho kontrolného úradu je problematické predložiť jednoznačné stanovisko k týmto výdavkom z dôvodu, že tieto rozpočty zasahujú aj do oblastí súvisiacich s presunom majetku, kompetencií, finančného krytia, ale aj budúcich záväzkov na novoutvorené vyššie územné celky v čase, keď nie sú v platnosti príslušné všeobecne záväzné právne predpisy, a tým aj presné pravidlá z hľadiska postupu pri prechode týchto kompetencií na mestá a obce.

Podľa § 9 ods. 2 návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2002 súhrn novoposkytnutých štátnych záruk za bankové úvery podnikateľom a za dlhopisy vydané podnikateľom alebo za obdobné cenné papiere vydané podnikateľom v zahraničí v roku 2002 nepresiahne 13 % rozpočtovaných príjmov uvedených v § 1 ods. 1 citovaného návrhu zákona, čo v absolútnom vyjadrení predstavuje 28,466 093 760 mld. Sk.

Aj keď limit štátny záruk má klesajúcu tendenciu, na druhej strane narastá objem realizovaných štátnych záruk. Preberanie štátnych záruk sa neuplatňuje len na rozvojové programy, ale vo viacerých prípadoch na riešenie pretrvávajúcich problémov ich odložením do budúcich rokov s možným negatívnym dopadom na výšku verejného dlhu. Problémom je aj splácanie návratných finančných výpomocí z titulu realizácie štátnych záruk. Vláda môže v roku 2002 podľa § 9 ods. 3 citovaného návrhu zákona predĺžiť termín splatnosti návratných finančných výpomocí, čo taktiež tiež prispieva k odkladaniu riešenia uvedených problémov.

Najvyšší kontrolný úrad v predloženom stanovisku k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2002 posudzuje ekonomické východiská zostavenia návrhu štátneho rozpočtu, identifikuje riziká a rezervy rozpočtu príjmov a výdavkov, vyjadruje sa vyčísleniu výdavkov a schodku v návrhu zákona v štátnom rozpočte na rok 2002.

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky konštatuje, že navrhované príjmy a výdavky štátneho rozpočtu sú konštruované na predpoklade zrušenia štátnych fondov v rozsahu navrhnutom vládou Slovenskej republiky, ak by sa transformácia štátnych fondov neuskutočnila v navrhovanom rozsahu, navrhovaný štátny rozpočet na rok 2002 by bolo nutné prepracovať, legislatíva súvisiaca s rozpočtovým hospodárením v roku 2002, najmä v nadväznosti na reformu štátnej správy a samosprávy, vrátane reformy verejných financií, nie je stabilizovaná, čo zvyšuje riziká plnenia príjmovej i výdavkovej časti návrhu štátneho rozpočtu, financovanie vyšších územných celkov v návrhu štátneho rozpočtu nie je riešené komplexne, ale len prechodným spôsobom, ďalej, že v ustanovení § 1 ods. 1 návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2002 sú celkové výdavky v sume 255,969 952 mld. korún určené nesprávne, pretože nie sú v nich zahrnuté niektoré výdavky na úhradu úrokov spojených s reštrukturalizáciou vybraných bánk, v nadväznosti na nesprávne vyčíslenie výdavkov je v § 1 ods. 2 návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2002 nesprávne vyčíslený schodok štátneho rozpočtu.

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky odporúča využiť toto stanovisko pri rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu štátneho rozpočtu na rok 2002 a v ďalšom legislatívnom procese. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ďakujem predsedovi Najvyššieho kontrolného úradu pánovi Stahlovi, ktorý informoval Národnú radu o stanovisku Najvyššieho kontrolného úradu k predloženému návrhu zákona vlády o štátnom rozpočte na rok 2002.

Teraz žiadam pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu Pála Farkasa, aby podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2002 a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Pán poslanec Farkas, máte slovo.

P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1336 zo dňa 17. októbra 2001 pridelil vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2002 a návrh rozpočtov kapitol na rok 2002 všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európsku integráciu.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1336 stanovil výborom Národnej rady Slovenskej republiky termín na jeho prerokovanie do 16. novembra 2001 s tým, že posledný bude o ňom rokovať Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu za účasti spravodajcov z ostatných výborov Národnej rady Slovenskej republiky do 26. novembra 2001. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie rozpočet a menu, ktorému výbory Národnej rady Slovenskej republiky podajú správu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2002.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor schválil uznesením č. 856 na svojom rokovaní dňa 29. novembra 2001 spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2002 (tlač 1208a).

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu určil mňa ako spoločného spravodajcu.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie rozpočet a menu navrhol Národnej rade Slovenskej republiky, aby podľa § 26 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov vyslovila súhlas s tým, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky uviedol stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2002 na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Samozrejme, som dostal poverenie z výboru, aby som navrhol spôsob a formu hlasovania o tomto návrhu. V spoločnej správe, páni poslanci a panie poslankyne, máte pod bodom A vyznačený priebeh a celkový výsledok prerokovania návrhu zákona o štátnom rozpočte.

Návrh zákona Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom rozpočte na rok 2002 a návrhy rozpočtov príslušných kapitol prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol pridelený, s týmito závermi.

S návrhom zákona o štátnom rozpočte vyjadrili súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte bez pripomienok a doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov vyjadrujú nasledovné výbory: výbor pre verejnú správu, ústavnoprávny výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť.

