M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Dámy a páni, chcel by som vás pozvať na súbornú výstavu výtvarných prác nášho pána kolegu Augustína Mariána Húsku, ktorá sa uskutoční teraz o 12.00 hodine za prítomnosti predsedu Národnej rady pána Migaša vo vstupnom foyer Národnej rady Slovenskej republiky.
Teraz by som dal ešte slovo, s faktickou poznámkou sa prihlásili dvaja - pani poslankyňa Podhradská a pán poslanec Jasovský. Končím možnosť podania ďalších prihlášok.
Ako prvá má slovo pani poslankyňa Podhradská. Nech sa páči.
M. Podhradská, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Keďže aj ja prijímam vaše pozvanie, tak naozaj budem veľmi stručná a poviem iba jednu vetu. Pani poslankyňa Tóthová, myslím si, nemá tak celkom pravdu, keď hovorí, že ide o zrušenie fondov a zrušenie balíka financií, vôbec nie. Ide síce o zrušenie fondov, ale ide najmä o to, aby sa jednotlivé rezorty zmocnili toho balíka financií. A tak to, čo sa doteraz rozdeľovalo so značným prvkom otvorenej demokracie, sa teraz bude rozdeľovať centralisticky. Takže len túto drobnú opravu k tomu, čo povedala pani poslankyňa Tóthová.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pán poslanec Jasovský.
J. Jasovský, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda. Opozícia sa išla roztrhať v čase, keď dochádzalo k predaju Slovenských telekomunikácií, vysvetľovali sme, aká škoda je predať 51-percentný podiel a vysvetľovali sme, o čo lepší by bol zámer navyšovať základné imanie Slovenských telekomunikácii, upozorňovali sme na netransparentnosť, na nevýhodnosť, upozorňovali sme na kauzy, ktoré v tejto súvislosti vznikajú, či s poradcom, alebo ďalšie, bohužiaľ, naše výzvy a naše upozornenia sa míňali účinkom. Dnes existujú telekomunikácie Deutsche telekom, to už nie sú Slovenské telekomunikácie a zmluva o predaji 51-percentného podielu je stále tajnou. Napriek zákonu o prístupe k informáciám táto zmluva nie je verejná a v podstate nikto nevie, akým spôsobom je možné s touto zmluvou nakladať. Poznám iné zmluvy, napríklad České telekomunikácie majú so strategickým partnerom zmluvu a ich strategický partner už bol pokutovaný vo výške 200 mil. českých korún, pretože neinvestoval do Českých telekomunikácií, poznáme zmluvy, kde strategickí partneri v iných krajinách dokonca prijali záväzok o znižovaní cien v oblasti taríf alebo v oblasti základného poplatku. Ako je to dnes u nás? 51 % je predaných a do telekomunikácií nevieme vstúpiť. Dnes znovu telekomunikácie zdražujú všetky svoje poplatky, rád by som poznal stanovisko ministra hospodárstva, ktorý ma upozornil predčasom, že telekomunikácie zlacňujú, uveril, prosím, niektorým článkom, ktoré boli v novinách. Je to smola, keď minister nepozná a nerozlišuje informácie. Dnes znovu zdražujú Slovenské telekomunikácie a zdražujú preto, že nie je záujem o to, aby telefón na posledných dedinkách na Slovensku fungoval, pretože náklady na údržbu miestnych telefónnych sietí káblov, ústredí sú veľmi vysoké a hovorné je relatívne nízke. To znamená, na Slovensku je umelo vytváraná situácia, aby dochádzalo k likvidácii základných telefónnych staníc a tým, že sa neinvestuje do telekomunikácií, termín, keď sa končí monopol 31. 12. 2002, je tu a myslím si, že pracovníci budú veľmi prekvapení v telekomunikáciách.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa Tóthová.
K. Tóthová, poslankyňa: Chcem poďakovať tým poslancom, ktorí sa pripojili k môjmu názoru, a chcem opätovne zdôrazniť, pán podpredseda vlády, spamätajte sa, veď vy likvidujete tento štát, ničíte jeho ekonomiku a je hrozné, že tlač doteraz vám robila clonu a všetky informácie sa nedostali na verejnosť, ale ony sa určite dostanú a ten národ sa spamätá, takže, prosím vás pekne, nerobte už viacej zlých krokov, ako ste robili doteraz, pretože sa ukazuje, že všetko, čo sme vám hovorili, že bude zlý krok, postupne sa vyjasňuje, že ozaj je to zlý krok. Od zrušenia diaľnic, ktoré sme vás tu doslova prosili, preboha, nerobte to, je to nerozumné, ďalej orientácia obchodná aj na východ, dnes už aj vy zisťujete, že vlastne to bol pre ekonomiku zlý ťah a tu politika nemala hrať takú úlohu, akú ste jej vy dali. Zrušenie zákona o revitalizácii a ďalšie, tak toto je ďalší vás zlý krok a prosím vás, nerobte ho, pretože je to veľmi zlý krok.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Dámy a páni, vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Rokovať budeme o 14.00 hodine a pokračovať budeme rozpravou. V rozprave vystúpia dvaja poslanci, a to pani kolegyňa Angelovičová a pán kolega Budaj, ktorému prepadlo poradie. Pani kolegyňa, jej, prepáčte, nemám okuliare, okamžite to napravujem, pani poslankyňa Podhradská, pán poslanec Hofbauer, ja sa vám ospravedlňujem, prepáčte, samozrejme, nech sa páči.
Teda želám vám dobrú chuť.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní prerušenej 53. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Boli sme dohodnutí, že po obedňajšej prestávke budeme hlasovať o všetkých doteraz prerokovaných návrhoch zákonov, prosím teda všetkých prítomných pánov poslancov v budove Národnej rady, aby sa dostavili do rokovacej sály na hlasovanie. Páni poslanci , dovoľte mi, aby som privítal na balkóne Národnej rady Slovenskej republiky ministra obrany Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska Geoffreyho Hoona a ostatných členov delegácie. Buďte vítaní. (Potlesk.)
