Šiesty deň rokovania
53. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
5. decembra 2001 o 9.14 hodine
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ospravedlňujem sa za meškanie, ale chcem vás poprosiť o porozumenie. V tejto chvíli považujem za potrebné vzhľadom na ďalšie pokračovanie schôdze zvolať poslanecké grémium, aby sme sa dohodli, ako ďalej s programom 53. schôdze Národnej rady. Preto schôdza začne o 9.45 hodine a žiadam všetkých členov poslaneckého grémia, aby sa dostavili na rokovanie.
(Prerušenie rokovania o 9.15 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 9.36 hodine.)
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Páni poslanci, panie poslankyne, chcem vás informovať o výsledku rokovania poslaneckého grémia. Došlo k dohode o ďalšom pokračovaní rokovania 53. schôdze Národnej rady, a to tak, že rokovanie 53. schôdzi dnes začneme predložením návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2002. Hlasovanie o zákone o zrušení niektorých fondov bude zajtra o 15.00 hodine po hodine otázok. Po odhlasovaní uvedeného zákona budeme pokračovať v rozprave o návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2002. Preto prosím, páni poslanci, tých, ktorí sa chcú prihlásiť do rozpravy k prerokovávanému návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2002, aby využili možnosť písomne sa prihlásiť k tomuto bodu programu.
Pán poslanec Cuper a pán poslanec Jarjabek.
J. Cuper, poslanec: Pán predsedajúci, prečo nepoviete občanom tohto štátu, že sa bojíte zrušenia fondov alebo že by za to nehlasovala aj vládna koalícia, a preto odkladáte hlasovanie, než predložíte štátny rozpočet a než začnete o ňom hlasovať. Toto je jednoducho obyčajný podvod, ktorý tu od rána chystáte. Potreboval som vám aj občanom tohto štátu to povedať, aby to bolo v histórii zapísané. Pani ministerka ide manipulovať zasa v súvislosti so schvaľovaním štátneho rozpočtu. Ďakujem.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cuper, len vás upozorňujem, že Slovenská televízia nesníma ani tento záznam, takže občanom je ťažké to povedať. (Hlasy z pléna.) Občanom to nemôžeš povedať.
Pán poslanec Jarjabek.
D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcel by som dať procedurálny návrh vzhľadom na to, že ústredná volebná komisia a Rada pre vysielanie a rentransmisiu už skonštatovala, že Slovenská televízia neporušila volebný zákon a neporušila volebný zákon v rámci moratória. Prosil by som, hovorím, dávam procedurálny návrh, aby sme hlasovali v zmysle uznesenia Rady Slovenskej televízie o tom, že rozpočet na rok 2002 bude Slovenská televízia vysielať v priamom prenose. Ďakujem za pozornosť.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek, tak ako sa Slovenská televízia bez požiadania Národnej rady rozhodla odvysielať priamy prenos z hodiny otázok, je v absolútnej kompetencii Slovenskej televízie, aby sa takisto rozhodla pri ktoromkoľvek bode, ktorý Národná rada prerokováva. Pán poslanec Jarjabek a potom vyhlasujem prestávku do 10.00 hodiny.
D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za slovo. Čiže, pán predsedajúci, mám to chápať asi tak, čo ste povedali, že parlament Slovenskej republiky ani vedenie parlamentu nemá námietky proti tomu, aby Slovenská televízia vysielala priamy prenos z rozpočtu na rok 2002? Tak ste to mysleli, však?
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Ja osobne nemám námietky, zatiaľ vedenie Národnej rady o tom nerokovalo.
Prestávka do 10.00 hodiny.
(Prerušenie rokovania o 9.41 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 10.17 hodine.)
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, otváram šiesty rokovací deň 53. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali páni poslanci a panie poslankyne. Pán predseda Národnej rady Migaš je na zahraničnej služobnej ceste, páni podpredsedovia Bugár a Presperín sú práceneschopní a páni poslanci Cagala, Kalman, Ošváth, Rehák, Slobodník, Suchár, Šlachta, Tuchyňa a Záborská požiadali o ospravedlnenie neúčasti z iných dôvodov. Na zahraničnej služobnej ceste sú pani poslankyňa Belohorská, páni poslanci Osuský, Prokeš, Šebej a Weiss.
Tak ako som informoval po rokovaní poslaneckého grémia, budeme v rokovaní 53. schôdze Národnej rady pokračovať bodom programu
vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2002.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 1208. Súčasťou návrhu zákona je aj stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2002 (tlač 1241).
Z poverenia vlády Slovenskej republiky bola pani ministerka financií určená tou, ktorá má Národnej rade odôvodniť a predložiť návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2002.
Ešte predtým, ako udelím slovo pani ministerke, sa hlási pán poslanec Gašparovič s procedurálnym návrhom.
I. Gašparovič, poslanec: Áno, pán podpredseda. Prakticky nejde o procedurálny návrh, ale skôr o otázku. A z toho vyplynie môj procedurálny návrh. Myslím si, že začíname prerokovávať zákon, o ktorom sa hovorí celý rok. Celý rok sa vláda na tento zákon pripravuje a vyvrchoľuje v týchto dňoch. Týka sa každého ministra, každého rezortu. Pán podpredseda, vidím tu troch pánov ministrov a pani podpredsedníčku vlády. Ignorujú Národnú radu počas celého volebného obdobia. Toto je vrchol ignorácie aj v ich vlastnej práci. Kam sme to už prišli s touto vládou? Pýtam sa, kde sú.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Gašparovič, Kancelária Národnej rady vyvíja v tejto chvíli naozaj veľké úsilie na to, aby pri prerokovávaní návrhu zákona o štátnom rozpočte boli prítomní všetci členovia vlády. Ja by som však prosil, aby sme využili čas, dokedy oni prídu, na úvodné vystúpenie pani ministerky financií a pokračovali v rokovaní o návrhu zákona o štátnom rozpočte.
Pán poslanec Cabaj.
T. Cabaj, poslanec: Pán podpredseda, ja vás chcem ale poprosiť: Záver poslaneckého grémia bol taký, že pokračujeme o 10.00 hodine v rokovaní, aby sa vytvoril priestor pol hodinu na to, aby mohli členovia vlády prísť do parlamentu. Medzi tým je ďalších 21 minút od 10.00 hodiny a stále vláda ignoruje. Ak si neurobíme tuto poriadok, jednoducho nezačneme skôr rokovať, pokiaľ vláda nepríde, tak budú aj tak robiť s týmto parlamentom, ako robia doteraz. Takže navrhujem nezačať rokovanie, pokiaľ nenastúpi vláda.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Páni poslanci, o tomto návrhu musím dať hlasovať, keďže má formu procedurálneho návrhu. Prosím preto všetkých pánov poslancov, ktorí sú prítomní v budove Národnej rady, avšak nie sú prítomní v rokovacej sále, aby sa dostavili na rokovanie. Budeme hlasovať o procedurálnom návrhu, ktorý predložil pán poslanec Cabaj, ktorý navrhuje, aby Národná rada nezačala rokovať skôr o zákone o štátnom rozpočte, pokiaľ tu nebudú prítomní všetci členovia vlády, samozrejme, mimo tých členov vlády, ktorí sú na zahraničnej služobnej ceste alebo majú iné protokolárne povinnosti. Pán premiér podľa informácií je v Luxemburskom kráľovstve, takže jeho prítomnosť je na dnešnom rokovaní Národnej rady nemožná.
Prosím, páni poslanci, aby ste sa dostavili do rokovacej sály.
Páni poslanci, prezentujme sa. Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Cabaja, ktorý navrhol, aby Národná rada nezačala rokovať skôr o návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2002, pokiaľ nebudú prítomní všetci členovia vlády mimo tých, ktorí majú iné povinnosti.
