M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega, za vaše vystúpenie. S faktickou poznámkou chcú vystúpiť traja poslanci, končím, štyria poslanci, uzatváram možnosť podania ďalších prihlásení sa. Ako prvý má slovo pán poslanec Cuper.
J. Cuper, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Ja chcem odpovedať pánovi Hofbauerovi, že prečo vlastne táto vláda ruší teda všetky fondy, ktoré boli zavedené a ktoré sú v každej civilizovanej spoločnosti prostriedkom na riešenie celospoločenských problémov. Boli sme v Nórsku, boli sme v Írsku, všade funguje fondové hospodárstvo, dokonca bol som prítomný pred dvoma týždňami v írskom parlamente, kde parlament rokoval o prostriedkoch, ktoré budú vložené do verejných fondov. Iba u nás sa ich pani ministerka s pánom Miklošom rozhodli zrušiť. Jednoducho podľa môjho názoru ich rušia preto, lebo ich turecké hospodárenie doviedlo tento rozpočet tejto krajiny pred hranicu krachu a boja sa to povedať občanom, tak nastupuje taká detinská dzurindovská lož. Jednoducho zrušíme fondy, veď ten rok ešte povládneme, vydržíme a tá nastávajúca vláda už, nech bude akákoľvek, nech si s tým poradí, ako chce. V jednom, samozrejme, za tejto situácie ma neprekvapuje, že musím súhlasiť s maďarskou koalíciou, ktorá bojuje za to, aby ostal fond životného prostredia a možno aj fond výstavby, pretože tie riadia ich ministri a nie náhodou nám starostovia na severe Slovenska povedali, že jednoducho za tri roky sa nijaké prostriedky na sever Slovenska z fondu životného prostredia neprideľovali. Všetky sa prideľovali pre obce a mestá na hranici, kde býva maďarská národnostná menšina. Takže povedzte občanom tohto štátu, pán podpredseda vlády, pravdu.
(Zaznel zvuk časomiery.)
M. Andel, podpredseda NR SR: Slovo má pán poslanec Jasovský.
J. Jasovský, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda parlamentu. Nemáme v rokovacej sieni kamery, takže ma asi nikto nebude upodozrievať, že chcem hovoriť pre občanov, ak chcem hovoriť nejako populisticky, ale musím podporiť slová pána poslanca Hofbauera, ktorý hovoril na tému Štátny fond cestného hospodárstva. Neviem, či niekto povie pravdu v tomto štáte o predsedovi tejto vlády, keď bol na poslednom kontrolnom dni na Branisku, že sa s ním odmietli robotníci, ktorí tam pracujú, pripiť, dať s ním štamperlík a vôbec sa s ním rozprávať a či vôbec niekedy niekto povedal pravdu, aký ostal prekvapený predseda tejto vlády, keď chcel prejsť celým portálom Braniska a zistil, že na druhej strane tohto Braniska sa vôbec stavba nestavia. Neviem, či povie niekto pravdu v tomto štáte, že vôbec nie je šanca, aby Branisko bolo dokončené v pôvodnom termíne, pretože možno viete, možno nie, je zámer, aby firmy, ktoré dnes Branisko stavajú, odišli z tejto stavby, pretože stavba pokračuje veľmi zle a v súčasnej dobe dostal podnik Doprastav ponuku pokračovať na tomto tuneli, prvom slovenskom diaľničnom tuneli, pretože situácia je tam katastrofálna. Tá, samozrejme, súvisí aj s financovaním, nielen s morálkou na tejto stavbe a s riadením štátu, treba povedať, že nielen Branisko je na tom tak biedne. Tunel Ovčiarsko pri Žiline, v ňom dnes v prieskumnej štôlni, ktorá bola hotová, bývajú bezdomovci. Tam, kde sme nechali mechanizmy v okolí Beluše v smere na Považskú Bystricu a na Žilinu, tie mechanizmy sú tam stále. Stavby od Žiliny v smere na Čadcu sú zakonzervované, stáli obrovské množstvá peňazí, takže situácia je katastrofálna. Miesto toho, aby sa riešil táto tento problém, veď Slovensko naozaj dnes začína byť zaostávajúcou krajinou, miesto toho sa hľadajú len administratívne špekulácie, ako napríklad rušenie štátnych fondov. Miesto toho, aby ktosi tu dupol trošku a povedal, že bez kvalitných ciest a diaľnic sa naozaj do Európy nedostaneme. Bez toho nevytvoríme priemyselné parky, špekulujeme o tom, ako, kde a ako presúvať peniaze a kto s nimi bude môcť narábať. (Zaznel zvuk časomiery.)
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pán poslanec Kužma.
