J. Migaš, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram piaty rokovací deň 53. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Podľa § 23 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci - podpredsedovia Národnej rady Béla Bugár a Igor Presperín, poslanci - pán Ambróš, Brocka, Hóka, Ošváth, Slobodník, Suchár, Šlachta a pani poslankyňa Záborská. Na zahraničnej služobnej ceste sú poslanci Národnej rady Belohorská, Osuský, Prokeš, Šebej a Peter Weiss.

Panie poslankyne, páni poslanci, predtým, ako budem pokračovať v rokovaní 53. schôdze Národnej rady, chcem vás informovať, že poslanci Peter Kresák, Štefan Šlachta a Juraj Švec písomne oznámili, že sa rozhodli dňom 1. decembra 2001 skončiť členstvo v klube poslancov za Stranu občianskeho porozumenia - Liberálnodemokratickej únie - Strany zelených na Slovensku.

Teraz budeme pokračovať v programe 53. schôdze. Pristúpime k

Materiál ste dostali ako tlač 1236. Jeho súčasťou je rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky z 25. októbra 2001 o vrátení zákona, ako aj schválený zákon z 3. októbra 2001. Zákon bol rozhodnutím z 25. októbra 2001 č. 1348 pridelený na prerokovanie príslušným výborom Národnej rady Slovenskej republiky. Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Pavlovi Prokopovičovi a prosím ho, aby informoval o výsledku prerokovania vráteného zákona vo výboroch.

Nech sa páči, pán poslanec.

P. Prokopovič, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, predkladám vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania zákona z 3. októbra 2001 o investičných stimuloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 1236. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v súlade s § 78 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky predkladá Národnej rade Slovenskej republiky ako gestorský výbor spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k zákonu z 3. októbra o investičných stimuloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 1236. Rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1348 z 25. októbra 2001 bol pridelený zákon vrátený prezidentom na prerokovanie s termínom do 22. novembra 2001 Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie na vypracovanie spoločnej správy o výsledku prerokovania v lehote do 23. novembra 2001. Uvedené výbory prerokovali pridelený vrátený zákon a gestorský výbor prerokoval a schválil podľa § 79 ods. 4 rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 691 z 29. novembra 2001. Iné výbory Národnej rady Slovenskej republiky vrátený zákon neprerokovali. Gestorskému výboru do začatia jeho rokovania neoznámili poslanci, ktorí nie sú členmi výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, svoje stanoviská podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré vrátený zákon prerokovali, zaujali tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval vrátený zákon 21. novembra 2001 a uznesením č. 743 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zákon schváliť v zmysle pripomienok prezidenta republiky. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval vrátený zákon 29. novembra 2001 a uznesením č. 681 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky zákon schváliť v zmysle pripomienok prezidenta republiky. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky uvedené v bode 3 tejto správy vo svojich uzneseniach odporučili prijať pripomienky prezidenta republiky, ako sú uvedené v časti 3 rozhodnutia prezidenta republiky č. KP-985/2001 z 25. októbra 2001.

J. Migaš, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, aby ste sa upokojili a počúvali správu spoločného spravodajcu k predloženému zákonu.

Nech sa páči, pán poslanec.

P. Prokopovič, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia, v spoločnej správe pod bodom IV máte uvedené pozmeňujúce návrhy navrhnuté prezidentom republiky. Gestorský výbor odporúča o návrhu výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať spolu, teda o bodoch 1, 2 a 3 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť ich. Po ukončení rozpravy budem odporúčať Národnej rade na základe poverenia gestorského výboru zákon z 3. októbra 2001 o investičných stimuloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky schváliť v zmysle pripomienok prezidenta republiky, ako sú uvedené v spoločnej správe.

Pán predseda, môžete otvoriť rozpravu k tomuto bodu programu.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Písomne sa neprihlásila žiadna poslankyňa ani poslanec, pýtam sa, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne? Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Rozprava nebola. Panie poslankyne, páni poslanci, o prerokovaných bodoch budeme hlasovať neskôr, tie, ktoré sme prerokovali, dva body minulý týždeň a potom aj tie, ktoré prerokujeme doobeda. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Nasleduje

Materiál ste dostali ako tlač 1271. Jeho súčasťou je rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky z 21. novembra 2001 o vrátení zákona, ako aj schválený zákon zo 6. novembra 2001. Zákon bol rozhodnutím z 22. novembra 2001 č. 1391 pridelený na prerokovanie príslušným výborom Národnej rady Slovenskej republiky. Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie poslancovi Pavlovi Prokopovičovi, a pardon, pánu spravodajcovi Jaroslavovi Volfovi, aby uviedol spoločnú správu.