(Hlasovanie.) 83 prítomných, 38 za návrh, 8 proti, 26 sa zdržalo, 11 nehlasovalo.
Návrh sme neschválili.
Aj napriek tomu, že sme tento návrh neschválili, prosím, aby Kancelária Národnej rady okamžite zabezpečila účasť neprítomných minimálne ekonomických ministrov pri prerokovávaní návrhu zákona o štátnom rozpočte.
Ešte sa hlási pán poslanec Hofbauer.
R. Hofbauer, poslanec: Pán predsedajúci, žiadam vás, aby ste požiadali Slovenskú televíziu o zabezpečenie priameho prenosu televízneho počas celého rokovania o návrhu štátneho rozpočtu.
Slovenská televízia keď zabezpečila prenos počas hodiny otázok a odpovedí minulý týždeň v čase volebného moratória a teraz ignoruje rokovanie o návrhu štátneho rozpočtu, dopúšťa sa rovnakého bezprecedentného, protidemokratického a protislobodného kroku, ako to urobila minulý týždeň. Na takýto postoj ju neoprávňujú žiadne výhovorky a žiadne iné tvrdenia. Takže žiadam vás, takýto krok aby ste uskutočnili.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hofbauer, ľutujem, že ste tu neboli na začiatku rokovania tohto rokovacieho dňa. My sme túto otázku s pánom poslancom Jarjabkom už prediskutovali.
Nech sa páči, pani ministerka, prosím, aby ste z poverenia vlády Slovenskej republiky odôvodnili predložený vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2002. Pani ministerka, máte slovo.
B. Schmögnerová, ministerka financií SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená poslanecká snemovňa, vážení členovia vlády, dovoľte, aby som z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedla na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky návrh štátneho rozpočtu na rok 2002.
Myslím, že je vhodné, aby sme si uvedomili, že je to štvrtý štátny rozpočet, ktorý, predpokladám, táto Národná rada prerokuje a schváli. Je to zároveň aj posledný rozpočet, podľa ktorého sa bude riadiť vláda Slovenskej republiky, rezorty, ktoré vzišli, a vláda, ktorá vzišla z volieb roku 2002. Preto sa môže nazvať tento rozpočet aj volebný, ale budem veľmi rada, ak si pohovoríme o určitých charakteristikách tohto rozpočtu.
Je to rozpočet, v ktorom v každom prípade sa snažíme ďalej riešiť situáciu, ktorá je vo verejných financiách. A myslím, že už v tomto smere podozrievať, že v rozpočte vychádzame z rôznych návrhov, ktoré by mali výrazne ohroziť verejné financie, nie je opodstatnené.
Chcem uviesť, že aj keď je toto posledný rozpočet tohto volebného obdobia, práce na príprave nasledujúceho rozpočtu na rok 2003, samozrejme, začnú, vlastne už takmer začali a budú prebiehať hneď od začiatku budúceho roka. Je naším zámerom, aby pri preberaní moci po voľbách v roku 2003 bol k dispozícii štátny rozpočet, ktorý bude základom pre to, aby v krátkom období po zostavení novej vlády v roku 2002, po voľbách v roku 2002 sa mohol prijať riadny štátny rozpočet na rok 2003.
Zdá sa nám, že je veľmi potrebné, aby sme postupne pripravili aj predpoklady na to, aby sme z jednoročného horizontu rozpočtovania prešli na viacročný horizont rozpočtovania. Prvé pokusy o takýto prechod sme už urobili vlani. Tento rok sa dostali do rozvinutejšej podoby, v podobe programového rozpočtovania. Skutočne inštitút programu, o ktorom budem dneska ešte hovoriť aj podrobnejšie, je tým inštitútom, ktorý nám začína vytvárať predpoklady na to, aby sme z jednoročného horizontu rozpočtovania prešli na viacročný horizont rozpočtovania.
Zároveň chcem sa vrátiť ešte k roku 2003, pretože zámerom vlády Slovenskej republiky, zámerom Slovenskej republiky by malo byť pokračovanie v prípravnom procese na vstup do Európskej únie, ktorého súčasťou je aj makroekonomická stabilizácia a finančná stabilizácia. Preto aj počas tohto roka a zrejme ešte do konca tohto volebného obdobia pri mnohých zákonoch, ktoré táto Národná rada prerokúvala a o ktorých aj rozhodovala, som sa snažila upozorniť, aby sme si uvedomili dôsledky, ktoré tieto zákony budú znamenať na prípravu rozpočtu roku 2003 a nasledujúcich rozpočtov.
V predchádzajúcich dňoch výbory Národnej rady absolvovali rokovania o návrhu štátneho rozpočtu, ako i ďalších zákonoch, ktoré vytvárajú podmienky na jeho prijatie. Ide o zákony, ktoré musíme v rámci posudzovania návrhu štátneho rozpočtu brať komplexne a ktoré budú musieť byť pred záverečným hlasovaním o štátnom rozpočte dorokované a schválené Národnou radou Slovenskej republiky.
Nepochybne kľúčovým zákonom z takýchto zákonov je zákon o štátnych fondoch. Predpokladám však, že napokon sa zhodneme na tom, že je naším spoločným zámerom, aby sme svoj záväzok voči voličom, ktorí nás zvolili, plnili dôsledne a aby sme pokračovali v reforme riadenia verejných financií, pretože to je jeden z ďalších krokov, ako zodpovedne nakladať s prostriedkami, ktoré od daňových poplatníkov vyberajú daňové orgány.
Vrátim sa teraz k príprave štátneho rozpočtu na rok 2002. Ako je vám veľmi dobre známe, príprava každoročného štátneho rozpočtu začína analýzou základných makroekonomických údajov, na základe ktorých sa štátny rozpočet zostavuje. Zopakujem preto niektoré východiská štátneho rozpočtu na rok 2002, tak ako ich vláda schválila a ako sú uvedené aj v návrhu rozpočtu na rok 2002. Rast hrubého domáceho produktu v stálych cenách predpokladáme 3,6 %, mieru inflácie 6,7 %, mieru nezamestnanosti 18,9 %.
Treba si uvedomiť, že štátny rozpočet sa pripravoval skutočne od začiatku tohto kalendárneho roka. Vláda Slovenskej republiky o východiskách štátneho rozpočtu a o limitoch výdavkov rokovala v apríla tohto roka. V priebehu roka štvrťročne prehodnocujeme odhady, ktoré sa týkajú bežného vývoja rozpočtu, a, ak je potrebné, modifikujeme aj strednodobé výhľady o vývoji slovenského hospodárstva. Môžem zodpovedne povedať, že do tejto chvíle naše analýzy neukazujú na to, aby sme prehodnotili základný východiskový predpoklad, ktorý sa týka rastu hrubého domáceho produktu v stálych cenách na rok 2002. V krátkej budúcnosti, myslím, v priebehu niekoľkých dní Štatistický úrad zverejní výsledky 3. štvrťroka rastu hrubého domáceho produktu za Slovenskú republiku. Tieto čísla nie sú teda oficiálne ešte známe, aj keď, prirodzene, sme predbežne informovaní ako budú asi vyzerať. A aj to ma oprávňuje, aby som zopakovala to, čo som už pred chvíľočku uviedla, že v tejto chvíli nie je dôvod, aby sme revidovali odhad HDP na budúci rok. To však, prirodzene, neznamená, že budúci rok nám neprinesie niektorý vývoj, ktorý budeme musieť zohľadniť aj v priebehu roka.