J. Kužma, poslanec: Ďakujem pekne. Myslím si, že politizácia problému výstavby diaľnic nepomôže ani tejto vláde, ani budúcej a nepomohla ani minulej. Už niekoľkokrát sme sa priznali, že vyslovene zlou rétorikou ohľadom prechádzajúcej výstavby diaľnic táto vláda seba poškodila, ale chcem tu upozorniť na čísla, ktoré sú dôležité. Táto vláda nedáva menej prostriedkov do výstavby diaľnic, ako dávala vláda minulá. Čiže toto, čo tu hovoríme, je vlastne to, že vláda propagandisticky nezvládla kroky pri nástupe k moci, ale neznamená to, že diaľnice nestavia. Dostavali sa všetky diaľnice, ktoré predchádzajúc vláda začala, z dvoch pruhov sa išlo na štyri a tu si myslím, že to bol dobrý nápad ministra dopravy, ktorý mal možnosť buď dokončiť 80-percentnú rozostavanosť, a tým vlastne potrieť to, že sa nevyužívajú prostriedky, ktoré bývalá vláda začala, alebo začať stavať nové úseky. Išiel cestou zo štvorprúdenia diaľnic a toto si myslím, že je klad. Ešte sa vrátim k situácii na Branisku. Treba tu otvorene povedať, že je to problém skôr finančný, ale je aj technický. Je to problém aj požiarnej signalizácie aj to, že podnik ZPA Prešov, ktorý v minulosti vyhral konkurz, nie je schopný zabezpečiť vlastne elektronizáciu a ochranu tunela a hlavne toto narobilo problémy po požiari v Rakúsku, kde sa zmenili normy na požiarnu odolnosť konštrukcie v tuneli a museli sme prepracúvať projekty požiarnej ochrany a s tým aj vlastne zvyšovať požiarnu odolnosť celej stavby. Ďakujem. (Zaznel zvuk časomiery.)
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pán poslanec Slafkovský.
A. Slafkovský, poslanec: Ďakujem vám vážený pán predsedajúci. Mňa na vystúpení pána Hofbauera zarazilo predovšetkým obscénne porovnanie, ktoré používal. Ja si myslím, že to do parlamentu nepatrí. Slang vojakov ležiacich na prični hore hákom nepatrí do parlamentu. Ďakujem.
M. Andel, podpredseda NR SR: Na svojich predrečníkov chce reagovať pán poslanec Hofbauer.
Nech sa páči, máte slovo pán kolega.
R. Hofbauer, poslanec: Pán Slafkovský, uľavilo by sa mi, keby ste mi odcitovali, čo som povedal obscénne. Uviedol som fakty. Pán Kužma, pri veľkých diaľničných stavbách je nesmierne dôležitá nadväznosť prípravy a rozostavanosti. Táto vláda nič nezačala pripravovať, nič nerozostavovala, čiže k ukončeniu tejto vlády nebude pripravené do výstavby diaľničnej absolútne nič a na to bude nadväzovať ešte aj zrušený Štátny cestný fond. Čiže táto vláda cieľavedome pripravuje trvalé zastavenie výstavby diaľnic, pretože opätovné oživenie bude trvať tri roky. Viem, o čom hovorím, pretože mne trvalo dobré dva roky, keď potom až za tretej Mečiarovej vlády sa výstavba rozbehla. Výstavba sa rozbehla preto, lebo dva až tri roky sa dopredu predtým pripravovali štúdie, geologický prieskum, výkup pozemkov a celé legislatívne a majetkové prerokovanie prípravy diaľničnej stavby.
Tvrdenie, že táto vláda vynaložila toľko finančných prostriedkov ako predchádzajúca vláda, tak je viac ako smiešne. Kde sú tie nové diaľničné úseky? Položila sa vozovka na zemné teleso, ktoré už bolo vybudované. Dala sa vozovka na mostný objekt, ktorý bol takisto vybudovaný. Takže historky o výstavbe môžete rozprávať tak v predvolebných kampaniach, ale nie ľuďom, ktorí majú do činenia s investičnou prípravou a výstavbou. A ešte jedna vec. Čo sa stavia v Bratislave na úrovni diaľnic, viete mi povedať? Ešte za Mečiarovej vlády bola pripravená dokumentačne, technicky aj všetkými prerokovaniami vrátane finančného zabezpečenia diaľničná prepojka medzi Lamačom a zoologickou záhradou. Dopravný uzol na Patrónke pritom je jedna dopravná katastrofa pre Bratislavu. Stavba sa ani nemôže začať, pretože je nepripravená. Akým spôsobom pokračuje diaľničný obchvat k mostu prístavného smeru k letisku? Ide slimačím tempom a nebude hotový ani k budúcemu roku. (Zaznel zvuk časomiery.)
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Budaj.
J. Budaj, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia. Chcem podporiť riešenie, ktoré predložila vláda, pretože fondy skutočne mali po prvé, priveľkú správu, tá správa fondov sa rátala do stoviek miliónov, po druhé, mali primálo transparentné hospodárenie a politická zodpovednosť samotného šéfa rezortu bola tým existenciou týchto fondov akosi nepriama, často nedostatočná. Za negatívum považujem toho procesu, a preto si bude vyžadovať ďalšie reformné kroky, že fakticky ani zrušením fondov výrazne neklesá počet štátnych úradníkov. Zvyčajne si ich ministri úradníkov fondov presúvajú na svoje vlastné úrady, a preto opozícia v niektorých prípadoch aj oprávnene poukazuje na otázku, čo sa vlastne získa, povedzme, zrušením fondu Pro Slovakia, ktorý sa zviezol s touto kritikou veľkých a bohatých fondov ako taký bezvýznamný príbuzný, ktorý sa len menom podobá tým veľkým fondom iných...