Ospravedlňujem sa, nech sa páči.

J. Volf, poslanec: Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, predkladám v tomto prípade nie spoločnú správu, ale informáciu výborov vzhľadom na to, že výbory, ktoré návrh prerokovali, neprijali platné uznesenia. Chcem informovať Národnú radu, že predseda Národnej rady pridelil tento zákon vrátený prezidentom na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, ktorý bol súčasne určený ako za výbor gestorský. Iné výbory tento návrh neprerokovali a gestorskému výboru neprišli do začatia jeho rokovania ani žiadne iné návrhy zo strany poslancov. Ústavnoprávny výbor prerokoval tento vrátený zákon 27. novembra 2001 a neprijal platné uznesenie, to znamená, za návrh uznesenia nehlasoval dostatočný počet poslancov. Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval vrátený zákon 29. novembra a rovnako tak neprijal platné uznesenie, pretože za návrh uznesenia nehlasoval dostatočný počet poslancov. Výbory Národnej rady teda neprijali platné uznesenie a gestorský výbor neprijal ani spoločnú správu a odporúčanie k pripomienke prezidenta Slovenskej republiky. Ako poverený spravodajca gestorského výboru mám poverenie výboru podľa § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku, aby sme po druhom čítaní mohli okamžite prikročiť k tretiemu čítaniu, samozrejme, pokiaľ to Národná rada odhlasuje a súčasne budem navrhovať, aby sa hlasovalo o pripomienke prezidenta, ktorá spočíva v tom, že v čl. 1 sa vypúšťa dvanásty bod a potom budem navrhovať postúpiť tento návrh z druhého do tretieho čítania. Ďakujem pekne.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca. Nech sa páči, zaujmite miesto. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, či sa do rozpravy prihlásil niekto ústne, pretože písomne sa neprihlásil nikto. Nie je to tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme

Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 1187 a spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 1187a. Za skupinu poslancov návrh zákona odôvodní poslanec Ľubomír Andrassy.

Pán poslanec, nech sa páči.

Ľ. Andrassy, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, v mene skupiny poslancov Národnej rady aj v mene výboru pre kultúru a médiá predkladám malú novelu zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Táto malá legislatívna iniciatíva sa týka uplatňovania odpočtov dane z pridanej hodnoty alebo zavedenie platiteľov dane z pridanej hodnoty aj pre verejnoprávne médiá, pre verejnoprávnu Slovenskú televíziu a verejnoprávny Slovenský rozhlas. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že v krajinách Európskej únie sú zdaniteľným plnením všetky ekonomické aktivity, nielen aktivity vykonávané v rámci podnikateľskej činnosti, tak ako je to na Slovensku, a všetky verejnoprávne médiá v krajinách Európskej únie s výnimkou Nemecka sú registrované ako platitelia dane z pridanej hodnoty. Návrh zákona rieši predmetnú problematiku v tom smere, že dopĺňa § 2 o písmeno d), v ktorom vymedzenie zdaniteľného plnenia o zdaniteľné položky je doplnené o rozhlasové a vysielacie služby, ktoré vykonávajú právnické osoby podľa osobitných zákonov, zákonov, ktoré sa týkajú fungovania Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie. Z pohľadu aplikácie zákona o DPH je v tomto smere zaujímavý status komerčných elektronických médií, ktoré majú postavenie platiteľa DPH, pričom zdaniteľné plnenie, ktoré vykonávajú, nie sú od DPH oslobodené, čo z praktického a finančného pohľadu znamená, že si môžu na rozdiel od verejnoprávnych médií v plnej výške odpočítať daň z pridanej hodnoty na vstupe účtovanú ich dodávateľmi o dane z pridanej hodnoty na výstupe, ktorú odvádzajú do štátneho rozpočtu. K tomuto návrhu zákona sa vyjadrovali dva výbory, musím povedať, že z hľadiska spoločnej správy ako predkladatelia môžeme súhlasiť s pozmeňujúcim návrhom, ktorý je daný pod bodom 1, ktorý rozširuje § 2 o nové písmeno, o písmeno f). Z hľadiska druhého pozmeňujúceho návrhu, ktorý navrhuje vypustiť z tejto novely body 2 a 3, nemôžem v mene navrhovateľov súhlasiť s týmto návrhom, pretože aj v okolitých krajinách, či už v Českej republike, v Maďarsku alebo Poľsku, sú zaradené médiá, služby, ktoré poskytujú médiá, do nižších sadzieb dane z pridanej hodnoty, napríklad v susednej Českej republike platia verejnoprávne médiá 5-percentnú daň z pridanej hodnoty, na Slovensku platia 23-percentnú, preto sa usilujeme aj spoločne so skupinou poslancov preradiť tieto služby do 10-percentnej hranice DPH. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem pánu poslancovi za odôvodnenie návrhu zákona a prosím ho, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov. Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Milanovi Benkovskému a prosím ho, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Nech sa páči, pán spoločný spravodajca.