Panie poslankyne, poslanci, prosím, prezentujme sa, zistím počet prítomných poslancov.
Páni poslanci, odporúčam, aby sme pokračovali v rozprave o návrhu zákona o zrušení niektorých štátnych fondov. Ešte sú prihlásení do rozpravy celkom traja páni poslanci, štyria, pardon, Angelovičová, Podhradská, pán poslanec Hofbauer, pán poslanec Budaj nebol prítomný, keď mal vystúpiť, preto bude vystupovať ako posledný v poradí. Chcem poprosiť všetkých predsedov poslaneckých klubov a žiadam ich, aby zabezpečili účasť svojich poslancov na hlasovaní o všetkých doteraz prerokovaných návrhoch zákonov po skončení rozpravy o tomto bode programu, nech sa páči, pani poslankyňa Angelovičová.
Ešte predtým, ako vystúpi pani poslankyňa, chcem privítať na balkóne Národnej rady ďalšiu delegáciu parlamentu a Kancelárie Senátu Českej republiky. (Potlesk.)
Pani poslankyňa Angelovičová.
M. Angelovičová, poslankyňa: Ďakujem pekne, za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi vystúpiť v rozprave s cieľom presvedčiť vás, aby sme odstránili chyby, ktorých sme sa poslanci Národnej rady Slovenskej republiky dopustili pri schvaľovaní zákona o odpadoch. Je logické a pochopiteľné, že ani jedna z nás poslankýň, ani jeden z poslancov sme neboli schopní z časového dôvodu ani z odbornej stránky kvalitne posúdiť pozmeňujúce návrhy, ktoré boli predložené na schôdzi Národnej rady pri druhom čítaní o zákone o odpadoch. Preto dnes predkladám ctenej snemovni návrh na doplnenie vládneho návrhu zákona o zrušení niektorých štátnych fondov, o niektorých opatreniach súvisiacich, článok otvorím...
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, pokračujte vo svojom vystúpení.
M. Angelovičová, poslankyňa: Trošku by som požiadala poriadok.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prosím o pokoj v rokovacej sále, nerušme sa jeden druhého.
M. Angelovičová, poslankyňa: ... o niektorých opatreniach súvisiacich s ich zrušením a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1194. Tento návrh na doplnenie súvisí s príspevkami finančných prostriedkov do fondu. Zároveň zjednocuje spôsob platenia do recyklačného fondu za motorové vozidlá s ostatnými komoditami a doplňuje povinnosť výrobcov a dovozcov automobilov viesť evidenciu o objeme dovozu výroby, vývozu a reexportu i povinnosť výrobcov a dovozcov automobilov ohlasovať ustanovené údaje recyklačnému fondu a príslušným orgánom. Tento návrh na doplnenie predkladám na základe výsledku dohody združenia automobilového priemyslu Slovenskej republiky, Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky. Návrh na doplnenie vládneho návrhu zákona o zrušení niektorých štátnych fondov, o niektorých opatreniach súvisiacich s ich zrušením a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1194, a náš návrh znie ku článku...
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále.
M. Angelovičová, poslankyňa: ... náš návrh znie ku článku 16 zákona č. 223/ 2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto. Po prvé, v § 41 ods. 1 sa vypúšťajú slová "s výnimkou kategórií zariadení uvedených v prílohe č. 8". Odôvodnenie: Vypúšťajú sa slová, ktoré sú nadbytočné vzhľadom na platné znenie odseku 5 a viedli k nejasnostiam vo vzťahu k povinnosti platiť príspevky do recyklačného fondu. Po druhé, § 54 znie: "§ 54 príspevok do recyklačného fondu za motorové vozidlá ods. 1 výrobca a dovozca motorových vozidiel kategórie M1 a N1 sú povinní za každé motorové vozidlo kategórie M1 a N1 uvedené na trh po 1. júli 2002 zaplatiť príspevok do recyklačného fondu v sume určenej podľa § 56." Odsek 2: "Príspevok platia a za správnosť jeho výpočtu zodpovedajú výrobca a dovozca, ktorí uvádzajú výrobky uvedené v odseku 1 na trh v Slovenskej republike." Odsek 3: "Výrobca platí príspevok podľa § 41 ods. 13, dovozca platí príspevok podľa § 41 ods. 14." Odsek 4: "Výrobca a dovozca motorových vozidiel podľa odseku 1 sú povinní umožniť orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve § 73 kontrolu správnosti výpočtu príspevku a kontroluje jeho plnenia." Odsek 5: "Výrobca a dovozca motorových vozidiel sú povinní po a, viesť a uchovávať evidenciu o objeme svojej výroby, dovozu, vývozu a reexportu, po b), ohlasovať ustanovené údaje z evidencie štvrťročne recyklačného fondu a príslušnému okresnému úradu." Odsek 6: "Ten, kto zabezpečuje zber a zhodnotenie starých vozidiel, je povinný po a), viesť a uchovávať evidenciu o týchto odpadoch a o objeme ich zhodnotenia zo zberu odpadov na území Slovenskej republiky. Po b), ohlasovať ustanovené údaje z evidencie štvrťročne recyklačného fondu príslušnému okresnému úradu." Odôvodnenie: Pri príprave návrhu zákona o odpadoch sa pôvodne časť o starých vozidlách pripravovala ako samostatný zákon. Jeho začlenením do zákona o odpadoch došlo k odlišnému ustanoveniu spôsobu platenia do recyklačného fondu za motorové vozidlá. Po vytvorení recyklačného fondu sa ukázalo, že je potrebné zjednotiť spôsob platenia za motorové vozidlá s ostatnými komoditami. Navrhované znenie zodpovedá štruktúre ostatných paragrafov zákona, kde sa ustanovuje povinnosť platenia, napríklad § 45. Predložené znenie tohto ustanovenia je výsledkom dohody so zástupcami automobilového priemyslu.