M. Andel, podpredseda NR SR: Prosím vás pekne, vypnite si ten telefón, však toto je skutočne neuveriteľné, čo sa v tejto rokovacej miestnosti robí. Neustále, prepáčte pán kolega...
J. Budaj, poslanec: Vaše napomínanie ma vyrušuje viac než tie mobily. Poprosím, aby ste ma nevyrušovali.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ale ja vediem schôdzu, mám na to právo, pán kolega.
Nech sa páči, máte slovo.
J. Budaj, poslanec: Ďakujem. Proces tejto zmeny fondov na iné formy nebol celkom dôkladne pripravený, samozrejme, toto nemá byť kritika, je to naozaj zložitý, každý ten fond má celkom iné okolnosti a bolo by treba pripraviť toľko transformačných projektov, koľko fondov vlastne bolo alebo takmer toľko. Zmysel štátnych fondov všade na svete však nie je v tom, aby zneprehľadňovali finančné toky, ktoré dostávajú rezorty, ani v tom, aby im vytvárali nové úradnícke miesta. Mnohé krajiny majú veľmi užitočné fondy, spomeniem na Slovensku známe fondy, ako je General Maschon Fond alebo iné fondy aj v západoeurópskych krajín, ale ktoré majú celkom iný charakter. I zmysel týchto fondov je všade v tom, aby sa vytvárali podpory určitým projektom, ktoré presahujú bežnú bežné funkcie vlády. Či je to napríklad propagácia krajiny v zahraničí, alebo je to ochrana životného prostredia, pamiatok, ktoré zabezpečuje aj získavaním mimorozpočtových zdrojov z daňových odpisov a podobne. Tu chcem apelovať na vládu a na príslušné rezorty, ktoré majú takéto programy, aby si uvedomili, že zrušením fondov a znovu sa vrátim k spomínanému Pro Slovakia, prichádzajú o značky alebo možnosť, alebo titul na zbieranie peňazí práve v okamihu, keď začína platiť zákon, ktorý umožňuje občanom pripisovať svoje percento z daní do rôznych fondov, nadácií a združení. Tu by sa dalo čakať skôr naopak, že vláda sa postará o dobrú medializáciu cez verejnoprávne médiá alebo cez iné prostriedky tých fondov a nadácií, ktoré sa rozhodla založiť na získavanie týchto prostriedkov, o ktoré sa vláda môže uchádzať presne rovnako ako každý iný. Ja si myslím, že napríklad na podporu kultúry spomínaný fond Pro Slovakia by veľmi rýchle aj po prijatí tohto zákona mohol uzrieť svetlo sveta ako fond s celkom iným poňatím ako fond, ktorý konečne naplní ten zmysel, ktorý ten fond mal, keď sa zakladal roku 1991. To znamená, fond na získavanie mimorozpočtových zdrojov a pre viaczdrojové financovanie kultúry. Podobne sa dá dívať aj na niektoré fondy určené na ochranu pamiatok, životného prostredia alebo na podporu niektorých sociálnych programov alebo zdravotných programov. Odporúčam preto, aby vláda myslela na to, že zrušením týchto starých fondov, by som povedal, takých, takého Jurského parku podivnej nekontrolovanej a starorežimnej hospodárskej politiky nemožno zároveň vyliať z vaničky možnosť vzniku moderných fondov európskeho typu, ktoré práve prijatý zákon o daňových odpisoch volá k životu. Ďakujem.
M. Andel, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou chcú vystúpiť dvaja poslanci, traja poslanci. Končím možnosť podania ďalších prihlášok. Ako prvý vystúpi pán poslanec Hofbauer.
Nech sa páči.
R. Hofbauer, poslanec: Pán kolega Budaj, tie fondy, ktoré si spomínal Marshalov fond alebo Open society fund? Alebo ďalšie nadväzujúce fondy, ktoré majú absolútne iné zameranie, iné ciele a zámery a iné aj poslanie. Tie nemajú nič spoločné s budovaním a tvorbou, to sú ideologické fondy buď na posilňovanie svojej vlastnej ideológie vo vnútri, alebo na export tejto ideológie inde. Prípadne na podvracanie iných ideológií, čiže to sú totálne iné inštitucionálne zväzky, ktoré nemajú s fondmi, o ktorých dnes tu rokujeme, spoločné absolútne nič. Čo sa týka ešte hypotézy o tom, že pozemné komunikácie možno budovať aj s napojením na štátny rozpočet, tak takýto model tu sme mali 30 rokov od roku 1962, keď federálna vláda schválila koncepciu ďiaľnic v Československej socialistickej republike a prakticky až do roku 1993, keď bol schválený Štátny cestný fond, 30 rokov sa tu budovalo z prostriedkov štátneho rozpočtu a tak to aj vyzeralo. To bola takzvaná salámová metóda, keď sa každý rok odkrojilo jedno tenučké koliesko z balíka budúcich diaľnic, ale diaľnica z toho nebola. Ironicky sa tomu hovorilo dál nic. Ak táto vláda chce postupovať týmto spôsobom, tak v podstate to zodpovedá jej koncepcii búrania hospodárskych pilierov štátu a rozoberania štátnosti Slovenskej republiky. To by aj zodpovedalo tej zostave, ktorá sa vo vládnom kabinete nachádza.