M. Benkovský, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, pani poslankyne, páni poslanci, výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona o Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu zákona. Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1708 z 30. októbra 2001 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, tlač číslo 1187, týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie predmetného návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky Návrh schváliť, a to Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením č. 336 zo dňa 20. novembra 2001 a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 764 zo dňa 27. novembra 2001. Po druhé, odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu svojím uznesením č. 843 zo dňa 28. novembra 2001. Neprerokovali návrh zákona vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie v stanovenom termíne tento návrh. Po štvrté, z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v časti III tejto správy vyplynuli tieto pozmeňujúce návrhy. Po prvé, bod 1 znie: v § 2 ods. 2, je to krátke, tak odporúčam, aby sme to uviedli, dopĺňa sa písmeno f), ktoré znie, plnenie za odplatu poskytované Slovenskou televíziou alebo Slovenským rozhlasom, ktoré sú zriadené osobitným predpisom. Chcel by som upozorniť, že tam vypadlo odporúčanie gestorského výboru, ktoré však mám v uznesení výboru pre financie, rozpočet a menu, preto gestorský výbor tento návrh odporúča schváliť s tým, že o obidvoch návrhoch odporúčam, aby sa hlasovalo samostatne, tak ako to aj navrhovateľ odporučil, a v bode dva body 2 a 3 sa vypúšťajú, tam ide o zdôvodnenie obšírnejšie, nech sa páči sa s tým zoznámiť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave tejto správy v súlade s § 75 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh, predmetný návrh skupiny poslancov schváliť z pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov Národnej rady k uvedenému zákonu bola prerokovaná v gestorskom výbore a gestorský výbor svojím uznesením č. 843 z 28 novembra 2001 túto schválil. Výbor určil poslanca Milana Benkovského za spoločného spravodajcu. Súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynú z rozpravy a hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy aj v treťom čítaní, pokiaľ sa tak Národná rada rozhodne.

Odporúčam, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca, nech sa páči, zaujmite svoje miesto. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne sa neprihlásil nikto, pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Podpredseda vlády, nech sa, čiže podpredseda vlády v súlade s § 28 a potom pán poslanec Hofbauer, áno. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Pán poslanec Hofbauer sa jediný prihlásil, čiže po pánu podpredsedovi vlády potom bude vystupovať pán poslanec Hofbauer.

