J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Pani poslankyne, páni poslanci, teraz sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Čiže prečítam tých, ktorých mám zapísaných a potom doplním o ďalších. Pán poslanec Kozlík ako sa prvý hlásil. Ruší? Pán poslanec Kozlík bol prvý prihlásený, potom pán poslanec Delinga, pán poslanec Topoli, pán poslanec Budaj, Budaj, áno, štvrtý v poradí, pani poslankyňa Aibeková. Týchto mám poznačených. Píšem ďalej pani poslankyňa Sabolová, pána poslanca Delingu už mám, čiže pôjde pán poslanec Juriš, pána poslanca Kozlíka mám, čiže pani poslankyňa Tóthová, pani poslankyňa Angelovičová, pani poslankyňa Podhradská a pán poslanec Hofbauer. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prečítam ešte raz. Pán poslanec Kozlík začne, pán poslanec Delinga, potom pán poslanec Topoli, pán poslanec Budaj, pani poslankyňa Aibeková, pani poslankyňa Sabolová, pán poslanec Juriš, pani poslankyňa Tóthová, Angelovičová, pani poslankyňa Podhradská a posledný pán poslanec Hofbauer. Nech sa páči, začneme rozpravu ústne prihlásených. Pán poslanec Kozlík ako prvý. Nech sa páči.

Pani poslankyne, páni poslanci, ďalšie rokovanie bude viesť podpredseda Národnej rady Marián Andel. Chcel by som oznámiť, že o 13.30 hodine v kinosále bude stretnutie poslancov vládnej koalície. O 13.30 hodine poslanci vládnej koalície.

Nech sa páči, pán podpredseda.

M. Andel, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kozlík, máte slovo.

S. Kozlík, poslanec: Áno, ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, aby som pomerne stručne, ale jasne sa vyjadril k navrhovanému zákonu o zrušení štátnych fondov. Ja si myslím, že si treba hovoriť pravdu a tá pravda je relatívne veľmi jednoduchá v tomto prípade, že v podstate ide o siahnutie na zostatky štátnych fondov, ktoré sa v štátnom rozpočte na rok 2002 presúvajú do štátneho rozpočtu. To znamená, namiesto štátnych fondov už bude dochádzať k disponovaniu týmito prostriedkami na účtoch štátneho rozpočtu. Je to nezanedbateľná čiastka 5,2 mld. korún, s ktorými štátny rozpočet roku 2002 hrá. Takže dalo by sa povedať, ak história pozná takzvané zoštátnenie, tak tu novodobá história bude poznať takzvané zrozpočtovanie alebo presun zostatkov fondov pod štátny rozpočet. Nejde o žiadnu reformu výdavkov, ktoré sú dnes realizované prostredníctvom štátnych fondov, pretože predmetom návrhu nie je skvalitnenie s disponovaním alebo použitia týchto prostriedkov, ide len o presun zostatkov týchto fondov do štátneho rozpočtu. Nemení sa kvalita poskytovaných služieb, nemení sa kvalita nakladania s týmito verejnými prostriedkami. Takže nenapĺňa sa predstava toho, čo žiada Svetová banka alebo Medzinárodný menový fond, že by sa menil charakter použitia zdrojov, účel použitia zdrojov, ale jednoducho mení sa, mení sa správca týchto zdrojov alebo mení sa forma, akým budú pretekať tieto zdroje a tie teda budú pretekať prostredníctvom štátneho rozpočtu. Takže ak mám hodnotiť túto zmenu, nie je to zmena v kvalite, neprináša sa zvýšenie kvality, je to povrchný účelový princíp, ktorý účelovo súčasná vláda používa na faktické zmocnenie sa štátnych fondov. Takže jednoznačne ja si myslím, že aj z argumentácie poslancov vo vzťahu k jednotlivým fondom je zrejmé, že ide o akt, ktorý určite z pozície Národnej rady, predovšetkým asi poslancov opozície nie je možné podporiť. Ďakujem pekne.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega, za vaše vystúpenie. Zároveň oznamujem poslancom opozície, že sa netreba stretnúť. Nám je všetko jasné.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Delinga, pripraví sa pán poslanec Topoli.

Áno. Pardon, s faktickou poznámkou pán poslanec Húska.

Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

A. M. Húska, poslanec: Ďakujem pekne. Potvrdzujem stanovisko pána poslanca Kozlíka. Myslím si, že ten hlavný spôsob je vlastne prehĺbenie štátneho dirigizmu pri rozdeľovaní, ale čo je najdôležitejšie a mali by sme si to všetci zapamätať, je rast kontrastu medzi štátnou podporou v západnej Európe a Slovenskom. Jednoducho dotácie do poľnohospodárskej pôdy zabezpečujú nielen potravinovú bezpečnosť, ale predovšetkým, samozrejme, dávajú odmenu za krajinotvorbu, funkciu, ktorú má roľnícky stav. Máme sa približovať k úrovni európskeho štandardu. A ak sa k nemu približujeme, približujme sa aj dotačnou politikou. Potom nám nebudú môcť vytýkať, že máme dokonca dumpingovú cenovú politiku práve tí, ktorí najviac dotujú poľnohospodárstvo.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pán poslanec Delinga, ako som povedal, pripraví sa pán poslanec Topoli.

P. Delinga, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, panie poslankyne, páni poslanci. Kto si dôkladne a so záujmom veci prečítal tento návrh zákona, tak musel dôjsť aj k takýmto závažným zisteniam, že takzvaná pomenovaná transformácia premeny štátnych fondov do jednej banky, banky pod ministerstvo financií, bude stáť štátnu kasu v roku 2002 na mzdových prostriedkoch 15 787 tis. korún a že dôjde k zvýšeniu počtu zamestnanosti ústredných orgánov o 89 osôb. Pritom veľmi dobre vieme, že všetky štátne fondy, ktoré sú navrhnuté na zrušenie, majú svoj aparát, ktorý bude začlenený do správ príslušných ministerstiev, aby neprišli o zamestnanie, čiže sa v podstate navršuje znovu byrokratický aparát, ktorý bude byrokraticky pripravovať a rozhodovať o tom, o čom budú rozhodovať príslušní ministerskí úradníci v príslušných kapitolách.