M. Andel, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Podhradská má slovo.
M. Podhradská, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán poslanec Budaj, vaše vystúpenie mi pripomenulo znovu ten príklad, ktorý som použila v rozprave o pacientovi, ktorý je napojený na kyslík a lekár jeho liečbu rieši tým, že jednoducho ho od kyslíka odpojí a sľubuje, že však nech nejaký čas vydrží, on nájde iné zdroje a potom bude znovu z tých iných zdrojov napojený na kyslík. Lenže, žiaľ, ten pacient neprežije. Vaša argumentácia, že dobre, zrušme staré fondy, nech vzniknú nové, by bola na mieste, keby ten nový išiel súčasne a jeho vznik by bol datovaný dňom, keď sa starý fond ruší. Nie je to tak, a preto si myslím, že tento zámer zrušiť štátne fondy, tak ako nám ho predkladá vláda, je absolútne neprijateľný.
M. Andel, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hudec, nech sa páči.
I. Hudec, poslanec: Keďže už vystúpil posledný prihlásený diskutujúci k tomuto bodu programu, nedá mi, aby som nekvitoval konštatovanie pána poslanca Budaja o tom, že naozaj sa chystá čosi, čo vyleje s vodou z vaničky aj dieťa.
Trošku ma zarazilo to, že bude podporovať návrh vlády, ale zároveň uviedol všetky argumenty, ktoré väčšmi hovorili o tom, že by mal byť proti tomuto vládnemu návrhu zákona. Keďže existuje pre každý fond osobitný zákon a sú známe nedostatky a vláda pozná nedostatky jednotlivých fondov, neviem, čo bráni, aby sa novelizáciou zákona o každom fonde stanovil napríklad limit pre správu fondu, keď ho máme v poisťovniach, zdravotnej, sociálnej, keď vieme stanovovať limity pre banky, neviem, prečo nevieme stanoviť 2 % z fondu na správu fondu, a tým sa to končí.
Keď máme výhrady voči zameraniu fondu, že je príliš široké, úzke alebo jednoducho by mal rešpektovať nejaké priority, tak jednoducho to urobme. Zákon treba novelizovať a môže zostať. Absolútne nechápem logiku, ktorá hovorí, toto nie je celkom dobré, vieme, kde sú tam chyby, ale namiesto, aby sme ich opravili, tak to zrušíme.
To, že sa idú rušiť fondy, je jednoducho prostriedok na oklamanie tých, ktorí si vôbec nevšímajú čísla v štátnom rozpočte. Doteraz to bolo rozpočtované v osobitnej kapitole Štátne fondy, teraz sa to akože dá do kapitol rezortov, bude sa tvrdiť, aha, až toľko sme tým rezortom neznížili, pretože všade sa znižuje, ale, pravdaže, nepovie sa už, že to sú vlastne peniaze, ktoré sú tam aj s tým, že sa nedali do fondov. Toto je celý zmysel zrušenia fondov. Je to hádzanie záchranného pásu, je to chytanie sa slamky, nepovie sa pravda, aká sa napácha veľká škoda. To bude celý zmysel zákona. Ďakujem. (Zaznel zvuk časomiery.)
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chcem sa spýtať, pán podpredseda, chcete sa vyjadriť k rozprave?
Nech sa páči, máte slovo.
I. Mikloš, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi vyjadriť sa k bohatej diskusii, ktorú tento návrh zákona vyvolal. Nebudem reagovať na veci, obvinenia, často až invektívy, ktoré sa netýkajú priamo štátnych fondov. Budem sa vyjadrovať len k štátnym fondom. Chcem poďakovať poslancovi Budajovi za podporu, a on to aj zhrnul, tie hlavné dôvody, pre ktoré je potrebné zrušiť štátne fondy. Spomenul vysoké náklady, malú transparentnosť, nepriamu zodpovednosť. Som presvedčený o tom, že štátne fondy, tak ako vznikli a tak ako fungujú, sú nesystémovým krokom vo verejných financiách. Nie je náhoda, že z 12 existujúcich fondov navrhujeme ponechať jediný, a to je Fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení, pretože toto je jediná oblasť, kde má zmysel a opodstatnenie štátny fond, a to z toho dôvodu, že náklady na likvidáciu týchto jadrovoenergetických zariadení sú obrovské, že doba životnosti jadrových elektrární je pomerne dlhá a že je potrebné dlho kumulovať zdroje na krytie týchto nákladov, ktoré v budúcnosti bude potrebné vynaložiť.
Jediný ďalší fond, ktorý sa má transformovať, je poľnohospodársky fond, Štátny fond trhovej regulácie, ktorý sa má zmeniť na intervenčnú agentúru. Všetky ostatné fondy vlastne hospodária prevažne s verejnými prostriedkami a nie je žiaden dôvod, aby neboli tieto prostriedky súčasťou kapitol jednotlivých rezortov a aby takto nebola oveľa väčšia kontrola, priamejšia zodpovednosť a jednoznačnejšia väzba vo verejných financiách.