I. Mikloš, podpredseda vlády SR: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás oboznámil so stanoviskom ministerstva financií k tomuto poslaneckému návrhu zákona, novely zákona. Ministerstvo financií nesúhlasí s týmto predloženým návrhom novely zákona o dani z pridanej hodnoty najmä z nasledovných dôvodov. Rozšírenie zdaniteľných osôb a zdaniteľných plnení na všetky ostatné ekonomické činnosti vykonávané za odplatu aj verejnoprávnymi inštitúciami a ostatnými právnickými a fyzickými osobami, ktoré nie sú podnikateľmi, napríklad umelci, športovci, ďalšie slobodné povolania, bude predmetom úpravy zákona o dani z pridanej hodnoty v roku 2003 podľa harmonogramu obsiahnutého negociačnej pozícii Slovenskej republiky ku kapitole 10 dane. Ministerstvo financií je názoru, že rozšíriť zdaniteľné plnenia samostatnou novelou zákona len na určitú jednu kategóriu osôb, ktoré nie sú podnikateľmi, je krokom nesystémovým. Zároveň je potrebné upozorniť na skutočnosť, že úprava, tak ako je navrhovaná je veľmi zjednodušená, pretože zdaniteľné plnenia verejnoprávnej televízie a verejnoprávneho rozhlasu bude potrebné upraviť tak, aby úprava bola kompatibilná so šiestou smernicou Rady Európskej únie, podľa ktorej nie všetky aktivity týchto inštitúcií sú zdaniteľnými plneniami, t. j. veľká časť z nich má byť mimo rozsahu zákona o dani z pridanej hodnoty a len tá časť aktivít, ktorá je vykonávaná za odplatu pre objednávateľa, napríklad reklama a podobne, bude považovaná za zdaniteľné plnenia. Z uvedeného vyplýva, že nárok na odpočet dane bude možný len pri tých prijatých zdaniteľných plneniach, ktoré budú súvisieť s aktivitami vykonanými za odplatu pre objednávateľa. Taktiež ministerstvo financií vyjadruje nesúhlas s návrhom na preradenie služieb spojených s televíznym a rozhlasovým vysielaním a s prenosom televízneho rozhlasového signálu so základnej sadzby dane 23 % zo zníženej sadzby dane 10 %, pretože je to v rozpore s článkom 12 šiestej smernice Rady Európskej únie, ktorý zaväzuje členské štáty k uplatňovaniu jednej základnej sadzby dane, ktorá nesmie byť nižšia ako 15 % ,a k uplatňovaniu jednej alebo dvoch znížených sadzieb dane, ktorá nesmie byť nižšia ako 5 % a môže sa aplikovať len pri dodávkach kategórií tovaru a služieb uvedených v prílohe h) šiestej smernice. Podľa citovanej prílohy sa uvedené služby nemôžu zdaňovať zníženou sadzbou dane. Ďakujem pekne za pozornosť.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem podpredsedovi vlády a teraz v rozprave vystúpi pán poslanec Hofbauer.

Nech sa páči, pán poslanec.

R. Hofbauer, poslanec: Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, člen vlády, vážené dámy a páni, viac razy som vystúpil so svojím názorom k poslaneckým iniciatívam, ktoré sú predkladané v poslaneckej snemovni a moje odporúčanie v týchto smeroch málo kedy bolo pozitívne. Tieto amatérske a takrečeno na kolene pripravené iniciatívy spravidla vstupujú do ucelenej štruktúry štátnej politiky, či už s touto štátnou politikou ako opozícia súhlasíme alebo nesúhlasíme. Nie inak je to aj v tomto prípade poslaneckej iniciatívy na vstup do okruhu dane z pridanej hodnoty v smere k takzvaným verejnoprávnym médiám. Prečo hovorím o takzvaných verejnoprávnych médiách? Lebo Slovenská televízia by mala byť verejnoprávna, ale ona nie je ani slovenská, nie je ani verejnoprávna. Je to hlasná trúba, ktorá tvorí súčasť politickej sekty prezentujúcej približne 1,5 % občanov voličov Slovenskej republiky. Ak si ktosi zapne na území Slovenska spravodajstvo, správy Slovenskej televízie, tak má isté iba jedno, že sa nedozvie to, čo sa reálne deje na politickej scéne a na spoločenskej scéne, ale sa dozvie výlučne len vyselektované jednostranné spravodajstvo, politicky jednostranné správy relácie, diskusie na politicky selektované takzvané zábavné programy prostredníctvom takzvaných bavičov a takzvaných humoristov, čo nie je opäť nič iné, zase len selektovanie jednostranná a politicky motivovaná forma deformovania verejnej mienky v prospech vládnej koalície v záujme politickej sekty, ktorú som tu spomenul a ktorá nemá podporu viac ako 1,5 % občanov tohto štátu. Takzvaná Slovenská verejnoprávna televízia sa zúčastňuje na systematickom škandalizovaní a kriminalizovaní opozície na základe nedokázaných a súdne neuzavretých osočení, a to pod maskovacím kepienkom takzvaného boja za spravodlivosť a za demokraciu. Takzvaná Slovenská verejnoprávna televízia systematicky odmieta prenosy verejných rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky formou zabezpečenia ich priamych televíznych prenosov, ale zato sa nehanbila a neštítila uskutočniť politickú agitku v čase volebného moratória pred súčasnými voľbami. Takže nevidím ani najmenší dôvod, prečo zvýhodňovať tento subjekt, ktorý nie je ani verejnoprávny, ani slovenský a ktorým by sa zvýhodňovala opäť len úzka sekta, ktorá sa zhromažďuje pod týmto médiom za účelom dezinformovania slovenskej verejnosti. Je to zaujímavé, ale podporím návrh, ktorý uviedol podpredseda vlády Ivan Mikloš, aj keď z aspektu dosť odlišného, než uviedol on sám. Ďakujem za pozornosť.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem pánu poslancovi Hofbauerovi. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť navrhovateľ.