Neprijal platné uznesenie výbor pre pôdohospodárstvo a výbor pre zdravotníctvo.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo podľa výpisu zo zápisnice zo 48. schôdze prerokoval dňa 15. novembra 2001 vládny návrh zákona o štátnom rozpočte, ale neprijal platné uznesenie, lebo podľa § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady s návrhom uznesenia nevyslovila súhlas nadpolovičná väčšina prítomných poslancov výboru. Z desiatich členov výboru bolo prítomných 6 poslancov, za návrh hlasovali 3 poslanci, proti návrhu hlasovali 3 poslanci, nikto sa hlasovania nezdržal.

Ďalej, súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte s pripomienkami, zmenami a doplnkami vyjadrili nasledujúce výbory: výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre sociálne veci a bývanie, zahraničný výbor, výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, výbor pre kultúru a médiá, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody a výbor pre ľudské práva a národnosti.

Teraz by som vám prečítal informácie k návrhu rozpočtu kapitol. V predloženej podobe a bez návrhov na zmeny v kapitolách boli gestorskými výbormi schválené nasledujúce rozpočtové kapitoly. Všetky kapitoly sú uvedené pod bodom II. 1.

Nesúhlas s predloženými návrhmi rozpočtov kapitol vyjadrili gestorské výbory - výbor pre obranu a bezpečnosť pre kapitoly: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - bezpečnostný úsek - a Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky, Osobitný kontrolný výbor NR SR na kontrolu činnosti SIS pre kapitolu Slovenská informačná služba pod bodom II. 2.

So súhlasom a s pripomienkami a doplňujúcimi a pozmeňujúcimi návrhmi boli schválené nasledovné kapitoly - všetky kapitoly, panie poslankyne, páni poslanci máte vymenované na strane 4 a 5, kapitoly 1 - 34 pod bodom II. 3.

Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva prerokoval kapitolu Ministerstva obrany Slovenskej republiky - časť Vojenské spravodajstvo - a žiada Národnú radu Slovenskej republiky, aby bola kapitola ministerstva obrany Slovenskej republiky schválená bez krátenia finančných prostriedkov.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti podľa § 46 a § 87 zákona o našom rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov prerokoval návrh rozpočtov: ministerstva vnútra - Migračný úrad -, vyjadril súhlas, ministerstva kultúry, vyjadril súhlas, Všeobecnej pokladničnej správy - oddiel 03 Verejný poriadok a bezpečnosť - Úrad ombudsmana - s pripomienkou, s požiadavkou na ministerku financií Slovenskej republiky a na záver Úradu vlády Slovenskej republiky - Štátny dozor nad ochranou osobných údajov v informačných systémoch - s pripomienkou na zvýšenie rozpočtu.

V ďalšom texte na strane 6 uvádzame pripomienky a odporúčania výborov k paragrafovému zneniu návrhu zákona i pripomienky a odporúčania k návrhu zákona ako celku a ku kapitolám vo vzťahu k prílohám návrhu zákona v nasledujúcom členení. V bode B sú vymenované všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k paragrafovej časti návrhu zákona o štátnom rozpočte. V bode C sú pripomienky a odporúčania ku kapitolám a prílohám štátneho rozpočtu, v bode C-I návrhy na zvýšenie výdavkov kapitol, v bode C-II sú uvedené návrhy na zníženie výdavkov kapitol, v bode C-III presuny medzi jednotlivými kapitolami a v bode C-IV presuny a upresnenia v rámci príslušných kapitol. V bode D sú iné odporúčania a požiadavky výborov Národnej rady.

Ďalej, v spoločnej správe sú vyznačené všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli prijaté vo výboroch. O týchto návrhoch, samozrejme, budeme hlasovať potom, po ukončení rozpravy k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2002.

V spoločnej správe nie sú uvedené požiadavky a odporúčania výborov na vládu Slovenskej republiky a ministrov vlády Slovenskej republiky, sú súčasťou uznesení jednotlivých výborov, v ktorých takéto uznesenia boli prijaté.

Súčasťou tejto spoločnej správy je aj návrh na hlasovanie, teda postup pri hlasovaní. Samozrejme, počítame s tým, že budú niektoré body spoločnej správy vyňaté na osobitné hlasovanie. Budeme to sledovať a budeme na základe týchto odporúčaní potom vynímať jednotlivé body spoločnej správy na osobitné hlasovanie.

Taktiež súčasťou spoločnej správy je aj návrh uznesenia č. 1, v zmysle ktorého potom A) odsúhlasíme alebo neodsúhlasíme návrh štátneho rozpočtu na rok 2001, teda buď schvaľuje, alebo neschvaľuje Národná rada predložený návrh, a B) budeme súhlasiť s použitím štátnych finančných aktív z výsledkov hospodárenia Slovenskej republiky z minulých rokov na úhradu záväzkov štátu z minulých rokov, na splátky istín zahraničného dlhu a na krytie priebežného schodku štátneho rozpočtu.

Je pripravený aj návrh uznesenia č. 2, do ktorého potom zapracujeme všetky tu v Národnej rade prijaté pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré budú mať odporúčajúci charakter vo vzťahu k vláde Slovenskej republiky.

Samozrejme, o týchto návrhoch uznesení budeme hlasovať až v treťom čítaní, v rámci druhého čítania budeme hlasovať o všetkých podaných pozmeňujúcich, doplňujúcich návrhoch do uznesenia č. 1 a o všetkých odporúčaniach do uznesenia č. 2.

Vážený pán predsedajúci, skončil som, žiadam vás, aby ste otvorili rozpravu. Ďakujem.

