J. Migaš, predseda NR SR: Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca Maňku. Jediná prihlásená pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Hofbauer, nie. Vystúpil pán poslanec Maňka v rozprave. Nie, uzavrel som možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Teraz sú prihlášky pre faktické poznámky, takže pani poslankyňa Tóthová, Hofbauer, Cuper. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Ja si myslím, že pán poslanec Maňka by si mal prečítať svoje prvé vystúpenie a porovnať s týmto a uvidí, že niečo iné v inej rovine hovoril predtým a v inej rovine hovoril teraz. Tri poznámky. Prvá je katastrofou, že táto snemovňa prijíma zákony, ktoré vzápätí mení. To v minulosti nebolo. Legislatíva a jej kvalita padla nie do prízemia, ale do pivnice. Druhá poznámka. Pokiaľ bol prijatý návrh, teda nebola spokojnosť s gastro lístkami, nemalo sa postupovať s takým návrhom, pán poslanec, ako ste predložili, ale malo sa pozitívnou enumeráciou, teda presne v zákone uviesť, na čo sa gastro lístky použiť nemôžu, a nie dať všeobecnú formuláciu, akú ste dali, pretože aj spomínané mlieko, ktoré ste uvádzali, mnohí si kupujú len preto, aby si skutočne stravu na obed zabezpečili, pretože charakter výkonu ich práce neumožňuje, aby zamestnávateľ im poskytol to teplé jedlo a oni si to mlieko možno len prihrejú. A posledná poznámka. Vážení treba si povšimnúť vyjadrenia poslancov, ktorí v tlači povedali, že viacerí vzhľadom na zmätok v snemovni nevedeli, o čom hlasovali. Ja si myslím, že sústrediť hlasovanie o desiatich a viacerých zákonoch je hazard s riadením tohto štátu, pretože to nie je možné sledovať, o ktorom bode sa práve hlasuje. (Zaznel zvuk časomiery.)

J. Migaš, predseda NR SR: Ďalej pán poslanec Hofbauer, faktická.

R. Hofbauer, poslanec: Pán poslanec Maňka, z vášho vystúpenia myslím, že najpozoruhodnejšie bolo konštatovanie, že v dôsledku prijatej novely veľmi mnohé reštaurácie bankrotujú. Takže novela bola prijatá preto, aby tie reštaurácie nebankrotovali, z toho vyplýva. Navyše veľmi veľa poslancov či už koaličných alebo opozičných sa po predchádzajúcom schválení vami navrhnutej novely vyjadrili, že sami nevedeli, o čom hlasujú vzhľadom na chaotickosť priebehu vedenia schôdze a na chaotický spôsob predkladaných a prerokúvaných materiálov. Netreba zakrývať podstatu vecí, ktorá týmto jednoznačne bola potvrdená. Pán poslanec, úplná väčšina zamestnávateľov sa netrápi s prípravou a zabezpečovaním teplého jedla a úplná väčšina zamestnancov nemá možnosť si zabezpečiť teplé jedlo. Jediná možnosť je, že si môžu kúpiť za to potraviny, ktoré môžu skonzumovať. Sú to potraviny na okamžitý konzum. Viete mi to definovať? Je to konzerva či nie je to konzerva? Sú to iné potravinové články? Takže tu nie je možné sa ukrývať za tým, že organizácie využívajú gastro lístky na iné služby a iné nákupy. To je predsa možné zabezpečiť úplne jasnou kontrolou a stanovením podzákonných noriem na to, na čo sa gastro lístky využívať môžu a na čo sa nesmú, a nie takýmito čudnými legislatívnymi úpravami, na aké ste siahli vy, pretože tie v podstate lievikujú zamestnancov len k tomu, aby buď si vyhľadávali reštaurácie, kde gastro lístky sú im aj tak na nič, lebo ceny reštauračných služieb sú nesmierne drahé, alebo čo je v bežnejšom prípade, vôbec žiadne reštaurácie k dispozícii nemajú. Čiže vy ich ženiete vlastne k hladovaniu alebo k úplne zlej strave.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Cuper

J. Cuper, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Maňka, váš návrh bol nezmyselný. Pohybujeme sa na pôde občianskeho práva alebo teda súkromného práva. A čo nie je zakázané, je dovolené. A zákon výslovne nezakazoval, že jednoducho hovoril o jednom teplom jedle denne vrátane vhodného nápoja, ale ak niekto nechcel teplé jedlo, zákon mu nemôže prikázať výslovne, že musí jesť teplé jedlo, bolo celkom logické, že v zmysle súkromného práva si mohol vybrať aj niečo iné, čo chcel jesť. V tomto smere bol zákon v poriadku. Ale váš návrh, ktorým ste zmenili a prikázali niečo niekomu, už v poriadku tak celkom v súlade s právnym štátom nebol. Takže ja odporúčam, aby ste priznali svoju chybu a aby sa jednoducho odmietol tento nezmyselný návrh, ktorý ste predložili, teda máme len jednu šancu súhlasiť s návrhom prezidenta republiky, aby sme teda zákon pri novom schvaľovaní nepodporili alebo neodobrili. Takto budú občania môcť nakladať so stravnými lístkami tak ako doteraz, pretože majú slobodu, nikto im predsa, nežijeme vo feudalizme, že im bude niekto prikazovať, že si musia ísť kúpiť za to jednu teplú polievku alebo že to môžu minúť len niekde v nejakej reštaurácii alebo v závodnej jedálni. Proste jednoducho, ak by sme aj odmysleli ten sociálny aspekt, že väčšina ľudí je tak na mizine, že si jednoducho za tie stravné lístky kupuje niečo úplne iné, to znamená v obchodných domoch nejaké salámy alebo mäso, alebo niečo iné, je to ich súkromná vec, takže pán Maňka, priznajte svoju porážku a neagitujte. Ďakujem za pozornosť.

J. Migaš, predseda NR SR: Reakcia na faktické poznámky.

Pán poslanec Maňka, nech sa páči.