To ešte nie je všetko. Ďalej si treba v dôvodovej správe prečítať, že Svetová banka nemá kam dať 5 mil. dolárov a musí nám ich požičať na to, aby sme uplatnili projekt riadenia verejných financií s tým, že sa bude v podstate zriaďovať nové školenie, nová technická pomoc, nová výpočtová technika a tak ďalej a tak ďalej. Čiže ďalších zhruba 250 miliónov si ide požičať tento štát na to, aby zriadil reformu prechodu štátnych fondov do jednej strešnej organizácie, do ministerstva financií.

Nuž, vážené dámy a vážení páni a vážení občania, na čo nám je takáto reforma, keď okrem toho, že zostatky fondov, a z oblasti pôdohospodárstva je to zhruba 2,1 miliardy, ktoré sa točia na výnosoch, získa štátny rozpočet, ale nič do týchto fondov ďalej nebude dávať. V podstate všetko sa bude točiť buď z hľadiska záruk a úverov, alebo z hľadiska iných príjmov. Tak vlastne rozvojové pomoci, ktoré sú zásadným predpokladom rozvoja príslušných odvetví, nebudú mať žiadne nové zdroje pre svoju činnosť. V poslednej dobe si naša vláda aj náš parlament zvykli na to, že zdôvodňujú každú zmenu tým, že všetky úpravy zákonov sa musia udiať pod zosúladením našej legislatívy s právom Európskej únie. Ale toto právo, tento zákon je výnimkou. Aj sama vláda píše, že tento zákon nie je potrebné dávať do súladu so zákonmi Európskej únie. To znamená, že ide o vlastnú iniciatívu, ide o iniciatívu, ktorou sa má scentralizovať to, čo sa v štátnych fondoch obhospodaruje dodnes a čo sa tam vytvorilo. Nakoniec o tom svedčí jasnou rečou aj list predsedu Združenia miest a obcí, ktorý nás jasne upozorňuje na to, o čo tu vlastne ide. A že nie je reformné, čo sa dohodovali s vládou. O tom, že budú rozhodovať štátni úradníci s prostriedkami, ktoré sú doteraz pod kontrolou a v rozdeľovaní príslušných aj samosprávnych orgánov, to je závažná zmena. Veľmi dobre vieme, že všetky fondy majú takzvané rady, to znamená, že sú zložené nielen z predstaviteľov príslušného rezortu, ale sú zložené aj zo samosprávnych organizácií z rozličných zväzov a rozličných odvetvových funkcionárov, ktorí majú najvážnejšie čo povedať k tomu, ako treba tieto finančné zdroje užiť, rozdeliť a ako ich treba vrátiť. To znamená, že nie je z toho zákona jasné, či sa skutočne štátna byrokracia zmocnila rozdeľovania finančných zdrojov, alebo či na príslušných rezortoch, pretože zákony sa rušia, budú existovať znovu takého orgány alebo nie. O tomto tento zákon nič nehovorí. Nakoniec aj doterajšie rozdeľovanie zdrojov z hľadiska zodpovednosti boli pod kuratelou príslušného ministra, čiže príslušný minister, člen vlády aj politický reprezentant zodpovedal za to, ako sa tieto peniaze míňajú, čiže ide o nešetrné alebo o peniaze, ktoré sa nerozdeľujú správne a nie sú pod kontrolou vlády, teda ide o zdôvodnenie, ktoré tu nemá žiadne opodstatnenie. Preto sa prikláňam a podporujem to, čo povedal pán poslanec Baco, jednak jeho návrhy, ale aj jeho zdôvodnenia, a keďže si nemáme čo a kedy v tejto snemovni povedať v rámci rozvoja nášho pôdohospodárstva, pretože predseda tohto parlamentu a parlament sám porušuje zákon o pôdohospodárstve, ktorý v § 9 jednoznačne ukladá Národnej rade prerokúvať situáciu v pôdohospodárstve každý rok, takzvané zelený správy, nemáme inú možnosť, ako pri takýchto príležitostiach jasne zadefinovať, o aké zlo, o aké problémy a o aké dôsledky ide s tým, čo pripravuje vláda na vrub tohto odvetvia. A to teda musíme hovoriť aj pri tomto zákone a budeme to hovoriť, samozrejme, aj pri štátnom rozpočte. Dovoľte mi, aby som aj ja predložil návrh, ktorý je možno taký istý, ako predložil pán poslanec Baco, ale to nevadí, kde podľa § 83 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku podávam návrh odložiť rokovanie o tomto návrhu zákona.

Zdôvodnenie. Zákon svojou podstatou zasiahne veľmi vážne do financovania rozvoja pôdohospodárstva od roku 2002, čím sa sťaží prístupový proces kapitoly pôdohospodárstva do Európske únie. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickou? Nech sa páči, pán kolega, máte slovo. Prosím, stlačte si. Dobre, nech sa páči, máte slovo. Nech sa páči, máte slovo.

J. Jasovský, poslanec: Áno, ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Ja som k problému, o ktorom hovoril pán kolega Delinga, hovoril a vystupoval počas prvého čítania k návrhu tohto zákona. Ja naozaj veľmi ťažko nesiem tento návrh, ktorý je tu, pretože pri zriaďovaní fondov boli potrebné skutočne mnohé dôvody a mnohé zdôvodňovačky, tak aby tieto zákony mohli vzniknúť. V súčasnej dobe stačí politické rozhodnutie vlády a snáď pocity ministerky financií, čo nepovažujem za správne. Tieto štátne fondy skutočne dokázali a prezentovali za obdobie posledných rokov riešenia mnohých veľkých aj infraštrukturálnych projektov, mám na mysli, samozrejme, Štátny fond cestného hospodárstva. Dnes de facto nie je nič jasné, akým spôsobom bude všetko pokračovať, pokiaľ dôjde k presunu zdrojov na ministerstvo financií, som hlboko presvedčený, že dôjde k ďalšiemu poklesu, ak ešte je možné hovoriť o poklese v súvislosti napríklad s výstavbou diaľničnej siete na Slovensku. A pokiaľ prebieha v Národnej rade rokovanie zo strán predstaviteľov vlády, ktorí hovoria o tom, ako dochádza k zneužívaniu fondov, ja mám, vážený pán predsedajúci a vážený pán podpredseda vlády, pred sebou protokoly Najvyššieho kontrolného úradu. Tri protokoly, len tri protokoly, ktoré som si náhodne vybral za posledné obdobie, kde sa hovorí o hospodárení v úseku rezortu dopravy, pôšt a telekomunikácií. Tých problémov je tak obrovské množstvo a netýkajú sa, samozrejme, štátnych fondov, to znamená, že ja si myslím, že zvaľovať to, že štátne fondy dokážu akýmsi spôsobom rozkrádať zdroje, ktoré sú v nich navŕšené, nie je správne, pretože mimo tých štátnych fondov je tých prostriedkov zbytočne namíňaných nie konkurzne transparentných, obrovské množstvo. Domnievam sa a osobne by som bol veľmi rád, keby raz vystúpil minister dopravy, pôšt a telekomunikácií v tomto parlamente a keby povedal niečo, akým spôsobom a kto rieši problémy, ktoré sú tu uvedené v týchto rozpočtoch. (Zaznel zvuk časomiery.)