Poslanec Andrassy, nech sa páči.

Ľ. Andrassy, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Nebudem reagovať na pána poslanca Hofbauera, na jeho názor k tomu, ako a aký obsah vysielania v Slovenskej televízii. Chcem ho len upozorniť, že na tomto zákone sa podieľali aj poslanci z Hnutia za demokratické Slovensko, ktorí sú vo výbore pre kultúru a médiá, a verím, že ak sa s nimi porozpráva o účele tohto zákona, takže zmení svoj názor a že tento zákon v konečnom dôsledku podporí.

To, o čom hovoril podpredseda vlády. Musím pripomenúť, že tento zákon nadväzuje na to, čo na Slovensku bolo od roku 1992, kde zo zákona boli vymedzené ako zdaniteľné plnenia aj plnenia pre verejnoprávne inštitúcie, teda aj pre Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas, a keďže obe inštitúcie z finančných dôvodov v súčasnosti nevyužívajú možnosť vykonávať podnikateľskú činnosť, využil správca dane daňový úrad svoje kompetencie zo zákona a zrušil registráciu platiteľa DPH pre obe tieto inštitúcie a toto zrušenie znamená ročnú stratu pre obe inštitúcie, teda aj pre rozhlas, aj pre televíziu niekoľko desiatok miliónov korún. Vláda Slovenskej republiky prijala uznesenie, v ktorom mal minister kultúry aj v spolupráci s ministerstvom financií predložiť do parlamentu zákon nový, nový zákon o koncesionárskych poplatkoch, ktorý by mal riešiť aj zložitú ekonomicko-finančnú situáciu v týchto inštitúciách, ale vláda a najmä ministerstvo kultúry do dnešných dní si túto povinnosť nesplnilo a táto novela zákona môže v budúcom roku pomôcť tak Slovenskej televízii, takisto aj rozhlasu získať niekoľko miliónov finančných prostriedkov na to, aby si plnili tie úlohy, ktoré majú v prvom rade dané zo zákona - zákona o Slovenskej televízii a o Slovenskom rozhlase. Tú pripomienku, ktorú mal k možnosti uplatňovania odpočtu DPH, myslím si, že túto jeho pripomienku odstraňuje pozmeňujúci návrh, ktorý vzišiel vo výbore pre financie, rozpočet a menu a kde sa § 2 odsek 2 dopĺňa o písmeno f) a tam je táto pripomienka zohľadnená, teda ani v tejto veci nevidím problém, aby sme nemohli túto novelu s týmto pozmeňujúcim návrhom schváliť a v súvislosti so zaradením do 10-percentnej DPH už pri uvádzaní tejto novely som povedal, že sú okolité krajiny, ale aj niektoré krajiny Európskej únie, ktoré zaraďujú rozhlasové a televízne vysielanie či už súkromných alebo verejnoprávnych médií do najnižšej sadzby dane z pridanej hodnoty. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Chce sa k rozprave vyjadriť spravodajca? Áno, nech sa páči.

M. Benkovský, poslanec: Ďakujem za slovo. Budem veľmi krátky. Vláda skutočne neodporučila prijatie tohto návrhu. Ja by som však odporúčal poslancom Národnej rady Slovenskej republiky tento postoj zvážiť s tým, že tie dve základné pripomienky ministerstva financií a vlády Slovenskej republiky sú premietnuté v dvoch pozmeňujúcich návrhoch, o ktorých budeme po uskutočnení a uzavretí rozpravy hlasovať. Preto predpokladám, že budú zaujaté stanoviská, ktoré budú rešpektovať prijaté závery. Ďakujem.

J. Migaš, predseda NR SR: Pani poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme hlasovať, ako aj o ostatných bodoch poobede potom.