K otázke programového vyhlásenia, lebo taktiež viackrát zaznelo, že to, čo navrhujeme, má byť v rozpore s programovým vyhlásením. Chcem povedať, že to tak nie je. Vláda Slovenskej republiky sa v oblasti verejných financií vo svojom programovom vyhlásení zaviazala prehodnotiť opodstatnenosť existencie štátnych, neštátnych a verejných fondov a s prihliadnutím na ich prevažujúcu činnosť navrhnúť úpravu ich právnej formy. Práve takéto prehodnotenie nás viedlo k tomu, že sme navrhli zrušenie absolútnej väčšiny štátnych fondov ako nesystémového prvku verejných financií.
Pán poslanec Baco uviedol, že peniaze išli z mimorozpočtových zdrojov do fondov, že dochádza k ich zoštátneniu, že tam išli peniaze z privatizácie, napríklad z odvodov za záber pôdy, z pokút rôznych, ale čo je kľúčové, vážené panie poslankyne, páni poslanci, toto všetko sú verejné zdroje. Toto všetko sú verejné zdroje, a to sú všetko zdroje, s ktorými má zodpovednosť, právo, ale aj zodpovednosť, aj kompetenciu vyplývajúcu z ústavy rozhodovať vláda, pretože vláda podľa ústavy rozhoduje o základných otázkach hospodárskej politiky a má túto zodpovednosť.
Tu pri štátnych fondoch bola táto zodpovednosť roztriešťovaná a bola znižovaná miera zodpovednosti členov vlády, a teda ústavných orgánov na nakladanie s peniazmi daňových poplatníkov. Pretože z hľadiska tohto je úplne jedno, či tie peniaze idú z odvodov za zabratie poľnohospodárskej pôdy, alebo sú to výnosy z privatizácie, alebo sú to výnosy z dane zo zisku, alebo z dane z príjmov fyzickej osoby. Sú to všetko verejné prostriedky, za ktoré zodpovednosť s ich hospodárením musí mať vláda a ústavní činitelia.
Táto zodpovednosť pri štátnych fondoch nebola tak jasná a jednoznačná a priama. Dochádzalo k mnohým príkladom nehospodárnosti a je pravda, že možno zväčšená kontrola by mohla niektoré veci riešiť, ale dôležité je, že keď bude tá zodpovednosť priama, aj politická zodpovednosť, tak by riziko nehospodárneho nakladania malo byť menšie.
Poviem to na príklade Štátneho fondu cestného hospodárenia, ktorý dnes má záväzky vo výške 35 mld. korún. Tie peniaze sa použili, samozrejme, najmä na diaľnice, čo je v poriadku, ale Štátny fond cestného hospodárstva počas minulej vlády si požičiaval napríklad prostriedky nevýhodnejšie, ako si mohla požičať vláda, teda za vyššie úrokové sadzby, čo pri objeme 35 mld. korún boli až stovky miliónov a miliardy, a nielenže nevýhodne si požičal štátny fond, a teda bolo to nevýhodné pre verejné financie, ale pokazilo to trh a úrokové sadzby aj iným štátnym inštitúciám, keď si potom neskôr požičiavali.
Dovoľte mi vyjadriť sa aj k otázke, ktorá bola nastolená tiež viacerými poslancami opozície. Otázke tej, či štátne fondy sú prvkom priamej demokracie, alebo dokonca občianskej spoločnosti, ako to tu bolo nazvané a že my to teda centralizujeme, a tým narúšame prvok občianskej spoločnosti. No chcem veľmi jasne povedať, že štátne fondy nie sú žiadnym nástrojom ani priamej demokracie, ani občianskej spoločnosti. Nástrojom občianskej spoločnosti je to, čo sme schválili a čo začne platiť od budúceho roka, že daňovníci budú môcť rozhodovať o časti, o percente svojej daňovej povinnosti v tom, že kde bude táto daň použitá. Toto je nástroj občianskej spoločnosti a toto je aj istá priama demokracia a toto je prenesenie právomoci rozhodnutia o časti daňovej povinnosti priamo daňovníkom. Ale v štátnom fonde to tak, v štátnych fondoch, to tak jednoducho nie je. Je pravdou to, čo hovoril pán Delinga, že v štátnych fondoch nerozhoduje len teda minister ako ústavný činiteľ, ale že sú tam rôzne správne rady, kde zasadajú rôzne zväzy, skupiny. Toto je síce pravda, pán poslanec, ale to nie je nástroj ani priamej demokracie, ani občianskej spoločnosti, pretože ide skôr o záujmové skupiny, ktoré vedia aj prostredníctvom štátnych fondov potom presadzovať svoje záujmy. Iné je to, keď občan alebo daňovník priamo rozhoduje o použití časti svojej daňovej povinnosti, a iné je, keď nikým nevolené záujmové skupiny, často veľmi vplyvné, takýmto spôsobom cez štátne fondy vedia ovplyvniť použitie značnej časti peňazí verejných prostriedkov a verejných zdrojov.