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán kolega. Teraz má slovo pán poslanec Topoli, pripraví sa pán poslanec Budaj.

Nech sa páči.

M. Topoli, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia. Mám veľmi zjednodušenú úlohu, preto budem veľmi stručný, pretože vystúpenia môjho kolegu Petra Baca a kolegu Delingu vlastne vystihli podstatu nezmyselnosti tohto zákona. Ale treba povedať k dvom fondom, ktoré považujem za veľmi dôležité z hľadiska prístupu a z hľadiska kapitoly, ktorá bude na budúci rok najdôležitejšia, a to je kapitola vodohospodárstva a životného prostredia. To je kapitola, ktorá je najviacej a bude najdrahšia, to každému je všeobecne jasné, infraštruktúru máme v takom stave, v akom ju máme a je podvyživená. Nechcem tu spomínať jednotlivé smernice, to bude predmetom rokovania, keď budeme prerokúvať zákon o ochrane vôd a nakladaní s vodami, ktorý je na programe tejto schôdze a keď budeme prerokúvať ostatné veci okolo, ako je zákon o vodovodoch a kanalizáciách. A ešte jednu vec, ktorú dnes chcem povedať, že dochádza aj k takým veciam, fond vodného hospodárstva je vlastne na 85 % napĺňaný spoplatnením podzemných a povrchových vôd. Transfer zo štátneho rozpočtu posledný tri roky je 150 mil. korún. Zhruba s miliardou sa plní tento štátny fond a je vracaný naspäť do budovania infraštruktúry vodovodov a kanalizácií podľa štatútu, ktorý tento fond má. A to isté sa týka aj Štátneho fondu životného prostredia, ktorý je tiež na 80 % napĺňaný z odplát za vypúšťanie odpadových vôd, z pokút za znečisťovanie ovzdušia a za odpady.

Čiže môj pozmeňujúci návrh znie, pretože ak prejdú, samozrejme, pozmeňujúce návrhy, ktoré tu povedal Peter Baco, tak bude tento môj pozmeňujúci návrh nepodstatný a niektoré pozmeňujúce návrhy prešli vo výbore pre pôdohospodárstvo, výbore pre životné prostredie, navrhujem vypustiť z návrhu zákona § 3. Zdôvodnenie. Fond vodného hospodárstva má, ako som už povedal, príjmy na 85 % z odplát, teda z poplatkov za čerpanie podzemnej a odoberanie povrchovej vody. Ďakujem za pozornosť. Odovzdávam pozmeňujúci návrh.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz vystúpi pán poslanec Budaj, ale vidím, že nie je v miestnosti, tak prepadáva mu poradie. Vystúpi pani poslankyňa Aibeková, pripraví sa pani poslankyňa Sabolová.

M. Aibeková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia. Ja nepredkladám pozmeňujúci návrh, pretože sa plne stotožňujem s pozmeňujúcim návrhom, ktorý predložil, respektíve s návrhom pána poslanca Delingu, ktorý dáva návrh nepokračovať v tomto rokovaní. Ja som bola veľmi príjemne prekvapená pri rokovaní vo výbore pre zdravotníctvo, že ani náš výbor, a to ani koaliční poslanci nepodporili tento návrh zákona, tak ako ho predkladáte, a neprijal výbor platné uznesenie. Samozrejme, náš gestorský výbor pre zdravotníctvo sa hlavne venoval Štátnemu fondu zdravia, a preto aj mne dovoľte pár slov povedať k tomuto fondu.

