P. Hrušovský, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána guvernéra Národnej banky sa hlásia piati páni poslanci. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Pán poslanec Cuper.
J. Cuper, poslanec: Pán guvernér, ďakujem pekne za odpovede. Nie všade ste boli konkrétny a nie na všetky časti otázok ste odpovedali. Mrzí ma, že ste sa uchýlili k rétorike, ktorú tu používa pani Schmögnerová už tri roky. A už nikto jej neverí. Jednoducho Devín banka nedoplatila na to, že vznikla alebo že za jej krach zodpovedá predchádzajúca vláda. Tá s tým nemá nič spoločného, pán guvernér Jusko. Za predchádzajúcej vlády Devín banka fungovala, ale za vlády Mikuláša Dzurindu sa stala predmetom vzájomného politického vydierania. A to môžem zodpovedne povedať, pretože bola ako horúci zemiak prehadzovaná na koaličnej rade, keď išlo o to, aby sa zo strany Dzurindu vydieral jeden politický subjekt - SDĽ -, potom opačne sa ustupovalo. A takáto banka, ktorá je do takej miery spolitizovaná, nemôže vydržať finančné tlaky, pán guvernér. Takže nie Mečiarova vláda zodpovedá za jej krach, ale táto vláda podstatnou mierou prispela k jej krachu. A zrejme aj vieme prečo.
Pokiaľ ide o to, neodpovedali ste mi na otázku celkom presne, že prečo je tam ešte manažment, ak je tam nútená správa. Takže ten manažment tam musí byť obmedzený na minimálnu mieru alebo vôbec nemusí byť, ak ide o núteného správcu konkurznej podstaty. Takže nevidím dôvod, prečo by tam mal byť v plnom rozsahu zachovaný a platený manažment. Rozumiete. Na to ste mi neodpovedali.
To, že pán Valko dostane menej, ja s tým súhlasím. Pán Valko už zbohatol na politických kauzách vládnej koalície dosť, nemusí bohatnúť ešte viacej. Ďakujem za pozornosť.
P. Hrušovský, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hamžík.
P. Hamžík, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Z vystúpenia pána guvernéra Národnej banky Slovenska som mal len jeden dojem, že obhajoval neobhájiteľné. Ja viem pochopiť príp. za určitých okolností postup pána guvernéra počas rokovania vlády v júni 2000 ako zodpovedného bankára, ktorý chcel využiť poslednú, aj keď beznádejnú možnosť na sanovanie niečoho, čo bolo v krachu už minulý rok, čo vytvorilo výraznú stratu. A my tu nehovoríme, nemusíme hovoriť o miliardách. Keby sme hovorili o stovkách miliónov alebo desiatkach miliónov, aj to sú veľké peniaze.
Za neospravedlniteľné však považujem vyjadrenie, že svoje rozhodnutie alebo postup Národnej banky z dnešného pohľadu, keď vyšli najavo nové skutočnosti a keď banka krachla, že svoj postup považuje za racionálny, správny, teda to, že nebola zavedená nútená správa. Keby bola zavedená, došlo by k menším stratám. Veď o ničom inom tu nerozprávame, iba o tom, že Devín banka bola nezdravá, bola chorá. Podpísal sa na tom celý vývoj, zloženie akcionárov aj manažmentu. To nech riešia príslušné orgány a nech postupujú tak, ako ste uviedli. Ale je evidentné, že od júna, najmenej od júna 2000 narástla strata, ktorú treba sanovať z prostriedkov, ktoré bolo možné použiť ináč. A nie je to úplne jedno. Ale my tu nemusíme hovoriť o miliardách, keby to boli desiatky miliónov, aj to stačí. Takže toto považujem za neospravedlniteľné.
A nakoniec tiež argumentácia, že pán viceguvernér Mudrík riadil bankový dohľad a ja som riadil viceguvernéra Mudríka. No ja viem, že u vás existujú alebo sa konajú porady a že ste boli o všetkom informovaný a predtým, než ste sa stali guvernérom, ste boli viceguvernérom. Čiže nejde o nové skutočnosti pre vás a nešlo o ne ani v júni 2000.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Tatár.
P. Tatár, poslanec: Ďakujem za slovo. Nechcel som veľmi hovoriť o tom treťom bode, ktorý som spomenul, a to bolo osočovanie doktora Valka zo strany pána guvernéra, ale keďže to spomenul, tak sa k tomu vrátim. Vychádzal som z verejne dostupných faktov a zhruba pred mesiacom viacerí verejní činitelia vyslovili podozrenie, že doktor Valko dostane neúmerne vysokú odmenu. Zároveň z verejne dostupných zdrojov je známe vyhlásenie doktora Valka, že chce, aby bol odmeňovaný podľa novej vyhlášky, a nie podľa starej, čo nie je naozaj žiaden problém, pretože verejné vyhlásenia sú proste fakty, takto to bolo. A mesiac po takýchto verejných faktoch ak sa znova použije, že Valko chcel veľa peňazí, tak som to preto nazval špinavosť. A s tou kauzou Devín banky to súvisí tak, že podľa mňa ak tam bol nesprávny postup, a teda ja si myslím, že bol nesprávny postup, tak je naozaj nedôstojné takýmito drobnými špinavosťami ho zakrývať. Ďakujem pekne.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Kužma.
J. Kužma, poslanec: Ďakujem. Myslím, že pán guvernér svojím vyjadrením pichol do osieho hniezda, lebo Devín banka celkove podľa médií bola krytá určitou politickou stranou alebo skupinou ľudí. A som veľmi rád, keď hovorí, že bude prešetrovať menovanie správcov konkurzných podstát, lebo oni boli menovaní traja. A hystericky útok cez médiá išiel len na jedného správcu, a to na doktora Valka. Ostatní dvaja, ktorí mali tú istú odmenu prisľúbenú, akosi boli mediálne krytí. A ani pani ministerka financií proti nim v médiách nevystúpila. Čiže ja budem rád, keď pre všetkých troch správcov sa použije rovný meter, keď sa prešetrí ich menovanie a potom sa aj patrične zmedializuje to, čo sa hovorí o doktorovi Valkovi aj o ostatných dvoch správcoch konkurzných podstát. A my a verejnosť už potom uveríme, že menovanie správcov bolo ovplyvňované alebo bolo neovplyvňované. Teda ja si veľmi rád počkám na prešetrenie, ako boli menovaní správcovia konkurznej podstaty Devín banky. Ďakujem pekne.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Gašparovič.
I. Gašparovič, poslanec: Ďakujem pekne. Ja chcem reagovať len jednou vetou na pána guvernéra. Nechcem s ním polemizovať, len neviem, skade prišiel na to, že podľa súčasného právneho poriadku nie je možné stíhať jednotlivcov, že nemáme takú zákonnú moc. Nie je to pravda, že môžeme stíhať banku, a nie manažment. Dokonca môžeme stíhať aj guvernéra Národnej banky ako verejného činiteľa, pretože je volený Národnou radou. Tým nechcem povedať, že ho ideme stíhať, len vám chcem povedať, pán guvernér, že zákonne je tu daná podmienka na to.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Teraz v rozprave vystúpi pán Mikloš, podpredseda vlády Slovenskej republiky. Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.
I. Mikloš, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi vyjadriť sa k tejto téme a dovoľte mi začať osobne, osobne v tom zmysle, že, myslím si, že každý, kto ma pozná, a každý, kto príp. aj pozná moje verejné vystúpenia na tému a moje postoje na tému Devín banky, ma dosť ťažko môže obviniť z toho, že by som bol nejakým prívržencom alebo že by moje vzťahy voči tejto banke boli akokoľvek ústretové v minulosti, ale aj počas posledných troch rokov.