Nasleduje

Materiál ste dostali ako tlač 1272 a jeho súčasťou je rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky z 21. novembra roku 2001 o vrátení zákona, ako aj schválený zákon z 9. novembra 2001. Zákon bol rozhodnutím z 22. novembra 2001 číslo 1392 pridelený na prerokovanie príslušným výborom Národnej rady Slovenskej republiky. Dávam slovo určenému spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre financie, rozpočet a menu poslancovi Pálovi Farkasovi a prosím ho, aby informoval o výsledku prerokovania vráteného zákona vo výboroch.

P. Farkas, poslanec: Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Informujem vás s obsahom spoločnej správy k tlači 1272a. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 90 odsek 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vyššie uvedeného zákona.

Priebeh rokovania výborov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval zákon z 9. novembra 2001, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, takzvaný Notársky poriadok v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 1272, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1383 z 13. novembra 2001. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o zákone stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 odsek 2 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky žiadne podnety.

Po tretie. Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky zákon schváliť so zmenami prijali uznesenie výbor pre financie rozpočet a menu, ako aj ústavnoprávny výbor. V bode IV sú uvedené všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré gestorský výbor prijal a odporučil schváliť okrem bodu číslo 2. O bodoch 1, 3 a 4 budeme hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich a o bode číslo 2, ktorý sa vzťahuje na takzvané gastro lístky, budeme osobitne hlasovať s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho, ale pri hlasovaní budeme hovoriť ešte bližšie k tejto problematike. Súčasťou tejto spoločnej správy je aj návrh uznesenia, v ktorom potom Národná rada vyslovuje, schvaľuje tento návrh v zmysle prijatých pozmeňujúcich návrhov.

Pán predseda, skončil som, žiadam vás, aby ste otvorili rozpravu.

J. Migaš, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Písomne sa neprihlásil nikto. Pýtam sa, kto sa do rozpravy hlási ústne. Pán poslanec Maňka a pán poslanec Prokopovič. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ako prvý vystúpi pán poslanec Maňka a po ňom pán poslanec Prokopovič.

V. Maňka, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Parlamentom schválená novela zákona o dani z príjmov, ktorá sa v § 24 týka preukazného nakladania s takzvanými gastro lískami, sa stala azda najbúrlivejšie diskutovanou témou posledných týždňov. Prečo taká silná reakcia. Dozvedeli sa občania naozaj skutočnú pravdu? Priznám sa, dostal som okolo 2-tisíc mailov a stovky listov. Na väčšinu z nich som už aj odpovedal. Asi tretina z tých, ktorým som odpovedal, sa mi ospravedlnili. Z novín alebo televízie sa nedozvedeli pravdivú informáciu a v hneve mi napísali aj to, za čo sa po vysvetlení necítili príjemne. Bol som prekvapený, koľko ľudí si aj vďaka svojskému výkladu a vysvetľovaniu zákona v médiách myslí, že som to bol ja, kto vymyslel a zaviedol, že za gastro lístky sa bude nakupovať iba teplé jedlo v reštauráciách a jedálňach.