V. Maňka, poslanec: Chcel by som sa poďakovať všetkým poslancom za pripomienky k môjmu vystúpeniu. Ja by som k tomu len pár poznámok. Dnes pani poslankyňa Tóthová povedala, že dnes neumožňuje možno charakter práce, aby si zamestnanec kúpil teplé jedlo, súhlasím s ňou a kvôli tomu existuje nový § 152 Zákonníka práce, ktorý hovorí, že v takýchto prípadoch môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi priamo finančný príspevok namiesto gastro lístka na stravu. Pán poslanec Hofbauer, ak ste si všimli, čo som ja navrhol, tak je to len kontrolný systém a ja som navrhol v zákone o dani z príjmov to, aby tí, ktorí sprostredkujú tieto služby, preukázali ich použitie podľa zákona bodka. To som povedal. To znamená, ja som chcel, aby preukázali použitie gastro lístkov podľa zákona, to je všetko, to znamená, že my sme nemenili Zákonník práce, ale asi už doba dospela, aby sme sa mohli pozrieť aj na Zákonník práce, lebo skutočne pán poslanec Cuper, čo hovoril, nie je celkom pravda, Zákonník práce hovorí jednoznačne, že zamestnávateľ dnes musí zabezpečiť pre zamestnanca jedno teplé hlavné jedlo vrátane vhodného nápoja, to znamená žiadny syr, žiadnu konzervu, ale ten návrh, ktorý som predniesol, hovorí o tom, že je potrebné sa stretnúť, aby sa stretli odbory, aby si povedali, či to jedno teplé hlavné jedlo nie je už prežitok a či ho netreba rozšíriť. A vlastne stravné lístky, ktoré sa používajú dnes, zákon jednoznačne určuje na použitie len na teplé hlavné jedlo. Ja poskytnem všetkým poslancom Národnej rady materiál, s ktorým som vystúpil, ak budete mať záujem, môžete si ho prečítať. Je to právny výklad, potvrdili ho aj médiá, odborné médiá, ktoré napísali, že skutočnú pravdu, čiže Maňka nezaviedol teplé hlavné jedlo, Maňka len povedal, preukážte tí, čo gastro lístky predávate, na čo ich používate. Toto je všetko a prosím, aby sme to neskresľovali. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Chce sa vyjadriť pán spravodajca. Pán poslanec Farkas, chcete sa vyjadriť v rozprave? Tak nech sa páči.

P. Farkas, poslanec: Áno, pán predseda, veľmi krátko. V rozprave vystúpil jediný pán poslanec Maňka, ktorý argumentoval z tej právnej stránky Občianskym zákonníkom a hovoril o tom, že prakticky návrhom posilnil stránku kontroly vo vzťahu k takzvaným gastro lístkom. Je to sčasti pravda, ale musím poukázať aj na ten fakt, že zamestnávateľ má zabezpečovať denne jedno teplé hlavné jedlo, a keď zamestnávateľ to nevie zabezpečiť, vznikne taký stav, ktorý je tu momentálne na Slovensku. Preto vychádzajúc z toho, že ide o takúto citlivú otázku, budeme osobitne hlasovať o tomto bode s tým, že ten, kto súhlasí s pánom kolegom Maňkom, ten nebude chcieť podporiť bod č. 2, a ten, kto nesúhlasí s pánom kolegom Maňkom, bude musieť hlasovať za tento bod, teda za vypustenie toho uznesenia, ktoré sme zapracovali v rámci predchádzajúceho rokovania Národnej rady do tohto zákona. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať druhým čítaním

Čiže rokujeme o bode 5. Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1194 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1194a. Vládny návrh zákona odôvodní podpredseda vlády Slovenskej republiky Ivan Mikloš.

Prosím pána podpredsedu vlády, aby sa ujal slova.

I. Mikloš, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Vláda Slovenskej republiky považuje za potrebné pristúpiť k ozdraveniu sektora verejných financií. Zámerom je zvýšenie efektívnosti pri hospodárení s verejnými zdrojmi a získaní efektívnej kontroly nad ich rozdeľovaním. Ak má mať vláda zodpovednosť za rozvoj jednotlivých odvetví, je nevyhnutné, aby mala v rukách efektívne nástroje, ktorými dokáže procesy usmerňovať. V tomto kontexte vláda Slovenskej republiky pripravila program reformy verejných financií, ktorého súčasťou je aj reforma štátnych fondov. Obsahovým základom reformy štátnych fondov je štandardom Európskej únie zodpovedajúci prístup k problematike verejných financií. Tento právny a metodický prístup je už zahrnutý do návrhu novely zákona o rozpočtových pravidlách s účinnosťou od 1. 1. 2001. Uplatnením tohto postupu môže vláda Slovenskej republiky zabezpečiť naplnenie strategického cieľa z hľadiska integrácie do Európskej únie. Vláda Slovenskej republiky v oblasti verejných financií vo svojom programovom vyhlásení má zakotvené, že prehodnotí opodstatnenosť existencie štátnych, neštátnych a verejných fondov a s prihliadnutím na ich prevažujúcu činnosť navrhne úpravu ich právnej formy. V nadväznosti na uvedené vláda Slovenskej republiky spracovala návrh na reformu existujúcich dvanástich štátnych fondov v Slovenskej republike, ktoré v súčasnosti pôsobia. Zámerom, očakávaným zámerom je, aby po prvé, terajšie príjmy a výdavky zrušených štátnych fondov sa stali príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu, čím by v plnom rozsahu podliehali schvaľovaniu vlády Slovenskej republiky, respektíve pléna Národne rady a ukončila by sa doterajšia prax, keď Národná rada schvaľovala len dotačnú časť ako transfer zo štátneho rozpočtu. Pod kontrolou vlády a Národnej rady sa tak dostane v prípade zrušenia všetkých štátnych fondov vyššia suma o asi 20 mld. korún. Odvetvia neodôvodnene považované vďaka existencii štátnych fondov za prioritu stratia toto svoje postavenie. Vývoj verejných zdrojov ako celku sa postupne premietne do ich ekonomík, čo ich vyčlení z rozpočtovej izolácie. Zastaví sa proces rozdrobovania štátneho rozpočtu, čo viedlo k oslabeniu verejných funkcií štátu. Nastúpi proces posilnenia postavenia nad kontrolou verejných zdrojov.

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Baco, nech sa páči, mimo rokovacej miestnosti.