V tomto zmysle musím povedať, že vidím trošku možno aj v pozadí toho takého boja proti rušeniu štátnych fondov aj záujmy týchto záujmových skupín, ktoré už mali vychodené chodníčky v štátnych fondoch a ktorí jednoducho mali privilegovaný prístup alebo minimálne oproti inými subjektom lepšie možnosti a podmienky ovplyvniť používanie verejných prostriedkov. Takže naopak, zrušenie štátnych fondov v tomto zmysle zvyšuje transparentnosť a znižuje riziko netransparentnosti pri rozdeľovaní a subjektivizmu pri rozdeľovaní týchto zdrojov.
Čo sa týka prostriedkov, tiež tu bolo citované, pánom poslancom Delingom, myslím, zvýšenie počtu zamestnancov o 89 zamestnancov a 15 mil. korún. Len pán poslanec, to číslo sa týka zvýšenia počtu zamestnancov ústredných orgánov štátnej správy, pretože doterajší zamestnanci fondov neboli rátaní medzi zamestnancov ústredných orgánov štátnej správy. A takisto sa to týka peňazí. Ide o 15 mil. korún zvýšených výdavkov štátneho rozpočtu, kým výdavky vo fondoch nebolo doteraz zakomponovávané pod štátny rozpočet, čím nechcem vylúčiť, čím chcem povedať, nezvyšuje sa o toľko vplyvom zrušenia štátnych fondov ani zamestnanosť. Zároveň nevylučujem, aj pani poslankyňa Aibeková na to upozornila, nevylučujem, že táto transakcia môže byť využitá alebo zneužitá na zvýšenie počtu úradníkov, aj pán poslanec Budaj na to upozornil, a že tam sa budeme musieť na to pozrieť a naozaj dbať na to, aby tento manéver nebol využitý na zvýšenie byrokracie a zvýšenie počtu úradníkov.
Čo sa týka peňazí, ktoré tam sú. Teda ešte raz by som chcel predoslať. Že všetky tie výhrady, ktoré sú o tom, že tým niečo chceme kamuflovať alebo že chceme zakryť nedostatok zdrojov, alebo si zvýšiť množstvo zdrojov, nie sú opodstatnené a nie sú jednoducho pravdivé, pretože z hľadiska množstva zdrojov sa nič nemení. Mení sa to, že tie peniaze, ktoré boli vykazované v štátnych fondoch, prechádzajú priamo do štátneho rozpočtu, a teda z hľadiska deficitu napríklad kľúčový a rozhodujúci nie je deficit štátneho rozpočtu, ale deficit celého fiškálneho okruhu, do ktorého vždy sme počítali aj štátne fondy, aj samosprávu, aj Fond národného majetku, a teda z hľadiska toho tento krok nie je motivovaný ani žiadnym zastieraním, ani žiadnym umelým zvyšovaním príjmov. Naopak, je motivovaný tým, aby sa vo verejných financiách urobil väčší poriadok, aby takýto typ fondov, aké sa tu postupom času počas každej vlády, ktorá doteraz vládla, ktoré sa tu vytvorili, aby nefungovali a aby to financovanie bolo omnoho priamejšie, omnoho transparentnejšie, omnoho lepšie kontrolovateľné aj s omnoho jasnejšou politickou zodpovednosťou.
Čo sa týka prostriedkov. Prostriedky všetky budú prostriedkami kapitol s výnimkou tých obrátkových takzvaných, ktoré budú príjmom Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, ale mimochodom každý, predpokladám, že uzná, že banka je lepšou inštitúciou na posudzovanie návratnosti projektov, ako je štátny fond. Myslím si, že aj hospodárenie štátnych fondov z hľadiska návratnosti tých prostriedkov, ktoré sa poskytovali návratnou formou, ukazuje, že efektívne v tomto zmysle neboli a ani nemohli ísť a ani nemohli byť. Takže toto je tiež len ďalší dôvod na to, aby sa uskutočnila, aby sa tento zákon prijal.
Čo sa týka pozmeňujúcich návrhov, chcem podporiť tie pozmeňujúce návrhy, ktoré sú v spoločnej správe gestorského výboru a sú odporúčané gestorským výborom, pretože tieto vlastne len vylepšujú aj z legislatívnotechnického hľadiska a aj z hľadiska ponechania tých zdrojov, ktoré neboli dočerpané, ten vládny návrh zákona.
Čo sa týka ale tých ďalších poslaneckých návrhov, tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré boli prednesené počas rozpravy, musím povedať, že tie by zásadným spôsobom zmenili zmysel tohto zákona, pretože my môžeme diskutovať o špecifikách fondu Pro Slovakia, Fondu životného prostredia, ale z hľadiska systémového, naozaj okrem Fondu likvidácie jadrovoenergetických zariadení nemá zmysle ponechávanie žiadneho štátneho fondu v jeho doterajšej forme.
Ešte jedna špecifická pripomienka pána poslanca Kötelesa, ku ktorej sa chcem vyjadriť. Konzultoval som ten problém odseku 2 § 12, ktorý sa týka záruk Štátneho fondu životného prostredia. Stanovisko moje, teda stanovisko predkladateľa, je také, že navrhujem, aby sa tá veta neškrtala, aby ostal tento text v § 12 v pôvodnom znení, pretože tie záväzky existujú v tom zmysle tie záruky, že ony boli prebraté s tým, ale že ak ich bude ktokoľvek spochybňovať, či už samotný fond, alebo niekto iný a dôjde potom k rozhodnutiu o neplatnosti, tak ten krok, že ich dnes presunieme na Slovenskú záručnú banku, na tomto právnom stave nič nezmení. Ale ony dnes, prosto, existujú, ony boli prevzaté zo strany Štátneho fondu životného prostredia.