Je potrebné, aby sme postupne prevzali tie spôsoby prípravy a realizácie rozpočtu, ako sú bežné v štátoch, kde sú skúsenosti niekoľkonásobne dlhšie ako u nás. Je bežné preto aj v priebehu roka, že sa štátny rozpočet v prípade určitých nepredvídaných okolností otvára a znovu novelizuje aj teda v priebehu roka. Chcem preto poukázať na to, že v prípade, že by vývoj svetového hospodárstva sa dramaticky zhoršoval aj v nasledujúcich mesiacoch a mohlo by to mať aj určité negatívne dôsledky na vývoj slovenského hospodárstva, bude možné, nedá sa to celkom vylúčiť, že aj v priebehu roka budeme musieť uskutočniť revíziu niektorých predpokladov. Pokiaľ by táto revízia viedla aj k nevyhnutnosti revidovať odhad príjmov štátneho rozpočtu, budeme musieť sa k štátnemu rozpočtu vrátiť. V tejto chvíli nevidím na to dôvody. Chcem upozorniť, že medzitým sa aktualizovali aj odhady rastu inflácie na rok 2002. Tieto odhady aktualizovala Národná banka Slovenska dokonca na nižšej úrovni. Ale my sme zatiaľ nepokladali za dôležité, aby sme ich premietli do základných parametrov štátneho rozpočtu.
Keďže ste sa mali možnosť oboznámiť s návrhom štátneho rozpočtu na budúci rok, s návrhom rozpočtu Národného úradu práce na rok 2002, je vám známe, že v budúcom kalendárnom roku prostriedky na aktívnu politiku zamestnanosti sa zvyšujú o viac ako 1 mld. korún. To by nám malo umožniť, aby sa podarilo vytvoriť viac pracovných príležitostí. Zároveň aj výdavky, ktoré smerujú do podpory rozvoja bývania, do podpory podnikateľskej činnosti, do podpory rozvoja infraštruktúry, nepochybne budú vytvárať aj nové pracovné príležitosti. Preto by som chcela, aby ste odhad miery nezamestnanosti na budúci rok na úrovni 18,9 % pokladali za odhad veľmi pesimistický. A som presvedčená, že skutočnosť ukáže, že vývoj zamestnanosti, resp. nezamestnanosti bude oveľa priaznivejší.
Hrubý domáci produkt v bežných cenách, ktorý je dôležitým parametrom pri napočítavaní príjmov štátneho rozpočtu v budúcom kalendárnom roku a v budúcom fiškálnom roku, prekročí po prvýkrát v histórii Slovenskej republiky hranicu 1 bilión korún. Je aj z našich dlhodobejších predpokladov zrejmé, že pokiaľ sa neodohrajú niektoré zásadné zmeny v hospodárskej politike a vo vonkajšom prostredí, rast hospodárstva Slovenskej republiky bude pokračovať dokonca rýchlejšie, ako to bolo za predchádzajúce obdobia. Je si však veľmi dôležité uvedomiť, že tento rast, ktorý je iste súčasťou našich snáh dobiehať Európsku úniu aj v takýchto veľmi dôležitých parametroch, nesmie ohroziť makroekonomický vývoj, makroekonomickú stabilitu a finančnú stabilitu.
Naším cieľom aj v roku 2002 je, aby schodok verejného rozpočtu sa oproti roku 2001 zlepšoval a aby neprekročil úroveň 3,5 % predpokladanej tvorby hrubého domáceho produktu. V porovnaní s rokom 2001 je to nepochybne úloha veľmi náročná, pretože v roku 2001 s najväčšou pravdepodobnosťou skončíme na schodku 3,9 %, to znamená na schodku, v ktorom nebude potrebné uplatňovať tzv. § 12 zo zákona o štátnom rozpočte na rok 2002 s jednou jedinou výnimkou. Táto výnimka predstavuje náklady spojené s dlhovou službou, kde obsluhujeme úverovú zaťaženosť štátu v dôsledku reštrukturalizácie finančného sektora. Tieto náklady, tak ako sme si to aj odsúhlasili s inštitúciami, ktoré monitorujú vývoj štátneho rozpočtu v Slovenskej republike, nezahŕňame bezprostredne do schodku štátneho rozpočtu, a preto uvádzame, spravidla aj verejnosť informujeme o dvoch číslach, čísle, ktoré vyjadruje bežný schodok hospodárenia, a čísle, ktoré zahrnuje aj náklady v dôsledku reštrukturalizácie finančného sektora. Preto ani v čísle 3,5 %, ani v čísle 3,9 % nie sú zahrnuté náklady na finančnú reštrukturalizáciu.
Tak ako som uviedla, jedným zo zámerov rozpočtu na rok 2002 bolo pokračovať v postupnom znižovaní deficitu verejných financií. Záväzok, aby deficit verejných financií v roku 2002 neprekročil 3,5 % hrubého domáceho produktu, vláda prijala vo svojom vyhlásení v hospodárskej politike, ktoré prekračuje horizont roku 2002. Takto definovaný deficit nezahrnuje, ako som už uviedla, náklady na reštrukturalizáciu bánk, ale ani náklady na realizované štátne záruky, ktoré budú, tak ako aj v rokoch predchádzajúcich, aj keď sú výrazne nižšie, realizované z prostriedkov z privatizácie.
V niektorých z výborov sme mali možnosť si vypočuť aj stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý formuloval požiadavku definovať v zákone o štátnom rozpočte aj výšku schodku štátneho rozpočtu, ktorý umožňuje realizácia § 11 zákona o štátnom rozpočte. Ešte raz zopakujem, že § 11 zákona o štátnom rozpočte je tentokrát definovaný oveľa menej extenzívne ako § 12 v minuloročnom štátnom rozpočte, resp. v štátnom rozpočte na rok 2001. Ak by sme však zahrnuli do účtovného schodku aj náklady, ktoré sú spojené s reštrukturalizáciou finančného sektora, účtovne by tento schodok predstavoval 52, 5 mld. korún. V dôsledku štruktúrnych zmien v riadení verejných financií a v dôsledku štruktúrnych zmien vo verejných financiách ako takých obdobne ako v roku 2001 aj v nasledujúcom roku bude schodok štátneho rozpočtu prakticky zhodný so súhrnným schodkom verejného rozpočtu. Chcem len pripomenúť, že mnohé výdavky, ktoré sa predtým realizovali cez ostatné zložky verejných financií bez náležitých transferov do nich, navyšovali schodok týchto jednotlivých zložiek a podhodnocovali schodok štátneho rozpočtu. Bola to obvyklá prax z predchádzajúcich rokov. A nazdávam sa, že je a bolo dôležité v tomto smere uskutočniť uvedené štruktúrne zmeny. Tie ale znamenajú, že sa nemení schodok verejného rozpočtu ako taký, ale sa nominálne navyšuje schodok štátneho rozpočtu pri primeraných pozitívnych dopadoch na hospodárenie ostatných zložiek verejných financií.
Z medziročného porovnávania rozpočtov za roky 2001 a 2002 je zrejmý nárast príjmov o viac ako 38 mld. korún, čo znamená, že príjmy rozpočtujeme na úrovni takmer 219 mld. korún. Kvantifikácia príjmov v procese tvorby rozpočtu je z hľadiska pôsobenia viacerých, často jednorazových faktorov pomerne zložitá. Kto z poslancov sledoval priebeh rozpočtových prác, vie, že sme postupne zvyšovali objem rozpočtovaných príjmov. Opäť by som chcela uviesť, že je to bežná prax prípravy štátneho rozpočtu, ktorá odráža skúsenosti, ktoré sú z napĺňania príjmov štátneho rozpočtu vo fiškálnom roku, ktorý predchádza fiškálnemu roku, na ktorý pripravujeme štátny rozpočet. Následkom toho sme aj postupne upresňovali očakávané plnenie daňových príjmov v roku 2001.