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spoločný spravodajca za informáciu o rokovaní o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte vo výboroch ako aj v stanovisku a odporúčaní gestorského výboru.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem vám prečítať mená tých pánov poslancov, ktorí sa do rozpravy prihlásili písomne za poslanecké kluby: za Hnutie za demokratické Slovensko Sergej Kozlík, Stranu maďarskej koalície Pán Farkas, SDĽ Vladimír Maňka a Pravú Slovenskú národnú stranu Rastislav Šepták, SDKÚ Vladimír Bajan, ten však poprosil, aby mohol vystúpiť za poslanecký klub v poradí ako 25. prihlásený do rozpravy. To sú poslanci za poslanecké kluby. Okrem nich sa prihlásili do rozpravy títo páni poslanci a panie poslankyne: Tatár, Hudec, Mesiarik, Langoš, Šťastný, Tkáč, Jasovský, Keltošová, Brňák, Aibeková, Delinga, Gajdoš, Slavkovská, Maxon, Kužma, Benkovský, Hofbauer, Húska, Danko, Andrassy, Andrejčák, Drobný, Bohunický, Sopko, Bajan, Baco, Mušková, Brhel, Slafkovský, Tóthová, Finďo, Jarjabek, Rusnáková, Halmeš, Slaný, Šagát, Muránsky, Kalman, Tarčák, Krajči, Prokopovič, Budaj a Sabolová, 43 plus štyria, 47 písomne prihlásených pánov poslancov a paní poslankýň do rozpravy.

Je 11.55 hodín, čas obedňajšej prestávky. Odporúčam, aby sme do obedňajšej prestávky nepokračovali v rokovaní, ale prerušili rokovanie Národnej rady na obedňajšiu prestávku do 14.00 hodiny. A budeme potom pokračovať rozpravou. Ako prvý v rozprave vystúpi za poslanecký klub Hnutie za demokratické Slovensko pán poslanec Kozlík. Ďakujem pekne.

(Prerušenie rokovania o 11.55 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.08 hodine.)

P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní 53. schôdze Národnej rady prerokovávaním návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2002.

Prosil by som teraz pani ministerku financií, aby sa dostavila do rokovacej sály.

Prosím pána spoločného spravodajcu, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

Ako prvý je do rozpravy prihlásený pán poslanec Kozlík, ktorý vystúpi v mene poslancov klubu Hnutia za demokratické Slovensko. Nech sa páči, pán poslanec Kozlík, máte slovo.

S. Kozlík, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, o rok o takomto čase na mieste predkladateľa návrhu štátneho rozpočtu na rok 2003 bude sedieť minister financií zastupujúci v budúcej vláde Hnutie za demokratické Slovensko-Ľudovú stranu. Bude tu úplne nová vládna garnitúra, ktorá sa bude musieť vysporiadať s katastrofálnymi dôsledkami činnosti Dzurindovej vlády a vôbec nebude mať čas ani záujem vypisovať čierne knihy o súčasnej vláde, ale bude mať snahu efektívne riešiť otázky reforiem, ekonomického rastu a zlepšenia sociálnej situácie občanov. Aj preto k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2002 je potrebné pristúpiť bez obalu, treba povedať viacero nepríjemných právd, ktoré pani Schmögnerová vo svojom vystúpení buď zatajila, čo je lepší prípad, alebo o ktorých nemá ani tušenia, čo je horší prípad, alebo ich zámerne štylizovala do prijateľnejšej podoby, než v skutočnosti sú.

Hneď úvodom by som chcel predoslať principiálny pohľad na prerokúvaný návrh. Návrh štátneho rozpočtu i rozpočtu verejných financií na rok 2002 je zlý vo všetkých oblastiach, ako vo východiskových parametroch, tak v konštrukcii príjmov a výdavkov, ako aj vo vymedzení deficitu štátneho rozpočtu verejných financií. Nepredstavuje žiadny posun dopredu v oblasti vládnych a verejných financií. Naopak, miesto reformy predstavuje deformu verejných financií. Je to návrh rozpočtu na úkor budúcnosti, ktorý svojimi dôsledkami výrazne zaťaží budúce generácie a predstavuje absolútnu rozpočtovú pascu pre každú vládu, ktorá príde po parlamentných voľbách v roku 2002. Je to skutočne volebný rozpočet v najmorbídnejšej podobe.

Sedí tu iba torzo vlády, pani ministerka financií, chcem povedať, že zodpovednosť za takúto konštrukciu štátneho rozpočtu, za vývoj verejných financií leží na celej Dzurindovej vláde.

Pokiaľ sa dotknem východiskových parametrov, vývoj hrubého domáceho produktu na rok 2001 predpokladaný štátnym rozpočtom v roku 2001 bol plánovaný na úrovni 3,2 %, za 1. polrok 2001 rast hrubého domáceho produktu bol 2,9 %. Ja sa nedomnievam, že prekročí na konci roka 2001 úroveň 3 %, pričom najmä v druhom polroku tento rast bude ťahaný spotrebou, ktorá bola nabudená predovšetkým 30 miliardami vyplatených dlhopisov. Je tento ekonomický rast na hranici jednoduchej reprodukcie v národnom hospodárstve bez výraznejších signálov budúceho ekonomického oživenia s výnimkou elektrotechnického priemyslu, kde bolo zrealizovaných niekoľko investícií, ale jeho podiel na celkovej produkčnej schopnosti slovenského hospodárstva nie je výrazný, ale indikátory produkcie a v tom najmä čistej produkcie sú mizerné. V druhom polroku prichádza ku klesajúcej tendencii v oblasti stavebnej produkcie, klesá objem tonokilometrov, trebárs v železničnej nákladnej doprave. Podobne nebola kvalitne založená úroda v oblasti poľnohospodárstva, kde nebol dostatok zdrojov v rozpočte roku 2001, teda možno čakať pomerne zložitý rok, samozrejme, aj s poklesom výnosovosti a produkcie, produkčnej schopnosti v oblasti poľnohospodárskej výroby.