Po tretie. V § 78 ods. 1 písm. b) sa slová "odsek 10" nahrádzajú slovami "odsek 9". Po štvrté. V § 78 ods. 1 písm. m) sa slová "odsek 8" nahrádzajú slovami "odsek 7". Odôvodnenie k bodu 3.
M. Andel, podpredseda NR SR: Kolegyne, kolegovia, prosím vás pekne, skutočne dajme priestor, nech sa môže pani kolegyňa vyjadriť. (Ruch sále.) Toto je neuveriteľné, aký je tu šum. Však majme úctu navzájom jeden voči druhému.
Pani kolegyňa, nech sa páči, máte slovo.
M. Angelovičová, poslankyňa: Odôvodnenie k bodom 3, 4, 6 až 11. Ide o opravu nepresností, ktoré sa do zákona dostali v dôsledku veľkého množstva pozmeňujúcich návrhov uplatnených v druhom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedeným novelizačným bodom sa nemení zmysel príslušného ustanovenia. Po piate. V § 78 sa vypúšťa odsek 4. Odôvodnenie: Sankcia, ktorá bola doplnená do odseku 4 počas rokovania v Národnej rade, je duplicitná s ustanovením § 78 ods. 3 písm. e). Po šieste. V § 80 ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. b) a ods. 5 písm. b) sa slovo "m" nahrádza slovom "n". Po siedme. V § 81 ods. 9 sa slová "odsek 8" nahrádzajú slovami "odsek 7". Po ôsme. V prílohe číslo 2 sa označenie bodu R9 nahrádza označením R1 a označenia bodov R1 až R8 sa nahrádzajú označením R2 až R9. Po deviate. V prílohe číslo 5 riadok 14 sa slovo "solí" nahrádza slovom "látok". Poznámka pod čiarkou k odkazu číslo 2 znie: "Stanovené ako odparok filtrátu po filtrácii roztoku odpadu vzťahované na sušinu." Po desiate. V prílohe číslo 7 v bode 3 sa slovo "horčíkové" nahrádzajú slovom "mangánové". A posledný bod jedenásty. V prílohe číslo 8 v nadpise sa slová "vyňatých z pôsobnosti zákona" nahrádzajú slovami "podľa § 41 odsek 5".
Na záver mi dovoľte, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predložiť návrh na hlasovanie o bodoch samostatne, ktoré súvisia už s vyňatými bodmi na samostatné hlasovanie, tak ako ich predložili poslanci v rozprave. Chcem zároveň požiadať pána spravodajcu, aby vo svojom záverečnom vystúpení zosumarizoval a zrekapituloval body vyňaté na samostatné hlasovanie. Za podporu doplnku k návrhu vládnemu zákona a takisto aj odporučenia ďakujem. Skončila som.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani kolegyňa. Neviem, neviem presne, či toto nie je nad rámec tohto zákona, ale je tu navrhovateľ i spravodajca, lebo viacerí poslanci ma na to upozorňujú. Preto reagujem. S faktickou poznámkou chce vystúpiť pán poslanec Cabaj. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.
Pán kolega, máte slovo.
T. Cabaj, poslanec: Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Ja len chcem upozorniť pani poslankyňu, že hovorila úplne o inom zákone ako o tom, o ktorom prerokúvame. Samozrejme, je to veľmi zložitá prax právna, ak sa nepriamo novelizuje pri jednom zákone iný zákon, ale myslím si, že toto nie je šťastné riešenie, ktoré si momentálne zvolila.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa Podhradská. Pripraví sa pán poslanec Hofbauer.
Pani kolegyňa, nech sa páči, máte slovo.
M. Podhradská, poslankyňa: Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som aj ja povedala niekoľko poznámok k vládnemu návrhu zákona o zrušení niektorých štátnych fondov a niektorých opatreniach súvisiacich s ich zrušením. Mnohé veci, ktoré som si pripravovala vo svojom vystúpení do rozpravy, tu povedali už moji predrečníci, takže sa naozaj obmedzím iba na tie fakty, ktoré, tak ako som to vnímala ja, zatiaľ ešte v rozprave neodzneli.
Často, keď sa hovorilo o celom tomto probléme, predkladatelia zdôrazňovali, že vo fondoch sa nedobre hospodárilo, že sa nehospodárne nakladalo s finančnými prostriedkami, že financovanie prostredníctvom fondov bolo netransparentné a tak ďalej a tak ďalej. Toto bol podľa argumentácie predkladateľov jeden z hlavných dôvodov, prečo dnes máme na stole vládny návrh zákona o zrušení štátnych fondov. Priznám sa, že tomuto argumentu celkom nerozumiem. Ako poznám napríklad prax v Štátnom fonde Pro Slovakia, tak o prideľovaní prostriedkov zo Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia rozhodujú komisie. Tieto návrhy komisií sa predkladajú rade fondu a až na záver vlastne, keď už je hotový návrh zmluvy, ktorý hovorí o konkrétnom účele, na ktorý sú finančné prostriedky poskytované, tento návrh zmluvy potvrdzuje vlastne svojím podpisom minister. Zmluva je teda účelovo viazaná na konkrétny projekt, a ak sa predmet tejto zmluvy nedodrží, tak ten, čo financie dostal, musí finančné prostriedky, ktoré sa mu na projekt poskytli, vrátiť. Je to jednoznačné a ja nechápem, ako potom môžete tvrdiť, že sa vo fondoch nehospodárilo dobre. Niečo potom zlyhalo. Zlyhala zrejme kontrola a neboli vytvorené dostatočné tlaky na to, aby v tých prípadoch, kde sa prostriedky použili na niečo iné, naplnila litera zákona a aby sa finančné prostriedky vrátili. Takže chyba je niekde inde a rozhodne to nevyriešime tým, že fondy budeme rušiť. Je pravda, že za posledné tri roky o financovaní projektov v rámci Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia sme sa nedozvedeli takmer nič. Pamätám sa ešte na obdobie, keď bol ministrom kultúry pán Hudec. Vtedy bol fond kultúry Pro Slovakia pod drobnohľadom opozičných poslancov, sledovala sa každá koruna. Pamätám sa na to, ako médiá stále vyvíjali tlak, že sa musia zverejňovať všetky projekty, ktoré dostanú čo len korunu z tohto fondu. Aj sme to tak robili. Všetky projekty, ktoré boli podporené z tohto fondu, boli uverejňované v médiách aj na internete. Dnes je prax iná: pán minister sa síce oháňa tým, že informácie nájdeme na internete, ale keď si na internete otvoríme príslušnú položku, tak tam nájdeme tabuľku s dvima stĺpcami v jednom. Je vypísaná komisia a v druhom stĺpčeku nájdeme sumu, ktorú táto komisia poskytla. Ale na aký projekt kto dostal peniaze, to sa akosi nedozvieme. Je zaujímavé, že poslancom, tým poslancom, ktorí sa veľmi domáhali podrobných informácií o fonde kultúry Pro Slovakia v rokoch 1994 až 1998 toto neprekáža a zrazu tento "súhrn", ako ho predstavuje pán minister Kňažko, im vyhovuje. Zdá sa, že oni dobre vedia, kam tie prostriedky plynú, ale bolo by dobre, keby sa o tom dozvedela aj celá verejnosť. Takže ak máte na mysli netransparentnosť v hospodárení vo fonde napríklad Pro Slovakia za posledné tri roky, možno je to pravda.