Predpokladáme predovšetkým pokračovanie dynamického rastu dane z pridanej hodnoty, v medziročnom porovnaní rozpočtu a výnosu tejto dane dokonca až nárast 17 mld. korún, keďže sme zohľadnili predpokladané prekročenie výnosu tejto dane v roku 2001 približne o 8 mld. korún. Chcem však uviesť, že tento predpoklad vychádza aj z určitého predpokladu dynamiky dovozu, ktorá, ako je známe, v roku 2001 dosiahla značný predstih pred dynamikou vývozu, čo, prirodzene, z národohospodárskeho hľadiska nevytvára veľmi dobré predpoklady na vývoj zahraničnoobchodnej bilancie a bežného účtu platobnej bilancie.
Dovoľte, aby som sa teraz vyjadrila k dvom názorom, ktoré sa diametrálne vzájomne odlišujú, ale verejne sa o nich diskutuje.
Prvý názor spočíva v tom, že výška príjmov štátneho rozpočtu je podhodnotená, a existuje preto priestor pre ďalšie navyšovanie príjmov. Chcela by som upozorniť, že neodporúčam poslancom Národnej rady, aby touto cestou pristupovali k rozprave k štátnemu rozpočtu v tomto pléne. Odhadli sme príjmy štátneho rozpočtu podľa nášho názoru berúc do úvahy vývoj príjmov v tomto fiškálnom roku veľmi zodpovedne a nevidíme žiadny priestor na možné navyšovanie príjmovej časti štátneho rozpočtu. Nerada argumentujem inými autoritami, ale by som odporučila, aby ste sa oboznámili aj so zverejneným názorom expertov Medzinárodného menového fondu, ktorí rovnako hodnotia odhad príjmov rozpočtu na rok 2002.
Na druhej strane mali ste si možnosť možno prečítaj aj iné názory, ktoré hovoria, že sú príjmy štátneho rozpočtu nadhodnotené. Chcela by som sa kriticky vyjadriť aj k tejto skupine názorov.
Po prvé, uvádza sa, že sú nadhodnotené príjmy o príjmy zo Slovenskej konsolidačnej, a. s., zhruba o 4 mld. korún. Uvádza sa to ako hotová pravda. A ja chcem povedať, že žiadna takáto hotová pravda neexistuje. Keď sme diskutovali s expertmi Medzinárodného menového fondu, jednoducho sme nedospeli k rovnakému názoru. Metodológia je v tomto smere nie celkom jednoznačná. A treba si uvedomiť, že prostriedky, ktoré získame zo Slovenskej konsolidačnej, sú prostriedky, ktoré sú minimálne získané z tých úverov, ktoré sa ukázali ako klasifikované, tzv. zlé úvery a ktoré sa delimitovali do Slovenskej konsolidačnej. Inými slovami, dotýkajú sa istiny a nedotýkajú sa dlhovej služby, ktorá je spojená s emitovaním cenných papierov, ktoré sme použili na vyrovnanie týchto delimitovaných úverov do portfólia jednotlivých bánk. Preto podľa názoru ministerstva financií príjmy, ktoré sa získali zo Slovenskej konsolidačnej, patria do príjmov štátneho rozpočtu.
Rovnako by som sa chcela vyjadriť k príjmom z predaja Forumu, pokiaľ k nemu dôjde, a z predaja licencií. Hotel Forum sa nebude predávať podľa zákona č. 92, nie je to ten klasický predaj, ktorý zaraďujeme medzi bežné privatizačné metódy. Rovnako môžem uviesť, že sa predáva napr. prebytočný majetok rôznych rezortov a celkom prirodzene toto pokladáme za príjmy štátneho rozpočtu. Analogicky do príjmov štátneho rozpočtu z metodologického hľadiska treba zaraďovať aj príjmy z predaja licencií. Preto nesúhlasím s názorom, ktorý tvrdí, že príjmy štátneho rozpočtu na rok 2002 sú umelo nadhodnotené.
Dovoľte ďalej, aby som sa dotkla aj nedaňových príjmov. Nové opatrenia sú prijaté i s cieľom zmierniť napätie na výdavkovej strane rozpočtu a sú ovplyvňované, prirodzene, aj nedaňovými príjmami. Výber nedaňových príjmov ale predpokladá že sa bude realizovať dividendová politika štátu, tak ako sme o nej rokovali vo vláde Slovenskej republiky. A, tak ako som aj uviedla, predpokladá aj príjem z predaja štátneho majetku licencií a predstavuje celkové navýšenie administratívnych príjmov o 4,5 mld. korún.
Dotknem sa ďalej ešte jednej veľmi dôležitej súvislosti, ktorá nominálne navyšuje príjmy štátneho rozpočtu a zároveň aj výdavky štátneho rozpočtu, ale z hľadiska príjmov a výdavkov verejného rozpočtu je neutrálna. Tou je transformácia štátnych fondov. V dôsledku transformácie štátnych fondov príjmy štátneho rozpočtu sa zvyšujú o 5,5 mld. korún a rovnako sa aj zvyšujú výdavky štátneho rozpočtu. Znamená to, že príjmy ktoré doteraz smerovali do štátnych fondov, budú smerovať do štátneho rozpočtu, výdavky štátnych fondov stávajú sa výdavkami jednotlivých kapitol štátneho rozpočtu.
Napriek tomu, čo som uviedla, považujeme úlohu dosiahnuť príjmy štátneho rozpočtu na úrovni 219 mld. korún za úlohu skutočne značne náročnú. Vyžiada si ďalšie zlepšovanie práce daňových a colných orgánov. Preto, keďže viem, že ste včera prerokovali v prvom čítaní návrh zákona o daňových orgánoch, je skutočne nutné, aby Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon o daňových orgánoch. Je to jeden z krokov, ako zefektívniť činnosť daňovej správy a skutočne aj zabezpečiť predpokladané príjmy do štátneho rozpočtu.
Zároveň by som chcela upozorniť aj na to, že niektoré zákony ktoré sa za to ostatné obdobie prijali v deformovanej podobe, v inej podobe, ako ich pripravila vláda Slovenskej republiky, samozrejme, majú svoj dopad na príjmovú časť štátneho rozpočtu, a musíme preto robiť aj niektoré opatrenia, aby sme tieto, pokiaľ ide o negatívne dopady, aj eliminovali. Je potrebné zároveň aj uviesť, že fakt, že sa neschválil vládny návrh zákona o stavebnom sporení, znamená to navýšenie výdavkovej časti štátneho rozpočtu o 800 mil. korún. A ak chceme kompenzovať dopad neschválenia tohto vládneho návrhu zákona, bude veľmi dôležité, aby táto Národná rada v čo v najkratšom čase prijali novelu zákona o spotrebnej dani tabaku a tabakových výrobkov. Chcem povedať, že predpoklad prijatia tejto novely je zahrnutý do príjmovej časti štátneho rozpočtu. Vychádza to z politickej vôle, ktorá sa v predbežných rokovaniach o tomto návrhu zákona dosiahla.
Za riziká v dosiahnutí rozpočtovaných príjmov považujeme, tak ako sme už o tom na začiatku hovorili, možné spomalenie rastu svetového hospodárstva, ktoré môže mať dôsledky na spomalenie rastu hrubého domáceho produktu vzhľadom na to, že Slovenská republika je otvorená a veľká časť realizácie jej hrubého domáceho produktu je závislá od dynamiky exportu. Na druhej strane musí na určitú možnosť spomalenia dynamiky exportu reagovať aj hospodárska politika vlády, ktorá by nepochybne mala vytvárať vo väčšom rozsahu podmienky pre rast kúpyschopného dopytu, a to predovšetkým investičného dopytu, ktorý by mal aj akcelerovať modernizáciou podnikateľského sektora. Je samozrejmé, že medzi rizikové faktory vždy patrí aj schopnosť presne alebo menej presne kvantifikovať odhady rôznych dôsledkov prijatých daňových zákonov a príp. ďalších zmien, ktoré nás ešte v legislatíve čakajú.