I. Mikloš, podpredseda vlády SR: Tým, že proces rozdeľovania zdrojov sa prenáša na príslušné ministerstvá, posilňuje sa ich zodpovednosť ako správcov kapitol za ich efektívne využívanie. Prechádza sa od princípu rozdeľovania zdrojov podľa zdrojov na projekty, na princíp pokrytia projektov alebo potrieb zdrojmi. Teda primárnym kritériom pri používaní zdroju by nemal byť ich disponibilný rozsah, ale vecné a racionálne zdôvodnenie potrieb, ktoré sa majú prefinancovať. Všetky zdroje by mali byť vedené na účtoch štátneho rozpočtu, čo je veľmi dôležitý aspekt zlepšenia riadenia dlhu a hotovosti. Sústredením zdroju na ústredný orgán sa eliminuje aj potenciálny subjektívny vplyv na rozdelenie a odstraňuje sa duplicita, keď na rovnaké aktivity a projekty sa vynakladajú zdroje zo štátneho rozpočtu aj zo štátnych fondov. V nadväznosti na realizáciu projektu štátnej pokladnice vláda bude pôsobiť na upevnenie finančnej disciplíny, zvýšenie účinnosti kontroly hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu, a tým aj s prostriedkami štátnych fondov. Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 904 zo dňa 26. septembra 2001 schválila návrh zákona o zrušení niektorých štátnych fondov, o niektorých opatreniach súvisiacich s ich zrušením a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V rámci citovaného uznesenia vláda súhlasila so zrušením štátnych fondov s účinnosťou od 1. 1. 2002 s výnimkou Štátneho fondu rozvoja bývania, ktorého účinnosť je navrhovaná od 1. 1. 2003. Štátny fond trhovej regulácie by sa mal transformovať podľa osobitného zákona na intervenčnú agentúru a naďalej sa počíta s existenciou Štátneho fondu likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom. Návrh zákona obsahuje ustanovenia o zrušení štátnych fondov, o zrušení zákonov, respektíve ustanovení zákonov, ktorými boli štátne fondy zriadené.V návrhu sa tiež menia a dopĺňajú zákony, ktoré so zrušenými štátnymi fondmi bezprostredne súvisia. Návrh zákona taktiež upravuje prechod práv a povinností štátnych fondov vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov a iných vzťahov, prevod pohľadávok a záväzkov, prevod majetku štátu v správe štátnych fondov a prevod zostatkov štátnych fondov. Štátne fondy sú navrhnuté na transformáciu do príslušných kapitol. Návrh transformácie Štátneho fondu rozvoja bývania vzhľadom na jeho špecifiká predloží na rokovanie vlády minister výstavby a regionálneho rozvoja do 31. marca 2002. Rovnako počítame s tým, že doterajšie činnosti a funkcie fondov budú nahradené programami, čo je v rozpočte na rok 2002 už premietnuté pri tých fondoch, ktoré k 1. 1. 2002 zanikajú. Podľa rozpočtu na rok 2001 z transformujúcich desiatich fondov v celkovej výške 25 mld. korún je do rozpočtu kapitoly ministerstiev smerovaných 19 mld. korún, čo predstavuje 76 %, do všeobecnej pokladničnej správy asi 5 mld. korún, čo je 20 % a predstavuje to podiel z cestnej dane do Štátneho fondu cestného hospodárstva a na osobitný mimorozpočtový účet kapitoly asi 1 mld. korún. Ide o príjmy z Fondu národného majetku, ktorý nemôžu byť súčasťou prostriedkov štátneho rozpočtu, a to pri Štátnom podpornom fonde pôdohospodárstva a potravinárstva a pri Štátnom fonde zdravia. Návrh zákona je doplnený o článok, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o štátnom rozpočte na rok 2001 tak, aby bolo možné ešte v tomto roku prevziať od Svetovej banky úver vo forme preddavku, a to na prípravu projektu riadenia verejných financií do sumy 1 mil. amerických dolárov a na prípravu projektu správy sociálnych dávok do sumy 370 tis. dolárov. Zároveň je potrebné zvýšiť v tomto roku percento, do výšky ktorého je možné poskytnúť štátnu záruku za bankové úvery podnikateľom z 20 % rozpočtovaných príjmov na 24 %. Z titulu prevzatia štátnej záruky za bankový úver pre Slovenské elektrárne, a.s., na financovanie výstavby jadrovej elektrárne Mochovce vo výške 12,8 mld. korún. V nadväznosti na potrebu dofinancovať výstavbu diaľnic vrátane tunela Branisko bolo potrebné upraviť § 12 ods. 2 písm. c) citovaného zákona, ktorý oprávňuje vládu rozhodnúť o vydaní štátnych dlhopisov.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi požiadať vás o podporu vládneho návrhu zákona o jeho schválenie, tak ako sa to navrhuje v spoločnej správe výborov. Ďakujem pekne.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem podpredsedovi vlády. Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi výboru pre financovanie, rozpočet a menu poslancovi Ferdinandovi Petrákovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Nech sa páči, pán poslanec.

F. Petrák, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi, aby som vás oboznámil so spoločnou správou výboru pre financie, rozpočet a menu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o zrušení niektorých štátnych fondov, tlač 1194. Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením 1713 z 31. októbra 2001 pridelila vládny návrh zákona o zrušení niektorých štátnych fondov týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre zdravotníctvo, výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, výboru pre kultúru a médiá a výboru pre životné prostredie. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania stanoviská poslancov Národnej rady podľa § 75 rokovacieho poriadku. K predmetnému návrhu zákona jednotlivé výbory zaujali nasledovné stanoviská. Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 680 zo dňa 13. novembra 2001. Po druhé, odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 848 zo dňa 28. novembra, výbor pre pôdohospodárstvo uznesením č. 338 zo dňa 20. novembra, výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 329 zo dňa 22. novembra, výbor pre kultúru a médiá uznesením č. 337 zo dňa 20. novembra a výbor pre životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 230 zo dňa 16. novembra. Odporúčanie pre Národnú radu návrh neschváliť výbor pre zdravotníctvo uznesením č. 216 zo dňa 14. novembra. Neprijaté uznesenia v zmysle § 52 ods. 4 rokovacieho poriadku ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko z celkového počtu 11 poslancov prítomných bolo 8, za návrh hlasovali 4 poslanci, proti hlasoval 1 poslanec a 3 poslanci sa hlasovania zdržali. Jednotlivé uznesenia od 1 do 25 máte uvedené v spoločnej správe s doporučeniami gestorského výboru. Gestorský výbor na základe uvedených stanovísk odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o zrušení štátnych fondov, tlač 1194, schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Súčasne ma poveril predniesť túto spoločnú správu Národnej rade a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch. Ďakujem za pozornosť, pán predseda, otvorte rozpravu.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne za klub HZDS sa prihlásil pán poslanec Baco a písomne sa taktiež prihlásil pán poslanec Köteles, čiže najprv dáme slovo písomne prihláseným a potom ústne prihláseným, čiže pán poslanec Baco za klub HZDS a potom pán poslanec Köteles.