Druhá poznámka. Často hovoríte o reforme verejnej správy a s tým súvisiacej reforme verejných financií. Práve tento návrh opäť potvrdzuje, že jedno hovoríte, ale prax je celkom iná. Inak totižto nerozumiem tomu, prečo máme dnes na stole návrh na zrušenie štátnych fondov. Veď naozaj v týchto štátnych fondoch sa uplatňuje prvok priamej demokracie a tu sa usilujeme opäť čosi centralizovať. Ja som sa pýtala vo výbore pre životné prostredie, kde bol prítomný aj pán minister Kňažko, aká je jeho predstava. Ako v budúcnosti bude rezort uskutočňovať a spravovať financie, ktoré sa presunú z fondu Pro Slovakia opäť do rezortu. Pán Kňažko mi tvrdil, že sa vlastne nič nezmení. Že ostane rada, ostanú aj komisie a všetko sa len presunie pod rezort. Tak potom naozaj nechápem, načo je to dobré. Keď sa nič nezmení, len sa financie presunú pod rezort. Naozaj to vyzerá tak, že ide len o to, aby mal všetko pod palcom minister a nie tak, ako to bolo doteraz, že rozhodovali komisie a rada fondu. Hovoríte o reforme verejných financií, ale robíte opak zrušením štátnych fondov. Svedčí o tom napokon aj list pána Sýkoru, predsedu ZMOS-u, ktorý sme dostali do našich lavíc. Pán Sýkora upozorňuje na to, že keď ZMOS rokoval s predstaviteľmi vlády o reforme verejných financií, vtedy vláda presviedčala ZMOS, aby súhlasili so všetkými krokmi, ktoré sa pripravujú, a jedným z tých krokov bol aj návrh na zrušenie štátnych fondov s tým, že ZMOS-u sa sľubovalo, že štátne fondy sa zrušia a peniaze, ktoré sú v nich, sa presunú priamo do regiónov. A hľa, dnes máme na stole návrh na zrušenie fondov, ale na regióny sa absolútne zabudlo. Pán Sýkora práve na toto upozorňuje a hovorí, že keby bol ZMOS tušil, aké sú skutočné zámery vlády, tak nikdy nevyjadrí súhlasné stanovisko k zámeru zrušiť štátne fondy. Aj to nasvedčuje tomu, akú majú hodnotu sľuby, ktoré vláda ZMOS-u, ale aj iným inštitúciám dáva. Navyše nielenže sa zabúda na regióny, ale zámer zrušiť štátne fondy bude v konečnom dôsledku poškodzovať obce. Opäť to vysvetlím na príklade Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia. Projekty, ktoré sa týkajú oblasti kultúry a predkladá ich obec, mohli byť financované len zo Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia. Rezort priamo nemohol tieto projekty finančne podporiť. Keď sa zruší fond Pro Slovakia, tak vlastne obce stratia túto možnosť. To vám je zrejme tiež ľahostajné. Zaujímavé je, že v prvom návrhu, vládnom návrhu o zrušení niektorých štátnych fondov som sa dočítala, ako prebiehalo pripomienkové konanie. A práve táto skutočnosť, že obce prídu o možnosť získať finančné prostriedky na podporu kultúrnych projektov, tam bola rozporovaná. Bol daný prísľub, že v roku 2002 sa plánuje prijať nejaká úprava, ktorá by umožňovala, aby sa obecné projekty financovali aj priamo z rezortu kultúry. Nuž viete, mne takýto postup pripomína jeden taký veľmi vulgárny príklad, keď lekár lieči pacienta a vie dobre, že jeho stav je veľmi vážny až kritický. Pacient je napojený na kyslík a miesto toho, aby lekár pacienta stabilizoval a odpojil ho až vtedy, keď bude mať istotu, že pacient to odpojenie prežije, bezohľadne to urobí ihneď. Presne toto robíte vy. Najprv odpojíte kyslík a tvrdíte, že v budúcnosti prinesiete opatrenia, ktoré oživia finančné toky, a všetko bude zachránené.
Hovoríte o tom, že zámer tohto návrhu je v tom, že sa presunú finančné prostriedky z jednotlivých fondov na rezorty. Ja som sa doteraz nedočkala odpovede na moju otázku a položila som ju v tomto parlamente už niekoľkokrát. V prípade fondu Pro Slovakia zákon stanovuje, že vo fonde Pro Slovakia je 0,5 % zo štátneho rozpočtu. Doteraz..., nech sa páči.