Takže pokiaľ sa týka zahraničných investícií rozvojového charakteru, žiadna významná z nich na obzore nie je, ak nerátam predaj strategických podnikov, ktoré sú realizované touto vládou v masívnych objemoch a sú vykazované na účte priamych zahraničných investícií.

Na druhej strane aj hospodárske veľmoci avizujú podstatné spomalenie ekonomického rastu. Spomenula to tu aj pani ministerka bez toho, že by na to bol štátny rozpočet v makroekonomických parametroch reagoval. To spomalenie vyspelých západných ekonomík je pomerne výrazné. Myslím si, že malo to nájsť odraz aj vo východiskách štátneho rozpočtu.

Podobne niet signálov na žiadne významné oživenie na úverových trhoch Slovenskej republiky. Úverové trhy stagnujú. To znamená, pri zohľadnení miery inflácie dokonca objem úverov v reálnom vyjadrení na Slovensku klesá. A v dôsledku nízkych, dokonca negatívnych úrokových sadzieb na vklady, kde už tri roky pokračuje systém negatívneho úročenia vkladov občanov a podnikateľov, dochádza k znižovaniu miery úspor obyvateľstva. Každý z poslancov si to môže nalistovať v správe o menovom vývoji Národnej banky. Spomínam to preto, že chceme objektívne hodnotiť predpoklady ekonomického rastu, či v druhom polroku 2001, najmä či sú správne zadané parametre štátneho rozpočtu pre rok 2002.

Chcem teda povedať, že nie je reálne očakávať ekonomický rast na úrovni 3,6 % hrubého domáceho produktu a ani návrh štátneho rozpočtu priamo stimuly pre takýto rast mimoriadnym spôsobom nezakladá s výnimkou čiastočného zvýšenia zdrojov do výstavby diaľnic, ktoré však majú byť v značnej časti hradené z prostriedkov privatizácie, predovšetkým z výpredaja strategických podnikov.

Nie je možné z pohľadu budúceho vývoja hospodárstva Slovenskej republiky obísť deficit obchodnej bilancie, kde skutočne ten vývoj je katastrofálny a nie je pravdou, že nárast dovozov je viazaný predovšetkým na technológie, ktoré by zakladali nejaký mimoriadny rast, ekonomický rast v budúcnosti. Opäť keď citujem správu Národnej banky za 1. polrok o menovom vývoji, je možné dokladovať, že z analýzy Národnej banky vyplýva, že len 10 - 12 % dovozov je ako-tak viazaných na štrukturálne zmeny alebo podporu budúcich produkčných procesov Slovenskej republiky. Naopak, sme svedkami toho, že v roku 2001 narastajú dovozy predovšetkým predmetov dlhodobej spotreby, automobilov, že značná časť nárastu dovozov sa viaže na spotrebné tovary, čo, samozrejme, potom do istej miery aj sa odráža v oblasti dane z pridanej hodnoty. V roku 2001 jej príjem prevýšil plánované predpoklady.

Ale vyjadrím sa potom pri konštrukcii príjmov, že nie je možné len mechanicky predĺžiť vývoj trebárs v oblasti dane z pridanej hodnoty a akcelerovať vývoj príjmov v oblasti tejto dane alebo daní celkom takým spôsobom, akým je to vykonané v konštrukcii štátneho rozpočtu. Chcem ale teda povedať, že vláda pokiaľ počíta s takýmto vývojom spotreby a dovozov, aj, samozrejme, s väzbami na daňovú sústavu, tak predpokladá aj v roku 2002 ďalej pomerne zložitú situáciu v obchodnej bilancií. A o to je to varovnejšie, že deficit obchodnej bilancie alebo jej premietnutie do platobnej bilancie a riešenie týchto dôsledkov vláda prekrýva privatizačnými zdrojmi, to znamená nie zdrojmi vytvorenými v reálnej ekonomike, ale jednorazovými neopakovateľnými zdrojmi z privatizácie strategických podnikov, čo je cesta do pekla, pretože keď privatizácia týchto podnikov skončí, pre každú ďalšiu vládu zostane úplne odkrytá situácia, problém, ako bude riešiť krytie a riešenie deficitov platobnej bilancie.

Pokiaľ sa týka miery nezamestnanosti, ak je zrejmé, že vláda nemá ambíciu zvýrazniť alebo nie je tu reálny predpoklad na výraznejšie zrýchlenie ekonomického rastu, je samozrejmé - a prvýkrát vláda priznáva v návrhu štátneho rozpočtu reálnejšiu mieru nezamestnanosti 18,9 %, spomeňte si, že v uplynulých rokoch boli komponované do štátneho rozpočtu miery nezamestnanosti okolo 16 % a vláda nechcela pripustiť hlbokú nereálnosť takýchto ukazovateľov -, na druhej strane pripustenie tejto vysokej miery nezamestnanosti naznačuje, že vláda nemá ambíciu, že nemá program, nemá nástroje, ako by chcela v roku 2002 pohnúť s tak vysokou mierou nezamestnanosti a riešiť tento najpálčivejší problém občanov.