Zároveň sa tu často hovorilo o nejakých vzťahoch medzi jednou z koaličných strán a touto bankou. A myslím, že aj tu v tejto oblasti treba veľmi otvorene povedať, že naše vzťahy sú síce korektné s touto koaličnou stranou a celkom určite ich možno nazvať chladnými. Hovorím to zámerne, pretože chcem zdôrazniť na začiatku svojho vystúpenia, že som sa rozhodoval, keď sme vo vláde rozhodovali o tomto, o Devín banke, veľmi zodpovedne a kompetentne, myslím si, a bez akýchkoľvek záujmov alebo vzťahov voči tejto banke.
Zároveň chcem predoslať hneď na začiatku, že nebol na mňa vyvíjaný žiadny nátlak ani žiaden lobing, čo sa týka rozhodovania alebo hlasovania, alebo rokovania o tejto banke. Takisto ani ja som nevytváral, ani neviem o tom, že by niekto iný z vlády bol vytváral, nátlak na Národnú banku, ako to tu v minulosti zaznelo. Teda žiadne koaličné dohody, žiadne nátlaky, či už tým alebo iným smerom, to chcem predoslať.
A chcem povedať, že keď som znovu dnes, resp. v týchto posledných dňoch si preštudoval materiály, na základe ktorých vláda rokovala o Devín banke, a rokovala, myslím, trikrát, prvýkrát rokovala v júni v roku 2000 a naposledy rokovala v auguste v roku 2001, vláda vždy rokovala na základe písomných materiálov predložených ministerstvom financií a aj s istými dodatkami alebo materiálmi, s použitím materiálov z Národnej banky, keď som si prečítal aj dnes tieto materiály, tak som prišiel k záveru, že sme vtedy rozhodli kompetentne a zodpovedne. Pokúsim sa vysvetliť prečo.
Chcem povedať, že treba hodnotiť toto rozhodnutie a toto rozhodovanie, ktoré vtedy bolo na základe informácií, ktoré boli vtedy k dispozícii, na základe podmienok, ktoré boli, ale aj na základe alternatív, ktoré sme mali k dispozícii. To by som rád zdôraznil, pretože ono je ľahké byť po boji generálom a faktom je, a to musíme priznať, že tá šanca, o ktorej sme predpokladali, že vytvárame na ňu podmienky, sa nenaplnila a došlo k tomu horšiemu scenáru, ktorému sme chceli zabrániť. A práve preto, že sme mu chceli zabrániť, sme rozhodli v roku 2000 a v roku 2001 tak, ako sme rozhodli. Myslím si, že môže byť kľudne jedným zo spôsobov, akým sa toto dá naozaj seriózne a korektne posúdiť bez snahy vytĺkať z toho politický kapitál, napr. posúdiť materiály, na základe ktorých sme rozhodovali výborom, či už výborom pre financie, rozpočet a menu alebo výborom pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, a prediskutovať tam na základe týchto materiálov, či na základe informácií, ktoré mala vláda k dispozícii, rozhodla zodpovedne a kompetentne alebo nie.
Poviem dva dôvody podľa môjho názoru dôležité, ktoré nás viedli k tomu, že sme naozaj k tejto banke pristupovali inak, ale inak v zmysle tom, že sme jej venovali väčšiu pozornosť ako niektorým malým bankám.
Prvým dôvodom je skutočnosť, že išlo o strednú banku. Naozaj veľkosť netreba podceňovať, pretože v bankách platí, že čím je väčšia veľkosť banky, ktoré krachne, tým väčšie sú priame a nepriame dôsledky aj pre ekonomiku, aj pre krajinu, aj pre obyvateľstvo, samozrejme. Čiže veľkosť tejto banky bola prvým dôvodom.
Druhým dôvodom bolo, že táto banka vykazovala vo svojom účtovníctve pohľadávku voči štátu vo výške 3 mld. korún a argumentovala tým, že v problémoch je aj preto, že štát jej neuhradil tieto 3 mld. korún. Mimochodom, tieto 3 mld. korún vznikli ako nezaplatená provízia z deblokácií zo zmluvy, ktorá bola uzavretá ešte počas predchádzajúcej vlády a ktorá mala byť vyplatená aj počas minulej vlády. A ani minulá vláda, ale ani naša vládu ju nevyplatila. Jednoducho neuznala túto pohľadávku. Zároveň ale tie právne názory boli rôzne. Dokonca väčšinový právny názor bol, že táto pohľadávka je opodstatnená, a teda banka argumentovala tým, že v problémoch je aj preto, že štát jej nezaplatil 3 mld., na ktoré mala nárok.
Teraz by som rád zdôraznil, o čom vlastne vláda rozhodla, lebo často sa hovorí o miliardách, hovorí sa o tom, že vláda nejakým zlým a netransparentným spôsobom rozhodla banku sanovať alebo jej pomôcť. Takže by som chcel zdôrazniť a pripomenúť, o čom vlastne vláda rozhodovala a o čom rozhodla. Vláda rozhodla len o tom, že umožní Devín banke deblokovať nad rámec toho dohodnutého zmluvne dohodnutého rozsahu, ktorý sa každoročne uzatvára zmluvou s Ruskou federáciou, konkrétne doblokovať slovenský dlh vo výške 60 mil. dolárov, z ktorého 20 % by bolo disážio, teda odmena pre Devín banku, a zvyšok by bol príjem štátu s tým, že štát sa zaviazal ešte potom požičať banke tieto prostriedky, teda ten zvyšok, tých 80 % s tým, že v prípade sporu potom ak by Devín banka vyhrala spor, tak by sa z toho uhradil ten dlh, ak by ho nevyhrala, tak by ona dlhovala štátu.
Takže chcem zdôrazniť, že sme naozaj neposkytli ani korunu zo štátneho rozpočtu a ani korunu z toho dlhu, ktorý vieme deblokovať v rámci tých každoročných zmlúv, ktoré s Ruskom máme. Samozrejme, oni prišli s tým návrhom, že sú toho schopní, čo sa nedá dopredu vedieť, či sú alebo nie sú schopní, boli pochybnosti o tom, či to dokážu. Ale čo je dôležité, bola tu šanca. Bola tu možnosť, že ten problém sa možno podarí vyriešiť bez toho, aby banka musela byť zlikvidovaná. Iná alternatíva bola taká - banku hneď dať do nútenej správy, a teda zlikvidovať so všetkými dôsledkami, ktoré dnes zažívame. Myslím si, že bolo vtedy zodpovedným a kompetentným rozhodnutím túto šancu, šancu, ktorá nestála Slovenskú republiku v tomto zmysle, že by priamo tam dávala, ani korunu.
A k disážiu ešte chcem povedať, že bežné disážio, ktoré sa pri deblokáciách dnes používa, aj tovarových, je okolo 40 %. My sme tú ponuku dali za 20-percentné disážio, čo sú veľmi prísne podmienky, ktoré boli druhou stranou aj akceptované. Potom keď sme o tomto probléme rokovali a rozhodovali druhýkrát, tak sme vlastne rozhodovali o tom, či predĺžime podmienky, či predĺžime časovú lehotu, v rámci ktorej malo k tomuto modelu záchrany banky dôjsť, či ten čas predĺžime. Zároveň sme si, samozrejme, uvedomovali, a dá sa to zistiť aj z tých záznamov z rokovania vlády, riziko nárastu primárnych vkladov ručených Fondom ochrany vkladov. A preto sme prijali opatrenia, ktorými sa toto malo minimalizovať. A ďalej Národná banka požadovala, ale, samozrejme, diskutovali sme o tom, zvýšenie základného imania tak, aby sa riešil problém kapitálovej primeranosti nielen tým, že sa deblokuje, ale aj inými zdrojmi, pričom banka argumentovala tým, a predkladala aj písomné dokumenty, že je schopná navýšiť základné imanie zo strany zahraničných investorov.
K rizikám. Čiže s tým procesom boli spojené riziká, ktoré sme si uvedomovali. A to riziko predstavoval najmä nárast primárnych vkladov ručených Fondom ochrany vkladov.