Začnem tými slovami, ktoré sú uvedené v štátnom rozpočte v kapitole Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky. Aj samo ministerstvo píše: "Rozpočtovanie transformovaného Štátneho fondu zdravia vo výške 90 mil. Sk je súčasťou výdavkov kapitoly ministerstva zdravotníctva. S uvedeným postupom nesúhlasíme, nakoľko prostredníctvom Štátneho fondu zdravia sa využívajú prostriedky z privatizácie zdravotníckych zariadení na rozvojové programy a na dofinancovanie nezabezpečených potrieb v zdravotníctve." Naozaj, keď si pozriete predchádzajúce roky, keď sme my samostatne prijímali rozpočtovú kapitolu pre tento Štátny fond zdravia, tak vidíte, že skutočne pomáhali často vo veľmi naliehavých prípadoch v zdravotníctve. Rozpočet ministerstva zdravotníctva je dlhodobo podfinancovaný, ale o tom budem aj na grafoch, aj na tabuľkách, aj na porovnávaniach vystupovať pri tomto bode programu, to znamená pri štátnom rozpočte. Obávam sa, že keď prejde tento fond pod ministerstvo zdravotníctva, tak zase zaúradujú ministerskí úradníci a neprídu prostriedky tam, kde by to bolo najnevyhnutnejšie, ale zase podľa politických tričiek a podľa známostí. Ak si pozriete materiály o vysokej korupcii v zdravotníctve, a nehovorím o korupcii, ktorá je z toho iba nepatrný zlomok, a to je korupcia pacient - zdravotník, najväčšie, dokonca miliardy unikajú práve v tomto korupčnom systéme pri zabezpečovaní prístrojov, pri stavbách a tak ďalej. Nebudem sa týmto podrobne zaoberať. Čiže v žiadnom prípade nemôžem súhlasiť a, hovorím, nesúhlasili ani členovia výboru s tým, aby Štátny fond zdravia prešiel pod ministerstvo zdravotníctva. Už pán poslanec Delinga poukázal na to, že vlastne neplníte ani vlastné programové vyhlásenie vlády, kde ste hovorili o redukcii aparátov ministerstiev. Keď si pozrieme kapitolu ministerstvo zdravotníctva, tak minulý rok požiadal pán minister o zvýšenie počtu pracovníkov, už sa odvolával na toto zrušenie fondu a teraz vidíme, že ministerstva zdravotníctva si uplatňuje nárast o 27 zamestnancov ministerstva zdravotníctva. Nuž v Štátnom fonde zdravia rozhodne rozhodne takýto počet pracovníkov nebol, a keď sa pozriete na prijatý zákon o kompetenciách a presune kompetencií, kde pod gesciou ministerstva zdravotníctva zostane iba nepatrný počet zdravotníckych zariadení, tak sa pýtam, ako môžete súhlasiť ako podpredseda vlády s takýmto zvyšovaním pracovníkov na Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky naozaj zrušenie Štátneho fondu zdravia naozaj nebol dobrý krok, ktorý bol odsúhlasený ešte v roku 1992 a potom bol novelizovaný a nech bola akákoľvek vláda a ktorýkoľvek minister zdravotníctva, tak nemal výhrady voči tomuto Štátnemu fondu zdravia a keď si pozriete aj nálezy NKÚ, tak nikdy nenašli nejaké závažné výhrady voči fungovaniu tohto fondu. Pre zdravotníkov to bude znamenať mínus hlavne, ak parlament a vláda odsúhlasili veľký zoznam zdravotníckych zariadení, ktoré by mali byť privatizované. Kde je záruka, že tieto zdroje sa naozaj dostanú do zdravotníctva. Po vstupe do Európskej únie vieme, že sa prudko zvýši cena cigariet a tabakových výrobkov a do Štátneho fondu zdravia plynuli prostriedky aj z tohto, teda z predaja týchto tabakových výrobkov, lebo vieme, že práve negatívny dopad je na zdraví obyvateľstva, takto sa aspoň časť finančných prostriedkov mohla vrátiť do tohto fondu a mohla slúžiť na zlepšenie zdravotnej starostlivosti. Teraz to všetko bude pod štátnym dirigizmom a myslím si, že tento krok nie je dobrý.

Takže na záver iba toľko, že dúfam že poslanci zvážia tento vami navrhovaný krok a že naozaj podporíte skôr ten návrh, ktorý dal pán poslanec Delinga, aby sa naozaj zvážilo veľmi dôsledne, ktoré fondy sa majú zrušiť a ktoré skutočne sú na prospech všetkým, všetkým obyvateľom Slovenskej republiky. Ďakujem vám za pozornosť.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. S faktickou poznámkou sa prihlásili dvaja poslanci. Končím možnosť podania ďalších prihlášok.

Ako prvý má slovo pán poslanec Rakús.

A. Rakús, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcel podporiť to, čo povedala pani poslankyňa Aibeková, pretože vlastne zrekapitulovala to, čo odznelo v diskusii vo výbore zdravotníckom, v ktorom, ako je známe, teda návrh zákona neprešiel a neprešiel práve z toho dôvodu, že všeobecne panoval názor, čo sa týka Štátneho fondu zdravia, by to bolo poškodenie zdravotníctva, a ako zákon neprešiel vlastne preto, že sme nemali nádej, že by bola ochota, aby sa nejakým spôsobom vyňal Štátny fond zdravia z tohto zákona, a preto vlastne sme v konečnom dôsledku hlasovali proti zákonu ako takému. Takže chcel by som vyjadriť podporu tým slovám, ktoré povedala pani poslankyňa Aibeková.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pán poslanec Drobný.

M. Drobný, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. S kolegyňou Aibekovou treba len súhlasiť, pretože my sme dali dohromady nielen koalično-opozičný rozum vo výbore pre zdravotníctvo, ale dali sme predovšetkým profesionálny pohľad a naše konkrétne skúsenosti do toho hlasovania proti zákonu, pretože nám je všetkým jasné, že neformálne platby, o ktorých hovorila pani kolegyňa, je ohavnosť, ktorá sa v zdravotníctve rozšírila tak, že je to skutočne povážlivé, že takýmto spôsobom sa tento rezort ďalej vyvíja. Ak si zruší ešte aj fond podpory zdravia, tak je to posledný ostrov, v ktorom sa istým spôsobom priamou demokraciou mohlo rozhodovať o sumách a o platbách. Lebo to, čo väčšinou ľudia, laici, si myslia pred neformálnymi platbami, že sú to úplatky od pacienta doktorovi a sestre, to sú tie minimálne neformálne platby a čierne peniaze. Oveľa väčší balík peňazí je práve v nákupoch techniky, v nákupoch špičkovej techniky. Tak tam sú tie objemy veľké. Keď si zoberiete, že špirálové CT stojí 38 mil. korún v štátnom rezorte a súkromník ho nakúpi za 18 mld. korún, tak ten rozdiel tam vidíte, to je eufeministicky povedané v províziách. Ale páni, to sú pre mňa vždy čierne peniaze. Niektorí chcú povedať, že ten objem peňazí, že to sú dajaké, by som povedal, normálne náklady. To nie sú normálne náklady. Keď si zoberiete cenu MRI, magnetickej rezonancie, 60 miliónov v štátnom rezorte a v súkromnom to je len 30 miliónov, páni, tak je to rozdiel. A to sú veci, ktoré by mohli tieto fondy ovplyvniť, pretože tam nielen predsa na to pozerá, ale aj správna rada fondu, ktorá pozerá na prsty každému a pozerá sa jeden na druhého. Ale ak to budú robiť len štátni úradníci, ak sa tie peniaze scentralizujú, tak tá neformálna platba sa zvýši a ja si myslím, že to nechceme. (Zaznel zvuk časomiery.)