Pokiaľ sa týka miery inflácie, plánovaná miera inflácie 6,7-percentná, dokonca úvaha Národnej banky ešte o nižšej miere inflácie naznačuje, že ani v oblasti riešenia niektorých cenových disproporcií vláda nemá ambíciu v roku 2002 prikročiť k výraznejším úpravám, to znamená, že postupuje spôsobom, ktorý kritizovala veľmi tvrdo a nevyberavo pri predchádzajúcej vláde, keď v roku 1998, samozrejme, z dôvodov nastupujúcich volieb neboli realizované výraznejšie cenové zmeny, boli realizované isté úpravy, ale v rámci rozpočtu na rok 1998 alebo v súvislosti s rokom 1998.

Ale teda očakávam, pani ministerka, aj istú sebakritiku a sebareflexiu. Ak ste veľmi tvrdo, nevyberavo kritizovali predchádzajúcu vládu, tak presne tá kritika teraz padá na plecia vaše a na plecia súčasnej vlády.

Pokiaľ sa týka konštrukcie štátneho rozpočtu, už to tu spomínal predseda Najvyššieho kontrolného úradu, že navýšenie príjmov štátneho rozpočtu o 38 mld. korún je veľmi pochybné. A ja by som ho označil, že je šialené, že 38-miliardový prírastok, ktorý sa predovšetkým ale opiera o prírastok 22 mld. v oblasti daňových príjmov, to nemá obdobu, je doslova šialený. Pôvodne vláda uvažovala s 32-miliardovým prírastkom príjmov ešte kdesi v mesiaci máji. Vtedy aj pani ministerka, aj ministerstvo financií označovali tento prírastok príjmov za prírastok na hranici možnosti. Čuduj sa svete, o mesiac, o dva za zeleným stolom vláda rozhodla o 6-miliardovom ďalšom navýšení príjmov štátneho rozpočtu na úroveň 38 mld. korún. Samozrejme, hneď ho premietla aj do výdavkov štátneho rozpočtu, aby nebodaj niektorý z ministrov nezablokoval štátny rozpočet vo vláde.

Rovnako šialený je predpoklad navýšenia daňových príjmov o 22 mld. korún a najmä 17 mld. korún navýšenia v príjmoch dane z pridanej hodnoty. Vážení páni poslanci, poslankyne, počúvajte, aký bol medziročný vývoj daňových príjmov. Medzi rokmi 1999 a 1998 medziročný prírastok reálny daňových príjmov bol 7,4 mld. korún. Medzi rokmi 2000 a 1999 to bolo 13,8 mld. korún. Medzi rokmi 2001 a 2000 aj s prihliadnutím na určitý predstih vývoja dane z pridanej hodnoty je možné očakávať ten medziročný prírastok daňových príjmov 10 mld. - 13 mld. korún. A tu nám pani ministerka predkladá návrh štátneho rozpočtu s prírastkom daňových príjmov 22 mld. korún. Je to dvojnásobok oproti priemernému prírastku rokov trebárs za obdobie činnosti súčasnej vlády. Ja myslím, že každý, kto má trošku zdravý rozum, si vie urobiť úsudok o tom, ako sú nafúknuté, ako nereálne sú nastavené daňové príjmy v návrhu štátneho rozpočtu. Spomínal som, že ak teda sa tu ráta so 17-miliardovým prírastkom dane z pridanej hodnoty, to je predsa daň viazaná na spotrebu. A teda ak nerátame s tým, že tá inflácia prevýši 6,7 %, tak nesporne sa tu ráta s pomerne vysokým prírastkom spotreby. A to znamená, vláda ráta už v tejto konštrukcii hospodárskeho plánu s ďalším tlakom na dovozy a tlakom na vývoj deficitu obchodnej bilancie.

O ďalší zdroj príjmov štátneho rozpočtu sa ešte doteraz vedie tvrdý boj v zákulisí parlamentu. Je to tzv. transformácia štátnych fondov. Ja som sa už včera stručne vyjadril k tomuto, že nejde o žiadnu transformáciu, je to iba zásterka. Nedá sa ani použiť celkom výraz znárodnenie zostatkov štátnych fondov, lebo sú to štátne fondy, ale ide o prevedenie zostatkov štátnych fondov pre potreby zostavenia štátneho rozpočtu, nejde o žiadnu transformáciu štátnych fondov, pretože nemení sa spôsob nakladania s prostriedkami, nemenia sa mechanizmy, nemenia sa kontrolné systémy.

Takže ohlupujete, pani ministerka, tento parlament a občanov, odvolávate sa na svetovú banku a neviem aké svetové autority, tie nevideli na prvom mieste inštitucionálne riešenie, ale na prvom mieste videli zmenu charakteru nakladania s prostriedkami, precizovanie, kontrolné mechanizmy a tak ďalej. To vôbec transformácia štátnych fondov v podaní súčasnej vlády nerieši a naháňa sa 5,2 mld. korún zostatkov, a preto sú tu také dramatické rokovania, aby len, preboha, aspoň všetky fondy boli takto tzv. stransformované pod jednotlivé kapitoly a, najmä čo sa týka zostatkov, pod štátny rozpočet. Je to, pani ministerka, jednoducho systém - po nás potopa.

A presne tento istý systém, a už na to 3 roky upozorňujem, sa robí v Sociálnej poisťovni, kde zostatok v rezervnom fonde tejto poisťovne po Mečiarovej vláde 11 mld. korún každoročne je brakovaný rádovo o 2,5 mld. korún. To znamená, na konci funkčného obdobia tejto vlády na rezerve v Sociálnej poisťovni nezostane pravdepodobne ani koruna.