Takže z týchto dôvodov by som vás chcel, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, požiadať o podporu vládneho návrhu zákona o zrušení štátnych fondov. Ďakujem pekne.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda. Pýtam sa spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave?
Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.
F. Petrák, poslanec: Ja by som chcel vystúpiť, nakoľko si myslím, že tá rozprava vo vzťahu k samotnej spoločnej správe bola dosť zložitá v tom zmysle, že vystúpilo 13 rečníkov, celkom bolo podaných 20 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, a teda chcel by som zrekapitulovať niektoré väzby a citlivosti, ktoré podľa môjho názoru z toho vyplývajú.
Podľa rokovacieho poriadku o procedurálnom návrhu, ktorý podal pán poslanec kolega Delinga podľa § 83 rokovacieho poriadku dám hlasovať ako o prvom ešte pred spoločnou správou, lebo jedine tak to je možné. Potom navrhnem hlasovanie, teda o spoločnej správe o všetkých podaných návrhoch 1 až 25, tak ako sú v spoločnej správe s tým, že by som chcel zrekapitulovať, že zatiaľ boli na osobitné hlasovanie vyňaté nasledovné body. Pán poslanec Köteles vyňal bod 13, pán poslanec Juriš body 1, 4 a 12 a pani poslankyňa Sabolová body 2, 5, 7 a 25. Okrem toho pán poslanec Baco vo svojom návrhu, respektíve v návrhoch, ktorých podal 5, navrhol aj taký zvláštny spôsob hlasovania., povedal by som, že postupné a podmienené hlasovanie, ktoré spočíva v tom, že pokiaľ prvý návrh bude schválený, ďalšie štyri sú bezpredmetné, pokiaľ prvý nebude schválený, hlasujeme o druhom. A nakoniec by som vás chcel upozorniť, že pani poslankyňa Angelovičová žiada hlasovať o všetkých svojich návrhoch en bloc. Ďakujem za pozornosť.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Dámy a páni, teraz odovzdávam vedenie schôdze podpredsedovi parlamentu pánovi Hrušovskému.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Podľa dohody jednotlivých poslaneckých klubov budeme teraz hlasovať o jednotlivých prerokovaných návrhoch zákonov. Keďže nedošlo zatiaľ k dohode o návrhu zákona o zrušení niektorých fondov, odporúčam, aby sme o tomto bode programu hlasovali zajtra o 9.00 hodine ako o prvom bode programu, po ktorom by sme potom pristúpili k prerokúvaniu návrhu zákona o štátnom rozpočte. Je všeobecný súhlas s takýmto postupom? (Hlasy a hluk v sále.)
Poprosím teraz pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály. Budeme hlasovať o bode programu, ktorý sme prerokovali a skončili rokovanie o ňom v piatok minulý týždeň, ktorým bola informácia vlády Slovenskej republiky o príčinách, ktoré viedli ku krachu Devín banky, akciovej spoločnosti, a o krokoch vlády Slovenskej republiky a Národnej banky Slovenska od roku 1998 po nútenú správu na zabezpečenie ochrany vkladov a riadneho fungovania banky. Prosím teraz povereného spravodajcu.
Páni poslanci, poslankyne, prosím, aby ste zaujali svoje miesto.
Panie poslankyne, páni poslanci, pri prerokúvaní tohto bodu programu boli v rámci rozpravy podané celkom tri pozmeňujúce návrhy, a to pánom poslancom Malchárkom, Tatárom a pánom poslancom Gyurovszkym.
Poprosím teraz, aby ste venovali pozornosť. Budeme hlasovať o návrhu uznesenia, ktorým Národná rada konštatuje, že berie na vedomie informáciu vlády Slovenskej republiky o príčinách, ktoré viedli ku krachu Devín banky, akciovej spoločnosti, a o krokoch vlády a Národnej banky od roku 1998 po nútenú správu na zabezpečenie ochrany vkladov a riadneho fungovania banky.
Prosím, páni poslanci, prezentujme sa, budeme o tomto návrhu hlasovať. Berieme na vedomie, páni poslanci, informáciu vlády.
(Hlasovanie.) Prítomných je 99 poslancov, za návrh 51, proti 27, zdržalo sa 21.
Konštatujem, že Národná rada uznesenie o tejto informácii vlády schválila.
V rozprave vystúpili traja páni poslanci, ktorí podali návrhy na uznesenie. Prvý v poradí návrh na uznesenie podal pán poslanec Malchárek, ktorý máte všetci rozdaný do lavíc. Pán poslanec Malchárek žiada vládu Slovenskej republiky, aby na nasledujúcej schôdzi predložila správu o prijatých opatreniach v súvislosti s krachom Devín banky a o opatreniach, ktoré by eliminovali vznik podobných situácií na slovenskom bankovom trhu a ďalej žiada guvernéra Národnej banky, aby na nasledujúcej schôdzi Národnej rady predložil správu z oblasti bankového dohľadu NBS a o opatreniach prijatých v súvislosti s krachom Devín banky a o opatreniach, ktoré by eliminovali vznik podobných situácií na slovenskom bankovom trhu. Prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia pána poslanca Malchárka.