M. Andel, podpredseda NR SR: Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som pozdravil ministra obrany Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska pána Geffreyho Hoona a ostatných členov jeho delegácie. Srdečne vás vítam. (Potlesk.)
Pani kolegyňa, ďakujem vám veľmi pekne, nech sa páči, môžete pokračovať.
M. Podhradská, poslankyňa: Ďakujem, takže ja budem pokračovať. Zákon predpisuje 0,5 % do fondu Pro Slovakia zo štátneho rozpočtu, teda keby sa tento zákon naplnil, tak by vo fonde Pro Slovakia bolo zhruba okolo 650, možno 700 miliónov. Doteraz sa tak nestalo. Za niekoľkoročnej existencie fondu kultúry Pro Slovakia to bol vždy len zlomok. Najvyššia čiastka, ktorou fond disponoval, bola myslím v roku 1998 ešte za minulej vlády, keď dosiahla výšku 132 mil. korún. V súčasnosti za pána ministra Kňažka sa za posledné tri roky sa finančný objem znižoval, až dospel k hranici tohtoročnej, to bolo myslím 64 mil. korún, teda o polovičku menej, ako to bolo v roku 1998, čo je vlastne tiež veľmi jasne naznačené, akým spôsobom sa uberá financovanie kultúry v tomto štáte. Ja sa teda pýtam, koľko? Ak sa presunú financie zo Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia na rezort, koľko sa presunie? Tých zvyškových 64 Kňažkových miliónov? Alebo to bude 0,5 % zo štátneho rozpočtu, ako hovorí zákon o fonde kultúry Pro Slovakia? Kolegovia z jednotlivých výborov predkladali pozmeňujúce návrhy, ktoré ošetrujú jednotlivé oblasti. Keď si ich dáme dohromady, tak vlastne zistíme, že nie je vôľa, aby sa ktorýkoľvek z tých 11 fondov, a to je zámer tohto vládneho návrhu, zrušil. Myslím si, že nie je korektné dávať pozmeňujúce návrhy, aby bol z hlasovania vyňatý jeden, druhý, tretí alebo štvrtý fond. Bolo by oveľa korektnejšie, keby sme tento návrh zákona odmietli ako celok a buď nepokračovali v treťom čítaní, alebo v záverečnom hlasovaní dali najavo, že nesúhlasíme so zrušením štátnych fondov.
A ešte mi dovoľte na záver jednu poznámku. Ja si myslím, že ani vláda to tak celkom vážne s tým zrušením fondov nemyslí. Inak si totiž neviem vysvetliť jeden fakt. Dnes hovoríme o materiáli 1194, je to, zdôrazním, vládny návrh zákona o zrušení niektorých štátnych fondov a niektorých opatreniach súvisiacich s ich zrušením, ale súčasne máme v programe tejto schôdze ďalší materiál. Je to materiál 1135 a je to, opäť zdôrazňujem, vládny návrh zákona o ochrane Pamiatkového fondu. Zákon pripravilo ministerstvo kultúry, vláda si ho osvojila a do parlamentu sme ho už dostali ako vládny návrh zákona. A čuduj sa svete, v tomto návrhu zákona, o ktorom budeme rokovať na tejto schôdzi, sa predkladatelia odvolávajú na Štátny fond kultúry Pro Slovakia. V jednej jeho časti sa hovorí, že záchrana kultúrnych pamiatok musí byť riešená komplexne, že vlastník kultúrnej pamiatky nemôže uhradiť všetky náklady spojené so zachovaním kultúrnej pamiatky z vlastných prostriedkov, a preto sa navrhuje možnosť poskytovať príspevky štátu a obce na zachovanie a obnovu kultúrnej pamiatky a odvoláva sa tu na to, že v tejto oblasti sa využije práve v tejto oblasti Štátny fond kultúry Pro Slovakia (zákon SNR č. 95/1991). Vládny návrh zákona o ochrane Pamiatkového fondu by mal vstúpiť do platnosti 1. januára 2002. Teda k 1. januáru 2002 chceme zrušiť Štátny fond kultúry Pro Slovakia, ale zároveň prijmeme iný zákon, v ktorom sľubujeme vlastníkom, že budeme pomáhať zachraňovať kultúrne pamiatky prostredníctvom Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia a tento zákon má tiež vstúpiť do platnosti 1. januára 2002. Chápem to ako dobrú správu a ako prejav toho, že vláda vlastne nechce štátne fondy zrušiť. V takomto zmysle odporúčam, aby sme sa zachovali aj pri hlasovaní. Ďakujem.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani kolegyňa, za vaše vystúpenie. S faktickou poznámkou chcú vystúpiť štyria poslanci. Uzatváram možnosť prihlásenia sa s faktickou. Ako prvý má slovo pán poslanec Kužma.
J. Kužma, poslanec: Ďakujem pekne. S pani kolegyňou súhlasím v troch hlavných bodoch s tým, že je najlepšia škoda hovoriť o zrušení fondu Pro Slovakia, takisto s ňou súhlasím, že tým, že sa fond zruší a nebudú sa z neho môcť financovať pamiatky, nastane vlastne ten druhý extrém, že štát niečo vyhlási a zdroje tam nedá a z tohto dôvodu sme navrhovali ten zákon, ktorý ona spomínala o ochrane pamiatok a o ich financovaní bez ohľadu na vlastníctvo tejto pamiatky, lebo ak neprijmeme ten zákon vo väzbe na fond Pro Slovakia, tak sa dostávame do takého nezmyslu, ako som hovoril pri prvom čítaní o zákonoch o Bardejove, o Banskej Štiavnici, že každú pamiatku budeme chrániť samostatným zákonom, čo je úplný nezmysel. Kde ale nesúhlasím s pani kolegyňou, je to, že si myslím, že fond Pro Slovakia doteraz pracoval transparentne, že viac ako 160 odborníkov sa veľmi seriózne zaoberalo grantmi a prideľovaním finančných prostriedkov a nedošlo vlastne za posledné tri roky ani k podozreniu o tom, že by bolo manipulované s rozhodnutím týchto komisií a tu chcem aj týmto ľuďom poďakovať. Takže nedá sa hovoriť aj o fonde aj o netransparentnosti, žiaľ, mrzí ma, že ideme takou cestou, že ideme zrušiť grantové financovanie fondové a rušíme to, čo bolo treba oživiť cez štátny rozpočet a my to radšej rušíme. Ďakujem.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pán poslanec Jarjabek.