Zaznelo to tu síce, ale zazneli tu veľmi rôznorodé čísla, preto by som rád zdôraznil sumu, o ktorej hovoríme. Korektné z hľadiska politickej zodpovednosti vlády je hovoriť o termíne, odkedy prvýkrát rokovala o tomto probléme do termínu uvalenia nútenej správy, pretože vtedy prvýkrát, teda v júni roku 2000 sme mali údaje o vkladoch z apríla roku 2000. V tomto období, teda v období od prvého rokovania vlády po to posledné rokovanie vlády o Devín banke narástli primárne chránené vklady o 2,3 mld. korún. Boli prijaté opatrenia, guvernér o nich hovoril, dá sa aj vidieť, ako sa relatívne znížili úrokové sadzby, ako relatívne ten efekt to prinieslo. K tým 2,3 mld. treba povedať, že z nich 1,2 mld. korún je nárast úrokov za vklady, ktoré tam boli už predtým. Čiže to sa nedá rátať ako nárast nových vkladov, lebo to sú vklady, ktoré tam boli predtým, ostali tam a zúročili sa a vplyvom úročenia narástol ten objem o 1,2 mld. korún.
Ďalší rozdiel, ktorý tu bol spomínaný, ale neviem, či dosť jasne, je tých 900 mil. korún. Dnes, teda po auguste sú to také aktíva banky, ktoré sú 100-percentne likvidné a vymožiteľné, t. j. 600 mil. na účte Národnej banky a 300 mil. v štátnych cenných papieroch. Vtedy v júni alebo v rokoch 1999, 2000 takéto likvidné a 100-percentne vymožiteľné aktíva Devín banka nemala. Čiže z hľadiska rozdielu medzi júnom 2000, keď o tom vláda rokovala prvýkrát, a augustom 2001, z hľadiska rozdielu v nákladoch na tie chránené vklady štátu je tu rozdiel 300 mil. korún. Áno, nie je to málo, 300 mil. korún je ten náklad za to riziko, že sme dali čas a že v tom čase mohlo dôjsť, mohlo dôjsť, žiaľ bohu, nedošlo, ale mohlo dôjsť, k ozdraveniu banky, ako sa to stalo v iných prípadoch. Čiže nie je to teória. A teraz nemám na mysli tie tri veľké banky, ale inú banku, v ktorej došlo k tomu, že nebola v dobrej situácii a dokázala sa ozdraviť bez zásahov štátu.
K navýšeniu základného imania. Druhá podmienka, ako som hovoril, bola, aby došlo k navýšeniu základného imania, a teda aj týmto spôsobom aby sa riešila situácia v banke. Manažment neustále predkladal, a neviem, či aj akcionári banky, Národnej banke isté dôkazy o tom, že majú investora, že budú navyšovať. Nakoniec sa zistilo, že to nebola pravda, že to boli podvrhy. A chcem len zdôrazniť, že to išlo tak ďaleko, že Devín banka si zaúčtovala zvýšenie základného imania o 3 mld. korún na základe písomných dokladov a podkladov zo zahraničných, konkrétne kórejských a japonských bánk. Akonáhle Národná banka zistila, že tieto veci sú podvrhmi a že došlo k podvodu, tak neváhala a zaviedla nútenú správu. O tom, že zaviedla nútenú správu včas a že ju zaviedla tak, že sa nepredlžoval ten proces, svedčí aj to, že 600 mil. korún v cashi bolo v Národnej banke a 300 mil. korún v cenných papieroch. Čiže z toho vyplýva, že akcionári a manažment netušil, že nútená správa bude zavedená, pretože keby to tušil, tak tie peniaze likvidné odtiaľ prosto vytiahne, pretože je pravdou všetko, čo hovoril pán poslanec Malchárek, ale k tomu sa vrátim o chvíľu.
Čiže dovoľte, aby som uzavrel toto, lebo teraz som sa snažil hovoriť o politickej zodpovednosti vlády. Ja ako člen vlády teda vyhlasujem znovu, že aj po opätovnom preskúmaní, preštudovaní tých materiálov, na základe ktorých sme sa rozhodovali, som presvedčený o tom, že som sa rozhodol kompetentne a zodpovedne a ak má zo to niesť politickú zodpovednosť, som na to plne pripravený, ale nevidím žiadnu politickú zodpovednosť v tom rozhodnutí, ktoré som urobil na rokovaniach vlády ohľadom Devín banky.
Dovoľte mi teraz vyjadriť sa aj k vystúpeniam, ktoré tu zazneli.
K vystúpeniu pána poslanca Malchárka chcem povedať, že ho považujem za veľmi vecné a korektné, ale pán Malchárek hovoril najmä o tej trestnoprávnej zodpovednosti manažmentu, o tom netransparentnom hospodárení a o mnohých zrejme aj podvodoch, ku ktorým tam došlo. A to je zrejme fakt. Na druhej strane treba povedať, že takéto informácie prišli až neskôr a že pokiaľ viem, ako ich Národná banka mala, tak konala z hľadiska podaní trestných oznámení.
Chcem ale zdôrazniť, že, lebo to tu bolo tak poňaté, ako keby za všetky problémy, ktoré pán poslanec Malchárek spomínal, tu mohla dnešná vláda. Ale on veľmi vecne spomínal vo svojom vystúpení aj roky. Spomínal napr., že 37 % zlých úverov bolo už v roku 1993 a v roku 1995 dokonca 84,7 % zlých úverov. Ja som spomenul 3-miliardovú pohľadávku, ktorá vznikla zmluvou medzi ministerstvom financií a Devín bankou v rokoch 1995 - 1998, a nebola táto odmena vyplatená a tak ďalej a tak ďalej.
Takže chcem k vystúpeniu pána poslanca Malchárka povedať, že ja podporujem ten návrh uznesenia, ktoré navrhol, a súhlasím s tým, aby vláda predložila v zmysle uznesenia, ktoré navrhol, správy o tom, aké dôsledky sa z toho vyvodili, čo konala vláda, z hľadiska všetkého ohľadom tohto aké opatrenia sa vykonali, takisto Národná banka.
A súhlasím aj s doplnením a chcem podporiť aj to doplnenie uznesenia, ktoré navrhol pán poslanec Gyurovszky.
K problému, k tomu, čo hovoril pán poslanec Hamžík. Áno, išlo o rozhodnutie, za ktoré nehlasoval každý člen vlády, pán poslanec, ale išlo o právoplatné rozhodnutie vlády. Takže dnes ho nazývať, ako ste to urobili vy, rozhodnutím časti vlády, myslím, nezodpovedá realite. Faktom je, že sa vyskytujú vždy alebo vyskytnú sa v každej vláde rozhodnutia, ktoré nie sú prijímané jednohlasne a kde je iný názor menšiny, ak tento návrh prejde, musí to byť názor menšiny. Ak tá menšina považuje tento problém za problém tak zásadného charakteru, že je neakceptovateľné pre ňu, aby takýto návrh posvätila nepriamo tým, že bude rešpektovať platné rozhodnutie vlády, tak by bolo korektné, keby každý člen vlády, ktorý toto považuje za až taký zásadný problém, vyvodil z toho konzekvencie a dôsledky a v takej vláde nebol. Neviem o tom, že by na základe tohto, na základe rokovania a rozhodovania vlády o Devín banke ktorýkoľvek z členov vlády takéto konzekvencie vyvodil.