P. Baco, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dámy a páni. Nesúhlasíme so zrušením fondov, tak ako sú navrhnuté v tomto zákone, a navrhujem tieto pozmeňujúce návrhy. Po prvé, nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. V prípade neschválenia tohto návrhu navrhujem druhý pozmeňujúci návrh tohto znenia: Zmeniť účinnosť tohto zákona v čl. 25 z 1. januára 2002 na 1. január 2005 bez výnimiek. Ak by vládna koalícia nesúhlasila ani s týmto pozmeňujúcim návrhom, navrhujem tretí pozmeňujúci návrh tohto znenia: Zmeniť účinnosť tohto zákona v čl. 24 z 1. januára 2002 na 1. január 2003 bez výnimiek. Ak by vládna koalícia neprijala ani tento pozmeňujúci návrh, navrhujem ďalší pozmeňujúci návrh tohto znenia: V čl. 1 zrušiť § 1, § 2, § 3, § 4 a následne § 5 prečíslovať na § 1 a ďalšie paragrafy logicky. V ďalších článkoch zákona vykonať súvisiace úpravy. Ak by vládna koalícia v parlamente neprijala ani tento pozmeňujúci návrh, navrhujem piaty pozmeňujúci návrh, ktorý by znel takto: V čl. 24 zmeniť účinnosť § 1, § 2, § 3, § 4 namiesto 1. januára 2002 na 1. január 2005 a následne vykonať v zákone príslušné úpravy. Zdôvodnenie. Fondy, ktoré tento návrh zákona chce zrušiť, boli prijaté na riešenie špecifických problémov a situácií, ktoré vznikajú a majú sa riešiť po našom vstupe do Európskej únie štandardnými zaužívanými postupmi v Európskej únii. Ich predčasným zrušením pred naším vstupom do Európskej únie hrozí likvidácia tých činností, ktoré sú nevyhnutné pre našu funkčnú a dôstojnú akceptáciu v Európskej únii na zvládnutie nášho prístupového procesu, na zvládnutie prechodného obdobia. Osobitne zrušenie štyroch fondov rezortu pôdohospodárstva zhoršuje možnosti konkurencieschopnosti slovenských agropodnikateľov, definitívne ruinuje naše poľnohospodárstvo, dramaticky podmieňuje ďalšie zvyšovanie dovozov potravín, rast cien potravín, čo predovšetkým veľmi ťažko dopadne na sociálne najslabšie vrstvy obyvateľstva na neúnosnú úroveň. Takýto zákon by bol preto úplne v rozpore s programovým vyhlásením súčasnej vlády. Riešenia, ktoré sa uvažujú v tomto vládnom návrhu zákona, namiesto prípadne zrušených fondov absolútne neadekvátne a nedostatočne nahrádzajú doterajšie fondové hospodárenie. Preto tento návrh zákona je protiľudový, asociálny a v súvislosti s naším prístupovým procesom a v súvislosti s konkurencieschopnosťou slovenských podnikateľov aj protislovenský, a preto ho nie je možné prijať, a preto som predložil tieto pozmeňujúce návrhy, o ktorých som už hovoril. Dámy a páni, dovoľte mi ešte stručne niekoľko ďalších poznámok. Vládna koalícia, tu prítomná väčšina v parlamente odsúhlasila na tomto zasadnutí parlamentu, že sa nebude parlament zaoberať takzvanými zelenými správami, teda problematikou v rezorte pôdohospodárstva a v jeho jednotlivých odvetviach v poľnohospodárstve, v lesnom hospodárstve, vo vodnom hospodárstve a v potravinárstve. Dámy a páni, je to signifikantné, nestalo sa to, pretože bojovali sme lesníci, vodohospodári, poľnohospodári, potravinári niekoľko rokov za to, aby sa uzákonila povinnosť parlamentu každoročne sa zaoberať problémami v rezorte a riešiť tieto problémy, pretože Slovensko je vidiecka krajina a riešenie vidieckych problémov je výsostne politickým problémom. A je to povinnosťou parlamentu, ukladá to zákon, zákon ukladá tomuto parlamentu zaoberať sa týmito správami. Napriek tomu sa tento parlament lakonicky rozhodol, že tieto správy neprerokuje. To je prvý fakt.

Druhý fakt, ktorý by som chcel povedať, že ide o krok v rezorte pôdohospodárstva nie ozdravný, respektíve naplňujúci strategické ciele alebo konštruktívny, lebo reformný, ako to nazval pán podpredseda vlády. Dámy a páni, ale treba jednoznačne a na plné ústa povedať, že ide o zoštátnenie peňazí, ktoré nešli zo štátneho rozpočtu cez fondy do rezortu. Len napríklad podporný fond ma hlavný príjem 50 % z privatizácie firiem z agropotravinárskeho sektora. Napríklad vodohospodársky fond mal hlavný príjem odplaty za odbery vody, napríklad fond zúrodňovania pôdy mal hlavný príjem z odvodov za zábery pôdy, čiže peniaze, ktoré išli do rezortu na tieto špecifické účely z mimorozpočtových zdrojov, teraz štát zoštátňuje vlastne týmito zákonmi a zahŕňa ich do balíka rozpočtu, samozrejme, o toľko peňazí, o túto sumu, ide konkrétne o 2 076 mil. korún sa znižuje rozpočet oproti minulému roku. Čiže peniaze sa zobrali z mimorozpočtových zdrojov, zahrnuli sa do balíka rozpočtu a rozpočet pre rezort sa o tieto 2 100 mil. zhruba korún okracuje, a to spôsobom nie krátenia štátneho rozpočtu, ale hovorím vlastne spôsobom zoštátnenia, čo je svojím spôsobom aj diskutabilné aj z hľadiska ústavného, či tieto kroky je možné takto urobiť. Som veľmi prekvapený, že pôdohospodársky výbor tieto riziká, tieto fakty neakceptoval a tieto naše upozornenia, ktoré sme vo výbore predniesli, a súhlasil takisto s návrhom tohto zákona. Vážení páni kolegovia zo Strany maďarskej koalície, ktorí ste tak veľmi argumentovali pred vašimi voličmi a argumentuje v tomto čase o tom, čo robíte pre svojich voličov. Hlavne oblasť, kde žijú občania maďarskej národnosti, je agrárna na Slovensku. Všetky kroky, ktoré sa urobili od roku 1991 aj vo federálnom parlamente, aj v tomto parlamente, proti poľnohospodárom ste podporovali. Toto je jeden z vašich ďalších výsmechov svojim voličom. Áno, vy ste jedným z tých, ktorí ste stáli a stojíte na čele reštrikcií proti poľnohospodárom, proti vodohospodárom a proti potravinárom. Prečo ste nezahlasovali aspoň v pôdohospodárskom výbore na podporu toho ochrany týchto zákonov.