Ďalšie príjmy. Myslím, že to ani nie dosť zodpovedal, a je mi ľúto, že tu nie je, predseda Najvyššieho kontrolného úradu. Nemyslím si, že by tu mal len odrecitovať svoju správu. A myslím si, že by tu mal sedieť aspoň na základné stanoviská k štátnemu rozpočtu. Ale sú tu ďalšie príjmové položky, ktoré priamo vo svojom stanovisku spochybnil Najvyšší kontrolný úrad. Musím sa oň oprieť, aby som sa opieral teda o istú nezávislú autoritu. Sú to splátky návratnej výpomoci zdravotných poisťovní a Štátneho fondu trhovej regulácie 2,3 mld. korún. Je tu otázka návratnej finančnej výpomoci Slovenskej konsolidačnej 4,2 mld. korún.

Ja neviem, z čoho pramení optimizmus ministerstva financií, keď sme ešte nevideli nejaký výraznejší úspech zo strany tejto inštitúcie. A tým len dokladám neúspech vlády pri reštrukturalizácii alebo tzv. ozdravení bánk, keď 105 mld. problémových úverov odsunutých z týchto bánk znamenalo zmenu potenciálneho záväzku bánk na reálny záväzok štátu. Presne takto vám to, pani ministerka, definoval aj Medzinárodný menový fond minulý rok, keď vás varoval pred tým, pokiaľ nezvládnete túto reštrukturalizáciu a nedotiahnete ju do ozdravenia podnikovej sféry. Teraz zožínate úrodu z nezvládnutia tejto situácie 15-miliardovým dopadom v deficite štátneho rozpočtu. Ale čo je horšie, prenášate to minimálne na dve-tri vlády, ak nie viac vládnych garnitúr, v ďalšom období, takže ďalšie miliardy, ktoré sú spochybnené, samozrejme, nielen mnou, opieram sa aj o stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu. Podobne sú spochybnené odvody dividend Slovenského plynárenského priemyslu, kde aj Najvyšší kontrolný úrad pokladá za nereálne, že by Slovenský plynárenský priemysel mal vytvorený reálny priestor na splnenie tohto odvodu. Podobne sa plánuje odvod Národnej banky Slovenska 4,7 mld. Nesporne časť z výnosov z operácií, ktoré majú priniesť tento odvod, zaplatia hospodárske subjekty.

Pokiaľ sa týka ďalšej situácie alebo ďalšieho pohľadu na konštrukciu štátneho rozpočtu, sú značné rozpory medzi predlohou ministerstva financií a pohľadom verejnoprávnych fondov. Stačí spomenúť, že Sociálna poisťovňa v rozpočte nemá zahrnuté zdroje na valorizáciu dôchodkov, ale ministerstvo financií avizuje, že tento problém je riešený, pretože štátny rozpočet síce kalkuluje časť zdrojov na riešenie valorizácie dôchodkov v roku 2002, ale ten väčšinový podiel, ten väčšinový balík, ktorý zachytáva Sociálna poisťovňa, v rozpočte Sociálnej poisťovne premietnutý nie je. To znamená, okamžite naskakuje ďalší skrytý deficit alebo, ak chcete, otvorený problém v Sociálnej poisťovni rádovo niekoľko miliárd korún. Podobne problém deficitov pri štátnym rozpočtom kalkulovaných odvodoch pre zdravotné poisťovne tak avizujú zdravotné poisťovne deficit z tohto titulu v budúcom roku rádovo 5 mld. - 10 mld. korún.

To ste ani náhodou, pani ministerka, vo svojom vystúpení nespomenuli. Nespomenuli ste rozpory so ZMOS-om, Združením miest a obcí Slovenska, kde dôjde k reálnemu poklesu aj tak nedostatočných zdrojov obcí a miest o vyše 2 %.

Tým som sa dostal k charakteristike výdavkovej časti štátneho rozpočtu. Treba povedať, že nezabezpečuje tento návrh štátneho rozpočtu riadny chod väčšiny kapitol štátneho rozpočtu. Najvypuklejšie sa to prejavuje v oblastiach školstva, kultúry, vedy, poľnohospodárstva. A určite v tomto smere bude podaných aj najviac pozmeňujúcich návrhov. Treba povedať, že nárast výdavkov v dôsledku zákona o štátnej a verejnej službe s účinnosťou od 1. 4. 2002 neznamená nič iné ako prehratie tohto problému zase na plecia budúcej vlády, pretože súčasná vládna garnitúra bude sa starať o riešenie šiestich mesiacov od účinnosti tohto zákona, ale dlhodobo a rádovo ide len v roku 2002 pri časovo obmedzenom priestore platnosti tohto zákona o 6,6 mld. korún. To znamená, celý dopad z tohto opatrenia už bude padať na plecia ďalšej vládnej garnitúry.

Valorizácia dôchodkov. Spomínal som to už. Ráta sa s 3,7 mld. korún navýšenia výdavkov, ale je to krytie teda navýšenia dôchodkov, ktoré bolo rozhodnuté v tomto roku, a predpokladanej minimálnej valorizácie dôchodkov v roku 2002, ale neberie sa do úvahy rozpočtová situácia v Sociálnej poisťovni, ktorá vôbec neráta s valorizáciou dôchodkov.

Ďalšie navýšenie výdavkov, ktoré menovite uvádza návrh štátneho rozpočtu, sa dotýka kapitoly Štátny dlh. Je to prírastok 4 mld. korún v dôsledku nezvládnutia reštrukturalizácie bánk. Už som spomenul tento problém. Takže, samozrejme, dôsledky sa dotýkajú ako priamo výdavkov štátneho rozpočtu, tak oveľa, ale oveľa zložitejším spôsobom deficitu štátneho rozpočtu a deficitu verejných financií.