Dovoľte mi, aby som sa vám pokúsil touto cestou vysvetliť skutočnosti súvisiace s problematikou používania gastro lístkov v praxi. Zamestnávateľ je povinní zabezpečiť zamestnancom stravovanie počas pracovnej doby. Táto povinnosť bola zakotvená už v Zákonníku práce v roku 1965. Ide o výkon sociálnej politiky zamestnávateľa voči zamestnancovi. Tomu zodpovedá aj zaradenie problematiky v Zákonníku práce. Platný Zákonník práce ukladá povinnosť zamestnávateľom, aby zabezpečovali zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie, ktoré zodpovedá zásadám správnej výživy, a to podávaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja v priebehu pracovnej zmeny. Podľa platného § 140 Zákonníka práce túto povinnosť si zamestnávateľ môže splniť, a to buď vo vlastnom stravovacom zariadení, alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, alebo prostredníctvom sprostredkovateľa, ktorý má oprávnenie poskytovať stravovacie služby, t. j. má vlastné stravovacie zariadenie, má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u toho, kto má oprávnenie poskytovať stravovacie služby, to je len priamo v stravovacích, reštauračných a jedálenských zariadeniach. Zamestnávateľ prispieva na toto stravovanie, pričom tento príspevok vynaložený výlučne podľa Zákonníka práce je daňovým výdavkom v súlade s § 24 ods. 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Podotýkam, že aj v uvedenom § 24 sa hovorí o výdavku na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie, čiže cieľom je uznať zamestnávateľovi daňový výdavok tam, kde je príspevok použitý v súlade so zákonom. Podľa nového § 152 Zákonníka práce, ktorý bude účinný od 1. 4. 2002, bude môcť zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi finančný príspevok, to znamená, peniaze namiesto gastro lístka v prípade, keď nie je iná možnosť zabezpečiť stravovanie. Prax ukázala, že neexistuje dostatočná kontrola nakladania s gastro lístkami, čo viedlo k ich zneužívaniu. Za gastro lístky by bolo možné nakúpiť tovary a zabezpečiť si služby, ktoré rozhodne nepodporujú sociálny cieľ stanovený v Zákonníku práce, to je zabezpečiť zamestnancom počas pracovnej zmeny stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy. Široká vlna ohlasov, ktorú ste aj vy vážené kolegyne, kolegovia, postrehli, túto skutočnosť iba potvrdila. Nedodržaním Zákonníka práce a nezakotvením možnosti kontroly v zákone o dani z príjmov došlo k situácii, keď príspevky na stravovanie nemožno uznať ako daňové výdavky. Rovnako zamestnanci prijímajú nezdanené plnenie od zamestnávateľov. Sprostredkovatelia prijímajú za gastro lístky plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom, pretože nesprostredkujú stravovanie podľa § 140 Zákonníka práce. Prax už niekoľko rokov nezodpovedá zákonu a naopak, zákon nekopíruje a neodráža podmienky praxe. Spoločnosti, ktoré sprostredkujú za gastro lístky stravovanie, nemajú dnes povinnosť preukázať, čo bolo v skutočnosti za tieto lístky nakúpené. Táto nekontrolovateľnosť a nedostatočná legislatívna úprava umožňovali ich zneužívanie. Aké sú dôsledky. Zmaril sa sociálny charakter povinnosti zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie, zmaril sa sociálny charakter príspevku zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov počas pracovnej doby a rast nezamestnanosti v profesiách, ktoré ťažko nachádzajú ďalšie uplatnenie. Z dôvodu zneužívania gastro lístkov nákupmi v malopredaji a tak ďalej sa znížil výdaj jedál v jedálňach a v stravovacích zariadeniach, čo postupne viedlo k ich likvidácii a prepúšťaniu zamestnancov. Kde sa porušuje zákon.

J. Migaš, predseda NR SR: Pokoj, panie poslankyne, páni poslanci.

V. Maňka, poslanec: Zamestnávateľovi pri takomto zneužívaní lístkov nemôže byť príspevok na stravovanie daňovo uznaným výdavkov, pretože nezabezpečuje stravovanie podľa § 140 Zákonníka práce. Zamestnanci pri takomto zneužívaní lístkov prijímajú v rozpore so zákonom nezdanené plnenie od zamestnávateľa, pretože za gastro lístky nakupujú tovary v rozpore so Zákonníkom práce. Sprostredkovateľské spoločnosti prijímajú odmeny za plnenia, ktoré nie sú v súlade so zákonom, pretože umožňujú, aby za nimi predávané stravné poukážky bolo možné nakúpiť aj iné tovary, ako to umožňuje Zákonník práce. Je potrebné upozorniť na zhoršujúci sa stav, zdravotný stav obyvateľstva, čo bude mať v konečnom dôsledku tiež ekonomické dopady. Za gastro lístky je možné nakúpiť alkohol, tabak, drogériový tovar, čerpať na benzínovom čerpadle, prípadne zaplatiť za taxík. Chápem všetkých zamestnancov, že tento spôsob im z určitých dôvodov vyhovoval. A možno vôbec ani nevedeli, že porušujú zákon. Daňové orgány o porušovaní zákona vedeli, legislatívne nedostatky im však neumožňovali kontrolovať tento proces. Tu je potrebné a musím to zdôrazniť, že poslanci Národnej rady v novembri vôbec nezmenili v zákone doteraz platný účel používania gastro lístkov. Ak to niekto tvrdí, nehovorí pravdu. Novelizovaným zákonom o dani z príjmov sme iba zaviedli kontrolný systém, ktorý doteraz v zákone chýbal, nič viac. Za tento zákon hlasovala drvivá väčšina koaličných aj opozičných poslancov Národnej rady, ktorý problém správne pochopili. Viem a ako sociálne cítiaci politik chápem, čoho sa mnohí občania obávajú. Obávajú sa, že od januára si už nebudú môcť za gastro lístok kúpiť napríklad mlieko, salámu, jogurt, ovocie, zeleninu. Občania nevedia, že práve doteraz platné zákony im to nedovoľovali. Alkohol a cigarety a iné služby, samozrejme, nemôže zamestnávateľ nikde vo svete poskytnúť svojim zamestnancom namiesto obeda. Nebude to možné ani u nás. Naším cieľom je, aby sa za lístky nakupovali iba potraviny a potravinové výrobky určené na priamu spotrebu, respektíve na priamu konzumáciu za podmienky dodržania všetkých zákonov upravujúcich danú problematiku.