A musím povedať, že z toho rokovania vlády, keď sme o tomto hovorili, viackrát sme o tom hovorili, podľa môjho názoru to, čo viedlo najmä tých členov vlády, aby nesúhlasili s tým, to bol politický inštinkt. A mne politický inštinkt tiež hovoril, že to môže byť problém, že ak to nevyjde, tak je s tým spojené politické riziko, ktoré dnes nesieme. My dnes náklady toho politického rizika so sebou nesieme. Napriek tomu som za to rozhodnutie hlasoval, pretože som ho považoval po preštudovaní si týchto materiálov a po serióznom posúdení tých vecí za, presne tak ako ste povedali, pán poslanec, menšie zlo, presne tak. Ja na tom trvám. Vtedy nebolo možné rozhodovať sa medzi dobrou a zlou alternatívou, práve preto, že situácia dospela do tej fázy, do ktorej dospela. Bolo to rozhodovanie medzi dvoma zlami, väčším a menším. Bol som presvedčený, a aj dnes by som sa rozhodol rovnako, že kým tu bola šanca zabrániť tomu, k čomu nakoniec došlo, bolo zodpovedné a kompetentné za to hlasovať napriek politickému riziku, ktoré to so sebou nieslo. A aj môj inštinkt mi hovoril, že to môže byť problém, že to môže byť riziko. Napriek tomu sa som po preštudovaní tých materiálov a faktov takto rozhodol.
Čo sa týka toho nárastu, o tie miliardy korún, k tomu sa vyjadril. A myslím si, že naozaj takto je korektné z hľadiska politickej zodpovednosti ten nárast chránených vkladov prijímať.
Z úst viacerých poslancov zaznelo, že teraz sa ukázalo, že vláda vedela, že banka je v problémoch. Ale, samozrejme, že vláda vedela, že je v problémoch. Keby nebola banka v problémoch, tak vláda neprijíma toto opatrenie, nedáva tú možnosť Devín banke, aby z prostriedkov deblokácií nad rámec dohodnutých zmlúv sa pokúsili manažment a akcionári banky banku zachrániť. Takže, samozrejme, že sme vedeli, že banka je v problémoch, a preto sme aj rozhodli tak, ako sme rozhodli.
Dovoľte mi ešte vyjadriť sa k tomu, čo zaznelo z úst viacerých poslancov ohľadom veľmi kritického postoja vôbec k reštrukturalizácii bankového sektora. A aj pán poslanec Baco vyzval počas vystúpenia pána guvernéra k tomu, aby sme hovorili aj o úspešných krajinách, nielen o neúspešných. Musím povedať, že to, čo je najviac, naozaj najviac najpozitívnejšie hodnotené zo strany všetkých medzinárodných inštitúcií, pozorovateľov a analytikov za posledné tri roky v ekonomickej politike vlády, je reštrukturalizácia a privatizácia bankového sektora. Je to naozaj tak. Pozrite si pravidelnú správu o pripravenosti Slovenska na vstup do Európskej únie, ktorá bola publikovaná nedávno. Pozrite si zdôvodnenie zvýšenia ratingov zo špekulatívneho pásma do investičného pásma agentúry Moody‘s, agentúry Standard & Poor‘s, pozrite si analýzy Medzinárodného menového fondu, iných inštitúcií. Všetky unisono... (Hlasy z pléna.)
Ja sa vyjadrujem, pani poslankyňa, k vystúpeniam poslancov, ktorí vystúpili v priebehu včerajška. Bol som tu celý čas, zapisoval som si veci. Konkrétne pán poslanec Húska a pán poslanec Kozlík sa vyjadrovali aj k reštrukturalizácii a privatizácii celého bankového sektora. Takže ja sa vyjadrujem, ak dovolíte, k tomuto. Myslím si, že mám na to právo.
Takže opäť chcem povedať, že áno, Devín banka je neúspechom, Devín banka je problémom. Treba to otvorene povedať, ale treba tiež otvorene povedať, že celkový proces reštrukturalizácie a privatizácie bánk je úspechom Slovenskej republiky. A je takto oceňovaný aj v zahraničí. A aj toto je jeden z dôvodov, prečo sa zvýšili naše šance na integráciu, ale najmä prečo sa ozdravuje ekonomické prostredie na Slovensku, a to je asi kľúčové, ktoré sa ozdravuje celkom jednoznačne, či sa nám to páči alebo nie.
A ešte poznámka, lebo často sa tu používa najmä zo strany pána poslanca Húsku, tak sa chcem k tomu vyjadriť, pán poslanec, ak dovolíte, otázka Slovenskej sporiteľne, otázka, koľko sa do toho vložilo a koľko sa za to získalo. Áno, na prvý pohľad to naozaj vyzerá nezmyselne, získať z banky menej, ako sa do banky vkladá, ale faktom je, a guvernér to tu povedal, že pred troma rokmi bola kapitálová primeranosť celého bankového sektora blízka nule. Dnes je 19-percentná kapitálová primeranosť bankového sektora, pričom banke sa môže veľmi ľahko stať, že má mínusovú hodnotu, pretože banka má základný kapitál, ale banka má potom záväzky, ktoré vždy sú väčšie, omnoho-omnoho väčšie, ako je základný kapitál banky, pretože banka podniká s cudzími zdrojmi, malá časť sú vlastné zdroje banky, ale väčšia časť sú cudzie zdroje banky. A tieto záväzky ďalej platia. A v Slovenskej sporiteľni to inými slovami znamená, že v čase, keď sme nastúpili do vlády, koncom roku 1998 skutočná hodnota Slovenskej sporiteľne bola mínusová, pretože záväzky tejto banky boli vyššie ako skutočné aktíva, ako je reálna hodnota aktív tejto banky. Toto je proste fakt, a preto je ten rozdiel medzi tým, čo sme za banku získali, a tým, čo sme do nej museli vložiť.
Takže dovoľte mi to uzavrieť v tom zmysle, že chcem podporiť návrhy uznesení pána poslanca Malchárka a pána poslanca Gyurovszkého. Myslím si, že je veľmi dôležité, aby Národná rada bola informovaná o opatreniach, ktoré boli prijaté a ešte budú prijaté. Za také najpodstatnejšie považujem nový zákon o bankách a o Národnej banke, ktorý od nového roku dáva Národnej banke povinnosť, nie možnosť, ale povinnosť, pri istom prekročení hranice kapitálovej primeranosti dať banku do nútenej správy. Do konca tohto roku je to možnosť, nie povinnosť. A my sme sa snažili aj v prípade Národnej banky sme sa snažili nájsť riešenie, ktorým by sme sa vyhli tomu, k čomu nakoniec došlo. Čiže treba jasne povedať, nepodarilo sa nám to, je to neúspech. Ale rozhodnutie, ktorým sme vytvárali predpoklady na to, aby tá šanca, keď tu bola, sa využila, nemôžem považovať ani za nezodpovedné, ani za nekompetentné, a teda nevidím dôvod na vyvodzovanie politickej zodpovednosti. Ďakujem pekne.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Guvernér Národnej banky Slovenskej republiky chcel reagovať na svojich predrečníkov faktickou poznámkou. Pán guvernér, máte dve minúty, aby ste mohli reagovať na poslancov, ktorí faktickými poznámkami reagovali na vaše vystúpenie. Nech sa páči, máte slovo.
M. Jusko, guvernér Národnej banky Slovenska: Ďakujem veľmi pekne. Keď mám len dve minúty, budem veľmi rýchly. Budem veľmi stručný a vyjadrím sa len k jednej veci, k poznámke pána Tatára, pretože sa ma dotýka osobne. Ja tomu nie som rád, že som v spore s doktorom Valkom, a pozerajú z toho pre mňa len zlé veci. Ale musím reagovať na konštatovania mojich právnych expertov. Tieto konštatovania sú asi nasledovné. Pán doktor sa síce vzdal funkcie, avšak kým ho súd právoplatne neodvolá, a to nenastalo ani včera, tak vykonáva funkciu konkurzného správcu, za čo mu patrí aj odmena. Pán doktor sa vzdal funkcie neviem kedy a dosť dlho vykonával funkciu konkurzného správcu napriek tomu, že sa jej vzdal.