Čiže, dámy a páni, čísla konkrétne vám poviem, ako to teda vyzerá pre tento rok v štátnom rozpočte. Štátny rozpočet kráti prostriedky pre rezort pôdohospodárstva o 5 %. Oproti roku 1997 je to takisto o 5 % menej. Ale po odobratí týchto peňazí, tie 2 100 miliónov, o ktorých som hovoril, že teda budú vlastne zoštátnené a budú zahrnuté do štátneho rozpočtu, tie peniaze, ktoré išli mimorozpočtovo cez tieto fondy, ktoré sa majú zrušiť, do rezortu, bude krátený rozpočet o 14,6 %. A výsledok bude ten, že poľnohospodári, pôdohospodári budú mať príjem iba 86,4 % oproti roku 1997. Za štyri roky toto je v praxi realizácia tých vašich výkrikov o tom, že idete podporovať konkurencieschopnosť vášho poľnohospodárstva, lesného hospodárstva. Znižujete rozpočet o 14,6 % pre rezort pôdohospodárstva. Dovoľte mi, aby som poukázal na to, že v ostatných rezortoch do radu sa o desiatky percent rozpočty za ostatné štyri roky zvýšili, ale pre rezort pôdohospodárstva sa znižujú. Samozrejme okrem toho sa tu urobilo veľa krokov napríklad v zdanení nafty, vo zvýšení dane z pridanej hodnoty a veľa ďalších a ďalších krokov, ktorými sa odobrali peniaze z rezortu pôdohospodárstva. Dámy a páni, chcel by som poukázať na jednu vec, ktorá je nad slnko jasnejšia, je veľmi jednoduchá a každému pochopiteľná. Rozhodnutiami vládnej koalície sa odňalo z rezortu pôdohospodárstva okolo 20 mld. korún za ostatné tri roky. Obrátkovo z kapitálu v rezorte pôdohospodárstva je zhruba jeden rok. V obchode to netrvá ani mesiac, v iných rezortoch je to rozdielne dva mesiace, tri mesiace, ale v rezorte pôdohospodárstva zhruba rok. To znamená, náklady a výnosy sú približne rovnaké, čiže môžeme si povedať, že koľko peňazí v tomto rezorte obsluhuje ekonomiku, taký bude výsledok. Keďže sa odňalo 20 mld. korún, o 20 mld. korún sú presne výsledky horšie. A čo, dámy a páni, je v tejto momentálnej situácii asi najzaujímavejšie pre vás, je informácia, že dovozy za tri roky, za štyri roky sa zvyšujú o 50 % potravín a tento rok dosiahnu úroveň 42 až 43 mld. korún. 42 až 43 mld. korún dovezieme v tomto roku agropotravín, čo je o 50 % viac, ako bolo pred štyrmi rokmi. Pán podpredseda vlády, ja sa pýtam, či naozaj toto je strategický zámer tejto vlády, keď sa tu odvolávate pri návrhu tohto zákona, že sa tým naplnia strategické zámery tejto vlády, pretože poľnohospodárstvo sa úplne ruinuje, nie je schopné konkurovať, pretože ste vytvorili pre našich agropodnikateľov také podmienky, mnohonásobne horšie podmienky, ako majú agropodnikatelia vo okolitých štátoch.

Dámy a páni, prosím vás venujte pozornosť tomuto faktu. Za ostatné tri roky Česká republika, Maďarská republika, Slovinsko, štáty CEFTY navýšili dotácie viac ako 250 dolárov na jeden hektár. A naša republika z 230 dolárov znížila pre budúci rok na 70 dolárov, no povedzte mi, ako môže konkurovať, keď už nehovorím o dotáciách západnej Európe, ktoré sú okolo 900 dolárov na hektár, ako môže náš poľnohospodár konkurovať s dotáciami 70 dolárov oproti maďarskému alebo českému, ktorý má 250-dolárové dotácie na jeden hektár. Dámy a páni, nečudujme sa, že v Čechách sú lacnejšie potraviny, nečudujme sa, že si naši občania chodia do Maďarska, do Čiech kupovať potraviny. Po prijatí tohto zákona sa tento proces znásobi, pretože sa odníma ďalších 16 % prostriedkov z poľnohospodárstva. Predpokladám, že chytrému stačí naznačiť, pre tých ostatných som sa snažil aj podrobnejšie vyložiť, kam týmto zákonom sa rúti slovenský trh potravín, slovenské vývozno-dovozné saldo a kam sa rúti slovenské poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo a potravinárstvo. Prosím vás nepodporte tento zákona a podporte moje pozmeňujúce návrhy. Ďakujem. (Potlesk.)

J. Migaš, predseda NR SR: Faktické poznámky. To sú všetky faktické poznámky alebo ústne prihlásené, tak som to pochopil, že. Ja vás poprosím, stiahnite prihlášky, lebo ešte bude jeden prihlásený písomne a potom sa prihlásia, ja som si niektorých zapísal, ale sú tam tí, ktorí sa chcú prihlásiť do rozpravy ústne, a sú tam tí, ktorí sa chcú prihlásiť s faktickou poznámkou, takže stiahnite tí prihlášky, ktorí chcete sa prihlásiť ústne a potom to zopakujeme, keď vyhlásim možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Takže faktické poznámky, áno. Asi som to povedal zrozumiteľne, stiahnite faktické poznámky. Pán poslanec Hudec ako prvý, pán poslanec Gajdoš, Farkaš, Drobný, pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Klemens. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

Nech sa páči, pán poslanec Hudec ako prvý.