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Na svojich predrečníkov chce reagovať pani poslankyňa Aibeková.

Nech sa páči.

M. Aibeková, poslankyňa: Ja iba chcem poďakovať kolegom za podporné stanoviská, a týchto podporných stanovísk sa mi dostalo aj vo výbore, a myslím si, pán podpredseda vlády, že aj tá suma, o ktorú v tomto prípade ide, ktorá sa presúva pod rezort, a to 90 miliónov, pretože tam išli práve najväčšie príspevky z privatizácie, by rozpočet bez toho nezahynul a nemal by to byť dôvod na to, aby nebol odsúhlasený, takže aj na vás sa obraciam, pán podpredseda vlády, aby ste zvážili, že týmto narobíte pre rezort zdravotníctva viac škody ako úžitku, a naozaj znovu na vás apelujem, aby ste aj vy vystúpili na obranu vašich vlastných názorov a aby sa naďalej nerozširovali aparáty ministerstva zdravotníctva, pretože myslím si, že to nebolo vaším cieľom, keď ste chceli rušiť tieto fondy, že sa presunú nielen tí zamestnanci z fondov, ale že tam pribudnú ešte ďalšie pracovné sily, a hlavne potom si myslím, že bol zbytočný presun kompetencií, keď sa tam ešte rozširujú počty zamestnancov. Ja si myslím, že cieľom bolo, aby na tých centrálnych orgánov zostalo menej úradníkov a aby prešli práve do regiónov, takže v tomto smere vás žiadam aj o odpovede. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Slovo má pani poslankyňa Sabolová. Pripraví sa pán poslanec Juriš.

Nech sa páči, pani kolegyňa, máte slovo.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia. Niekoľko slov k prerokovanému návrhu na zrušenie štátnych fondov. Prv všeobecná poznámka. Dôvodová správa hovorí, že ide o úlohu, ktorá je od minulého roku z októbra 2000 na zrušenie fondov. Účinnosť niektorých zrušení teda mala byť k 1. júlu 2000 a vieme veľmi dobre, že vlastne do parlamentu sa dostal tento návrh zákona až v septembri a bol v prvom čítaní prerokovaný až na októbrovej schôdzi. Tu ešte jedna poznámka. Štátny rozpočet, ktorý budeme prerokúvať o chvíľočku, bol schválený koncom augusta a uvažuje už o zrušení fondov, všetkých fondov. Zdá sa mi to veľmi, veľmi neseriózne, že je predložený rozpočet, ktorý uvažuje so zákonom, ktorý ešte vôbec ako nie je jasný a podľa súčasnej alebo doteraz prebiehajúcej rozpravy je veľa otáznikov. Čiže zdá sa mi, že vyjadrenie ministerstva financií a priamo aj pani ministerky o budúcom rozpočtovom provizóriu, ak náhodou nezrušíme štátny fond a všetky teda štátne fondy, je minimálne neprimeraný a vláda, ministerstvo financií mali byť pripravené na variantné riešenie. Toto je poznámka, ktorú je nutné povedať k tej všeobecnej časti.

Moje vystúpenie sa bude viazať na Štátny fond životného prostredia a niekoľko poznámok. Zaznelo tu už aj niekoľko informácií k tomuto fondu. Chcem sa, chcem teda povedať, že Štátny fond životného prostredia na rozdiel od väčšiny fondov má vlastný zdroj príjmov, je tvorený v dotačnej časti na 80 až 85 % z poplatkov z pokút znečistenia, poškodzovania životného prostredia a tieto prostriedky sa vracajú priamo na odstránenie do územia a na redukovanie invektívnych dopadov. Pri rokovaniach pani ministerky Schmögnerovej v apríli minulého roku s pánom generálnym riaditeľom Ferstringerom pre životné prostredie zaznelo na otázku, čo s fondmi, pre otázku Štátneho fondu životného prostredia, že sú s ním dobré skúsenosti a jeho opodstatnenosť sa dá pre takýto štát, ako je Slovenská republika, odhadnúť asi aj na desať rokov. Je to záznam z rokovania, ktorý sa dá doložiť a myslím si, že mnohí poslanci sa s tým oboznámili.

Zrušenie tohto fondu znamená v súčasnosti ďalšie redukovanie objemu financií pre miestnu správu na riešenie aktivít v oblasti životného prostredia. Mnohokrát slúžili tieto prostriedky práve na to, aby bolo možné použiť aj, využiť aj zahraničnú pomoc, pretože obce a mestá požadované prostriedky vlastne nemali, a tak bolo možné v priamej alebo nepriamej dotácii využiť aj tieto prostriedky. V zásade môžem povedať nielen za seba, ale aj za poslanecký klub, nie sme proti, generálne proti zrušeniu fondov. Ale vtedy, ak budeme mať na to pripravené legislatívne prostredie, ak budú na to pripravené skutočne verejné financie. Dnes všetky veci kompetenčného zákona a presunu istej rozhodovacej právomoci vzťahujeme na roky 2003 a 2004, keď by malo dôjsť ku generálnej zmene verejných financií. A vtedy si myslím, že je aj primeraný čas na to, aby sme isté fondy, ktoré spĺňali veľmi dobre svoju úlohu, zachovali do tohto obdobia a potom majú opodstatnenosť. V dôvodovej správe sa hovorí, aké skvelé bude presunutie prostriedkov zostatkov z návratného financovania do majetku Slovenskej záručnej a rozvojovej banky v Bratislave, ktorá bude financovať programy rezortu ministerstva životného prostredia. Nie som dnes presvedčená o tom, že to bude nejaká veľká istota, a to z toho dôvodu, že už pri schvaľovaní rozpočtu v roku 2000 sme uznesením Národnej rady požiadali vládu, aby dala záruky aj na úver pre Štátny fond životného prostredia. Štátnu záruku vláda neschválila. Boli potom mnohé rokovania a bolo to veľmi dlho naťahované a záručná rozvojová banka, že bude poskytovať úvery, čo nezvýši schodok štátneho rozpočtu. Uplynul rok, prostriedky, žiadne prostriedky sa nezískali, a tak fond mohol poskytovať prostriedky len z toho, čo už mal na účte. Čiže zdá sa mi, že možno ideálny pohľad alebo pohľad do budúcnosti môže byť dobrý, ale v súčasnosti ako nemám, nevidím akože veľmi reálnu záruku, že úvery, ktoré budú dostávať v prípade obce, mestá po schválení zákona tak, ako je, že nebudú používané prostriedky, ktoré mohli by ísť do investícií na vyrovnávanie úrokových sadzieb, ktoré budú poskytovať komerčné banky voči ekologickému úveru na tieto investície.