D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem za pozornosť, za slovo (smiech), za pozornosť, za pozornosť ešte nie, ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja sa pripájam ku všetkému tomu, čo tu bolo povedané. Pozrite sa, zrušiť fond Pro Slovakia, je jednoducho škoda. Je to škoda. Tento fond vznikol predsa za ministra kultúry Snopka a nevznikol náhodou. Minister kultúry Snopko vtedy predpokladal, aká situácia bude v kultúre, ako kultúra bude mať nedostatočné finančné zabezpečenie a tento fond mal jednoducho plniť úlohu a plní ju stále a dúfam, že ju bude plniť aj naďalej, aby to bol jednoducho ďalší zdroj financovania kultúry. Tí ľudia, ktorí sa vystriedali v jednotlivých komisiách, predsa nikto nebude spochybňovať dnes pána Traubnera alebo nikto nebude spochybňovať dnes pána Andrašovana, nikto nebude spochybňovať ďalších muzikantov, ďalších skladateľov, ďalších umelcov, ktorí boli skutočne a sú dodnes zadarmo v týchto komisiách a naozaj podľa svojho vedomia a svedomia rozdeľujú, si myslím, tie finančné prostriedky veľmi transparentne a vždy rozdeľovali, takto to treba chápať. V súčasnosti je to ďalšia likvidačná snaha a s likvidačnými snahami ministra kultúry o likvidácii kultúry je to čosi, čo môže mať veľmi neblahé dôsledky do budúcnosti. My si vlastne v rámci kultúry skutočne pílime konár. Pílime si ho z toho dôvodu, že sa dostaneme do situácie, že vlastne už tú kultúru financovať nebude nikto a na tej, v poslednom rade chcem povedať, že som v podstate rád, že prerokúvame tento zákon, lebo konečne sa v tomto parlamente hovorí o kultúre, hovorí sa o jej financovaní, ale stále sa ešte nič nepovedalo o jej význame. Ďakujem za pozornosť. (Zaznel zvuk časomiery.)
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pán poslanec Števček.
P. Števček, poslanec: Veľmi úprimne, vážené a vážení. Podporujem všetku tú celú perfektnú argumentáciu, ktorú tu predniesla kolegyňa Marta Podhradská. Žiaľ, veľmi zbytočne, lebo tendenciou tejto vlády je, ako to už naznačili aj ostatní kolegovia, postupne, avšak cieľavedome likvidovať inštitucionálnu bázu existencie slovenskej národnej kultúry. Štátny fond kultúry Pro Slovakia bol a je i mal by zostať významným nástrojom naprávania krívd, ktoré sa na kultúre sústavne páchajú. Ak vezmeme do úvahy, koľko inštitúcií sa už zlikvidovalo, koľko je teraz v likvidácií a koľko je v pláne likvidačnom, tento Štátny fond kultúry Pro Slovakia slovenská kultúra potrebuje úplne existenčne. Navyše si myslím, že ak mierime svojimi kultúrnymi hodnotami slovenskými národnými do vyspelej Európy, nie je mysliteľné, aby práve slovenská kultúra nemala nič, ani najmenšiu zábezpeku, že bude dostávať minimum finančných prostriedkov na svoje prežitie, dožitie a na svoje pôsobenie presne v rámci tých hodnôt, ktoré má reprezentovať. Nijaká transparentnosť iná sa nedosiahne, lebo to, ako sa metodicky pracovalo v Pro Slovakii, sa už vlastne inovovať nedá. Záležalo to na mnohých a teraz to bude závisieť maximálne od jedného človeka. Ďakujem. (Zaznel zvuk časomiery.)
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pán poslanec Hudec.
I. Hudec, poslanec: Ďakujem za slovo. Je nám každému jasné, že nevýkonná a chudorľavá slovenská ekonomika nevyprodukuje dosť peňazí na to, aby sa uspokojili všetky odvetvia. Napokon ani v bohatých štátoch nedostanú všetci žiadatelia všetko to, čo si pýtajú, hoci ide o dobré veci, ale treba s uvedomením si týchto vecí povedať aj druhú vec, a tá hovorí o tom, že aj keď sa zlikvidujú finančne nenáročné rezorty (opakujem, rezort kultúry je takým, povedal by som, nenáročným odčerpávateľom peňazí zo štátneho rozpočtu, až sa čudujem, že toľko sa o ňom musí každá vláda baviť), unikajú jej stovky miliárd inde, ale, samozrejme, bude sa baviť o dva a pol miliarde korún, pretože to je vec, ktorá sa nedotýka nijakých lobistických kruhov, nijakých veľkých záujmových podnikateľských kruhov, nedotýka sa veľkých záujmov bánk. Povedzme si takto o tom, prečo musí byť toľko diskusií o týchto minimálnych položkách štátneho rozpočtu, keď obrovské peniaze pretekajú nieže medzi prstami, ale sa vylievajú celými vedrami z nádoby, ktorá je tak veľmi málo naplnená. To, čo sa zlikviduje v niektorých odvetviach našej spoločnosti, sa možno nikdy už nebude dať revitalizovať. To si treba uvedomiť takisto. Možno je v tom aj nejaký zámer a, pravdaže, moderný podnikateľský boom, ktorý možno je na obzore aj v našich krajoch a potrebuje človeka poslušného, ktorý poslúcha reklamu, ktorý je vysoko výkonný v úzkej oblasti rozmýšľania a vôbec nie je rozvinutý ako kultivovaný človek. (Zaznel zvuk časomiery.)