I. Hudec, poslanec: Ďakujem za slovo. Myslím si, že úvaha pána poslanca Baca, keď hovoril o fondoch a o ich zmysle, bola všeobecne prijímaná postupne tak, ako sme prijímali jednotlivé zákony o fondoch. Vedeli sme, že napríklad aj Štátny fond kultúry Pro Slovakia nebude od začiatku poloobrátkovým a trebárs nebude taký, že na polovicu ho budú napĺňať neštátne zdroje, ale od začiatku sa hovorilo, že podiel rozpočtových prostriedkov, ktoré doň pôjdu, sa v dlhodobom výhľade bude stále zmenšovať. To znamená, že bude podľa ostatných podmienok fungovania daňových systémov, možnosti venovať časť prostriedkov a odpisov z daní na takéto účely, že jednoducho bude narastať. Žiaľbohu, ani sa to nemohlo overiť v praxi, pretože už sú tu návrhy na zrušovanie týchto fondov. Je to veľmi krátkozraká politika, ktorá v rámci predvolebného rozpočtu má zapchať diery v štátnom rozpočte, má jednoducho urobiť: čo sa dá, to sa uchmatne a nech potom trebárs aj spadne všetko dolu nosom. Myslím si, že je to veľmi krátkozraká politika, jednoducho napríklad zrušením fondu Pro Slovakia kultúra na Slovensku celkom určite utrpí a nebude mať ani vyhliadky do budúcnosti, akým spôsobom bude možno takto z verejných zdrojov alebo respektíve zo zdrojov, akým je fond, pomôcť financovať. Je to tragédia.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Gajdoš.

J. Gajdoš, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Rozhodnutie alebo návrh vlády na zrušenie fondov je rozhodnutím z núdze cnosť. Po výpredaji strategických podnikov bude mať vláda problémy, ako zalátať diery príjmovej časti štátneho rozpočtu. Je to evidentné z toho návrhu, ktorý je do parlamentu predložený, tak sa rozhodla, že si nejakým spôsobom pomôže, prevezme do svojej ingerencie fondy, ktoré sú istým spôsobom od vlády nezávislé a v ktorých sa otáča značná čiastka finančných prostriedkov, sú to revolvingové fondy, ktorých finančné hospodárenie sa nekončí fiškálnym rokom, samozrejme, a prebytočné zdroje, relatívne prebytočné zdroje chce vláda rozdeľovať vo svojej právomoci. Je to tragické rozhodnutie, pretože ak na jednej strane sa tu forsírovala otázka reformy verejnej správy prenosu kompetencií prerozdeľovacích mechanizmov aj v oblasti zdrojov, zmeny prerozdeľovacích mechanizmov aj v oblasti zdrojov, tak na druhej strane nastupuje cez novelu takéhoto zákona alebo cez takýto zákon tvrdý štátny dirigizmus vo vzťahu k fondom. Je to scestné, je to choré a nemá to budúcnosť. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďalej pán poslanec Farkas.

P. Farkas, poslanec: Ďakujem. Pán predseda, ja by som sa chcel vyjadriť k tej časti vystúpenia pána poslanca Baca, keď hovoril o tom, ako by nás priamo vyzýval na podporu jeho predložených pozmeňujúcich návrhov a kde nám vyčítal také veci, ktoré sme nikdy v živote neurobili. Ale živo sa pamätáme na to obdobie, keď, áno, boli výrazne podporené niektoré, ale iba niektoré poľnohospodárske podniky na juhu Slovenska z týchto poľnohospodárskych fondov. Napríklad Veľké Kapušany, Kráľovský Chlmec, Tokajské vinárske závody, Velaty, Dunajský Klatov, Gabčíkovo. A môžem pokračovať ďalej a ďalej. Ale chcem sa vás opýtať, pán kolega Baco, s akým výsledkom, aká bola efektivita tejto podpory a čo sa stalo s týmito sprivatizovanými štátnymi, bývalými štátnymi majetkami? Že sú všetky vytunelované, vyrabované a stoja pred krachom a poslali zamestnancov na ulicu, vyprázdnené sú tieto štátne podniky, bývalé štátne podniky, ktoré boli sprivatizované. A teraz vo vzťahu k týmto otázkam viníte nás poslancov maďarskej koalície, je minimálne nečestné z vašej strany. (Potlesk.)

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Drobný, nech sa páči.

M. Drobný, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja som si veľmi dobre vypočul reč, logickú reč Petra Baca a musím povedať v kontexte toho, čo povedal, že ani vinárske zákony tokajské nie sú vybrakované a sú dobré vďaka tomu, že boli fondy a fungujú. Veď som tam bol na návšteve minulý týždeň, takže nehovorte o tom, pán kolega, ale to len vo vzťahu k Bacovi.

Ale jedno je isté, čo Bacova reč obsahuje, je veľmi logické pre každého, kto logicky uvažuje. Priama demokracia, ktorá riadi aj isté zdroje finančné, sa tu ide zrušiť, pretože centralizujeme správu, ako to už bolo niekoľko razy povedané, a decentralizujeme vplyvy na fondy. No to je, páni, dajaký účelový zámer. To nemôže byť iný dôvod. Pretože si myslím, že nielen tie tri fondy, ktoré mali ingerenciu na výrobu potravín, ale aj iné ako Pro Slovakia a iné fondy, riadili ľudia priamo z praxe, ľudia odborníci, ktorí vedeli, kam to majú dať. A vedeli veľmi dobre, aké to bude mať dopady, že tam boli dajaké negatíva, každá ľudská činnosť je tými negatívami poznačená, takže z toho dôvodu nemusíme tento princíp rušiť a nemali by sme ho rušiť. A preto mi jednoznačne vyplýva z toho, že keď nebudeme dotovať výrobu potravín aj týmto spôsobom, ako sú fondy, tak tá výroba potravín na Slovensku zanikne. A to vidíme na každom kroku, že zaniká.