Ako po iné roky poslaneckú snemovňu zrejme najväčšmi bude zaujímať výdavková časť štátneho rozpočtu. A chcela by som uviesť, že výdavky štátneho rozpočtu na rok 2002 predstavujú 256 mld. korún.
Bolo by asi vhodné, aby sme si trošku povedali o tom, aký postup prípravy sme zvolili pri narábaní s rozdeľovaním výdavkov v štátnom rozpočte na rok 2002. Môžem uviesť že od roku 1999 postup prípravy štátneho rozpočtu sa každým rokom zdokonaľoval. Reforma prípravy štátneho rozpočtu je jednou zo súčastí reformy štátneho rozpočtu, ktorá je zároveň súčasťou reformy fiškálneho manažmentu štátu. Je dôležité, aby Slovenská republika realizovala do dôsledkov reformu fiškálneho manažmentu štátu, pretože práve tá je jedna zo súčastí, ktorá priblíži Slovenskú republiku na úroveň štátov Európskej únie.
Chcem uviesť, že súčasťou reformy fiškálneho manažmentu štátu je aj zrušenie štátnych fondov, o ktorom budete onedlho hlasovať, ale zahrnujeme sem aj reformu štátneho rozpočtu ako takého, ktorá zahrnuje prechod na programové rozpočtovanie, na viacročné rozpočtovanie, funkčnú klasifikáciu, zásadné zmeny pri príprave a realizácii štátneho rozpočtu. A ďalej zahrnujeme sem aj zriadenie štátnej pokladnice a zriadenie agentúry na riadenie dlhu a likvidity. Pokiaľ by sa podarila realizovať takto komplexne chápaná reforma fiškálneho manažmentu štátu, môžeme povedať, že Slovenská republika sa riadením verejných financií dostane skutočne na úroveň štátov Európskej únie a, mohla by som azda uviesť, tých najrozvinutejších štátov Európskej únie.
Dovoľte ale, aby som sa vrátila k spôsobu prípravy výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2002. Pristupovali sme k tomu znovu o určitý krok sofistikovanejšie a, myslím, aj primeranejšie tomu, čo štátny rozpočet plniť má ako napr. v roku predchádzajúcom. Na prvom kroku sme definovali dve kategórie výdavkov a to boli kategórie obligatórnych výdavkov, ktoré vyplývajú z povinnosti štátu rešpektovať určité zákonné nároky na výdavky, a fakultatívne výdavky, ktoré predstavovali, zjednodušene možno povedať, zvyškové výdavky, ale výdavky, ktorými sme chceli pokryť vládne priority vychádzajúce z programového vyhlásenia vlády a zároveň aj rezortné priority. Postup bol taký, že vláda na prvom kroku okrem východísk štátneho rozpočtu na rok 2002 rokovala o výdavkových limitoch, v ktorých sa už zohľadnili na prvom mieste obligatórne výdavky. Práve snaha, aby sme uprednostnili niektoré zámery vlády vychádzajúce z programového vyhlásenia vlády, motivovala rozhodovanie vlády, ako alokovať zvyšné výdavky medzi jednotlivé rezorty. Vláda preto schválila ako svoj ďalší veľmi dôležitý východiskový krok pri príprave štátneho rozpočtu na rok 2002 limity výdavkov jednotlivých kapitol.
Dovoľte, aby som najskôr ale uviedla rozhodujúce vládne priority pri tvorbe návrhu rozpočtu. Patrili medzi ne podpora vzdelávania výskumu a vývoja v gestorstve ministerstva školstva a čiastočne, ako viete, aj kapitol krajských úradov, pretože tzv. malé školstvo je financované cez kapitoly krajských úradov, následne po realizácii ďalšej etapy reformy verejnej správy cez samosprávne orgány na úrovni obcí a samosprávnych krajov. Medzi ďalšie priority patrí podpora zamestnanosti a podpora podnikania. Ďalšou prioritou rozpočtu na rok 2002 je podpora bývania, ďalej rozvoj dopravnej infraštruktúry a príprava Slovenskej republiky na vstup do Európskej únie a príprava Slovenskej republiky na vstup do NATO.
Ešte raz by som sa chcela vrátiť k niektorým novým aspektom prípravy štátneho rozpočtu na rok 2002.
Uviedla som, že aj súčasťou reformy fiškálneho manažmentu štátu, ktorá sa už po druhý rok a tento rok už v podstatne väčšej miere uplatňuje, je rozpočtové programovanie. Tentokrát už niektoré kapitoly ako celé sú pripravené na tomto princípe. Nepochybne najdôležitejšia z nich je kapitola ministerstva školstva vzhľadom aj na jej rozsah. Celá časť rozpočtu teda už poskytuje pohľad na rozpočet z hľadiska konkrétnych programov, ktoré chceme realizovať, a nie podľa toho, či rozdeľujeme výdavky na bežné výdavky a kapitálové výdavky. Takýto prístup by sa postupne mal stať jediným prístupom pri príprave štátneho rozpočtu. A bola by som veľmi rada, keby sa na príprave programového rozpočtovania pokračovalo ďalej. Podľa nášho názoru v roku 2004 by sme mali byť schopní zostať celý rozpočet ako programový rozpočet. Zároveň čo nám umožňuje rozpočtové programovanie. Umožňuje, aby sme presne definovali ciele, na ktoré chceme vyčleniť prostriedky zo štátneho rozpočtu, ďalej umožňuje nám, aby sme prostriedky z jedného roku mohli preniesť do roku nasledujúceho, to znamená prechod z jednoročného horizontu rozpočtovania na viacročný horizont, a na záver nám poskytuje aj možnosť konkrétne merať efektívnosť vynakladaných prostriedkov. Rozpočtový nástroj program plne spĺňa teda aj zámery, ktoré viedli k vzniku štátnych fondov. A preto, ako som aj mala možnosť v poslaneckých kluboch vysvetľovať, skutočne zrušenie štátnych fondov neruší to, čo sa štátnymi fondmi chcelo dosiahnuť, účelové vynakladanie prostriedkov na viacročné zámery.
Výdavky štátneho rozpočtu sme už v plnom rozsahu posudzovali a triedili dôsledne podľa funkčnej klasifikácie, čo nám umožňuje tentokrát už v plnom rozsahu medziročne porovnávať výdavky, ale nielen medziročne ale zároveň porovnávať výdavky Slovenskej republiky s výdavkami iných štátov Európskej únie, ktoré dlhodobejšie už uplatňujú funkčnú klasifikáciu. Pri príprave rozpočtu na rok 2002 sme teda získali komplexný pohľad na výdavkovú stránku rozpočtu, taký pohľad, o ktorom skutočne môžeme povedať, že nikdy predtým sme v predchádzajúcich rokoch nemali.