Aká bola moja filozofia. Ako ústavný činiteľ som stál pred otázkou, nechať to tak a vedome tolerovať niekoľkonásobné hrubé porušovanie zákona. Dokedy a na čo sú potom také zákony. Alebo poukázať na porušovanie zákona, urobiť nápravu a zároveň upozorniť na Zákonník práce a v spolupráci s Konfederáciou odborových zväzov, Asociáciou zamestnávateľských zväzov, ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstvom financií, podnikateľmi rozšíriť a upraviť pojem teplé jedlo. Ako poslanec Národnej rady som sľúbil, že budem dodržiavať zákony a budem dbať, aby ich dodržiavali aj iní. Nechcem vás vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, postaviť pred rozhodnutie, aby ste povedali, či podporíte zákonnosť alebo pod tlakom verejnosti ustúpite. Nebolo by to odo mňa celkom fér. Naopak, chcem sa vám poďakovať, že ste väčšinou hlasov podporili môj pozmeňujúci návrh, ktorý vyvolal takú búrlivú diskusiu. Chcem sa poďakovať aj členom gestorského výboru pre financie, rozpočet a menu za to, spomenul to už pán predseda, že minulý týždeň všetci prítomní členovia výboru pre financie, rozpočet a menu z koalície i opozície znova podporili môj pôvodný návrh a odmietli jeho zrušenie. Beriem to ako prejav odbornosti a zákonnosti. Dnes preto ponúkam dve cesty. Postup, ktorý tejto snemovni pomôže, aby sa správne rozhodla bez ohľadu na to, ktorú z nich si vyberie. Na konci obidvoch ciest je ten istý cieľ. Prvá cesta je tá, ktorú sme naštartovali v novembri, vyžaduje ďalšie dva kroky. Obidva kroky boli známe dopredu, len občania sa o nich, bohužiaľ, nedozvedeli. Prvý krok je opatrenie ministerstva financií, ktorým treba vytvoriť mechanizmus kontroly na využívanie stravovacích poukážok. Druhý krok je legislatívna zmena § 152 Zákonníka práce, ktorá by neviazala stravovanie zamestnancov iba na hlavné teplé jedlo, ale tu si musia povedať hlavne odbory. Z verejnej diskusie som ďalej zistil, že niektorí zamestnávatelia prispievajú svojim zamestnancom neskutočne nízke príspevky na stravu. Výsledkom by preto malo byť i stanovenie spodnej hranice príspevku na stravovanie napríklad vo výške 60 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Aká je druhá cesta. Druhá cesta je taká, že Národná rada podporí návrh pána prezidenta a ostatné kroky budú ako pri prvej ceste. Zmena musí byť zosúladená so zákonom o dani z príjmov, respektíve v závislosti od formulácie legislatívnej zmeny Zákonníka práce môže prísť k úprave používania stravovacích poukážok v osobitnom predpise, napríklad v opatrení ministerstva financií.

Na záver by som chcel požiadať o spoluprácu aj médiá. Je dôležité, aby médiá občanom pravdivo sprostredkovali informáciu, že súčasný stav je skutočne protizákonný a že ho musíme zmeniť, ale že budeme postupovať citlivo v spolupráci s odbormi a zamestnávateľmi tak, aby sme dosiahli optimálne riešenie pre zamestnancov i zamestnávateľov. Ďakujem za pozornosť.