Ale páni, práve fondy boli v rukách ľudí, ktorí ich dávali, istým spôsobom, rozumne a racionálne do výroby a najmä v poľnohospodárstve. Dajaké zámery nečestné vtedy bolo možné meniť tým, že sa menil predseda, ktorý riadil daný fond. A bolo to všetko v rukách ľudí. A v rukách odborníkov. Ale teraz sa to centralizuje a bude to ďaleko od rozumného riadenia a ja si myslím, že to nie je dobrý trend. Je to trend centralizačný. Tvrdo centralizujúci v oblasti politiky mzdových fondov.

Pozrite si, ako s tým hospodária Američania. Dávajú buď vo forme grantov a vedúci grantu má suverénne právo na rozdeľovanie prostriedkov grantu. Tak to dajakým spôsobom inak rozdeľte, ale nedávajte to centrálne do jednej banky alebo do jedných rúk. Ďakujem pekne. (Zvuk časomiery.)

J. Migaš, predseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, mňa veľmi prekvapuje, že práve podpredseda vlády pre ekonomiku príde s takýmto návrhom a vo vláde ho podporuje.

Predovšetkým, keď sa tento systém zaviedol, konzultovala som ho v Európskej únii a v Rade Európy a viacerí odborníci, môžem citovať aj ekonomického odborníka profesora Ridingera, tento systém považovali za prvok priamej demokracie, teda jeden z prvkov občianskej spoločnosti. Pán podpredseda vlády, vy ste veľký zástanca presadzovania občianskej spoločnosti a prvkov aj demokracie vrátane priamej demokracie a nie je pre mňa pochopiteľné, že vy takto nesystémovo, nesystémovo, predkladáte svoje návrhy, vaša teória auditov nemá tiež systémovú súvislosť, ale tú ponechám. Chcem reagovať na to, že tieto fondy, tak ako to uvádzal pán poslanec Baco, v oblasti poľnohospodárstva, že mali veľký význam, to je realita, že niektoré družstvo bývalé alebo poľnohospodársky podnik neuspel, no, to sa stane, to je samozrejmé, ale prečo? Pretože ste vy hneď po nástupe zrušili zákon o revitalizácii, ktorý bol prijatý Mečiarovou vládou a ktorý systémovo nadväzoval na tieto fondy a vyhlásili ste tu v parlamente, že hlavne pre poľnohospodárstvo donesiete iný návrh, ktorý ste dodnes nepredložili. Čiže ste len búrali a búrate ďalej. (Zvuk časomiery.)

J. Migaš, predseda NR SR: Pán poslanec Klemens

J. Klemens, poslanec: Ďakujem za slovo. Súhlasím s kolegom Bacom v dvoch veciach. Po prvé. Ak naše poľnohospodárstvo má byť skutočne konkurencieschopné voči ostatným krajinám Európskej únie, tak aj dotácie do tohto chlebového rezortu by mali byť zhruba na rovnakej úrovni.

Nie je možné, aby oni dostávali v prepočte cca 400 amerických dolárov na hektár poľnohospodárskej pôdy a naši poľnohospodári zhruba stovku. Po druhé. Súhlasím s ním i ohľadom dovozu potravín. Oprávnený dovoz potravín do našej republiky je zhruba za 10 mld. korún. To sú potraviny, na ktoré my nemáme klimatické podmienky. Ale na tých 30 mld. korún my klimatické podmienky máme. Preto tieto potraviny nedovážajme, ale dorobme si ich sami. Ďakujem, to je všetko.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďalej sa do rozpravy prihlásil pán poslanec Köteles, písomne prihlásený a potom bude možnosť sa prihlásiť ústne.

Čiže pán poslanec Köteles, nech sa páči.

L. Köteles, poslanec: Vážená Národná rada, pán predseda, pán podpredseda. Dovoľte mi, aby som najprv reagoval aj ja na poslanca Baca, ktorý, žiaľ, nie je prítomný, ktorý nás obvinil, teda Stranu maďarskej koalície, že podporujeme a sme podporovali protipoľnohospodárske zákony a opatrenia. Som ochotný, hocikedy dokladovať, čo Strana maďarskej koalície chcela dosiahnuť, aby sme mali priehľadné, fungujúce a účinné hospodárstvo na Slovensku. A k tomu, že keď niekto navštívil minulý týždeň Štátny majetok Tokaj, mal zbadať, že Štátny majetok Tokaj už neexistuje. Už bol v likvidácii. Keď niečo navštívime v tejto oblasti, tak súkromnú firmu Galafruit s veľmi dobrými kontaktmi na určité lobistické kruhy v poľnohospodárstve.

Najprv mi dovoľte, aby som vás upozornil na jeden kontraproduktívny návrh v spoločnej správe v bode č. 13. V bode č. 13 sa predkladá pozmeňujúci návrh k § 12 predkladaného zákona v tom zmysle, že pohľadávky vzniknuté z realizácie záruk poskytnutých štátnym fondom uvedených v § 5, 1. januárom 2002 zostávajú pohľadávkami štátu v správe ministerstva životného prostredia. Záruky poskytnuté štátnym fondom uvedeným v § 5 nezrealizované do 31. decembra 2001 sa dňom zrušenia tohto fondu považujú za bankové záruky poskytnuté Záručnou bankou. K predloženému pozmeňujúcemu návrhu je potrebné uviesť, že toto ustanovenie je v rozpore s doterajšou právnou úpravou, nakoľko podľa zákona o štátnom fonde životného prostredia, či už zákon 69/1998 v znení neskorších predpisov, ktorý platí doposiaľ, alebo podľa predchádzajúceho zákona č. 128/1991, ktorý platil pred týmto zákonom, nebolo možné záruky ručenia poskytovať, nakoľko to tieto zákony neumožňovali. Táto otázka bola predmetom súdnych sporov, v ktorých štátny fond žaloval komerčné banky o vrátenie peňazí, ktoré si komerčné banky stiahli z účtu štátneho fondu ako ručiteľa. Fond bol v týchto sporoch úspešný, nakoľko nezávisle od seba Najvyšší súd Slovenskej republiky a aj Najvyšší súd Českej republiky konštatovali a právoplatne potvrdili, že doterajšia právna úprava neumožňovala Štátnemu fondu životného prostredia poskytovať záruky, a teda tie tu sú absolútne neplatné, a teda nulitné, neexistujúce od samotného počiatku. Ide o vyhraté spory s VÚB Bratislava o 62 mil. korún, Agrobankou, a. s., Praha 32 mil. korún spolu s úrokmi z omeškania. Z tohto dôvodu teda nemôžeme predkladaný návrh konštatovať, ako sa to navrhuje v pozmeňujúcom návrhu v čl. 3 § 12 ods. 2, že záruky poskytnuté fondom sa odo dňa zrušenia tohto fondu budú považovať za bankové záruky poskytnuté Záručnou bankou. V tomto smere ide štát sám proti sebe, keď chce akosi legalizovať pôvodne neplatné ručenia tým, že ich pretransformuje na bankové záruky Záručnej banky. Takéto ustanovenie je v rozpore aj s všeobecným právom, nakoľko ak je niečo od samého začiatku neplatné, teda nulitné, nemôžeme to pretransformovať do inej právnej normy. Podotýkam, že v súčasnosti je v behu ešte niekoľko súdnych sporov, kde je Štátny fond životného prostredia žalovaný v druhom rade ako ručiteľ zo strany bánk a kde vzhľadom na už právoplatné rozhodnutie súdov je otázka neplatnosti ručenia vyriešená, a teda fond musí byť úspešný.