Ďalej. Pán doktor sa vzdal odmeny, to je pravda, ale konštatovania mojich právnych expertov sú nasledovné. Odmenu určuje sudca, odmena nie je vecou dohody medzi mnou a niekým, medzi správcom a niekým, medzi Fondom ochrany vkladov a niekým. Je vecou sudcu. A sudca musí vychádzať z príslušnej vtedy platnej vyhlášky. A keďže je pochybnosť právna, aby nebola nevyplatená vysoká odmena, preto konám a, opakujem, budem konať. Ďakujem.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem.
S faktickými poznámkami na vystúpenie podpredsedu vlády pána Mikloša chce vystúpiť 5 poslancov. Uzatváram možnosť podania ďalších prihlášok.
Ako prvý má slovo pán poslanec Kozlík. Nech sa páči, pán kolega.
S. Kozlík, poslanec: Áno, ďakujem pekne. Ja by som chcel oceniť korektné a vecné vystúpenie aj pána guvernéra, aj pána podpredsedu vlády k danému problému, lebo ono určite má silný náboj nielen politický, je to určite aj silný náboj, ktorý sa asi dotýka vnútorne každého člena vlády alebo každého, kto zodpovedá za hospodársky vývoj v krajine.
Pán podpredseda vlády, ale chcem zdôrazniť jednu vec, že nedá sa argumentovať zvládnutou reštrukturalizáciou bánk, istými takými všeobecnými vyjadreniami hoci aj autorít. A ja vám pripomeniem výrok Medzinárodného menového fondu v jednej zo svojich záverečných správ, kde hovoril o riziku, pokiaľ nebude reštrukturalizácia bánk dotiahnutá do podnikovej sféry, tak sa potenciálny záväzok bánk zmení na reálny záväzok štátu, čo sa vlastne stalo. Čo sa stalo. Tri veľké banky sú dnes relatívne ozdravené. Na druhej strane tu existuje množstvo podnikov, ktoré sú v problémoch, a dnes napriek nižším úrokovým sadzbám sú v podstate úvery nedostupné a na druhej strane ani banky nejakým výrazným úsilím sa neusilujú zhodnotiť vklady občanov alebo podnikateľov, čo by mala byť ich hlavná náplň činnosti.
Ale jedno, čo zostáva na triku tejto vlády a, samozrejme, aj Národnej banky Slovenska, je 11 mld., ktoré padnú na ťarchu daňových poplatníkov, že tu došlo teda pomerne k prudkému vývoju, ktorý nebol zvládnutý akcieschopnými opatreniami spoločne, lebo to je spoločná úloha vlády a Národnej banky, 11 mld. tu zostáva ako memento.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Húska.
A. M. Húska, poslanec: Ďakujem. Chcem reagovať na vystúpenie pána podpredsedu vlády. Samozrejme, je nám jasné, že banky podnikajú s cudzími zdrojmi, veď sú to vlastne inštitúcie na to riešené. Otázka ich kapitálovej primeranosti nemusí byť práve tou otázkou, ktorá najviac lomcuje tým, či budú dobré trhové ceny tejto banky alebo nie. Upozorňujem, že väčšina japonských bánk nespĺňa kapitálovú primeranosť, ktorú charakterizujú Svetová banka a iné inštitúcie, a napriek tomu, samozrejme, s problémami, ktoré teraz hlavne pri depresii cítiť, ale predsa manipulujú s obrovským kapitálovým podielom. Problém bol v tom, že sa do trhovej ceny banky - Slovenská sporiteľňa - nezarátalo aj ohodnotenie, že ona je najväčším úložkárom drobných sporivcov. Tam sú veľké masívy peňazí a tieto sa v ponukovej cene neobjavili. V podstate ostal po tom len ten hrozný kontrast 17 mld. za predaj a 35 mld. daných na oddlženie. To je vlastne hlavný problém.
A, vážený pán podpredseda vlády, politické riziko nesiete, ale nie až také veľké, lebo treba tak celkom vážne povedať, že ste, koniec koncov, sa dostali do tej koalície nie ako strana voliteľná.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Slovo pán pani poslankyňa Podhradská.
M. Podhradská, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Pán podpredseda vlády, tou veľkou záplavou slov, ktorou ste nás zahrnuli vo vašom vystúpení, ste vlastne chceli len zakryť podstatu problému. Ale je to pre vás už typické, neprekvapuje ma to. Keď ste spomínali, ako úžasne a racionálne ste sa správali pri oživovaní bánk, tak mi to pripadá, ako keby som použila takýto príklad: Máte auto, ktoré havaruje, vy na to, aby ste ho mohli predať, "vrazíte" do jeho opravy 500 tisíc a potom ho predáte za 100 tisíc. A keď vám niekto povie, že to nebol dobrý obchod, tvrdíte, že veď je to v poriadku, to auto v pohode jazdí. Lenže to, že ste na tom v podstate prerobili, vás vonkoncom nezaujíma, ani to, že tie peniaze komusi patrili, že tie peniaze niekde chýbajú. Takže nie je celkom jedno, že sa vláda takto rozhodla a postupuje takýmto spôsobom.
Ešte jednu vec. Vy tvrdíte, že vláda nevedela, že vláda vlastne len dávala Devín banke nové šance... Je to podivuhodné, že to hovorí člen vlády, keď vieme napr., a bolo to verejným tajomstvom, ako sa financovala televízna stanica Luna. Všetci vedeli, akým spôsobom to funguje, vedela to aj vláda. Napriek tomu ste sa tvárili, že je to všetko v poriadku, tak ako je teraz napr. verejným tajomstvom, že TA 3 je financovaná podivuhodným spôsobom. Zdá sa, že na to išiel rovnako aj nemalý balík dolárov, ktoré zmizli pri pohyboch okolo VSŽ-ky. O tom sa zrejme dozvieme viac o pár mesiacov. A som zvedavá, na čo sa budete potom vyhovárať.
Už len poznámka. Keď ste dávali šance podvodníkovi, nové šance podvodníkovi - a vy ste vedeli, že Devín banka sa správa ako podvodník a špekulant -, tak aj vy ste vlastne tento podvod vytvárali a boli ste jeho súčasťou. Pomáhali ste Devín banke klamať svojich klientov a túto zodpovednosť, pán podpredseda, zo seba nezmyjete.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Baco.
P. Baco, poslanec: Ja by som, pán podpredseda vlády, chcel relativizovať faktickými reálnymi číslami tú vašu deklaráciu úspechov, ktoré dosahujete pri svojej práci, pričom odvolávate sa na to, že niečo vyjde a niečo nevyjde. Pán podpredseda vlády, októbrový deficit zahraničného obchodu je 9 mld. Sk, najvyšší od minuloročného decembra, v decembri porastie, samozrejme, dynamika exportu sa znižuje a dosiahla 32-mesačné minimum, prevládajú v dovoze spotrebné predmety, deficit sa predpokladá vo výške 95 mld., podľa pána Odora bude to 10 % a dostane sa tento deficit až na úroveň 97 mld. a podľa toho istého pána Odora - aj Ondriška - a ďalších autorít v budúcom roku sa situácia ide ešte významne zhoršiť a presiahne tento deficit 100 mld. korún.
Tu ste sa chválili, ako menový fond vám tlieska za to, že odúčate koňa žrať. Bohužiaľ, pán podpredseda vlády, aj menový fond sa rýchlo dozvie, že tak ste ho dlho odúčali žrať, až zdochol. Tieto parametre, o ktorých tu hovorím, to jednoznačne potvrdzujú.
Viete, nie je možné prejsť lakonicky to vaše konštatovanie o politickej zodpovednosti, ktorú beriete - jednoducho niečo vyjde a niečo nevyjde. Toto, pán podpredseda vlády, vám nevyšlo. Nevyšlo vám to do takej miery, že politická zodpovednosť u politika je v takýchto prípadoch jednoznačná - nemôže naďalej vykonávať prácu, nemôže naďalej niesť takú zodpovednosť, akú máte vy. Bolo by to korektné, keby ste akceptovali tento princíp.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Slovo má pán poslanec Hamžík.