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Na svojich predrečníkov chce reagovať pani poslankyňa Podhradská.
Nech sa páči, máte slovo.
M. Podhradská, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ja chcem poďakovať kolegom za to, že podporili moje argumenty, ale aby nevzniklo nedorozumenie, pán poslanec Kužma, ja som nepovedala, a ak to tak vyznelo, ospravedlňujem sa, že dnes sa vo fonde Pro Slovakia prideľujú peniaze nie správnym spôsobom. Jednoducho som len povedala, že nemáme informácie o tom, ako sa prideľujú a že by bolo dobré, keby ministerstvo kultúry zverejnilo všetky podporené projekty. A bolo by to dobré najmä kvôli tomu, že vo vládnom návrhu zákona o zrušení štátnych fondov sa práve argumentuje netransparentnosťou. Keby sme tie informácie mali, mohli by sme určite získať ďalšie argumenty, aby sme presvedčili vládu, že jej zámery nie sú korektné. Ďakujem.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Hofbauer, pripraví sa pán poslanec Budaj.
R. Hofbauer, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni, prerokúvanie vládneho návrhu zákona o zrušení niektorých štátnych fondov tu prebieha v takej veľmi zvláštnej atmosfére, ktorej dominuje mŕtvolne hlboko sa nudiaci podpredseda vlády, ktorý z času na čas sa snáď poškriabe po brade a povŕta v uchu, ale evidentne sa nudí fantastickým spôsobom. Zato tu postrádam ministerku financií, ktorá tvrdí, že pokiaľ tento zákon nebude schválený, tak štátny rozpočet je ohrozený a bude rozpočtové provizórium. Celá problematika je stručne povedané totálne na háku ministrovi dopravy, ktorý je zodpovedný za budovanie dopravných koridorov, je to totálne ľahostajné ministrovi výstavby a stavebníctva za správu tohto rezortu, no a to, že minister hospodárstva pán Harach tu nie je, to už nemôže nikoho ani prekvapovať, pretože tá jeho hypotéza o výstavbe priemyselných parkov na Slovensku a o búrlivom rozvoji slovenskej ekonomiky bez vybudovania komunikačnej štruktúry štátu je len fámou. Takže bavíme sa tu o veľmi čudnom zákone za totálnej ľahostajnosti vládneho kabinetu, ktorý tento legislatívny dokument predložil. Čudný je tento zákon, lebo jedným zákonom sa ruší vari pol tucta iných zákonov. Takáto legislatívna prax vytvára pre budúcnosť obrovské perspektívy. Jedným zákonom budúca vládna koalícia bude môcť zrušiť celý balík zákonov za dva, tri alebo štyri roky napríklad. Bola by to nehoráznosť? No, samozrejme, že áno, a toto, čo tu prerokúvame, je taktiež nehoráznosť, je to drzosť najvyššieho stupňa. Veď predsa všetky fondy, ktoré vláda jedným papierom ruší, boli pripravované na základe samostatných zákonov, samostatných dokumentov, samostatných analýz, samostatných sprievodných správ a ich argumentácií. Keby ste sa kolegovia bavili buď inde, alebo aspoň ticho.
Zameriam sa osobitne na Štátny fond výstavby pozemných komunikácií, Štátny cestný fond. Zameriam sa naň preto, lebo mi je profesijne blízky a pretože moja ruka je podpísaná na jeho tvorbe a na jeho legislatívnom presadení. Z akého dôvodu? Z nedostatku inej zábavy to nebolo, ale bolo to z jednoduchého racionálneho dôvodu, že akékoľvek zahraničné úvery z finančných domov nemôžu končiť na ministerstve, v jeho rozpočtovej kapitole a vo vláde. Ak niekto tvrdí takéto hypotézy, tak buď nerozumie, o čom hovorí, alebo klame. Partnerom pre zahraničné finančné domy, pre ich úverové aktivity môžu byť výlučne organizácie, podniky, zoskupenia, nie vlády. Vláda môže brať vládnu pôžičku, ale na iné účely. Z tohto dôvodu bol iniciovaný štátny fond na účely výstavby pozemných komunikácií, Štátny cestný fond, ktorý sa mal tvoriť podielmi z daní, z predaja pohonných hmôt a zo všetkých finančných tokov, ktorými motoristi, dopravcovia a prepravcovia vlastne živia štátny rozpočet. Veď všetci motoristi, každý majiteľ automobilu prispieva obrovskými finančnými čiastkami prostredníctvom DPH za absolútne každý dielec, každú tú čiastku, ktorú kupuje, do štátneho rozpočtu. Ďalej. Tento štát prijal záväzky, ktoré sú na medzištátnej úrovni a sú veľmi závažné. Zmieňujeme sa tu dennodenne o našom približovaní sa k vstupu do Európskej únie, ale so vstupom do európskych štruktúr nevyplývajú iba povinnosti voči nám. Vyplývajú aj záväzky, ktoré tento štát podpísal bez ohľadu na to, aká vláda tu vládne. Štát sa zaviazal vybudovaním transeurópskych dopravných koridorov, ktoré vedú územím našej republiky, či už severojužného alebo východozápadného. A čo v úvodnom slove sme si vypočuli z úst pána podpredsedu vlády Mikloša? Finančné prostriedky presunuté zo zrušených fondov do rozpočtových kapitol ministerstiev budú slúžiť na účely, teraz počúvajte dobre, dofinancovania diaľnic a na dostavbu tunela Branisko. Opakujem, dámy a páni, dofinancovanie diaľnic a na dostavbu tunela Branisko. To znamená, že sa dokončí to, čo rozostavala ešte Mečiarova vláda za obrovského zosmiešňovania vtedajšou opozíciou a za vykrikovania ministerky financií, že diaľnice sú mečiarovský gigantizmus, a za vyhlasovania niektorých iných súčasných exponentov vládnej koalície, že diaľnice stavať netreba, pretože sa na nich vraj zabíjajú ľudia. Takže žiadna príprava predinvestičná ďalších diaľničných úsekov, žiadna príprava stavebná, žiadny rozvoj zabezpečovania stavebných hmôt a stavebných organizácií, a keď sa tunel Branisko dokončí, tak smerom na západ bude jeho tunelová rúra otvorená smerom na štátnu cestu, nie na diaľnicu smerom na Poprad, tam diaľnica nebude, no a na východ z Braniska sa zas naviaže na jestvujúcu štátnu cestu smerom na východné Slovensko, pretože sa nebude realizovať výstavba ani diaľnice smerom na Prešov, ani diaľničného obchvatu Prešova, ani pokračovania diaľnice od Budimíra ďalej na ukrajinskú hranicu.