Toto je taká všeobecná moja, teda všeobecná úvaha, a preto som navrhovala aj vo výbore pre životné prostredie, kde som bola spravodajkyňou k tomuto návrhu zákona, pozmeňujúce návrhy, ktoré sú v spoločnej správe, a preto žiadam, aby v spoločnej správe vlastne boli body 2, 5, 7 a 25 vyňaté na samostatné hlasovanie, ale aby sa o nich hlasovalo spolu, pretože spolu súvisia a hovoria o tom, aby Štátny fond životného prostredia bol vyňatý zo zákona a nebol zrušený. V prípade, že neprejde, totiž gestorský výbor finančný neodporúča tieto body prijať a ja vás preto prosím o podporu, aby tieto body boli prijaté zo spoločnej správy. V prípade, že body zo spoločnej správy, ktoré som spomínala, nebudú prijaté, budeme hlasovať o predloženom návrhu pána poslanca Kötelesa, ktorý žiada predĺžiť o jeden rok životnosť Štátneho fondu životného prostredia a v roku 2003 snáď, ak dôjde k zmene verejných financií, je možné uvažovať aj o takom presune alebo takom zrušení štátneho fondu.

A ešte je tu jeden návrh, ktorý predložil pán poslanec Köteles, budeme hlasovať o ňom ako o treťom. V prípade, že sa nezhodneme a zrušíme Štátny fond životného prostredia, aby tá formulácia na úpravu používania prostriedkov návratného financovania bola prijatá.

Snáď jedna poznámka na záver. Vo výbore mnohokrát a možno aj vo vašich výboroch zaznelo, že tie fondy sú neprehľadné, že sa nehospodárne, nehospodárne využívajú prostriedky. Spomínal sa práve fond, fondy v poľnohospodárstve, že 4 mld. Sk, sú z toho 2 miliardy nekontrolovateľné. Ak máme takéto vážne pochybenie a rezort ministerstva financií má nejaké otázky a otázniky, očakávam, že nie je to dôvod na zrušenie fondov, ale je to dôvod na podnet pre NKÚ, prípadne finančnú políciu alebo na iné orgány, ktoré môžu kontrolovať použitie a využitie štátnych fondov, a preto si myslím, že argumentácia na to, či sa dobre alebo nedobre hospodári v niektorom fonde, neobstojí. Je dôležité, aby došlo k zásadnej zmene štátnych fondov pri generálnej zmene verejných financií, pri zmene daňového systému, pri zmene prevodu finančných prostriedkov, ktoré sa tvoria v regiónoch, aby išli do regiónov. Čiže žiadam vás o podporu týchto bodov 2, 5, 7 a 25 v spoločnej správe, prípadne následne bodov pána poslanca Kötelesa. Ďakujem pekne.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Juriš, pripraví sa pani poslankyňa Tóthová.

A. Juriš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, hostia. Moje vystúpenie bude stručné, krátke, ide o zrušenie fondov, samozrejme, mňa najviac zaujíma Štátny fond zveľaďovania lesa a Štátny fond životného prostredia. Sú to inštitúcie, ktoré majú veľké zásluhy na tom, že aspoň čosi sa robí v investičnej výstavbe z hľadiska životného prostredia a takisto aj zalesňovania často spustnutých lesných pozemkov. Z hľadiska negatívnych dopadov na životné prostredie, myslím si, že by sme spravili ďalší krok zrušením týchto fondov. Fond životného prostredia, ako už niekoľkokrát sme počuli, má vyše 80 % samofinancovania a je to spravodlivé, ešte aj vo fonde tak rozdelené, keď dôjdu poplatky, odplaty a pokuty z ovzdušia, idú na sekciu ovzdušia. Keď to dôjde za vodu, ide to do vodného hospodárstva a podobne. Čiže skutočne tie fondy si plnia svoj účel a keď si uvedomíme, že máme tu vyše 100 miliárd starej záťaže v životnom prostredí a ročný objem finančných prostriedkov v Štátnom fonde životného prostredia je okolo jednej miliardy, čiže veľmi jednoznačne 100 rokov by sme mali naprávať chyby, ktoré máme v životnom prostredí a vieme, že kapitola Životné prostredie v rámci prístupového procesu k Európskej únii je ťažká, najmä žiadame tam prechodné obdobia a veľké finančné prostriedky. Tu chcem uviesť len jeden príklad, a to Česká republika z Fondu národného majetku vyčlenila do fondu životného prostredia 6 mld. korún českých a my sme neboli schopní ani len dať štátnu záruku pre Štátny fond životného prostredia, aby vytvoril obrátkový fond a tam tá záruka by bola skoro nepotrebná, pretože ten príjem fondu každý rok existuje a bude existovať z hľadiska tých odplát a pokút, i keď zlepšovanie životného prostredia sa znižuje, aj tento príjem, ale istota by bola, že štát by za to neplatil, tak ako platí za Vodohospodársku výstavbu alebo za Slovenské elektrárne štátne záruky a nehovorím o ďalších podnikoch. Tu by to bolo isté. Čiže až tak sa macošsky správame k stavu životného prostredia u nás. Pritom, samozrejme, na zdravotníctvo máme stále nedostatok peňazí a stále potrebujeme viac a viac, lebo máme chorý národ v chorej krajine. No a čo sa týka Štátneho fondu zveľaďovania lesa, každý rok máme problémy s povodňami. No a nezalesnené plochy sú priam ideálne na to, aby vznikali povodne. Pritom na povodne peniaze vždy musíme nájsť, ale do fondu zveľaďovania lesa voľáko nevieme nájsť tie peniaze, i keď vlani napríklad bolo prijaté uznesenie, že do fondu zveľaďovania lesa na tento rok má ísť 600 mil. korún, nakoniec v štátnom rozpočte v návrhu aj v schválenom sa objavilo len 360 mil. korún. Ja si myslím, že tieto dva fondy by sme mali zachovať a ušetríme to na iných výdavkoch, ako je zdravie a ochrana pred povodňami. Pritom nebudem hovoriť o význame lesa vo veľkom, veľmi jednoznačne globálne klimatické zmeny sú tu, či chceme lebo nechceme a výsledok bude asi taký, že keď odlesníme, a teraz mnohí odlesňujú, lebo potrebujú peniažky za drevo, tak budeme mať viac povodní, viac škôd, horšiu klímu, prudké zmeny tepla a vlhkosti. Že to vplýva na celú ostatnú ekonomiku, je jasné. Čiže uvažujme, či zrušíme tieto fondy.