Ak štát pretransformuje tieto neplatné ručenia na bankové záruky Záručnej banky, je tu veľké riziko, že tieto súdne spory do ručenia na bankové záruky v Záručnej banke, prepáčte, do ktorých bude musieť Záručná banka musieť vstúpiť, prehrá, a teda štát si vedome berie na svoje plecia dlhy, ktoré bude musieť zaplatiť komerčným bankám. Takéto ustanovenie pozmeňujúceho návrhu dokonca považujeme za poškodzovanie práv štátu. Podotýkam, že predmetné ručenia boli poskytnuté ešte v roku 1992 a po právnej analýze ich neplatnosti boli komerčné banky osobitnými listami na tento problém upozornené. Teda ak by komerčná banka, ktorá by do týchto sporov vstúpila, spory prehrala, znamenalo by to, zaplatiť nielen samotnú istinu za dlžníka, ale aj obrovské úroky z omeškania, ktoré bežia už od roku 1992, ktoré ani nie je možné zatiaľ vyčísliť. Vzhľadom na uvedené je potrebné v § 12 ods. 2 pozmeňujúce návrhy upraviť a druhú vetu pre jej rozpor so zákonom vypustiť.

Za predpokladu, že neprejde pozmeňujúci návrh č. 13 s úpravami, ako navrhujeme, bude potrebné takisto upraviť § 12 ods. 2 predkladaného návrhu zákona o zrušení štátnych fondov toto ustanovenie vypustiť.

Z tohto dôvodu ja odporúčam, aby bod č. 13 bol vyňatý na osobitné hlasovanie, aby sme to nepodporovali a prečítam nový návrh. Nový odsek znie: § 12 odsek 1. Pohľadávky vzniknuté z realizácie záruk poskytnutých štátnym fondom uvedeným v § 4 sa 1. januárom 2002 stávajú pohľadávkami štátu v správe ministerstva pôdohospodárstva, záruky poskytnuté štátnym fondom uvedené v § 4 nezrealizované do 31. decembra 2001 sa dňom zrušenia fondu považujú za bankové záruky poskytnuté Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou Bratislava. Odsek 2 pohľadávky vzniknuté z realizácie záruk poskytnutých štátnym fondom uvedených v § 5 sa 1. januárom 2002 stávajú pohľadávkami štátu v správe ministerstva životného prostredia. Po tretie. Príjmy osobitných bežných účtov dofinancovania programov ministerstva pôdohospodárstva, ministerstva životného prostredia, ministerstva zdravotníctva, ministerstva školstva, ministerstva kultúry a ministerstva dopravy zo zostatku prostriedky fondov zrušených podľa tohto zákona možno použiť ako ďalší zdroj financovania programov týchto ministerstiev schválených vládou.

Krátke zdôvodnenie ešte raz. Pozmeňujúci návrh je zhodný s textom návrhu č. 13 zo spoločnej správy, len v odseku 2 sa vynecháva druhá veta, ktorá je v rozpore s doterajšou právnou úpravou. Táto otázka, ako som povedal, už bola predmetom viacerých súdnych sporov, napríklad Štátny fond životného prostredia bol úspešný nezávisle od seba od Najvyššieho súdu v Slovenskej republiky alebo Najvyššieho súde v Českej republike.

Vzhľadom na uvedené bolo potrebné § 12 ods. 2 pozmeňujúceho návrhu spoločnej správy upraviť a druhú vetu pre jej rozpor so zákonom vypustiť.

Dovoľte mi, aby som predložil druhý pozmeňujúci návrh. Na základe uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a na základe žiadosti ZMOS-u odporúčame, aby Štátny fond životného prostredia až o rok neskoršie, teda len 1. januára 2003 bol zrušený.

Zdôvodnenie. Štátny fond životného prostredia na rozdiel od väčšiny fondom má vlastný zdroj príjmu vo výške približne 80 % z poplatkov a pokút za znečisťovanie a poškodzovanie životného prostredia a tieto prostriedky sa vracajú späť do regiónov na odstránenie, respektíve redukovanie týchto negatívnych dopadov. Štátny fond životného prostredia pravidelne dvakrát ročne predkladá do vlády Slovenskej republiky a do Národnej rady materiál o použití a poskytnutí prostriedkov Štátneho fondu životného prostredia a pravidelne minimálne dvakrát ročne uverejňuje v médiách zoznam príjemcov dotácií a úverov.

Vážená Národná rada, náš návrh nemá vplyv na štátny rozpočet, pritom vytvára podmienky na riešenie problémov, ktoré súvisia s naším prístupovým procesom do Európskej únie v oblasti ochrany životného prostredia.

Náš návrh článku XVI. Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 202 s výnimkou článku I § 5, § 14 ods. 9 a § 12 článku XIII, XIV, XV, XVI, XVII, XVIII, XIX, XX, XXI a článku I § 9 a § 14 bodu 8, 10 a 13, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2003 s výnimkou článku XXV, ktorý nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia. Ďakujem. (Potlesk.)