Treba povedať, že tá situácia na úverovom trhu ukazuje, že napriek tzv. ozdraveniu bánk neprišlo k významnému rastu aktivít bánk. To znamená, že banky nenachádzajú v slovenskej hospodárskej sfére dostatok klientov, pretože slovenské podniky neboli ozdravené, nebol tu vytvorený prepojený systém.

Pokiaľ sa týka ďalšej časti výdavkov, tá tvrdá kritika zaznela aj vo výbore finančnom, rozpočtovom a pre menu a nakoniec prebehlo to aj v diskusiách iných výborov, že štátny rozpočet vôbec v tej výdavkovej časti nerieši reformu verejnej správy. To znamená, úplne odkrytý je celý finančný systém alebo financovanie verejnej správy. Máme za sebou zákon o kompetenciách, dokonca máme za sebou prvé kolo volieb do vyšších územných celkov a my nevieme, ako tu bude vyzerať financovanie okrem platov predsedu budúcej samosprávy, nevieme o tom vôbec nič. Takže aj v tomto okruhu vláda žalostne zlyhala a vlastne kupujeme v štátnom rozpočte v oblasti financovania verejnej správy mačku vo vreci.

Pokiaľ sa týka programového rozpočtovania, pani ministerka, ja stotožňujem vaše poňatie rozpočtového programovania a vytyčovanie smelých cieľov pre budúcu vládu. Ja by som vzal programové rozpočtovanie v situácii, že ste prvý rok vo vláde a zadefinujete jasné mantinely rozpočtového vývoja, pretože tie 4 roky, keď ste vo vláde, viete to ovplyvniť, ale láskavo vytyčovanie smelých cieľov, znižovanie deficitov verejných financií a smelý ekonomický rast, to nechajte na budúcu vládu, pretože vy ste pre takéto smelé čísla vôbec nič neurobili, naopak, súčasná vláda vytvorila pomerne zložitú, priamo by som povedal, katastrofálnu situáciu pre východiská budúcej vlády.

Chcem povedať, pokiaľ sa týka konštrukcie deficitu, že ide o verejné klamstvo. Povedal to tu síce miernejšími slovami predseda Najvyššieho kontrolného úradu, ale ja zacitujem stanovisko a každý normálny súdny človek si urobí obraz: "Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky konštatuje, že v nadväznosti na nesprávne uvedený objem celkových výdavkov návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2002 mal byť schodok štátneho rozpočtu vyčíslený v sume 52,479 mld. korún a súhrnný schodok verejných financií by mal byť rozpočtovaný v sume 52,316 mld. korún." Teda ide, nemôžem to pomenovať inak, o verejné klamstvo. Vy neakceptujete autoritu v tejto oblasti, ktorou nesporne Najvyšší kontrolný úrad je.

A ministerstvo už druhý rok zotrváva, si myslím, na faktickom zakrývaní tej situácie vo vývoji deficitu, keď ako keby neexistovali náklady spojené s reštrukturalizáciou bankového sektora, ako keby nemal štát záväzok tieto náklady splácať a ako keby teda vôbec neexistovali. Takže ony reálne existujú a v rozpočte v roku 2002 zaťažujú tento rozpočet pätnástimi miliardami, ale zaťažujú aj vrecká daňových poplatníkov a zaťažujú ich ako istinou 105 mld., tak aj úrokmi, ktoré na správu tejto istiny každoročne bude treba uhrádzať. A vôbec sa neodvaľuje z tejto istiny.

Pani ministerka, veď vy ste sľúbili a vláda sľúbila, že keď sprivatizuje banky, že výnosy z týchto bánk použije na splátky záväzkov, ktoré vznikli z reštrukturalizácie bánk, veď vy ste oklamali parlament a oklamali ste občanov tohto štátu, vy ste to sľúbili v koncepcii reštrukturalizácie bánk, teraz sa čudujete. Máte krátku pamäť, pani ministerka. Takže ani korunu z reštrukturalizácie bánk a z výnosov, ktoré ste za banky dostali, ste nepoužili na zníženie nákladov spojené s touto operáciou a prenášate to na budúce vládne garnitúry.

Takže ak mám definovať, ak mám vymedziť deficit štátneho rozpočtu, tak on nebude verejných rozpočtov, nebude 38 mld. korún, ale treba k nemu započítať 15 mld. korún na reštrukturalizáciu bánk, to je 52 mld. korún, keď to zaokrúhlim, presne v zmysle stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu.

Ale ďalej. Aby štátny rozpočet v tom okruhu verejných financií fungoval, on potrebuje ďalších rádovo 30 mld. korún, ktoré majú zakryť deficity vo verejnoprávnych fondoch a v ďalších inštitúciách verejného charakteru, v Železniciach. Sú tam zdroje plánované na riešenie štátneho dlhu, sú tam zdroje, ktoré majú byť orientované na výstavbu diaľnic, rádovo je to asi 30 mld. korún, ktoré sú takým oblúčikom schované v konštrukcii štátneho rozpočtu.

A ďalej. Tam je 5 mld. zostatkov štátnych fondov. To znamená nad rámec príjmov štátneho rozpočtu, ktoré sú vytvorené reálnou ekonomikou, ide táto vláda v roku 2002 spotrebovať 88 mld. korún. Veď to je šialené, to nemá obdobu v rozpočtovej histórii Slovenskej republiky. Takže tu je aj odpoveď, prečo sa vláda úplne bezhlavo ženie do privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu a ďalších strategických podnikov. Jednoducho si je vedomá, že bez získania zdrojov z tejto privatizácie nebude v stave ustáť nielen nejaké budúce problémy spojené s dlhom štátu, ale dokonca ani ustáť ten bežný finančný systém, ktorý je vyjadrený štátnym rozpočtom na rok 2002.