Pre pána spravodajcu mám návrh, aby sa vyňali na samostatné hlasovanie body zo spoločnej správy 1, 4 a 12, pani Sabolová už dala návrh na 2, 5, 7 a 25. Ja som mal tie isté pripravené. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. V rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová. Pardon, sú dve faktické poznámky. S faktickou pani poslankyňa Sabolová, ďalej pani poslankyňa Kolláriková. Ukončujem možnosť podania ďalších prihlášok.

Pani kolegyňa Sabolová má slovo.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Chcela by som krátko zareagovať aj na to vyňatie na samostatné hlasovanie a chcem upozorniť aj na zmätok, ktorý je v spoločnej správe. Pretože spoločná správa by mala v bodoch, ako za sebou nasledujú, hovoriť o jednotlivých paragrafoch a o všetkých veciach, ktoré sa týkajú jednotlivých paragrafov. A tým tie súvislosti bodov v spoločnej správe vyvolávajú obrovský zmätok, a preto prosím spoločného spravodajcu, aby zosúladil jednotlivé body, pretože ak som ja navrhovala o niektorých bodoch hlasovať, pretože súvisia spolu, hlasovať spoločne, môžu vylúčiť iné body. Napríklad už v prvom bode 1, o ktorom hovoril pán poslanec Juriš, kde sme spojili dva paragrafy o dvoch rôznych zákonoch, čiže spoločná správa mala byť urobená samostatne o § 2, o § 5, o § 10, proste o všetkom. Čiže chcem vysloviť ako nespokojnosť s prácou tajomníka výboru pre financie, rozpočet a menu, pretože nie je možné takto hlasovať dobre o spoločnej správe, a preto žiadam aj pánov kolegov, ak spoločný spravodajca bude musieť pristúpiť k zosumarizovaniu jednotlivých bodov, musíme to akceptovať, lebo dôjde k dobrému zmätku aj v dobrom úmysle. Chcem na toto upozorniť, lebo nemôžeme spájať životné prostredie s fondom zveľaďovania lesov a ja neviem s čím a spájať jednotlivé následné normy právne v jednom bode o hlasovaní, lebo vyvoláme zmätok. Čiže prosím spoločného spravodajcu, aby prerokovali vo výbore alebo ešte s kolegami, aký postup zachováme pri hlasovaní, lebo bude zmätok aj pri dobrom úmysle. Takže jednak to, čo hovoril pán poslanec Juriš a ja, my sme boli jediní dvaja poslanci, ktorí sme žiadali hlasovať o bodoch samostatne, a tým pádom, pretože spoločná správa jasne garantuje tým hlasovaním, že zrušíme fondy a vylepšíme len legislatívnotechnické pripomienky.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Slovo má pani poslankyňa Kolláriková.

M. Kolláriková, poslankyňa: Ďakujem. S pánom kolegom súhlasím, že je nekorektné od pána podpredsedu vlády a od pani ministerky tvrdiť a podmieňovať rozpočet, štátny rozpočet pre rok 2002 tým, aby boli zrušené štátne fondy. Tvrdenie, ak nebudú zrušené štátne fondy, bude rozpočtové provizórium, ja osobne považujem za nesprávne a doslova za neodborné. Pretože jednotlivé štátne fondy pracovali možno dobre, možno zle. Ak predstavitelia vlády tvrdia, že boli tam porušované určité pravidlá alebo že pracovali nehospodárne, tak mali okamžite zasiahnuť. Mali urobiť nápravu. Ja nie som presvedčená o tom, ak presunieme tieto kompetencie zo štátnych fondov na príslušné rezorty a zrušíme tieto fondy, že funkčnosť alebo činnosť sa zlepší. Ja som presvedčená, že ide tu skôr o záchranu týchto pracovníkov. Keď sme hovorili o reforme štátnej správy, tak sme tvrdili, že kompetencie majú ísť z ústredných orgánov bližšie k občanom a vlastne štátne orgány, ústredné orgány sa majú zoštíhľovať. No, nehnevajte sa, ak toto je ten správny postup napĺňania vašich tvrdení, tak ja si to nemyslím. Ďakujem.