Chcela by som upozorniť zároveň aj na to, že pri príprave rozpočtu na rok 2002 tým, že sme zvolili prístup diametrálne odlišný, hovorila som o istej postupnosti zavádzania nových prvkov, sme chceli vytvoriť priestor aj na to, aby Národná rada Slovenskej republiky sa zaoberala štátnym rozpočtom v priebehu vlastne celého fiškálneho roku. Vláda Slovenskej republiky akonáhle schválila výdavkové limity, rozhodla vlastne v zásadných rámcoch o rozpočte na rok 2002. Naším zámerom bolo, aby sa Národná rada Slovenskej republiky začala zaoberať vlastne po schválení výdavkových limitov vládou okamžite rozpočtom na rok 2002. Priestor na to vytvorený bol, pretože vláda schválila východiská štátneho rozpočtu v apríli roku 2001. Mali ste teda možnosť, a to bol aj zámer ministerstva financií, aby ste od konca apríla roku 2001 sa podieľali na príprave jednotlivých kapitol, podieľali na príprave jednotlivých programov. Ak sa tento priestor nevyužil, myslím si, že je to škoda. Ale zároveň by sme si mali povedať, že je dôležité, aby aj Národná rada Slovenskej republiky nabehla na takýto režim, keď sa rozpočtom štátu zaoberajú jednotlivé výbory v priebehu celého roku a nielen ku koncu fiškálneho roka, keď už na to vlastne ten priestor je veľmi značne limitovaný.
Z hľadiska prípravy rozpočtu tým, že vláda schválila výdavkové limity, sa preniesla zodpovednosť prípravy rozpočtov jednotlivých kapitol na správcov týchto kapitol. Znamená to, že oni na základe svojich definovaných priorít mali rozdeľovať prostriedky na to, čo chcú v rámci svojich rezortov aj prioritne realizovať. Samozrejme, tento priestor im obmedzovali obligatórne výdavky, o ktorých sme už aj pred chvíľočkou hovorili. Preto by som chcela aj upozorniť poslaneckú snemovňu, že boli to práve správcovia kapitol, ktorým sa zvýšila právomoc a zodpovednosť za návrh svojho rezortného rozpočtu.
A ak budete navrhovať niektoré navyšovania limitov výdavkov, bolo by skutočne potrebné si uvedomiť, že tým vlastne prehodnocujeme, zasahujeme do vládnych priorít, čo, prirodzene, možné je. Ale treba to konfrontovať so zámermi vlády, ktoré vyplývali z programového vyhlásenia vlády, tak aby sme tieto zámery aj podľa možností dodržali. Odporúčam, aby ste sa oveľa častejšie a, tak ako sa ten priestor aj v budúcnosti bude vytvárať, ale teraz hovorím o tomto rokovaní Národnej rady, skôr zaoberali prerozdeľovaním výdavkov v rámci jednotlivých kapitol. Pokiaľ poslanecká snemovňa pokladá za prioritnejšie použiť prostriedky alokované pre jednotlivé kapitoly na iné ciele, myslím, že je to absolútne vhodný priestor na to, aby sa to v rámci výdavkových limitov kapitol aj realizovalo.
Tak ako som uviedla, presunuli sme ťažisko prípravy rozpočtových prác na prvú polovicu roka. Vláda rokovala už o celom návrhu štátneho rozpočtu v júni a napokon začiatkom júla a definitívne ho schválila v auguste, keď už vlastne rozpočet bol hotový. Na nasledujúcom rokovaní sme sa zaoberali už iba ostatnými zložkami verejných financií, ktoré sú veľmi dôležité z hľadiska celkového vývoja verejných financií a definovania schodku verejného rozpočtu.
Dovoľte, aby som sa teraz podrobnejšie zaoberala výdavkovou časťou štátneho rozpočtu. Uviedla by som aspoň najdôležitejšie zvyšovania výdavkov.
Realizácia zákonov o štátnej verejnej službe od 1. 4. 2002 si vyžiada medziročný nárast výdavkov 6, 6 mld. korún. Vzrastú aj výdavky kapitoly Štátny dlh o 4 mld. korún. Vzrastie štátom platené poistné do Sociálnej poisťovne na zabezpečenie zvýšenia dôchodkov zhruba o 3 mld. korún. Chcela by som uviesť, že historicky vlastne po prvýkrát sme v príprave rozpočtu explicitne predpokladali, že dôjde k zvyšovaniu dôchodkov. A vytvoril sa na to aj priestor v rozpočte verejnom. Znamená to, že pokiaľ sa pozriete do tej časti materiálov, ktoré ste dostali, dokumentov, ktoré ste dostali k štátnemu rozpočtu, v časti Rozpočet Sociálnej poisťovne, návrh ministerstva financií, sú už aj zahrnuté prostriedky na zvyšovanie dôchodkov v budúcom roku. Štátom platené poistné do zdravotných poisťovní by sa ročne malo zvýšiť o 2 mld. korún. Ja sa ešte ku vzťahu k jednotlivým zložkám verejných financií vrátim. Zatiaľ by som sa obmedzila len na niektoré čísla. Výdavky na sociálne dávky rozpočtujeme znovu vyššie o 1,5 mld. korún. Chcela by som ale vyjadriť presvedčenie, že pokiaľ by sa podarilo znížiť mieru nezamestnanosti, nemuseli by tieto nároky na zvyšovanie výdavkov tak rásť, ako sme tomu boli svedkami v roku 1999, 2000 a najmä 2001. Výdavky na činnosti zabezpečované transformovanými štátnymi fondmi bez zohľadnenia § 11 sú pri zohľadnení vplyvu na výšku štátneho dlhu približne 5 mld. korún. To sú aspoň tie najdôležitejšie, ktoré by bolo potrebné povedať. A ja by som sa teraz chcela niektorými z nich podrobnejšie zaoberať.
Najskôr k vzťahu výdavkovej časti štátneho rozpočtu, k decentralizácii, pretože v niektorých výboroch, osobitne gestorskom výbore vznikli dokonca návrhy, aby sa rozpočet vrátil, prepracoval, pretože explicitne nehovorí o tom, ako sa budú prerozdeľovať prostriedky na zabezpečovanie niektorých funkcií v súvislosti s novým kompetenčným zákonom. Vysvetlili sme, že postup je taký, že krajské úrady v prvom rade musia pripraviť rozpis rozpočtu na rok 2002 podľa vládneho návrhu zákona. Tieto rozpisy budú tvoriť východisko pre delimitácie prostriedkov na vyššie územné celky. Tým získame prehľad o reálnych finančných prostriedkoch, ktoré sa budú delimitovať z rozpočtov krajských úradov na samosprávne územné celky a obce k 1. januáru, k 1. aprílu a k 1. júlu 2002. Môžem sa kriticky vyjadriť k tomu, že krajské úrady mali predložiť ministerstvu financií a ministerstvu vnútra tieto podklady do 30. novembra, avšak niektoré kraje si zatiaľ túto povinnosť nesplnili. Chcem upozorniť, že sú to len východiskové údaje, ktoré sa budú ďalej spracovávať, sumarizovať, odsúhlasovať tak, aby sa delimitácia prvá mohla realizovať od 1. januára formou rozpočtových opatrení. Práce na príprave delimitácií nie sú len v pôsobnosti ministerstva financií. A je tu skutočne dôležité, aby bola dobrá koordinácia s ministerstvom vnútra a predovšetkým s jednotlivými krajskými úradmi. Myslím, že v tomto smere by mohli prispieť k zlepšeniu tejto koordinácie možno i poslanci.