P. Hamžík, poslanec: Áno, ďakujem. Veľmi stručne, k reakcii na vystúpenie pána podpredsedu vlády. Samozrejme, že viem, ako možno postupovať v prípade zásadných nesúhlasov. Kauzu Devín banka alebo tieto problémy, o ktorých tu diskutujeme, považujem za jeden z mnohých, ktoré sme riešili, a mali sme pred sebou reformy, mali sme pred sebou ústavu a museli sme sa k nej postaviť zodpovedne. Mne vadí len jedna vec, že sa tu neprizná to, že rozhodnutia, ktoré boli prijaté, nepomohli, že sa veci snažil aj pán podpredseda vlády zodpovedný za ekonomiku zametať pod koberec. Ja nenamietam voči snahe alebo v dobrej viere robiť posledné záchranné možnosti pre Devín banku, ale namietam proti tomu, že nesprávny postup sa tu dnes ospravedlňuje. SOP vo vláde upozornila na riziká. Áno, možno to bolo viac tušenie, ale bola to aj znalosť pomerov v Devín banke a nedôvera k politickým dohodám a k politickému pozadiu, ktoré z toho všetkého trčali. Svoje zdôvodnenia, naše vyjadrenia, svoj postoj, pretože zodpovednosť nesú ekonomický minister a guvernér Národnej banky, bankový dozor, sme prejavili aj verejne. Pán podpredseda vlády na rokovaní vlády, pokiaľ si pamätám, v júni nebol, bol na zahraničnej služobnej ceste, ale tam už sme dávali konkrétne, aj ja osobne, otázky a naše odmietavé stanovisko bolo úplne jasné a potvrdilo sa, že bolo aj správne. Ďakujem.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Podľa § 28 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky dávam slovo podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pánovi Miklošovi. Pán podpredseda, máte slovo.
I. Mikloš, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne. Budem hovoriť len v rámci dvoch minút, aby som reagoval len na niektoré faktické pripomienky. Chcem oceniť vecný tón faktických poznámok pánov poslancov Kozlíka, Húsku aj Hamžíka, a chcem teda na tieto reagovať.
Čo sa týka rizika dotiahnutia reštrukturalizácie bánk aj do podnikovej sféry, samozrejme toto riziko tu je vždy. Na druhej strane treba ale jasne povedať, že výsledky sú badateľné už aj v podnikovej sfére, či sú to výsledky ziskovosti v priemysle alebo vôbec v ekonomike alebo otázky rastu produktivity práce, alebo problematika klesania zadlženosti. Čiže myslím, že aj tam dochádza k pokroku.
Čo sa týka toho, čo hovoril pán poslanec Húska. No, pán poslanec, problém je v tom, že my nevieme inak vygenerovať skutočnú trhovú cenu ako súťažou. A tu naozaj reálna súťaž bola. Veď o túto banku sa uchádzali viaceré silné zahraničné banky. Bola tam komisia, do ktorej sme pozvali aj zástupcov opozície. Myslím, že zástupca Slovenskej národnej strany tam bol a tiež hlasoval za túto ponuku, ktorá bola jednoznačne najlepšou. Proste iný spôsob vygenerovania reálnej trhovej ceny nevieme a tento sme použili.
K tomu, čo hovoril pán poslanec Hamžík. Pán poslanec, povedali ste, že vám vadí, že sa neprizná, že opatrenia nepomohli. Ak to nevyznelo z môjho príhovoru, tak ja to priznávam. Áno, tie opatrenia nepomohli. Ja som povedal, bol to neúspech, opatrenia nepomohli. Ale kým bola šanca, že môžu pomôcť, že sa môže zabrániť krachu tej banky, tak tú šancu bolo treba využiť, tá šanca sa nenaplnila. Čiže opatrenia nepomohli, súhlasím.
A je pravdou, že som v júni nebol na tom rokovaní vlády, ale potom som išiel do televízie na diskusii o tomto, takže som si tie veci naštudoval, a preto hovorím, mohol by som sa dnes vyhovoriť, že som tam nebol. Ale hovorím dnes otvorene, že keby som tam bol v tom júni, hlasoval by som za. Ďakujem pekne.
M. Andel, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Uzatváram rozpravu o tomto bode nášho rokovania.
Pýtam sa pani ministerky, či chce vystúpiť a reagovať na rozpravu.
Pani ministerka, nech sa páči, máte slovo.
B. Schmögnerová, ministerka financií SR: Ďakujem pekne. Vrátim sa k celému procesu reštrukturalizácie finančného sektora, pretože bola by som veľmi rada, keby sme dokázali aspoň niektoré veci odpolitizovať. Koncom roka 1998 keď sme prevzali túto vládu, stáli sme pred situáciou, keď dve najvýznamnejšie slovenské finančné inštitúcie plus tretia stredne veľká banka stáli pred rovnakým rozhodovaním, ako to bolo aj v prípade Devín banky v auguste roku 2001. Aj vtedy sme mohli pristúpiť k tomu, pretože boli všetky predpoklady na to, aby Národná banka Slovenska sa rozhodla uvaliť nútenú správu a následne odobrať licencie týmto bankám. Chcem položiť otázku: Kto by niesol politickú zodpovednosť, keby Národná banka Slovenska bola uskutočnila tieto kroky? Chcem položiť druhú otázku: Uvedomujete si, čo by sa bolo bývalo vtedy stalo, keby tieto tri finančné inštitúcie boli ukončili svoju činnosť, čo by sa stalo s depozitmi čiže s vkladmi individuálnych vkladateľov, ale aj podnikovej sféry, ktoré si ukladali svoje prostriedky do týchto troch finančných inštitúcií, čo by sa stalo s podnikmi, ktoré tam tieto vklady mali, a čo by sa stalo s celým úverovaním podnikového sektora? Ale mohli sme to urobiť. Keby resp. bola Národná banka Slovenska striktne postupovala v tom čase, mohla vtedy postupovať takýmto spôsobom. Bolo evidentné, že bolo nevyhnutné uskutočniť zásadné zmeny vo finančnom sektore. Prirodzene, stáli sme pred úlohou, či ich bolo možné urobiť vo všetkých bankách, pretože situácia v mnohých bankách, nielen v týchto troch, bola na hrane, alebo či sme mali zvoliť inú cestu. Museli sme brať do úvahy aj náklady, ktoré z toho vzniknú, a, prirodzene, volili sme diferencovaný prístup.
Preto pán poslanec Kozlík keď hovorí, že sme diferencovane pristupovali k malým a veľkým bankám, áno, samozrejme, nijako inak sme ani postupovať nemohli.
Pripravili sme reštrukturalizačný proces, ktorý sa nedal uskutočniť ani za mesiac, ani za jeden rok. Trval skutočne dlhšie. A dneska môžeme konštatovať, že skutočne to bol jeden najúspešnejších projektov tejto vlády. Som rada, že som sa mohla na ňom podieľať ako ministerka financií. Výsledok je taký, že dneska situácia v bankovom sektore je diametrálne odlišná, ako bola v roku 1998. A práve toto je ten prínos, za ktorý môže každý jednotlivý volič, či je to volič vládnej koalície alebo opozície, poďakovať. Ak by teda boli padli banky, ako je VÚB-ka, sporiteľňa, IRB-čka, v čase, keď sme ich preberali po predchádzajúcom volebnom období, náklady tohto voliča, či už vášho voliča alebo môjho voliča, alebo nášho voliča, by boli podstatne vyššie. To však neznamená, že tieto náklady nie sú značné. Sú značné. A, žiaľbohu, budeme ich musieť platiť z rozpočtových prostriedkov, nie teda z rozpočtu fondu na ochranu vkladov, ale zo štátneho rozpočtu, pretože budeme musieť uhradiť prostriedky, ktoré sú spojené s reštrukturalizáciou, a to vo všetkých troch bankách, ale aj s dlhovou službou, pretože splácanie istiny spojené s reštrukturalizáciou môže trvať niekoľko rokov. To bude závisieť od toho, či budeme schopní časť prostriedkov z predaja SPP použiť na zníženie zadlženosti štátu. V tomto prípade by sme mohli obdobie splácania tohto dlhu skrátiť.