(Hlasovanie.) Prítomných je 103 poslancov, za návrh 58, proti 1, zdržalo sa 41, nehlasovali 3.
Konštatujem, že návrh tohto uznesenia sme schválili.
Ďalší vystúpil v rozprave pán poslanec Tatár, ktorý navrhol prijať uznesenie Národnej rady v tomto znení: "Národná rada podáva podnet generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí Národnej banky pri vykonávaní dohľadu nad bankovým systémom a nad vykonávaním bankových činností Devín banky, akciovej spoločnosti, Bratislava." Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných je 106 poslancov, za návrh 44, proti 7, zdržalo sa 49, nehlasovalo 6.
Návrh sme neschválili.
Posledný, kto v rozprave podal návrh na uznesenie, bol pán poslanec Gyurovszky, ktorý žiada guvernéra Národnej banky, aby im na nasledujúcej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky predložil správu z oblasti bankového dohľadu NBS a o opatreniach prijatých v súvislosti s krachom Devín banky vrátane vyvodenia osobných konzekvencií v rámci NBS a o opatreniach, ktoré by eliminovali vznik podobných situácií na slovenskom bankovom trhu. Prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia.
(Hlasovanie.) Prítomných je 107 poslancov, za návrh 85, zdržalo sa 20, nehlasovali 2.
Návrh sme schválili.
Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu skupiny poslancov Národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení zákona č. 236/2000 Z. z., zákon o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení zákona č. 237/2000 Z. z. a zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Prosím pána poslanca Bindera, ktorého poveril gestorský výbor ako spoločného spravodajcu k návrhu skupiny poslancov, aby uvádzal hlasovania k tomuto návrhu zákonov.
Pán poslanec Binder.
J. Binder, poslanec: Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, po prerokovaní zákona, ktorý sme prerokovali v piatok, odporúčam, aby sme hlasovali o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch gestorského výboru a gestorský výbor navrhuje hlasovať takto. K spoločnej správe k bodom 1, 2, 4, 5, 6, 7, 8, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 29, 31, 32, 33, 35, 36, 37, 38, 40, 41 s návrhom gestorského výboru predmetné návrhy schváliť.
Pán podpredseda, prosím.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Prezentujme sa, páni poslanci. Počuli ste návrh pána spoločného spravodajcu, ktorý odporúča body, ktoré uviedol zo spoločnej správy spoločne na základe odporúčania gestorského výboru schváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných je 107 poslancov, za návrh 106, zdržal sa 1.
Návrhy sme schválili.
Ďalší návrh.
J. Binder, poslanec: Spoločne k bodom 3, 9, 20, 28, 30, 34, 39, 42 s návrhom gestorského výboru predmetné návrhy neschváliť.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Páni poslanci, na základe odporúčania spoločného spravodajcu hlasujeme o uvedených bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru tieto body neschváliť.
(Hlasovanie.) Prítomných je 110 poslancov, proti 85, zdržalo sa 23, nehlasovali 2.
Návrhy sme neschválili.
Ďalší návrh.
J. Binder, poslanec: Okrem gestorského výboru dal pán poslanec Bartoš pozmeňujúci návrh k tlači číslo 1129, a to v dvoch bodoch. Prvý bod v § V 43a ods. 3 za slovami na základe odbornej skúšky podľa tohto zákona nahradiť spojku "a" spojkou "alebo".
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Bartoš.
S. Bartoš, poslanec: Druhý návrh sťahujem.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Takže budeme hlasovať len o tomto, ktorý uviedol teraz pán spoločný spravodajca. Pán poslanec Bartoš, pán poslanec Bartoš, o tomto návrhu budeme hlasovať, o druhom nežiadate hlasovať. Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie).
J. Binder, poslanec: Prosím? Proti. Prosím, nie načo, to je, nie.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Prítomných je 110 poslancov, za 61, proti 23, zdržalo sa 23, nehlasovali 3.
Návrh sme schválili.
Ďalší návrh.
J. Binder, poslanec: To je všetko, ďakujem, pán predsedajúci.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Gestorský výbor odporúča, neodporúča prerokovať ihneď v treťom čítaní.
J. Binder, poslanec: Gestorský výbor ma poveril, aby sme pokračovali v treťom čítaní.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o odporúčaní gestorského výboru prerokovať návrh zákona ihneď v treťom čítaní.
(Hlasovanie.) Prítomných je 111 poslancov, za návrh 102, zdržalo sa 7, nehlasovali 2.
Návrh sme schválili.
Na základe schváleného návrhu pristúpime k tretiemu čítaniu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce do rozpravy niekto prihlásiť ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Konštatujem, že nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programe sa skončenú. Pán spoločný spravodajca, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku.
J. Binder, poslanec: Prosím, dajte pán predsedajúci...
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: S odporúčaním gestorského výboru...
J. Binder, poslanec: Schváliť.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.
(Hlasovanie.) Prítomných je 112 poslancov, za návrh 105, zdržalo sa 7.