Príprava na proces decentralizácie sa, samozrejme, dotýka aj vzťahu štátneho rozpočtu k rozpočtom miest a obcí. Preto dovoľte, aby som aspoň stručne reagovala na viaceré stanoviská, ktoré na rokovaní výborov v tejto súvislosti odzneli. Vo vzťahu k rozpočtom obcí, ako obvykle sa používa ústretový prístup. Finančné vzťahy štátneho rozpočtu k rozpočtom obcí sa v porovnaní s rokom 2001 navrhujú zvýšiť o 602 mil. korún, z toho podielové dane o 476 mil. korún. Tieto tempá rastu sú nad rámec vzťahov, ktoré sme založili vo väčšine odvetví. Stabilizujúcim a vyrovnávajúcim faktorom v sústave vlastných príjmov rozpočtov obcí bude aj v nasledujúcom roku podiel na výnose dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a funkčných požitkov, ktorý medziročne vzrástol o viac ako 400 mil. korún. Bude sa poukazovať mesačne stabilnou čiastkou, a to vo výške jednej dvanástiny z rozpočtovanej sumy 7,3 mld. korún bez ohľadu na dosiahnutie jej celkového výnosu. Aj v roku 2002 teda vplyv novely zákona o dani z príjmov, kde predpokladáme zníženie výnosu dane o 1,8 mld. korún, bude znášať štátny rozpočet, a nie rozpočty miest a obcí. Pri rokovaniach so Združením miest a obcí Slovenska sme našli na niektoré otázky spoločné riešenia, ale, samozrejme, mnohé rozpory aj pretrvali. Požiadavka, aby sa navýšili podielové dane o ďalšiu 1 mld. korún, jednoducho za daných východiskových podmienok nie je realizovateľná, presahuje možnosti štátneho rozpočtu.
Pri posudzovaní komplexného vzťahu štátneho rozpočtu k rozpočtom obcí je potrebné zohľadniť i ďalšie zdroje, ktoré rozpočty obcí dostanú, a to predovšetkým z transformovaných štátnych fondov, ktoré sa budú realizovať prostredníctvom rozpočtových kapitol. Podľa návrhov programov by tieto prostriedky mali dosiahnuť takmer 2,8 mld. korún.
Z ďalších výdavkov by som rada upozorniť na výdavky, ktoré sa nepochybne budú značne prediskutovávať a súvisia s nárastom zamestnanosti. Myslím, že sme podľahli trošku takému zjednodušenému pohľadu, že je možné paušálne znižovať zamestnanosť vo verejnom sektore. Iste by sme všetci radi boli, keby nás verejný sektor, mám tu na mysli štátny, ale aj administratíva samosprávnych orgánov stála menej. Realita je ale trošku zložitejšia, a preto by som chcela aj upozorniť, že bude dochádzať ešte stále k nárastu počtu zamestnancov rozpočtových organizácií a z toho na ústredných orgánoch z celkového počtu 1 814 o 883. S čím to súvisí? Súvisí to s administratívnymi a inštitucionálnymi potrebami, s prístupovým procesom do európskych štruktúr. Môžem informovať podrobnejšie, že časť, okolo 120 osôb, si vyžiada zriadenie nových inštitúcií, ako je úrad pre štátnu službu, úrad ombudsmana, zriadenie regulačného úradu. Niektoré zvýšenia vyplývajú aj zo zákonov, ktoré schválila Národná rada, napr. zákona o ochrane utajovaných skutočností - dokonca 54 osôb. Rast počtu zamestnancov ústredných orgánov súvisí aj s tým, že sa budú delimitovať do ústredných orgánov zamestnanci štátnych fondov v tom rozsahu, ako to bude nevyhnutné. V kapitolách krajských úradov sa zvyšuje počet zamestnancov o 130 v dôsledku zvýšenia početných stavov jednotiek Zboru požiarnej ochrany. Nechcem teraz podrobnejšie ďalej pokračovať, myslím, že je dôležité, aby sa ale Národná rada týmto aj zaoberala.
Dotkla by som sa možno ešte jedného okruhu a tým je vzťah štátneho rozpočtu k verejnoprávnym inštitúciám. V niektorých číslach som o tomto vzťahu už hovorila, ale dovoľte, aby som predsa len trošku podrobnejšie hovorila. Súčasťou predkladaných dokumentov o štátnom rozpočte je aj prehľad o rozpočtoch jednotlivých zložiek verejných financií. Zatiaľ sa nepredkladajú návrhy rozpočtov týchto zložiek spolu s návrhom štátneho rozpočtu. Myslím, že urobili by sme v tomto smere už veľký krok dopredu, pretože máte už pred sebou po druhýkrát v histórii priložený súhrnný rozpočet, prehľady rozpočtov jednotlivých zložiek. Od budúceho roku tieto jednotlivé zložky verejných financií budú musieť prejsť na rovnakú rozpočtovú klasifikáciu, to znamená, pripravujeme pôdu na to, aby v budúcnosti Národná rada naraz rokovala a rozhodovala o všetkých zložkách verejných financií. Zatiaľ sme ešte k tomuto sa v plnom rozsahu nedostali, aj keď hovorím, že značný pokrok v tomto smere už aj nastal. Je dôležité, aby sme si zároveň uvedomili, že skutočne budeme aj tentokrát rozhodovať nie o rozpočte štátu, o štátnom rozpočte, ale o verejnom rozpočte. Preto sú jednotlivé rozpočty ostatných zložiek verejných financií natoľko dôležité.
Ak sa pozorne sleduje návrh rozpočtu, ktorý je z dielne ministerstva financií, a návrh príslušnej verejnoprávnej inštitúcie, určité rozdiely tam sú. V každom prípade ich vieme však vysvetliť. Pri Sociálnej poisťovni napr. odhad ministerstva financií vychádzal už aj z predpokladaného navrhovania zvyšovania dôchodkov, kým odhad Sociálnej poisťovne v tom istom dokumente, o ktorom hovorím, ešte nezahrnoval zvyšovanie dôchodkov. Preto je iný vypočítaný schodok Sociálnej poisťovne, ktorý pripravilo ministerstvo financií, a iný, ktorý pripravila Sociálna poisťovňa. Rovnako určité odchylnosti nájdete aj pri rozpočtoch ostatných zložiek verejných financií.
Počas záverečných príprav na toto plenárne rokovanie Národnej rady sme viedli aj niekoľko rokovaní so zástupcami výboru pre zdravotníctvo, kde sa otvorila otázka ďalšieho navýšenia platieb do zdravotných poisťovní. Došlo k určitým predbežným dohodám. Ja by som bola veľmi rada, keby tieto dohody sa dodržali. Uvediem napr., že súčasťou tejto dohody je aj realizácia návrhu, ktorým by sa pristúpilo k určitému zvýšeniu platieb z Národného úradu práce do zdravotných poisťovní. Samozrejme, bude závisieť od ďalšieho rokovania Národnej rady, aký k tomu postoj zaujme.
Vážená poslanecká snemovňa, budete rokovať aj o zákone o štátnom rozpočte. Veľmi stručne by som chcela upozorniť na niektoré body tohto zákona.
V § 3 sa definujú hranice, kde môže vláda rozhodovať o prekračovaní výdavkov štátneho rozpočtu, samozrejme, bez zvyšovania schodku štátneho rozpočtu a aj bez zvyšovania schodku verejného rozpočtu. Môžeme diskutovať o tom, či táto hranica je úzka alebo, naopak, značne vysoká. Ja sa nazdávam, že opäť to treba vidieť v určitom krokovom procese, pretože bolo by veľmi vhodné, aby po niekoľkých rokoch, keď nastanú mnohé nepredvídateľné okolnosti, ktoré v transformačnom procese jednoducho život prináša a ktoré nás viedli k tomu, že je potrebné, aby sme určitú hranicu pri navyšovaní výdavkov bez dopadu na schodok štátneho rozpočtu v zákone o štátnom rozpočte vytvárali, sme postupne od tejto praxe upustili. V tejto chvíli ale takéto podmienky ešte nemáme, chcem ale na to upozorniť, že zrejme k tomu smerovať v budúcnosti budeme.
V § 4 návrh zákona reaguje na zrušenie Štátneho fondu cestného hospodárstva, v dôsledku čoho bude na rozdiel od predchádzajúceho rozpočtovaného roku výnos z cestnej dane výnosom štátneho rozpočtu, a nie rozpočtu Štátneho fondu.