M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová, pripraví sa pani poslankyňa Angelovičová.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, dovoľte mi, aby som sa stručne k štátnym fondom vyjadrila. Nemajte mi za zlé, že začnem legislatívnou stránkou, pretože to je moja srdcová záležitosť aj parketa, a preto kladiem otázku. Ako je to možné, že zákon tak významný, ako povedala pani ministerka financií, že keď nebude prijatý, tak ako ona predkladá, padá celý rozpočet a bude rozpočtové provizórium, čo pre každý štát je veľmi závažná vec, že je predložený tesne pred rokovaním o rozpočte tak, že dokonca druhé čítanie je deň pred rokovaním o rozpočte. Aká je to legislatívna práca, aké je to podelenie legislatívy, postupnosť krokov a ako sa plní legislatívny plán, pretože nebol tento zákon takto situovaný. A keď je mimo legislatívneho plánu, potom bolo treba, aby bol včas pripravený, prerokovaný a podobne. To je prvá moja poznámka. Ďalšia je, ak je pravdou, že 250 miliónov má byť venovaných, ako tu bolo povedané, na preškolenie a realizáciu presunu týchto prostriedkov do prostriedkov ministerstiev, tak pán podpredseda vlády, ja sa vás pýtam, ako vy plníte svoju úlohu ekonomického podpredsedu. Predsa ekonomický podpredseda má svoje určité úlohy, ktoré vám tu ja nebudem opakovať, a má strážiť, aby sa hospodárne vynakladali prostriedky. Toto, čo sa tu deje, to je úplne na zastavenie rozumu triezvo uvažujúceho človeka, pretože 500 miliónov sa vydá na poradcu, ktorý má poradiť, že z jedného, z množiny jedného uchádzača o predaj telekomunikácií bude vybratý ten jeden, ktorý dokonca si neplní ani svoje záväzky v takom rozsahu, v akom má, je určitý čas v červených číslach, prepúšťa potom zamestnancov a my na to dáme 500 miliónov. Teraz robíme zmenu, o ktorej vieme, že nie je rozumná a máme na ňu vydať 250 miliónov. Pán podpredseda vlády, vy tu nevidíte nelogiku? Vy nevidíte, že školám, deťom v školách tečie zo strechy a nemáme tam pár tisíc, teda desaťtisíc alebo stotisíc korún a milióny sa takto vydávajú? Toto je hospodárenie, toto je riadenie štátu? Ďalej by som chcela upozorniť, že zrušenie fondu, podľa môjho názoru, je úplný nezmysel, zrušenie štátnych fondov. Po prvé, keď sa zavádzali, táto otázka bola široko diskutovaná s odborníkmi a všetci ju považovali za myšlienku správnu a dobrú. Po ďalšie, prax preukázala, že tieto fondy prispeli k riešeniu úloh, pre ktoré boli zriadené. Po tretie, v Európskej únii, a to som povedala už aj vo faktickej poznámke a budem vám to znovu opakovať, keď sme tento inštitút prediskutúvali s odborníkmi, považovali ho za rozumný, navyše ho považovali za prvok určitej priamej demokracie v štáte a ako aj prvok zavádzania občianskej spoločnosti, teda prvok progresívny. A ja sa pýtam vás, ktorý ste taký zástanca a propagátor občianskej spoločnosti, čo mi chýba, že nehovoríte aj o zodpovednostnom systéme v občianskej spoločnosti, ale ja vidím pozitíva občianskej spoločnosti a vy toto navrhujete zrušiť. Ďalej mám veľké podozrenie, že tu nejde o zrušenie fondov, ale o zrušenie financií, ktoré išli týmito fondmi a nenahradenie ich do rozpočtov ministerstiev. Ak by tomu tak totiž nebolo, tak by pani ministerka financií nevidela taký veľký problém so zostavením štátneho rozpočtu, ak tieto fondy nebudú zrušené. Pretože je to čisto technická otázka, či ten balík peňazí, ak ho teda máte, bude figurovať pod fondmi alebo pod ministerstvom. Lenže problém je, a preto aj pani ministerka hovorí, že by malo byť rozpočtové provizórium, že zrejme vy ten balík peňazí, ktorý doteraz bol do tých fondov, nebudete dávať do rozpočtu ministerstiev v takom rozsahu, ako bol doteraz. Pretože aparát fondov, ktorý bol prevažne, napríklad fondu Pro Slovakia, rada tohto fondu bola v čestnej funkcii, áno, to znamená, že neboli žiadne výdavky pri rozhodovaní a podobne. Obdobne to bolo v iných fondoch, takže tento argument je veľmi, veľmi deravý. A posledná moja poznámka, ani prax nesúhlasí. Dávam vám do pozornosti to, čo by ste už v pozornosti mali mať a určite ste o tom informovaný, že aj Združenie miest a obcí nesúhlasí s týmto postupom. Štátne fondy totiž vznikli, a to ja vám hovorím ako svoj názor, kvôli decentralizácii verejných financií s cieľom lepšie hospodáriť s týmito peniazmi. Ak vy hovoríte, že sa to nenaplnilo a že tam boli určité nezrovnalosti, potom sa pýtam, kde bola kontrola, čo robila kontrola, ktorá musí tieto operácie kontrolovať. Prečo naraz konštatujete, že boli veľké nedostatky. Predsa nedostatky treba zisťovať plynule a pri prvom nedostatku vyvodzovať zodpovednosť, aby nedošlo k ďalším nedostatkom. Vy ste žiadne zodpovednosti nevyvodzovali, aspoň neboli zverejnené, a naraz prichádzate s veľkým bubnom, že tam boli veľké úniky peňazí a nedostatky, a preto to treba zrušiť. To je nesystémové, nesprávne. A ak skutočne také boli, tak potom sa pýtam, čo robila kontrola, čo robil Úrad vlády, ktorý má tiež určitú kontrolu a má funkciu, a čo ste robili vy pán podpredseda, prečo ste sa o tieto otázky nezaujímali. Potom je to len váš prepad, že ste si neplnili, napriek tomu, že máte poradcov vrátane poradkyne za ťažké peniaze, že ste si neplnili svoju úlohu.

A dovoľte mi na záver, aby som povedala, že stanovisko ZMOS-u je také, že navrhnuté zrušenie štátnych fondov, to citujem z listu predsedu Združenia miest a obcí, že navrhnuté zrušenie štátnych fondov a transformácia ich zdrojov medzi zdroje štátneho rozpočtu znamená ďalšie obmedzenie tvorby finančných zdrojov pre územnú samosprávu a vy dozaista poznáte chartu miestnej samosprávy, kde sa hovorí, že financie pre územnú samosprávu sa majú postupom času nabaľovať a že treba túto územnú samosprávu finančne aj vybaviť, aby bola funkčná. Vy ste pri presunoch kompetencií nevyčíslili financie na ich plnenie a navyše teraz rušíte určitý inštitút, ktorý im prinášal určité financie. A posledná veta, lebo je 12.00 hodín, ktorý je z listu Združenia miest a obcí - predložený návrh nie je ani v súlade s východiskami financovania verejnej správy v súlade s koncepciou decentralizácie a modernizácie verejnej správy, pretože nerieši zámer decentralizácie časti zdrojov štátnych fondov na úroveň regiónov, ktorý deklarovalo ministerstvo financií v tomto dokumente a deklarovalo to aj vláda, preto musím konštatovať, že táto vláda, ako sme už viackrát konštatovali, vodu káže a víno pije. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)