Kriticky sa vyjadrujete k tomu, čo nám reštrukturalizácia priniesla. Prosím, ak vás nezaujíma to, že sme napr. aj vďaka tomuto znovu konečne po toľkých rokoch získali investičný rating, čo sa okamžite odrazilo na znižovaní úrokových sadzieb, a musí to zaujímať predovšetkým aj podnikovú sféru, ktorá si požičiava a bude zrejme aj v budúcnosti požičiavať a kde sa to skutočne hneď z jedného dňa na druhý, resp. v tom istom dni odrazilo na znížení rizikových marží skoro o 300 bodov, tak vás musí zaujímať aspoň to, že podnikateľská sféra profituje už z toho, že došlo k výraznému poklesu finančných nákladov. Experti odhadujú, že ročne len v dôsledku zníženia úrokových sadzieb zo starých čiže už poskytnutých úverov sa ušetrí na finančných nákladoch do podnikovej sféry suma v rozsahu 14 mld. - 17 mld. korún.
Otázka dostupnosti alebo nedostupnosti úverov. Ja sa nazdávam, že bývalý minister financií by zrejme mal byť objektívnejší a mal by pripustiť, že trvá určité obdobie medzi zmenou správania sa bankového sektora a bánk, ktorých sa reštrukturalizácia týkala. Na jednej strane pred niekoľkými rokmi sa neposkytovali úvery vonkoncom obozretne, a to je aj jeden z dôvodov, ktorý prispel k takým vysokým stratám, ktoré vznikli v týchto troch bankách, na druhej strane je to istá prirodzená reakcia, z ktorej nikto z nás nemá radosť, že dneska tieto finančné inštitúcie pristupujú možno až neprimerane obozretne v poskytovaní nových úverov. Ale treba si aj uvedomiť, že preberanie novými vlastníkmi vyžaduje si určitý čas a že nábeh na novú podnikovú kultúru týchto finančných inštitúcií trvá nejakú chvíľu. A môžem s istotou povedať, že postupne sa bude rozbehovať aj poskytovanie, úverov, komerčných úverov jednak v podnikovej sfére, ale aj jednotlivcov v oveľa väčšom rozsahu, inak totiž nie sú schopní zarobiť. A oni sem neinvestovali zo žiadnych nejakých priateľských vzťahov, ale jednoducho preto, že chcú zarobiť. A zarobiť môžu len vtedy, keď budú aktívne obchodovať.
Nazdávam sa, že znovu sa využíva každé rokovanie, ktoré sa otvorí, na neobjektívne informovanie. A ja som prekvapená, že bývalý minister pôdohospodárstva hovoril o katastrofálnom vývoji zahraničného obchodu. Pozrite sa, prosím, nesedí tu teraz, lebo nechce zrejme komunikovať, pozrite sa, prosím, ako sa na tomto vývoji podieľa napr. aj rezort pôdohospodárstva. Žiaľbohu, skutočne dochádza k tomu, že značnú časť potravín musíme dovážať. Ale mohli by sme aj podrobnejšie pozrieť na štruktúru.
Ale čo je veľmi dôležité. Vláda Slovenskej republiky sa skutočne vážne zaoberala aj vývojom bežného účtu a dohodli sme sa, že dokonca mesačne sa budeme k tomu vracať, pretože nechceme podceniť a zanedbať nič, čo by sme v tomto smere urobiť mohli a urobiť mali. Ale keď porovnávame rok 1998 s rokom 2001, ak sa pozriete na štruktúru schodku bežného účtu platobnej bilancie a osobitne aj štruktúru schodku zahraničného obchodu, je skutočne zásadne odlišná. A nie je pravdou to, čo ste povedali, že nárast schodku je generovaný iba nárastom dopytu domácností. Nie je to pravda. Najväčším podielom na náraste schodku sa podieľa dovoz technologických zariadení. A to sme všetci predsa chceli. Chceli sme, aby sa podniková sféra reštrukturalizovala. Samozrejme, je tam aj určitý podiel nárastu spotrebných predmetov, ktorým na jednej strane sa tešíme, že dochádza aj k nárastu kúpyschopného dopytu domácností, ale aj nielen z titulu toho, že sa, aj keď pomaly, veľmi nedostatočne zdvíhajú reálne príjmy, ale že boli aj vyplácané dlhopisy. A tie, prirodzene sa použili aj na nákup predmetov dlhodobej spotreby. A preto jedna z ďalších položiek, kde došlo k nárastu, sú hlavne elektrické prístroje, ktoré zrejme vieme podrobnejšie aj identifikovať.
Vrátim sa však k tomu, ako sme pristupovali k reštrukturalizácii bankového sektora, pretože je to veľmi dôležité aj z pohľadu na Devín banku. Povedala som o nevyhnutnosti diferencovaného prístupu - veľké banky verzus malé banky. Máme tu však ale aj, samozrejme, stredne veľké banky. A málo sme hovorili o tom, čo vláda vlastne robila v tomto smere. A chcem sa dotknúť aspoň niekoľkých. Zopakujem, že k Priemyselnej banke sme pristupovali spôsobom, keď sme chceli zachrániť jej aktíva, že Slovenská sporiteľňa prevzala túto banku, vlastne tým zachránila aj tie vklady vkladateľov, ktoré tam boli. V prípade Poľnobanky sme pristúpili k tomu, že sme dočasne navýšili základné imanie a vzápätí sme realizovali jej privatizáciu a dneska je absolútne v poriadku táto finančná inštitúcia. A v prípade Poštovej banky tiež sme pristúpili k tomu, že napokon vláda rozhodla o tom, že sme sa podieľali na navýšení základného imania. Zrejme to urobíme ešte jedenkrát, aby sme pripravili túto finančnú inštitúciu znovu na predaj, na vstup strategického investora.
Bola tu teda ďalšia z pätice pravdepodobne stredne veľkých bánk a to bola Devín banka. A ja len zopakujem to, čo ste už niekoľkokrát mali možnosť si vypočuť, že vláda pristúpila k Devín banke trošku spôsobom odlišným, hoci na začiatku, môžem zodpovedne povedať, sme tiež zvažovali aj túto možnosť, že by sme sa podieľali na navýšení základného imania a takýmto spôsobom zabezpečili aj "ovládnutie" tejto banky, aby sme mali možnosť aj priamo sa podieľať na manažovaní tejto banky. K tomu však ale potrebujete súhlas akcionárov. Iná situácia bola v prípade VÚB-ky, sporiteľne, kde bol určitý podiel štátu a kde sme tento súhlas na navyšovanie tiež potrebovali získať. Ale ten sa aj získal. A môžem zodpovedne povedať, že sme o tom rokovali spoločne s najvýznamnejším ruským akcionárom aj s guvernérom, ale z ich strany súhlas s týmto nebol. Znamená to, že ísť takou istou cestou, akú sme volili v iných prípadoch, ani nebolo možné, aj keď vláda o tom nebola ani nejako podrobne informovaná, ani o tom nerokovala, pretože sme zisťovali len predbežne, aká by bola reakcia zo strany akcionárov. Jediná vec, čo teda zo strany vlády sme teda urobili, bola, že sme súhlasili s poskytnutím mandátnej zmluvy, aby táto finančná inštitúcia mohla deblokovať a, zopakujem ešte raz, nad rámec toho, čo bolo dohodnuté medzi vládami Ruskej federácie a Slovenskej republiky v zastúpení ich ministerstiev financií, čiže nad rámec memoranda, ktoré sa podpísalo za podmienok adekvátnych, resp. identických, ako to bolo za predchádzajúcej vlády - 20-percentné disážio. Nechcem teraz hovoriť, čo to disážio vlastne znamená, lebo to nie je odmena. To nie je odmena, to je niečo odlišné. Situácia sa ukázala ale skutočne taká, že Devín banka nebola schopná využiť túto príležitosť, ktorú sme jej dali v podobe možnosti deblokovať. A tá postupnosť krokov, ktorá sa potom uplatnila, myslím, bola známa.