V § 9 v súlade s § 46 ods. 5 písm. a) zákona o rozpočtových pravidlách sa rozširuje okruh subjektov, za ktoré môže vláda prevziať štátne záruky za bankové úvery. Upravuje sa aj limit za možnosť prevzatia záruk. Chcem však povedať, ale treba to asi aj osobitne zdôrazniť, že nejde tu o úplne nové bankové úvery. V prevažnej väčšine ide o úvery, ktoré sa budú brať pre to, aby sa uhradili staré záväzky. Znamená to, že celkove nám nenarastá nejakým výrazným tempom rozsah záruk, aj keď si treba uvedomiť, že každá záruka predstavuje určité riziko, ktoré sa snažíme a zase sme aj schopní pomerne presne kvantifikovať. Predlžujeme témy splatnosti návratných finančných výpomocí poskytnutých Vodohospodárskej výstavbe na dobu 15 rokov. Myslím, že je zrejmé, prečo k tomuto kroku pristupujeme, vzhľadom na to, že Vodohospodárska výstavba evidentne v tomto časovom horizonte nebude schopná splácať svoje záväzky voči štátnemu rozpočtu.
V § 11 sa rieši v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách oprávnenie práva pre vládu na prevzatie vládnych úverov v roku 2002, ako aj účelovosť použitia prostriedkov získaných z úverov na základe dohôd uzatvorených podľa príslušných zákonov v predchádzajúcich rozpočtových rokoch. Zároveň sa vláda splnomocňuje, aby mohla v roku 2002 prevziať úvery od Rozvojovej banky Rady Európy na rozširovanie kapitálových výdavkov rozpočtovej kapitoly ministerstva zdravotníctva, ďalej na účely financovania infraštruktúry pre domovy sociálnych služieb v pôsobnosti krajských úradov, ako aj od Svetovej banky na financovanie projektu riadenia verejných financií rozpočtovej kapitoly ministerstva financií.
Zákonom o štátnom rozpočte sa v roku 2002 určuje možnosť zvýšiť schodok štátneho rozpočtu rozpočtovaný na rok 2002 o 15,5 mld. korún. Už sme o tom pred chvíľočkou hovorili. Ide o prostriedky použité na úhradu výnosov zo štátnych dlhopisov použitých v roku 2002 na účely reštrukturalizácie vybraných bánk, ako aj o sumu úveru prevzatého vládou v roku 2001 na základe zákona o štátnom rozpočte na rok 2001 použitú v roku 2002.
Ustanovením § 13 sa vytvára priestor na financovanie vyšších územných celkov. V súlade so schválenou novelou zákona o rozpočtových pravidlách súvisiacou s reformou verejnej správy sa v odseku 1 upravuje poskytnutie prostriedkov vyšším územným celkom zo štátneho rozpočtu do schválenia ich rozpočtov formou preddavku.
V § 14 sa umožňuje správcom jednotlivých rozpočtových kapitol rovnomerné čerpanie rozpočtových výdavkov v každom štvrťroku do výšky maximálne 25 % celkových výdavkov schválených pre jednotlivú rozpočtovú kapitolu. Po prvom štvrťroku je možné k 25 % pripočítať nevyčerpané prostriedky z predchádzajúceho štvrťroka. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje na rozpočtové výdavky upravené na základe § 3 ods. 1 tohto zákona. To súčasne znamená, že sa nepredpokladá ďalšia regulácia a viazanie výdavkov štátneho rozpočtu, čo nepochybne všetci správcovia kapitol privítajú. Na základe tohto paragrafu bude možné pružnejšie a pri nižšej administratívnej náročnosti používať aj prostriedky z lotérií. Ak sa použijú v rámci príslušnej rozpočtovej kapitoly, nebude potrebné žiadať o vykonanie rozpočtového opatrenia.
Chcem ešte uviesť, že súčasťou balíka dokumentov, ktoré ste dostali na prerokovanie v návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2002, je aj strednodobý finančný výhľad na roky 2001 - 2004. Pripravili sme strednodobý finančný výhľad už po druhýkrát. Myslím, že je veľmi dôležité, aby sme skutočne mali dlhodobo strednodobejšiu predstavu o vývoji slovenského hospodárstva, o väzbe na vývoj makroekonomickej stability a osobitne na vývoj finančnej stability. Strednodobý finančný výhľad bol aj súčasťou predvstupového ekonomického programu s rovnakým časovým horizontom, ktorý vláda po prvýkrát vôbec historicky predložila do Európskej komisie. Chcem len podotknúť, že rok 2004 je zároveň aj referenčným rokom vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie.
Vážená poslanecká snemovňa, vláda v záujme vytvorenia priechodnosti návrhu štátneho rozpočtu Národnej rade vytvorila priestor na realizáciu dodatočných návrhov poslancov v objeme 1 mld. s tým, že celkový súhrnný schodok bude na úrovni 3,5 %.
Chcem len pripomenúť, že neschválenie návrhu zákona o stavebnom sporení, ktorý obsahoval zníženie štátnej prémie v stavebnom sporení, si vyžiadalo potrebu navýšenia výdavkov na štátnu prémiu oproti rozpočtovanej úrovni o 850 mil. korún. Keďže tento zákon riadne prešiel Národnou radou, museli sme to dodatočne potom odraziť aj vo výdavkovej časti v gestorskom výbore.
Chcem upozorniť ešte raz, že ďalším faktorom, ktorý môže ešte doznať určité zmeny aj v návrhu príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu, bude aj prerokovanie niektorých zákonov, o čom sme už pred chvíľočkou hovorili.
Vážená poslanecká snemovňa, diskusia vo výboroch Národnej rady k predloženému vládnemu návrhu štátneho rozpočtu bola často protikladná. Jeden výbor navrhoval niektorú kapitolu navýšiť, druhý navrhoval kapitolu redukovať. Predpokladám obdobnú diskusiu aj na rokovaní pléna. Je to do istej miery spôsobené aj tým, že rozpočet na rok 2002 rámcuje rozpočtové hospodárenie v poslednom roku pôsobenia súčasnej vlády a je snaha dobehnúť často to, čo možno sa nepodarilo v rokoch predchádzajúcich.
Odporúčam vám, aby ste prednostne hľadali možnosti realizácie vašich návrhov v rámci prehodnotenia priorít príslušnej kapitoly a nepresadzovali riešenie záujmov jednej kapitoly na úkor inej. Pri predkladaní návrhov odporúčam hľadieť aj za horizont roku 2002. Myslím, že mali by sme pristupovať k prerokovaniu rozpočtu skutočne zodpovedne, pretože vlastne ním vytvárame aj určité východiská pre prípravu rozpočtu na rok 2003. Nech bude akokoľvek vyzerať vláda a poslanecká snemovňa, ktorá vzíde z volieb v roku 2002, zámerom bude, aby Slovenská republika ďalej pokračovala na ceste, na ktorú sa vydala, aby sme realizovali zámery a ciele, ktoré nám umožnia v konečnom dôsledku nielen vstúpiť do Európskej únie, ale aj dosiahnuť reálne približovanie sa úrovne slovenského hospodárstva a životnej úrovne k úrovni, ktorá je minimálne priemerná v štátoch Európskej únie. Nebolo by vhodné, aby poslanecká snemovňa v poslednom roku svojho vládnutia vytvorila zlé východiskové podmienky pre rok 2003 a následné obdobia.
Vážená poslanecká snemovňa, dovoľte, aby som vás na záver požiadala o podporu predloženého vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte a návrhu štátneho rozpočtu na fiškálny rok 2002. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)