Takže, dámy a páni, ja sa vás pýtam, ktorí ste z východného Slovenska, ako si predstavujete rozvoj východného Slovenska, na akej hypotéze chcete založiť budovanie priemyselných parkov, keď priemyselné parky stoja a padajú na dopravnej infraštruktúre štátu? Pokiaľ infraštruktúra nie je, priemyselný park nebude a sľuby zo strany Európskej únie aj smerom k nám sú, samozrejme, len hypotézami. Naša vláda si toto bola plne vedomá. V roku 1996 bol rozpracovaný projekt vládnej koncepcie dostavby diaľničnej siete do roku 2005. Išlo o 490 kilometrov diaľnic, ktoré mali byť dobudované v desaťročnom horizonte pri ročnom tempe približne 50 kilometrov, čo bolo tempo reálne. Zámer bol rýchle budovať, pomaly splácať, pretože vybudovaná diaľnica indukuje množstvo finančných prostriedkov, zahraničných investorov a vyvoláva finančné prostredie a ekonomické prostredie preto, aby štát mal prostriedky na jej splácanie. Zastavením prípravy a výstavby diaľnic vláda vytvorila sama sebe predpoklady nemožnosti splácania splátok. Mojou otázkou je, ak zákon o Štátnom cestnom fonde sa ide zrušiť a táto problematika sa presunie pod kompetenciu ministerstva dopravy, tak načo sa zriaďoval Úrad verejného obstarávania, načo sa zriaďoval Úrad štátnej expertízy, keď dôvodom na takýto krok sa uvádzalo zlé hospodárenie s fondmi. To vládna koalícia snáď nemyslí vážne. Nie je predsa nič jednoduchšie, ako kontrolovať chod a finančné toky v týchto štátnych fondoch. Za to je zodpovedný príslušný rezortný minister a nielen to, veď predsa fondové hospodárstvo spadá takisto pod Najvyšší kontrolný úrad, právomoci kontrolné má aj Kancelária Úradu vlády a, prirodzene, aj samotné ministerstvo financií.
Takže, dámy a páni, zrušením tohto štátneho fondu tento štát iba deklaruje, že to nemyslí s výstavbou dopravných koridorov vážne, naopak, že ich budovať nebude a že ich budovať ani nemieni. To treba povedať jasne a otvorene v Bruseli a kdekoľvek inde a nezavádzať európsku verejnosť tým, že my sa usilujeme o rovnocenný vstup do európskych štruktúr. Čerta starého, neusilujete. Pred dvoma dňami prebehli voľby do veľkých územných celkov a na úroveň vedenia veľkých územných celkov sa preniesli veľmi závažné právomoci aj zodpovednosti. Právomoci a zodpovednosti za cestnú sieť štátnych ciest druhej a tretej triedy. Vie niekto z prítomných povedať, z akých finančných prostriedkov veľké územné celky budú zabezpečovať údržbu, prevádzku, chod, dopravné značenie, kosenie trávy, odhŕňanie snehu, údržbu, modernizáciu, ale aj dopravné sčítanie, projektovanie a modernizáciu ciest druhej a tretej triedy? Má niekto z prítomných predstavu, o aké finančné prostriedky ide? To sú miliardové položky, ktoré nie sú kryté ničím a po zrušení Štátneho fondu cestného hospodárstva vláda nebude disponovať so žiadnymi finančnými prostriedkami, ktoré by mohla vôbec prerozdeľovať.
Prednedávnom sme tu prerokúvali a schvaľovali zákon, ku ktorému som sa vyjadroval dosť s odstupom, zákon o pamiatkovej starostlivosti fondu Banskej Štiavnice. Tam som upozornil, že Pamiatkový fond v Banskej Štiavnici stojí a padá na približne 60 kilometroch oporných múroch, ktoré držia svahy, cesty, komunikácie a budovy tohto pamiatkovo vzácneho mesta. Tieto oporné múry sa rozpadávajú a chátrajú. Tie nebudú budované, opravované a rekonštruované z prostriedkov mesta, pretože mesto na to v živote mať nebude, ani z prostriedkov územného celku, lebo ani územný celok sa na to nezmôže. Nuž a pokiaľ bude zrušený aj Štátny fond pozemných komunikácií, tak nebude ani na úrovni vlády žiadny prostriedok na tieto účely. Má niekto nejaké predstavy, akým spôsobom vláda toto chce riešiť? Alebo je to tak, ako odznieva veľmi často, že toto nie je vláda budovateľská, ale vláda búrateľská, ktorá búra, ruší a rozdáva? Nie predáva, ale rozdáva, pretože bankový sektor do zahraničných rúk sa rozdal. Pozmeňujúce návrhy nepodávam, pretože vyčerpávajúco ho podal pán poslanec Baco asi v piatich variantoch a ja som sa podpísal pod jeho pozmeňujúce návrhy, pretože sú správne, vecné a obsahovo úplné. Ďakujem za pozornosť.