Nechcem sa vracať k tomu vyčísľovaniu, či došlo k stratám alebo nedošlo k stratám. Myslím si, že bolo to tu už veľmi dobre vysvetlené, hovoril o tom aj guvernér, aj podpredseda vlády, len by som to zrejme v tejto chvíli opakovala.
Vrátim sa ale k jednému bodu, ktorý tu zaznel, reagoval na to guvernér a ja musím na to reagovať tiež. Týka sa to ďalších krokov, ktoré sa odohrali po vyhlásení nútenej správy. Môžem jednoznačne povedať, že každý normálny človek musel byť pohoršený postupom súdu, ktorý skutočne bol informovaný, musel byť informovaný o tom, že ministerstvo spravodlivosti pripravuje novú vyhlášku o odmeňovaní správcov konkurznej podstaty, a tesne predtým bol ním vymenovaný správca konkurznej podstaty. Skutočne jednoznačne je to tak, že je to jedno, či povedal, urobil nejaké mediálne gesto pán advokát Valko alebo nie, ale v prípade, že sudca bude rozhodovať, bude rozhodovať podľa starej vyhlášky. Bude rozhodovať podľa starej vyhlášky. Zároveň by som povedala, že akonáhle som sa o tomto dozvedela, krátko na to bola koaličná rada, kde sme informovali členov koaličnej rady, informovali sme aj vládu o tom. A práve preto ministerstvo spravodlivosti urýchlilo kroky na príprave novej vyhlášky, ktorá dokonca mala riešiť aj niektoré menovania správcov konkurznej podstaty predtým, ako táto vyhláška vstúpila do účinnosti. Stojím za tým, že sme urobili v tomto smere všetko, čo sa dalo. A podľa mňa je skutočne neprijateľné, aby do dnešného dňa nebolo právoplatné vymenovanie nového správcu konkurznej podstaty napriek tomu, že medzi vzdaním sa a dnešným dňom uplynulo už niekoľko týždňov.
Pán poslanec Kužma sa opýtal, že prečo sme sa vyjadrovali kriticky len voči advokátovi Valkovi. Pán poslanec Kužma, konkrétne ste túto otázku položili mne. Odporučím vám, aby ste si dali urobiť, pokiaľ vás to zaujíma, prehľad mojich mediálnych vystúpení z toho obdobia, keď sa toto otvorilo, a určite by ste našli, že som verejne vyzvala, aby aj tzv. pomocní, aj keď to nie je veľmi odborný názov, správcovia konkurznej podstaty odstúpili. Za to, že neodstúpili, neviňte prosím mňa.
Chcela by som sa vrátiť k vystúpeniu pána poslanca Malchárka. Nie je, ale možnože by som zároveň mohla reagovať aj na vystúpenie pána poslanca Hamžíka zároveň spolu s tým. Ja by som chcela položiť niekoľko otázok. Prečo sme rovnakú pozornosť nevenovali Investičnej a rozvojovej banke, Všeobecnej úverovej banke, Slovenskej sporiteľni, prečo sme sa nezaoberali takto podrobne situáciou v týchto bankách začiatkom roka 1999 alebo v priebehu celého obdobia, aby sme vysvetlili voličom, všetkým voličom, aká situácia v týchto bankách bola, čo sme urobiť museli a čo to bude stáť daňového poplatníka?
Položím druhú otázku: Poslanec Národnej rady má dostupné všetky materiály, ktoré sa dostávajú na vláde, vrátane tajných materiálov. Prerokovali sme situáciu v Devín banke a v nadväznosti teda na rokovanie o mandátnej zmluve a o možnosti poskytnúť im túto príležitosť vo vláde niekoľkokrát. Dvakrát boli ale pripravené riadne dokumenty, aj keď nie vždy sa, myslím, uzavrelo rokovanie hneď na prvýkrát, ale v podstate dvakrát. To znamená, že Národná rada, poslanecká snemovňa mala k dispozícii tieto materiály. A ja chcem položiť otázku: Keďže ste boli oboznámení, mohli ste byť oboznámení s uznesením vlády, s celými materiálmi, prečo sme neotvorili túto otázku na rokovaní Národnej rady skôr, ak ste pokladali postup vlády už vtedy za chybný, prečo sme čakali až na výsledok toho, keď sme členovia vlády naozaj nevedeli, či naše rozhodovanie napokon prinesie to, čo sme od neho očakávali, že situácia v tejto stredne veľkej banke sa vyrieši? Neviem to skutočne celkom dobre identifikovať a nechcem teraz rozvádzať nejaké dohady. Ja by som len chcela pripomenúť, nebudem teraz nikoho menovať, že jeden člen poslaneckého klubu SOP bol členom Dozornej rady Devín banky až do ôsmeho mesiaca roku 1999, ale informácie skutočne k dispozícii boli pre každého poslanca Národnej rady. Pokiaľ chcel s nimi nakladať, mohol s nimi nakladať už aj vtedy.
Na záver by som sa chcela tiež vyjadriť k určitej politickej zodpovednosti a k tomu, neviem už presne, ktorý z poslancov to uviedol, že ministerka držala ochrannú ruku nad Devín bankou. Opäť nie je toto vhodný priestor, aby som ja podrobne vyložila svoj vzťah k bývalému generálnemu riaditeľovi Kanisovi, ale tí, ktorí len trošku poznajú určité politické pozadie, vedia veľmi dobre, že môj vzťah k nemu nemohol byť dobrý. Práve preto hovoriť o tom, že by tam bola nejaká individuálna zainteresovanosť alebo niečo podobné je absurdné. Je to absurdné a kto bude chcieť vedieť podrobnosti, ľahko si ich bude môcť zdokumentovať, pretože sú zdokumentovateľné.
Ak som držala ochrannú ruku nad Devín bankou, tak som ju držala rovnako nad Investičnou a rozvojovou bankou, Slovenskou sporiteľňou, VÚB-kou, Poľnobankou, neviem Poštovou bankou a aj Priemyselnou bankou, aby som aspoň tie najdôležitejšie uviedla, a to v jednom jedinom záujme, v záujme, aby sme týmto dôležitým bankám umožnili, aby boli schopné pôsobiť v slovenskom bankovom sektore, aby boli schopné poskytovať úverové zdroje za primeranú cenu. Som veľmi rada, že azda v 90 % sa nám to podarilo. V tomto prípade sa nám to nepodarilo.
Ak nesieme zodpovednosť za toto, že sme nedokázali možno ako Sibyla odhadnúť ešte v roku 2000 a začiatkom roka 2001, či nám to vyjde alebo nevyjde, no za toto skutočne môžete vyvodiť politickú zodpovednosť, ak vôbec sa takáto politická zodpovednosť vyvodiť aj dá.
Vážená poslanecká snemovňa, myslím, že aj tento prípad ukázal, že keby sme sa priebežne zaoberali otázkami nielen bankového sektora, ale aj otázkami, ktoré sa týkajú hospodársko-politického vývoja v Slovenskej republike, častejšie a možno aj pri plnšej poslaneckej snemovni, ako tu sedíme dneska, prinieslo by to nepochybne úžitok. A preto ja by som rovnako podporila aj návrhy na uznesenia, ktoré tu zazneli zo strany pána poslanca Malchárka a pána poslanca Gyurovszkého. A budem veľmi rada, keď budeme môcť spoločne aj sledovať pokrok v bankovom sektore ďalej a aj pokrok v bankovom dohľade. Ďakujem.