Takže kde sme v reáli teraz v porovnaní s predchádzajúcou vládou? Ak vezmeme deficity verejných financií, tak vývoj tých deficitov v percentuálnom vyjadrení k hrubému domácemu produktu v rokoch 1995 - 1998 sa pohyboval od prebytkového hospodárenia v porovnateľných údajoch, samozrejme, vo fiskálnom vyjadrení od kladného výsledku až po tých 5 %, ktoré nám stále, samozrejme, pripomína súčasná vláda za rok 1998, ale priemer deficitov verejných financií za roky 1995 - 1998 neprekročil 3 % hrubého domáceho produktu.

Ak vezmem do úvahy deficit verejných financií včítane reštrukturalizácie bánk, tak môžeme povedať, že priemerný deficit verejných financií za vlády Mikuláša Dzurindu, to znamená v rokoch 1998 - 2002, sa blíži k 5 % hrubého domáceho produktu. To samo osebe by sa dalo prejsť, ale toto sa, samozrejme, prenáša a kumuluje potom v ďalších číslach a predovšetkým sa to kumuluje vo vývoji verejného a štátneho dlhu. A tam je to, čo je meritórne, čo je veľmi problémové, že konsolidovaný verejný dlh vzrastá od roku 1998 do roku 1991 na 2,5-násobok úrovne roka 1998. A to je tabuľka, ktorá zase je obsiahnutá aj v strednodobom výhľade ministerstva financií tejto vlády. Hovorím o číslach tejto vlády a hovorím o číslach, ktoré potvrdil aj Najvyšší kontrolný úrad. Zo 188 mld. verejného dlhu sa jeho úroveň dostane v roku 2001 na 415 mld. korún. A tento vývoj bude ďalej veľmi dramatický aj za predpokladu, že vláda použije rádovo 100 mld., ak ich použije na riešenie dlhovej služby alebo riešenie problémov štátneho dlhu. Pri nerealizácii tohto kroku dokonca ten vývoj bude ešte dramatickejší. Pritom do riešenia problémov štátneho dlhu vláda nie je v stave zapojiť reálne ekonomické procesy alebo výnosy z reálnych ekonomických procesov.

Ak mám teda zadefinovať také globálne zhodnotenie alebo taký súhrnný pohľad na tento návrh štátneho rozpočtu, treba povedať, že Dzurindova vláda žne úrodu za svoju defenzívnu, pasívnu, školoveckú politiku, za nedostatočnú výkonnosť, neschopnosť aktívne ovplyvňovať hospodárske a sociálne procesy, za stratu kontinuity a vyrábanie hrubých deliacich čiar a čiernych kníh vo vzťahu k predchádzajúcej vláde, za kriminalizáciu podnikateľskej sféry a za vytváranie nerovnakých podmienok pre domácich a zahraničných podnikateľov, za faktické zastavenie výstavby infraštruktúry, najmä diaľnic, najmä v prvom období nástupu tejto vlády, za nezvládnutie manažovania verejných financií a ich smerovanie na plátanie vznikajúcich deficitov verejných financií a verejnoprávnych fondov práve z titulu nedostatočnej výkonnosti ekonomiky a absentujúcich reforiem, miesto podpory produkčnej sféry, napr. podporou výstavby infraštruktúry či riešením problémov trebárs pri zakladaní úrody v poľnohospodárstve. Je to žatie úrody za obrovský nárast nezamestnanosti, kde aktívna politika zamestnanosti bola nahradená pasívnym utrácaním peňazí na sociálne dávky a platby v nezamestnanosti, je to daň za nezvládnuté reformy, ktoré by som skôr nazval v poňatí tejto vlády deformami z prehliadania, a nedostatočná komunikácia so spoločenskými inštitúciami. Je to prehliadanie, samozrejme, aj stanovísk opozície.

Takže návrh štátneho rozpočtu na rok 2002, naznačil som, skutočne je až šialený, je od podstaty provizóriom, je už teraz čiernou knihou, ktorú si súčasná vláda napísala sama. Tento štátny rozpočet sa nedá vylepšiť ani zachrániť pozmeňujúcimi návrhmi, tento rozpočet je možné, aj to len s pomocou božou, prežiť, pokúsiť sa ho prežiť, ale aj pri ňom prežiť dokončenie funkčného obdobia tejto Dzurindovej vlády, ktorú si myslím, že je možné smelo a objektívne označiť za vládu prepadáku, za vládu, ktorá v oblasti rozpočtových hospodárskych a sociálnych vzťahov prepadla na celej čiare.

Ja predpokladám, vážené kolegyne, kolegovia, že hlasovacia mašinéria vládnej koalície umožní schváliť túto katastrofálnu rozpočtovú predlohu. Poslanci Hnutia za demokratické Slovensko-Ľudovej strany na základe toho, čo som uviedol, podporia niektoré vlastné i ďalšie pozmeňujúce návrhy v snahe aspoň zmierniť niektoré hrozby a deformácie tohto návrhu štátneho rozpočtu. Ale s návrhom štátneho rozpočtu na rok 2002 ako celkom, ktorý je rozpočtovou pascou a cestou do pekla, klub HZDS-Ľudovej strany nemôže súhlasiť. Ďakujem pekne. (Potlesk.)